Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 12: Narodeninový darček pre mamu

Rose sa bokom pozrela na Scorpiusa. „Ocko na to nepríde. No tak, Scorpius, prosím,“ naliehala a potiahla ho za košeľu. „Prosím, zostaň so mnou ešte chvíľku. Chcem vidieť, čo sa stane ďalej s ockom, tetou Ginny a ostatnými. Prosím, Scorpius! Išla by som s tebou do misľomisy tvojho otca, keby si ma o to požiadal.“ Pozrela sa naňho svojimi povestnými „žmurkajúcimi“ mihalnicami.

Scorpius prevrátil oči. „Dobre.“

„Ginny, to je moje,“ povedal Ron a vytrhol Ginny pergamen z rúk. Ginny sa naňho zamračila. Ron na ňu vyplazil jazyk. „Zober si vlastný pergamen,“ zamrmlal. Natiahol sa po škatuľu pasteliek vedľa seba. Ron z nej vytiahol čiernu pastelku. Ginny sledovala jeho ruky, ako niečo kreslia na pergamen. Ron zdvihol zrak. „Na čo sa pozeráš?“ spýtal sa trochu podráždene.

„Na tvoj obrázok,“ odpovedala Ginny jednoducho. „Čo to je?“

Ron pokračoval v kreslení. „Uvidíš,“ povedal s úsmevom. Jeho ruky rýchlo behali po pergamene. „Zajtra má mama narodeniny a chcem jej vyrobiť niečo naozaj výnimočné.“ Znovu čmáral po pergamene. „Chcem, aby bola tento rok šťastná. V poslednom čase vyzerá smutná.“ Pozrel sa na sestru. „Čo jej dáš ty?“ spýtal sa.

Ginny pokrčila plecami a pozrela sa naňho prázdnym pohľadom. „Neviem.“ Chvíľu naňho hľadela. „Môžem kresliť s tebou? Mohli by sme jej to dať spolu a napísať na to obe naše mená,“ navrhla s nádejou, že brat súhlasí.

„Nie,“ odsekol Ron. „Teraz si už vieš kresliť sama. Nemáš dva roky.“ Vytiahol zo škatuľky ďalšiu pastelku. „Som rád, že otec necháva tieto muklovské veci poruke. Vždy sa zídu.“ Vzal zelenú pastelku a začal ňou vyfarbovať pergamen. „Myslíš, že otec už vie, ako sa to používa?“ spýtal sa.

Ginny naklonila hlavu. „Nemám tušenie,“ zamrmlala. „Čo kreslíš? Je to dom?“ spýtala sa, keď sa naklonila cez jeho plece. „Ron, čo to kreslíš?“ spýtala sa znovu, keď jej prvýkrát neodpovedal. Keď Ron stále mlčal, Ginny ho chytila za plecia a začala ním triasť, aby prestal kresliť a pozrel sa na ňu.

„Prestaň so mnou triasť,“ povedal Ron. „Uvidíš to, keď to dokončím.“ Odsotil sestru od seba. „Nechytaj mi stále ruku. Pokazíš obrázok.“ Pozrel sa na Ginny. „Na čo myslíš?“ spýtal sa, keď uvidel smutný výraz na jej tvári. „Ublížil som ti?“ spýtal sa Ron.

Ginny pokrútila hlavou. „Nie,“ povedala tichým hláskom. Ron pustil pastelku. „Len som premýšľala o tom, čo hovorili Fred a George. Budúci rok pôjdu na Rokfort a my dvaja tu zostaneme. Bude to veľmi osamelé.“ Na chvíľu odvrátila pohľad. „Viem, že ty tu budeš, ale bez Freda a Georgea bude tento dom veľmi tichý.“

Ron chápavo prikývol. „Ja viem. Ale aj my čoskoro pôjdeme na Rokfort, takže potom na tom asi nebude veľmi záležať.“

Ginny prikývla a nadšene sa usmiala. „Budeme robiť tie isté veci ako Bill a ostatní. Už sa neviem dočkať, keď dostanem prútik a budem čarovať.“ Vstala. „Raz uvidíš, Ron, budem najlepšia čarodejnica na svete. Budem niekde vysoko a budem čarovať a nič na svete ma nezastaví,“ povedala so zasneným pohľadom.

Ron sa zasmial. Ginny sa naňho pozrela. „Dievča predsa môže snívať, nie?“ povedala zasnene.

Ron sa zasmial. „Ako myslíš, Ginny.“

Ginny vyliezla na pohovku a postavila sa. Ruky si dala vbok a usmiala sa na Rona.
„Raz uvidíš, že mám pravdu. Raz uvidíš, že budú poznať moje meno. Nesklamem mamu ani otca. Budem prefektka a budem hlavná prefektka ako Bill. Budem aj metlobalová kapitánka a chytačka ako Charlie. Budem najlepšia v ročníku ako Percy! Budem všetkým tým, keď sa dostanem na Rokfort, Ron, uvidíš.“ Jej úsmev žiaril ako slnko, keď to hovorila.

Rose sa pozrela na Scorpiusa. „Má veľa snov,“ povedala s úsmevom. „Ale tetu Ginny chápem. Keď má toľko bratov, ktorí už dosiahli veľké veci, niet divu, že ich chce prekonať.“ Scorpius sa k nej trochu naklonil. „Som len rád, že všetci dopadli dobre. Nikoho nenechali prepadnúť, ani nevyhodili zo školy. Ocko vravel, že je zázrak, že strýka Freda a strýka Georgea nevyhodili, ale asi sa im v škole darilo. Ocko vravel, že boli výborní v čarovaní.“

„Aké to je mať toľko starších bratov?“ spýtal sa zrazu Scorpius.

Rose pokrčila plecami. Ako najstaršia z rodiny nikdy nezažila pocit, že ju niekto zatieni.
„Neviem, ako môžu byť v takej situácii takí veselí,“ povedal Scorpius tichým hlasom.

Rose sa naňho milo usmiala. „Prečo?“

Scorpius pokrčil plecami. „Neviem,“ odpovedal. „Ich život je jednoduchý, až príliš jednoduchý. Stále majú starosti s peniazmi. V noci je zima. A v škole je toľko starších bratov, ktorých treba dobehnúť. Neviem, ako to Ron zvládol. Myslím, že keď sa v škole stretol s Harrym Potterom, tak aj ten ho zatienil, keďže Harry je veľmi slávny.“

„Tak či tak,“ povedala Rose, „život ide ďalej, však?“

„Čo vy dvaja robíte?“ spýtal sa George, keď vošiel do miestnosti. Prešiel okolo brata a sestry k pohovke. „Nepovedzte Percymu. Fred ho práve zamestnáva.“ Zobral vankúše z pohovky a položil ich na zem. Ron a Ginny ho sledovali. George vytiahol z vrecka niekoľko ihiel. „Toto si užijem,“ zašepkal so škodoradostným smiechom. Rozložil ihly po celom vankúši.

Ron sa naňho znepokojene pozrel. „Čo ak si tam sadne niekto iný než Percy?“ spýtal sa.

George sa na chvíľu zamyslel. „Tak bude mať smolu,“ zamrmlal, keď položil vankúš späť na pohovku. „Zabijem vás oboch, ak Percy zistí, čo sme plánovali. Môžete sa správať normálne, ak tu chcete zostať. Nič neprezraďte. Fred našiel niečo v otcovej pracovni. Myslíme si, že je to muklovský fotoaparát. Chceme zistiť, ako funguje, a zachytiť Percyho slávny moment by nebolo vôbec zlé,“ povedal so šibalským úsmevom a odišiel z miestnosti.

„Máš pravdu, Ginny,“ povedal Ron a vrátil sa k svojmu kresleniu. „Dom bude bez Freda a Georgea tichý.“

O chvíľu vošiel do obývačky Percy s knihou v ruke. „Neprišiel sem George?“ spýtal sa Rona a Ginny. Obaja pokrútili hlavou. Percy sa na nich pozorne pozrel. „Ste si istí?“ spýtal sa znova. Obaja naraz prikývli. Percy sa napokon pobral k pohovke. Pozorne si ju prezrel. „Fredovi neverím,“ zamrmlal. Keď nič nenašiel, prudko si sadol.

„MERLIN!“ vykríkol Percy a vyskočil z pohovky.

Zablyslo sa. Ron a Ginny sa otočili a uvideli dvojčatá s fotoaparátom. Obaja sa zlomyseľne smiali, čo prinútilo Percyho vrhnúť na nich nahnevaný pohľad. Dvojčatá sa smiali ešte viac, keď vyšli spoza schodiska. Ron sa tiež rozosmial. Muklovský fotoaparát okamžite vytlačil fotografiu. Fred ju ukázal tým dvom najmladším. Ginny sa tiež rozosmiala, keď ju uvidela.

„Niekedy sú poriadne otravní, však?“ povedal Scorpius, no pritom sa usmieval. „Nechápem, ako to Percy celé tie roky znášal, keď bol takmer vždy hlavnou obeťou tých dvojčiat.“ Pozrel sa na Rose, ktorá mala smutné oči, keď to sledovala. „Čo sa deje, Rose? Povedal som niečo zlé? Prepáč, ak som povedal niečo nevhodné,“ dodal rýchlo.

Rose pokrútila hlavou. „Nie, to nie je tebou,“ odpovedala. „Pamätám si, že mi ocko rozprával, ako sa Percy od rodiny odcudzil. Niekoľko rokov pracoval na ministerstve a vôbec nechodil domov. Ocko vravel, že celá rodina bola veľmi smutná a zdalo sa, že to strýka Freda zasiahlo najviac. Nakoniec sa však zmierili ešte predtým, než strýko Fred zomrel. Aj tak… keby si strýko Percy spomenul na tieto časy, keď boli mladí a takí bezstarostní.“ Srdce jej pri tom stislo.

„Teraz s tým už nič neurobíme,“ zamrmlal Scorpius. „Neviem, prečo sa vždy tak držíš ľudí. Percyho ani veľmi neobviňujem, ak to bola jeho kariérna voľba. Navyše aj on bol zatienený svojimi dvoma staršími bratmi. Možno si od nich potreboval trochu oddýchnuť. A ministerstvo platí dobre. Peniaze predsa potrebujú.“

Rose sa pozrela na svojho otca. „Ocko mi vždy hovoril, že všetko, čo naozaj potrebujeme, sú naši priatelia a rodina. Nič materiálne ich nemôže nahradiť. Tiež vravel, že keď máš veľa bratov, nikdy sa nebudeš nudiť. Možno budeš v ich tieni, ale nikdy sa nebudeš nudiť, keď sa všetci stretnú, najmä keď je tam strýko Fred a strýko George.“ Rose žmurkla. „Škoda, že som nikdy nemala možnosť stretnúť strýka Freda. Aké stretnutia by sme mali, keby…“ Jej hlas sa pomaly vytratil.

„Nemôžem povedať, že presne viem, ako sa cítiš,“ povedal Scorpius a objal ju jednou rukou, „ale v istom zmysle sa cítim podobne.“

Percy sa zamračil na Freda. „Otec nebude veľmi nadšený, že si to vzal,“ varoval ho. Fred sa naňho len uškrnul. Percy zdvihol hlavu a odišiel po schodoch hore. Dvere do jeho izby tresli tak silno, až si Ron myslel, že sa dom rozpadne.

„Neboli ste tentoraz trochu tvrdí?“ spýtal sa Ron zamyslene. Fred si len odfrkol. Ron sa vrátil ku kresleniu. „Už ste vymysleli, čo dáte mame? Jej narodeniny sa blížia,“ pripomenul bratom. Fred a George si vymenili zmätené pohľady, potom George uvoľnil výraz a prikývol. Ron sa na nich pozrel. „Tak čo jej plánujete dať?“ spýtal sa.

George pokrčil plecami. „Nemám tušenie, ale niečo vymyslíme.“

Fred prikývol. „To určite.“

„Možno obrázok?“ navrhol George.

„Príliš nudné,“ odvetil Fred.

„Hej! Ja kreslím obrázok!“ ozval sa Ron.

Fred sa naňho pozrel. „Ty máš výhovorku, si ešte malý. Ja a George ideme čoskoro na Rokfort a už nie sme deti.“ Chvíľu premýšľal. „Čo keby sme pre mamu všetci urobili niečo spolu?“ navrhol zrazu veselo.

Ginny zdvihla hlavu. „A čo máš na mysli?“ spýtala sa. Chcela pomôcť, a keďže jej starší brat Ron o to nestál, prijala by čokoľvek od dvojčiat. „Môžem pomôcť, prosím?“ prosila a skočila k nim. „Prosím, Fred, prosím, George! Naozaj chcem niečo urobiť na mamine narodeniny. Prosím!“ takmer žobrala.

Charlie zišiel po schodoch. „Počul som niekoho spomenúť mamine narodeniny,“ povedal. Pozrel sa na štvoricu v obývačke. „Práve som sa chystal ísť kúpiť jej darček. Nechce niekto ísť so mnou?“ spýtal sa.

Fred pokrútil hlavou. „Mám lepší nápad,“ povedal.

Charlie sa zatváril zvedavo. „Aký?“

„Raňajky do postele!“ odpovedal Fred veselo. „Mama sa celý rok sťažuje, že má priveľa hladných krkov na kŕmenie. Prečo by sme jej niečo nepripravili my? Bill už môže mimo školy čarovať. Stavím sa, že nám pomôže s vecami, ktoré my ešte nevieme.“ Vyzeral veľmi spokojný so svojím nápadom. „Nemám ani jeden knut, ktorý by som mohol minúť, ale nápad s raňajkami do postele sa mame určite bude páčiť,“ povedal.

Charlie prikývol. „Nebude jej to prekážať. Bude nadšená.“ Priateľsky udrel Freda po chrbte. „Prvýkrát máš naozaj geniálny nápad, ktorý nesúvisí s nejakým žartom.“ Fred sa len zaškeril. Charlie sa pozrel na ostatných. „Ja zatiahnem do toho Billa. Vy sa zatiaľ dohodnite, aké raňajky mame pripravíme,“ povedal a rozbehol sa späť hore po schodoch, očividne veľmi nadšený z toho, čo sa chystali dať svojej mame k narodeninám.

Fred si spojil ruky. „Takže, čo by sa mame páčilo?“ spýtal sa. Pozrel sa na Rona. „Ideš do toho s nami alebo nie?“ spýtal sa.

„Idem,“ odpovedal Ron, stále kresliac na pergamen.

Fred mu pergamen vytrhol z rúk. „Tak potom prestaň stále kresliť!“ zvolal. Potom sa však na pergamen pozrel a jeho výraz zmäkol. „Ale páči sa mi tvoj obrázok,“ povedal hlasom, ktorý ostatní po tom vytrhnutí pergamenu vôbec nečakali.

Scorpius sa postavil za Freda. Uvidel kresbu celej rodiny, podobnú portrétu, ktorý visel na stene ich obývačky. Vidno bolo krásne detaily, aké dokázal nakresliť deväťročný chlapec. Bol to veľmi premyslený darček a Scorpius videl, že Ron ho kreslí s veľkou láskou k svojej mame. Pozrel sa na obrázok pozornejšie. Ron zachytil rodinu takmer presne ako na portréte na stene. No predsa tam bol rozdiel. V Ronovej predstave neboli chudobní. Ich oblečenie nemalo záplaty a vyzerali veľmi dobre zabezpečení v krásnych šatách, ktoré im Ron nakreslil.

„Ocko nikdy nepovedal, že boli chudobní,“ povedala Rose. Vedela, na čo Scorpius myslí. „Povedal mi len, že mali trochu problémov s peniazmi, ale jemu to veľmi neprekážalo. Vlastne ich ani nepotrebovali,“ vysvetlila. Scorpius len prikývol.

„Pokračuj v tom, Ron,“ povedal Fred a vrátil bratovi obrázok. „Mama bude rada, keď ho uvidí. Budeš oficiálny tvorca transparentu a pripevníme ho na podnos, keď jej ponesieme raňajky.“ Pozrel hore a uvidel Billa a Charlieho schádzať po schodoch. „Tu sú,“ povedal. Starší chlapci k nim prišli. „Ideme mame pripraviť úžasné raňajky,“ vysvetlil Fred.

Bill sa usmial. „Počul som,“ odpovedal. „Tak čo, kapitán? Máš nejaké rozkazy? Je to tvoj nápad.“

George sa rozhliadol. „Nepríde sa k nám pridať Percy?“ spýtal sa.

Charlie si povzdychol a pokrútil hlavou. „Museli ste si z neho nedávno zase vystreliť.“ Dvojčatá vyzerali previnilo. „Povedal, že momentálne nechce dýchať ten istý vzduch ako vy, ale nech je kdekoľvek, myslím, že stále dýcha ten istý vzduch.“ Usmial sa na dvojčatá. „Poznáš Percyho, on sa upokojí. Nebojte sa. Len je teraz trochu nahnevaný. Tak poď, Fred. Povedz nám, čo máme robiť,“ dodal a zmenil tému.

Fred ukázal na Rona. „On bude oficiálny tvorca transparentu, keďže na ňom pracuje už asi od rána,“ vysvetlil. Potom sa pozrel na Ginny. „Ona bude miešať všetko, čo treba, keďže je ešte príliš malá na čokoľvek iné.“ Ginny sa zamračila, no nesťažovala sa. „Bill bude hovoriť, čo máme robiť, a použije mágiu, ak bude treba. Ja netuším, ako sa varí.“ Bill zdvihol obočie, no prikývol. „Charlie bude všetko sledovať, keďže aj tak vždy pozoruje mamu pri varení.“ Charlie prikývol. „George bude po vás upratovať. Ja budem zamestnávať mamu, aby nevidela, čo chystáme.“ Žmurkol na Georgea.

Charlie pokrčil plecami. „Mne to vyhovuje,“ povedal.

„Škoda, že sa k nám nepridá Percy,“ zamyslel sa Fred.

Bill ho povzbudivo potľapkal pohľadom. „On príde.“ Potom sa pozrel na ostatných súrodencov. „Poďme. Musíme zhromaždiť všetko, čo budeme potrebovať, a odložiť to bokom, aby sme zajtra ráno nemali problémy s prípravou raňajok. Len to musíme robiť nenápadne.“

Zvyšok popoludnia robili deti Weasleyovcov presne to, čo mali. Ron veselo pokračoval v kreslení, pretože práve jeho jednoduchá pripomienka maminých blížiacich sa narodenín to všetko začala, a cítil sa trochu hrdý, že to bolo čiastočne aj vďaka nemu.

„Potrebujeme vajcia?“ zašepkal George. Bill sa otočil a prikývol. George priniesol vajcia k Billovi. „Nech sa páči. Je zázrak, že som ich nerozbil.“ Bill sa zasmial, keď od Georgea prevzal krabičku s vajcami a levitoval ju do hornej skrinky, kde si odkladali všetko, čo budú na druhý deň potrebovať.

„Treba ešte niečo?“ spýtal sa George.

„Slaninu,“ odpovedal Bill.

Charlie pobehoval po celej kuchyni a Ginny klusala za ním. „Potrebujeme toto, a toto, a áno, ešte toto, a toto, a možno aj toto, a toto, a toto.“ Podával rôzne veci Ginny, ktorá ich nejako dokázala odniesť k Billovi.

Neskôr popoludní vošiel do kuchyne Percy a ostatných tým prekvapil. „Počul som, čo chystáte, pretože Fred prebehol okolo mojej izby a nadšene si o tom mrmlal,“ povedal vecne. Pozrel sa na svojich bratov a sestru. „Myslíte, že by som sa mohol pridať aj ja?“ spýtal sa.

„Samozrejme!“ povedal Bill veselo. „Poď a riaď sa pokynmi od Charlieho tam vzadu.“

Percy urobil, čo mu povedali. Všetci pokračovali v práci, až kým nezačalo zapadať slnko. Ron dovtedy dokončil svoj obrázok. Vošiel do kuchyne a uvidel unavených súrodencov sedieť na kuchynskej linke a živo sa rozprávať o tom, čo budú na druhý deň pripravovať. Ron naklonil hlavu a pristúpil k nim, aby im ukázal obrázok, ktorý nakreslil.

„Perfektné,“ povedal Charlie. „Odviedol si skvelú prácu. Mama bude určite šťastná, keď zajtra dostane také raňajky.“ Do kuchyne vošiel aj Fred. „Ešteže si dobrý v tom zamestnať mamu. Dúfam, že si jej pritom nerobil priveľké problémy.“ Fred sa len zaškeril. Charlie sa rozhliadol po svojich bratoch a sestre. „Zajtra ráno nás čaká poriadny chaos.“

Ron sa široko usmial. „Nevadí. Máme mamu radi.“

Všetci ostatní súhlasne prikývli.

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

Neexistujú slová, ktoré by vyjadrili, čo cítim.
Nikdy si nič neskrývala, vždy si bola úprimná
a vážim si, ako si ma vychovala
a všetku tú lásku navyše, ktorú si mi dala.
Prial by som si, aby som ti mohol vziať všetku bolesť.
Ak vydržíš cez noc, príde jasnejší deň.
Všetko bude v poriadku, keď vydržíš —
je to boj,
každý deň treba ísť ďalej.
A niet spôsobu, ako by som ti to mohol splatiť,
ale mojím plánom je ukázať ti, že tomu rozumiem:
si vážená... / si pre mňa nesmierne dôležitá.

— 2Pac —
-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

Rose štuchla do Scorpiusa, ktorý uprene sledoval Weasleyovcov. „Čo je s tebou?“ spýtala sa. Scorpius neodpovedal. Myslel na svoju mamu a na to, že pre jej narodeniny nikdy neurobil nič veľké — len tu a tam nejaký malý darček, a tým to končilo. Rose sa naňho jemne usmiala.

„Asi takto držali rodinu pohromade,“ povedala. „Vždy vymysleli nejaký plán, na ktorom mohli spolu pracovať, a ja vidím, že všetci sú vždy pripravení rozveseliť babičku.“

„Niekedy takéto chvíle nechcem vidieť,“ povedal Scorpius smutne. Okolo nich sa začala rozlievať čierna tma. Scorpius odvrátil pohľad od Weasleyovcov. „Je dosť ironické, že keď to sledujem, čoraz viac si želám byť súčasťou tvojej rodiny.“

Rose sa zachichotala. „Dúfam, že čoskoro budeš.“

Scorpius sčervenel ako rak, zatiaľ čo všetko okolo nich potemnelo a zmizlo.