Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Nizar v kníhkupectve. Zachráň sa kto môžeš. Okrem toho, ak môžem trochu prezradiť a navnadiť vás, odohrá sa tu jedno stretnutie, ktoré bude neskôr významné.

Nizar hľadí na budovu s tmavou markízou a svetlými stenami. Názov Waterstone's je napísaný zlatým písmom na tehlovej stene aj na markíze. „To je tá... ehm, to je to kníhkupectvo,“ opravuje sa, vedomý si davu okolo seba.

„Áno, je.“ Severus znie samoľúbo.

„Celá budova.“

„Áno. Prízemie aj prvé poschodie,“ potvrdzuje Severus a príliš si to užíva. „Pochopil som, že poschodia nad obchodom slúžia ako sklad, hoci tam môžu byť aj byty. Nikdy som sa na to nepýtal.“

„Vieš, nie som taký roztržitý, aby som si nevšimol, že sme sa neobťažovali prezliecť.“ Nizar sa na tento deň obliekol konzervatívne, zvolil prevažne čiernu farbu s tmavozeleným habitom so strieborným lemovaním... ale stále je to magický habit nad košeľou a nohavicami.

Severus zámerne otočí hlavu, aby ukázal na dvoch ľudí, ktorí vychádzajú z kníhkupectva. Žena má jasne modré vlasy, ktoré jej trčia priamo z hlavy, čierny rúž, na sebe má košeľu zo sieťoviny cez top bez rukávov, džínsy a na to si vzhľadom na teplotu obliekla trblietavý modrý kabát s kapucňou. Jej spoločník má na sebe tvíd a vyzerá ako Cuthbert Binns, až na to, že je mladší, má motýlik s lebkou a skríženými kosťami a podobne trčiace čierne vlasy. „V teplejšom počasí je trochu ľahšie splynúť s ostatnými Londýnčanmi, Nizar.“

„Dobrá pripomienka,“ priznáva Nizar. Odkedy opustili mestský dom, nosí rozopnutý plášť, aby sa prispôsobil teplému dňu, ktorý nastal, kým boli vnútri. Aj s vyšívaným lemovaním na plášti vyzerajú on a Severus úplne normálne v porovnaní s niektorými ostatnými Londýnčanmi, ktorí sa tu potulujú. „A časový limit do piatej hodiny?“

„Okrem toho, že by som sa rád navečeral, v nedeľu večer zatvárajú skôr.“

„Čo je o hodinu.“ Nizar tuší, že toto je asi najbližšie, čo sa od detstva dostal k našpúleným perám. „To nie je ani zďaleka dosť!“

Severus sa bez akéhokoľvek súcitu uškrnie. „Môžeš sa vrátiť, idiot. Kníhkupectvo tu bude aj budúci týždeň, budúci mesiac, budúci rok a pravdepodobne aj budúce desaťročie.“

„Jasné.“ Nizar cíti v hrudi zvláštne chvenie, ktoré podľa neho môže byť nervozita. „Väčšia alebo menšia ako školská knižnica?“

Severus sa na neho uškrnie. „Oveľa väčšia,“ povie a otvorí dvere.

Nizar sa zmobilizuje a vojde dnu. Je to len obyčajný obchod. Zďaleka nie je taký zastrašujúci ako tá obrovská budova veľká ako mestský blok, ktorá sa tvári ako obyčajný obchod s odevmi.

Rozhliada sa po miestnosti, keď sa za ním zavrú dvere, a okamžite zabudne na všetko, na čo práve myslel. Miestnosť je obrovská, tichá, ale bez ticha preferovaného madam Pinceovou. Vonia atramentom a papierom, kožou a vôňami, ktoré so sebou prinášajú rôzni ľudia. Farebné knihy sú natlačené v regáloch od steny k stene, ktoré siahajú od podlahy až po strop.

Neuvedomuje si, že blokuje dvere, kým ho Severus nechytí za rameno a neodtiahne z cesty ľudí čakajúcich na výstup z obchodu. „Očakával som vzrušenie, nie nervové zrútenie.“

Nizar má pocit, že má príliš stiahnuté hrdlo. „Niečo také som nevidel... už veľmi dlho.“

Severus jemne jeho rameno pustí. „Muffliato. Ako dlho, Nizar?“

„Určite viac ako deväťstoosemdesiat rokov,“ snaží sa Nizar povedať ľahkým hlasom. Vzhľadom na to, že znie, ako keby sa dusil, rozhodne sa mu to nedarí. „Keď sme tam boli naposledy, cisárska knižnica v Konštantínopole bola stále obľúbená. Knihy boli väčšinou zvitky z predchádzajúcich storočí, ale pisári sa snažili ich aktualizovať a zviazať do zväzkov. Knižnica Astan Quds Razavi 1) už bola postavená, hoci v tom čase bola menšia ako táto. Vďaka Salazarovi som videl spomienky na to, ako vyzerala knižnica v Córdobe – bola úžasná. Budova bola oveľa väčšia, ale myslím, že táto knižnica obsahuje viac kníh. Dvor Severného Sungu mal knižnicu v cisárskej akadémii, do ktorej sme boli pozvaní ako čestní hostia. Bola stále menšia ako táto. Aha, a vatikánska knižnica sa už skladala dohromady, ale museli sme sa tam vkradnúť, aby sme ju mohli vidieť. Niečo o tom, že sme kacíri a neveriaci.“

Severus sa na neho jemne usmeje. „Nechcel som ťa rozrušiť.“

„Nie je to rozrušenie, skôr ohromenie,“ odpovedá Nizar. „To je v poriadku, Severus. Len mi chvíľu potrvá, kým ma kníhkupectvo prestane úplne ohromovať.“

„V tom prípade ti dôrazne odporúčam, aby si preskúmal sekciu histórie. Pre budúcnosť.“ Severus má na tvári nevinný výraz, ktorému Nizar vôbec neverí.

„Dobre.“ Nizar sa na chvíľu zastaví, než sa vydá uvedeným smerom. „Keď škola otvorila v roku 990, knižnica v Rokforte bola len jedna miestnosť.“

Severus otvorí ústa. „Jedna miestnosť. Jedna miestnosť.“

„Len jedna miestnosť!“

„Povedz mi, že bola aspoň poriadne veľká!“ zakričí za ním Severus.

„Úplne maličká!“ odpovie Nizar a potom sa stratí v budove, ktorá je menšia ako Rokfort. Je tu toho toľko, všade: mená, obrázky a názvy, z ktorých žiadne nie sú známe.

Zastaví sa, aby sa pozrel na sekciu s názvom Mytológia. „Aha, takže staroveké grécke náboženstvo je mytológia, ale tu nevidím nič, čo by naznačovalo to isté o starovekom Egypte – nevadí,“ zamumle, keď uvidí prvú knihu s Isis na obálke. K nej sú pridané knihy o severských a rímskych bohoch, Keltoch – čo zdá sa zahŕňa všetky kmene Britských ostrovov, a je teda hlúpo nesprávne. Vidí knihy o sumerských náboženských príbehoch, moderných polynézskych skupinách a Japoncoch, než to vzdá a prinúti sa odísť. To bolo ako zoskok z kopca takou strašnou rýchlosťou, že by sa nečudoval, keby sa rozhodli označiť hebrejské texty ako „mytológiu“. Vie, že v tejto hlúpej sekcii by našiel baskické príbehy.

Zaujmú ho slová „New Age“ a zastaví sa, aby sa pozrel. O minútu neskôr je ťažké nezrútiť sa od smiechu v obchode. Niektoré veci sú sľubné a často sa zameriavajú na myšlienky z Ďalekého východu. Zvyšok je smiešny. Niekoľkí plodní autori sú buď šarlatáni, oklamaní, alebo oboje.

Nizar vezme do ruky knihu z oddelenia História s názvom Počiatky Ríma: Taliansko a Rím od bronzovej doby po púnske vojny, pretože sa chce posadiť s perom namočeným v šarlátovej farbe a preškrtávať všetko, čo je nesprávne. Určite ju nekupuje kvôli obrázkom, ktoré sú v nej, alebo skôr kvôli ich ohromujúcemu nedostatku.

Na druhý pohľad, vzhľadom na spôsob, akým je kniha napísaná, si možno kupuje liek na nespavosť.

Fotografické knihy o rôznych skupinách a obdobiach histórie sú oveľa zaujímavejšie, užitočnejšie a v niektorých prípadoch absolútne deprimujúce. Nie je si istý, či chcel vedieť, čím sa Atény stali. Staroveký Rím je pomaly pochovávaný moderným mestom. Egyptské pyramídy boli obnažené až na holý kameň. Zdá sa, že vedia len o jednej obrovskej sfinge namiesto mnohých, ktoré by mali byť v tejto oblasti, a tá je nielen zbavená vrstvy, ale aj z dvoch tretín zasypaná pieskom. Križiacke výpravy zničili toľko, že z Východu je rozpoznateľných len málo fotografií, okrem niekoľkých zachovaných, mohutných pamiatok. Nemôže nájsť nič o Jiangningu, 3) ale meno mesta zmenili dvakrát za storočie, skôr ako ho stihol vidieť. Bohovia vedia, ako sa volá teraz.

Nie, to stačí. Ak sa bude naďalej pozerať na túto hromadu dôkazov o tom, ako môžu byť ľudia takí úplne bezohľadní hlupáci, možno sa v tomto zasranom obchode naozaj rozplače. Zvyšok hodiny strávi schovaný medzi regálmi s beletriou.

Z police vezme knihu Jane Austenovej Rozum a cit bez toho, aby spomalil, keď prechádza okolo tej sekcie, hlavne z ľútosti, že si nevybral filmovú verziu namiesto Desperada. Ak sa zdrží, kúpi všetky knihy Austenovej. Aberforth tú hádku nevyhrá, kým Nizar nebude ochotný ustúpiť, čo sa stane len vtedy, ak mu táto kniha počas čítania pomôže zabudnúť na existenciu zvyšku sveta.

Nizar sa náhodou ocitne v beletrii určenej pre teenagerov a deti, ale páčia sa mu dve knihy, ktoré našla Hermiona, napísané Američankou menom Wrede. Možno napísala aj iné knihy, alebo existujú knihy v tej istej kategórii, ktoré sú prijateľné...

Keď uvidí slovo Prydain, má to na neho taký účinok, že ho to doslova ťahá cez miestnosť, až kým nezoberie ťažkú knihu z police. Nie je to len Prydain, 4) ale Kroniky Prydainu, čo je päťdielna séria románov. Zhrnutie stačí na to, aby zistil, že Kroniky sa prísne nedržia starých legiend, ale tuší, že príbehy sú rozprávané s rovnakou láskou. Ďalším príjemným bonusom je, že sa v nich vôbec nespomína Myrddin.

Nizar sa rozhliada, kým nenájde niekoho v jednofarebnej košeli s krátkymi rukávmi a menovkou, dve veci, ktoré sa naučil považovať za synonymá predavača. „Prepáčte. Máte chvíľku čas?“

Dievča sa otočí a odhalí, že má vo vlasoch fialové pramienky a na tvári okrúhle okuliare so zlatými rámami. „Mám veľa času!“ vyhlási napriek tomu, že má v náručí obrovskú kopu kníh. „Ako vám môžem pomôcť?“

„Nepredpokladám, že máte v obchode niečo od waleského básnika Taliesina.“

Predavačka sa na neho bezvýrazne pozrie. „Uh... možno v sekcii poézie? Nikdy som nepočula o waleskom básnikovi, ktorý má len jedno meno.“

Nizar zdvihne knihy o Prydainu. „Napísal knihu Armes Prydein, ktorá je podľa mňa inšpiráciou pre tieto knihy.“

Pri pohľade na knihy o Prydainovi sa jej rozžiarili oči. „Oh, tie milujem! Uhm, spýtam sa manažéra. On to možno bude vedieť.“ Odložila knihy na stoličku vedľa seba. „Neodchádzajte!“

Nizar ju zmätene sledoval, ako odchádza. „Niesla ste knihy, ktoré vážili toľko ako vy. Nikam neodídem. Mohli by ste ma zabiť, keby som to skúsil.“

Keď sa vráti, stojí s naklonenou hlavou a číta názvy a autorov, ktoré sú uvedené na polici. „Musela som sa zastaviť v sekcii Mytológia, aby som to našla,“ hovorí. Nizar potláča množstvo nahnevaných nadávok, keď sa otočí. „Malo by to byť v sekcii Literatúra, ale Jack hovorí, že to akosi putuje sem a tam v závislosti od toho, kto to ukladá na police, keď príde nový výtlačok. Niekedy je aj v sekcii História.“

Nizar vezme knihy, ktoré mu podáva, s názvom Fotokópia a text knihy Taliesina, zväzok 1 a zväzok 2. „To je všetko?“ spýta sa a otvorí obal prvej knihy. To, čo ho privíta, nie je moderná angličtina, ale waleština s poznámkami – mladšia ako stará waleština, ale rozhodne bližšia k starému jazyku ako moderná. Keby sa pred mesiacmi nezačal učiť starú waleštinu, bolo by veľmi ťažké to prečítať.

Na chvíľu pocíti smútok. Taliesin pracoval v kumbríčtine, ale z toho, čo vidí po prelistovaní stránok, v knihe nie je ani stopa po starom jazyku. Starobylá kópia Taliesinovej poézie zmizla z knižnice v Rokforte; dúfa, že ten, kto preložil básne do starovekej waleštiny, odviedol vynikajúcu prácu.

„Áno! Toto sú všetky diela z prelomu storočia, keď knižnica konečne získala všetko, čo potrebovala, hovorí môj manažér. Existuje ešte jedna kniha, ktorá je výberom básní, ale myslím, že všetky sú z týchto dvoch. A ten istý autor urobil aj anglický preklad. Tak či onak, je to bezpredmetné, momentálne nemáme kópiu týchto kníh,“ hovorí. „Je to všetko, čo ste potrebovali?“

Nizar listuje stránkami a pozerá sa na to, čo vyzerá ako fotografie starobylých stránok, plné poznámok rôznych učencov – storočia komentárov, vzhľadom na zmeny v jazyku a formuláciách. „To je naozaj úžasné. Ďakujem.“

„Nemáte za čo!“ odpovedá veselo a pred odchodom pozbiera svoju obrovskú hromadu kníh.

Nizar používa svoju vlastnú pamäť na básne, aby preložil prvú z nich, keď ho niekto potiahne za habit. Pozrie sa dolu a uvidí malé dievčatko, ktoré na neho hľadí. Má tmavohnedé vlasy s viacerými odtieňmi, ktoré má zviazané do dvoch copov visiacich vpredu, zelenkasto-zlaté oči s hnedými a červenými škvrnami a svetlohnedú pokožku, na ktorej má ešte stále veľa peh na nose a lícach. Má na sebe tiež trblietavú sukňu a kabát, ale na rozdiel od Dumbledora zvolila tmavo fialové vlny namiesto kolektívneho pálenia očí. „Môžem ti pomôcť?“ spýta sa Nizar.

„Čo to máš na sebe?“

„Habit,“ rozhodne sa Nizar odpovedať úprimne. Dievča má najviac osem rokov – pripomína mu najmladších študentov, ktorých Rokefóþ prijímal vo svojej dobe. „Ale Londýn je plný excentrických ľudí, takže väčšina ľudí predpokladá, že je to len veľmi extravagantný kabát.“

Usmieva sa, odhaľujúc, že nedávno stratila predné mliečne zuby a žiadne z náhradných zubov sa ešte nenaučili, ako byť susedmi. „Si čarodejník?“

Nizar sa na ňu pozrie zdvorilo, ale nahnevane. „Nie. Správne slovo je mág. Je to latinské slovo. Nevyžaduje sa, či je to chlapec, ktorý kúzli, či je to dievča, alebo niečo medzi tým.“

„Môj brat je čarodejník,“ dodáva. „Mág.“ Nie je pochýb o sarkazme, ktorý vkladá do tohto slova. „Ale jeho habity nie sú také pekné ako tvoje.“

„Naozaj?“

„Nie. Čierne a nudné.“ Podá mu ruku. „Som Jane.“

„Ahoj, Jane Nebojácna.“ Nizar sa usmeje, keď sa zachichoce, ale podá jej ruku. Zdvihne obidve obočia, keď pod jeho dlaňou zaspieva mágia. To vysvetľuje veľa. Kúzelníci majú zlý zvyk náhodne sa vyhľadávať. „Som Nizar.“

„Teší ma!“ Jane ukáže na knihy, ktoré drží. „Ktorú z nich čítaš? Čítala som knihy o Prydainu. Sú skvelé!“

„Naozaj? To je dobré vedieť, lebo som ich nikdy nečítal. Momentálne čítam waleskú poéziu.“ Nizar jej ukazuje prvé stránky knihy Taliesina. „Bitky, krviprelievanie, mágia a slušný popis toho, kto koho nenávidel pred veľmi dávnymi časmi.“

„Super! Prečítate mi to?“ Jane vystrčí spodnú peru, keď jej hneď neodpovie. „Prosím? Mama sa pozerá na nudné veci, kým nezavrie obchod, a bitky znejú zábavne!“

„Bitky znejú zábavne, kým sa do jednej nezapojíš, ver mi.“ Nizar sa pozrie na Janinu prosiacu tvár a podľahne. „Dobre. Prečítam ti to, ale radšej ma nenechaj zatknúť políciou.“

„Prečo by to robili?“ spýta sa Jane, keď ho ťahá za lem habitu k veľkému, preplnenému kreslu.

„Mohli by si myslieť, že ťa unášam.“

„To je hlúposť,“ vyhlási Jane a dá jasne najavo, že si sadne na jeho kolená. „Veď nikam nejdeme!“

Severus ho tam o niečo neskôr nájde. „Tu si... zbieraš deti?“ spýta sa zdesene.

Nizar zdvihne pohľad, bez toho aby odtrhol prst od slova, na ktorom práve číta. „Nie, jedno z nich ma unieslo. Je v tom jasný rozdiel.“

„Kto to je? Vyzerá ako upír,“ zašepká Jane nahlas.

„Absolútne nie. Popros svojho brata, aby ti ukázal ilustráciu skutočného upíra,“ hovorí Nizar. „Jane, toto je Severus. Severus, toto je Jane Nebojácna.“

„Ahoj!“ hovorí Jane oveľa veselším tónom. „Hej... to nie je možné. Ty si Severus Snape?“

Severus vyzerá, ako keby premýšľal nad únikovými cestami. „Áno?“

„Super! Si učiteľom elixírov môjho brata v škole. Hovorí, že si desivý. Ale nevyzeráš desivo. Vyzeráš, ako keby si sa bál slnka,“ hovorí Jane.

Severusove plecia sa uvoľnia, hoci jeho výraz je stále skrivený nepohodou. „Nebojím sa slnka. Žijem v severnom Škótsku a väčšinu času trávim v žalári.“

„Ako to, že sa nebojíš slnka?“ spýta sa Jane zmätená.

Severus zdá sa rezignoval, podobne ako Nizar, keď čelil tvrdohlavosti dieťaťa. „Moja práca to vyžaduje. Kto je tvoj brat, aby som mu mohol poďakovať za to, že naďalej rozpráva ostatným, aký som desivý?“

„Edward,“ odpovie Jane a Nizar prekvapene trhne plecami. „Je to študent tretieho ročníka Chrabromilu!“

„Viem kto je Edward Black.“ Severus sa pozrie na Jane a hnevom zakrýva zvedavosť. „A kedy uvidím dievča, ktoré už má prezývku Nebojácna, vstúpiť na Rokfort?“

„Druhého som mala osem rokov,“ odpovedá Jane. Nizar si blahoželá, že mal pravdu. „Prvý september o tri roky.“

„1999.“ Severus prikývne. „Som si istý, že do tej doby stihnem odísť do dôchodku...“

„Tu si – och, môj Bože!“ Bledá žena stojaca pri vchode do detského kútika si zakrýva obe rukami ústa, jej sivé oči sú široko otvorené a vydesené. Má dlhé čierne vlasy zopnuté hrebeňmi a vyzerá ako typická Blacková, takže Nizar má chuť vrátiť sa späť do mestského domu a kričať na portréty, kým nenájde rodokmeň, z ktorého pochádza táto rodina.

„Hovoril som ti, že si niekto bude myslieť, že som ťa uniesol,“ hovorí Nizar Jane.

Jane pokrčí plecami. „To je len mama. Ahoj, mami! Našla som dvoch Edwardových učiteľov!“

„Naozaj?“ opakuje Janeina matka slabým hlasom. Jej prízvuk, rovnako ako Edwardov a Janin, je typický pre londýnsky kraj bez západného vplyvu.

„Ja som sem určite neprišiel hľadať malé deti,“ zamrmle Severus. Janina matka na neho hľadí s nezmenšeným desom.

„Jane, možno by si nás mala predstaviť, kým tvoja mama nespanikári,“ navrhuje Nizar. „Ešte lepšie, zlez zo mňa. Nohy mi zdrvenia. Si ťažšia, ako vyzeráš.“

Jane nahnevane vyskočí. „Nie som až taká ťažká!“

Nizar pozbiera svoje knihy. „Áno, naozaj si. Navyše sa učíš starú waleštinu rýchlejšie ako ja, a to nie je fér. “

„Mama hovorí, že som múdra,“ odpovedá Jane s úsmevom. „Mama, toto je Nizar, ale nepoznám zvyšok jeho mena, a toto je profesor Severus Snape, na ktorého sa Edward rád sťažuje.“

„Uh... teší ma...,“ hovorí Janeina mama bezvýrazne.

„Profesor Snape a Nizar, toto je moja mama, Ellie.“

„Ellie?“ Nizar prekvapene sleduje, ako sa Severusov výraz mení z nepohodlného a nespokojného na úsmev s úzkymi očami. „Naozaj?“ zamručí hlasom ako prevaľujúci sa dym.

Ellie si zakryje tvár rukami a vydá tlmené zastonanie. „Áno.“

Nizar sa pozrie na Jane, ktorá pokrčí plecami, že tomu nerozumie. „Severus?“ Veľmi by chcel, aby mu Severus povedal, čím si Ellie zaslúžila ten konkrétny tón.

„V lete 1984 som stretol hovornú starú ženu s týmto menom, ktorá sa nachádzala v časti Cokeworthu, kde nemala čo robiť,“ hovorí Severus a pozerá na Ellie s posmešným úsmevom. „Podozrievam všehodžús.“

„Všehodžús má mnoho použití,“ hovorí Ellie cez ruky.

„Všehodžús? Prečo by...“ Nizar niekoľkokrát zamrká, keď mu to dochádza. „Och. To by vysvetľovalo, prečo Salazar tak trval na tom, aby nechali Edwardovu rodinu na pokoji. Sú súčasťou podzemky.“

„Nie, oni používajú podzemku,“ opravuje ho Jane podráždene. „Musíš ísť metrom do práce!“

„Správne. To.“ Nie pred deťmi, pomyslí si Nizar a vidí, ako Severus prikývne na znak spoločného uznania potreby taktnosti pred Jane. „Ospravedlňujem sa. Som veľmi starý a neovládam modernú terminológiu.“

Jane sa na neho podozrievavo pozrie. „Ako starý je starý?“

„Tisíc dvadsaťjeden rokov k prvému marcu,“ odpovie Nizar. „Deň pred tvojimi narodeninami.“

Janeine oči sa rozšíria. „Nie. To nie je možné!“

„Áno, je to možné,“ odvetí Nizar a premýšľa, odkiaľ sa vzal ten otravný slang. „Som určite taký starý. Alebo mám len štyridsaťtri. Vyber si.“

Jane sa zamračí, potom sa rozhodne ignorovať jeho zjavnú šialenosť. „Mami, ako to, že ťa profesor Snape pozná?“

„Možno som ho raz išla skontrolovať kvôli práci, zlatko.“ Ellie sklopí ruky a vyzerá zahanbene. „Len som nečakala, že ma to tak zasiahne.“

Severus pokrútil hlavou. „Zo všetkých imbecilov a votrelcov, ktorí ma špehovali od roku 1980 do roku 1985, než to vzdali, ty si bola aspoň zdvorilá.“ Podal jej ruku. „Volám sa Severus. Gratulujem, vychovávaš nebojácne dieťa, ktoré pravdepodobne bude terorizovať celý magický hrad.“

Ellie zaváha, než prijme Severusovu ruku. „Cieľom každého učiteľa je vychovať deti, ktoré potom pošle na iných učiteľov ako pomstu. Aspoň tak mi to povedali, keď som prvýkrát učila otravné a vulgárne deti svojho kolegu.“

„Vidím, že už nie ste učiteľka na dôchodku,“ poznamená Severus sucho.

„Už nie som osemdesiatnička,“ odpovedá Ellie ostro, hoci sa červená ako ruža.

Severus si založí ruky za chrbtom, čo je ďalší náznak, že už nechce čo najrýchlejšie utiecť z obchodu. „Aký predmet?“

„Vlastne predmety. Dejepis spolu s mytológiou a folklórom,“ odpovedá Ellie. Nizar sa snaží nekrčiť tvár, keď počuje slovo mytológia. „Učím na strednej škole, staršie deti. Polovica z nich sa chce učiť a polovica by radšej opustila triedu hneď, ako si sadnú.“

„Ja učím elixíry. Polovica mojich žiakov sa chce učiť a druhá polovica sa aktívne snaží zničiť sama seba,“ oponuje Severus.

Ellie prikývne. „Náš učiteľ chémie hovorí to isté. Každý deň.“

Nizar sa priblíži s vybranými knihami pod pazuchou a znova sa pozrie na Jane. „Hovorila si mi o autorke menom Jane Yolen, ktorá tiež písala knihy založené na mytológii. Prečo mi ich nenájdeš?“

„Dobre!“ súhlasí Jane a uteká na druhú stranu detského oddelenia.

Nizar natiahne voľnú ruku. „Nech už Edward povedal čokoľvek, nie som Slizolin. Nizar, rod Deslizarse, profesor obrany.“

Ellie si zahryzne do pery, než mu podá ruku. „Ellie Blacková.“

Nizar sa usmeje na Severusa, keď pocíti ten istý pocit mágie na svojej koži. „Povedal som ti to. Muklovský pôvod, to určite.“

„A ja som ti uveril v momente, keď priznala, že pila všehodžús,“ odpovedá Severus. „Na nemágov to zvyčajne nefunguje.“

Nizar sa na neho zmätene pozrie. „Čo? Od kedy? Alebo zmenili receptúru a ja som si to nevšimol?“

Severus si zakryje oči rukou. „Do čerta,“ zasyčí medzi zubami.

„Oh. To asi odpovedá na tú otázku.“

„Saulova verzia funguje bez ohľadu na to, kto ju pije, či už sú to magickí alebo nemagickí ľudia,“ hovorí Ellie bez toho, aby sa na nich pozrela. „A to je všetko, čo poviem, pretože sa naozaj nemáme stretávať. Vlastne, tvárte sa, že sme sa vôbec nestretli.“

Nizar zdvihne obočie. „To bude fungovať, keď Jane o tri roky príde do Rokfortu.“

„Áno, no.“ Ellie sa usmeje. „Naozaj si myslíte, že Vy-viete-kto bude o tri roky ešte nažive, aby bola potrebná podzemka?“

Než Nizar stihne odpovedať, Jane sa vráti späť. „Našla som ich!“ Podá Nizarovi dve knihy v tvrdej väzbe, ktorých obaly sú chránené papierovými ilustráciami. „Prepáč, ale chcela som nájsť tie dobré obaly.“

„Ďakujem.“ Nizar sa pozrie na prvú knihu, na ktorej je zaujímavý obrázok postavy podobnej bohyni, ktorá drží v náručí dve menšie ženy, tmavovlasú a svetlovlasú, s vlasmi ako ona sama. Je to obal druhej knihy, Biela Jenna, ktorý mu dáva pocit, ako keby mu niekto vytrhol srdce z hrude.

Sú na ňom dve dospelé ženy oblečené v zdobených kožených odevoch, ako starí Briti a Pikti, keby mali náladu ísť do vojny, ale ešte si nezapli brnenie. Stoja vedľa seba, naklonené k sebe, držia rovnaké nadmerne veľké kopije. Jedna má tmavé oči a vlasy, ktoré sú úplne biele, zapletené do copu, ktorý jej siaha až po boky. Druhá má čierne vlasy a tmavšiu pleť, rovnaké tmavé oči, ale jej rysy sú nezameniteľné. 5)

Nizar sa pozrie na Jane. „Ešte jedna vec, ktorú treba priniesť. Autorka sa volá Patricia Wrede a knihy sa volajú Zabijak drakov a Hľadanie draka. Nájdi si výtlačky, ktoré sa ti najviac páčia.“

„Čo robíš?“ spýta sa Severus, keď Jane znova odbehne.

Nizar podá výtlačok Bielej Jenny. „Platím za výmenu.“

Severus si prezrie obal s nečitateľným výrazom, až kým si nevšimne podobnosť. „Chápem. To si zaslúži odmenu.“

Ellie vyzerá zmätená. „Čo si zaslúži odmenu? Aká výmena?“

Nizar jej ukáže knihu. „Oči mojej dcéry boli sivé, ako tvoje. Inak, čiernovlasá žena na tejto obálke vyzerá presne ako moja dcéra v roku, keď sa vydala za svojho manžela. Mám len jeden portrét mojej dcéry, namaľovaný, keď bola oveľa mladšia. Keď sa nabudúce stretneš so Salom, kým my všetci budeme predstierať, že sa nepoznáme, mohla by si ho poprosiť, aby otestoval veštecké schopnosti tvojej dcéry.“

Jane sa vráti s dvoma menšími knihami v papierovej väzbe. „Mám ich! Chceš ich?“

Namiesto odpovede Nizar povie: „Poď so mnou. Musím všetko zaplatiť a ty mi môžeš pomôcť niesť knihy.“

Nizar počúva Jane, ako nadšene rozpráva o svojej základnej škole – podľa toho, čo hovorí, má vynikajúcich učiteľov – a o mnohých knihách, ktoré má doma na čítanie, a o tom, ako často si svoje obľúbené knihy prečíta znova. Severus a Ellie ich nasledujú a Nizar sleduje aj ich krátku konverzáciu.

„Nie je vôbec ako jej starší brat,“ hovorí Severus neutrálnym hlasom.

„Oh, nie. Jane je dosť podobná svojmu otcovi. Edward je...“ Ellie sa smutne zasmeje. „Edward je veľmi samostatná osobnosť. Som rada, že si konečne našiel priateľov v škole.“

„A to Ginevru Weasleyovú a Astoriu Greengrassovú, nič menej.“

„Greengrassovú?“ Ellie zalapala po dychu v šoku.

„Niekto vie o určitých rodinách oveľa viac, ako by si prial, aby ostatní vedeli, však?“ Severus znie pobavene. „Nemôžeš ohovárať iné rodiny. Na rozdiel od tvrdení tvojho syna si ty Blacková.“

„Nie, som muklovského pôvodu,“ zamrmle Ellie. „Naozaj. To môj manžel nie je, a to je tajomstvo, ktoré pred deťmi skrývame. Nie je pre nich bezpečné, aby to vedeli. Nie o tom, že sme v podzemke, a určite nie o tom, že obaja máme prútiky.“

„Som si istý, že bolo veľmi zábavné predstierať neschopnosť, aby mohol navštíviť Weasleyovcov v Brlohu.“

„To nebolo až také zlé.“ Ellie znie opäť viac-menej normálne, keď Nizar položí svoje nákupy na pult, aby ich pokladníčka – opäť dievča so zlatými okuliarmi – zaznamenala. „Problém nastal, keď Jasperovi vykĺzlo, že vlastní motorku. Stále nie som si istá, ako som svojho manžela vytiahla z Arthurovej kôlne.“

„Omračujúce kúzla a levicorpus robia zázraky v núdzových situáciách,“ informuje ju Severus a Ellie potlačí slzavý smiech.

„Adlevo corpus by bolo presnejšie,“ zašepká Ellie, keď Nizarovi oznámia celkovú sumu. Snaží sa nerobiť grimasy nad pevnou cenou; naozaj, naozaj mu chýba zjednávanie.

„Už ťa mám rád – chcem to vôbec vedieť?“ spýta sa Severus, keď zbadá identifikačnú kartu v Nizarovej ruke, keď dievča pri pokladni chce overiť jeho totožnosť na základe kreditnej karty.

Nizar sa pozrie cez plece s nevinným výrazom na tvári. „Mám podozrenie, že pani Tylerová a Sal sa spikli, aby zo mňa urobili skutočnú osobu.“ Ellie sa znovu zasmeje. „A zabaľte knihy od Wrede zvlášť, prosím,“ požiada Nizar predavačku, ktorá sa usmeje a nájde menšie vrecko s papierovými uchami.

Po tom, čo si vezme účtenku a strčí ju do vrecka na habite (stále netuší, čo s ňou má robiť), Nizar podá Jane malé vrecko s knihami od Wrede. „Urobíme výmenu. Priniesla si mi knihy a jedna z nich mala na obale niečo pekné. Preto sú tieto tvoje.“

Jane sa opäť rozšíria oči, keď nazrie do tašky. „Oh, páni! Ďakujem!“ Okamžite skočí dopredu a objíme Nizara okolo pása. „Mali by sme robiť viac výmen! Získam viac kníh!“

„Slizolin,“ povie Nizar potichu a usmeje sa.

„Mama!“ Jane odskočí späť k svojej mame. „Pozri! Mám knihy!“

„Počkaj s čítaním až po večeri,“ povie Ellie ironickým hlasom. Zdvihne obidve obočia na Nizara, ktorý pokrčí ramenami a tvári sa, že netuší, čo má na mysli.

Nizar si potom všimne výraz na Severusovej tvári. „Teraz už musíme ísť, lebo je čas večere. Uvidíme sa o tri roky, Jane Nebojácna.“

Jane už má tvár ponorenú do tašky. „Ahoj!“

„Alebo skôr,“ povie Ellie, keď sa otočia, aby odišli.

„Alebo skôr,“ súhlasí Nizar a potom sa nechá Severusom vyprevadiť z obchodu.

„Nevrátime sa do mestského domu, aby si mohol nájsť túto konkrétnu rodinu v rodokmeni rodiny Blackovcov,“ zavrčí Severus, keď sa ponáhľajú po chodníku a snažia sa držať krok s davom, ktorý sa teraz zúfalo snaží dokončiť nákupy a ísť domov na večer.

Nizar sa obzrie cez plece. Jane a Ellie opustili obchod a stoja na chodníku a sledujú, ich odchod. Jane máva; Ellie vyzerá, ako keby ich chcela zúfalo naháňať, dotiahnuť späť do obchodu a vypočúvať ich nasledujúcich šesť dní. „To je v poriadku.“ Znovu sa otočí dopredu, aby venoval väčšiu pozornosť tomu, kam idú. „Nič by to neprinieslo.“

„Čo to má znamenať? Zrazu si stratil svoju divokú zvedavosť, pokiaľ ide o odhalenie pôvodu rodiny Edwarda Blacka?“

Nizar potlačí úsmev. „Nie celkom. Sú v podzemke, Severus. Salazar by ich skryl rovnako, ako skryl seba a pravdepodobne aj všetkých ostatných čarodejníkov zapojených do jeho šialenstva. Ich portréty tam nebudú.“

Severus sa zamračí. „Ako to vieš?“

Nizar sa dotkne prútika, aby bez slov mohol vysloviť kúzlo súkromia. „Trochu som pozmenil rodokmeň, pokiaľ ide o fotografiu toho dieťaťa. Môže to urobiť len Sirius alebo ja, ale ak položíme ruky na ten konkrétny rám, prejde na môj portrét a vysleduje celý môj rodokmeň až do roku 1512. Viem, že ich portréty sa nezobrazia, pretože Salazarov portrét a rodokmeň nie sú spojené s mojím.“

Severus sa snaží nezradiť svoj náhly obnovený záujem o rodokmeň rodiny Blackovcov a o chýbajúci portrét Salazara. „Ak si sa skryl, ako sme diskutovali minulý týždeň, Black už nie je schopný to urobiť.“

„Zatiaľ,“ hovorí Nizar. „Varoval som ho, že sa to stane a kedy sa to vráti späť.“

„Naozaj?“ Severus zdvihne obočie, keď sa na neho Nizar pozrie. „Tvrdí, že je muklovského pôvodu, ale ty vieš o jej čarodejníckom rodokmeni.“

„Jane má určite silný čarodejnícky rodokmeň, rovnako ako jej brat, ale ich matka...“ Nizar pomaly pokrúti hlavou. „Ellie Blacková má určite známe črty rodu Blackovcov, ale čarodejnícky rodokmeň sa zdá byť vzdialený. Najskôr už uplynulo toľko generácií, odkedy sa v tej rodine objavila mágia, takže všetci skutočne veria, že nie sú magickí.“

„Potom buď jej manžel prevzal jej meno, alebo obaja prijali meno Black kvôli utajeniu,“ zamyslí sa Severus nahlas. „Ako sme diskutovali v súvislosti s Edwardom, v Británii žije veľa nemagických ľudí s priezviskom Black.“

„Mám podozrenie, že ide o prezývku, áno.“

„Priznám, že ma potešilo vidieť ďalšie inteligentné magické dieťa menom Jane. Posledné tri Jane, ktoré som učil v Rokforte, boli strašné študentky.“ Severus sa pozrie na Nizara kútikom oka. „Prečo si Ellie Blackovej neodpovedal na otázku týkajúcu sa Voldemortovej smrti?“

Nizar cíti, ako jeho dobrá nálada mizne. „Lebo sa niečo zmenilo. Nechcem o tom hovoriť, kým nebudeme v Rokforte.“

* * * * *

1) Astan Quds Razavi – staroveká knižnica v Iráne: https://en.wikipedia.org/wiki/Astan_Quds_Razavi

2) Sung bola čínska vládnuca dynastia, ktorý sa delí na dve obdobia, na severný Sung (960 – 1127) a južný Sung (1127 – 1279). Sídlom v období severného Sungu bol Kchaj-feng, veľké obchodné centrum v údolí Žltej rieky. https://sk.wikipedia.org/wiki/Sung_(dynastia)

3) Mesto v Čine, keďže nie som cestovateľ, nič mi to hovorí. Bohužiaľ wikipedia je len v angličtine: https://en.wikipedia.org/wiki/Jiangning,_Nanjing

4) Prydain je v modernej welštine meno pre Veľkú Britániu. Zase wiki len anglicky: https://en.wikipedia.org/wiki/Prydain

5) Keby sa niekto chcel pozrieť, ako to vyzerá: https://m.media-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1389247303i/122103.jpg