Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 4: Dobrodružstvo na povale

Rose žmurkla a rozhliadla sa okolo seba. „Je tu zaprášené,“ zamrmlala. Scorpius sa postavil a tiež sa rozhliadol. Rose sa tiež zdvihla a oprášila si oblečenie. Pozrela sa na Scorpiusa. „Kde myslíš, že sme? Je tu strašne veľa prachu.“ Pozrela sa na hodinky. „Na to, aby sme odtiaľto vyšli, je ešte priskoro,“ zamrmlala. Pomaly zdvihla hlavu a znovu sa rozhliadla. „Kde je otec?“ spýtala sa.

Scorpius natiahol krk. „Tam je,“ povedal, keď zbadal malého chlapca pobehovať po povale, akoby sa snažil pred niekým skryť. „Podľa všetkého sa Weasleyovci hrajú na schovávačku,“ poznamenal, keď kráčal k malému Ronovi, ktorý sa pokúšal zahrabať pod veľkú kopu krabíc. „Veď sa to naňho zrúti,“ upozornil.

Rose sledovala, ako sa jej otec dokázal pod ne natlačiť. „Nemyslím si. Otcova chudá postava sa dostane všade,“ povedala. Pozrela sa nad seba. „Pozri, hore je plno pavučín,“ ukázala na strop. „Myslela som si, že sa ich bojí. Ako to, že je teraz tu?“ Pozrela späť na svojho malého otca, ktorý sa teraz víťazoslávne uškŕňal.

„Možno sa ich ešte nebojí,“ povedal Scorpius. Očami sledoval obrovské pavúky, ktoré sa plazili po pavučinách nad nimi. „Nikdy som nevidel takúto povalu. Mama nikdy nenechá v dome pavučiny. Stavím sa, že by to spočítala domácemu škriatkovi, keby tam nejaké boli. Mama má rada dom dokonale čistý – niekedy až príliš, ak sa ma pýtaš.“

Rose sa usmiala. „To si viem predstaviť,“ odpovedala.

Scorpius začul za sebou tlmený zvuk. „Niekto ide,“ povedal. A naozaj – uvidel, ako na povalu vstúpil Charlie. „Charlie je asi ten, čo hľadá,“ poznamenal. Rose prikývla a sledovala, ako Charlie prezerá polámané stoly a stoličky v snahe nájsť niektorého zo súrodencov. Rose sa potichu zasmiala. „Úprimne, otec je v schovávačke dobrý.“

„Viem, že tu niekto je,“ zamrmlal Charlie so šibalským úsmevom. Prehľadával staré veci poukladané na sebe. „Poďte von, poďte von, kdekoľvek ste.“ Charlie si povzdychol a zamieril ku kope krabíc, kde sa skrýval Ron. „Po prvý raz sa tu nikto neschoval… čudné,“ zašepkal, keď prechádzal okolo miesta, kde bol Ron. Potom zbehol z povaly dolu.

Ron sa pohol a všetky krabice sa pred ním zosypali. Postavil sa a oprášil si oblečenie. S víťazným úsmevom sa ich snažil uložiť späť na pôvodné miesto. Keďže bol momentálne malý a nízky, musel sa často stavať na špičky, aby dosiahol vyššie. Zaklonil hlavu; jeho trochu dlhé, zjavne nestrihané vlasy mu padli do tváre, keď sa potil.

„Kde je Bill, keď ho potrebujem?“ zamrmlal. Zhora spadla malá krabica a rozbila sa o zem. Ron zadržal dych, keď začul prasknutie. „Mama ma zabije.“ Rozhliadol sa a uvidel pred sebou rozbité zrkadlo. Zohol sa, aby si ho prezrel. Zdvihol jeden črep a hlboko sa porezal do prsta. „Au!“

„To bolo múdre,“ povedal Scorpius sarkasticky, keď sledoval, ako si Ron utiera prst o nohavice. „Aj také malé dieťa by malo vedieť, že sa nemá dotýkať rozbitého zrkadla. Ale asi nie je ako ja. Ja by som utekal, keby som niečo rozbil – vedel by som, že mama vyletí. A podľa všetkého aj tvoja stará mama. Ron zbledol, keď zrkadlo prasklo.“

Rose zamyslene prikývla a čupla si, aby sa lepšie pozrela na Ronovu ranu. „Môže sa mu to zapáliť, ak to nechá tak. Dúfam, že bude mať dosť rozumu a pôjde dole povedať to mame.“ Ron si stále utieral krvavý prst o už celé zakrvavené nohavice. „Aj keď podľa toho, ako sa snaží zotrieť krv, to asi neurobí,“ dodala.

Scorpius prevrátil oči. „Samozrejme, že dole nepobeží. Po prvé, práve sa hrajú na schovávačku a pochybujem, že by chcel byť prvý chytený. Po druhé, určite sa bojí, že si z neho dvojčatá budú robiť posmech, že bežal za mamou. A po tretie – a to je podľa mňa hlavný dôvod – nechce, aby sa to mama vôbec dozvedela, lebo by zistila, že niečo rozbil, a mal by ešte väčší problém,“ vysvetlil.

„Máš bohužiaľ pravdu,“ povedala Rose smutne.

„Hlúpe zrkadlo,“ zanadával Ron. Vyzliekol si košeľu a omotal si ju okolo rúk, aby mohol zrkadlo zatlačiť pod kopu krabíc. Skôr než si to uvedomil, ďalší črep mu rozrezal kožu. Ron ustúpil a pozrel sa na dva krvavé prsty, potom pokrútil hlavou. Slzy sa mu tlačili do očí.

„Ron musí byť na povale!“ Ron zamrzol. Rýchlo sa vrhol pod kopu krabíc, čím pritiahol k sebe všetky črepy zrkadla, pričom si tentoraz porezal plece. Zvíjal sa, ale snažil sa nehýbať príliš, aby ho neodhalili. Na povalu vošli Percy a Bill, obaja vyzerali unavene. „Charlie tu bol skontrolovať, ale som si istý, že tu Ron je,“ povedal Bill.

Percy vyzeral pochybovačne. „Je tu tma. Vieš, že Ron neznáša skrývať sa na tmavých miestach.“

„Aj tak…“ Billov hlas sa vytratil. Pozrel smerom ku kopám krabíc a potom na strop. „Dúfam, že tu nie je. Tie pavúky by mohli každú chvíľu zliezť dolu,“ povedal. Otočil sa k Percymu. „Skúsme radšej kôlňu na metly. Vyzerá to, že Ron toto kolo vyhral. Len dúfam, že ho nájdeme skôr, než zistí mama, že sa nám to nepodarilo.“ Obaja zmizli.

Ron sa pri predstave výhry uškrnul. Pozrel sa na ruky – mal na nich dva hlboké rezy. Odkopol zvyšné črepy a postavil sa spod krabíc. Keď to urobil, tie navrchu sa naňho zosypali a on spadol späť na zem.

„Niekto je na povale!“ objavili sa Fred a George. „Myslel som, že Bill a Percy tu už boli,“ povedal Fred. „Ronnie, si tu?“ Ron sa pri svojom mene zamračil a neodpovedal. Fred sa neisto pozrel na Georgea. „Prisahám, George, počul som tu niečo zadunieť.“ Pozrel smerom ku krabiciam a uškrnul sa. „Hej, George, pamätáš si, ako raz zliezol zo stropu ten obrovský pavúk?“ spýtal sa.

George sa pozrel na brata a usmial sa, pochopil vtip. „Jasné, pamätám. Myslel som, že ma ten pavúk zožerie. Keby nebolo otca, už by som bol v jeho bruchu,“ povedal veselo.

„Ron tu nie je. Ktokoľvek, kto urobil ten hluk, bude zožratý, lebo zobudil pavúky!“ zvolal Fred. „Poď, George, dnes sa nechceme stať súčasťou pavúčieho obeda, však? Poďme hľadať Rona inde.“ Vytiahol brata z povaly a ich kroky hlučne duneli po schodoch dolu.

Ron prehltol. „Pavúky?“ zašepkal najtichším hlasom. Rozhliadol sa, ale žiadne nevidel. Zhlboka sa nadýchol a vstal spod krabíc. Otrel si ruky o nohavice a pozrel sa na neporiadok, ktorý spôsobil. „Mama ma zabije,“ zamrmlal. Pozrel na rozbité zrkadlo. „Čo mám robiť s—“ zarazil sa a farba mu zmizla z tváre. Obrovský pavúk sa naňho díval späť. „PAVÚKY!“ zajačal.

Scorpius sa pozrel na rozbité zrkadlo. „Je to len odraz pavúka,“ zamrmlal. Pozrel hore a uvidel malého pavúka, ktorý naňho pozeral. „Myslel si, že vidí obrovského pavúka, ktorý naňho civie.“ Pozrel sa na Rose, ktorá neveriacky zízala na otca a očividne sa snažila potlačiť smiech.

Scéna okolo nich sčernela. Rose sa rozhliadla. „Už je koniec?“ spýtala sa a pozrela na Scorpiusa. Scorpius si zahryzol do spodnej pery a pokrčil plecami. Rose sa opäť pozrela na Rona, ktorý pobehoval po miestnosti v panike. „Otec má talent vyťahovať zo svojich spomienok tie najhoršie časti,“ povedala trochu mrzuto, lebo dúfala, že uvidí viac.

„Počkaj,“ povedal Scorpius. Zastal a rozhliadol sa. „Vracia sa to. Musel z nejakého dôvodu časť vynechať.“ Rozbehol sa smerom, kde sa začínali objavovať farby. „Pozri, tam je tvoj otec!“ zakričal a ukázal na chlapca, ktorý bežal k veľkej, zelenej a starej skrini.

Ron bol celý spotený. „Nezjedz ma!“ Slzy mu stekali po tvári. „Prosím, prosím, nezjedz ma!“ Zúfalo schmatol kľučku skrine a otvoril ju. „AAAH!“ zreval. Pred ním stál obrovský pavúk s tromi veľkými očami a chlpatými nohami. Ron zakopol dozadu a spadol na chrbát. „Mami! Oci! POMOC!“ S krvavými rukami a prstami sa nimi snažil odtlačiť dozadu, preč od pavúka.

„Scorpius! Pomôž mu!“ zvolala Rose.

Scorpius sa na ňu pozrel. „Je to len spomienka. Nemôžem sa ho ani dotknúť.“ Pozrel smerom k pavúkovi. Z nejakého dôvodu z neho cítil zvláštny pokoj. Rose sa mu zavesila na košeľu. „Upokoj sa, Rosie!“ povedal Scorpius a snažil sa jej vytrhnúť zo zovretia, no márne. „Rose… toto… je… len… spomienka!“ povedal.

Ron plakal, cúval pred obrovským pavúkom. Srdce mu bilo ako o závod. Kvapky potu mu stekali z čela na zem. Tvár mal bez farby, keď sa pavúk približoval. Keď už nemal inú možnosť, skrútil sa do klbka a vzlykal, akoby bol pripravený nechať sa zožrať.

„Ron!“ Ron zdvihol hlavu a uvidel za sebou stáť Billa.

PRÁSK!

Ron sa pozrel dopredu a pavúk bol preč. Namiesto neho tam stál osamelý Bill, ktorý vyzeral veľmi smutne. „Ridikulus!“ zreval Bill a namieril naň prútik. Mávol ním smerom k bubákovi a zastrčil ho späť do skrine. Lapajúc po dychu sa pozrel na Rona. „Nehovor mame ani otcovi, že som vytiahol prútik,“ povedal a sadol si na zem, bledý a vyčerpaný.

Ron žmurkol. „Čo to bolo?“ spýtal sa trasúcim sa hlasom.

„Bubák,“ odpovedal Bill. „Mení sa na to, čoho sa bojíš. Netušil som, že sa bojíš pavúkov.“ Postavil sa a pozrel na Ronove zranenia. „Čo sa ti stalo? Mal by si ísť dole za mamou. Ide sa zblázniť, ako ťa hľadá po celom dome. Bol si tu hore ticho, nikto si ťa nevšimol.“

Ron sa pozrel na Billa, keď mu brat pomohol postaviť sa. „Prečo sa bubák zmenil na teba a vyzeral si tak osamelo?“ spýtal sa nevinne. Bill neodpovedal a podľa výrazu jeho tváre Ron pochopil, že o tom nechce hovoriť. „Nikdy už nechcem vidieť takého veľkého pavúka. Nikdy v živote, ani náhodou,“ povedal detsky. Spolu s bratom zišli dolu schodmi, ruka v ruke.

Bill sa zasmial. „Chápem,“ povedal len.

Keď dorazili na spodok schodov, objavil sa Fred. „Kde si bol?“ spýtal sa Rona s úsmevom. „Dúfam, že nie na povale, kde by ťa mohli zjesť pavúky,“ podpichol ho. Z kúpeľne vyšiel George. Fred sa k nemu otočil. „Hej, George, konečne sme našli Ronnieho,“ oznámil.

Bill zdvihol obočie. „Vy ste vedeli, že Ron je na povale?“ Fred neodpovedal. Bill pustil Ronovu ruku. „Vedeli ste, že je na povale, a nepovedali ste mi to? Čo keby sa mu tam vážne niečo stalo? Prišlo vám to smiešne?“ pozrel sa vážne na Freda a Georgea. „Ak sa to dozvie mama, tak vybuchne. Ron je príliš malý na takéto hry.“

„Dozvie čo?“ otočil sa Fred. Bill a Ron zdvihli hlavy a uvideli, ako k nim kráča Molly. „Ron, pozri sa na seba.“ Prezrela si syna. „Prečo krvácaš? Odkiaľ máš tie rezné rany? Kde si bol? Volala som ťa. Prečo si neodpovedal? Veď vieš lepšie. Vyľakal si ma na smrť!“ zvolala. Pozrela sa na Billa. „Mladý pán, mal si na nich dohliadať. Okamžite to vysvetli,“ vyštekla.

Bill sa neochotne pozrel na Freda a Georgea a potom späť na mamu. „Našiel som ho schovaného na povale. Neviem, kde sa porezal. Prvýkrát som ho tam nenašiel. Bol tam aj Charlie a Percy, ale Ron nevydal ani hláska. Keď som ho našiel, hneď som ho priviedol dolu,“ vysvetlil.

„Počula som tam hore prasknutie, Bill, akoby niekto použil mágiu,“ povedala Molly podozrievavo a pozrela na prútik, ktorý mu trčal z vrecka. Bill si zahryzol do pery. „Čakala som od teba viac, William Weasley. Teraz vezmi dvojčatá a priprav ich na obed. Ja sa postarám o Rona a potom sa s tebou vážne porozprávam. Vieš, že nemáš len tak vyťahovať prútik“ karhala ho.

Ron sa pozrel na mamu. „Bol tam bubák, mami,“ povedal nevinne.

„Samozrejme, že tam bol bubák. O tom bubákovi na povale viem,“ povedala Molly. Otočila sa k Fredovi a Georgeovi. „Viem, že vy dvaja s tým máte niečo spoločné. Okamžite to vysvetlite, inak vás čaká ešte prísnejší trest.“

George sa na Rona zamračil. „Je len trasorítka. Fred len spomenul obrovského pavúka a nemal sa tak zľaknúť. Chceli sme, aby vyšiel von, keby tam bol. Nemal dôvod sa tak vystrašiť. Okrem toho mal Fred len tušenie, že tam je. Keď nikto nereagoval, mysleli sme si, že tam nie je,“ povedal.

„Chabá výhovorka, George. Viem, že ste si boli istí, že tam Ron je,“ povedala pevne. „S vami dvoma sa porátam neskôr.“ Otočila sa k Ronovi. „Čo sa ti stalo? Odkiaľ máš tie hlboké rany? Bubáky normálne nikomu neubližujú…“ Ron stisol pery. „Čo mi nehovoríš, Ronald?“ spýtala sa.

Ron sa na ňu pozrel. „Rozbil som zrkadlo,“ priznal sa.

Molly zdvihla obočie. „Aké zrkadlo?“ spýtala sa. Ron pokrčil plecami. Molly sa zamyslela. „Nepamätám si, že by som tam nejaké dávala.“ Jemne sa usmiala na Rona. „Ak tam nejaké bolo, asi to bola jedna z vecí, ktoré som chcela vyhodiť. Vieš, muklovské veci, ktoré tvoj otec tvrdohlavo schováva.“ Pokrútila hlavou a chytila Rona za ruku. „Poď, Ron. Hneď ti tie rany ošetríme, kým sú čerstvé.“

George niečo zamrmlal, otočil sa k Fredovi a pokrčil plecami. Bill sa díval na mamu trochu neprítomne, nahnevaný, že dostal vynadané, hoci len zachránil mladšieho brata. Traja chlapci odišli hore do izieb. Dvere sa zabuchli.

„Na čo sa zmenil tvoj bubák, Ron?“ spýtala sa Molly pokojne, keď ho posadila na stoličku. Prilevitovala obväzy, náplasti a liek bližšie k nim.

„Na pavúka,“ zamrmlal Ron zatrpklo.

Molly sa usmiala. „To je v poriadku. Veľa čarodejníkov sa bojí pavúkov, len si to nechcú priznať.“ Pritlačila vatový tampón na rany na jeho ruke a obviazala ich. Trochu to štípalo, ale Ron sa ani nepohol. Potom pritlačila tampón na jeho prsty – tentoraz sa Ron zavrtel. Molly ho pridržala. „Seď poriadne,“ zasyčala.

Ron zrazu vyhŕkol: „Nenávidím pavúky!“

Molly chápavo prikývla. „To verím.“

****

nie som len hračka čarodejníc
som viac než len beštia
viem, že sa skrývam v tieňoch
no je vo mne aj trochu svetla
viem, že sa ma bojíš
bojíš sa ma doma, bojíš sa mojich rúk
čoskoro ma pocítiš
budeš mať dôvod sa ma báť
bojíš sa, lebo nerozumieš

— Spaced Out