Preklady fanfiction Harryho Pottera

 „Určite všetci zvedavo čakáte, ako ste dopadli v esejach,“ hovorí Nizar v pondelok po privítaní svojej prvej triedy. Zborový výkrik sklamania, ktorý nasleduje po tejto vete, nie je taký smutný a zúfalý ako reakcia na ich prvú esej.

„Už ste ich všetky ohodnotili?“ Slečna Shafiqová je trochu prekvapená. „Všetky?“

„Prekvapivo, niektorí z vás ich stihli odovzdať skôr, aby získali extra body. Málokto čakal až do skutočného termínu.“

„Budem statočný, pane,“ hovorí Corner z Bystrohlavu. „Povedzte nám, ako zlé to je.“

„Nič nemôže byť horšie ako prvá várka nezmyslov, ktoré som dostal na konci decembra,“ odpovedá Nizar suchým hlasom. „Aby to bolo spravodlivé voči vám piatakom aj šiestakom, ktorí ste nemali tušenie, proti akej konkurencii stoja, esej slečny Grangerovej sa tentoraz nezohľadňuje pri udeľovaní najlepších známok v ročníku. Vzhľadom na to, že dostala viac práce na oplátku, nevadí jej to.“

„To znamená, že my ostatní máme šancu?“ opýta sa slečna Jonesová s úsmevom, čo rozosmeje niekoľkých ďalších, keď napätie opadne.

Preto Nizar nenávidí známky. Študenti sa menia na nervózne trosky, keď ide o známky.

„Pán Malfoy, máte najvyššie známky za číru akademickú tvrdohlavosť.“ Draco prekvapene zdvihne pohľad, potom sa usmeje. „Slečna Padma Patilová, ste na rovnakej úrovni ako pán Malfoy nielen čo sa týka obsahu, ale aj preto, že ste jedna z mála, kto nepísal o tom, ako sa brániť pred inou rasou bytostí, ale o tom, ako sa oni bránia a prečo je táto obrana potrebná.“ Slečna Patilová prekvapená pustí pero a potom sa rozžiaril radosťou.

„Všetci si môžete svoje eseje vyzdvihnúť na konci hodiny. Medzitým...“ Nizar nakloní hlavu k stene, kde visia tri prázdne rámy portrétov. „Myslím, že minulý mesiac sme uzavreli dohodu.“

Elfric sa objaví v ráme ako prvý. Niekoľko študentov, ktorí boli prítomní na jeho pohrebe, zalapá po dychu, čo Elfricovi vyvolá na tvári výraz zdesenia. O chvíľu sa k nemu pridá Brice, ktorý prichádza s vetvičkami vo vlasoch a pierkami na tunike.

Nizar sa pozrie na portrét svojho syna. „Brice, čo si to urobil?“

„Bojoval som so sovou a prehral?“ odpovedá Brice a snaží sa vytiahnuť vetvičky z vlasov.

Galiena vzdychne, keď sa objaví na svojom obraze. „Tá namaľovaná sova, ktorá hovorí hadím jazykom, nie je ani zďaleka taká plynulá, ako si myslí. Dobrý deň, piataci.“

„Ehm, dobrý deň,“ zapískal ako prvý Longbottom. Pozdrav zopakovali ostatní, ktorí všetci vyzerali, ako keby ich náhle premohla nervozita. Nizar si myslí, že Brice, ktorý sa objavil s výzorom zlodeja snažiaceho sa uniknúť z kurníka po prehratom boji s kuriatkami, mal pomôcť zmierniť trápnu situáciu.

„Galiena Aenor deSlizarse z Rokefóþu a Winchesteru, Elfric Ilbertus deSlizarse z Rokefóþu a Gilbert Brice deSlizarse z Eidyn Burh: toto sú moji tajomne onemení piataci. Piataci, učňovské portréty mojich detí, každý namaľovaný vo veku štrnástich rokov.“ Nizar si sadá za stôl. „Ako som sľúbil, môžete sa ich pýtať, čo chcete.“

„Počkajte. Žiadna prednáška, pane?“ spýta sa prekvapený Zabini.

Nizar pokrúti hlavou. „Nie. Dnes žiadna prednáška.“ Ak všetci prehliadnu fakt, že sa ešte majú čo učiť od troch portrétov, nie je to jeho vina. Vzhľadom na zvláštny úsmev na Galieninej tvári si túto príležitosť určite užije.

Jediným skutočným prekvapením dňa je Ron Weasley, ktorý položí otázku Elfricovmu portrétu, vypočuje si syčivú odpoveď a potom pokračuje v rozhovore bez čakania na preklad. „Ehm... kámo...!“ vyletí z Finnigana, aby upútal Weasleyho pozornosť.

Weasley sa pozrie na Finnigana. „Čo? Toto je zaujímavé!“

„My ostatní potrebujeme prekladateľa, to je to!“ odsekne slečna Parkinsonová.

„Ty rozumieš hadiemu jazyku, Weasley?“ spýta sa Nott s akademickou zvedavosťou. „Veď nie si hadí jazyk!“

Weasley sa pozrie na ostatných, ako keby boli blázni. „Harry rozpráva zo spánku a ja som spal v posteli vedľa neho. Štyri roky, ľudia, na Rokforte aj cez leto. Rozhodol som sa, že ak ma Harry bude budiť polovicu noci, tak sa aspoň pokúsim zistiť, čo hovorí.“

Celá táto konverzácia mi je teraz nesmierne nepríjemná. Nizar stále rozpráva zo spánku, hoci sa to zdá byť len vtedy, keď sníva o nepríjemných alebo stresujúcich veciach.

Celé detstvo na Rokforte bolo pre neho stresujúce. Weasley má šťastie, že vôbec spal.

„Čo Potter hovoril?“ spýta sa slečna Bonesová. Všetci fascinovane hľadia na Weasleyho.

„Uh... nebolo to...“ Weasley prehltne. „Buď to bolo všetko naozaj nudné, alebo to bolo trochu deprimujúce. Harry nežil práve s najmilšími ľuďmi.“

„Domáci život pána Pottera nie je témou na diskusiu,“ hovorí Nizar, skôr ako sa veci úplne vymknú spod kontroly. Nedovolil by im takto hovoriť o žiadnom študentovi, nielen o sebe. „Pán Weasley, gratulujem vám, že patríte medzi tých vzácnych jedincov, ktorí dokážu rozoznať rozdiely v tóne, vibráciách a harmóniách, vďaka čomu ste schopný naučiť sa hadí jazyk. Väčšina ľudí to nedokáže bez vrodeného talentu. Galiena, prelož prosím tú poslednú časť, o ktorej Elfric hovoril, než sme sa všetci nechali zlákať inými témami.“

Cieľ dosiahnutý, pomyslí si Nizar na konci hodiny. Jeho piataci sa zrazu oveľa viac zaujímajú o koncept magického majstrovstva a učňovstva – a čo je dôležitejšie, zaujímajú sa o to, kde vlastne ležia ich talenty. „Pán Weasley, na chvíľu.“

Weasley počká, kým všetci ostatní odídu, väčšina z nich s nosom zaboreným do svojich novo vrátených a ohodnotených esejí. „Áno, profesor? Ak ide o moju gramatiku, tentoraz som nepoužil žiadne z tých hlúpych brk.“

„Nie, to nie.“ Nizar sa zamyslí nad Weasleym, než sa k nemu obráti v parselčine. „Brká sú v poriadku, pokiaľ venuješ pozornosť rozloženiu mágie.“

Weasley vyzerá zmätený. „Oh! Er, chápem brká, pokiaľ, ty, venovať pozornosť a mágia.“

„Potom je vaše chápanie asi na tri štvrtiny kompletné. To nie je zlé, vzhľadom na to, ako si sa to naučil. Naučil si sa nejaké iné jazyky?“

„Nie. Prečo by som mal? Všetci ostatní hovoria po anglicky,“ hovorí Weasley.

„Naozaj?“ Nizar skríži ruky a oprie sa o stôl. „Mae hynny'n chwerthinllyd. (To je smiešne.) To by bola waleština. Chan eil Beurla eadhon ga bruidhinn anns a h-uile àite ann am Breatainn. (Angličtinou sa nehovorí po celej Británii.) Škótska galčina, pán Weasley. Ta bewa ogas dhe Kernow. (Žijete blízko Cornwallu.) Neďaleko od vášho bydliska na juhu hovoria kornčinou. 1) Ansin measann muid an Ghaeilge. (Potom zvážime írsky jazyk.) To by bola írska galčina. Ak pripočítame angličtinu, máme päť jazykov a ešte sme neopustili Britské ostrovy.“

Weasleyho zmätený výraz nahradilo úplné zdesenie. „Áno, ale ja tie jazyky nepotrebujem ovládať!“

„Parselčinu tiež nepotrebujete ovládať, a predsa ste to urobili,“ odpovedá Nizar bez nadšenia. „Viem, že máte problémy s písaným slovom, ale v tomto hrade je veľa obrazov, ktoré kedysi boli učiteľmi a hovoria inými jazykmi. Možno by ste sa mali rozhodnúť pre niečo a vyskúšať to. Každý, kto sa naučí hadí jazyk, má cit pre jazyky, a okrem lenivosti nie je dôvod ignorovať takúto schopnosť. Aký život plánujete viesť po Rokforte?“

„Ehm... chcel som byť auror. Túto myšlienku mám rád od svojich jedenástich rokov,“ hovorí Wesley.

„Myslíte si, že aurori nepotrebujú ovládať iné jazyky? Auror, ktorý vie preložiť výpoveď svedka, je auror s veľmi žiadanou zručnosťou. Nezáležalo by na tom, či by to bol váš prvý rok v tejto úlohe. Získali by ste toľko bodov, ktoré by boli oveľa užitočnejšie ako tie hlúpe drahokamy v počítadlách na tejto škole.“

„Nikdy som nechcel dosiahnuť svoj cieľ nečestnými prostriedkami!“ protestuje Weasley.

Nizar sa na neho zmätene pozrie. „Vaša definícia nečestnosti je úplne nesprávna a desivá. Choďte na ďalšiu hodinu, kým neprídete neskoro, pán Weasley.“

Weasley pokrčí plecami. „Dobre, pane.“ Opustí miestnosť, ale v momente, keď zabočí za roh, Nizar počuje zvuk, ako niekto udrie Weasleyho knihou.

„Au! Ginny!“

„Ty idiot!“ zasyčí slečna Weasleyová v odpovedi. „Ty úplný a totálny idiot!“

„Čo? Čo som urobil?“ fňuká Weasley a to je všetko. Nizar sa otočí a vbehne do svojej kancelárie, zavrie dvere a oprie sa o ne, pričom sa smeje na celé kolo.

Vo svojej štvrtej triede si Xavier Macnair vypočuje oznámenie, že sa umiestnil na prvom mieste spolu so Zubeidou Khanovou, a vyzerá úplne neveriacky. Rovnako aj Zubeida, ktorá je zvyknutá na to, že jej porucha reči spôsobuje stratu bodov v triede, a nemá vôbec žiadnu dôveru vo svoje akademické výsledky.

Tento trend pokračuje vo všetkých nižších ročníkoch, možno preto, že sa všetci viac snažia robiť svoju prácu poriadne. Edward Black získal najvyššie známky („Počkajte, znova?“ vykríkol Black v šoku) spolu s Astoriou Greengrassovou, ktorá sa červenala ako rak, keď počula oznámenie, že sa jej podarilo dosiahnuť taký dobrý výsledok už druhýkrát. Demelza Robinsová a Niles Hanley zvíťazili medzi študentmi druhého ročníka; Vanity Jugsonová a Cameron Boyle hanblivo prijali gratulácie od svojich spolužiakov z prvého ročníka.

„A teraz vás všetkých pozdravujem,“ hovorí Nizar a pohľadom prebehne po miestnosti, kde sedí jeho preorganizovaná skupina desiatich študentov šiesteho ročníka MLOKov. Hermiona minulý týždeň sedela s Katie Bellovou, tentoraz sedí vedľa Kinjal Bhatiovej. Okrem tichého reptania Slopera a Edgecombovej sa ostatní študenti rýchlo prispôsobili prítomnosti piatačky medzi sebou.

Slečna Brownová sa usmieva. „Porazil niekto z nás Grangerovú?“

„Naozaj chcete, aby som na to odpovedal?“ opýtal sa Nizar. „Lebo dnes nepotrebujem deväť deprimovaných študentov MLOKov.“

„Tak dobre.“ Slečna Bellová sa narovná. „Trafte nás. V prenesenom zmysle, pane.“

„Pán Roshan, len tak-tak ste prekonali slečnu Bhatiovú, a to myslím doslova,“ hovorí Nizar. Roshan niekoľkokrát zažmurká a potom neveriacky hľadí na Kinjal.

Kinjal sa zamračí. „Čo som urobila zle?“

„Jedno slovo s pravopisnou chybou.“

„Do čerta!“ zakričí Kinjal a potom sa pokúsi schovať pod knihou, keď sa ostatní začnú smiať.

Obrana na siedmackých MLOKoch je dnes jeho posledná prednáška. Ostatných dvanásť študentov prijalo slečnu Changovú bez jediného zaváhania, hoci slečna Changová by možno uprednostnila, keby ohľadne toho neboli takí lepkaví. „Eseje,“ hovorí Nizar.

„A je po nááás,“ stoná slečna Fawcett a dramaticky sa zrúti na stôl. „Pane.“

„Ak to tak cítite všetci, tak vám nepoviem, kto z pôvodných dvanástich dosiahol najvyššie známky.“

„Väčšina z nás to tak cíti,“ hovorí slečna Shahová. Gupta drgne slečnu Fawcettovú zrolovaným zvitkom a vyzerá pobavene. „Ale berieme stávky, takže to musíme zistiť.“

Nizar prevráti oči. „Nemám podporovať hazard medzi študentmi, takže budem predstierať, že som to nepočul. Slečna Applebeeová, gratulujem.“

Slečna Applebeeová sa na Nizara bezvýrazne pozerá. „Ja?“

„Áno. Vy. Najvyššie známky. Za celý rok.“ Nizar zdvihne obidve obočia. „Nie som si istý, či to môžem rozobrať ešte podrobnejšie.“

„Ale ja nie som... taká,“ hovorí slečna Applebeeová zmätená. „Ste si istý, pane?“

„Keď som to bol ja, kto ohodnotil dvesto esejí a rôzne paródie? Áno, som si istý,“ odpovedá Nizar.

„Počkajte, myslel som, že bolo dvestoštrnásť študentov obrany?“ pýta sa George so zamračeným čelom.

„Sú. Sedemnásť študentov nie je v súťaži, pretože meškali, a dvaja ďalší ešte neodovzdali svoje eseje.“

Triedy MLOKov sú jediné ďalšie triedy, ktoré sa tiež stretnú s portrétmi Nizarových detí. Nizar si nemyslí, že mladší študenti sú pripravení uvažovať o učňovskom vzdelávaní a majstrovstve, keď sa ešte stále prebíjajú základnými vedomosťami, ktoré zmeškali kvôli nekvalitnému vyučovaniu. Šiestaci a siedmaci však šťastne trávia hodiny bombardovaním Galieny, Bricea a Elfrica otázkami. Galiena a Brice sa musia striedať v preklade pre Elfrica, keď znervóznie a zabudne to málo, čo sa naučil z modernej angličtiny, ale študenti si zvykli na Nizarove náhodné záchvaty parselčiny. Elfricove odpovede v tomto jazyku sú teraz považované za normálne.

*          *          *          *

Utorňajšie vydanie Denníka proroka je venované celostránkovým rozhovorom s každým kandidátom na post ministra mágie. Nizar premýšľa o úrovni politických nezmyslov, ktoré sa v ňom nachádzajú, a ani sa neobťažuje otvoriť noviny, kým nevypije celý džbán čaju.

Rufus Scrimgeour, sedemdesiatjedenročný, hlavný auror na Ministerstve mágie, pôsobí impozantným, levím dojmom...

Nizar cíti, ako sa mu zahmlievajú oči, keď reportér, niekto menom Hanley Rupert, začne poeticky opisovať Scrimgeourov vzhľad. Tri odseky. Možno by Rupert mal obmedziť inzerát „Prosím, dvorte mi!“ na sekciu osobných kontaktov v týždenníku Čarodejnica.

Auror Scrimgeour vyhlásil, že jeho rozhodnutie kandidovať na post ministra mágie prišlo po nedávnom súdnom procese s bývalou študentkou Rokfortu, Victoriou Bluebellovou, ktorá sa stala „neslávne známou“, pretože jej pri vynesení rozsudku nebol udelený Dementorov bozk.

„Neslávne známou čím?“ zamrmle Nizar.

„Existujú dôkazy, že náš spôsob života môže byť opäť ohrozený neznámymi silami,“ uvádza sa v citácii Scrimgeoura. „Nikto v našom ministerstve nebude robiť unáhlené závery a ani čarodejnícka verejnosť by nemala. Aurori z OPČM budú robiť to, čo sme vždy robili, a čo bude oddelenie robiť aj naďalej, keď budem zvolený za ministra mágie – budeme chrániť hranice čarodejníckej Británie pred tými, ktorí nás ohrozujú.“

Nizar sa zamračí. „Aké kurva hranice? Čarodejnícka Británia nemá hranice. Spojené kráľovstvo má hranice. Voláme ich oceán.“

Severus sklopí noviny. „Nizar. Je veľmi ťažké brať tieto nezmysly vážne, keď sa z nich tak efektívne vysmievaš.“

„To znamená, že chceš, aby som prestal?“ opýta sa Nizar.

„Absolútne nie,“ odpovie Severus.

Keď sa Scrimgeoura spýtali na problémy so vzdelávaním našich mladých mužov a žien na Rokforte, sľúbil, že zbaví systém akejkoľvek zostávajúcej korupcie, vrátane úplného preskúmania správnej rady školy. Chce zaistiť, aby na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej zostali zamestnaní len najkvalitnejší učitelia a aby len kvalifikovaní ľudia zastávali politicky dôležité funkcie v škole aj v správnej rade.

„Veľa šťastia.“

Scrimgeour sľúbil, že bude pevne stáť za rozhodnutím ministerstva držať vlkolakov ďalej od slušných čarodejníckych občanov –

„Dobre. Teraz ťa naozaj nenávidím.“

– a má pripravené nové opatrenia, ktoré majú zabrániť vlkolakom a iným nebezpečným zverom vo vstupe do verejných obchodov, Gringott banky a iných miest v čarodejníckej Británii.

Nizar sa trasie, keď jeho výtlačok Proroka náhle vzplanie. Zničí ho, skôr ako stihne urobiť viac, než sa rozhorieť ako fakľa vďaka atramentu a mágii zakotvenej v novinovom papieri. „Do čerta! Chcel som to dočítať.“

Väčšina ľudí sediacich vo Veľkej sále na neho zíza, hoci Nizar tuší, že je to preto, lebo viacerí z nich veria, že Nizar mal najlepšiu odpoveď na ten nezmysel. „Môj výtlačok novín ti nemôžem dať,“ informuje ho Severus.

„To nevadí. Len mi povedz, či sú ostatné dva rozhovory lepšie alebo horšie ako ten so Scrimgeourom,“ hovorí Nizar. „Ten som ani nedočítal.“

„Hovorila som ti to,“ zamrmle Rolanda. „Prekliata kvetina v črepníku!“

Nizar sa pozrie na Minervu. „Prekvapuje ma, že si ma neokríkla za nevhodný jazyk.“

„Hovoril si potichu,“ odpovie Minerva, ale upiera pohľad na svoju kópiu novín s kamenným výrazom. „Okrem toho, to bolo miernejšie ako všetky výrazy, ktorými sa teraz chcem vyjadriť.“

„Tak to je ešte horšie,“ uvedomí si Nizar. „Ktorý?“

„Thicknesse.“ Charity vyzerá, ako keby čakala lyžicu medu a omylom zjedla lyžicu piesku. „Keby som to nevedela lepšie, pýtala by som sa, či to v skutočnosti nebol Lucius Malfoy, s ktorým robili rozhovor, a potom zabudli zmeniť mená.“

„Vyzerá to skôr ako najhorší druh dogmy čistokrvných, nie?“ Pomona krúti hlavou. „Nezmysel.“

„Taký nezmysel, ktorý pritiahne voličov vo Wizengamote, ktorí majú podobný názor,“ hovorí Dumbledore, „a tých nie je málo.“

Nizar, ktorý si želá, aby sa Salazar objavil pri raňajkách, aby si vypočul jeho názor, je okamžite rozptýlený. „Počkať. Počkať chvíľu. Voliť ministra mágie môžu len členovia Wizengamotu?“

„Myslela som, že to vieš,“ hovorí Minerva ticho.

„Nie! Vedel som, že ten prekliaty Wizengamot je postavený na zdedených rodinných kreslách namiesto riadnych volieb alebo striedania sa vo funkcii, ale nie minister mágie!“ Nizar odoláva nutkaniu zakryť si tvár rukami. „Prosím, povedzte mi, že Amelia Bonesová prešla pohovorom a vyzerala ako svätica. Svätica z akéhokoľvek náboženstva.“

„Ak niekto neuznáva filozofiu smrťožrútov, pôsobí ako závan čerstvého vzduchu, aj keď je to prísny a strohý čerstvý vzduch,“ hovorí Aurora. „Možno by sa mohla snažiť byť trochu milšia počas pohovoru.“

„Je to Denný Prorok. Nemyslím si, že je to možné,“ poznamenáva Poppy sucho. „Rozhovory so všetkými tromi prebiehali podobne v týždenníku Čarodejnica, takže toto muselo byť prevzaté z verejných prejavov v ministerstve.“

„Na ktoré nebol nikto iný pozvaný, aby bol svedkom.“ Nizar bubnuje prstami po stole. Už neľutuje svoje želanie rozložiť ministerstvo a znovu integrovať čarodejníkov do nemagického spoločenstva. Toto je úplne, totálne smiešne. Niet divu, že čarodejnícka Británia sa topí v stagnácii. Vstane a opustí Veľkú sálu, len aby náhodou nezapálil ďalšiu kópiu Proroka.

„Oh, vyzerá to, že ste v nálade, Neohrozený vodca,“ hovorí George, keď pár minút pred ôsmou vstúpi do triedy.

Nizar sedí so skríženými nohami na stole a pravdepodobne sa mu darí predstierať, že je úplne nahnevaný. Aby sme boli spravodliví, presne nahnevaný aj je, hoci to dopĺňa intrigami. „Mám skvelú náladu. Fantastickú náladu. Všetko je ako slnko a moč jednorožca.“

„Changová ešte nemá sedemnásť,“ pripomína George Nizarovi a sadá si za svoj obľúbený stôl. „Ak sa o ňu stále obávate, pane.“

„Do riti,“ zasyčí Nizar a úprimne netuší, či toto slovo vychádza v angličtine alebo v parselčine.

Keď sa všetkých trinásť jeho študentov usadí za svoje stoly, Nizar gestom zatvorí dvere triedy. „Než budeme pokračovať v absolútnej katastrofe známej ako základné pojmy bojového letu, mám otázku. Koľkí z vás vedia, že nemáte žiadny hlas v systéme vlády čarodejníckej Británie?“

„Ehm...“ Fleet, slečna Fawcettová a slečna Applebeeová sa na seba pozrú. „Ale máme,“ povie Fleet váhavo.

„My nie,“ povedia Fred a George zhodne. „Sme príliš chudobní,“ dodá Fred a prevráti oči. „Bohatí čistokrvní nás nemajú radi. Chudoba môže byť nákazlivá.“

„Amrish, Ona a ja sme imigranti narodení v zahraničí,“ hovorí slečna Shahová. „Myslím si, že podmienkou je, aby ste žili na britskej pôde najmenej šesť generácií, než vám ponúknu miesto.“

„Ak vám ponúknu miesto,“ zdôrazňuje slečna Spinnetová, zatiaľ čo slečna Changová prikyvuje. „Obe naše rodiny spĺňajú požiadavky, ale neboli žiadne náznaky, že by Wizengamot privítal niektorú z našich rodín – a to sme sakra čistokrvní!“

„Proste nevyzeráme ako správni britskí čistokrvní,“ zdôrazňuje slečna Changová so zamračenou tvárou. „Ako sa opovažujeme nezapadať.“

Jordan pokrčí plecami. „Som muklovského pôvodu – ehm, nemám magických rodičov. Takisto nemám šancu. To isté platí pre Natalie a Angelinu.“

„Takže traja z vás si neboli vedomí toho, že vaši spolužiaci nemajú žiadny vplyv na konanie vlády, pod ktorou sa rozhodli žiť a pracovať.“ Nizar zaklonil hlavu, aby mohol hľadieť na strop. „A to je dôvod, prečo ministerstvo mágie bolo obrovským krokom späť v magickom pokroku. Zobrali hlas deväťdesiatim percentám čarodejníckej populácie.“

„Vytvorili našu vládu na základe presvedčenia, že tí, ktorí sú najvhodnejší na jej efektívne riadenie, sú tí, ktorí majú miesto vo Wizengamote,“ ozve sa Fleet.

Nizar prevráti oči a cituje báseň, ktorú vedel naspamäť, pretože sa oplzlo spievala v spoločenskej miestnosti Slizolinu koncom 70. rokov 19. storočia:

„Pamätajte, pamätajte!

Piaty november,

Strelný prach a sprisahanie;

Neviem o žiadnom dôvode,

Prečo by sa malo na sprisahanie so strelným prachom

Niekedy zabudnúť!“

„Odkiaľ to je?“ Slečna Spinnetová znie zvedavo.

Jordan sa na ňu pozrie, ako keby bola blázon. „Ako to, že nepoznáš ‚Piaty november‘! Je to klasika na Noc Guya Fawkesa!“

„Čo je Noc Guya Fawkesa?“ pýta sa slečna Applebeeová. Nizar zúfalo zastoná a zvažuje, či sa nemá prevrátiť dozadu zo svojho stola.

„Bojový let!“ zvolá Fred. „Poďme na lekcie bojového letu, kým dnes niečo iné nezačne horieť!“

„Ten úbohý, nešťastný novinár,“ hovorí smutne slečna Johnsonová.

Nizar zlieza zo stola. „Bojový let. Bojový let, než pôjdem udrieť niekoľko desiatok mŕtvych politikov, čo by bolo nešťastné, chaotické a dosť nechutné úsilie. Máte všetci svoje metly?“ Pozoruje, ako všetkých trinásť študentov zväčší rôzne modely metiel, hoci slečna Changová má bezpochyby najlepšiu z nich. Potom vyberie jednu z dvoch metiel, ktoré objavil v Galieninej jabloňovej truhle, a zväčší ju. Vizuálne si na ňu vôbec nespomína, ale jeho ruky spoznali dotyk lešteného čierneho bazového dreva. Vetvičky sú z brezy a liesky a je zrejmé, že majú napodobňovať vlastnosti pôvodného modelu Blesk, alebo naopak, ale Nizar si myslí, že táto metla je krajšia na pohľad. Strieborné úchyty na nohy sú rozhodne viac podľa jeho vkusu. Menej obmedzujú mágiu.

„Kde ste zohnali tú metlu?“ spýta sa ho slečna Changová, keď sú všetci vo vzduchu. Vzhľadom na to, že táto trieda sa skladá prevažne z hráčov metlobalu, očakáva, že tieto hodiny budú zábavnou vzdelávacou katastrofou.

„Vyrobil som ju. Myslím.“ Je to najpravdepodobnejšie vysvetlenie. Nedokáže si predstaviť, že by Galiena dala do truhlice metlu niekoho iného, keďže má byť plná vecí, ktoré mu vrátili.

„Vy viete vyrobiť metlu?“ vykríkne slečna Changová.

Nizar je okamžite obklopený trinástimi študentmi s vyvalenými očami. „Uh... áno? Teda, možno si spomeniem na všetko, čo je na to potrebné, ale musel by som si sadnúť a poriadne to premyslieť, aby som si bol istý.“

„Ale vy viete vyrobiť metlu!“ usmieva sa Jordan. „Pane, musíte to naučiť aj nás ostatných!“

„Oh, takže nikto z vás si nemyslí, že mám dosť práce?“ pýta sa Nizar.

„Nie, ak nás nenaučíte, ako vyrobiť vlastné metly!“ vyhlásila slečna Fawcettová.

Nizar prevrátil oči. „Jedna katastrofa za druhou!“

Sledovať šialenstvo, ktoré sa odohráva hodinu a pol v rozšírených magických hraniciach jeho triedy a jej simulovaného poľa, je príjemným rozptýlením od politiky. Desivý stav vlády čarodejníckej Británie sedí v zadnej časti Nizarovej mysle a buble ako kotol, ktorý bol príliš dlho ponechaný na ohni.

Bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby, nikomu sa nebude páčiť myšlienka rozobrať vládu, ktorú práve zvolili, aby ich zastupovala.

*          *          *          *

„Kanvica je moja!“ vyhlásila Tonksová a usmiala sa ako absolútna diablica, ktorou je.

Remus to miluje. Miluje ju. Z nejakého podivného dôvodu ona cíti to isté k nemu.

Stále netuší, ako sa to stalo. „Daj mi ten prekliaty čaj, ženská!“

„Nie!“ Tonksová podvádza a natiahne ruky, aby mohla chytiť kanvicu z platničky skôr, ako sa k nej dostane Remus. „Posledná šálka je moja!“

Remus sa na ňu zamračí, keď nalieva čaj do prasknutého hrnčeka a vyprázdňuje kanvicu. „Ty,“ vyhlási, „si krutá žena.“

„Som žena z rodu Blackovcov. Je to talent,“ odpovedá Tonks veselo a sleduje, ako Remus napĺňa kanvicu pri dreze, aby uvaril ďalší čaj. „Si vlkolak, miláčik. Ako môžem byť rýchlejšia ako ty, keď ide o beh po schodoch dole do kuchyne?“

Remus postaví kanvicu na oheň o niečo silnejšie, ako mal v úmysle. „Dnes je spln, Tonksová. Nie som celkom... sám sebou.“

„Ach.“ Jej hlas je jemný a tichý. „Môžem... môžeš si vziať toto.“ Podá mu šálku ako mierovú ponuku.

Remus sa uškrnie, keď si všimne, že je už naplnená smotanou. „Ten si už pokazila. Nechaj si ho.“

„Oh, tak potom žiadnu smotanu do čaju.“ Tonksová sa usmeje. „A čo cukor?“

„Cukor je dobrý, ale podobne ako Nizar, ja mám radšej med. Má... má divokejšiu chuť.“

„To asi áno,“ zamyslí sa Tonksová. „Vzal si si svoj elixír na obed, však? Bola som rozptýlená ostatnými a viem, že si ma prosil, aby som ti to pripomenula...“

„Vzal som si ho, neboj sa.“ Remus nájde vhodný čierny list na uvarenie, chce hustý, tmavý kofeín. Nový elixír ho neničí tak, ako ho ničila neliečená premena alebo vlkolačí elixír, ale stále je náchylný na vyčerpanie pred zotmením.

Tonksová zrazu položí ruku na Remusovo rameno a Remus sa napne. „Mám obavy,“ hovorí, „ale nie preto, že sa bojím prekliateho vlka. Mám obavy, lebo ide o teba a záleží mi na tebe. Videla som rozdiel medzi tým hnusným elixírom a týmto a chcem, aby si bol... Chcem, aby si bol šťastný.“

Remus zavrie oči a ignoruje kanvicu, ktorá začne pípať. „Je to strašné priznanie, ak poviem, že sa bojím byť šťastný?“

„Nie, ale znamená to, že by si mal navštíviť psychiatra. Je to trochu problém, báť sa šťastia.“ Tonks ho objíme zozadu. Vyšplhala sa tak, aby mohla pohodlne položiť hlavu na jeho rameno. „Alebo by sme mohli mať viac sexu.“

„Tonksová!“ Remus cíti, ako mu horí tvár, aj keď sa usmieva. „Si nenásytná. Hoci je tá myšlienka lákavá, dnes prosím nie. Dnes je jediný deň v mesiaci, kedy to nechcem riskovať...“ Zaváha. „Logicky viem, že sa nemôže nič stať. Ale je to ten druh strachu, ktorý muža robí neschopným výkonu.“

Tonksová sa zachichoce do jeho ramena. „Neboj sa, chápem to. Uvar ten čaj, Remus.“

Remus stiahne kanvicu z ohňa a opäť je vďačný za magický oheň, ktorý tak rýchlo zohrieva veci. Do kanvice nasype čaj pomocou nemagického oceľového sitka. Ak čajové lístky vypadnú z ocele, majú sa čítať, vždy tvrdila jeho babička. „Tonksová.“

„Áno, Remus?“

„Ako to... prečo si si tým taká istá? Ohľadom nás?“

„No...“ Tonksová prehodí plecia, aby sa tvárou pritlačila na druhú stranu jeho chrbta. Jej vlasy ho šteklia na krku. „Možno ťa ešte veľmi dobre nepoznám, ale to nevadí. Mám čas, aby som ťa spoznala. Ale viem jedno: poznám samu seba. Veď žijem vo svojej hlave. Viem, čo mám rada, čo nemám rada a čo nikdy neznesiem. Viem, že som strašná nešika, ale keď ostatní prevracajú oči, keď zakopnem, niečo mi spadne alebo niečo rozbijem, ty nie. Usmeješ sa na mňa a podáš mi ruku, keď capnem na zadok.“

Remus prehltne. „Ja som... ja som si to neuvedomil.“

„Že si jediný okrem Nizara a mojich rodičov, kto sa mi neposmieva, keď sa stane nejaká nešikovnosť?“ Tonksová znie, ako keby sa usmievala. „Preto verím, že to bude fungovať, Remus. Ty ma už máš rád takú, aká som. Zvyšok je len otázka učenia sa.“

„A čo ak Scrimgeour prejde s tým, že zavedie všetky tie... tie metódy, aby ľudí ako ja udržal mimo čarodejníckeho sveta?“ opýta sa Remus ticho.

Tonksová ho objíme ešte pevnejšie. „Potom budeme robiť všetko po muklovsky. Bez mágie. Môžeš presunúť rodinné peniaze do muklovskej banky a dostávať tam svoj plat za to, že si titulovaný vojnový mág a tak ďalej. Takmer všetko magické sa dá kúpiť prostredníctvom sovy na dobierku. Scrimgeour len odháňa dobrý obchod zo Šikmej uličky a to sa mu vypomstí, keď si majitelia tých obchodov uvedomia, že prišli o peniaze.“

„Chytrá žena,“ hovorí Remus a odváži sa usmiať.

„Mama je Blacková,“ spieva Tonksová, „a môj otec je geniálny. Nech sa stane čokoľvek, budeme v poriadku, áno?“

Remus zdvihne ruky a položí ich na jej. Jej pokožka je teplá a v deň splnu vonia ako oživená božskosť. „Áno. Myslím, že budeme.“

* * * * *

1) Kornčina – vážne je to keltský jazyk, ktorým sa hovorí v oblasti Cornwallu. A ja som pôvodne tipovala, že to bude jednoducho cornwallština. :D https://sk.wikipedia.org/wiki/Korn%C4%8Dina