Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 6: Rozdávať lásku

Scorpius sa pozrel von oknom a uvidel, ako padá sneh. „Myslím, že sú Vianoce.“ Rose prikývla, keď zbadala hromádku malých krabičiek. Obaja vošli do obývačky a našli tam dvojčatá spať na koberci, prikryté dekou. Scorpius sa obzrel nabok a uvidel Billa, ako pohrabáva v kozube. Percy čítal knihu, zatiaľ čo Charlie vyzeral znudene. „Pozri, to je tvoj otec a Ginny,“ povedal Scorpius zrazu, keď ich uvidel hrať čarodejnícky šach.

Rose sa nadšene usmiala. „Ocko je v čarodejníckom šachu najlepší!“ vykríkla. Prišla k nim a sadla si sledovať hru. „Pozri, Scorpius, môj otec vyhráva,“ povedala šťastne a ukázala na šachovnicu. Scorpius sa nahol bližšie. Rose sa naňho pozrela. „Nikto ho v tom neporazí. Má skvelú logiku,“ povedala.

„Počul som,“ odpovedal Scorpius. Skúmal weasleyovské deti. Všetky mali na sebe rovnaké ošúchané oblečenie, no nikto z nich sa netriasol od zimy. Rozhliadol sa po dome a videl, že je to stále ten istý Brloh, aký vídali doteraz. Pozrel späť na chlapcov a na Ginny a rozmýšľal, či im nie je zima. Zbadal Rona s očividne novými ponožkami a usmial sa. Rodičia mu ich museli nejako zohnať.

Rose sa pokojne zahľadela na Rona. „Ocko asi vyrástol o palec,“ poznamenala. „Pozri sa na jeho tvár. Začína sa veľmi podobať na dedka.“ Usmiala sa a znova presunula pohľad k hre. „Teta Ginny je hotová. Ocko ju dostal. Bude to šachmat, nech urobí akýkoľvek ťah,“ povedala, keď analyzovala situáciu.

„Šachmat,“ vyhlásil Ron. Zdvihol hlavu a uškrnul sa na Ginny, ktorá sa mračila. „Hovoril som ti, že ma neporazíš, ani keby si trénovala.“ Ginny sa zamračila ešte viac. Ron vstal. „Ešte veľmi dlho ma v tomto neporazíš, Ginny,“ chvastal sa a vyplazil jazyk na mladšiu sestru, ktorej sa začala triasť spodná pera. „Nerob na mňa ten pohľad,“ povedal Ron, keď si bol istý, že Ginny sa chystá rozplakať.

Charlie sa na nich pozrel zboku. „Teraz si ju rozplakal, Ron,“ povedal. Pozrel sa na svoje prsty na nohách. „Kedy sa vrátia mama s otcom, Bill? Čakáme už strašne dlho! Takýmto tempom zamrzneme, skôr než sa navečeriame,“ posťažoval sa.

Bill sa zahľadel do kozuba. „Myslíš, že prídu letaxom?“ spýtal sa. Charlie pokrčil plecami. Bill obrátil pozornosť k spiacej dvojici. „Aspoň sa nemusíme báť, že by vyvádzali, kým sú mama s otcom preč. Keď spia, sú ako anjeli – ticho.“ Fred sa otočil. George im odkopol deku. Bill sa pozrel na Rona a Ginny. „Vy dvaja by ste už tiež mali spať,“ poznamenal.

„Ani náhodou,“ odpovedal Ron vzdorovito. „Som dosť veľký na to, aby som počkal, kým sa mama s otcom vrátia, bez spania. A Ginny tiež nebude spať.“ Ginny už prestala robiť ublížený výraz po prehre. „Zahrajme si ešte jednu hru, kým sa vrátia,“ navrhol Ron a znovu rozložil šachovnicu.

Percy zívol. „Koľko je vlastne hodín?“ spýtal sa.

Bill sa pozrel na hodinky. „Takmer jedenásť.“ Percy si ťažko povzdychol a vrátil sa ku knihe. Bill si prehrabol ohnivočervené vlasy. „Čoskoro prídu. Stavím sa, že sú už na ceste. Vždy prídu neskôr, než čakáme.“ Pozrel sa na bratov. „Hej, čo keby sme si zatiaľ niečo zahrali?“ navrhol.

Charliemu sa rozžiarila tvár. „Akú hru?“ spýtal sa.

Ron vyskočil. „Som za!“ veselo sa pozrel na Ginny. „No tak, Ginny. Akú hru, Bill? Čo máš na mysli?“ Ron miloval hry, nech boli akékoľvek. Ginny tiež vstala. „Mali by sme zobudiť Freda a Georgea. Aj oni by sa chceli hrať,“ povedala a pozrela na spiace dvojčatá.

„Nebudeme ich budiť,“ povedal Bill rozhodne, aby Ron ďalej neargumentoval. „Zahráme sa tichú hru. Čo tak Obes draka?“ navrhol. Ron sa zamračil a pokrútil hlavou. Bill chvíľu rozmýšľal. „A čo Tik-tak bum? Tú máš rád,“ povedal s nádejou. Ron opäť pokrútil hlavou. Bill si povzdychol. „Tak čo chceš hrať?“ spýtal sa trpezlivo.

Namiesto Rona sa ozvala Ginny. „Prečo sa nebudeme hrať na schovávačku?“ navrhla. Hravo sa pozrela na Rona, ktorému sa to očividne páčilo. Bill pokrútil hlavou. „Prečo?“ spýtala sa Ginny už trochu podráždene.

„Museli by sme behať po celom dome a nevšimli by sme si, keby sa mama s otcom vrátili,“ vysvetľoval. „Musíme tu byť, keď vojdú dverami,“ pozrel späť na kozub, „alebo z kozuba,“ dodal. „Charlie, pomôž mi na niečo prísť,“ naliehal. „Percy?“

Percy pokrútil hlavou. „Nemám záujem,“ odpovedal jednoducho.

„Čo sa deje?“ zobudil sa konečne Fred. Pretrel si oči a posadil sa. Pozrel sa nabok a uvidel Georgea stále spať. Hravo ho buchol do ruky. „Hej, spachtoš. Je čas vstávať.“

George sa otočil bez toho, aby otvoril oči. Zamrmlal niečo, no bolo jasné, že stále spí. „Malý šprt,“ zamrmlal Fred, ale z výrazu bolo vidno, že to nemyslí vážne.

Ron sa pozrel na Freda. „Snažíme sa vymyslieť hru, ktorú si zahráme, kým sú mama a otec preč,“ vysvetlil. „Ešte nie sú doma a nechceme tu len tak sedieť. Máš nejaký nápad?“

„Och nie, Fred niečo navrhuje?“ ozval sa Percy a zdvihol zrak od knihy. Upravil si okuliare. „Ak áno, mohol by si navrhnúť hru, ktorá nebude príliš hlučná? Snažím sa čítať.“.

Fred sa zamračil. „Ty nerobíš nič iné, len čítaš,“ odvrkol. Vstal a stiahol Percyho z gauča, takže brat takmer spadol. Percy nahnevane vyskočil. Fred sa naňho uškrnul. „No tak, Percy! Ak chceš niečo mierne, môžeme hrať niečo mierne.“ Percy sa naňho podozrievavo pozrel. Fredova predstava „mierneho“ ho desila. „Čo keby sme šli von lietať na metlách? Nie je to dosť mierne?“ navrhol škodoradostne.

Ron sa nadchol. „Hej, to je nápad! Dobrá práca, Fred!“ zajasal.

„Nie, nikam nepôjdeme,“ povedal Bill prísne. Pozrel na bratov. „Pozrite sa na svoje nohy, na oblečenie. Myslíte si, že by ste tam vydržali čo i len minútu v tom mraze?“ Fred aj Ron sa naraz zamračili. Nechceli s Billom súhlasiť, no vedeli, že má pravdu. „Hovoril som, že máme zostať dnu a nájsť hru, na ktorej sa zhodneme všetci.“ Pozrel na Georgea, ktorý stále spal. „Nezobudíš ho?“ spýtal sa.

Fred pokrútil hlavou. „Nechaj ho spať. Má nádchu,“ vysvetlil. Ron sa zamyslene zahľadel na Georgea. Fred sa otočil späť k Billovi. „Tak čo máme robiť? Len tu sedieť a nudiť sa? Nemal som sa ani budiť,“ zamrmlal.

„Tak choď znova spať,“ odvetil Percy a znova sa zahĺbil do knihy. Na tvári sa mu objavil úškrn, vedel, že Fred tentoraz nad Billom nevyhrá.

Ron chvíľu rozmýšľal. „Nechcete si zahrať čarodejnícky šach?“ navrhol. Fred prikývol – aj tak nemal čo iné robiť. Ron si sadol na zem a rozložil šachovnicu. Pozrel na Ginny. „Pozeraj sa, ako hráme s Fredom. Časom ma dokážeš poraziť. Ale varujem ťa, bude to trvať dlho.“

Ginny si čupla na zem a sledovala bratov, ako začali hrať.

Rose sa pozrela na Georgea. „Vyzerá chorý, však?“. Scorpius prikývol a pristúpil bližšie k spiacej postave. Rose sa otočila späť k otcovi. „Ocko má veselú povahu,“ vyhlásila, hoci cítila, že Ron je sklamaný, že nemôže ísť lietať na metle. „Prečo si myslíš, že babka s dedkom tak dlho meškajú? Už musí byť polnoc.“ Pozrela sa smerom k jedálni. „Všetci musia byť hladní.“

Scorpius zažmurkal. V jeho rodine bola štedrovečerná večera vždy načas, hoci sa pri nej nerozprávalo – na rozdiel od Weasleyovcov. Keďže nemal súrodencov, nikdy nezažil takéto Vianoce.

Zrazu sa vonku ozvalo hlasné prásk. Všetky weasleyovské deti spozorneli. Vchodové dvere sa rozleteli a vo dverách stáli pán a pani Weasleyovci. Ron a Ginny k nim pribehli. Bill sa usmial, Charlie tiež, a pokojne k nim pristúpili. Percy odložil knihu a pridal sa k nim. Fred zobudil Georgea. George sa pohol a zdvihol zrak. Raz žmurkol, potom vstal. Keď uvidel rodičov, dvojčatá ich ako posledné objali.

„Ste vždy takíto?“ spýtal sa Scorpius. „Myslím vaša rodina.“

Rose sa naňho pozrela. „Objímajúci?“ spýtala sa. Scorpius prikývol. Rose sa usmiala. „Samozrejme. Keď sa rodičia vrátia domov, treba ich objať, nie?“ Scorpius neodpovedal. Jeho rodičia ho nikdy neobjímali, keď prišli domov. „Prečo sa pýtaš? Ty nikdy neobjímaš rodičov?“ spýtala sa a zdvihla obočie.

„Nie,“ ticho odvetil Scorpius.

Arthur vzal dcéru do náručia. „Prepáčte, že meškáme,“ povedal. Ginny sa zasmiala, keď ju Arthur pošteklil. Pozrel sa na synov. „Tak čo, ideme večerať? Určite ste už vyhladnutí.“ Všetci chlapci prikývli. Arthur sa zasmial. „Na čo teda čakáte? Poďme do jedálne,“ navrhol a chlapci sa rozbehli k svojim stoličkám.

„Čo máme na večeru?“ spýtal sa Fred.

George potiahol nosom. „Mama, mám nádchu.“

„Neskôr ti dám elixír, George. Percy, pomôžeš sestre s tanierom?“ spýtala sa Molly.

Ron sa pozrel na otca. „Som hladný.“

„O tom nepochybujem, synak,“ odpovedal Arthur a podal mu tanier.

„Mama, Ginny si nechce vziať tanier,“ sťažoval sa Percy.

Bill sa pozrel bokom. „Nech si ho vezme sama. Má rada, keď je samostatná.“

Charlie si odtrhol kúsok kuraťa a zahryzol sa. „Je to výborné, mama.“

„Ďakujem, Charlie.“

Arthur sa obrátil k Billovi. „Prepáč, že som ťa nevyzdvihol na stanici,“ ospravedlňoval sa. „Som rád, že ste s Charliem stihli štedrovečernú večeru. Myslel som, že tento rok zostanete na Rokforte.“

„Nikdy,“ povedal Bill a napchal si do úst kopček zemiakovej kaše.

Molly sa naňho usmiala a podala hrášok Charliemu. „To rada počujem.“ Charlie podal misku s hráškom otcovi. „Každý si vezme dva kopčeky,“ povedala Molly, keď sledovala, ako si chlapci nakladajú. „Videla som ťa, George. Povedala som dva. No tak, ešte pol kopčeka.“

Arthur sa pozrel na Billa. „Počul som, že sa ti darí. Onedlho z teba bude prefekt, uvidíš,“ povedal. Bill sa rozžiaril. Arthur sa otočil k Charliemu. „A gratulujem k tomu, že si sa dostal do chrabromilskeho tímu. Mama aj ja sme mali veľkú radosť, keď sme to počuli.“ Hrdo ho potľapkal po chrbte. „To je ten pravý weasleyovský duch – máme budúceho prefekta a stíhača v rodine.“

Bill sčervenel. „Ešte nie som prefekt,“ pripomenul otcovi.

„Ale čoskoro budeš,“ povedala Molly presvedčene.

„Podajhráškohrášok,“ ozval sa Ron s plnými ústami.

Molly sa naňho pozrela. „Nerozprávaj, keď máš plné ústa.“ Ron žmurkol, no Molly mu aj tak podala misku s hráškom. „Som rada, že dnes ješ zeleninu. Uvidíš, vyrastieš vysoký,“ komentovala, keď si Ron vysypal zvyšok hrášku na tanier. „Ginny, jedz,“ dodala s varovným pohľadom.

George sa zastal sestry. „Daj jej pokoj, mama. Sú Vianoce.“

Scorpius sledoval Weasleyovcov pri večeri. Neboli oblečení nijako teplo a vedel, že Billovi a Charliemu muselo byť po ceste zo stanice zima, no nikto sa nesťažoval. Všetci spokojne jedli a nikto nespomínal, že rodičia meškali – ani dvojčatá, ktoré vyzerali veselo. V Scorpioso  vi sa ozvala zelenooká príšera závisti.

„Scorpius,“ zašepkala Rose. Otočil sa k nej. „Si v poriadku?“ spýtala sa. Scorpius nevedel povedať nie. Nedokázal vysvetliť, prečo závidí rodine, ktorá má tak málo. Len prikývol. Rose sa usmiala. „Vianoce boli vždy zábavné, keď sme sa takto zišli. Aj teraz sú,“ povedala a pozrela späť k stolu, „len teraz nás je viac, lebo všetci vyrástli, oženili sa a majú nás.“

„Je čas otvárať darčeky!“ oznámila Molly. Deti vyskočili a rozbehli sa do obývačky. Molly a Arthur si vymenili šťastné pohľady, keď sa deti zhromaždili pri kozube. „Najmladší otvára prvý. Poď, Ginny. Otvor si svoj. Veselé Vianoce, zlatko.“

Ginny sa usmiala. „Veselé Vianoce!“ Prehrabávala sa v balíčkoch, kým nenašla ten svoj. Pomaly ho otvorila. Vytiahla kabát, očividne z druhej ruky. Usmiala sa a rozbehla k mame. Objala ju. „Mama! Ty si mi ho kúpila! Ďakujem!“ vykríkla a ešte silnejšie ju objala.

„Ale veď je to starý kabát!“ vyhŕkol Scorpius. Rose sa naňho pokojne pozrela. Scorpius sa zarazil. „Nechcel som, ale…“ hlas mu stíchol, keď videl radosť v Ginnynej tvári. „Je to len starý kabát a…“

Rose sa pri tom pohľade zohrialo srdce. „Všetci nosia veci po sebe. Raz som prezerala ockove staré školské veci. Nikdy nemal nič nové. Neboli takí majetní ako teraz. Väčšinou si oblečenie posúvali, keď z neho niekto vyrástol. Ocko bol vždy posledný, kto ho dostal, takže nosil veci po všetkých bratoch,“ vysvetlila. „Dokonca aj školské habity.“

„Poď, Ron, teraz ty,“ navrhol Arthur. Sledoval, ako sa syn prehrabáva v balíku. Ron našiel dlhý balíček. Arthur sa naňho usmial. „Myslím, že sa ti bude páčiť, rovnako ako Ginny jej darček.“

Ron balík roztrhol. Oči sa mu rozšírili. „Plagát Kudleyovských kanónov!“ vykríkol nadšene. Pozrel na otca. „Si najlepší, oci. Toto je ten najlepší darček!“ Oči sa mu zaleskli, keď sledoval hráčov lietajúcich na obrázku. Privinul si ho k hrudi. „Určite si ho dám na stenu.“

„Môžem sa pozrieť?“ spýtal sa Charlie. Ron mu plagát podal. „Joj, to je paráda, Ron.“ Vrátil mu ho.

Fred sa usmial. „Dobré pre teba, malý braček.“

Ron sa pozrel na mamu. „Môžem ísť hore a pripnúť si ho? Sľubujem, že sa potom vrátim. Strašne sa na to teším. Prosím, mama?“ Molly sa usmiala a prikývla. Ron poskočil od radosti. Usmieval sa od ucha k uchu, pevne držiac darček. „Ďakujem, mama! Veselé Vianoce! Ste najlepšia.“

„Veselé Vianoce,“ odpovedala Molly. „Ľúbim ťa, Ron.“

Ron sa usmial ešte viac. „Aj ja vás ľúbim. Všetkých.“