Preklady fanfiction Harryho Pottera

Čarodejnícka Británia je oficiálne vo vojne už takmer tridsaťšesť hodín a Nizar ešte nespí. Bojová chtivosť, ktorá mu spieva v krvi, mu nedala spať počas tej dlhej piatkovej noci, ale potom tu bolo ministerstvo, s ktorým sa musel popasovať: prerozprávanie udalostí; rozprávanie toho istého príbehu stále dokola; podávanie svedectiev, pokiaľ ide o to, kto žil, kto zomrel a prečo. Dokonca tým tvrdohlavým bastardom na ministerstve poskytol spomienku z mysľomisy, aby dokázal svoje vlastné predvídanie, varovanie pred nebezpečenstvom, ktoré zachránilo život teraz dočasnej ministerke mágie, madam Amélii Bonesovej.

Mal tiež čas naučiť sa mená mŕtvych.

Prebehli mu hlavou ako litánie, a to je ten druh litánií, ktoré Nizar nikdy nemal rád. Nie je to spomínanie, je to strašenie, a on už mal duchov dosť, ďakujem pekne.

Vyhlásenie ich štyroch nových vojnových mágov bolo milým rozptýlením. Potom sa Nizar so Severusom, Minervou, Adele a Salazarom vrátil do školy, v ktorej sa nachádzal hrad plný študentov, ktorí ticho počúvali, ako im Dumbledore rozpráva o začínajúcej vojne.

Nedeľa prebieha asi tak dobre, ako môže ktokoľvek očakávať. Dokonca aj hradní duchovia sú utlmení, čo vedie k tomu, že Nizar už druhýkrát v priebehu niekoľkých dní zahliadne neslávne známeho takmer bezhlavého Nicka.

Napriek tomu takmer odpáli patróna prútikom, keď sa cez najbližšiu stenu prebije skurvený priehľadný slon a hlasom Alastora Moodyho zahučí: " Vždy v strehu! NIE JE TO TO, ČO SOM VŽDY HOVORIL?"

Slon náhle zmizne a hneď ho nahradí Kingsleyho oveľa pokojnejší rys. "Ak dostaneš tohto patróna, na ministerstve ťa okamžite potrebujú." Potom zmizne aj rys.

"Čo to kurva je," zamrmle Nizar, kým sa premiestni priamo dole do Severusovej kancelárie. V stene kancelárie je dymiaci kráter.

"Alastor Moody a jeho zasraný patrón!" Severus si odfrkne. "Dostal si inú správu?"

"Len aby som sa hlásil na ministerstve. Predpokladám, že sa to dozvieme tam," povie Nizar a pozoruje kráter. "Sal to môže napraviť neskôr."

Severus ich premiestni do svojich komnát a siahne po nádobke, v ktorej má letaxový prášok. "Nemôže to byť také zlé ako piatočný večer to. Je to príliš skoro."

Nizar sa už škerí pri predstave, že bude musieť na ministerstvo použiť letax, ale z tohto vyhlásenia sa mu takmer urobí zle. "Nikdy nepodceňuj nepriateľovu túžbu po krvi, keď sa im ju konečne podarí vyliať."

Severus vzhliadne, keď plamene zozelenejú. "Hovoríš zo skúsenosti?"

"Vlastne citujem Godrika." Nizar sa zhlboka nadýchne, počká, kým Severus zmizne v ohnisku, a potom zakričí ich cieľ. Na celú nechcenú, točiacu sa, mdlú cestu zavrie oči a pred pristátím na tvári ho opäť zachráni Severusovo rýchle zachytenie na druhej strane. "Ďakujem."

"Jedného dňa sa naučíš vychádzať z letaxu ako elegantná ľudská bytosť," sucho odpovie Severus.

"Jedného dňa môžu byť britskí jaskynní trollovia civilizované bytosti stojace na čele zdvorilej, ekonomicky a sociálne vyspelej spoločnosti."

Severus sa naňho zahľadí. "Zase si vymieňame nezmyselné výroky?"

"Začal si s tým ty," odpovie Nizar a obzrie sa po rastúcom dave. Tvoria ho prevažne aurori a členovia Fénixovho rádu, všetci sa pomaly vzďaľujú od skupiny letaxov pozdĺž steny átria, aby uvoľnili miesto ešte prichádzajúcim. Madam Bonesová stojí vedľa Kingsleyho, ústa má zovreté do tesnej, nešťastnej línie. "Do prdele."

Severus sledoval jeho pohľad. "Nie, to nie je dobré znamenie," zamrmle. "Správy sú zlé, ale nikto ďalší nie je mŕtvy. Teda aspoň to, o čom zatiaľ vieme."

"Ako to môžeš povedať?"

"Kingsley." Severus nakloní hlavu k vedúcemu OPČP. "Často si vraždy berie osobne, ale okrem jeho sestry sa na jeho tvári neobjavil žiadny nový smútok."

"Takže chodiaca mŕtvola urobila..." Nizar zastane, keď mu dôjde, že si to uvedomil. Potom si začne lakťom raziť cestu k madam Bonesovej, Kingsleymu a Alastorovi, ktorý kríva s drevenou nohou, aby sa k nim pridal. Severus zakľaje a nasleduje ho. Nizara zaujíma, či si uvedomil, čo musel urobiť Voldemort, alebo či vyjadruje obyčajnú frustráciu z toho, že sa snaží držať krok s Nizarom.

Salazar vždy vynikal v orientácii v dave. Čaká tam s Minervou a Filiusom, kým prídu Nizar a Severus. Vďaka postaveniu madam Bonesovej, Kingsleyho a Alastora je okolo nich mierna bublina prázdneho priestoru, pretože mladší členovia ministerstva im poskytujú dostatočný priestor na manévrovanie. Dumbledore ide hneď za nimi a vstúpi do skupiny, akoby mal plné právo tam byť - hoci Nizar nie je spravodlivý. Ako súčasný Najvyšší divotvorca Wizengamotu (hlúpy titul) je Dumbledore presne tam, kde má byť. Nizar ho tam jednoducho nechce.

"Je to Azkaban, však," povie Nizar. "Odišiel a kurva vyprázdnil tú strašnú paródiu, ktorú nazývate väzením."

"A ako to môžeš vedieť?" Alastor sa dožaduje skôr, než sa ktokoľvek iný stihne ozvať.

"Pretože ma vycvičil majster vojny Godrik Chrabromil a je to jediná vec, ktorá dáva zmysel v súvislosti s Pettigrewovým zatknutím, piatkovým bojom, Voldemortovým zmiznutím po Scrimgeourovej smrti a zvolaním všetkých sem bez toho, aby sme boli okamžite poslaní brániť ostatných!" vyprskne Nizar frustrovane.

"To sa stalo, áno," potvrdí Dumbledore. Pani Bonesová sa ešte viac zamračí.

"Zdá sa, že dobre vieš, čo majú ostatní za lubom. Ak v tom, samozrejme, sám nie si zapojený," povie Alastor.

Nizar zúži oči. "Vyúčtujem ti škody spôsobené tým, že si poslal toho zasraného slonieho patróna."

Alastor si odfrkne a potom sa usmeje. "Tak toto je správna ostražitosť, majster vojnový mág."

"To ja som urobil dieru do steny," zavrčí Severus.

"Áno, ale ty si mal vždy predstavu o náležitej ostražitosti," povie Alastor úplne bez záujmu.

"Pridajme sa k ostatným, prosím," požiada Kingsley. "Chystám sa urobiť oficiálne vyhlásenie. Je tu tlač, pred verejnosťou to nebudeme nijako skrývať."

"Počkať." Salazar sa zamračí, keď naňho Nizar pozrie. "Povedali ste, že Azkaban bol vyprázdnený. A čo tí, ktorých tam Fudge internoval neprávom? Plánované procesy na ich prepustenie ešte neboli ukončené."

Madam Bonesová, Kingsley a Alastor si vymenia pohľady. Dumbledore vydá ťažký povzdych, v ktorom opäť nie je žiadna známka umelosti. "Vzal ich, však?" Minerva sa ticho spýta.

Madam Bonesová prikývne. "Áno. Všetkých vrátane strážcov. Sú tu stopy po zápase. Je zrejmé, že tam boli aj takí, ktorí... ktorí nechceli odísť."

Kurva. Kurva, kurva, kurva! Nizar v duchu skanduje a ustupuje spolu so Severusom, Salazarom a Minervou, aby sa súčasné hlavy britskej čarodejníckej vlády mohli stať nositeľmi zlých správ.

"Priatelia: ďakujem vám všetkým, že ste prišli v takom krátkom čase," začne Kingsley a zopne si ruky. Je to gesto, ktoré hovorí o súcite a zároveň prezrádza, že nemá v ruke žiaden prútik. "Je mi ľúto, že vám oznamujem zlé správy, keď sa ešte stále spamätávame z piatkových hrozných udalostí, ale situácia nám nedala na výber.

"Zatiaľ čo sme v marcové idy bojovali na obranu obyvateľov čarodejníckej Británie, zdá sa, že Vy-viete-kto mal na mysli okrem vraždenia a chaosu aj odvrátenie pozornosti. Podľa toho, čo sa nám podarilo poskladať z tých skromných dôkazov, ktoré sa našli, jeden zo strážcov, ktorí dohliadali na väzňov v Azkabane, mohol byť neoznačený smrťožrút. Existuje aj nesporná možnosť, že boli vystavení kliatbe imperius, ale kým ich nenájdeme, nebudeme vedieť, ktorá to je."

"Kto?" zakričí niekto zo zadnej časti davu, uväzneného pri letaxoch. "Kto je to?"

Kingsley zaváha, kým sa mu pery skrútia od hnevu. "Beatrice Parkerová," odpovie. Hneď sa ozve mrmlanie, neviera a rozhorčenie, kým Kingsley zdvihne ruky a požiada o ticho. "Zrušila protianimágske kúzla na cele Petra Pettigrewa. Oni dvaja potom otvorili celu každého jedného azkabanského väzňa. Na prepravu všetkých predtým uväznených smrťožrútov z ostrova na pevninu použili nelegálne prenášadlo a odtiaľ nám zmizli z dohľadu.

"Čo je však ešte horšie: v Azkabane boli nespravodlivo obvinení väzni, ktorí čakali, kým na nich príde rad pred Wizengamotom, aby sa postaral o ich prepustenie. Existuje viacero stôp po väzňoch, ktorých násilne odviedli z Azkabanu. Týka sa to aj všetkých strážcov, ktorí tam boli umiestnení. Zatiaľ nevieme, čo Vy-viete-kto plánuje urobiť s týmito nevinnými, ale vzhľadom na jeho činy počas poslednej vojny pochybujem, že plánuje niečo dobé."

"Ako sme to, do čerta, zistili?"

"Prečo to trvalo tak dlho?"

"A čo tí, ktorých sme zajali v piatok večer?" zakričí ďalší auror, a práve toho si Kingsley vyberie ako odpoveď.

"Počas počiatočného chaosu sme nemali čas previezť tých väzňov do Azkabanu. Držali ich tu v celách ministerstva," vysvetľuje Kingsley. "Túto nedeľu ráno cestovala prvá skupina aurorov a väzňov do Azkabanu. Vtedy sa zistilo, že ostrov je prázdny."

"Prázdny," zopakuje Minerva a zrazu zbledne. "Úplne prázdny?"

Je to madam Bonesová, ktorá prikývne. "Áno. Vy-viete-kto" vzal so sebou aj dementorov.

* * * * *

Nikto nemá pokojný nedeľný večer. Minerva, Salazar, Severus, Nizar, Filius, Dumbledore, Pomona, Saša, Hagrid, Rolanda, Poppy, Charity, Aurora, Bathsheda, Septima, Quintinus, Eustas a dokonca aj prekliaty Binns strávia väčšinu týchto neskorých hodín diskutovaním o ich možnostiach. Pokiaľ ide o Nizara, jediná dôležitá, na ktorej sa zhodnú, je tá, ktorá sa týka skurvených dementorov.

"Ako riaditeľ a Najvyšší divotvorca Wizengamotu mám mať možnosť zakázať dementorom vstup na Rokfort," povie Dumbledore s vážnymi obavami. Nizara stále sakra vytáča, že Dumbledore dokáže byť bezcitný v toľkých veciach, a pritom taký úprimný, keď príde skutočné nebezpečenstvo. "Keďže sa však dementori možno dobrovoľne spojili s Voldemortom, táto schopnosť je otázna."

"Ale moja nie," oponuje Salazar. Oprie sa na stoličke s rukami prekríženými na hrudi. Nizar ho vidí takto zamysleného a zádumčivého len vtedy, keď ide o hrozby pre Rokefóþ. "Upravím ochrany. Nemôžem ich zatiaľ rozšíriť na celú plochu zeme a lesa, ktorú by mali chrániť, ale žiadny dementor sa na tieto pozemky nedostane."

"Ale nemôžeme zachrániť blázna, ktorý sa zatúla za ne, ak sa ozve dementor," zamrmle Rolanda. "Čo povieme študentom?"

"Víkendy v Rokville sa určite rušia, ak sa po okolí potulujú dementori," povie Pomona.

"Zatiaľ nevieme, či sa niekde potulujú," namietne Eustas. "Mohli by sme sa obávať úplne bezdôvodne!"

"Bez ohľadu na to, či na to máme dôkazy alebo nie, vždy máme na pamäti bezpečnosť študentov," pripomenie mu Minerva a zamračí sa.

"Možno by som mohol urobiť niečo s Rokville, pokiaľ ide o to, aby sa dementori nedostali von," prihlási sa napokon Nizar. "Upozorňujem, že za to neručím, pretože si nie som istý, či na to existujú prostriedky. Môžem len povedať, že sa o to pokúsim. Ak sa mi to nepodarí, potom si myslím, že Pomona má pravdu, pokiaľ ide o víkendy študentov v Rokville." Pomona si ho takmer s údivom prezerá, akoby čakala, že sa s ňou Nizar poháda.

"A pravdu o úteku dementorov pred študentmi neutajíme, či už by sme chceli, alebo nie," pripomenie Aurora. "Správa o tom bude v pondelkových novinách. Mali by sme byť pripravení hovoriť im pri raňajkách o všetkom, čo to bude znamenať - a ubezpečiť ich, vzhľadom na to, čo hovorí Salazar o našich ochranách."

"Je to isté?" Charity sa spýta Salazara, jej výraz je skľúčený a nešťastný. "Musím sa priznať, že sa radšej ukryjem v tomto hrade, ako by som mala čeliť dementorovi, bez ohľadu na to, ako klaustrofóbna budem v priebehu semestra!"

"Ochrany sú v súvislosti s dementormi istota. Je to armáda, ktorou by ste sa mali zaoberať, a je to armáda, ktorú má teraz Voldemort," hovorí Salazar.

Nizarovi sa zdá, že teplota v salóniku pre zamestnancov klesla o niekoľko stupňov. "Nemyslíš si, že by teraz zaútočil na Rokfort, však?" spýta sa Hagrid, nervózne sa posunie a spôsobí, že jeho stolička vydá zúfalý protestný škripot. "Ešte nikdy sa to neodvážil."

"Kým som tu ja, tak to neurobí," povie Nizar. "Nie, nechválim sa," dodá a takmer prevráti očami, keď sa naňho príliš veľa zamestnancov nedôverčivo pozrie. "Pokiaľ bude nad týmto hradom a týmito krajinami stáť na stráži Protectoris, bude sa držať späť. Bude čakať na istotu."

"Chceš povedať, že sa ťa pokúsi zabiť," povie Filius nespokojne.

"Pff. Už sa o to pokúsil a neprinieslo mu to o nič viac než úplnú stratu dôstojnosti, očividnú porážku a veľkú dieru v tvári," odpovie Nizar.

"Je tu aj jeho starosť o to, ako sa vysporiadať so mnou," povie Dumbledore a v hlase mu zaznie slabý náznak nesúhlasu. Je tu začiatok preberania moci; Nizar celý víkend čakal, kedy sa Dumbledore preberie. "Voldemort sa nikdy neodvážil postaviť priamo mne, a kým som ešte riaditeľom tohto hradu, ani sa neodváži." Dumbledore sa odmlčí. "Tom tiež... ak miluje niečo iné ako seba, tak túto školu. Verím, že by bolo potrebné skutočné zúfalstvo, aby Voldemort nasmeroval svojich smrťožrútov na útok na Rokfort."

"Dobre. Aké sú teda plány?" spýta sa Bathsheda. "Stále platí, že prvé dva dni tohto týždňa zrušíme vyučovanie?"

"Možno aj do stredy," potvrdí Dumbledore. Nizar si všimne Minervin výraz nesúhlasu a uvažuje, či medzi riaditeľom a zástupkyňou riaditeľa nedošlo k hádke, do ktorej zatiaľ nie je zasvätený. "Sú tu študenti, ktorí sú stále so svojimi rodinami, a ďalší, ktorí sa sem vrátia ako siroty. Keď sa vrátia, budú potrebovať naše pochopenie, nie aby sme ich hneď, ako vstúpia do dverí, hodili po hlave naspäť do vyučovania."

A v tom je jeho skutočná schopnosť riaditeľa, pomyslel si Nizar pobavene. Neklamal ostatným, keď tvrdil, že Dumbledore je vo svojej práci dobrý. Človek môže vidieť schopnosti iného a aj tak mu nedôverovať ani za máčny mak.

"Pri raňajkách oznámim nové nebezpečenstvá, hoci si viem predstaviť, že Denný Prorok a jeho konkurenti ma predbehnú," pokračuje Dumbledore. "Požiadam všetkých študentov, aby v záujme vlastnej bezpečnosti zostali na pôde školy. Každý, koho pristihneme pri porušení tohto pravidla, bude obmedzený na pobyt vo vnútri hradu, pokiaľ sa nebude venovať vyučovaniu vonku pod dohľadom personálu. Nizar, zatiaľ nebudem oznamovať zrušenie víkendov v Rokville. Daj mi, prosím, vedieť, či alebo kedy bude možné dedinu pre ne zabezpečiť."

Nizar nakloní hlavu. "Urobím to." Je to druhá vec, ktorú má v úmysle urobiť, ale až zajtra. Po spánku.

Dúfa, že sa mu podarí zaspať. Nemyslí si, že niekto z nich nájde ľahký odpočinok, nie po tom, čo z Azkabanu oslobodili potenciálnych dvadsiatich troch smrťožrútov - a medzi nimi niektoré z najhorších príkladov ľudskosti. Skôr sa teší na stretnutie s Bellatrix Lestrangeovou, aj keby ju mal okamžite zabiť.

Nizar si zahryzne do pery, keď nasleduje ostatných, ktorí všetci opúšťajú miestnosť pre zamestnancov a odchádzajú do pochybného pokoja svojich súkromných komnát. Dovolí si dúfať, že počet smrťožrútov je dvadsaťdva, a nie dvadsaťtri. Môže dúfať, že Victoria Bluebellová mala dostatok príležitostí uvedomiť si, kam ju život smrťožrúta dovedie.

Potom pocíti nával bezmocného hnevu. Aj keby si to Victoria uvedomila, Voldemort by ju zabil za to, že opustila jeho stranu. Nech sa deje čokoľvek, je v pasci a pravdepodobne si to celkom dobre uvedomuje.

Vie, že to nie je jeho vina, že Voldemort stále žije. Nie je to jeho zásluha, že Voldemorta ešte nezabili.

Stále však cíti svrbenie a pichnutie nechcenej viny. Je Protectoris, Merlinov nástupca ako vojnový mág Británie, a ešte nezastavil jedného z najväčších nepriateľov tohto ostrova.

"Prestaň tak zasrane premýšľať. Pred raňajkami sa máme pokúsiť zaspať," pripomenie mu Severus. Nizar zdvihne zrak a uvedomí si, že nasledoval Severusa až do Severusových komnát v kobkách a ani kúsok cesty nevnímal.

"A ty ideš spať?" spýta sa Nizar.

"Som dosť inteligentný na to, aby som vedel, kedy sa mám ponoriť do bezsenného spánku, aj keď len do štvrtinovej dávky," odpovie Severus podráždene. "Urobíš to isté?"

"Problém s chronickou nespavosťou je, že na to, aby niečo také zabralo, je potrebná plná dávka, a ja nechcem byť v bezvedomí. Nie, naozaj, nechovám sa ako idiotský Chrabromilčan," odpovie Nizar na Severusovo zdvihnuté obočie. "Ak sa k tomuto hradu priblíži nepriateľ, stále máme len tri zo štyroch hláv fakúlt, ktoré držia svoje miesta. Bez všetkých štyroch si musím plne uvedomiť akúkoľvek hrozbu pre školu. Ak sa medzitým nevyspím, nech sa páči."

"Ak Pomona konečne dostane rozum a prijme Severné sídlo, zmení sa to? Budeš sa môcť nadrogovať, ak si to bude vyžadovať tvoje zdravie?" spýta sa Severus úplne vážne.

Nizar prikývne. "Mohol som to urobiť aj predtým, keď zakladatelia držali všetky štyri kúty mágie Rokefóþu. Vtedy je najsilnejší. Ochrany sú najsilnejšie. Keby ma naozaj potreboval nad rámec svojich schopností, hrad by ma zobudil - bez ohľadu na to, či by som sa chcel zobudiť, alebo nie."

Severus sa tvári rozladene. "Urobí to hrad nám? Tým, čo držia sídla?"

"Na to by si sa musel spýtať Salazara." Nizar sa pozrie na svoje oblečenie, ktoré mu zrazu pripadá príliš ťažké a príliš obmedzujúce na takú neskorú hodinu. "Pripravím sa na spánok, aj keď je to zbytočná námaha. Pridáš sa ku mne?"

"Pokiaľ si spomenieš, že je nedeľa večer a ja oveľa radšej budem čeliť pondelku z kobky než z tvojej veže."

To je ľahký ústupok. Má rád občasný pokoj Severusovej temných komnát, aj keď mu úplne nevyhovuje. Tuší, že kdesi v hĺbke duše to nie je úplne ani podľa Severusových preferencií, inak by v Nizarových komnatách nespával takmer tak často ako on.

Ako sľúbil, Severus si naozaj vezme štvrtinovú dávku bezsenného spánku a takmer okamžite je mimo. Nizar pocíti bodnutie závisti a robí všetko pre to, aby ho ignoroval. Aj bez elixíru dokáže Severus ľahko nájsť spánok, keď potrebuje. Je to trik, ktorý sa Nizar nikdy nenaučil. Keď na to príde, nenaučil sa to ani Godrik.

Nizar prejde Severusovi rukou po vlasoch, druhý muž spí príliš hlboko, aby si to všimol. Keď sa Severus zobudí alebo len podriemava, snaží sa v spoločnej posteli udržiavať zdvorilý odstup. Keď však hlboko spí, Severus sa k nemu odhodlane pritúli. Nizar robí to isté, na čo Severus často mrmle falošné sťažnosti.

Rozhodne sa nechystá Severusovi povedať, že má rovnakú vlastnosť. Severus by to považoval za trápne a hovoril by o spaní inde. Nizar teraz naozaj nemá náladu preberať akékoľvek z ich mnohých osobných problémov týkajúcich sa vzťahov. Namiesto toho zachováva mlčanie, keď sedí na posteli v Severusovej spálni v žalároch. Jediná sviečka poskytuje práve toľko svetla, aby sa každý predmet v miestnosti premenil na nové a zaujímavé tieňové tvary na stene.

Nizar chce stále zabiť niekoho, kto si to zaslúži. Nanešťastie, v sobotu po svitaní neboli k dispozícii žiadni iní smrťožrúti, ktorí by sa dobrovoľne prihlásili na túto akciu.

Práve sa zamýšľa nad pokusom o bdelú meditáciu, nad tým málom, čo si z nej pamätá zo svojich návštev na východe, keď na okraji rokfortských ochrán pocíti, že niečo drnčí. Zastaví sa, jeho dych sa takmer zastaví, ako čaká, kým sa ten pocit zopakuje.

Opakuje sa, tentoraz hlasnejšie. Niekto búcha na brány, ale nie preto, aby ich porušil. Klopú.

Možno sa Nizarovi predsa len podarí niekoho zabiť.

Nizar si cez pyžamo prehodí habit, aby neurazil nikoho zo škriatkov, natiahne si topánky a potom zvažuje, kde sa to klopanie opakuje. Pokrúti hlavou; neodbytný kretén bez fantázie. Je to to isté miesto, kde v novembri prvýkrát stretol chodiacu mŕtvolu bez nosa.

Premiestni sa priamo na najvzdialenejší okraj ochrán v Zakázanom lese, takmer mimo lesa, ale stále chránený jeho rozpínajúcimi sa konármi. Jeho oči sa hneď prispôsobia zmene svetla a odhalia jeho hosťa.

Na čistinke pár krokov od neho stojí Tom Marvolo Riddle, zahalený v plášti a zamaskovaný. V ruke nedrží prútik, čo je zaujímavé. "Zdravím ťa, strýko." Vo Voldemortovom hlase nie je ani náznak pohŕdania.

Nizar nakloní hlavu a skúma Voldemorta. Stále má na sebe ten istý čierny plášť, zachováva si vzhľad chodiacej mŕtvoly a ešte neobjavil užitočnosť topánok. Červená železná maska, o ktorej mu povedala Narcissa, zakrýva takmer polovicu Voldemortovej tváre, nie však oči ani čelo. Vyzerá, že je prilepená k Voldemortovej pokožke, zakrýva mu časť úst, čeľuste, líca a tiahne sa až k uchu. Jeho oči, ktoré boli pri všetkých ostatných príležitostiach červené, sú vodnaté, s červeným nádychom, ktorý hovorí o chorobe.

"Tá maska sa mi páči," rozhodne sa Nizar poznamenať. "Ako sa ti teraz darí s parselčinou, keď máš v tvári obrovskú dieru?"

Voldemortove pery sa v úsmeve stiahnu doprava, zvyšok výrazu zakrýva maska. "Darí sa mi celkom dobre, strýko," zasyčí a dokáže, že ešte stále dokáže hovoriť hadmi. Nizarovi to trochu zavadzia v ušiach, ale je to pochopiteľné. "Mohol by som ťa zabiť tam, kde stojíš, vieš."

"Nie, nemohol." Nizar sa vráti k angličtine. "Nachádzaš sa mimo ochrán Rokfortu. Teraz sú silnejšie, ako keď sme sa stretli prvýkrát, a ja stojím v nich. Odrazili by akékoľvek tvoje kúzlo - a ty si toho dobre vedomý, však?"

Voldemort prikývne. "Chcel som sa s tebou len porozprávať. Vzhľadom na to, že sa voláš Ochranca Rokfortu, vedel som, že to budeš ty, kto bude reagovať na môj dotyk na jeho ochranách."

"Nechceš sa so mnou rozprávať. Chceš so mnou vyjednávať." Nizar prekríži ruky a nechá končeky prstov spočinúť na prútiku ukrytom v rukáve. "Vzhľadom na to, že si uplynulý večer začal vojnu, nie som veľmi naklonený počúvať tvoje podmienky."

"Myslím si niečo iné," kontruje Voldemort hladko. "Si Slizolin, a preto si... praktický. Moja vojna už dlho čaká, strýko. Som pripravený dobyť tento ostrov a ani ty ma nedokážeš zastaviť. Každý môj krok prinesie smrť tým, ktorí sa mi postavia na odpor."

Nizar už podobné tvrdenia počul. "Prejdi k veci."

Voldemortovi sa podráždene zablesklo v očiach. Dobre. "Možno by som bol ochotný... zmierniť tie straty. Prejaviť milosrdenstvo. Samozrejme, nezmenil by som svoj cieľ dobyť a ovládnuť tento ostrov, ale možno by sa dalo zmierniť krviprelievanie."

"A čo by si žiadal výmenou za takýto ústupok?"

Voldemort sa usmeje. "Chcem Harryho Pottera."

Nizar si vzdychne a pozrie na hviezdy. "Samozrejme, že chceš. Prečo?"

"Podľa proroctva som ho mal zničiť. Kým je nažive, je mojou jedinou slabinou. Nebudem slabý, strýko. Daj mi Harryho Pottera a bude vojna, ale nebude zabíjanie. Dokonca to odprisahám na svoju mágiu."

Nizar prekvapene zdvihne obočie. Voldemort sa musel medzi svojou poslednou vojnou a touto novou naučiť niečo o politike, ak si uvedomuje, že jeho obete musia pochopiť milosrdenstvo svojho nového pána. "Chceš, aby som vydal nevinné dieťa, aby som ušetril ostatných."

"Je to bezvýznamná vec v porovnaní so všetkými magickými životmi v Británii, však?" Voldemort sa tvári prívetivo, presvedčivo - akoby sa pokúšal ukázať, že v hrudi svojho mŕtveho tela má predsa len srdce.

"Tri deti som si vyžiadal a vychoval ako vlastné, Tom," zašepká Nizar, niečo medzi zmätkom a zúrivosťou. "Zastavím tvoje vraždenie, ale nie tak, že budem vymieňať život nevinného." Potom sa usmeje. "Aj keby som chcel, nemôžem ti splniť to, čo si želáš. Harry Potter nie je k dispozícii."

Voldemort sa zamračí a v očiach mu konečne zabliká tá známa červená. "Ako to myslíš?"

"Harryho Pottera opäť uvidíš, až keď príde čas tvojej smrti." Nizar zaváha, keď cíti, ako mu po chrbte tancuje chvenie tušenia. Kurva, ale on sa nesnažil byť doslovný!

"Ak postavíš Harryho Pottera predo mňa, zomrie," povie Voldemort s chladnou konečnosťou.

"Možno," pripustí Nizar. Najnovšie proroctvo od Sibyly Trelawneyovej ho predsa len trochu znepokojuje, aj keď sa proroctvo dá vykladať mnohými spôsobmi. Stále však nemá v úmysle zomrieť. "Ale nebude sám, keď ten čas príde."

Voldemort pokrúti hlavou. "Jeho život oproti množstvu ľudí nie je ničím, strýko. Si si istý, že nebudeš počúvať rozum?"

"To nie je rozum. To je čin zla." V Nizarovej hrudi sa ozve zúrivosť, rovnaký nával hnevu, aký pociťuje, keď si spomenie na úplnú bezmocnosť, ktorej čelil pri strate Bricea a Elfrica. "Nebudeš mať svoju výmenu."

Voldemort nakloní hlavu. "Škoda. Túto vojnu prehráš."

"O tom sa dá pochybovať. Jediná vojna, na ktorej som sa zúčastnil a ktorá bola prehratá, nebola mojím pričinením. Bola to zasraná chyba anglického trónu, ktorý ma nepočúval."

"Samozrejme." Voldemort sa ho ešte stále pokúša zosmiešniť, ale Nizarovi je to jedno. Túto hru hral príliš často, s príliš mnohými a je unavený. Chce to mať už za sebou, vyzvedať na Voldemorta, kým nevypustí užitočné stopy alebo neodíde s temperamentným syčaním. "Potom požiadam o... menšiu výmenu. Moja milosť nebude taká veľká, ale možno sa ešte môžeme dohodnúť na podmienkach."

"Podmienkach." Nizar končekmi prstov pohladí glyfy na svojom prútiku. "A tie sú?"

Voldemortove oči teraz v tme slabo červeno žiaria. "Je pravda, že môžeš získať guľu s proroctvom z Oddelenia záhad?"

"A ako si zistil túto informáciu?" Nizar sa spýta a predstiera šok, ktorý necíti. Ďakujem ti, Narcissa.

"Mám svoje spôsoby," odpovie Voldemort povzneseným tónom. "Je to pravda?"

"Ja neklamem, keď je pravda zaujímavejšia," povie Nizar. Ak si Voldemort nikdy nevšimne, že jeho odpoveď vlastne vôbec nie je odpoveď, tým lepšie.

"Tak dobre. Ak získaš proroctvo, ktoré sa týka mňa a Harryho Pottera, a odovzdáš mi ho, nielenže obmedzím krviprelievanie v tejto vojne, ale požiadam svojich smrťožrútov, aby sa zľutovali nad tvojím... partnerom."

Nizar si dovolí široký úsmev. "Ktoré proroctvo?"

Voldemortova posmešná arogancia opadne ako padajúci kameň. Jeho pery sa stenčia, oči sa zúžia. "Čo?"

"Ktoré proroctvo?" Nizar si túto chvíľu možno až príliš užíva. "Existuje viac ako jedno proroctvo týkajúce sa teba a Vyvoleného a obe tie proroctvá sa týkajú tvojej porážky."

"Viac ako jedno," Voldemort sa nadýchne a červená žiara jeho očí sa zväčšuje, až sa modrá úplne rozplynie. Je to fascinujúce a Nizara to núti uvažovať, či Voldemortova rodinná mágia nemá už len farbu krvi. "V tom prípade by som požiadal o oboje."

"A nedostaneš ani jedno." Nizar stvrdne hlas. "Žiadne ústupky, Voldemort. Žiadne dohody. Žiadna pomoc. Nepotrebujeme tvoju veľkodušnú štedrosť, aby sme ťa porazili, a nikdy sme ju nepotrebovali. Prehráš a zomrieš."

Voldemort vytiahne prútik, ruka sa mu krúti okolo jej bielej pazúrovitej rukoväte. "Zabijem každého, koho miluješ," zasyčí. "Toho blázna, čo sa vydáva za tvojho mŕtveho brata. Severusa. Rád. Všetkých. Budeš plakať nad ich mŕtvolami, strýko."

Nizar si odfrkne. "Koľko horcruxov ti ešte zostalo?"

Výbuch zeleného svetla z Voldemortovho prútika je očakávaný, ale Nizar sa aj tak zachveje. Srdce sa mu rozbúši, keď sleduje, ako sa jasný oheň smrtiacej kliatby šíri pozdĺž ochranných štítov a potom sa rozplynie do ničoty.

Voldemort je, samozrejme, preč v čase, keď svetlo zmizne. Zasraná otravná chodiaca mŕtvola.

Myšlienka, že Voldemort sa zameria na Severusa, ho znepokojuje, ale je to hrozba v nezmenenej podobe. Bolo to tak od začiatku a správanie, akoby to bol nový problém, ničomu nepomôže.

Srdce mu stále neprestáva búšiť. V hrudi sa mu zmieta hnev, frustrácia a strach.

Prenasledujú ho jeho vlastné slová: Ľudia vo vojnách umierajú. Videl som to, znova a znova.

Keď sa Nizar vráti do Severusových komnát, Severus sedí na pohovke, zabalený v čiernom župane a pozerá na krb. Hneď sa pozrie na Nizara. "Kde si bol?"

Nizar si vyzlečie župan, príliš rozohriaty po pobyte vonku, a potom si sadne vedľa Severusa. "Voldemort sa chcel porozprávať. Naozaj chcem niečo prebodnúť."

Severus sa zachmúri. "Ochrany za okrajom lesa?"

Nizar prikývne na potvrdenie a usmeje sa, keď mu škriatka v šatách so strieborným lemom prinesie podnos s čajom. "Vybral si miesto, kde som ho prvýkrát stretol. Zostal som vo vnútri tých prekliatych ochrán."

Severus počká, kým škriatka odíde. "Čo chcel?"

"Ponúkol nám menej krviprelievania v tejto vojne, ak mu dám Harryho Pottera."

Severus zažmurká a potom sa naňho pozrie. "Ďakujem, že si mu neskočil do náručia."

Nizar prevráti oči. "Vážne, ja sa neponáhľam zomrieť. Takisto nie som naklonený tomu, aby som ho nechal vyhrať v akejkoľvek forme alebo podobe. Povedal som mu, že dať mu Harryho Pottera ani náhodou neprichádza do úvahy!"

"Musel to prijať dobre."

"Vrhol na mňa smrtiacu kliatbu," pokrčí Nizar neprítomne plecami. "Ochrany si s tým poradili."

Severus sa natiahne a chytí Nizara za nohu. "Prosím, neopakuj to."

Nizar si vzdychne a oprie sa o Severusa. "Nemám veľmi rád, keď mi do tváre hádžu smrtiacu kliatbu. Keď to bude možné, nebude sa to opakovať."

"To je najlepšia istota, akú kedy získam, však?" spýta sa Severus.

"Je to lepšie ako mnohé hrozné alternatívy." Nizar súhlasí a nie je si istý, či chce vysloviť ďalšiu časť. Nakoniec sa rozhodne, že múdrejšou možnosťou je úprimnosť. "Bol ochotný ponúknuť, že ťa ušetrí, prisľúbiť to na svoju mágiu, ak by som sa nejako dokázal vzdať v jeho prospech." Nizar si odfrkne. "To sa nestane, ale núti ma to veriť, že sa v rámci pomsty zameria predovšetkým na teba - možno aj na Dumbledora, a to nášho komického riaditeľa nenávidí už veľmi dlhý čas."

"Ak má stále v úmysle získať proroctvo, potom je to nezmenená hrozba, Nizar," pripomenie mu Severus. Jeho hlas nie je ani kyslý, ani jemný, ale zamyslený, opatrný, neutrálny. "Tvoje uistenie v tejto veci spočíva v tom, že by si najprv želal, aby som zostal nažive."

"Ja viem." Nizar si uvedomí, že stále dokola otáča strieborný rodinný prsteň na ľavom prste, a prinúti sa zastaviť, vycentrovať erb pod kĺbom tak, aby správne smeroval von. "Mal som... myšlienku. Nápad."

"Nizar, Voldemort sa ti práve pokúsil streliť do tváre smrtiacu kliatbu a ty si teraz vyberieš, že budeš nervózny?" sucho sa spýta Severus.

"Toto je omnoho dôležitejšie, a ak to zle sformulujem, tak to zmrví veci, na ktorých mi záleží. Nezáleží mi na pocitoch tej chodiacej mŕtvoly bez nosa!" Nizar odvetil.

Severus otočí hlavu, jeho pohľad je temný a nevyspytateľný. "Povedz mi to. Vydržím viac ľahkovážnych nezmyslov, než si myslíš, že som schopný."

"Alica v krajine zázrakov," pripomenie Nizar. "Hneď sa vrátim." Skôr než Severus stihne brblať na tú knihu, premiestni sa priamo do svojich komnát na poschodí.

Plátenné vrecko je tam, kde ho nechal, leží v zásuvke nočného stolíka, ktorý sa stal jeho stranou postele. Škriatkovia Severusovi dopriali rovnaký doplnok, nejako našli stolík z rovnakého druhu dreva, vyrezaný v rovnakom štýle ako jeho posteľné stĺpiky. Nizar sa rozhodol nepýtať sa, poďakoval im a nazval to zázrakom.

Nizar sa premiestnil dole a našiel Severusa, ako ho zamračený čaká. "Je to len kniha, Severus. Myslel som si, že by som si ju možno mohol prečítať znova."

"Prečo?" spýta sa neveriacky Severus.

"Luna je ukážkovým príkladom toho, prečo by človek mal vždy očakávať neočakávané. Taká je aj tá kniha," povie Nizar a sadne si späť na pohovku. "Pamätáš si na Urielov prsteň?"

Severus, ktorý je na pokraji hádky s ním kvôli Lewisovi Carrollovi, znehybnie. "Áno. Prečo?"

"Každý prsteň, ktorý dostane ten, kto sa narodí do rodiny Deslizarse alebo sa k nej pripojí, je ošetrený jednoduchým zaklínadlom krvnej mágie." Nizar sa snaží nezovrieť ľanové vrecúško v ruke. Už je znepokojený, netreba sa ďalej oznamovať. "Ak tento prsteň zmením tvojou krvou a ty ho budeš nosiť, budem ťa môcť nájsť - bez ohľadu na to, kam ťa Voldemort zavlečie."

Severus mlčí takmer celé dve minúty. "Keby som nosil tento prsteň, študenti by robili... domnienky. Aj ten prekliaty personál."

"Mysleli by, že si sa oženil alebo zasnúbil?" Nizar sa snaží neusmievať. Tá myšlienka sa mu páči, ale chápe, prečo by Severus radšej jedol žeravé uhlie, ako by mal byť taký nápadný. "Použitie kúzla neviditeľnosti naň by nebránilo jeho účinnosti a poslúžilo by aj na to, aby sme ho skryli pred našimi spojencami aj nepriateľom."

"To je pravda," pripustí Severus. "Ale musí existovať aj niečo iné ako toto. Niečo menej symbolické."

"Nenosíš náušnice ani náhrdelníky, niežeby som si to niekedy všimol, a náhrdelník by sa dal ľahko odhaliť. Čaro neviditeľnosti nezabezpečí, aby tie pletené retiazky prestali existovať."

"A prsteň je dosť tenký na to, aby unikol ľahkému spozorovaniu, ak sa mi nejaký smrťožrút nepokúsi zlomiť ruku alebo odstrániť prsty." Severus rezignovane skloní hlavu. "Ak by som od teba niekedy niečo také prijal, Nizar, toto nie je ten druh situácie, ktorý by to mal spôsobiť!"

Nizara povzbudí myšlienka, že Severus si to myslí. To je fantastický pokrok, najmä ak vezmeme do úvahy Severusov záchvat paniky počas prvého objavenia prsteňa. "Severus. Keď ide o niečo, čo by mi mohlo poskytnúť schopnosť zachrániť ti život, považujem to za najvhodnejšiu okolnosť. Všetky tieto komplikácie však môžeme zatiaľ odložiť bokom a premýšľať o nich znova, až keď bude Voldemort sakramentsky mŕtvy."

Severus stisne pery, zvraští obočie, kým napokon prikývne. "V tom prípade áno. Čo odo mňa potrebuješ?"

"Pichnúť sa do prsta. Jednu kvapku krvi na pečať prsteňa, keď ho budem držať," prikáže Nizar. Severus to rýchlo urobí, hoci musí zo zásuvky vytiahnuť nôž. Dokonca si podľa starých tradícií vyberie správny prst a pichne si do vankúšika ľavého prostredníka.

Nizar zachytí kvapku krvi pečaťou prsteňa a potom ho pevne zovrie v pravej ruke. Záblesk jeho mágie je hrejivý, okolo zovretej päste mu tancujú strieborné iskry. Chce, aby to bolo správne. Chce, aby tento prsteň patril Severusovi. Nemal by mu neustále pripomínať časy, keď ho nosil niekto iný, hoci aj tak je za zaťov dar vďačný.

Rozvinie ruku a podá ju Severusovi. Prsteň sa leskne ako čerstvo vyrobený, bez náznaku krvi, ktorá zašpinila jeho povrch. Keď sa naň Severus ostražito pozrie, Nizar sa povzbudivo usmeje. "Ak si ho odo mňa vezmeš a sám si ho nasadíš na prst, znamená to, že je jednoducho tvoj. Ak by som ti ho na prst dal ja, určite by to bola tá symbolika, ktorej sa momentálne chceš vyhnúť."

"Chápem." Severus bez ďalšieho váhania zdvihne prsteň, ale nájde si čas na jeho preskúmanie. "Pečať sa zmenila."

"Áno."

"Vyzerá presne ako ten tvoj." Severus sa naňho obviňujúco pozrie. "Prečo si to urobil?"

"Pretože tento dar pre teba by nemal byť prsteň, ktorý patril inému. Mal by byť tvoj. Keď si ten prsteň nasadíš, bude to prvýkrát, čo ho budeš mať na sebe."

Severus vyzerá šokovane. "Použil si moju krv na..."

"Aby bol tvoj. A aby som ťa s ním dokázal nájsť, ak to bude potrebné," povie Nizar veselo. Potom mu praskne čeľusť pri nečakanom zívnutí. Možno sa mu po vysmievaní Voldemortovi a vykonaní silného kúzla podarí zaspať.

Severus váha príliš dlho na Nizarovu trpezlivosť. "Nizar..."

"Nasaď si ten zasraný prsteň, inak ťa pred spaním zaškrtím," odsekne Nizar. "Nebude ťa to hrýzť, Severus. To by bola moja práca."

Severus sa naňho zahľadí a potom si nasadí prsteň na ľavý prostredník. Oči sa mu hneď rozšíria. "Čo je to?"

"Mágia v prsteni, ktorá sa sama nastavuje a učí sa ťa vnímať. Nevaroval som ťa, že to urobí?" Nizar sa nevinne spýta.

Severus naňho zavrčí. "Muselo ti to vypadnúť z hlavy."

"Predstav si to. Mimochodom, má ťa rád," dodá Nizar.

"Ako to môžeš povedať?" Severus sa zamračene spýta.

"Nuž, nekričíš a nesnažíš sa ho strhnúť, takže to je vždy výborné znamenie." Nizar sa nahlas zasmeje, keď mu Severus pomocou kúzla bez prútika hodí do tváre vankúš. "To si robím hlavne srandu!"

Keď vankúš odloží a otočí sa, Severus študuje prsteň a na tvári má zamyslený výraz. "Môžeš ho schovať, kedykoľvek budeš chcieť," ubezpečí ho Nizar. "Ja sa neurazím." Možno je to smutné, ale chápe Severusovu neochotu. Sľúbil, že toto dvorenie bude prebiehať v tempe, ktoré Severus znesie, a Nizar si stojí za svojím slovom.

Severus pokrúti hlavou. "Nie. Dnes večer nie. Ja... zajtra. Zajtra je dosť skoro. Vrátime sa do postele, alebo chceš ísť von a vysmievať sa ďalšiemu Temnému pánovi?"

"Už mi došli Temní páni, ktorých by som mohol zosmiešňovať." Nizar sa postaví a chytí Severusa za ruky, kým sa tiež nepostaví. "Keď sa táto vojna skončí, chcel by si v lete niekam cestovať?"

Severus niekoľkokrát zažmurká pri náhlej zmene v rozhovore. "Ja - ja asi nebudem proti. Nezvyknutý na takúto myšlienku, ale nie bez odporu, najmä ohľadom dôvetku, že vojna sa skončí do konca semestra. Prečo?"

"Bola to naša tradícia. Vždy, keď študenti odchádzali domov za svojimi rodinami, cestovali sme. Rád by som to zopakoval." Nizar sa usmieva. "Okrem toho si povedal, že mi možno ukážeš štart rakety. To si vyžaduje cestovanie."

Severus potlačí úsmev a potom potiahne Nizara za ruku a vedie ich späť do spálne. "To áno."