Preklady fanfiction Harryho Pottera

„Ideš s Malfoyom. Ideš do Rokvillu s Malfoyom.“

Hermiona prevráti oči. „Už po ôsmykrát od minulého víkendu ti hovorím: áno! Prečo máš zrazu zase problém s Dracom, Ron?“

„Ja... naozaj... ty si ho v treťom ročníku udrela!“ vykríkol Ron a odmieta priznať, že Hermiona má pravdu. Všetky dôvody, ktoré mu napadajú, prečo je to zlý nápad, sú hlúpe.

Hermiona sa na Rona usmeje s dokonalou zdvorilosťou. „Čo znamená, že Draco vie, že mu môžem vyraziť zuby, ak prekročí hranice, nie?“

„Správne. Dobre. Moja najlepšia kamarátka ide do Rokfortu s Malfoyom. Na rande.“ Ron sa zhlboka nadýchne. „Zvládnem to.“

„Och! Grangerová ide s Malfoyom!“ Ron počuje Blishwickovú vykríknuť a snaží sa neprikrčiť. Ron nemá potuchy, ako niekto dokáže vrieskať a znieť pritom úplne diabolsky. Predtým si myslel, že Pansy je v tom majsterka, ale nie, Pansy a Hermiona len rôznymi spôsobmi jačali, keď boli mladšie. Blishwicková je majsterka v odpornom vrieskaní.

Hermiona zažmurká, ale nejako si zachová zdvorilý výraz. „Môžem ti s niečím pomôcť, Blishwicková?“ opýta sa milo.

„Och, nie! Vôbec nie. Je fascinujúce vidieť, že aj humusáčka je ochotná roztiahnuť nohy za Malfoyove peniaze...“

Ďalšia vec, ktorú si Ron uvedomí je, že Blishwicková leží na podlahe s oboma rukami na zlomenom, zakrvavenom nose a bolí ho ruka.

Ach. Udrel ju. To asi nie je dobré.

„Urob niečo!“ zvolá Lavender a zdesene hľadí na Rona. „Je zranená!“

„Práve nazvala moju najlepšiu kamarátku humusáčkou a kurvou. Ty niečo urob,“ odsekne Ron.

„Si prefektka!“ kričí Dunbarová na Hermionu, ktorá prichádza s hŕbou vreckoviek pre Blishwickovej nos. „Máš niekoho potrestať, keď niečo také urobí!“

Hermiona si prehodí šál. „Urobiť čo? Ja som nič nevidela.“

„Tak to poviem niekomu inému,“ hovorí Lavender nahnevane a necháva Blishwickovú v starostlivosti Dunbarovej.

Hermiona vzdychne, keď sa za Lavender zabuchnú dvere obrazu. „Tak poďme. Môžeme ísť rovno do kancelárie profesorky McGonagallovej. Ušetríme čas.“

„Alebo by sme mohli utiecť do Rokvillu a vyriešiť tento neporiadok, až sa vrátime,“ navrhuje Ron, keď vychádzajú zo spoločenskej miestnosti. Škoda, že takmer všetci už boli na celý deň preč. Mohol za to zožať potlesk. Alebo by dostal na zadok za to, že udrel dievča.

Ale zase, je to Blishwicková. Mohlo to byť oboje. Aj tak to stálo za to.

„Profesorka McGonagallová by nás jednoducho prišla vyzdvihnúť z Rokvillu, a to je ešte horšie. Mysli politicky, Ron! Prefekti piateho ročníka Chrabromilu nemôžu byť takto prichytení na verejnosti. Lepšie je robiť to v súkromí.“

„A preto ty ideš do politiky a ja utekám opačným smerom,“ hovorí Ron.

Hermiona sa usmeje. „Je teraz nevhodný čas spomenúť, že aj aurori sa musia zaoberať politikou?“

„Na to je vždy nevhodný čas!“

Keď dorazia do McGonagallovej kancelárie, Lavender Brownová zrejme práve dokončila svoju tirádu, alebo krik, alebo čokoľvek, čo robila, aby ich udala. Je vyčerpaná a lapá po dychu.

Z nejakého dôvodu Lavender nevyzerá nahnevane, keď ich uvidí. Vyzerá len prekvapene.

Dievčatá, pomyslí si Ron takmer zúfalý. Nikdy ich nepochopí.

Hermiona má na tvári opäť ten prehnane zdvorilý výraz. „Predpokladám, že ste nás chceli vidieť, profesorka.“ Je strašne desivá, ale to Ron vie už od prvého ročníka.

„Vaša domnienka je správna. Ďakujem, že som vás dnes nemusela hľadať po dedine.“ McGonagallová im venuje pohľad ponad okuliare, hoci už mesiace žiadne nenosí. „Je pravda, že ste ignorovali hádku medzi študentmi, slečna Grangerová?“

„Neignorovala som ju. Proste som ju nevidela,“ odpovedá Hermiona. „Odvrátila som sa, aby som odišla.“

„Chápem.“ McGonagallová sa pozrie na Rona. „Je pravda, že ste udreli slečnu Blishwickovú, pán Weasley?“

Ron pokrčí plecami; nemá zmysel klamať. „Áno, profesorka. Je to pravda.“

McGonagallová zažmurká. „Nie je to pre vás typické, biť iných študentov, pán Weasley, a už vôbec nie dámy. Existuje nejaký dôvod, prečo ste považovali za rozumné zlomiť slečne Blishwickovej nos?“

„Moja päsť sa mohla uraziť kvôli niečomu, čo povedala o Hermione, pani profesorka.“ Ron pozrie na Lavender, ktorá im neodporovala, a napadne ho nápad. Možno nie je politicky zmýšľajúci, ale rozumie stratégii. „Lavender bola pri tom. Ona vie, čo jej priateľka povedala.“

„Nespomenuli ste, že slečna Blishwicková mohla povedať niečo, čo ten incident vyprovokovalo, slečna Brownová.“ Profesorka McGonagallová skríži ruky, zatiaľ čo Lavender si hryzie peru. „Prosím, dokončite mi to vysvetľovanie.“

„Nie je to... veľmi pekné. Nechcela som to povedať,“ zašepká Lavender. Ron jej musí uznať, že buď je úprimná, alebo je naozaj dobrá klamárka.

„Verte mi, slečna Brownová. Počas svojej kariéry som počula už takmer všetko a pravdepodobne za horších okolností,“ hovorí McGonagallová. „Buďte prosím čo najpresnejšia.“

„Bernicia povedala... počula, že Hermiona ide dnes s Malfoyom do Rokvillu, tak ona...“ Lavender vyzerá naozaj nešťastná. „Povedala, že je fascinujúce, že aj humusáčka je ochotná roztiahnuť nohy pre Malfoyove peniaze, profesorka.“

„Naozaj?“ McGonagallová ani nemrkne okom. „Čo vám na tom vadí, pán Weasley?“

„Tá urážka a tá časť o roztiahnutých nohách,“ odpovedá Ron a snaží sa nemračiť. „Chcem povedať, ak to Hermiona robí, je to jej vec a mne do toho nič nie je. Ale Blishwicková to nehovorila zo žartu, profesorka. Hovorila to rovnakým tónom, akým ona a Dunbarová hovoria všetko ostatné v poslednej dobe – chcela tým ublížiť. Naozaj som to myslel vážne, keď som povedal, že moja päsť má vlastný názor na to, čo je urážka. Tak som akosi mrkol a Blishwicková krvácala.“

„Chápem.“ McGonagallová si zložila klobúk, uhladila si vlasy a znovu si ho nasadila. „Pán Weasley, desať bodov z Chrabromilu za napadnutie iného študenta. Bolo by to viac, ale v mojej dobe bolo správne brániť česť dámy, aj keby to bolo pred inou dámou. Radšej by som, keby ste nabudúce nepoužívali svoje päste, pán Weasley.“

Pozrie na Lavender. „Päť bodov pre Chrabromil, slečna Brownová, za to, že ste urobili to, čo ste považovali za správne, aj keď ste museli byť povzbudená, aby ste to celé priznali. Bohužiaľ, komentáre slečny Blishwickovej stáli vašu fakultu desať bodov. Vzhľadom na povesti, ktoré som počula, si myslím, že si zaslúžila ešte väčšiu stratu, ale v roku 1992 som urobila vážnu chybu, čo sa týka fakultných bodov, a nebudem ju opakovať.“

McGonagallová sa obráti na Hermionu. „Slečna Grangerová, päť bodov pre Chrabromil za to, že ste sem okamžite prišli, aby ste situáciu riadne vyriešili. Potom bude nasledovať otázka trestu pre slečnu Blishwickovú. Slečna Brownová, dajte slečne Blishwickovej vedieť, že ju chcem vidieť, akonáhle navštívi madam Pomfreyovú kvôli jej nosu. Pán Weasley, máte poranenú ruku?“

Ron sa pozrie na svoju pravú ruku. Kĺby má jasne červené, ale nič ho nebolí. „Myslím, že budem mať modrinu, profesorka, ale som v poriadku.“

„Dobre. Teraz vypadnite z mojej kancelárie a snažte sa dnes v Rokville správať ako zodpovední mladí muži a ženy.“ McGonagallová ich vyženie zo svojej kancelárie a zavrie dvere.

„Nazvala ma humusáčkou.“ Hermiona sa mračí, keď idú chodbou. Lavender ich nasleduje s niekoľkými váhavými krokmi. „Prečo to Blishwicková urobila?“

„Blishwicková ťa nazvala ako?“ zvolá Malfoy, keď ich stretne na schodoch. „Odsekám jej uši!“

„Oh, upokoj sa.“ Hermiona položí ruku na Dracovo rameno. „Ron jej už zlomil nos.“

„Naozaj?“ Malfoy sa na Rona pozrie s uznaním. „Dobrá práca, Weasley.“

„Udeľovať ľuďom rany za to, že povedali to slovo, je akási tradícia,“ odpovedá Ron a usmeje sa, keď Malfoy trochu sčervenie. „Len ťa trochu provokujem, kámo.“

„Jasné. Kto za to dostal trest?“ spýta sa Malfoy.

„Blishwicková,“ odpovie Hermiona. „Myslím, že profesorke McGonagallovej sa nepáčila ani jedna z vecí, ktoré Blishwicková povedala.“

„Bolo to viac ako jedna vec?“ spýtal sa Malfoy a zamračil sa.

Hermiona si zahryzla do pery. „No...“

Malfoy zdvihol obočie. „Jeden z vás sa musí priznať. Čo povedala Blishwicková?“

„Povedala...“ Všetci sa otočili, keď Lavender prehovorila váhavým hlasom. „Bernicia povedala, že Grangerová roztiahne nohy za Malfoyove peniaze.“

„Teraz som naozaj rád, že si ju udrel.“ Malfoy prevráti oči. „Hermionini rodičia sú bohatí aj na nemagické pomery a ona je geniálna. Prečo by, preboha, potrebovala moje peniaze? Alebo si Blishwicková myslí, že čistokrvní šukajú jeden druhého kvôli peniazom?“

Ron cítil, ako mu horí tvár. „Neviem, niektoré z našich tradícií boli takmer také. Len to najprv zahŕňalo manželské zmluvy.“

„Pravda,“ pripustil Malfoy. „Ale ja by som radšej žil v civilizovanej spoločnosti. Aspoň Kinjalino manželstvo bolo riadne dohodnuté s niekým, koho má rada, a nie... no. Alternatíva.“

„Nekonečne lepšie. Môžeme ísť?“ opýta sa Hermiona a potiahne si šál. „Som už oblečená na počasie vonku. Ak zostaneme v tomto hrade ešte dlhšie, roztopím sa.“

Malfoy natiahne ruku. „Samozrejme. Weasley, ak Blishwicková otvorí ústa a vypustí z nich ďalšie nečistoty, zaplatím ti, aby si ju znova udrel.“

„Prosím ťa. Urobil by som to zadarmo, Malfoy.“ Ron sleduje, ako Malfoy sprevádza Hermionu po schodoch. Podľa toho, ako to znie, už sa pustili do politiky. Nevie, či sa niekedy dostanú k nejakému randeniu, pri ktorom by sa bozkávali, ale určite vedia rozprávať o množstve nezmyslov.

„Naozaj nechodíš s Grangerovou?“ spýta sa Lavender.

Ron sa pozrie na Lavender, ktorá zmätene sleduje odchod Hermiony a Malfoya. „Nie. Prečo si myslíš, že by som randil so svojou najlepšou kamarátkou?“

Lavender sa na neho zmätene pozrie. „Kto by to neurobil, Ron? Všetci boli presvedčení, že ste nerozluční a po plese minulý semester ste sa bozkávali, ako keby vám na tom závisel život. Len sme vás pri tom nemohli pristihnúť.“

Ron zafuní. „Lavender, podľa toho by si mal každý myslieť, že sme robili to isté s Harrym.“

„No...“

„To myslíš vážne?“ Ron na ňu upiera pohľad. „Proste... nemá nikto nič lepšie na práci? Okrem toho, Harry má rád chlapcov, a ja rozhodne nie.“

„Nie som si istá, či Harry vedel, že má rád chlapcov, až do konca semestra...“ Lavender sa zachveje. „Prepáč, nechcela som...“

„To je v poriadku. Všetci sme na to nejako prišli.“ Ron strčí ruky do vreciek. „Prečo sa kamarátite s Blishwickovou a Dunbarovou? Nie sú veľmi milé.“

„Sú, ehm... sú to moje kamarátky,“ zamumle Lavender.

„Takže sa rada kamarátiš s ľuďmi, ktorí nazývajú ostatných humusákmi?“ spýta sa Ron monotónnym hlasom. „Vzhľadom na to, že si muklovského pôvodu, Lav, rád by som si myslel, že sa takým ľuďom chceš vyhýbať.“

Lavender ukáže na schody. „Ona ide do Rokfortu s Malfoyom!“

„Áno, ide,“ povie Ron. „Ale Hermiona udrela Malfoya, keď ju tak nazval v treťom ročníku, a on ju tak už nikdy nenazval. Aspoň nie priamo, a... áno, som si celkom istý, že viem, o čo išlo v tom vlaku minulý rok,“ rozhodne sa. Ron by si v strachu pomočil nohavice, keby si myslel, že na neho v Brlohu čaká Voldemort ako najdesivejší strýko na svete, a Malfoy sa vždy správal ako chvastúň. Prísť domov s príbehom o spravodlivom útoku na zradcu krvi, muklorodeného a Harryho Pottera by bolo ako nosiť so sebou osobný štít.

Do čerta. Teraz sa Ron cíti zle, že v vlaku omráčil Malfoya kúzlom.

Nie však kvôli Goyleovi a Crabbeovi. Ani jeden z nich si nevšimol, že väčšina Slizolinu považuje Voldemorta za svojho nepriateľa.

„Malfoy si tento semester dal veľkú námahu, aby nebol úplným debilom. Nemohol by mať v Británii žiadny magický titul, keby bol stále debil, Lavender. Možno som chudobný, ale stále som čistokrvný. Poznám tradície. Krajina by ho odmietla, keby to Malfoy robil len z chamtivosti alebo aby pomohol niekomu s hlúpym plánom. Je to trochu výhoda, ktorú my čarodejníci máme oproti muklovskej šľachte. Oni musia byť len najstarší, aby zdedili majetok, ale debil nemôže zdediť čarodejnícky titul.“

Lavender sa pozrie na podlahu a potom cez riasy zdvihne pohľad na Rona. Je si celkom istý, že sa nesnaží hrať na hanblivú, aby ho oklamala. Nevie presne povedať, prečo to vie, ale profesor Slizolin by pravdepodobne povedal, že je to niečo súvisiace s rečou tela. „Chodíš s niekým?“

Ron prekvapene niekoľkokrát zamrká. „Nie. Nikto ma o to nepožiadal. Okrem toho, pozri sa na mňa. Som ryšavá tyčka, ktorá stále zakopáva o vlastné nohy. Kto by mal záujem?“

Lavender sa znova pozrie na podlahu. „Ja. Mám záujem, myslím. Požiadala by som ťa.“

Och.

„Pozri.“ Ron si prejde rukou po vlasoch. „Si pekná, Lav, a keď sme spolu začali chodiť do školy, bola si naozaj milá. Ale pokiaľ sa budeš poflakovať s Dunbarovou a Blishwickovou, ktorí hovoria také sračky o mojej najlepšej kamoške? Mohla by si byť najbohatšia a najkrajšia dievčina na celom svete a aj tak by som ti povedal, aby si vypadla. Uvidíme sa neskôr.“

„Ty nejdeš do Rokvillu, Ron?“ spýta sa ho Pansy, keď Ron nájde ju a Xaviera Macnaira na druhom poschodí.

„Premýšľam o tom. Nie som si istý, či mám na to náladu. Ty ideš?“ spýta sa Ron.

Pansy sa usmeje. „Samozrejme! Ideš, Xavier?“

Macnair sa na Pansy usmeje s obdivom. „Ty choď a ja pôjdem za tebou.“ Macnair vezme Pansy za ruku a sprevádza ju chodbou, tak ako Malfoy sprevádzal Hermionu.

Ron na nich nechápavo hľadí. Oni spolu chodia? Kedy sa to stalo?

Potom stretne Millicent Bulstrodeovú a Susan Bonesovú a zamáva im. Millicent sa usmeje a Susan mu zamáva ľavou rukou, nie pravou. Ron sa otočí, aby ich sledoval, ako schádzajú po schodoch, a všimne si, že sa... držia za ruky.

Jasné. Tak je rozhodnuté. Všetci na hrade potratili rozum.

*          *          *          *

„No!“ Hermiona si vydýchne, keď konečne pocíti, že jej počasie pomohlo ochladiť sa, vnútri aj navonok. „Mal si dnes ráno nejaké zbytočné drámy?“

„Nie. Musel som len uniknúť Pansy, ktorá sa ma snažila obliecť,“ hovorí Draco s úsmevom. „Stále jej hovorím, že nikdy neprekoná moju matku, čo sa týka zmyslu pre štýl, ale ona to berie ako výzvu.“

„Jasné.“ Hermiona zaváha, ale jeho ruka je stále na jej ramene a sprevádza ju do Rokvillu ako gentleman. „Tvoja mama. Je... Myslím, ak odhliadneme od vašich politických rozdielov v postojoch, čo by povedala o mne?“

„Rozdiely v postojoch,“ zopakuje Draco. „Máš taký dar slova. Blaise sa stále chichotá nad tým perovým sprisahaním.“

„Mám rada presnosť,“ bráni sa Hermiona a potom si uvedomí, že Draco sa snaží neusmievať. „Ach, ty hlupák!“

„Theo si tiež rozširuje slovnú zásobu.“ Draco sa usmeje, potom sa zamyslí. „V súčasnosti by zvažovala mnoho možností. Matka by videla, že chodím s niekým, kto sa narodil nemagickým rodičom, a považovala by to za ďalší dôkaz rozkolu medzi matkou a synom. Mohla by to považovať za vedľajší prínos a rozhodnúť sa, že sa tiež stýkam s obyčajnými ľuďmi, aby som zistil, aké to je. Mohla by dokonca mať podozrenie, že pripravujeme nejakú pascu na detských smrťožrútov na škole.“

„Veľa si o tom premýšľal,“ hovorí Hermiona prekvapene. Nemala by byť šokovaná, ale Slizolinčania majú stále úplne odlišný spôsob myslenia, ktorý znie príliš komplikovane. Možno by mohla presvedčiť Nizara, aby ju naučil, ako funguje dvor.

Možno by sa mohla medzitým modliť, aby sa nikto nerozhodol diskutovať o Harrym v jej prítomnosti po zvyšok roka. Toto sa rýchlo stáva veľmi, veľmi nepríjemným.

„Musím. Aj keď sa už nemusím nutne starať o to, koho si vezmem, kvôli magickému titulu, stále musím vychádzať s ostatnými čistokrvnými – a matka je Blacková. To vždy komplikuje veci.“ Draco sa pozrie na kníhkupectvo. „Chceš ísť dnu, alebo si najprv dáme čaj?“

„Madam Puddifootová je hrozná,“ protestuje Hermiona. „Radšej pôjdem do hostinca U kančej hlavy, ako by som sedela v tej okázalej krabici, ktorú vydáva za čajový salónik.“ Premýšľa, či dokáže prísť na to, ako predstaviť Draca Aberforthovi Dumbledoreovi, vrátane Aberforthovho statusu v Slizoline, bez toho, aby prezradila niečo z hry. Draco je dosť inteligentný na to, aby o tom nehovoril nesprávnym ľuďom.

Draco sa uškrnie. „Prosím ťa. Existujú oveľa lepšie miesta ako Puddifootová. Ak znížiš nároky, uvidíš ako vrchná vrstva vládne svojim bohatstvom nad obyčajnými smrteľníkmi.“

„Takže skutočne znižuješ nároky?“ spýta sa Hermiona ironickým tónom.

„Myslím, že by som sa musel poriadne snažiť, aby som našiel niekoho, kto by bol naozaj dosť pochybný, aby som mohol znížiť nároky,“ odpovedá Draco.

„Mundungus Fletcher.“

„Och.“ Draco nakloní hlavu. „Chcem vôbec vedieť, prečo si schopná bez rozmýšľania menovať niekoho, kto je naozaj pochybný?“

Hermiona sa pozrie na Draca. „Videla som ho niekoľkokrát v Londýne cez leto, keď navštívil Grimmauldovo námestie.“

„Aha,“ povie Draco s porozumením. Hermiona vie, že Draco vie o existencii Fénixovho rádu, ale je to jedna z tých vecí, o ktorých nikto z nich nehovorí. Pre istotu. „Je ten Fletcher užitočný?“

„To je diskutabilné.“

Draco ich vedie z High Street do jednej z tichších bočných ulíc, kde majú svoje domovy obyvatelia dediny. Zaklope na dvere tretieho domu, ktorý vyzerá ako každý iný, ale potom otvorí dvere a vojde dovnútra, bez toho aby čakal, až mu niekto odpovie.

Malá predsieň sa otvára do veľkého priestoru s malými stolíkmi rozmiestnenými po miestnosti v dosť veľkej vzdialenosti od seba, čo vytvára lepší dojem súkromia. Svetlo faklí a sviečok odhaľuje tmavé, leštené drevo, ktoré dopĺňajú biele obrusy a niekoľko skladacích paravánov z maľovaného hodvábu.

Hermiona sa pozrie na oblečenie, ktoré majú na sebe ostatní hostia, a odolá nutkaniu začervenať sa. Toto je určite miesto pre ľudí s peniazmi. Nie je chudobná, ale dnes sa neobliekla tak, aby na niekoho zapôsobila. Obliekla sa tak, aby jej bolo teplo!

„Tu.“ Draco jej pomáha vyzliecť plášť a zavesí ho na stenu na prázdny vešiak, o ktorom Hermiona tuší, že je zakliaty, aby zabránil krádeži. Potom urobí to isté so svojím plášťom a odhalí sivú bundu a nohavice v kombinácii s vyžehlenou čiernou košeľou.

Obliekla som si mikinu s kapucňou, pomyslí si Hermiona v zmätenom zúfalstve. A džínsy. Je zázrak, že ostatní hostia nevyťahujú vidly.

„Modrofialová.“ 1) Draco sa usmieva na jej mikinu. „Tá farba ti naozaj veľmi pristane.“

Hermiona sa začervená. Nad farbou vôbec nerozmýšľala. „Ja... ďakujem. Ty však vyzeráš, ako keby si sem patril. Skvelo!“ opraví sa s rozšírenými očami. „Chcela som povedať skvelo!“

„Nie je dôvod, prečo by to nemohlo byť oboje,“ hovorí Draco a potom sa usmeje na niekoho za Hermionou. „Madam Ži!“

Hermiona sa otočí a vidí, ako sa k nim blíži malá čínska žena stredného veku. Má čierne vlasy so striebornými pramienkami, hnedé oči a na tvári jasný úsmev. Má na sebe lesklé modré čeongsam 2) z hodvábneho brokátu, nie z toho hrozného polyesterového saténu, aký Hermiona nájde v každom lacnom „ázijskom“ obchode v Londýne.

„Pán Draco!“ Madam Ži pozdraví Draca. „Dlho sme sa nevideli. Nebol môj čaj počas vašej poslednej návštevy uspokojivý?“

„Váš čaj bol absolútne vynikajúci, madam Ži,“ odpovedá Draco a namiesto toho, aby jej podal ruku, sa pred nižšou ženou ukloní. „Len ma zdržali nejaké politické záležitosti.“

Madam Ži prikývne. „Viem o takých veciach, ale v čajovni madam Ži sa o politike nerozprávame. Prosím. Poďte sem obaja, so mnou!“

Hermiona zvedavo nasleduje madam Ži, ktorá ich vedie k stolu v zadnom kúte čajovne s elegantným nápisom „Rezervované“ v zlatých písmenách na doske stola. Poklepe prstom na nápis, ktorý zmizne, a potom gestom vyzve Hermionu a Draca, aby si sadli.

Madam Ži vyčarí dva jedálne lístky a podá ich Dracoovi. „Vrátim sa o desať minút. Takéto rozhodnutia treba robiť opatrne!“

„Vyzerá milo,“ hovorí Hermiona a vezme si jedálny lístok, keď jej ho Draco podá. Je príjemný na dotyk, vyrobený z veľmi hrubého ryžového papiera. Farba sa rozteká po stránke tak, že to vyzerá, ako keby držala umelecké dielo.

„Madam Ži je nestranná, praktická, drahá a pravdepodobne najlepšia čajová majsterka v Británii, pokiaľ nejdeš do Londýna – a aj vtedy mám svoje pochybnosti.“ Draco otočí menu, aby si prezrel zadnú stranu. „Prečo si nervózna?“

„Naozaj nie som... oblečená. Na to, aby som bola tu.“ Niekoľko ďalších hostí ju pozorovalo, ale nikto sa nezdal byť urazený jej prítomnosťou. Možno to len veľmi dobre skrývajú.

„Och, na oblečení nezáleží, ver mi. Možno sa snažia zistiť tvoj krvný status, ale ako som povedal, madam Ži je nestranná. Neskrýva svoje podnikanie z predsudkov, čo môjho otca absolútne rozčuľovalo. Pravda je, že madam Ži vie, že mnohí študenti, ktorí by ju chceli navštíviť, si nemôžu dovoliť jej ceny. Nechce ich sklamať.“

„Ako to vieš?“ spýta sa Hermiona. Potom jej žalúdok spadne do topánok, keď si všimne, že tam nie sú uvedené ceny. Dvakrát bola so svojimi rodičmi vo veľmi luxusných reštauráciách a chýbajúce ceny sú vždy znamením, že by ste v danom zariadení nemali jesť, pokiaľ si nemôžete dovoliť nestarať sa o účet.

„Spýtal som sa jej,“ odpovedá Draco. „Ak máš rada trpké čaje, drž sa hornej polovice menu. Ak máš rada jemné čaje, spodnej polovice menu.“

Hermiona prikývne a otočí menu, aby zistila, že na zadnej strane je zoznam slaných predjedál a sladkých dezertov. Je to naozaj drahá náhrada za obed.

Dýchaj, pripomína si Hermiona. Podarilo sa jej ísť do Rokvillu v spoločnosti Viktora bez toho, aby hyperventilovala nad tým, že trval na tom, že za všetko zaplatí. Môže to urobiť znova. Zvyky čistokrvných a nemagických sa zhodujú v jednej veci: osoba, ktorá pozvala, je osoba, ktorá zaplatí účet. Draco presne vie, čo robí, koľko to stojí a koľko si môže dovoliť.

Samozrejme, keď Draco zdedí Malfoyov majetok, pravdepodobne si bude môcť dovoliť kúpiť väčšinu čarodejníckej Británie.

Hermiona si uvedomí, že Draco na ňu hľadí a usmieva sa. „Čo je?“ spýta sa. „Čo som urobila?“

„Na niekoho, kto trvá na tom, že Slizolinčania príliš premýšľajú nad sprisahaniami, počujem, ako premýšľaš nad každým jedným aspektom tejto situácie,“ povie Draco. „Nie že by to bolo zlé.“

„Máš pravdu. Naozaj som taká.“ Hermiona sa rozhodne obráti k jedálnemu lístku. „Máš nejaké odporúčania medzi jemnými čajmi?“ Horúci čaj by bol fajn, ale žiaden z týchto čajov nemá v popise správnu zmes korenín. Nevie ani, ako sa ten nápoj vlastne volá, aby si ho mohla objednať.

„Čokoľvek, čo je uvedené ako čierny Dianhong – čaj Yunnan,“ odpovedá. „To znie dobre. Nevadí ti, ak objednám za nás?“

„To bude asi najlepšie,“ priznáva Hermiona a znovu sa pozrie na zadnú stranu jedálneho lístka. „Obchody s donáškou v Londýne používajú anglické výrazy. Nemám tušenie, čo väčšina z týchto vecí je.“

„S donáškou?“

„Ak si objednáš jedlo so sebou alebo si ho necháš doručiť. Nazývame to donáškou,“ vysvetľuje Hermiona. „Mnoho reštaurácií ponúka túto službu, ale musíš bývať v ich doručovacej oblasti.“

„To znie ako skvelý nápad.“ Draco sa usmeje. „Zaujímalo by ma, či by sme mohli presvedčiť niekoho v Rokville, aby to vyskúšal?“

„Ako spôsob vyčarovania? Alebo najať niekoho, kto by sa premiestňoval sem a tam? Alebo systém objednávok cez letax?“ Táto diskusia ich rozptyľuje, kým sa nevráti madam Ži, stále rovnako veselá a šťastná ako predtým.

„Vy,“ hovorí madam Ži Hermione. „Ospravedlňujem sa. Potreboval ma iný zákazník a ja som si nenašla čas opýtať sa na vaše meno.“

„Oh, to vôbec nevadí,“ odpovedá Hermiona. Začína mať madam Ži rada a dúfa, že nie je puristka, čo sa týka krvi. „Som Hermiona Grangerová, madam Ži.“

„Hermiona Grangerová!“ madam Ži sa usmieva. „Budete ďalším učňom profesora obrany!“

„Ehm... to nie je isté!“ protestuje Hermiona a všimne si, že Draco si zakrýva tvár jedným z jedálnych lístkov. Smeje sa jej, ten hlupák! „Je to možné,“ hovorí. „Počkajte. Ako ste to vedeli?“

Madam Ži si priloží prst na pery a vydá zvuk „šššššššššššš“. Mám svoje cestičky, slečna Grangerová. Mladý pán Draco, ste obaja teraz pripravení si objednať?“

Draco objednáva čaj Yunnan s názvom jīnyá diānhóng. Potom spomína jian dui, lou po beng, baozi a zongzi. 3) „Prosím, rôzne príchute,“ žiada madam Ži. „O dezerte sa rozhodneme neskôr.“

Madam Ži prikývne. „Samozrejme, mladý pán Draco.“

„Môžete skúsiť oslovovať ma ‚pán‘,“ hovorí Draco.

„Ale ja vás poznám od dvoch rokov.“ Madam Ži sa na neho uškrnie. „Budem vás oslovovať pán, keď sa oženíte.“

„Dúfam, že tým nenaznačovala, že sa budeme brať,“ hovorí Hermiona, keď madam Ži znova odíde. „Na to sme ešte trochu mladí, aj keď Daphne si to zrejme nemyslí.“

Draco sa zamračí, ale vyzerá skôr znepokojene ako nahnevane. „Daphne si pravdepodobne bude musieť vyjednať vlastnú manželskú zmluvu. Začína s tým teraz, keď ju vhodní uchádzači budú posudzovať skôr na základe ich priateľských vzťahov a spojenia s Rokfortom ako na základe jej titulu. Keď bude staršia, bude to ťažšie. Okrem toho, ak nebude mať zmluvu pred dovŕšením sedemnástich rokov, aj keby to bolo len odloženie svadby o niekoľko rokov, jej rodičia budú na ňu tlačiť, aby si vzala niekoho, koho si vyberú oni. Neveril by som Geronimovi Greengrassovi, že riadne zje raňajky, nieto ešte že zariadi svadbu.“

„Aha.“ Hermiona si myslí, že to znie príliš komplikovane a hrozne, ale Daphne sa do toho púšťa s neúprosným odhodlaním. „Naozaj sa pán Greengrass pokúsil zariadiť manželstvo medzi tebou a Daphne?“

Draco sa tvári znechutene. „Bože, áno. Úplný hajzel. Ani to neprebral s mojou matkou! Len poslal ponuku sovou. Hrubé, nezdvorilé a neprijateľné, a to nehovoriac o tom, že Daphne a ja nie sme ani trochu kompatibilní.“

Hermiona si oprela bradu o ruku a usmiala sa na neho. „Prečo nie?“

„Lebo mi Daphne pripomína moju matku.“ Draco sa zachvel. „Milujem svoju matku, ale odmietam si vziať niekoho, kto je jej taký podobný!“

„Môžem sa spýtať, aká je tvoja matka?“ Hermiona to chcela vedieť, najmä vzhľadom na priepasť, ktorú Draco medzi nimi vytvoril. Niekedy si nie je istá, čiu bezpečnosť to má zabezpečiť, ale Draco a pani Malfoyová presvedčili všetkých mimo ich malého kruhu priateľov, že úplne nesúhlasia s voľbami toho druhého.

„Inteligentná. Prešibaná. Bezohľadná.“ Draco sa na chvíľu zastaví. „Výnimočne pragmatická. Chladná voči všetkým, ktorých nemá rada, a podobne ako pravá Blacková, nemá rada veľa ľudí. Miluje ma z celého srdca, hoci nikdy nedovolí, aby tento cit zasahoval do jej pragmatizmu. Ak sa však matka rozhodne, že niekoho má rada, urobí všetko, čo je v jej silách, aby ho podporila, aj keby to znamenalo ukryť telá všetkých divákov z celého metlobalového zápasu.“

Hermiona sa rozhliadne po miestnosti a uvalí na ňu kúzlo súkromia, ktoré ju naučil profesor Snape. „V poriadku. Muffliato,“ povie. „Nikto nebude môcť rozlúštiť, o čom sa rozprávame.“

„Muffliato,“ zopakuje Draco a zamračí sa. „Myslím, že som to už počul. Profesor Snape to použil, keď navštívil panstvo, ak sa nemýlim.“

Hermiona pokrčí nos. „On navštevuje tvoj dom?“ Bola by oveľa radšej, keby žiadny z jej učiteľov nikdy nenavštívil jej domov.

No. Možno po tom, čo absolvuje Rokfort a univerzitu, ale nie počas štúdia!

Draco prikývne. „Regulus Black, môj bratranec, bol mojím krstným otcom, keď som sa narodil, ale potom... zmizol. Vieme, že je mŕtvy, ale nikto nevie, ako a kde sa to stalo. Profesor Snape nikdy nebol oficiálne zapísaný v dokumentoch ako môj krstný otec, ale mama ho považuje za jediného vhodného a inteligentného náhradníka.“

Hermiona sa snaží potlačiť úsmev. „Neviem si predstaviť, že by profesor Snape bol ochotný vychovávať dieťa. Vôbec.“ Je príliš ľahké si predstaviť výraz, ktorý by sa objavil na tvári profesora pri samotnej myšlienke na rodičovstvo.

Draco sa smeje. „Nie, ja tiež nie. Našťastie mám krstnú mamu, pratetu Koraliu. Je to sestra mojej babičky. Bola to najrozumnejšia žena, ktorú moja matka v tých dňoch poznala, okrem tety Andromedy, ale môj otec jej v žiadnom prípade nedovolil, aby bola mojou krstnou mamou ona.“

„Tvoja sesternica Tonksová je veľmi milá,“ hovorí Hermiona, neistá, či by mala. Draco je teraz v lepšej situácii, ale ona presne vie, prečo bola Andromeda vypálená z rodokmeňa rodiny Blackovcov.

„Rád by som ju spoznal,“ hovorí Draco s nostalgiou v hlase. „Teta Andromeda, strýko Ted a sesternica Tonksová. Bolo fajn konečne spoznať bratranca Sirius bez toho, aby som sa bál, že ma zabije. Bolo by fajn mať viac rodiny, ktorá nie je šibnutá a šialená.“

Hermiona potláča smiech rukou. „Šibnutá?“

„Je to užitočný výraz a je presný,“ zdôrazňuje Draco, ale aj on sa usmieva. „Bláznivá teta Bellatrix, šialený strýko Rodolphus a môj otec sa naozaj nepočítajú ako rodina. Dedko Cygnus, dedko Abraxus a babička Delphina sú všetci mŕtvi, a no, sú preč. Jedinou nevýhodou je, že mi takmer došla rodina.“

„Máš nás,“ odpovedá Hermiona bez zaváhania. „Slizolinčanov, ktorí nie sú hlúpi, mňa a Weasleyovcov – som si istá, že si s nimi nejako spriaznený, vzhľadom na to, ako veľmi ich tvoj otec nenávidí.“

„Ak áno, tak ich vyškrtli z rodokmeňa. Asi by som mal urobiť pár diskrétnych pátraní a zistiť, čo mi otec nechcel povedať.“ Draco sa na ňu pozrie. „Prečo si potrebovala kúzlo na ochranu súkromia? Hoci chápem, že o tom nechceš hovoriť tam, kde ťa môže niekto počuť.“

„Ehm... tá poznámka o množstve tiel, ktoré treba skryť.“ Hermiona netuší, ako to diplomaticky povedať. „Tvoja matka mala rada Voldemorta.“

Draco sa zachveje. „Prosím, nehovor jeho meno. A áno, mala ho rada. Vzhľadom na to, čo som zachytil, a na to, čo mi matka bola ochotná povedať na túto tému, myslím, že prestala mať rada Temného pána dávno pred koncom poslednej vojny.“

Hermiona sa rozhliadne, aby sa uistila, že sa nikto neblíži s čajom a jedlom, a potom sa nakloní bližšie. „Prečo?“

Draco sa pozrie na stôl a prstom prechádza po šve obrusu, ktorý je ušitý tak, aby pripomínal rastúce paprade. „Myslím si – ale nie som si istý – že matka si uvedomila, že Temný pán sa o to nezaujíma. Hovoril všetky správne veci, ale bol... prázdny.“

Hermiona hľadí na Draca. „Bože môj. Ty si ho stretol!“

Draco prehltne, než sa na ňu pozrie kútikom oka. „Minulé leto,“ zašepká. „Otec ho pozval do sídla. Tušil som, že ho možno uvidím, ale nečakal som, že to bude v deň, keď som prišiel domov z Rokfortu.“

„Och, Draco.“ Hermiona inštinktívne natiahne ruku, aby ho chytila za ruku. „Bolo to veľmi zlé?“

„Bol desivý.“ Draco jej pevne stisne ruku. „Temný pán mi položil ruky na plecia, zablahoželal môjmu otcovi, že ma vychoval, aby som žil podľa správnych noriem, a povedal mi, že od ďalšieho potomka rodu Malfoyovcov očakáva veľké veci. Usmial sa a jeho oči... vyžarovali, že to myslí vážne, ale nebolo to tak. Nie tým spôsobom. Myslí si, že sme všetci len nástroje. Pre neho nie sme ľudia. Sme len... veci. Preto ho matka nechce nasledovať.“

„A pretože ťa miluje a prítomnosť Vold... ehm, Veď-Vieš-Koho ťa vystavuje nebezpečenstvu,“ hovorí Hermiona.

Draco prikývne. „Áno, to si myslím tiež. Nemyslím si, že matka niekedy odpustí otcovi, že ju bez jej súhlasu vyhlásil za vernú Temnému pánovi. Je Blacková. Za Blackovcov nehovoríte, oni hovoria sami za seba. Matka nešla do Little Hangletonu, vieš. Nevedela, že otec tam bol, kým sa nevrátil.“ Draco sa na ňu pozrie. „Keby si mi nepovedala, že profesor Slizolin ťa vyhlásil za pokročilého oklumentora, nič z toho by som ti nehovoril, vieš.“

„Viem.“ Hermiona mu stisne ruku. „A nikomu inému nič nepoviem. Sľubujem.“

Pristúpi k nim čašník vo voľnom habite a voľných nohaviciach s veľkým podnosom. Hermiona prútikom rýchlo zruší kúzlo súkromia. „Dobrý deň!“ pozdraví ho a snaží sa usmievať, ako keby bolo všetko v poriadku.

Čašník položí podnos na stôl, naznačí, že je nemý, a potom im britskou posunkovou rečou oznámi, že neovláda ich jazyk. Obaja prikývnu a usmejú sa na znak porozumenia, pričom Draco znakovou rečou povie „ďakujem“.

Čašník sa usmeje späť a začne vykladať podnos. Je na ňom veľký džbán voňavého čaju, malé šálky a tanieriky a niekoľko tanierov s horúcim jedlom: pečivo posypané sezamom, slaný koláč a dva druhy plnených knedlíkov. Potom sa im krátko ukloní a odíde s prázdnym podnosom.

„Ach, to všetko tak krásne vonia, Draco.“ Hermiona musí zovrieť ruky v lone, aby sa nenatiahla, keď Draco trvá na tom, že naleje čaj. Je to zdvorilé a galantné gesto. So zdvorilosťou sa dokáže vyrovnať.

„Áno, vonia,“ súhlasí Draco ticho a sleduje, ako Hermiona znovu kúzlom zabezpečuje súkromie. „Je to... pekné. Rozprávať sa o tom s niekým, kto tomu rozumie. Myslím, že Potter by naozaj vedel, aké to je pozerať sa na tvár toho chlapa bez nosa.“

Hermiona žehná všetkým aspektom mágie mysle, najmä tomu, ktorý jej umožňuje sústrediť sa na Trojčarodejnícky turnaj namiesto toho, aby sa rozplakala od smiechu pri predstave, že Nizar sa nielen pozeral na tú tvár bez nosa, ale do nej vyrezal trvalú dieru. „Neviem, či by Harry o tom niekedy chcel hovoriť,“ hovorí, čo je úplná pravda.

Chvíľu premýšľa a potom sa rozhodne, že Nizarovi to nebude vadiť. Ak je to niečo, čo pomôže Dracoovi, vie, že by si myslel, že to stálo za to. „Dostali sa k trofeji v bludisku v rovnakom čase, trofeji, ktorá bola prenášadlom,“ hovorí a napije sa čaju, ktorý chutí absolútne vynikajúco, bez toho, aby potreboval cukor. „Harry a Cedric si v bludisku niekoľkokrát pomohli, ale keď prišiel čas získať trofej, Harry chcel, aby si ju vzal Cedric. Vždy mal pocit, že Cedric je skutočný šampión Rokfortu. Cedric odmietol a trval na tom, že si ju Harry zaslúžil za to, že ho zachránil pred akromantulou. Pohádali sa a Harry nakoniec navrhol, aby trofej vzali spolu. Pre Rokfort.“

Draco na ňu hľadí s vyvalenými očami a bledou tvárou. „A potom ich prenášadlo odnieslo na ten prekliaty cintorín.“

„Áno.“ Hermiona dúfa, že po tomto bude schopná niečo zjesť. „Pettigrew Cedrica okamžite zabil. Zabíjajúcou kliatbou. Priamo pred Harrym. Potom bola slávnosť, ktorá priviedla späť k životu Veď-vieš-koho, a on použil crucio na niekoľkých Smrťožrútov, ktorí sa tam objavili, a potrestal ich za to, že neboli lojálni. Potom sa pokúsil použiť kliatbu imperius na Harryho, ale to nefungovalo, tak namiesto toho použil crucio.“

„Prečo nám to nikto nepovedal?“ spýtal sa Draco chrapľavým hlasom. „Nič z toho? Len vedomie, že Temný pán použil kliatbu cruciatus na svojich vlastných ľudí, by nám všetkým dalo jasnú nápovedu, že nasledovať ho je strašná myšlienka!“

„Neviem, Draco. Vtedy som si myslela, že profesor Dumbledore sa nás len snažil ušetriť nepríjemných detailov, vieš?“ Hermiona pokrúti hlavou. „Teraz si myslím, že nepovedal dosť. Myslím, že nikdy nepovie dosť.“

„Pozerá sa niekto týmto smerom?“ spýta sa Draco a odloží šálku s čajom.

Hermiona sa rozhliada. „No, nie, nemyslím si...“ Otočí sa späť k Dracovi a on ju pobozká. Oči sa jej prekvapením rozšíria, ale bozk skončí skôr, ako stihne zareagovať.

Draco sa pomaly odtiahne, na tvári opäť s tým plachým úsmevom. „Myslel som, že by bolo dobré pripomenúť nám obom, že toto má byť rande. A ja, ehm... ďakujem. Že si mi dala druhú šancu.“

Hermiona si prejde prstom po perách, ktoré sú ešte vlhké od bozku. „Ja... rande. Áno. To bol dobrý nápad. A... nemáš za čo.“

Draco sa usmeje ešte širšie. „Tak,“ povie, vezme pár paličiek a ukáže na jedlo. „Toto je zongzi. Madam Ži ho plní jelením mäsom, kuracím tukom a bylinkami. Pred jedlom sa bambusové listy odstránia. Toto je baozi, parený knedlík, plnený zeleninou z Číny. Ten so sezamovými semienkami je jian dui a má sladkú náplň. Toto je...“ Draco zčervená. „Je to lou po beng. Sladký koláčik.“

Hermiona sa rozhodne byť diplomatická. „Tak to bude určite úžasný koláčik.“ 4)

Má pravdu. Je vynikajúci, rovnako ako všetko ostatné. Hermiona vypije príliš veľa čaju, ospravedlní sa, že ide na toaletu, a potom sa vráti, aby pomohla Dracovi dojesť všetko, čo je na stole. Potom si objedná dezert: cukrovú vatu nazývanú karamelová dračia brada, 5) horúci puding zo zázvoru a mlieka, kandizované ovocie na tyčinkách nazývané tanghulu 6) a mangový puding.

„Vybuchnem,“ hovorí Hermiona a opiera sa o stoličku. „Všetko je príliš chutné na to, aby som to nezjedla.“

Aspoň Draco vyzerá, že je na tom podobne. „Vždy je to tak. Jedlo madam Ži je magické. Možno doslova, ale myslím, že by bolo neslušné sa na to pýtať.“

„Ako si našiel toto miesto?“ spýta sa Hermiona. Nedokáže si tu predstaviť Luciusa Malfoya. Jedlo nie je dostatočne honosné.

„Priviedla ma sem mama. Otec s tým nechcel mať nič spoločné. Povedal, že je to ‚príliš cudzie‘.“ Draco prevráti oči. „Nenávidím, že je taký hlupák. Nie všetci Malfoyovci boli hrozní, ale on sa naparuje ako nejaký debil. Zneuctil celý môj rod, a ja som ho za to kedysi obdivoval,“ hovorí trpko.

Hermiona natiahne ruku a znova chytí Draca za ruku. Je to divné, naozaj, ale zároveň je to príjemné. Nemyslí si, že je pripravená na bezhlavé bozkávanie s Dracom Malfoyom alebo niečo podobné, ale toto zvládne. Nechce, aby sa Draco utápal v sebaľútosti. Blaise povedal, že by sa všetci mali obávať toho, čo sa deje tento rok, a má pravdu. „Mali by sme to zopakovať. Na ďalší víkend v Rokville v apríli.“

Draco prekvapene zdvihne pohľad. „Chceš... chceš ísť na ďalšie rande? So mnou?“

„No, stále máme toľko vecí, o ktorých by sme sa mali porozprávať,“ hovorí Hermiona a snaží sa nemyslieť na to, ako je Draco rozkošný, keď je zmätený. „Ešte sme ani nezačali diskutovať o beletrii, ani o tom, ako by som ti chcela počas letných prázdnin ukázať nemagické kníhkupectvo!“

„Aké je nemagické kníhkupectvo?“

Hermiona vydala šťastný povzdych. „Je to blaženosť, Draco. Úplná blaženosť.“

* * * * *

1) Označil tú farbu za „perwinkle“ – v češtine barvínek, v slovenčine zimozeleň: https://sk.wikipedia.org/wiki/Zimozele%C5%88_men%C5%A1ia Tak neviem, príde mi zrozumiteľnejšie ju jednoducho označiť za modrofialovú.

2) Typ čínskych šiat: https://cs.wikipedia.org/wiki/Cheongsam

3) Proste rôzne čaje. :D Nie som čajový fanúšik, tak kto chce, môže si ich dohľadať.

4) Podľa wikipedie by to mal byť skôr Lo por beng, Lao po bing, v každom prípade je to svadobný koláčik. Ó. Dráčik má nejaké tie úmysly. https://en.wikipedia.org/wiki/Sweetheart_cake

5) Pre ilustráciu: https://en.wikipedia.org/wiki/Dragon%27s_beard_candy

6) https://en.wikipedia.org/wiki/Tanghulu Nevyzerá to všetko zle, ale mám akýsi odpor voči čínskym jedlám. Možno je to tým, že v našom regióne je rozšírených veľa vtipov na túto tému, ktoré pribudli hlavne po korone. A vždy si spomeniem na jeden konkrétny:

Čech přijde do čínské restaurace.

Čech: "Tak, co tu máte dobrého?"

Číňan: "Hadí mozky, psí uši, kočičí ocasy..."

Čech: "Ježkovi voči!"

Číňan: "Dobrá volba!"