Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Pozor, pozor. Tentokrát trochu popisnejšie techtle mechtle medzi hlavnými hrdinami na konci kapitoly. A keby snáď niekto zabudol, stále ide o slash. 

Severus sa prebúdza v príliš svetlej izbe, ktorá vonia levanduľou, včelím voskom, slnkom a jemnou vôňou santalového dreva. Uvoľňuje sa; zaspal hore v Nizarovej posteli, nie dole vo svojej vlastnej.

„Koľko je hodín?“ spýta sa, keď si uvedomí, že Nizar sedí na druhej strane postele a píše do starej kožou viazanej knihy jedným zo samonamáčacích pier.

„Niečo po druhej. Ako sa cítiš?“

Premýšľa o tom. „Ako keby to bolo príliš veľa výbuchov kotlíkov v jeden večer.“ Cítil sa však už aj horšie. Teraz má len chuť spať, necíti žiadnu bolesť. „A ako sa cítiš ty dnes popoludní?“

Nizar sa zamračí. „Vinný.“

Vina? Severus vzdychol a posadil sa. „O vine nikoho nebudem diskutovať, kým sa neosprchujem a nevypijem poriadnu dávku čaju.“

„To je fér.“ Nizar opäť priložil pero k knihe, v ktorej, ako Severus zistil, boli medzi každou stránkou vložené náhradné listy papiera. „Daj mi vedieť, ak máš okrem čaju nejaké ďalšie požiadavky.“

„Zatiaľ nie.“ Severus sa na chvíľu zastaví, než ide do svojej izby po oblečenie, ktoré nestrávilo noc nasiakajúc výpary z kotlika. „Čo robíš?“

„Želám si, aby Elfric mal trochu radšej lineárne myslenie,“ hovorí Nizar.

„Aha. Takže si dokončil Briceovu knihu a hneď si sa rozhodol pracovať na ďalšej?“

Nizar zdvihne pohľad. „Dve z jeho kníh budú moje učebnice pre študentov obrany MLOKov v budúcom semestri. Nemám na výber a nechcem, aby moji študenti plakali hneď prvý deň v škole, keď im dám tieto knihy v ich súčasnej podobe.“ Vyberie list papiera a otočí knihu, aby ju Severus mohol vidieť.

Severus sa zamračí, keď si uvedomí, že sa pozerá na katastrofu skratiek a rukou písaných poznámok, doplnených poznámkami pod čiarou takmer ku každému odseku, ktoré odkazujú na všetky možné veci. „Myslím, že by som ich vôbec nevinil. Je to preto, že bol nekromant?“

Nizar sa usmeje. „Elfricova kniha o nekromancii je vlastne celkom logická. Toto bol len on, Severus.“

Severus prikývne a pohráva si s horným gombíkom na pyžamovej košeli. „Vieš, celý ten čas som sa nikdy neopýtal. Ak je toto tvoja učebnica pre MLOKov na budúci semester, čo používajú teraz?“

„Piataci, šiestáci a siedmaci majú Briceovu knihu. Všetci mali také veľké meškanie v základných vedomostiach, že to bolo na tento semester vhodné. Briceova kniha bude učebnicou pre štvrtý a piaty ročník v budúcom semestri. Študenti tretieho a štvrtého ročníka majú tento semester učebnicu obrany, ktorú som napísal pre svoje majstrovské skúšky v sedemnástich rokoch. Prváci a druháci majú oveľa základnejšiu učebnicu obrany, ktorú napísal nejaký rímsky debil v prvom storočí. Úplný debil, ale vedel, ako napísať slušné pokyny pre mladých čarodejníkov, ktorí sa práve učia brániť.

„Nemohlo by editovanie tejto knihy počkať až do letných prázdnin?“ spýta sa Severus.

Nizar zafuní. „Severus, neviem, čo sa stane budúci mesiac, nieto ešte toto leto.“

„Dobrý postreh.“ Ide k dverám v chodbe s malým baziliškom so smaragdovými očami a otočí ich hore nohami, čo vždy vyzerá, ako keby sa vôbec nepohli. Stále je divné používať tieto dvere namiesto schodov alebo premiestnenia, ale musí priznať, že si užíva túto pohodlnosť. Jeho izba je tichá a tmavá, okrem sviečok v menších nástenných svietidlách, ktoré domáci škriatkovia udržiavajú zapálené. To mu poskytuje dostatok svetla na to, aby našiel oblečenie a aby sa vykúpal v kúpeľni, ktorá sa magicky prispôsobila miestu. Je ochotný zdieľať Nizarovu izbu a kúpeľňu, ale Severus stále má silnú túžbu po súkromí... a možno až príliš veľa územných predstáv, pokiaľ ide o svoju vlastnú kúpeľňu.

Kým sa Severus vráti hore, Nizar presunie svoju prácu na stôl v obývacej izbe. Čajový servis s niekoľkými miskami plnených rožkov od škriatkov je jasným náznakom, že škriatkovia nie sú spokojní s tým, že Severus prespal obed.

„Čo robili študenti dnes?“ spýta sa, keď si vezme čaj a neochotne vybrané plnené rožky.

„Chrabromil sa rozhodol ísť príkladom a usporadúva párty s otvorenými dverami vo svojej spoločenskej miestnosti,“ odpovedá Nizar. „Minerva sa drží ďalej od tej časti siedmeho poschodia, aby im nemusela hovoriť, že technicky porušujú školské pravidlá tým, že pozývajú členov iných fakúlt do chrabromilskej veže – a áno, sú tam študenti zo všetkých štyroch fakúlt.“

V chrabromilskej veži sú Slizolinčania. Dobrovoľne. Z dôvodov, ktoré nesúvisia s vojnou medzi fakultami. Severus premýšľa nad touto myšlienkou a rozhodne sa, že sa mohol prebudiť k oveľa horším veciam. „Vôbec si nespal, však?“

Nizar sa usmeje a vezme si šálku čaju. „Zmyl som zápach spálenej potkanej srsti, ale nie. Pokúsil som sa zaspať, ale nepodarilo sa mi to, tak som chvíľu zostal v triede, keby ma náhodou potrebovali. Mal som len dvoch návštevníkov, takže je zrejmé, že všetci sa viac zaujímajú o párty.“

„Majú tvoji návštevníci niečo spoločné s tým, prečo sa cítiš vinný?“

„Trochu.“ Nizar odložil šálku s čajom a pozrel na Severusa s upretým pohľadom. „Dlhujem ti ospravedlnenie.“

Severus sa mýlil; ešte nemal dosť čaju, aby zvládol takéto znepokojivé vyhlásenie. „Za čo?“

„Predpokladal som, že keď zistíš, že Ron Weasley náhle spoznal Slizolina, ktorý sedel priamo pod jeho nosom, použiješ na neho kúzlo obliviate. Namiesto toho som dnes hovoril s mladým mužom, na ktorom nebolo nikdy použité kúzlo obliviate, a zistil som, že si namiesto toho naučil slečnu Grangerovú odkláňacie kúzlo. Preto ti dlžím ospravedlnenie za to, že som urobil takýto predpoklad.“

„Ty... nie.“ Severus si stlačí mostík nosa. „Nemusíš sa mi ospravedlňovať. Keby nebolo slečny Grangerovej, tomu panikáriacemu idiotovi by som pamäť vymazal.“

Nizar sa na neho prekvapene pozerá. „Ako dlho si váhal?“

Severus sa prekvapene odtiahne. „Čo?“

„Ako dlho si váhal?“ zopakuje Nizar. „Muselo to byť dosť dlho, keď slečna Grangerová stihla zasiahnuť.“ Keď Severus mlčí a namiesto toho sa na neho len hnevá, usmeje sa. „Ty nikdy neváhaš, Severus. Nie keď si sa už rozhodol.“

Severus na neho hľadí zlostne. „Neváhal som... dobre! Váhal som, ale neviem prečo. Kým slečna Grangerová nespomenula to prekliate obliviscaris omnia, stále som mal v pláne vymazať Weasleymu pamäť!“

Nizar len prikývne. „Niekedy je naše podvedomie oveľa múdrejšie ako my sami.“

Severus zamrmle pod nosom niečo nevhodné a doplní si šálku čaju. Pokiaľ ide o teórie, táto nie je prijateľná, ale nemá nič lepšie, čím by ju nahradil. Aspoň nič, čo by nebolo úplná hlúposť.

O desať minút neskôr do miestnosti vojde jeden z domácich škriatkov. Severus ho nepozná, má sivú pokožku tak bledú, že je takmer modrá, modré oči a čiernu utierku s striebornou výšivkou. Podobne ako niektoré róby a vesty, ktoré vlastnia Slizolini, Severus podozrieva, že strieborná niť je vyrobená zo skutočného kovu.

„Dobré popoludnie, Cindrilicus,“ pozdraví škriatka Nizar. „Ako sa máš?“

„Cindrilicus sa má dobre, profesor Slizolin.“ Domáci škriatok vytiahne dva malé zvitky, jeden dá Nizarovi a druhý Severusovi. „Postarám sa, aby kuchynskí škriatkovia vedeli, že majú doplniť čaj, profesori,“ informuje ich škriatok a znova zmizne.

„Poznáš mená všetkých domových škriatkov na Rokforte?“ spýta sa Severus.

„V tomto hrade je šesťsto šestnásť škriatkov, Severus. To by bol celkom výkon, aj pre mňa... hoci priznávam, že sa o to snažím. Veď tu žijú.“

„Myslel som, že ich je šesťsto pätnásť?“

„Gilly minulý týždeň porodila,“ odpovedá Nizar a Severus prevráti oči. Snaží sa, do čerta. Nizarovi sa to zrejme darí, keď pozná také detaily o populácii domových škriatkov v Rokforte.

Severus otvorí krátky zvitok a na domácich škriatkov úplne zabudne. „Oslava Blackovho oslobodenia zajtra na poludnie na Grimmauldovom námestí? „Jednoznačne nie.“

„Jednoznačne áno,“ oponuje Nizar a usmeje sa, keď sa na neho Severus zamračí. „Nejde o pitie a skopičiny, Severus. Ide o politiku.“

„Politika,“ zamrmle Severus. To ho ešte viac odrádza od účasti. „Nemyslím si, že niekto ešte používa slovo ‚skopičiny‘, Nizar.“

„To je dobrý dôvod, prečo ho naďalej používať.“ Nizar zdvihne obočie a pozrie na zvitok. „Myslím, že tu je ešte niečo iné.“ Drží zvitok otvorený a nakloní sa tak blízko, že slová dýcha priamo na papier: „Slávnostne prisahám, že nemám za lubom nič dobré a ty potrebuješ nové heslo, Sirius.“

Severus vydá posmešný zvuk, keď heslo spôsobí, že sa na Nizarovej kópii pozvánky objaví ďalší atrament. „Čo povedal?“ spýta sa Severus. Nizar pokrčí plecami a podá zvitok Severusovi, aby si ho prečítal.

Drahý Nizar,

naozaj by som to radšej nerobil. Radšej by som väčšinu pozvaných podpálil a potom sa sťažoval, že neposkytujú dostatok tepla. Ak to nie je dostatočný dôkaz, že som Black, okrem toho, že som z hromadného prešľachtenia, nič iné to nedokáže.

Toto ani nebol Albusov návrh, čo je dobre, lebo som stále dosť nervózny, že by som zvolil Aberforthovo riešenie a udrel ho do jeho veľkého dumbledorovského nosa. Boli to Kingsley, Rufus a Amelia, ktorí mi pripomenuli, že sa chystám znova vystaviť na verejnosti, a že by som mal verejnosť nechať užiť si túto výsadu.

Dnes dostávajú tieto pozvánky len členovia Fénixovho rádu. Ďalšia várka pôjde zajtra ráno, potom, čo Kingsley a Rufus dnes večer v núdzovom režime pretlačia Petrov proces. Myslím, že Amelia by mohla zakliať každého člena Wizengamotu, ktorý sa odváži neprísť. Vzhľadom na Petrovo magicky overené priznanie, ktoré sme dostali minulý mesiac, na to, že Peter je nelegálny animág, na súdom nariadené veritaserum a, áno, na to, že Peter nie je mŕtvy, sú všetci traja presvedčení, že hlasovanie bude jednoznačne v môj prospech. Ani naši priatelia smrťožrúti z Wizengamotu sa teraz neodvážia hlasovať proti mne.

No, tí hlúpi možno áno. Tí múdrejší budú sledovať politické dianie a čakať na správny okamih, kým im ich idiotský Temný pán nepovie niečo iné.

Blbosť. Môj dom bude plný smrťožrútov a ja budem musieť byť na nich milý. Ty však nie si ja. Pokojne tých hajzlov vystraš, ako len chceš, Nizar. Sesternica Narcissa ma ubezpečuje, že vieš, ako byť desivý a ako to spraviť, aby to vyzeralo, že tí hlupáci len preháňajú kvôli nejakej vymyslenej drobnosti. Do čerta, nech Snape pomôže. Niektorých z týchto debilov nevidel od Vianoc. Len nedovoľ Snapeovi, aby ich preklial. Hlúpa politika.

Oh, keď už hovoríme o politike, priveď so sebou Lady Adele z Greenwoodu. Mladší titulovaní záškodníci sa z toho zatiaľ môžu vyvliecť, ale Adele je plnoletá a vojnový mág, takže jej prítomnosť pomôže s tou hlúpou, hlúpou politikou, ktorú mal riešiť Regulus, keby bol nažive. Nikdy som nechcel byť zodpovedný za túto sračku!

Drahý pradedo Lycorus bol paranoidnou škvrnou na ľudstve, ale vedel, čo robí, keď prevzal vlastníctvo domu. Na poludnie sa zruší staré Fideliovo kúzlo, aby všetci mohli nájsť Grimmauldovo námestie číslo 12, a ja aktivujem dočasné kúzlo zabudované do starých ochranných kúziel, aby sa počas tejto frašky nikto nemohol zabiť. Týmto bastardom neverím ani za mak, a keďže to by znamenalo, že by som sa ich musel dotknúť, vyhodenie neprichádza do úvahy.

Aspoň väčšina prítomných smrťožrútov je rovnako prešľachtená a čistokrvná ako ja a považovala by za nevhodné zavraždiť ma počas politickej funkcie.

Uvidíme sa zajtra,

—Sirius

P.S. CHOĎ SPAŤ!

Severus sa oprel, aby dal najavo, že dočítal, a Nizar nechal zvitok zrolovať. Napriek priloženému fňukaniu to bol veľmi inteligentný plán. Nie že by to niekedy nahlas priznal. „Ak Black hovorí o politike, ktorú navrhuje madam Bonesová, potom sa na Grimmauldovom námestí 12 stretne celý Wizengamot, všetci vyšší vedúci alebo členovia každého jedného prekliateho úradu na ministerstve, preživší príbuzní a hlavy príbuzných rodín, všetci vojnoví mágovia, celý Fénixov rád, aurori, ktorí budú zabezpečovať bezpečnosť, a Boh vie, kto ešte.“

„A to všetko len preto, aby vytvorili dojem zmierenia a spojenectva so starobylým a ušľachtilým rodom Blackovcov.“ Nizar poklepe pozvánkou o stôl, než ju položí na čajový podnos.

Severus sa uškrnie. „Čím viac o tom hovoríme, tým viac sa mi chce skryť pod kameňom na poli, ako sa zúčastniť tejto nezmyselnej akcie.“

„S Narcissiným vianočným plesom si si poradil celkom dobre,“ hovorí Nizar.

„To preto, lebo to bolo nepriateľské územie a ja som presne vedel, čo ma čaká.“ Severus sa zamračí na svoju kópiu pozvánky, potom ju roztrhne na polovicu a hodí ju na čajový podnos vedľa jej nepoškodeného dvojčaťa. „Nie všetci, ktorých zajtra uvidíme, sú nepriatelia. Mnohí z nich sú spojenci, ktorými náhodou pohŕdam.“

„Bude zábavné spoznať Scrimgeoura lepšie ako včera večer, a tým zábavné myslím, že mu dám jasne najavo, čo si myslím o jeho výrokoch týkajúcich sa vlkolakov.“ Nizar vyzerá, ako keby sa tešil na to, že Rufusa Scrimgeoura verejne roztrhá na kusy, aj keby to mal urobiť zdvorilo.

„Keď už hovoríme o tých, s ktorými si nedávno trávil čas, prečo bol Pettigrew v Londýne?“ spýta sa Severus. „Ten idiot musel vedieť, že ministerstvo bude vyšetrovať jeho údajnú smrť po tom, čo kráľovná udelila Blackovi amnestiu.“

„To je veľmi dobrá otázka,“ odpovie Nizar. „Pettigrew to nevedel. Spomenul si na pokyn, aby išiel do Londýna, ale dôvod bol nedávno vymazaný.“

Severus sa zamýšľa, či má vo svojej izbe ešte nejakú ohnivú whisky. „Voldemort obetuje šachové figúrky.“

„Alebo ich umiestňuje do pozícií, kde podľa neho budú najviac prospešné,“ podotýka Nizar. „Len preto, že Voldemortove prvé dva pokusy o získanie svojich nasledovníkov z Azkabanu zlyhali, neznamená to, že to prestal skúšať.“

*          *          *          *

To, čo ho prebudí, nie je hluk, ale dojem rýchleho odchodu. Severus sa prevráti v posteli, keď podľa všadeprítomnej vône včelieho vosku a levandule zistí, že je hore, v Nizarovej posteli. Bola to jedna z mála nocí v poslednej dobe, keď zaspali spolu, namiesto toho, aby zaspali oddelene, tvárou nadol na stole, alebo vôbec.

Nizar nie je v posteli. To bol ten rýchly odchod a nebol to odchod na záchod. Severus vždy vie, kedy je Nizarova izba prázdna. Aj keď je Nizar ticho, má takú prítomnosť, že je to ako vítaný hluk, ktorý nikdy neprestáva.

Severus sa zamračí, keď vstáva z postele, a s radosťou si obuje papuče, aby sa ochránil pred chladným kameňom. Prekliate marcové vetry spolu s tým, že sa uprostred noci prebudil a mentálne chrlil kvetnaté nezmysly, ho už dostali do zlej nálady.

Ide do kúpeľne, aby navštívil toaletu a našiel župan, ktorý tu nechal pre prípad neočakávaných udalostí. Odmieta ísť loviť Slizolina bez prostriedkov, ktoré by ho ochránili pred chladom vo veži.

Po tom, čo si zaväzuje plášť a schováva prútik do rukáva, sa na chvíľu zastaví. Prečo je taký vytrvalý v tom, že musí nájsť toho muža? Nizar je schopný postarať sa o seba sám. Nemá na to žiadny dôvod, ale cíti sa... poháňaný.

Severus natiahne ruku, aby sa dotkol steny. Nikdy priamo nepožiadal hrad o nič, ako to Nizar a Salazar považujú za možné.

Snažíš sa mi niečo povedať?

Rokfort neodpovedá slovami, čo v súčasnosti Salazara nesmierne frustruje, pretože nevie prečo. Namiesto toho Severus dostáva dojmy pocitov: obavy, ostražité vedomie, naliehavú túžbu ísť ísť ísť...

Severus rýchlo stiahne ruku. S tým prišiel aj krátky pohľad na Nizara, ako stúpa po schodoch vedúcich k východným hradbám. Vyberie prútik, aby začaroval lux, nechce v tme zakopnúť na tých zasraných schodoch.

„Prekliaty bláznivý hrad,“ zamrmle pod nosom. Rokfort ho už neťahá, ale ak zachytí akýkoľvek náznak samopašnosti, otočí sa späť a bude pokračovať v spánku ako normálny človek, ktorý vie, aká politika ho čaká ráno.

Nakloní hlavu, aby počúval vzdialené, jemné zvony z centrálnej veže. Mýlil sa, už je ráno. Do riti.

Našťastie pre všetkých ostatných nestretne žiadneho študenta, ktorý by bol dosť hlúpy, aby sa o druhej ráno potuloval po chodbách. Pozrie na schody, rozhodne sa, že nie je až taký masochista, a prenesie sa na vrchol hradieb. Nizar stojí pred múrom, nohy rozkročené proti jarným poryvom vetra, a hľadí na hviezdy. Severus chvíľu mlčky pozoruje, čiastočne zo záujmu, čiastočne preto, že je to pôsobivý pohľad.

Nizarove vlasy sa s príchodom jari predĺžili a vietor mu ich odfúkne z tváre a krku. Kanza je prítomná napriek počasiu, ako zeleno-zlatý pásik omotaný okolo Nizarovho krku. Jeho hodvábne pyžamo sa vlní vo vetre, zachytáva sa o Nizarove končatiny a odhaľuje svalnaté telo.

Biele hodvábne pyžamo osvetľuje mesiac a hviezdy tak, že neznalý človek by si mohol myslieť, že ide o ďalšie svetlo. Zdôrazňuje Nizarovu pokožku a dodáva bronzový odtieň šedej a fialovej farbe tmavej oblohy.

„Vyzeráš ako zjavenie,“ hovorí Severus.

Nizar sa pri Severusovom príchode nezľakne a neprestáva pozorovať oblohu. „Niektoré dni sa tak naozaj cítim.“

„Chápem,“ odpovedá Severus a hneď pochopí, že to musel byť nejaký sen alebo myšlienka, ktorá Nizara vyhnala von. Jediné prekvapenie je, že trvalo tak dlho, kým sa Nizarova nesmierna bolesť a smútok opäť prejavili. Niekoľko týždňov nebolo žiadnych zjavných známok, ale Severus nebol taký hlúpy, aby veril, že sa s tým vyrovnal a prekonal to. Pre Severusa to bola tichá úľava – nemusel sa zmietať ako nešťastný idiot v márnej snahe zistiť, ako mu pomôcť.

Než Severus zistí, či je takáto pomoc potrebná, musí zistiť, prečo, do čerta, stoja uprostred noci na hradbách v prekliatom marci. „Aj keď si uvedomujem, že si dosť šialený na to, aby si chcel stáť v mrazivom vetre, keď si zle oblečený a bosý, pochybujem, že tvojou motiváciou boli hviezdy.“

„Motivácia,“ zopakuje Nizar a zamračí sa. „Bolo to vhodnejšie.“

To vôbec nepomohlo. „Vhodnejšie ako čo?“

„Ach.“ Nizar prehltne. „No. Mal som krásny sen o portréte, ale udalosti z minulého Halloweenu sa nestali... a nikdy sa nestanú. Keď som sa prinútil prebudiť, potreboval som byť v priestore bez akýchkoľvek obmedzujúcich prvkov.“

Severus pocíti bolestivý záchvev, ktorý ho takmer prinúti ustúpiť. To je... nie, to je neprijateľné. Premýšľa, či je možné spáliť zvyšky Nizarovho rozbitého rámu portrétu. „Ak si potreboval priestor bez obmedzení, prekvapuje ma, že si sa nevyzliekol donaha.“

„Zvažoval som to.“

Severus prikývne, hoci Nizar sa na neho nepozerá. „Mohol si ma zobudiť.“

„Ospravedlňujem sa,“ povie Nizar a zdvihne ruku, aby si odhrnul vlasy z očí. „Odchádzal som trochu náhlivo.“

„Mal si čas vziať so sebou Kanzu,“ podotkne Severus a snaží sa nezávidieť plazovi.

Nizar sa na neho konečne prekvapene pozrie. Má príliš rozšírené oči a výraz človeka, ktorý práve prežil hlboký šok. „Vlastne som to neurobil. Bol som príliš... spanikárený. Takmer som sa tým zadusil.“ Zhlboka sa nadýchne a vydýchne, čo je jasným znakom, že spomínaná panika ešte nie je pod kontrolou. „Kanza ma sledovala z mojej izby. Podarilo sa jej upútať moju pozornosť, keď som tu stál... neviem, ako dlho. Snažil som sa pripomenúť si, že už nie som uväznený.“

Severus zvažuje svoj zmysel pre čas. „Možno desať minút, nanajvýš,“ hovorí a podá mu ruku. Keď Nizar natiahne ruku, aby ju uchopil, pocíti smiešny pocit úľavy, akoby očakával, že Nizar...

Nie. Túto možnosť nezvažuje. Nizar sa často vyjadroval, že nie je zástancom samovraždy, a Severus to musí akceptovať ako pravdu.

Dokonca aj v tomto stave je Nizar schopný rozoznať Severusov duševný stav. „Prepáč. Nechcel som ťa vystrašiť.“

„Nevystrašil si ma,“ klame Severus a prejde palcom po Nizarovej ruke. Jeho pokožka je prekvapivo teplá, v kontraste s chladným vetrom.

Nizar sa len usmeje a zosilní stisk. „Je to moja vina. Používal som mágiu mysle, aby som to udržal pod kontrolou. Asi posttraumatická stresová porucha spôsobená portrétom. Samozrejme, ak to robíš príliš dlho bez toho, aby si sa vyrovnal s tými pocitmi, aj keby len po troškách...“

„Prejavilo sa to jediným možným spôsobom,“ dokončí Severus, zároveň uľavený a nahnevaný. „Som si vedomý, že to vieš lepšie, keďže si naučil mňa, aby som nebol taký hlúpy.“

Nizar prikývne a povzdychne si. „Všetko bolo tak strašne napäté, Severus. Aj bez toho, aby do toho strkal svoj chýbajúci nos Voldemort, je to ako keby sa veci nikdy neskončili. Som si istý, že to zničí tvoje očakávania, keď počuješ, že som na to jednoducho zabudol. Prosím, nadávaj mi, ja robím to isté.“

Severus sa na Nizara sucho pozrie. „Ty úplný hlupák,“ povie bezvýrazne. Nizar sa ticho zasmeje. „Je to stále také strašné, Nizar?“ spýta sa jemnejším hlasom. Nemyslí tým len portrét, ale nevie, ako to konkrétne vyjadriť.

Nizar zamyslený stisne pery. „Niekedy,“ prizná. „Viem, že som sa po Halloweene akosi nemilosrdne vtlačil do života všetkých.“

„Táto vytrvalosť urobila to, čo mohlo byť neznesiteľným procesom, zrazu znesiteľným,“ hovorí Severus. Nizar sa tak dôkladne zapojil do života v Rokforte, že väčšina obyvateľov hradu už 1. decembra prijala jeho prítomnosť ako normálnu vec a zabudla, že Nizar im v tejto veci vôbec nedal na výber.

„Myslíš zábavným,“ namieta Nizar. „Okrem toho, ja som tu býval prvý. Nemal som náladu nechať niekoho iného hovoriť niečo iné.“

„Technicky vzaté, nebýval si.“ Severus sa snaží tváriť nevinne, keď sa na neho Nizar hnevá.

„Fajn. Sakra dobre si pamätám, že som tu býval prvý.“ Nizar si voľnou rukou pretrel tvár. „Stále som unavený, ale nemyslím si, že dnes v noci budem znova spať. Nie po takom prebudení.“

Severus sa na neho pozrie. Je uprostred noci a pokiaľ nevypukne vojna, pravdepodobne ich nikto nebude rušiť. „Nehovoril si, že ti dlžím sex za tvoje nedávne narodeniny?“

Nizar niekoľkokrát zamrká. „Počkaj, premenili sme sex na obchod?“

„Je to problém, ak áno?“ spýta sa Severus pobavene.

„Och, vôbec nie,“ odpovedá Nizar. „Je to len o to zábavnejšie!“

Severus potiahne Nizarovu ruku. „Tak prosím, môžeme opustiť tieto prekliate studené hradby a vrátiť sa do tvojej izby?“

Nizar ich v odpovedi premiestni dole schodmi. Kým Severus ešte žmurká, aby si zvykol na náhlu zmenu osvetlenia, Nizarova hodvábna pyžamová košeľa pristane na jeho hlave. Severus odhodí nepríjemnú látku stranou a zistí, že Nizar je úplne nahý a venuje Severusovi výrazný pohľad, ktorý je lemovaný horúčkovitosťou a netrpezlivosťou.

Nizar zriedka preberá kontrolu nad ich zriedkavými spoločnými chvíľami, ale dnes večer to robí. Severus potláča náznak paniky, ktorý chce stále zaplaviť jeho končatiny a presvedčiť ho, aby utiekol a nikdy sa nepozrel späť. To nechce; môže ignorovať tie otravné obavy a dovoliť Nizarovi prevziať kontrolu, ktorú mu Nizar tak často prenecháva.

Panika je naozaj hlúpa. Nizarov pohľad je intenzívny, akoby sa snažil zapamätať si každý kúsok Severusovej príliš bledej pokožky, ale jeho dotyk je jemný – tak jemný, že je to buď úžasné, alebo to Severusa úplne poblázni.

„Prečo nie oboje?“ zašepkal Nizar, keď objal Severusov penis svojou mozoľnatou rukou. Možno nenávidí vzlyk, ktorý mu unikne z hrdla, ale Nizarove oči sa zmenia na dymovú horúčosť a jeho jazyk vystrelí, aby si navlhčil pery.

„Je veľmi ťažké si to užiť, ak je človek mimo seba, Nizar.“

Nizar sa zasmeje na jeho perách, než ho pobozká. „A predsa trváš na tom, aby si mi urobil to isté.“

„Ty už si šialený,“ povie Severus sucho. Potom zakloní hlavu, keď sa ruky na jeho holom boku a na jeho penise stisnú takmer až do bolesti. „Nizar...“

„Milujem ťa,“ preruší ho Nizar. Usmieva sa, jemný oblúk jeho pier nedokáže skryť veľkú túžbu. „A nie, stále mi nevadí, že to nedokážeš povedať. Ja len...“ Nizar sleduje Severusovu tvár, zatiaľ čo ho naďalej hladí, pevne a neúprosne, bez šance na únik. „Nikoho som nebalil, lebo by to znamenalo... že by to bolelo,“ priznáva.

Severus vydá súhlasný zvuk, všetko, čo v tej chvíli dokáže povedať. Uspokojí sa s tým, že zovrie Nizarovo rameno a prejde prstami po tvrdých svaloch a hladkej bronzovej pokožke.

„Stojíš za to,“ zašepká Nizar.

Severus sa zamračí. „To... nie je fér.“

„Niečo také neexistuje,“ namieta Nizar, skloní sa, aby si oblizol pery, a potom špičku Severusovho nosa. Usmeje sa, keď sa na neho Severus zamračí. „Každý deň premýšľam, či mi táto vojna vezme teba... a rozhodol som sa, že vojna a osud sa môžu ísť posrať. Ak budem musieť, prebojujem sa cez každý centimeter podsvetia, vyzvem Hádov hnev a dám Persefone najkrajší dar, aký kedy dostala, ak to bude potrebné, aby som ťa dostal späť.“

Zadržal dych, srdce mu bilo príliš rýchlo. Sústredil sa namiesto toho na jeden jediný aspekt Nizarovho sľubu. „Ísť sa posrať?“

„Ver tomu alebo nie, to som sa naučil od Bystrohlavčanov.“

„Verím tomu úplne.“ Severus zaváha. „Môžem sa ťa dotknúť?“

Nizar zdvihne obidve obočia v predstieranom prekvapení. „Už sa ma dotýkaš.“

Severus prevráti oči a plesne Nizarovi po ramene. „A čo keby som povedal, že ťa chcem priviesť k orgazmu, kým si na mne?“

„Potom by som povedal, prosím, lebo si mi práve znemožnil myslieť.“

To je to, čo robí, s potešením si vychutnávajúc každý jeden výdych. Nizar odmieta pustiť jeho penis a pracuje na Severusovi oboma rukami. Severus znova podvádza, v správnom momente jemne prechádza nechtami po precitlivenej koži. Nizar dosiahne orgazmus ako prvý s tichým stonom, ktorý prebehne Severusovými žilami ako elektrický výboj.

Severus hľadí na Nizarovu tvár, študuje jeho sýte gaštanové oči, pokožku pokrytú kvapkami potu a lenivý, šťastný úsmev a rozhodne sa. Možno je príliš zmrzačený dlhými rokmi špionáže a vojny, aby Nizarovi povedal tie tri dôležité slová, ale postavil by sa pred samotnú smrť, keby to znamenalo zachrániť Nizara pred proroctvom a osudom.

„Quam pulchra,“ zašepkal Nizar. Severusov náhly orgazmus je prívalom rozkoše, ktorý prerušil jeho zmätené myšlienky.

„Zase latinčina?“ spýta sa, keď je schopný hovoriť.

Nizarov úsmev nadobudne rozhodne samopašný nádych. „Cogitationes tuae errant. Vocavi illos retro.“ 1)

„To,“ zavrčí Severus, keď pritiahne Nizara k sebe a prevráti ich na posteli tak, že ho pritlačí na plachtu, „je naozaj podvod!“

Nizar sa smeje a na obvinenie odpovie bozkom. Severus vzdychne a schová tvár do Nizarovho krku, rád, že ho rozptyľuje pot, sex a stále prítomná vôňa santalového dreva.

Niečo také ako spravodlivosť neexistuje. Severus žije s chladnou pripomienkou tejto skutočnosti po celý čas.

* * * * *

1) Latinčina: Tvoje myšlienky blúdia. Zavolal som ich späť.