Preklady fanfiction Harryho Pottera

Z predchádzajúcej časti: "Aký máte problém s vojnovými mágmi, ministerka Bonesová?"

A teraz:

"Že je vás príliš málo," povie Amelia bez okolkov. "Dá sa to napraviť?"

Slizolin sa na ňu zadíva, dvoma prstami si pretrie čelo a potom pokrúti hlavou. "Potrebujeme viac bojových mágov? Áno, a tí, ktorí sú vynikajúcimi kandidátmi, sú už na mojom veľmi krátkom zozname, pani ministerka. Bude sa obyvateľstvo čarodejníckej Británie možno cítiť bezpečnejšie, keď bude vedieť, že je nás viac? Možno. Pomôže to však v tejto chvíli vojnovému úsiliu? Vôbec nie."

"Prečo?"

"Pretože tá otravná chodiaca mŕtvola nariadila útoky len proti čarodejníckej Británii!" vyštekne Slizolin. "Čarodejnícka Británia ako celok neuznáva vojnových mágov, takže teraz nie sme o nič mocnejší ako včera. Dokonca aj útoky proti nemagickým rodinám boli individuálnym úsilím, nie nájazdmi uskutočnenými na príkaz vojnového vodcu."

Amélia sa zamračí. "Nerozumiem tomu."

Slizolin si znova pretrie čelo na tom istom mieste. Rozmýšľa, či sa zaoberá bolesťou hlavy, alebo je to prejav frustrácie. "Je to stará mágia, pani ministerka, a riadi sa veľmi starými pravidlami. Keď bolo na tomto ostrove veľa vojnových mágov, uzavreli zmluvu so všetkými, ktorí sedeli na mnohých trónoch tohto ostrova. Kráľ alebo kráľovná Británie nemôžu poslať vojnového mága, aby zaútočil na iného, ktorý aktívne neohrozuje ich kráľovstvo. Môžeme len brániť trón a krajinu pred vojnovými činmi. Bola to poistka, ktorá mala zabezpečiť, aby nás tí mnohí vládcovia nemohli použiť proti sebe pri svojich neustálych sporoch o moc a dobývanie. Tieto pravidlá vylučujú aj osobné vendety. Podľa starých noriem je Voldemort -" Amélia neznáša, že sa pri tom mene zatvári, "- vojnový vodca. Pokiaľ nevydá rozkaz na priamy útok proti tej časti Británie, ktorá uznáva vojnového mága, ako kráľovná uznala nás, tak to nič neznamená. Ak chcete vojnových mágov, ktorí sú užitoční ako niečo viac než len politický nástroj, potom budete musieť presvedčiť čarodejnícku Britániu, aby nás prijala takých, akí sme a čo sme."

Amélia si pomyslela, že teraz má vlastné bolesti hlavy, s ktorými musí bojovať. "Ďakujem, že ste mi pripravili druhú politickú nočnú moru tohto dňa, ktorá hneď nasleduje po tej prvej."

"Nemáte za čo." K jeho cti treba povedať, že aj Slizolin sa zdá byť frustrovaný.

Na jednu vec však zabudla, a aspoň to môže ľahko napraviť. "Ďakujem vám za včerajšiu noc. Verím, že vaša včasná návšteva mi zachránila život."

"Ďakujte Salazarovi," povie Slizolin odmietavým tónom. "To on trval na tom, aby som si zdokonalil talent na veštenie, ktorý mám." Potom pokrúti hlavou a pozrie na ňu. "Ospravedlňujem sa, nemáte za čo. Prosím, nezostávajte už viac v takej zraniteľnej pozícii, nie keď sa po ostrove potuluje zasraná chodiaca mŕtvola, ktorá by vás s radosťou videla mŕtvu."

Amelia potlačí úsmev. "Vezmem to na vedomie. Prosím, buďte taký láskavý a pošlite mi správu, keď zariadite titulovanie ďalších vojnových mágov. Ak mám presvedčiť čarodejnícku Britániu, aby si obľúbila vojnových mágov nielen z historických dôvodov, rada by som mohla prispieť k vašim zaujímavým novinkám. Samozrejme, aby som ich podporila."

Slizolin zdvihne obočie. "Urobiť to verejne pred voľbami by mohlo poškodiť vaše šance udržať si ministerské kreslo."

"Tí, ktorí by hlasovali proti môjmu umiestneniu, by hlasovali proti môjmu umiestneniu bez ohľadu na môj postoj k vojnovým mágom," sucho odpovie Amelia. Potom sa odmlčí. Je to samoúčelná otázka, ale zostal jej jediný člen rodiny. Spýta sa ho. "Ak by Vy-viete-kto zaútočil na Rokfort, boli by vojnoví mágovia schopní reagovať?"

Slizolin úsmev je náhly, ostrý a celkom krvilačný. "Som menovaný Ochranca Rokfortu, ministerka Bonesová. Ten by vstúpil do hry skôr, ako by titul vojnových mágov stihol zareagovať na kúzla a zaútočiť. Samozrejme, vzhľadom na to, že Jej Veličenstvo stanovilo pozemky Rokfortu a dediny za súčasť mojich zákonných majetkov, Voldemort by potom musel čeliť obom mágiám. Žiaľ, nemyslím si, že by bol natoľko hlúpy, aby sa o to pokúsil."

"Dobre," povie Amélia, hoci ju mrazí z toho, čo práve priznal.

Nizar Slizolin fakticky vlastní Rokfort. Netuší, aké plány by mohol podniknúť, aby ohrozil jedinú čarodejnícku školu v Británii.

Amélia netuší, ako sa má pýtať na jeho zámery so školou, zatiaľ nie. Zatiaľ sa rozhodla pre diplomaciu a vďačnosť. "Moja neter zostane medzi múrmi Rokfortu, kým sa táto vojna neskončí a Vy-viete-kto nebude porazený. Ďakujem vám, že ste jej zaistili bezpečnosť."

Slizolin jej venuje skúmavý pohľad, kým prikývne. "Ešte raz: nie je za čo. Ospravedlňte ma, prosím. Potrebujem si vyzdvihnúť isté osoby. Do dnešného popoludnia vám pošlem správu o menách, ktoré budete musieť schváliť. Okamžite mi vráťte vybrané návrhy."

"Nedeľné noviny?" Amelia si dovolí skutočný úsmev. "Vy nemárnite čas, však?"

Slizolin sa jednoducho tvári otrávene. "Vlastne v pondelok. Okrem toho, ak chcete neefektívnych spojencov, choďte si nájsť niekoho, kto dokáže vzkriesiť Fudgea z mŕtvych. Ja mám veľa práce."

* * * * *

Ila Patilová svoju prácu miluje. Naozaj ju miluje. Bola pripravená na skok z pozície vyššej sekretárky šéfky Oddelenia na presadzovanie čarodejníckeho práva na pozíciu prvej námestníčky ministra, ak by madam Bonesová vyhrala voľby.

Len nečakala, že bude potrebné stať sa námestníčkou práve teraz.

"Zvládneš to."

Ila zdvihne zrak od takmer šialeného zmenšovania mnohých Améliiných vecí potrebných na toto odovzdanie úradu a zistí, že pred ňou stojí Percy Weasley a drží v ruke šálku kávy. "Ehm?" je jej elegantná odpoveď.

Weasley sa nad ňou zľutuje, jemne ju chytí za ľavú ruku a pritlačí jej hrnček s kávou k dlani, až kým sa jej okolo nej nezovrú prsty. "Viem, že si celú noc nespala. Potrebuješ to."

"Aha." Ila sa napije horkej kávy a pokúša sa spomenúť si, čo bolo posledných päť hodín. "Počkaj, ty si mi celý čas pomáhal, však?" spýta sa v prekvapenom uvedomení.

Weasley sa usmeje. "Trochu. No, vlastne, madam Bonesová nás vymenovala za spolu námestníkov, kým sa všetko nevyjasní a ty nebudeš vedieť, čo bude tvoja práca, takže ma možno budeš musieť ešte chvíľu zniesť - možno aj dosť dlho na to, aby si si spomenula, že existujem!"

Ila sa naňho zadíva. Potom vyhŕkne: "Bože, ďakujem!" a začne horúčkovito piť kávu. Keď je hrnček prázdny, povie: "Vôbec netuším, čo robí námestník! Myslela som si, že mám celý mesiac na to, aby som si to naštudovala!"

"Námestník zvyčajne robí všetko, čo nechce robiť minister kúziel, ale nemyslím si, že madam Bonesová je ten typ." Weasley znie pobavene a zatrpknuto, ale Ila predpokladá, že každý, kto pracuje pre Fudgea, by z toho nemal veľkú radosť. Ani fakt, že Cornelius Fudge je mŕtvy, nič nemení na tom, že za života to bol riadny hajzel.

"Nie. Predpokladám... jednanie s novinármi?" To už Ila robila. "Vedenie záznamov?"

"Iba ak si nenajmeš poskokov na nižšie pozície, aby si sa uistila, že je pracovná záťaž správne rozložená," povie Weasley. "A pochybujem, že madam Bonesová bude taká, ehm, paranoidná, aby vám zakázala mať vlastných potrebných asistentov."

"Čo urobil?" Ila rozhorčene vyprskne.

Weasley sa len usmeje. "Skončilo to a je to za nami. Budeme si môcť robiť svoju prácu."

Ila prikývne. Hotovo a koniec. Nuž, rovnako ako pokoj, ktorý jej kedysi sľúbili, že bude večný po porážke Vy-viete-koho v roku 1981. Vrátil sa s pomstou, ktorá v nej vyvoláva strach o celú rodinu.

Pozrela na Weasleyho, ktorý si sadol na okraj najbližšieho prázdneho stola. Pozerá na stenu, ale s nesústredenými očami, akoby bol buď unavený, alebo hlboko zamyslený. Pamätá si jeho zamyslenie z ich školských čias - aspoň keď sa nesprával ako nafúkaný osol. "Percy?"

"Hmm?"

Ila pozrie na svoj prázdny hrnček a rozhodne sa. "Keď budeme mať voľnú chvíľu, nechcel by si ísť so mnou na kávu do muklovského Londýna? Teda potom, čo si kúpiš nové okuliare."

Percy na ňu nechápavo hľadí. "To myslíš vážne?"

Ila opäť pozrie na hrnček. Už by sa jej hodilo viac kávy. "O okuliaroch? Určite. Tieto sú z päťdesiatych rokov, Percy, a je rok 1996."

"Aha. Ale ja som myslel tú... kávu?" Percy odpovedá slabo. Je to najmenej sebavedomé správanie, aké u neho videla od čias, keď bol prváčik. Je to tak trochu roztomilé.

"Áno, chcem," povie Ila rozhodne. "Ak máme najbližší mesiac pracovať spolu, mali by sme sa dobre poznať. Nemôžeme sa pred ministrom a celým ministerstvom dohadovať o postupe alebo mať smiešne osobnostné konflikty, však?"

Percy pomaly prikývol. "Samozrejme, že nie. Dobre." Upraví si na tvári veľké rámy s rohovým rámikom. "Keď tak veľmi túžiš aktualizovať môj zmysel pre módu, máš nejaké návrhy?"

"Niečo, čo dievčaťu umožní vidieť viac z tvojej tváre," navrhne Ila a usmeje sa. "Je oveľa ľahšie dohodnúť si rande, keď niekto vidí viac z toho, čo ho čaká."

"Rande. Rande." Percy niekoľkokrát zažmurká. "Vaše návrhy si vezmem k srdcu, prvá námestníčka Patilová. Môžeme sa vrátiť k práci? Možno sa nám podarí dokončiť presťahovanie pred popoludňajším čajom, ak na to budeme tlačiť."

Ila prikývne. "To je dobrý plán, pán prvý námestník Weasley."

* * * * *

Salazar nedokáže prestať s vojnovým zvykom pohybovať očami, kým čaká. Sleduje premávku, ľudí prechádzajúcich po chodníkoch - dokonca aj prekliate strechy. Nepáči sa mu stáť tu na otvorenom priestranstve a prezentovať sa ako taký očividný cieľ, ale toto je Downing Street. Chcel by dúfať, že Voldemortovi idioti ešte nemajú sebavedomie na to, aby za bieleho dňa zaútočili na exteriér čísla 10 alebo na verejné vchody do Ministerstva mágie. Smrťožrúti sú tradicionalisti, takí, ktorí si až príliš potrpia na Medzinárodný štatút utajenia. Dokonca aj tí, ktorí sa včera v noci vybrali zaútočiť na nemagických občanov, sa zamerali len na rodiny, ktoré bývali dostatočne ďaleko od iných domov, aby neprilákali svedkov. Malditos bastardos. (katalánsky: Prekliati bastardi)

Vládne auto dorazí päť minút po tom, čo mu hodinky zapípajú a upozornia na stanovený čas. Pozoruje, ako zo zadnej časti vychádza Amelia Tylerová, ktorú rýchlo sprevádzajú dvaja muži a ženy v oblekoch z novej agentúry v rámci MI5. Obaja majú pod kabátmi zjavne viditeľné pištole. Amelia sa zriekla svojej obľúbenej úzkej sukne a vymenila ju za nohavice, ktoré sa hodia k jej vrchnému dielu obleku, ale ak je ozbrojená, je to oveľa menej nápadné.

"Madam Tylerová. Prišli ste neskoro," povie na pozdrav.

"Ospravedlňujem sa," odpovie Amelia. "Keď mi volali, nebola som doma, ale už som tu. Chápem, že nastala nejaká situácia."

"Je. Poďte so mnou a snažte sa nevšímať si tú hrôzu, ktorou je súkromnejší skrytý vchod na britské ministerstvo mágie." Salazar sa otočí a vedie ich ďalej, prejde okolo Downing Street 10 a dostane krátke kývnutie od jedného z tajných agentov, ktorí sa vždy zdržiavajú neďaleko. Tomu zrejme končí šichta, inak by sa nikdy tak okato neidentifikoval, dokonca ani známemu spojencovi.

"Ideme na ministerstvo mágie. Priamo." Amelia znie prekvapene. Nie je to práve niečo, o čom by niekedy hovorili ako o možnosti.

Salazarovi stačí, aby sa pozrel na svoj bok a uvidí Ameliu. Je rýchla, aby bola presne tam, kde má byť, a on má tento druh efektivity celkom rád. "Áno, myslel som si, že by ste radšej videli ten chaos na vlastné oči, než sa porozprávame s premiérom."

Tylerová prikývne. "Aj keď som si nemyslela, že sa to bude riešiť takto - áno. Ďakujem vám, lord Salazar. Premiér Major ocení, že medzi našimi agentúrami nie sú žiadne výmeny názorov, ak mu prinesieme všetko, čo bude potrebovať vedieť, naraz."

"Koho ste priviedli so sebou?" Salazar sa spýta, keď prechádzajú cez bočnú ulicu na chodníku. Odbočí doľava do budovy, ktorú za normálnych okolností nevidia, ale jeho mágia drží typickú ilúziu na uzde. Našťastie prejdú bez otázok a on môže uvoľniť svoje držanie veľmi silných, veľmi starých ochrán, ktoré nemali rady, keď ich odstraňovali, bez ohľadu na to aká dočasná bola potreba.

"Toto je Ted Jenkins. Ja som Jill Smithová," povie žena, aby ich oboch predstavila. Sú to buď veľmi anglické mená, alebo adekvátne falošné. Smithová má krátke hnedé vlasy a na rukách hranatého tvaru množstvo pištoľových mozoľov, ktoré ju označujú za bývalú britskú vojačku - rovnako ako muž s kalnými očami a červeným púštnym opálením na kedysi jemnej severskej pokožke. Len osobná stráž; myslí si, že je bezpečné predpokladať, že madam Tylerová nasadila zvyšok svojho nového oddelenia na pomoc tým nemagickým rodinám, ktoré boli napadnuté.

"Takže kúpeľňa?" Amelia sa sucho pobavene spýta, keď sa za nimi zatvoria dvere. Rad záchodových mís má oveľa starší štýl vyrezávaných drevených dverí a panelov na ochranu súkromia, nehovoriac o splachovacích retiazkach, ktoré konečne začínajú vychádzať z bežného používania.

"Agent Jenkins, agentka Smithová a madam Tylerová - vyberte si misu, položte jednu nohu na veko a zatiahnite za rukoväť, ktorá visí nad vami," inštruuje Salazar.

"NA ZÁCHODOVÚ MISU?" vyprskne Smithová zdesene.

"Ako to má urobiť - čokoľvek?" Jenkins dodá, čeľusť mu visí otvorená.

"Mágia, vy idioti," povie Amélia s neúprimným rozčarovaním. Okamžite urobí, čo jej Salazar prikázal, a zmizne v prívale vody. Salazar si znova pomyslí, že Jej Veličenstvo si vybralo dobre, keď vymenovalo madam Tylerovú za vedúcu Oddelenia pre styk s mágiou Spojeného kráľovstva.

"My... my cestujeme potrubím? Vodou?" Smithová sa spýta a hľadí na miesto, kde práve stála Tylerová.

"Nie. Je to len signál, aby sme zariadili váš transport na samotné ministerstvo," povie im Salazar, čo je väčšinou pravda. V skutočnosti je to fascinujúca demontáž a čiastočná montáž mnohých prenášadiel, ktoré všetky pracujú v tandeme. Rozhodne sa nespomínať, že systém by im vôbec nefungoval, keby im vstup vopred nezabezpečil. "Prosím, ponáhľajte sa. Celú noc som nespal a zabíjal som idiotov na obranu ostatných, a my musíme dodržiavať plán."

Práve posledná časť akoby prelomila ich neochotu. Takže nedávno bývalá armáda. Jenkins a Smithová sa bez váhania načiahnu, aby uchopili retiazku, položia nohu na veko a aktivujú systém, ktorý spôsobí, že zmiznú.

Salazar zadrží grimasu, keď urobí to isté, aby sa k nim pridal. Opovrhuje týmto spôsobom vstupu, ale po oficiálnom vyhlásení vojny ministerstvo aktivovalo plnú silu svojich protipremiestňovacích ochranných opatrení. Nemôže cez ne prejsť ani vojnový mág. Nepohodlné, že, ale aj tieto ochrany ho prestanú obmedzovať, ak čarodejnícka Británia niekedy dostane dosť rozumu na to, aby uznala vojnových mágov za súčasť svojho sveta.

Salazar sa domnieva, že by bolo jednoduchšie zdvihnúť celý Rokefóþ holými rukami a prejsť s ním po celej dĺžke ostrova. Nizar je oveľa menej pesimistický, čo sa týka ich šancí, ale ani on si nemyslí, že sa im podarí získať toto uznanie, kým ďalšia generácia mágov neovládne Wizengamot.

Keď dorazí na okraj átria ministerstva, nájde zvyšných troch, ktorí naňho čakajú. Amélia pozoruje usporiadaný chaos, okolie očí má napnuté nespokojnosťou, ale inak predvádza veľkú vyrovnanosť. Smithová a Jenkins ju obkľúčia, hoci Salazar tuší, že len ich vojenský výcvik im bráni v tom, aby na to divadlo nečumeli.

Kúzelníci v rôznom stave oblečenia - a štýle obliekania - sa ponáhľajú sem a tam za svojimi nevyhnutnými úlohami. Väčšina z nich sú zamestnanci ministerstva, ale veľká časť z nich sú dobrovoľníci, ktorí sa počas noci pridali k OPČP, aby pomohli brániť čarodejnícku Britániu. Príliš veľa z nich má ešte stále zranenia, ktoré sotva videli ošetrenie, ale nemocnica svätého Munga dosiahla kapacitu ešte pred svitaním.

"Nemajú ani poňatia, ako sa vedie vojna, však?" Amélia sa spýta tichým šepotom. "Alebo vyšli z cviku, vzhľadom na časové rozpätie medzi koncom tej predchádzajúcej a začiatkom tejto? To nie je nič nezvyčajné."

"Trochu áno, ale ministerstvo počas predchádzajúcej vojny neodviedlo veľmi dobrú prácu," odpovie Salazar a snaží sa, aby v jeho hlase nezaznela trpkosť. Tú vojnu nemohol viesť, okrem jeho práce v tieni, a boli to roky frustrácie - roky nádeje, že sa dosť šialení chrabromilskí rodičia jeho malého brata nenechajú zabiť skôr, ako sa im mohol narodiť Harry James Potter.

Tentoraz to už robiť nemusí. Nebude stáť ako svedok mágov, ktorí na bojisku zaváhajú a sú za to zabití. Nizar bude stáť po jeho boku a majú spojencov, ktorí vedia, ako sa postaviť a bojovať proti všetkému, o čo by sa Voldemort mohol pokúsiť. Takéto myšlienky ho hrejú rovnako ako desia, ale to je fakt vojny, ktorý sa nezmenil od jeho prvej bitky pred stáročiami a stáročiami.

"Koľko je obetí?" Jenkins sa spýta, hoci jeho oči sa upierajú na dvojicu kúzelníkov, ktorých šatník zabudol, že rok 1658 bol už dosť dávno.

"Tridsaťpäť známych nemagických obetí," odpovie Salazar, "ale to sú len tie, ktoré sme mohli s istotou potvrdiť. Spáchali ich darebácke zložky Voldemortových stúpencov, nie na základe priameho rozkazu."

"Využili príležitosť zasiať chaos." Amélia stisne pery v potláčanom hneve. "A vzhľadom na priemernú noc úmrtí v Británii môže chvíľu trvať, kým sa zistí, či ostatné príčiny smrti boli bežné."

"Na smrti nie je nič bežné." Salazar sa pozrel na Jenkinsa. "Niektorí z nich sú dosť pevní vo svojej túžbe naďalej napodobňovať svojich predkov, ak vás znepokojuje oblečenie."

"Skôr mi to pripadá mätúce. Ďakujem za vysvetlenie, lord Salazar," povie Jenkins.

"A čo tie, ehm, magické obete?" spýta sa Smithová. Ku cti jej slúži, že sa potkýna len trochu, ale jej obavy sú úprimné.

"Napadnutých bolo veľmi veľa rodín, ale potvrdených bolo len osemnásť obetí. Väčšina z nich zastávala pozície na ministerstve."

Amelia prikývne. "A nepriateľ?"

Už pri zmienke o nich si Salazar želá držať v ruke svoj prútik. "Pätnásť zatknutí alebo úmrtí, u všetkých sa potvrdilo, že sú to smrťožrúti. Radšej by som mal vyšší počet, ale to je problém nájazdových skupín v porovnaní s bojiskom."

"Príliš veľa krvavých neočakávaných premenných," zamrmle si Jenkins popod nos. "Neznášam tie sračky."

"Sirius?" Salazar sa spýta, keď vidí, že sa blíži druhý muž. Aspoň trochu z neho opadla bojová mánia a vyzerá primerane okolnostiam zamračenejšie.

"Salazar. Madam Tylerová. Hostia," kývne na nich Sirius.

"Vaša milosť," odpovie mu Amélia vrúcne. "Ste zranený?"

"Nie. Nie je to moja krv. Salazar, ak to teraz zvládneš, budeš mať možnosť stretnúť sa s ministerkou Bonesovou. V opačnom prípade?" Sirius zdvihne ruky do vzduchu a pokrčí plecami. "Boh vie. Myslel som si, že Wizengamot je blázinec. Toto je ešte horšie."

"Potvrdili ju za dočasnú ministerku?"

Aj keď je to dočasná pozícia do volieb, je to dobrodenie, ktoré Salazar nečakal.

Siriusov úsmev je náhly a ostrý. Slečna Grangerová má pravdu, naozaj sa vďaka nemu podobá na svojho šialeného starého otca. "Po tom, čo sme potvrdili nové miesta vo Wizengamote, áno. Bude veľa nešťastných smrťožrútov, keď sa tie nové mená dostanú na verejnosť. Niekoľko kresiel, ktoré mali Voldemortovi ľudia, teraz patrí tým, ktorí s ním nechcú mať nič spoločné."

"Došli im rodinní príslušníci?" Salazar sa pobavene spýta.

Sirius si odfrkne. "Niekoľkým z nich. Urith Averyová sa dosť zlomyseľne potešila, keď zdôraznila, že je jediná z rodiny Averyovcov, ktorá zostala a nie je v Azkabane alebo šťastne zosnulá. Poďte so mnou; ak ma budete všetci nasledovať, môžem vás zaviesť priamo k nej."

Našli madam Bonesová uprostred riadenia ďalšieho chaosu. Rozoznateľní aurori vyškolení v základnej magickej prvej pomoci pomáhajú ostatným zamestnancom ministerstva vytvárať priestory na pomoc tým, ktorí sú ešte zranení. Ila Patilová a Percy Weasley pomáhajú madam Bonesovej a ani jeden z nich sa nebojí zvýšiť hlas, aby sa uistil, že správny pacient uvidí správneho aurora, alebo niekoho slovne utrieť a pripomenúť mu, aby počkal, kým sakra bude na rade. V okamihu, keď si všimnú Siriusa, Salazara a ich hostí, úplne prevezmú úlohu a zbavia madam Bonesovú zodpovednosti.

Madam Bonesová nestráca čas. Vykročí vpred a zastaví sa pred nimi. "Lord Salazar, ďakujem vám za pomoc. Vy musíte byť náš nový zástupca od Jej Veličenstva," povie Amelii.

Amelia sa usmeje a natiahne ruku. "To som ja. Madam Amelia Tylerová, šéfka Oddelenia pre styk s mágiou v rámci MI5, domácej bezpečnostnej služby Jej Veličenstva. Toto sú agenti Jenkins a Smithová, nedávni vyslúžilci z ozbrojených síl Jej Veličenstva, ktorí sa mi upísali pri vzniku nášho nového a potrebného oddelenia."

Madam Bonesová zovrie Amelii ruku na znak jasného súhlasu s jej spôsobmi i prostriedkami predstavenia. "Madam Amelia Bonesová zo starobylého rodu Bonesovcov, členka Wizengamotu, bývalá šéfka nášho Oddelenia na presadzovanie čarodejníckeho práva a súčasná dočasná ministerka mágie. Je mi potešením sa s vami zoznámiť. Zisťujem, že som rada, že ste ochotná byť prostredníkom medzi mnou a muklovským premiérom, pretože momentálne si nie som istá, kedy by som si našla čas jednak na stretnutie s ním, jednak na to, aby som ho ubezpečila, že nie som Cornelius Fudge."

Amélia zdvihne obočie. "Po tom, čo som na vlastnej koži zažila Corneliusa Fudgea, dosť pochybujem, že by premiér Major mal nejaké bezprostredné očakávania od takýchto... spôsobov. Bude ťažké prekonať dlhoročnú históriu nevraživosti medzi týmito dvoma ministerskými pozíciami."

Madam Bonesová sa tvári rezignovane. "Aj ja som si vedomá tejto ťažkosti. Madam Bagnoldová, ktorá zastávala post ministerky kúziel pred Corneliom Fudgeom, sa síce snažila byť aspoň menej náročná ako niektorí jej predchodcovia, ale verím, že Cornelius zrušil každý jej pokrok, ktorý urobila, kým odstúpila zo svojej funkcie."

Amélia sa usmeje. "V tom prípade urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme vám, premiérovi a Jej Veličenstvu uľahčili situáciu... a možno aj našim vojnovým mágom."

Madam Bonesová prikývne. "Dúfajme teda, že sa to rovnako ľahko urobí ako povie. Čo odo mňa potrebujete?"

Salazar upozorní Jenkinsa a Smithovú na svoj odchod gestom, pozrie na Siriusa, aby im dal najavo, že londýnsky vojvoda zostane v ich spoločnosti, a vytratí sa, zatiaľ čo Amélia a madam Bonesová sú zabrané do diskusie o nevyhnutných revíziách politiky. K Amelii sa opäť pripojí, keď bude čas presunúť sa na Downing Street 10, ale na toto ho nepotrebujú.

Stále chce považovať za svetlý bod, že Cornelius Fudge je mŕtvy a už nikdy ich nebude obťažovať arogantnými, nafúkanými hlúposťami, ale Salazar nemôže zabudnúť na ostatných, ktorí zomreli spolu s ním - len pre zločin, že žili v tom istom dome ako bývalý minister.

Salazar nájde svojho brata v malej súkromnej kúpeľni určenej pre vyššie postavených zamestnancov ministerstva, ako zvracia na záchode. "Zvyčajne nie si z tých, ktorým je po bitke zle." Aspoň nie od svojich sedemnástich rokov.

"Choď do prdele." Nizar chytí jemne vyšívaný uterák, aby si utrel tvár. "Tolerantu. 3) Začínal som byť unavený a momentálne si nemôžem dovoliť žiadne pošmyknutia."

"Aha. Ten." Salazar sa snaží netváriť znechutene a nedarí sa mu to. Severusov výtvor je síce dobrý nápad, ale bohovia vedia, že sa mu nepáči následné nevyhnutné zvracanie. "Madam Tylerová a madam Bonesová si dobre rozumejú, takže je to vyriešené, a to bez ďalšej katastrofy."

"Dobre. Pre dnešný deň sme už mali dosť katastrof. Bude to všetko ostatné, čo by na nás ešte mohlo priniesť ďalšie." Nizar ustúpi k umývadlu a vypláchne si ústa studenou vodou. "Predpokladám, že ste sa už telefonicky dohodli."

Salazar vytiahne z vrecka mobilný telefón a podrží ho. "Kedykoľvek skončíme na Downing Street, sme vítaní v akomkoľvek čase. S predstavovaním sa trochu viac ponáhľame, než by sa Jej Veličenstvu páčilo, ale dôveruje nášmu úsudku."

Nizar sa narovná a zamračí sa na zložený mobil. "Ako dlho ho máš?"

Salazar nevinne pokrčí plecami. "Už nejaký čas. Ako inak ma mal niekto z podzemky kontaktovať, keď som bol na Rokforte?"

Nizar mu to prizná. "Predpokladám, že sova alebo patrón by boli trochu nápadné, nie? Mimochodom, chcem ho."

"Vieš vôbec používať telefón?" Salazar s úsmevom oponuje.

"Stláčaš tlačidlá a rozprávaš sa s človekom, ktorý ti odpovedá. Nie je to až také skurvené ťažké," odvetil Nizar.

Salazar prikývne. Bol to presný opis, aj keď zjednodušený. "Uvidím, čo sa dá robiť." Pohladí si bradu a zatúži po sprche, ktorú si nemá čas dopriať. Už len predstava, že by mal začarovať čistiace kúzlo, je únavná. "Hoci Jej Veličenstvo povedalo, že na nás počká a poskytne nám potrebný čas, radšej by som to mal čo najskôr za sebou."

"Áno," súhlasí Nizar, ale pozrie sa na zrkadlo visiace nad umývadlom. Je začarované, aby hovorilo, ale zdá sa, že niekto prelepil vyrezávané pery baliacou páskou. "Musí to vedieť, Sal. Tá zasraná chodiaca mŕtvola bez nosa musí vedieť, že veliť priamemu útoku na nemagickú Britániu znamená získať si neochvejnú pozornosť vojnového mága."

Salazar prikývol. "Po včerajšej noci by sme určite vedeli opak."

"Prečo je ten bastard, do prdele, inteligentný len vtedy, keď je to pre nás ostatných také nepríjemné?" Nizar zavrčí.

"Je to prechodná nepríjemnosť," povie Salazar. "Čoskoro ho zabiješ."

"Nie, čoskoro mu niečo urobím. Karty stále hovoria, že kurva nezomrie." Nizar si prebehne rukami po vlasoch, vydýchne a prikývne. "Dobre. Teraz sa môžem opäť postaviť ľuďom a nebodnúť ich za to, že sa opovážili existovať v mojej bezprostrednej blízkosti. Chce sa k nám Minerva pridať?"

"Minerva si myslí, že by sme mohli staviť na nesprávnu kartu," odpovie Salazar. "Navrhuje, aby to bol radšej Filius Flitwick."

Nizar sa zamračí. "Polovičný rarášok a šampión v súbojoch. Predkladá dopredu práva zmiešaných druhov a schopnosti. Naozaj desivý s prútikom, keď sa mu to dovolí. Ak uvidíš Minervu skôr ako ja, povedz jej, prosím, že je to výborný nápad. Predpokladám, že Filius s tým súhlasí?"

"Je polichotený a trochu rozladený, ale videl som ho v noci v akcii. Bude z neho taký desivý vojnový mág, akého by môj starý dvor schválil."

"Lepšie sú staré predstavy Kastílie a Leónu o magickom nositeľovi prútika ako Myrddinove," povie Nizar. Salazar musí súhlasiť; jeho dvor by oveľa ľahšie pochopil ostatných troch.

"Kde je Severus?" Salazar sa spýta a uvedomí si, že je jedným z mála, ktorých nevideli, odkedy sa na nich zniesol blázinec plne obsadeného a napoly spanikáreného ministerstva.

"Prevzal laboratórium na výrobu elixírov nejakého chudáka a naverboval ho ako asistenta, či už chcel, alebo nie," povie Nizar. "Pracoval na doplnení liečivých elixírov, ktoré dochádzajú, tu aj u svätého Munga."

"Bohovia. Neuvedomil som si..." Salazar pocíti silnú frustráciu z toho, že nemôže byť všade naraz. "Bude s tým potrebovať pomoc."

Nizar sa len usmeje. "Myslel som si, že neodoláš, ale je pravda, že ďalší majster elixírov v práci by bol múdry nápad. Kingsley sa pokúšal kontaktovať ostatných výrobcov elixírov a lekárnikov, ale väčšina z nich sa ešte stále zaoberá útokmi. Cestu do Frogmoru zvládnem sám, Sal. Všetci ostatní sú tu zúfalo potrební."

Prikývne. Minerva šikanuje svojich bývalých spolupracovníkov na jednom oddelení OPČP, aby boli užitoční a zároveň efektívni. Nymfadora Tonksová by bola u aurorov, aspoň kým ju Nizar nevyzdvihne. Remus Lupin a Sirius Black odchádzajú vysvetľovať Kingsleymu, madam Marchbanksovej a novému hlavnému aurorovi Moodymu, že síce mali to šťastie, že ešte nebojovali s vlkolakmi v boji, ale to neznamená, že sa tak nestane. Súčasné metódy ministerstva, ako sa vysporiadať s vlkodlakom, len doženú ďalších z nich k tomu, aby sa pridali k Voldemortovi. Aj keď zatiaľ nemôžu zmeniť zákony, oznámenie, že sa o tom uvažuje, by bolo prospešné pre všetkých okrem chodiacej mŕtvoly.

Pred dnešným ránom by Salazar nedúfal, že sa takéto úvahy vôbec dostanú na rokovanie Wizengamotu... ale smrť a zatýkanie smrťožrútov naklonili rovnováhu síl v ich prospech. Ešte nevie, či to bude stačiť aj na to, aby voľby vyhrala madam Bonesová, ale neváha podplatiť nerozhodnutých.

"Sakra!" Salazar nadáva, keď si uvedomí zabudnutú úlohu. "Mám sprevádzať madam Tylerovú do čísla desať."

"Ach, nie, tá hrôza. Možno bude musieť robiť prácu, na ktorú ju určili, bez magického sprievodu," povie Nizar hlasom vysušeným na prach. "Môžem Siriusa prinútiť, aby ju sprevádzal. Je to magický vojvoda nad Londýnom, bola by to urážka premiéra, keby nebol prítomný."

"Máš pravdu. Aj na to som zabudol." Salazar prinúti sám seba uvoľniť sa. Boje a krviprelievanie v ňom vyvolávajú to najhoršie z jeho paranoje, neochotu spustiť blízkych z dohľadu, ale všetci zúčastnení sú viac než schopní postarať sa o seba. On to zvládne; robí to už veľmi dlho. "Dobre. Mám nejaké zahraničné kontakty, ktoré by mohli byť schopné pomôcť s doplnením zásob elixírov, ale zatiaľ si nájdem vlastné laboratórium, ktoré skonfiškujem. Čokoľvek je lepšie ako čakať, kým nám dôjdu zásoby."

Nizar si ešte chvíľu utiera zaschnutú krv z tváre a vlasov, uisťuje sa, že má čisté ruky, a potom sa obráti k Salazarovi. "Poď sem, pendejo."

Salazar pristúpi a objíme svojho brata. "Žiadne hlúposti, hermanito. Prežiješ to, čo príde."

"Aj ty to prežiješ, inak si to s tvojou idiotskou mŕtvolou vybavím."

* * * * *

3) Severusov elixír, ktorý vynašiel ako pubertiak a nazval ho 'Kašlem na to, ale musím predstierať, že som funkčná osoba, aby som všetkých nezabil'. Lily chcela, aby to malo kratší názov, ale v štrnástich rokoch mu napadlo len: 'Kašlem na to'. Nakoniec sa rozhodol pre oveľa neškodnejší názov Tolerantu. Spomínaní v Circle II., kapitola 13.