Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 11: Veľký brat

„Kde to sme?“ spýtala sa Rose a rozhliadla sa po neznámom mieste.

Scorpius sa tiež poobzeral a pokrčil plecami. Ani jeden z nich netušil, kde sa nachádzajú.

Rose si povzdychla a sadla si na najbližší kameň. Vyzerala unavene. „Čo si myslíš, že sa stalo otcovi? Zdá sa, že chcel väčšinu zlých spomienok odstrániť,“ zamrmlala nespokojne. Nikdy totiž nevidela celý príbeh. Vždy len útržky.

Scorpius prikývol. „Tiež som si to všimol. Ale nemôžem mu to vyčítať. Veď kto by nechcel na také veci zabudnúť?“ Rozhliadol sa pozornejšie a zbadal Rona, ako k nim kráča s vedierkom v jednej ruke a lopatkou v druhej. „Myslím, že sme na pláži,“ povedal. Zdvihol hlavu k rozpálenému slnku. „A tam je Ginny,“ dodal a ukázal na malé dievča.

Rose sa otočila. „Túto pláž si nepamätám,“ povedala.

„Možno je to tá, o ktorej otec zvykol rozprávať,“ odpovedal Scorpius. „Vraj tam bola kedysi umelo vytvorená pláž, ktorú neskôr zmenili na priemyselnú oblasť. Nechodilo tam veľa ľudí. Bola to muklovská pláž – preto bol otec dokonca rád, keď ju zrušili.“

„Pozri, Ginny, aj tu sú mušle!“ zvolal Ron, keď sa vyšplhal na malý skalný výbežok. „Myslím, že mušle sú fakt skvelé.“ Zdvihol jednu farebnú mušľu. „Pozri na túto,“ povedal a ukázal ju Ginny.

Ginny sa úžasom rozšírili oči. „Som rada, že otec vymyslel túto dovolenku. Ešte nechcem ísť domov. Škoda, že nám v takýchto výletoch vždy bráni práca.“

Ginny zdvihla ďalšiu mušľu. „To nevadí. Sme tu teraz.“ Hodila ju do Ronovho vedierka. „Koľko ich asi už nazbierali Fred a George?“ spýtala sa, keď hľadala ďalšie.

Ron pokrčil plecami. „Netuším, ale určite sú pred nami. Poznáš ich – doteraz budú mať dve plné vedrá,“ odpovedal. Zdvihol ďalšiu mušľu. „Ale som si istý, že porazíme Percyho a otca. Percy je pri takýchto veciach manták. Nechcem ho uraziť, ale na dobrodružstvá veľmi nie je,“ povedal a zdvihol ďalšiu mušľu pri veľkom kameni. „Hej, táto je tiež pekná,“ dodal a hodil ju do vedra.

„Nenávidím, keď sa mi piesok dostane medzi prsty,“ zamrmlala Ginny a zatriasla nohou. Pozrela sa na Rona. „Myslím, že tu už žiadne mušle nie sú. Skúsime pri brehu?“

Narovnala sa a vytriasla si piesok z vlasov. „A čo Bill a Charlie? Ako sa im asi darí?“ spýtala sa.

Ron naklonil hlavu. „Budú vyrovnaným súperom Fredovi a Georgeovi. Bill má talent nájsť čokoľvek kdekoľvek. A Charlie je predsa stíhač, pamätáš? Stavím sa, že zbadá aj tú najmenšiu mušľu. Sú dokonalý tím,“ povedal.

Ginny súhlasne prikývla. Obaja si naraz povzdychli a sadli si na kameň.

„Myslíš, že máme dosť mušlí?“ spýtal sa Ron a zdvihol vedro, ktoré bolo napoly plné.

Ginny pokrútila hlavou.

„To som si myslel,“ zamrmlal Ron.

„Nie sú zlatí?“ povedala Rose.

Scorpius prevrátil oči. „Vyzerajú rozkošne, keď sú spolu. Otec sa o tetu Ginny vždy staral. Keď ona a Harry potrebovali pomoc, otec s mamou tu pre nich vždy boli. Je milé vidieť, akí boli ako deti.“ Jej oči sa pri tom pohľade ligotali.

Scorpius si sadol vedľa nej. „Vyzerá to, že súťažia, kto nazbiera viac mušlí,“ poznamenal, keď sa pozrel na Ronovo vedro napoly plné. „Takýmto tempom to nevyhrajú – nie ak len sedia a rozprávajú sa.“

Pozrel sa na Ginny a Rona, ktorí sa z niečoho chichotali. Rose sa tiež zasmiala.

Scorpius sa na ňu pozrel. „Čo povedali?“ spýtal sa.

„Počúvaj,“ odpovedala Rose.

„A čo vtedy, keď si pobozkala toho chlapca Brada?“ spýtal sa Ron podozrievavo.

Ginny okamžite sčervenela. Ron sa uškrnul. „Urobila si to naschvál, však? Páči sa ti, však?“

Ginny bola ešte červenšia, ak to vôbec bolo možné.

„Ginny má rada Bradleyho! Ginny má rada Bradleyho!“ začal Ron posmešne spievať. „Ginny má rada Bradleyho!“

„Nemám!“ ohradila sa Ginny rozhorčene. „To Fred ma vyhecoval. Dal mi úlohu, aby som to urobila.“

Ron sa zasmial. „Červenáš sa, Ginny. No tak, povedz svojmu veľkému bratovi. Páči sa ti Bradley, však?“

Ginny si založila ruky na hrudi.

„Keď sa tak brániš, určite sa ti páči. Presne preto sa hovorí – bozkávanie sa neprezrádza,“ podpichoval ju ďalej Ron.

Ginny naňho hodila nahnevaný pohľad.

„Také sú pravidlá, Ginny. Nemáš bozkávať a potom o tom rozprávať. Priznaj sa! Páči sa ti Brad! Pozri, zase červenáš. Počkaj, až sa to dozvedia Fred a George!“

„Si hrozný!“ vykríkla Ginny a do očí sa jej nahrnuli slzy.

Ron okamžite zvážnel.

Ginny vyskočila na nohy a kopla do vedra. Všetky mušle, ktoré nazbierali, sa rozsypali po zemi. Nahnevane sa naňho pozrela. „Už nikdy s tebou nebudem v tíme! Mala som radšej povedať áno otcovi, keď ma volal k sebe. Len som sa bála, že by si si nerozumel s Percym. Nenávidím ťa, Ronald!“ zvolala a vydupala z jaskyne.

Ron chvíľu hľadel na rozsypané mušle, potom sa rozbehol za ňou. „Počkaj, Ginny!“

Bežal vedľa nej, keď sa mu snažila vyhnúť. „Gin, prepáč. Nechcel som, aby si sa tak nahnevala. Len som si robil srandu. Nemôžeš to myslieť vážne! Nehnevaj sa tak na mňa! Vieš, že to tak nemyslím. Viem, že to bola len výzva. No tak, Ginny, nehnevaj sa, prosím!“ prosil ju zadýchane.

„Je trochu precitlivená, čo?“ poznamenal Scorpius so šibalským úsmevom a pozrel na Rose. Potom sa znovu zahľadel na Rona a Ginny smerujúcich k moru. „Súrodenecká rivalita nie je nič nezvyčajné. Teraz už chápem, prečo sa ty a Hugo tak často hádate. Viem si predstaviť, ako by ťa Hugo podpichoval za ten raz, keď si ma pobozkala – aj keď to bola len výzva,“ zasmial sa potichu.

Rose naňho vrhla varovný pohľad.

„Dobre, už som ticho,“ povedal Scorpius a znovu sa sústredil na Weasleyovcov.

„To by si mal,“ zamrmlala Rose.

Ron chytil Ginny za ruku. „Nemôžeš ísť do mora. Mama povedala, že tam nemáme chodiť bez dozoru.“

Ginny sa mu snažila vytrhnúť, no Ron ju držal pevne.

„Vieš byť strašne tvrdohlavá. Budeš mať problémy, keď mama zistí, že si išla plávať bez dospelého. Prestaň sa metať. Takto tú súťaž určite prehráme,“ pripomenul jej.

Ginny sa mu vytrhla zo všetkých síl. „Na súťaži mi už nezáleží! Končím! Pusť ma, Ron!“

Ron energicky pokrútil hlavou.

„Pusť ma! Chcem sa ísť kúpať. Nepôjdem do hlbokej vody, pusť ma!“ kričala a znovu sa vytrhla. „Ron, pusť!“

„Ani náhodou,“ povedal Ron pevne. Povzdychol si a potiahol ju späť. Ginny sa potkla a spadla na zadok, no Ron ju stále držal.

„Veď som sa ti ospravedlnil. Vždy si z teba robím srandu a nikdy sa nehneváš. Vieš, že všetko nemyslím vážne. Vieš, že viem, že sa ti Bradley nepáči. Prečo sa musíš správať tak detinsky?“ spýtal sa a pomohol jej vstať.

Ginny po lícach tiekli slzy. „Som dieťa,“ odvetila. „A nenávidím, keď si zo mňa robíš srandu. Vždy to robíš. Ty aj Fred s Georgeom. Stavím sa, že keby bol Percy taký živý ako vy, tiež by sa ku vám pridal. Len preto, že som najmladšia a som dievča, si zo mňa stále uťahujete!“

Ronovi sa na tvári objavil jemný úsmev. „Kto povedal, že si zo mňa neuťahujú? Fred a George to robia stále,“ odpovedal. Jemne ju potiahol za ruku. „Už neplač. Je to v poriadku. Prepáč, že som ťa podpichoval. Netušil som, že ti to nie je smiešne. Vieš, že mi môžeš povedať čokoľvek.“

Ginny sa naňho pozrela.

Ron prikývol. „Si moja malá sestra. Samozrejme, že ťa nechcem vidieť smutnú. Vždy sa smeješ spolu s nami, tak som si myslel, že ťa to neuráža.“ Položil jej ruku okolo pliec. „Poď, ideme hľadať mušle. Možno ešte máme šancu vyhrať.“

Ginny si utrela slzy. „Dobre,“ povedala ticho.

Ron sa zastavil. „Si už naozaj v poriadku?“ spýtal sa.

Ginny pomaly prikývla.

Ron sa usmial. „Sľubujem, že ťa už nebudem podpichovať, ak ti to tak veľmi ubližuje. Nerobíme si z teba srandu preto, že si najmladšia a že si dievča. Fred a George ťa dokonca šetria práve kvôli tomu. Netušíš, čoho sú schopní,“ povedal.

Ginny sa konečne usmiala. „Viem. Vidím, ako si občas doberajú Percyho,“ odpovedala.

Ron sa zohol a zdvihol mušľu. „Musíme začať odznova, ale myslím, že ešte máme šancu. Otec povedal, že môžeme hľadať až do západu slnka.“ Pozrel sa smerom na západ. „Odhadujem, že to potrvá ešte hodinu.“ Potiahol Ginny za ruku. „Poďme späť do jaskyne a pozbierajme mušle, ktoré sme už mali.“

Keď kráčali, Ginny sa naňho pozrela. „Nehnevá ťa, keď si z teba Fred a George robia srandu?“ spýtala sa.

Ron prikývol. „Hej. Som tiež najmladší spomedzi chalanov a vieš, aké to je byť najmladší. Často sú na mňa drsní; nútia ma robiť veci, ktoré robiť nechcem. Pamätám si však, že som im sľúbil, že ich nikdy nevyzradím, a tak to nerobím. Po čase som si na ich žarty a podpichovanie zvykol. Aj tak to robia stále. Pamätáš si na ten ľad v mojej posteli?“ Ginny sa zasmiala a prikývla. „Je to všetko zo srandy. Myslím, že Fred a George by nikdy nezašli tak ďaleko, aby mi naozaj ublížili,“ povedal.

Ginny našla ďalšiu mušľu a zdvihla ju. „Dostali by sa do poriadnych problémov, keby to urobili,“ poznamenala.

Ron prikývol. „To teda áno. Pamätám si, aké muky im mama pripravila. Tri mesiace čistej zeleniny. Nečudujem sa, že George tak schudol.“ Ginny cestou zdvihla ďalšiu mušľu. „Prečo si nám nikdy nepovedala, že sa ti nepáči, keď si z teba robíme srandu?“ spýtal sa.

Ginny pokrčila plecami. „Možno preto, že som nechcela, aby ste si mysleli, že som suchárka. Fred vždy hovorí, že Percy je suchár, lebo sa nechce nechať podpichovať a robiť si zo seba žarty. Billovi a Charliemu zrejme neprekáža, keď si z nich Fred a George uťahujú. Málokedy ťa vidím vybuchnúť, keď si z teba strieľajú, tak som si myslela, že musím byť ako vy všetci. Nechcem byť ako Percy,“ priznala sa, čo Rona rozosmialo.

Ron ukázal na menšiu jaskyňu. „Hej, pozri, Ginny. Tam je menšia jaskyňa. Chceš sa tam ísť pozrieť? Možno tam budú úžasné mušle. Ak ich nenájdeme veľa, mohli by sme aspoň nájsť niečo krásne. Ktovie? Možno narazíme aj na hrniec zlata. Merlin vie, že by sa nám peniaze zišli,“ povedal. Ginny súhlasila a vošli do jaskyne. Ron zdvihol pomerne veľkú mušľu. „Pozri na toto, Ginny. Je obrovská,“ povedal a podal jej ju.

Ginny sa usmiala. „To teda je.“ Rozhliadla sa. „Pozri, tam ich je ešte viac.“ Obaja sa presunuli do rohu a začali zbierať všetky veľké mušle, ktoré našli. Keď ich už viac nevládali niesť, vyšli z jaskyne. Ginny sa pozrela na Rona. „To bol skvelý úlovok,“ uznala. Ron prikývol.

Vyšplhali sa späť hore k jaskyni. „Ron! Ginny!“ Molly pribehla k nim a pevne ich objala. Pobozkala ich na čelo. „Tak som sa o vás bála.“ Za ňou stáli Percy a Arthur, pričom Arthur vyzeral rovnako ustarostene ako jeho žena. „Percy a váš otec našli vedro a rozsypané mušle a nevedeli vás nájsť. Mysleli sme si, že sa vám niečo stalo. Kde ste boli?“ spýtala sa. Pozrela sa na Ginny, ktorá bola mokrá. „Neboli ste sa kúpať, však?“ spýtala sa podozrievavo.

Ginny pokrútila hlavou. „Nie, Ron ma zastavil,“ odpovedala.

Molly sa na Rona hrdo usmiala. „To je od teba veľmi rozumné, že si svojej sestre dohovoril.“ Znovu ho pobozkala. Potom sa otočila k Arthurovi a Percymu. „Slnko zapadá. Poďme späť. Pripravila som niečo pre vás všetkých a niečo špeciálne pre víťazov,“ povedala so širokým úsmevom. Položila každému z nich ruku na plece. „Poďme.“

Rose sa usmiala. „Babka je stále babka. Raz sa bála, že sa so mnou a Hugom stratí v nákupnom centre,“ vysvetlila. Scorpius sa pri tej predstave zasmial. „Ocko je na Ginny naozaj milý, však? Som rada, že tam nestratil nervy. Keby sa to stalo, bolo by to ešte horšie,“ povedala.

Scorpius prikývol. „To máš pravdu.“ Nasledovali ostatných dolu z jaskyne. „Tvoja stará mama sa o svoje deti naozaj veľmi stará a stále ich objíma a bozkáva.“ Spomenul si na tú scénu a trochu jej závidel. Jeho otec ho ani neobjal, keď odchádzal do prvého ročníka na Rokfort. Pozrel sa na Rose. „Objali ťa rodičia, keď si išla na Rokfort?“ spýtal sa.

„Zakaždým,“ odpovedala Rose pokojne. Chytila Scorpiusa za ruku. „Poď, sú pri tom stánku so zmrzlinou. Vyzerá to, že idú vyhlásiť víťaza ich malej súťaže,“ povedala a takmer ho tam odtiahla.

„Pozrite, čo máme!“ zvolal Fred, keď vysypal všetky mušle, ktoré nazbierali, do piesku. „Spočítali sme ich. Štyridsaťsedem,“ povedal hrdo a obdivoval počet mušlí, ktoré on a jeho dvojča našli. „Dokonca sme boli aj pri útese. Podľa mňa je to slušné číslo,“ dodal a pozrel sa na Billa, ktorý sa šibalsky usmieval. „Tak koľko máte vy, keď ste si takí istí?“ spýtal sa.

Charlie vysypal obsah svojho vedra. „Šesťdesiatsedem,“ odpovedal za Billa. „Vy dvaja ste prehrali.“ George sa zamračil pri pohľade na množstvo mušlí, ktoré sa vysypali z vedra. Pozrel sa na mamu. „Čo vyhrá víťaz, mami?“ spýtal sa a oblizol si pery. Upieral pohľad na piknikový kôš, ktorý mama pripravila ešte pred príchodom na pláž, no nikto nevidel, čo doň zabalila.

„Ešte nie je koniec,“ povedal Percy. Usmial sa a vysypal všetky mušle, ktoré nazbieral s otcom. „My s otcom máme šesťdesiatdeväť,“ oznámil spokojne. Fred neveriacky pozeral na kopu mušlí. „Otec má talent na hľadanie mušlí aj bez použitia mágie,“ povedal hrdo.

Napokon sa všetka pozornosť obrátila na najmladších dvoch. „Koľko máte vy?“ spýtal sa Bill. Siahol po ich vedre a oči sa mu rozšírili. „Hej, pozrite sa, čo títo dvaja zbierali,“ povedal a obrátil vedro hore dnom. „To nie sú len mušle… to sú…“

„…tie s perlami,“ doplnil Charlie. Zdvihol jednu veľkú ustricu a otvoril ju. Pred ich očami sa zaleskla žiarivá perla. Ohromene sa pozrel na oboch. „Ako ste mohli zbierať niečo takéto? Neboli ste sa kúpať?“ spýtal sa podozrievavo. „Mali sme pravidlo, pamätáte?“

Arthur si ustricu pozorne prezrel. „Aj keby sa boli kúpať, nenašli by niečo takéto. Tieto veci sú hlboko pod morom.“ Usmial sa a rozstrapatil Ronovi vlasy. „Výborne, synak. Kde ste to zbierali? Viete, koľko tieto krásky stoja?“ spýtal sa s očami plnými nadšenia. Nedokázal odtrhnúť pohľad od perly. „Úžasné,“ zašepkal.

„Boli sme na jednom mieste ešte predtým, než sme vošli do tej jaskyne,“ odpovedal Ron. Otočil sa. „Bolo to tam—“ Zastavil sa. Ginny vyzerala rovnako šokovane ako on. „Prisahám, že tam dole bola ešte jedna jaskyňa, oci,“ povedal a neveriacky hľadel na miesto, kam predtým vošli. „Oci, prisahám, že pod ňou bola malá jaskyňa,“ zopakoval.

„Ron si to celé vymýšľa, ten klamár so špicatým nosom,“ podpichol ho Fred.

„Prestaň!“ vyštekla Ginny tak ostro, až to Freda zaskočilo. Keď to rodina videla, všetci sa rozosmiali. Ginny sa pozrela na Rona. Ich pohľady sa na okamih stretli. Bez toho, aby povedali čo i len slovo, porozumeli si jediným pohľadom.

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

Tak ak sa hneváš, hnevaj sa,
nedrž to všetko v sebe.
Poď a porozprávaj sa so mnou,
čo skrývaš?
Aj ja sa niekedy hnevám —
som ti v mnohom podobný.

— Pretenders —

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

Scorpius sa pozrel na Rona. „Aj ty si videla tú jaskyňu, však?“ povedal. Rose bez váhania prikývla.

Scorpius sa rozhliadol. Všetko sa opäť začalo ponárať do tmy. „Zdá sa, že ideme do ďalšej scény,“ zamrmlal. Potom sa bokom pozrel na Rose. „Vyzeráš, akoby si nad niečím veľmi premýšľala. Čo sa deje?“ spýtal sa jej.

Vedela, že vyzerá zamyslene.

„Nepamätáš si na Jaskyňu prianí? Tú, o ktorej nám hovorili minulý semester v Rokforte?“ spýtala sa. Scorpius sa na ňu pozrel.

„Myslím, že to bola ona. Otec predsa spomínal niečo o hrnci zlata.“ Pozrela sa na miznúci obraz s potešením. „Som rada, že aspoň našli malý zdroj príjmu!“

Scéna potom úplne zčernela.