Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 18: Ale boli šťastní

Rose si poškrabala hlavu. „Je to nástupište deväť a trištvrte,“ zamrmlala. Pozrela na Scorpiusa, ktorý sa rozhliadal okolo. „Za tie roky sa vôbec nezmenilo, však?“

Scorpius pokrútil hlavou. Pozoroval ľudí, ktorí sa prechádzali sem a tam. „Tam sú. Pozri, je tam aj strýko Harry. Vyzerá... vlastne veľmi dobre.“

Scorpius na ňu hodil zvláštny pohľad. Rose sa začervenala. „No veď vyzerá!“ bránila sa.

Scorpius sledoval veselé tváre Weasleyovcov. Vyzerali naozaj šťastne. Videli ich prejsť vecami, o ktorých si myslel, že on sám by ich nikdy nezvládol. Teraz cítil voči Ronovi rešpekt – omnoho väčší než predtým. Nikdy by nepovedal, že človek, ktorý prešiel takou chudobou a predsudkami, môže pôsobiť tak spokojne a vyrovnane, akoby sa minulosť nikdy nestala. A najviac ho udivovalo, že Ron nikdy nepôsobil zatrpknuto kvôli svojmu životu.

„Idú cez bariéru,“ povedala Rose, keď ich sledovala. Pozrela na dvojčatá, ktoré prešli hneď za Percym. Potom sa pozrela na Scorpiusa, ktorý stále nad niečím premýšľal. „Niečo ťa trápi?“ spýtala sa.

Scorpius pokrútil hlavou. Rose doňho jemne drgla. „No tak, Scorpius. Vieš, že predo mnou nič neskryješ. Von s tým.“

„No...“ začal Scorpius, „len som nad tým všetkým rozmýšľal. Nikdy som nechápal tvojho otca – prečo nemá rád honosné veci a prečo mu vyhovuje jednoduchosť, aj keď si môže dovoliť takmer čokoľvek. Teraz už viem, prečo ho zaujímajú muklovské veci, okrem toho, že sa oženil s muklorodenou. A nikdy som nechápal, prečo tak bránil ten obchod so starými habitmi, kde nakupoval. Teraz, keď toto všetko vidím... prial by som si, aby to videl aj môj otec. Možno by lepšie pochopil Weasleyovcov.“

Rose sa naňho usmiala. „Takže hovoríš, že už chápeš, prečo môj otec nemá rád tvojho?“

„Trochu,“ odpovedal Scorpius. „Ale nie úplne. A tiež Weasleyovcov obdivujem – za to, že dokážu byť šťastní. Vždy držia spolu. Nikto by si nemohol priať lepších rodičov alebo starostlivejších bratov. Jasné, občas sa pohádajú, ale vždy to urovnajú. Vlastne... oni vždy pôsobia šťastne.“

„A spokojne,“ dodala Rose.

„To áno,“ prikývol Scorpius.

Rose ukázala na Rokfortský expres, keď sa scéna začala rozmazávať. „Hej! Prečo toto otec vymazáva? Chcela som vedieť, ako sa zoznámil so strýkom Harrym. Vraj mu to úplne zmenilo život!“

Scorpius pokrčil plecami. Rose pribehla k miznúcej scéne. „Oci, nie! Nevymazávaj túto časť!“ načiahla sa po posledných zvyškoch farieb. „To je strašne nespravodlivé!“ posťažovala sa.

Scorpius sa otočil. „Pozri, niečo sa vracia,“ zasyčal.

„Och, buďte ticho!“ zahriakol ich Percy.

„Prečo má Percy nový habit?“ spýtal sa Fred.

„Pretože je prefekt,“ odpovedala ich mama obdivne. „Dobre, zlatko, nech sa ti darí – keď dorazíte, pošli mi sovu.“

Pobozkala Percyho na líce a ten odišiel. Potom sa obrátila k dvojčatám. „A vy dvaja – skúste sa tento rok správať normálne. Ak znova dostanem sovu s odkazom, že ste vyhodili do vzduchu záchodovú misu...“

„My a vyhadzovať hajzle do luftu? V živote sme nevyhodili hajzeľ do luftu.“

„Inak super nápad, mamka, vďaka.“

„To vôbec nie je smiešne. A dávajte pozor na Rona.“

„Neboj sa, tvoj Ronuško je s nami v bezpečí.“

„Sklapni,“ jedoval sa Ron. Bol skoro taký vysoký ako jeho dvaja bratia a nos mal ešte ružový od toho, ako mu ho mama drhla.

„Ozaj, mami, vieš čo? Hádaj, koho sme stretli vo vlaku?“

„Vieš, kto je čiernovlasý chalan, čo stál pri nás na stanici? Vieš, kto to je?“

„Kto?“

„Harry Potter!“

„Och, mamička, však sa môžem ísť naňho pozrieť, mami, prosím...“

„Už si ho videla, Ginny, a ten úbohý chlapec nie je nijaká opica v zoo, aby si si ho obzerala. Naozaj, Fred? Ako to vieš?“

Okolie sa opäť začalo rozmazávať a Rose z toho vôbec nebola nadšená. „A pritom to začínalo byť zaujímavé,“ zamrmlala nespokojne.

Scorpius sa zasmial. Prebodla ho pohľadom. „Stavím sa, že otec niečo skrýva, keď niektoré časti vymazáva,“ povedala mrzuto.

„Buď rada, že si vôbec niečo videla,“ odpovedal Scorpius. „Nemali by sme tu byť. Keby na to tvoj otec prišiel, ani jeden z nás by z toho nevyšiel dobre.“ Pozrel na hodinky. „Nemyslíš, že by sme už mali odísť? Čoskoro sa vráti domov a nebude to pekné, ak nás uvidí pri svojich spomienkach.“

„Nebuď zbabelec,“ zasyčala Rose. Vtom temnú scénu znovu prekryli farby. „Och, niečo sa vracia,“ rýchlo zmenila tému. „Dúfam, že uvidíme, ako sa otec zoznámil so strýkom Harrym. To by bolo super! Boli najlepší priatelia celé roky a som rada, že sa stal súčasťou rodiny!“ povedala nadšene.

„Piatich,“ opravil ho Ron. Z nejakých neznámych príčin sa však netváril príliš nadšene. „Ja som šiesty z našej rodiny, čo ide na Rokfort. A nie je to bohviečo. Bill a Charlie už skončili. Bill bol najlepší v triede a Charlie bol kapitánom metlobalového družstva. A Percy je teraz prefekt. Fred a George vymýšľajú samé hlúposti. No učia sa celkom dobre a každý vraví, že je s nimi hrozná sranda. Odo mňa všetci čakajú, že budem rovnako šikovný ako oni, ale aj keď sa mi to podarí, nikoho tým neohúrim, lebo oni boli predo mnou. A keď máš päť bratov, nikdy nedostaneš nič nové. Habit mám po Billovi, prútik po Charliem a potkana po Percym.“

Scorpius nadvihol obočie. „A čo sa stalo s habitmi zo second handu?“ spýtal sa. Pozrel späť na Rona a práve vtedy prešiel okolo jeden z dvojčiat. „Aha… asi ich nosí niektorý z jeho bratov,“ dodal sucho. Rose prikývla.

Scorpius sa rozhliadol. Temnota ich opäť začala obklopovať. „Tvoj otec asi chcel, aby veľa vecí zostalo neznámych,“ zamrmlal, pričom pozrel na Rose, ktorá vyzerala podráždene.

„Bohužiaľ,“ odpovedala, „ale nemôžem mu to vyčítať.“ Pozrela na svojho otca. „Má toho na pleciach dosť. Teraz ho už za nič neobviňujem.“ Obrátila sa späť na Scorpiusa. „Kiežby som mu nepovedala toľko necitlivých vecí…“ jej hlas postupne stíchol, keď sa objavila ďalšia scéna.

„Nepomýlil si sa náhodou?“ opýtalo sa dievča. „Nejako to nevyšlo. Ja som skúšala zopár kúziel, len tak, aby som nevyšla zo cviku, a všetky fungovali. U nás v rodine nemáme nijakého čarodejníka a všetkých veľmi prekvapilo, keď mi prišiel ten list zo školy, ja som však mala obrovskú radosť, samozrejme, veď viete, je to najlepšia čarodejnícka škola, aká existuje. Všetky učebnice viem už naspamäť, samozrejme, len dúfam, že to bude stačiť – inak som Hermiona Grangerová. A vy?“

Rose zapišťala. „To je mama!“

Scorpius sa rozosmial. Nemohol si pomôcť. Nikdy si nevedel predstaviť, že Hermiona bola ako dieťa takáto. Ako čas plynul, úplne sa zmenila. Pozrel na Rose, ktorá naňho zazerala. „Čo ti je smiešne?“ dožadovala sa odpovede – a keby pohľad zabíjal, Scorpius by už bol mŕtvy.

„Nič,“ odpovedal Scorpius a snažil sa ovládnuť. Získal ďalší pohľad do života Roseinej rodiny a teraz vedel, po kom zdedila svoju panovačnosť – a rozhodne to nebolo po jej otcovi, ako si pôvodne myslel.

Hermionina tvár postupne zmizla. Scorpius sa prestal smiať. Aj on teraz dúfal, že uvidí viac. Začínalo ho to baviť.

Keď sa objavila ďalšia scéna, Rose chytila Scorpiusa za košeľu a potiahla ho tak, že takmer zakopol. „Scorpius, pozri!“

Naozaj – pred nimi stál mladý Draco Malfoy. Jedného z chlapcov vedľa neho Scorpius spoznal ako svojho krstného otca Gregoryho Goyla. Druhého nikdy predtým nevidel. Scorpius si svojho otca prezeral od hlavy po päty. Boli si veľmi podobní, hoci Draco bol v tej chvíli ešte len chlapec.

„Je to pravda?“ spýtal sa Draco. „Každý v tomto vlaku hovorí, že tu sedí Harry Potter. To si ty?“

„Áno,“ odpovedal Harry.

„Toto je Crabbe a toto je Goyle,“ povedal Draco. „A ja sa volám Malfoy, Draco Malfoy.“

Ron si slabo odkašľal, vyzeralo to však, akoby sa dusil smiechom. Draco sa naňho zadíval.

„Moje meno sa ti zdá smiešne? Teba sa človek ani pýtať nemusí, kto si. Foter mi povedal, že všetci Weasleyovci majú červené vlasy, pehy a viac detí, ako si môžu dovoliť.“ Otočil sa k Harrymu. „Čoskoro prídeš na to, že niektoré čarodejnícke rodiny sú lepšie ako tie druhé, Potter. Nemal by si sa kamarátiť s tými nesprávnymi. V tom ti rád pomôžem.“

Rose zalapala po dychu. Prudko sa otočila k Scorpiusovi, ktorý zbledol. Sledoval, ako jeho otec pomaly mizne zo scény. Stiahlo mu hrdlo a ústa mu vyschli. Nedokázal sa Rose ani pozrieť do očí. Bola predsa dcérou muža, ktorého jeho otec práve urazil.

Nikdy nevedel, že jeho otec bol k Weasleyovcom takýto. Pozeral na miznúcu scénu a nedokázal pochopiť, prečo sa tak správal – nikdy totiž nepovažoval Weasleyovcov za „nesprávny typ“.

Skôr než stihol niečo povedať, niekto ho chytil za golier. Rose aj Scorpius sa prepadli dozadu. Obaja zbledli, keď uvideli, kto ich vytiahol z mysľomisy. Postavili sa a čelili Ronaldovi Weasleymu, ktorý stál s rukami založenými na hrudi a pozeral na nich veľmi nespokojne.

Obaja trinásťroční sklonili hlavy.

„Máte nejaké vysvetlenie?“ spýtal sa Ron. Rose pokrútila hlavou. Scorpius ju napodobnil.

„Stavím sa, že vám to pripadalo ako múzeum, však?“ pozrel na Scorpiusa. „Hlavne tebe. Možno si si myslel, že to všetko bolo vtedy strašne zábavné, čo?“

„Nie, to som si nemyslel,“ oponoval Scorpius. „Práve naopak, veľa som sa naučil…“ jeho hlas zoslabol. Odvrátil pohľad od Rona. „Nikdy som nevedel, že môj otec vie byť taký zlý. Nič ste mu neurobili a on vás urazil priamo do očí. Naozaj som nechcel, aby to urobil! Myslím si, že vy Weasleyovci ste skvelí, po tom všetkom, čo som videl. Teda… po tom všetkom, čím ste si prešli? Bol som ohromený a…“ pozrel Ronovi do očí, „…vlastne aj som vám závidel,“ dokončil potichu.

Ron vyzeral zmätene. „Čo by si nám mal závidieť? Stavím sa, že Malfoy ti dal všetko, keďže si jeho jediný syn. Čo by si mohol závidieť našej rodine? Vtedy sme si nemohli dovoliť ani moriaka na Vianoce,“ povedal a jeho výraz naznačoval, že si práve spomína na minulosť.

„Ale boli ste šťastní,“ odpovedal Scorpius. „Nepotrebovali ste veci. Vo vašej rodine bolo všetko… dokonalé a šťastné. Jasné, boli chvíle, keď to také nebolo, ale chápete, čo myslím.“

Hlboko si povzdychol. „Ja ten pocit doma nikdy nemám. Moja rodina sa nikdy neschádza pri kozube a nerobí to, čo ste robili vy, keď ste boli mladí.“ Pozrel na zem. „Asi nikdy nemôžem byť taký šťastný ako vy.“

Na chvíľu Rona opustil všetok hnev, keď sa na chlapca zadíval. „Tak to nie je,“ povedal jemne, čím prinútil Scorpiusa zdvihnúť pohľad. „Vieš čo? Môžeš byť rovnako šťastný, dokonca aj šťastnejší.“ Pozrel na svoju dcéru. „Veď máš moju Rose, ktorá sa ťa drží.“ Rose sčervenela. „Máš rodinu, domov, všetko, čo potrebuješ. Vieš, čo ti chýba?“ spýtal sa. Scorpius pokrútil hlavou. Ron sa usmial a položil mu ruku na plece.

„Vieš čo? My sme mali jedno malé tajomstvo.“

Scorpius zdvihol hlavu so záujmom. „Aké?“

Ron sa usmial ešte viac. „Stačí držať hlavu hore. Vedeli sme, že to zvládneme – ako jednotlivci, aj ako rodina. Aj keď sme prechádzali tým všetkým, čo si videl, vždy sme sa dokázali dať dokopy. Mali sme svoje nádeje, svoje sny. Všetka bolesť raz pominie – a my sme to vedeli, pokiaľ sa jej dokážeme zbaviť. Sny neumierajú so slzami v očiach, a preto sme sa dostali až sem. Nikdy sme úplne neopustili svoju minulosť – stále v nej žijeme. Stále sme tí istí Weasleyovci. Len sme sa dostali ďalej.“ Jeho oči sa stretli s úprimným pohľadom Scorpiusa. „Neboj sa. Malfoy sa s tým skôr či neskôr zmieri. Toto vie rovnako.“

„Ale nebol milý,“ ozvala sa zrazu Rose.

Ron sa trochu zasmial. „Nie, to teda nebol. Ale ľudia sa časom menia.“ Pozrel späť na Scorpiusa. „Len si pamätaj – kľúčom k nášmu šťastiu bolo nevzdávať sa a vydržať. Nebudeš navždy so svojimi rodičmi a oni nebudú navždy s tebou, ale s týmto na mysli zvládneš všetko a zostaneš šťastný, nech príde čokoľvek. To ti sľubujem.“

Rose sa na otca pozrela s nádejou. „Takže sa na nás nehneváš, že sme išli do tvojej mysľomisy?“

„Hnevať sa? Nie,“ odpovedal Ron. Rose si vydýchla. „Ale sklamaný som. Varoval som vás oboch, aby ste sa k nej nepribližovali – a už vôbec nie, aby ste sa do nej ponorili.“ Pozrel na oboch tínedžerov. „Nebolo to vždy príjemné na pozeranie. Som rád, že som tam nedal všetko.“

Potom sa pozorne zahľadel na mysľomisu.

Rose si povzdychla. „Oci, môžem sa niečo spýtať?“ spýtala sa. Ron sa na ňu pozrel. „Prečo si z nej vymazal toľko vecí? Teda, ak ti to neprekáža povedať…“

Ron sa na chvíľu zamyslel. „Nie som typ človeka, ktorý by si chcel pamätať len tie najšťastnejšie alebo najsmutnejšie chvíle,“ odpovedal. „Chcem si pamätať, aké to bolo niekde medzi týmito emóciami, pretože práve to ma držalo v realite. Vymazal som tie chvíle, keď som mal pocit, že sa svet končí — čo sa, ako vidíš, nakoniec nestalo — a odstránil som aj tie, pri ktorých som chcel zastaviť čas,“ povedal.

„Prečo?“ ozval sa zrazu Scorpius.

„Pretože čas by nepokračoval. Keby som ho chcel zastaviť, neprišli by ďalšie šťastné chvíle. Viem, že som v tej chvíli šťastný, ale čo potom nabudúce?“ povedal Ron. „Život ide ďalej. Ľudia sa každý deň menia. To je jediná istota na tomto svete — zmena. Keby som chcel zastaviť čas a držať sa tých emócií, Scorpius, nikdy by si nestretol Rose,“ vysvetlil.

„Prečo?“ spýtala sa tentoraz Rose.

Ron pokojne pokračoval: „Pretože by som nechcel viac. Bol by som spokojný. Nechcel by som tvoju mamu. Nemal by som teba ani Huga — a práve vy ste urobili môj život ešte šťastnejším. A to by mohlo pokračovať donekonečna.“ Otočil sa k Scorpiusovi. „A tým sa vraciam k tomu, že veci sa menia. Drž hlavu hore, nech cítiš čokoľvek. Pamätaj — sny nezomierajú spolu so slzami v očiach. Zostaň šťastný taký, aký si.“

Scorpius prikývol. „Ďakujem, Ron,“ povedal. Pozrel sa na hodinky. „Och, Merlin! Mal by som ísť domov. Mama ma zabije, ak zmeškám večeru.“ Zamával Ronovi a Rose, ktorí sa naňho usmievali. „Ďakujem veľmi pekne. Veľa som sa od vás naučil! Dúfam, že budem taký istý, keď vyrastiem — alebo ako budem rásť! Uvidíme sa zajtra! Ešte raz vďaka za radu, pán Weasley!“

Scorpius kráčal po ceste smerom k svojmu domu. V hlave mu zneli otcove slová, ktoré sa mu hlboko vryli do myšlienok aj do srdca.

„…ryšavé vlasy, pehy a viac detí, než si môžu dovoliť…“

Scorpius zdvihol pohľad. Obzrel sa späť na miesto, kde s Rose zažili to veľké dobrodružstvo.

„…ryšavé vlasy, pehy a viac detí, než si môžu dovoliť…“

Scorpius sa usmial. „Ale boli šťastní.“

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

Čas sa nezastaví,

to každý vie,

keď bolesť pominie.

So slzami v očiach

sny neumierajú,

len musíš hlavu držať hore.

-The Speaks-

0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

Koniec