Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 15: Vianoce patria rodine

„Pozri, vyzerá to, že sú zase sviatky,“ povedala Rose, keď sledovala Weasleyovcov vchádzať do domu. Očami niekoho hľadala. „Scorpius, vidíš niekde strýka Billa?“ spýtala sa, prechádzajúc pohľadom z tváre na tvár. Scorpius pokrútil hlavou. „Asi tento rok nepríde,“ dodala stroho.

Skôr než stihol Scorpius odpovedať, od zadných dverí sa ozvalo hlasné prasknutie. Otočil sa a uvidel, ako sa kľučka pomaly otvára. Usmial sa, keď dnu vošiel Bill, celý rozžiarený. Mladší Weasleyovci k nemu okamžite pribehli. Scorpius si ho pozorne prezeral. Bill trochu schudol a aj vlasy mu akoby zredli — možno od stresu. Stále však mal tie svoje divoké pehy a veselý úsmev, ktorý z neho robil toho istého Billa, akého poznali.

„Veselé Vianoce aj tebe, Ginny,“ povedal Bill a objal sestru. Pozrel sa na chlapcov. „Tak čo, ako sa máte?“ spýtal sa. Pohľad mu skĺzol na Rona. „Mám pocit, že si vyrástol o ďalší palec. Týmto tempom čoskoro prerastieš Freda aj Georgea.“ Pozrel na dvojčatá, ktoré sa zatvárili nie práve nadšene. „Ale stále sú to Fred a George,“ dodal rýchlo, aby ich oboch obmäkčil.

Molly prišla k Billovi. „Ach, vyzeráš taký vychudnutý. Ješ vôbec poriadne?“ spýtala sa. Bill sa zasmial a objal aj ju. Pobozkala ho na líce. „Poď dnu. Vonku je strašná zima a nemyslím si, že by si proti nej obstál.“ Odviedla ho k ohňu, kde sedel Arthur.

„Rád ťa vidím, synu,“ povedal. Bill prikývol. Arthur vstal a potriasol mu rukou. „U Gringottov som na teba počul samé chvály. Som rád, že si konečne našiel svoje poslanie.“ Arthur bol očividne hrdý.

Scorpius obrátil pohľad k hromade darčekov — podobnej tej, ktorú videl predtým, hoci krabice mali trochu iné veľkosti. Pozrel na krb. Viseli na ňom červené pančuchy s menami detí — bolo jasné, že ich Molly uplietla. Potom sa pozrel na nohy Weasleyovcov. Všetci mali na sebe teplé ponožky, čo Scorpiusa potešilo.

Bill sa rozhliadol. „Kde je Charlie?“ spýtal sa.

„Napísal,“ ozval sa zrazu Ron. „Tento rok nepríde na Vianoce. Zostane v Rokforte so svojou priateľkou.“ V jeho hlase bolo cítiť sklamanie. Na sviatky sa vždy tešil, lebo sa zišla celá rodina — a teraz ho veľmi netešilo, že Charlie nepríde.

Bill zdvihol obočie a pozrel na otca. „A ty si mu to dovolil?“

Arthur pokrčil plecami. „Už nie je dieťa, Bill. Môže sa rozhodovať sám. Tebe som to dovolil tiež, keď si mal pätnásť.“ Bill vyzeral rovnako sklamane ako Ron. Sadol si k ohňu. „Na Veľkú noc ho sem zavolám. To by už bolo priveľa, keby neprišiel,“ povedal sucho a zadíval sa do plameňov.

Ginny si čupla na zem. „Aký je Egypt, Bill?“ spýtala sa, dúfajúc, že mu zlepší náladu. Veľmi jej chýbal a radšej ho videla usmiateho.

Bill sa na ňu pozrel. „V lete je tam horúco,“ odpovedal. „Ale je to fajn. Ľudia sú tam milí a práca ma baví. Som zatiaľ len učeň, ale drží ma to nad vodou.“ Oprel sa na gauči. „Byť lámačom kliatob je únavné, ale baví ma chodiť do starých hrobiek, ktoré začarovali dávni čarodejníci. Niekedy je smiešne vidieť ich amatérske kúzla, ale niektoré sú naozaj dobré. To hneď spoznám. Môj školiteľ ma dobre naučil,“ vysvetlil.

„Pôjdeme niekedy do Egypta?“ spýtal sa Ron, teraz už so záujmom.

Bill prikývol. „Ak budete chcieť, určite niečo vymyslíme.“ Pozrel na Arthura, ktorý prikývol. Bill siahol do vrecka. „Tu sú fotky mňa a mojich kolegov — je nás tam sedem. Som rád, že som tú prácu vzal. Plat nie je veľký, ale verím, že sa postupne vypracujem,“ povedal.

„O peniaze sa nestaraj,“ povedala Molly, keď vošla s podnosom horúcej čokolády. „Hlavné je, že ťa to baví. To je najdôležitejšie.“ Usmiala sa na manžela. „Nemám pravdu, Arthur?“ Podala mu hrnček.

Arthur sa napil a prikývol. „Presne tak, drahá.“

„Takúto rodinu by som za žiadnu frajerku nevymenil,“ zamrmlal Scorpius potichu, no Rose ho počula. Pozrela naňho nežne. Scorpius jej pohľad opätoval. „Naozaj nie. Veď si to povedala — Vianoce patria rodine.“ Pozrel smerom k Billovi. „Myslím, že dúfal, že uvidí Charlieho. Tí dvaja sú si podobní ako Fred a George,“ dodal.

Rose zamyslene prikývla. „To určite. Ani ja by som nevymenila rodinu za frajera.“ Pozrela naňho. „A nemusí to byť práve takáto rodina. Akúkoľvek rodinu máš, to je tvoja rodina.“ Pristúpila bližšie. „Raz to pochopíš. My Weasleyovci nie sme až takí odlišní od Malfoyovcov, keď sa na to pozrieš poriadne.“

Bill si vzal hrnček z podnosu. Pozrel na troch mladších bratov, ktorí sa vrátili z Rokfortu. „Tak čo, aký bol polrok?“

„Skvelý,“ povedal Fred spokojne. „Mal som školský trest len dvakrát do týždňa.“ Bill sa pobavene usmial. „S Georgeom sme našli na hrade kopu zaujímavých vecí.“ Kútikom oka pozrel na podozrievavú mamu. „Ale nič sme s nimi nerobili,“ dodal rýchlo.

George prikývol. „Hej, bolo to super. Všetko bolo ešte lepšie, než sme čakali. Nevynechali sme ani jeden Charlieho zápas.“ Oči mu žiarili — očividne tam nechodil len zo súrodeneckej podpory.

Percy naklonil hlavu. „Bolo to… v poriadku,“ oznámil.

Bill sa usmial. „To rád počujem.“ Otočil sa k Ronovi a Ginny. „Nebojte sa. Ani sa nenazdáte a budete na Rokforte. Čoskoro mi vy dvaja budete rozprávať o svojich zážitkoch z hradu.“ Ron sa naňho usmial späť. „Tak toto je ten Ronald, ktorého poznám,“ povedal Bill. Potom pozrel na okno pred sebou. „Zdá sa, že tam vonku zúri fujavica,“ zamrmlal.

Ron sa tiež otočil. „Počul som, že na tieto Vianoce má byť. Písali to v Dennom prorokovi v predpovedi počasia.“ Obrátil sa späť k Billovi. „Hádaj čo, Bill? Odvtedy, čo si odišiel, čítam Denného proroka každý deň a ani som neprestal. Čítam pravidelne, presne ako si hovoril, že mám.“ Znel na seba nesmierne pyšne.

Bill sa zasmial. „Dobre pre teba.“

Rodina sa zhromaždila okolo útulného ohňa. „No poďte, je čas na večeru,“ povedal Arthur a položil hrnček na ošúchaný konferenčný stolík. Potľapkal si ruky a pozrel na svoju rodinu. Nevyzerali tak veselí, ako by na Vianoce mali. „Čo tak vianočná pesnička? Kde je vianočná nálada? Veď Bill je tu s nami!“ upozornil ich.

„Ale Charlie nie je,“ zamrmlal Ron nespokojne.

Arthur mávol rukou. „Charlie ani nevie, o čo prichádza. Uvidíte, príde na to a budúci rok tu určite bude. No tak, sú Vianoce! Nebuďte takí mrzutí.“ Prešiel k jedálenskému stolu. „Poďte, chlapci, aj ty, Ginny. Všetci k stolu.“ Pozrel na Molly. „Začnime večerať, aby sme si dnes mohli darčeky otvoriť skôr. Či by sa vám to nepáčilo?“ spýtal sa.

„Vianoce nie sú bez Charlieho rovnaké,“ poznamenala Ginny.

„To teda nie,“ pritakal Fred.

Molly si povzdychla. „No tak vy všetci, ideme večerať.“ Usmiala sa na deti a odišla do kuchyne. „Každý z vás sa choďte umyť. O chvíľu bude večera. Ginny, poď sem na chvíľu,“ zavolala spoza rinčania hrncov.

Ron sa ešte pozrel smerom ku kuchyni a potom vyšiel po schodoch umyť sa. Nasledoval starších bratov do kúpeľne. Pozeral Billovi do tváre. Mala napätý výraz — úplne iný, než aký zvykol mať na Vianoce. Ron z neho nespúšťal oči. Nikdy ho takého nevidel. Bolo mu ľúto, že Charlie nechcel prísť na rodinné sviatky. Vedel, že Bill sa na ich stretnutie veľmi tešil.

„Budúce Vianoce tu nebudem,“ povedal Bill z ničoho nič, až sa všetci chlapci prekvapene otočili. „Mame a otcovi to ešte nehovorte. Viem, že ich to zraní, keď sa to dozvedia, ale musím zostať v práci dlhšie. Tentoraz ma pustili len preto, že som im povedal, že sa mi strašne cnelo. A tiež s varovaním, že už o povolenie prísť domov znovu žiadať nesmiem, kým nebudem úplne vyučený,“ vysvetlil.

Ron zostal ohromený. „A čo stretnutie s Charliem budúce Vianoce?“ spýtal sa.

Bill sklopil oči. „Asi sa neuvidíme.“

Ronovi sa stiahlo hrdlo. „Ale Charlie by chcel vidieť teba.“ Pozrel na Billovu smutnú tvár. Ťažko si povzdychol a otočil sa k vodovodu. Nechcel, aby boli na Štedrý deň všetci takto skleslí. Pchal si ruky do vreciek. „Charlie mal prísť tento rok,“ zamrmlal. Otočil sa k Billovi. „A čo keby sme mu poslali sovu?“ navrhol.

„O to viac by odmietol,“ odpovedal Fred mrzuto. „Veď vieš, aký je Charlie. Chce si rozkazovať sám. Neznáša, keď ho niekto presviedča o niečom, proti čomu sa už rozhodol.“ Fred s Georgeom vyšli z kúpeľne. „Poďme naňho pre dnešok zabudnúť. Sú Vianoce. Máme kopec darčekov na rozbalenie. Stavím sa, že si to aj tak užijeme.“

Percy vyšiel posledný a tváril sa povzbudivo. „Fred má pravdu. Tento rok som videl niečo zaujímavé — väčšie krabice.“ Bez ďalšieho slova zamieril po schodoch dolu. Ostatní chlapci ho nasledovali.

„Veselé Vianoce, Weasleyovci!“ privítal ich Arthur, keď vošli do miestnosti. 

„Veselé Vianoce,“ zborovo, no dosť neisto, zamrmlali chlapci.

Všetci sa zhromaždili okolo stola. Molly odlevitovala všetky misy doprostred stola. George bol prvý, kto sa natiahol po jedlo. Ozvalo sa cinkanie príborov. Všetci jedli v tichosti a zdalo sa, že nikto nie je z večere príliš nadšený. Bolo nezvyčajné, aby Weasleyovci jedli bez toho, aby niekto rozprával o tom, aký mal trimester. Väčšinou bývali večere najlepším jedlom dňa práve vďaka rozprávaniu a spoločným zážitkom.

„Nebudete počas večere takí zachmúrení,“ napomenula ich Molly a pozrela na deti. „Nie každý má na Vianoce večeru. Tak sa usmejte, všetci.“ Pokúsila sa na nich usmiať, no sama cítila to prázdno. Pozrela na Charlieho stoličku a vedela, prečo sa nikto neusmieva, ale cítila, že je v tom ešte niečo viac. Keď sa na chlapcov pozorne zahľadela, pôsobili ešte skleslejšie. „Je niečo, čo mi nechcete povedať?“ opýtala sa.

Všetci pokrútili hlavami. Arthur sa na nich pozrel podozrievavo. „Po tom, čo som desať rokov vychovával Freda a Georgea, dosť o tom pochybujem. Čo je to, čo nám nechcete povedať?“ spýtal sa chlapcov pokojne.

„Nič,“ zamrmlal Percy. „Nie je to nič, oci.“

Molly nechcela pokaziť večer viac, než už bol, a tak vstala zo stoličky. „Dobre, verím vám,“ povedala. Arthur sa na ňu pozrel, no ona pokrútila hlavou. „Keďže vidím, že ste všetci dojedli, presuňme sa do obývačky a otvoríme si darčeky.“ Jej hlas neznal príliš nadšený, hoci sa o to usilovala. Všetci odsotili stoličky a postavili sa. Nasledovali Molly do obývačky. „Najmladší prvý,“ pripomenula im Molly. Láskavo sa usmiala na Ginny. „Len do toho, drahá.“

Ginny slabo natiahla ruku po svoj darček. Pomaly ho roztrhla. „Svetre,“ zamumlala. Pozrela na matku vďačným pohľadom. „Ďakujem, mami, veselé Vianoce,“ povedala. Hoci bola naozaj vďačná, predstava, že jeden z jej bratov nie je doma, nebola vôbec veselá. Sviatky vždy trávili spolu a nebolo jediného roku, čo by to tak nebolo.

„Ďalší, Ron,“ povedal Arthur.

Len čo sa Ron chystal natiahnuť po svoj darček, vchodové dvere sa rozrazili. Všetci Weasleyovci zdvihli hlavy. Arthurovi srdce na okamih zľahka poskočilo zo strachu. Vo dverách sa objavil tmavý tieň. Nik z Weasleyovcov sa nepohol, kým osoba nevystúpila z temnoty, očividne sa trasúc od zimy.

„Merlin, vonku je hrozná zima,“ povedal Charlie, keď vošiel do obývačky.

„Charlie!“ vykríkol Ron. Bol prvý, kto vyskočil a rozbehol sa k bratovi. Hodil sa mu okolo krku tak prudko, že Charlie takmer cúvol. Napriek tomu si udržal rovnováhu. Usmial sa na Rona. „Myslel som, že neprídeš!“ vykríkol Ron.

Charlie sa usmial a pokúsil sa Rona od seba odlepiť. Pozrel na zvyšok rodiny. „Čo sú to za weasleyovské Vianoce bez Charlieho?“ spýtal sa. Zdvihol zrak a uvidel Billa. „Merlin, Bill! Ty si tu! Neverím tomu.“ Bill sa usmial a postavil sa z podlahy. Ron ustúpil, aby sa bratia mohli objať. „Je to už nejaký čas, Bill. Ani som neveril, že skutočne prídeš domov na Vianoce.“ V očiach sa mu zalesklo, keď sa na Billa pozrel. „Je dobre, že som prišiel.“

„Myslel som, že si nás už stihol nahradiť svojou priateľkou,“ povedal Bill so smiechom.

Charlie mávol rukou. „Ale nie, Vianoce patria rodine a my ešte rodina nie sme. Povedal som jej, že ak to s nami myslí osud vážne, budeme Vianoce tráviť spolu, keď sa raz vezmeme.“ Jeho mama k nemu pristúpila s dekou a omotala ju okolo neho. Využila príležitosť a objala ho aj sama. Charlie sa zasmial a objal ju späť. „Prepáč, že som ťa nechal myslieť si, že neprídem. Veselé Vianoce, mami.“ Molly ho pomaly pustila a prikývla.

Ginny k nemu pritancovala. Charlie sa k nej zohol a ona mu dala pusu. „Chýbal si mi,“ povedala tichučko, čo Charlieho rozžiarilo. Zdvihol ju do náručia. Ginny vystrela ruky do vzduchu. „Nemôžeš ma už nosiť, mám osem rokov!“ vykríkla, no v skutočnosti si to veľmi užívala.

„Pre mňa budeš moja malá sestrička, nech máš koľko chceš rokov,“ povedal Charlie, keď ju kládol na zem.

Arthur podišiel k svojmu synovi. Zaslúžene ho plesol po chrbte. „Úprimne som si myslel, že ťa tento rok neuvidím. Som rád, že si sa rozhodol prísť práve v tomto období.“ Charlie sa usmial a prikývol. Arthur mu podal ruku. „Už nie si chlapec. O pár mesiacov z teba bude muž. Dúfam, že z teba bude dobrý muž,“ povedal.

Charlie prijal otcovi ruku a potriasol ňou. „To teda bude,“ sľúbil.

Fred sa na Charlieho pozrel. „Som rád, že ťa tu zase máme!“ usmial sa široko. Potom sa otočil späť k darčekom. „Ron, pohni sa, ty sopliak,“ zavtipkoval. „Otvor ten svoj darček, aby sme si s Georgeom mohli otvoriť naše.“

Ron pristúpil k svojmu darčeku a otvoril ho. Bol v ňom nový pár topánok a ďalší plagát Kudleyovských kanónov. Pozrel na rodičov s vďačnosťou a objal oboch. Molly a Arthur si užívali pohľad na usmiate deti a boli za to veľmi vďační.

Ron si rýchlo obul topánky. Sadli mu úplne perfektne. „Sú úžasné, oci, mami. Veselé Vianoce!“ „Viete, čo je ten najlepší darček tento rok?“ povedal Ron zrazu, bez rozmýšľania. Všetci sa naňho pozreli. Ronova tvár sa rozžiarila. „Že sme všetci doma.“ Ron sa pozrel na svoje darčeky, potom na Billa a Charlieho. V tej chvíli mu bolo jedno, či dostal nové topánky alebo plagát. Dôležité bolo len to, že mal Vianoce, ktoré mohol osláviť so svojou rodinou. Dalo sa to vidieť v jeho žiariacich očiach.

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

Nechcem toho na Vianoce veľa,
stačí mi len jediná vec.
Nezáleží mi na darčekoch,
čo ležia pod vianočným stromčekom.
Chcem len teba, aby si bol môj,
viac, než si dokážeš predstaviť.
Nech sa mi splní moje prianie —
všetko, čo si na Vianoce želám…
si ty.
— Mariah Carey

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

„To dopadlo dobre,“ povedal Scorpius s úsmevom. „Vedel som, že Charlie nedokáže odolať takejto rodine. Kto by aj dokázal? Pri všetkom tej vrelosti, ktorá medzi nimi vždy zavládla, nech boli kdekoľvek. To nie je niečo, čo by si našla v obchodoch, vieš. Podľa mňa sa to ani nedá vymeniť, nech je ponuka akákoľvek.“
Rose sa zasmiala. Scorpius sa na ňu otočil. „Čo?“ opýtal sa.

Rose sa uškrnula. „Netušila som, že máš aj jemnú stránku,“ povedala. Scéna sa začala vytrácať. Rose sa posledný raz pozrela na rodinu Weasleyovcov, ako sa všetci spokojne usadili a nachádzali v sebe navzájom teplo domova. „Ale myslím, že máš pravdu. Toto sa nedá vymeniť. Je to na celý život…“