Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 9: Súčasť rodiny

ŽUCH! 

„Au!“ zvolal Scorpius. Zdvihol hlavu a uvidel Rose, ako sa už na niečo sústredene pozerá. Prešiel k nej. „Tvoj otec toho do mysľomisy naozaj vložil veľa,“ zamrmlal, keď sa postavil vedľa nej. „Čo je toto?“ spýtal sa a pozrel sa smerom, kam smeroval jej pohľad.

Uvidel Rona a Ginny, ako vonku v daždi veselo tancujú. „Takto ešte ochorejú,“ poznamenal.

Rose neodpovedala. Sledovala, ako Ron, Ginny, Fred a George tancujú v daždi, akoby na svete neexistovali žiadne problémy. Dívala sa, ako každý z dvojčiat chytil Ginny za ruku a radostne sa s ňou točil. Ron robil to isté. Ich ryšavé vlasy boli premočené dažďom a pehy na tvárach ešte výraznejšie, keď sa usmievali.

„Niečo si zaželaj, Ron!“ zvolal Fred.

Ron prestal tancovať a pozrel sa na staršieho brata. Fred sa naňho usmial. „Dážď nám niekedy dáva šancu niečo si zaželať — a splní sa to. Nikdy nevieš kedy. Len si niečo zaželaj a tancuj.“ Pustil Ginny a chytil Rona za ruku. „Neprestávaj tancovať,“ pobádal ho a roztočil sa s ním.

Ron sa rozžiaril a znovu sa pustil do tanca. „Čo si mám zaželať?“ spýtal sa.

Fred si odfrkol. „To by nebolo tvoje želanie, keby si sa pýtal mňa. No tak, zaželaj si niečo vlastné. Ja už som si zaželal.“ Oči mu zažiarili, keď sa pozrel na mladšieho brata, ktorý premýšľal. „Tak je to správne, Ron. Zaželaj si to najlepšie, čo existuje.“

Zadné dvere sa zrazu rozleteli. Fred sa obzrel a uvidel Percyho. „Poď, Perce, pridaj sa k nám!“ zavolal.

„Nachladíte sa,“ povedal Percy. „Radšej sa vráťte do domu. Pozrite sa, máte úplne mokré oblečenie. Mama bude musieť viac prať.“ Pokrútil hlavou. „Ste sebeckí, myslíte len na seba,“ dodal nesúhlasne.

„Nekaz zábavu, Perce!“ zvolal Ron. „Aj ty si niečo zaželaj!“

„Čo si zaželať?“ spýtal sa Percy a nadvihol obočie.

Fred sa usmial a potiahol ho za ruku. „Hocičo! Poď s nami, Perce.“ Percy sa potkol a vkročil do dažďa. „Niečo si zaželaj a tancuj s nami. Neboj sa, neochorieme. Matka Príroda to nedovolí. Nikdy nechce, aby sme ochoreli. Dážď stvorila na to, aby sme si ho užili. Zaželaj si niečo, Perce, a splní sa ti to. Cítim to,“ povedal a stále tancoval.

Percy sa naňho zamračene pozrel. „Nemám záujem sa k vám v tomto stave pridávať,“ povedal a otočil sa.

Fred ho chytil za habit. „No tak, Perce, pridaj sa. Nie sme spolu každý deň. Ty sa stále zatváraš vo svojej izbe a nepúšťaš nás dnu. Sme súčasťou tvojho sveta, či sa ti to páči alebo nie. Sme tvoja rodina.“

Fred sa na Percyho široko, detsky usmial. „Keď vyrastieme, už spolu takto nebudeme.“

George prikývol. „Hej, Perce. Nikdy nevieš, čo sa potom stane. Poď si zatancovať!“ zvolal, zatiaľ čo roztočil Ginny. „Netráp sa kvôli oblečeniu. Mama je výborná v sušiacom kúzle. Aj tak sa s mamou a otcom málokedy dostaneš do problémov, tak prečo si to občas neužiť?“ spýtal sa so šibalským úsmevom.

Ron súhlasil. „Hej, Perce! Veď si už aj tak mokrý. Zaželaj si niečo s nami. Mama príde až popoludní a pochybujem, že nás pristihne, ako tu tancujeme.“ Naklonil hlavu, keď prestal tancovať. „Nemôžeš byť stále taký vážny. Trochu sa uvoľni. Od septembra už s nami ani nebudeš. Ideš do Rokfortu.“ Zaškeril sa. „Stavím sa, že sa ti bude cnieť,“ dodal so smiechom.

„Možno sa mi bude cnieť, ale aj tak nechcem zmoknúť v daždi,“ odvetil Percy a otočil sa späť k domu. „Mama bude nahnevaná, keď vás tu nájde. Je to náročné, keď niekto z vás prechladne. Musí sa o vás celý deň starať a to ju veľmi unaví,“ povedal, keď vošiel dnu.

Fred ho sledoval pohľadom. „Prečo nemôže byť menej vážny?“ spýtal sa rozpačito. Obrátil sa na Georgea a Ginny, ktorí prestali tancovať. „Vždy je zavretý vo svojom malom svete.“ Pozrel sa smerom k Percymu oknu. „Len som chcel, aby sa k nám pridal. Je to náš brat,“ povedal smutne.

George položil Fredovi ruku na plece. „Ja viem,“ zašepkal. „Poďme. Aj tak už zábava vyprchala. Ideme sa usušiť.“ Potiahol Ginny za sebou a všetci štyria vošli do domu. „Dúfam, že sa nám tie želania splnia. Nemôžem sa dočkať, kedy sa splní to moje,“ dodal, snažiac sa odľahčiť náladu, ktorú Percyho odchod zatienil.

„Aj ja,“ pridal sa Ron.

Ginny sa naňho pozrela. „Čo si si zaželal?“ spýtala sa.

„To nemôže povedať,“ prerušil ju Fred skôr, než Ron stihol odpovedať. „Nesplní sa, ak to prezradí. Načo si niečo želať, keď si to pokazíš tým, že to povieš?“

Vošli do obývačky. Fred zdvihol uterák, ktorý ležal na podlahe. „Radšej sa usušme, kým mama zistí, že sme boli vonku v daždi,“ povedal a hodil uterák svojmu dvojčaťu.

„Myslím, že na to je už neskoro,“ ozvala sa Molly, keď vošla do obývačky a zastala pred nimi s rukami vbok. Hnevlivo sa na nich zadívala. „Čakala som od vás viac. Mohli ste sa nachladiť.“ Pozrela sa na Ginny a Rona. „A vy ste so sebou zobrali aj týchto dvoch? Mali by ste mať viac rozumu!“

Fred a George sklopili hlavy.

„Ginny, Ron, vy dvaja poďte so mnou. Fred a George, choďte hore a osušte sa. O chvíľu sa s vami porozprávam.“

„Tvoja stará mama ich vie vždy prichytiť pri výčinoch,“ poznamenal Scorpius pobavene. Sledoval, ako dvojčatá miznú po schodoch. „Čo myslíš, že si tvoj otec zaželal, Rosie?“ spýtal sa, keď uvidel Rose, ako sleduje otca, ktorého Molly práve utierala uterákom.

Rose pokrčila plecami. „Nemám tušenie. Až do dnes som sa v jeho spomienkach nikdy nehrabala,“ pripomenula Scorpiusovi. „Nechápem, ako mohol byť Percy k nim taký nepríjemný. Ocko, Ginny, Fred a George len chceli, aby sa k nim pridal. Trocha dažďa nikomu neublíži, to predsa každý vie,“ povedala zamyslene. Molly už medzitým oboch najmladších osušila a pomohla im obliecť si suché košele.

„Tvoj otec bol rovnako neposlušný ako ty teraz,“ poznamenal zrazu Scorpius, za čo ho Rose hravo buchla do ruky. „Ale Percyho mi je teraz trochu ľúto. Nechcel sa s Fredom hrať a potom…“

Rose zosmutnela. Začínala si obľubovať uja, ktorého nikdy poriadne nespoznala. Scorpius odvrátil pohľad. Aj jemu bolo smutno. Nedokázal nájsť slová, ktorými by ju utešil.

Ticho medzi nimi prerušila Rose. „Stavím sa, že ujo Percy dnes myslí na chvíle, keď premárnil príležitosť byť s ujom Fredom. Fred bol dobrý brat. Chcel, aby bol Percy s nimi.“ Smutne sa pozrela na otca, ktorý teraz sedel na pohovke.

„Mami,“ začal Ron, „prečo sa Percy nikdy nechce hrať s nami?“

Molly sa naňho pozrela. „Tvoj brat má dosť rozumu, aby sa vyhol problémom. Vie rovnako dobre ako ty, že v daždi môžete prechladnúť. Nemal by si mu to zazlievať, keď má pravdu,“ povedala a pokračovala v obliekaní Ginny.

Ron pokrútil hlavou. „Niekedy mám pocit, že nás nemá rád,“ zamrmlal.

Molly prestala a pozrela sa naňho. Ron jej pohľad opätoval — vyzeral teraz oveľa dospelejšie než pred chvíľou, keď tancoval v daždi. „Nikdy sa s nami nehrá, ani keď sa Bill a Charlie vrátia zo školy. Vždy sa zatvorí do izby a niekedy mám pocit, že akoby ani neexistoval. Ako keby nechcel byť súčasťou rodiny,“ povedal smutne.

„Hej,“ pridala sa Ginny, keď si natiahla košeľu.

Molly sa na Rona chvíľu dívala. Nevedela presne, čo mu povedať. „Percy je len…“ hlas jej stíchol. Ron čakal na vysvetlenie. „Len ho ostatní nepochopili. Niektorí ľudia radšej nie sú vyrušovaní. Je súčasťou tejto rodiny a veľmi dobre to vie,“ povedala pevne. „Teraz vy dvaja choďte hore. Porozprávam sa so všetkými štyrmi. Hneď prídem,“ dodala a vošla do kuchyne.

Ron a Ginny si vymenili pohľady a vybrali sa po schodoch. „Mama je naozaj nahnevaná,“ zamrmlala Ginny. Ron prikývol. Cítil sa previnilo.

Keď vošli do izby dvojčiat, Fred a George sedeli na posteli. „Mama hneď príde,“ oznámila im Ginny.

„Nebojte sa,“ povedal Fred. „Vy dvaja ste nič neurobili. Zatiahli sme vás do toho my. Povieme jej to,“ uistil mladších súrodencov.

Ron si však všimol, že Freda trápi ešte niečo iné. Zadíval sa naňho. Fred mu pohľad opätoval. „Na čo na mňa tak zízaš, Ron? Veď som povedal, že to vezmeme na seba,“ dodal rozpačito.

Ron pokrútil hlavou. „O to nejde. Na čo myslíš?“

„Na nič,“ odvetil Fred prirýchlo.

George sa zamračil. „Pýtal som sa ho to isté.“

Vtom vošla Molly. „Na čo ste mysleli, keď ste išli do dažďa? Mohli ste prechladnúť. A viete, koľko by nás to stálo?“ Prezerala si ich tváre. Vyzerali dosť kajúcne. No cítila, že ich trápi ešte niečo iné. „Čo je to?“ spýtala sa.

„Čo je čo?“ vrátil Fred.

Molly sa naňho zadívala. „Niečo ťa trápi,“ povedala a pohľad presunula na ostatných. „Čo sa tu deje? Je ešte niečo, o čom by som mala vedieť?“

„Ide o Percyho,“ priznal napokon Fred. „Nerozumiem mu. Len sme sa zabávali a on je stále taký upätý. Nikdy nevychádza z izby a od začiatku roka je vždy zatrpknutý a nahnevaný, keď si z neho vystrelíme. Charlie a Bill sa smejú. Ale on…“ Fred na chvíľu zmĺkol, potom ticho dodal: „…akoby s nami nechcel byť.“

„Nemôžem sa mu čudovať, že to tak cíti,“ zamrmlal Scorpius, keď videl Freda takého skľúčeného. Nikdy predtým ho takto nevidel. V ostatných spomienkach bol Fred vždy veselý. Pozrel sa na Rose, ktorá napäto počúvala. Bolo mu jej ľúto — Freda už nikdy nespozná inak než cez tieto spomienky. „Rose…“ zašepkal.

Rose zdvihla hlavu. „Áno?“

„Si v poriadku?“

Prikývla a znovu obrátila pohľad k Fredovi. Scorpius si povzdychol. Presne vedel, čo Fred cíti — jeho otec sa k nemu správal podobne. Zadíval sa Fredovi do očí. Ten pohľad poznal. Vždy, keď myslel na člena rodiny, ktorý sa od neho vzďaľoval.

„Môj otec je niekedy rovnaký,“ priznal potichu.

Rose sa k nemu otočila. „Ako to myslíš?“

„Zatvára sa do izby. Keď ho prosím o rodinný deň, povie zajtra — ale to zajtra nikdy nepríde,“ vysvetlil Scorpius so smútkom v hlase. Jasne si to vedel predstaviť. „Vždy je vo všetkom vážny a nikdy sa so mnou nehrá. Nie ako tvoj otec.“

Rose zamrkala. „To som nevedela…“

„Teraz už vieš,“ zašepkal Scorpius.

Skôr než Molly stihla odpovedať Fredovi, vo dverách sa objavila postava a popotiahla nosom. „Mami, necítim sa dobre.“

Percy stál vo dverách s červeným nosom a slziacimi očami. Molly k nemu hneď pristúpila a položila mu ruku na čelo.

„Som v poriadku, ale necítim sa dobre,“ povedal Percy ironicky, až George prevrátil očami.

Molly pokrútila hlavou a odviedla ho do izby. „Máš horúčku, Percy,“ povedala.

Molly a Percy vošli do jeho izby, za nimi aj zvyšní štyria. Molly mu pomohla späť do postele. „Zostaneš ležať. Nechcem, aby si vstával. Hneď prídem s elixírom a teplým mliekom. Ani sa nepohni.“ Potom sa otočila k dvojčatám, Ronovi a Ginny. „A vy štyria sa tejto izbe vyhnite, ak nechcete ten elixír ochutnať,“ varovala ich a vyšla von.

„Mama povedala, aby ste sa tejto izbe vyhli,“ zamrmlal Percy a potiahol nosom. Vyzeral dosť zoslabnuto.

Fred sa uškrnul. „A myslíš si, že ťa tu necháme zomrieť od nudy?“ podpichol ho. Štuchol do Georgea, ktorý pokrútil hlavou. „Ty vždy všetko počúvaš, čo mama povie. Nemohol by si sa aspoň raz nepodriadiť?“ Sadol si na Percyho posteľ. „Na čo sme tu? A navyše, tentoraz nás z izby nevymkneš,“ dodal so šibalským úsmevom.

Ron prikývol. „Čarodejnícky šach je najlepší liek na horúčku!“ Zobral šachovnicu z Percyho police a položil ju pred neho. „A pochybujem, že by si celý deň prespal, keď ťa poznám. Začni ty, Perce,“ ponúkol ho veselo.

George sa prechádzal po izbe. „O pár mesiacov ideš do Rokfortu s Billom a Charliem. Už s nami nebudeš môcť byť tak často. Myslím, že trocha času navyše s nami ti neublíži, však?“

„Nie,“ priznal Percy.

Ginny sa rozosmiala. „Konečne si to povedal!“ zajasala.

Ron potiahol figúrkou. „Si na rade,“ zamrmlal.

Fred sa pozrel na Percyho. „Nemali sme byť náhodou chorí my?“ zažartoval. Percy sa naňho pozrel pohľadom, ktorý hovoril za všetko. Fred zaklonil hlavu; jeho pehy boli teraz po umytí tváre ešte výraznejšie. „Tak sa na mňa nepozeraj. Hovoril som ti, že Matka Príroda nás nenechá ochorieť a že želania v daždi sa plnia. Nehovoril?“ povedal hrdo a usmial sa.

Ginny si sadla na okraj postele. „Čo si si zaželal? Teraz, keď sa to splnilo, nám to už môžeš povedať, nie?“ spýtala sa nádejne.

Fred žmurkol. „Zaželal som si chvíľu, keď Percy zostane pekne na mieste a budeme všetci spolu v jednej izbe dýchať ten istý vzduch,“ povedal nežne. „Ako vravel George, čoskoro pôjdeš do Rokfortu, Perce. Nebudeme spolu tak často — len cez prázdniny. A navždy nezostaneme deťmi ako teraz. Tak sa s nami ešte trochu zabav, kým odídeš,“ naliehal.

Percy sa napokon usmial. „Sľubujem, že sa s vami budem hrať, keď sa uzdravím,“ povedal.

Vtom do izby vošla Molly Weasleyová. „Povedala som vám štyrom, aby ste sem nechodili,“ okríkla ich. „Von, kým nechytíte Percyho nádchu.“ Pozrela sa na dvojčatá. „Ani za svet sem neprídete, rozumeli ste?“ varovala ich, keď položila teplé mlieko na Percyho nočný stolík. „A vy tiež, Ronald a Ginerva,“ dodala prísne.

Keď ich mama oslovila celými menami, znamenalo to, že to myslí vážne.

Ron sa ešte raz pozrel na Percyho. Percy sa naňho usmial a žmurkol. Ron úsmev opätoval, potom sa obrátil a vyšiel z izby.

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

Nikdy ťa nesklamem,
ani keby som mohol.
Vzdal by som sa všetkého,
len aby to bolo pre tvoje dobro.
Tak ma objím, keď som tu,
miluj ma, aj keď sa mýlim.
Môžeš ma držať, keď sa bojím,
nebudeš tu vždy,
tak ma miluj, keď už tu nebudem.

— 3 Doors Down —

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

„Zase sa to točí!“ zvolala Rose. Scorpius ju chytil za ruku. Rose sa naňho pozrela a usmiala sa.

„Som rada, že si tu so mnou, Scorpius. Neviem, aké dobrodružstvo by z tohto bolo bez teba. Som rada, že si môj najlepší kamarát. Neboj sa o svojho otca. Všetko dopadne dobre, tak ako vtedy,“ uistila ho, práve keď Ron vyšiel z Percyho izby a scéna sa zmenila.