Preklady fanfiction Harryho Pottera

3. Bratská láska

Scorpius sa rozhliadol okolo seba. Bola to tá istá scéna, len obloha vyzerala tmavá, akoby sa každú chvíľu malo rozpršať. Otočil sa a uvidel Rose, ako pozerá smerom ku kôlni s metlami. Pobral sa k nej a zbadal dvojičky s Ronom, ako vyťahujú jednu z metiel. Ron už nebol bábätko. Stal sa z neho malý chlapec, také troj-štvorročné batoľa. Pozeral, ako Fred chytá metlu – Ometlo (Zameták). Scorpius žmurkol. Neveriacky. Že by niekto ešte vlastnil Ometlo? Otec mu vždy hovoril, že tú metlu si kupujú len ľudia, čo nemajú všetkých päť pohromade. Je pomalá a strašne staromódna.

„Sleduj toto,“ povedal Fred a vysadol na metlu. George sa naňho chvíľu díval neisto. „No tak, zober si aj ty nejakú, George. Bude sranda.“ Pozrel na Rona. „Ty nie, ty si ešte malý.“ Ron sa zatváril urazene, keď to Fred povedal. „Nezazeraj tak. Mama by ma zabila, keby sme ťa vzali so sebou,“ dodal a sledoval, ako George vyťahuje maminu metlu. „Rýchlo,“ zasyčal.

„Dostanete sa do pekného maléwu,“ povedal Ron tým svojím detským prízvukom.

Fred sa uškrnul. „Nie, ak to nepovieš, však?“

Scorpius pozrel na Rose. „Aha, tak teraz viem, odkiaľ máš ten svoj dobrodružný gén,“ zažartoval. Rose sa pousmiala, ale nevyzerala celkom šťastná. „Kde je vlastne ten Fred?“ spýtal sa napokon zo zvedavosti. „Nikdy som ho nevidel na žiadnej vašej fotke a spomínaš len strýka Georga.“

Rose stisla pery. Chvíľu mlčala. „Strýko Fred zomrel vo vojne,“ povedala napokon potichu. Scorpius oľutoval, že sa spýtal. Začal mať toho Freda celkom rád. „Strýko George o ňom nikdy nechce hovoriť, keď sme nablízku. Ocko hovorí, že sa zo smrti svojho dvojčaťa nikdy poriadne nespamätal. A ja sa mu nečudujem.“

Scorpius pozrel na dvojičky, ktoré sa už obaja vznášali nad zemou. Ani on sa mu nečudoval.

Ron k nim pribehol. „Mama vám povedala, aby ste sa ich nedotýkali,“ vyhlásil. „Povedala, že dostanete domáce väzenie, ak sa dotknete metiel. Ja jej to nepoviem, ale musíte zliezť dole.“ Ron vyzeral, že sa o svojich bratov bojí. Zrazu zalapal po dychu. „Nemôžete bwať Billovo Ometlo! Ten bude strašne nahnevaný! Fwed! Geowge! Zlezte!“ prosíkal.

George prevrátil oči. „Ty nám kazíš celú zábavu, choď preč!“ okríkol ho.

Fred súhlasil. „Jasné, ak nie si s nami, tak choď za Ginny a hraj sa s bábikami. Si malý udavač a mamin maznáčik, ak sa ma pýtaš.“ Otočil sa k svojmu dvojčaťu. „Si pripravený, George?“ George nadšene prikývol. Fred sa zazubil, potiahol metlu a vyletel vyššie. „Toto je paráda!“

George ho napodobnil. „Máš pravdu,“ súhlasil.

Ronovi sa zachvela spodná pera. „Zlezte dole…“ zašepkal. Chvíľu váhal, potom sa otočil a bežal späť do domu. Scorpius s Rose ho nasledovali, aby ho nestratili z dohľadu. „Mami! Mami!“ Ron vbehol do kuchyne a ťahal mamu za habit. „Mami, Fwed a Geowge sú vonku a hrajú sa s metlami! A vzali aj Billovo Ometlo!“

Rose prevrátila oči. „Teraz viem, prečo sa z Huga stal taký udavač,“ zamrmlala.

Scorpius pozrel na Rona. „Ale má pravdu. Tí dvaja si môžu ublížiť. Nie sú oveľa starší ako tvoj otec, však?“ Rose prikývla. Sledovala, ako si Molly rýchlo utrela ruky do servítok a hodila  ich na zem. Chytila Rona za ruku a obaja vybehli zadnými dverami. Scorpius s Rose išli za nimi. „A teraz viem, prečo je v Brlohu vždy taký bordel,“ poznamenal Scorpius.

„Babičku nemôžeš viniť,“ bránila ju Rose. „Ona musí vždy všetko riešiť hneď.“ Scorpius pochopiteľne prikývol a vyšli späť na dvor.

„FRED! GEORGE! OKAMŽITE SEM DOLE!“ zarevala Molly tak, že sa zem zatriasla. Fred s Georgeom stuhli, keď zbadali mamu. Fred vrhol na vystrašeného Rona škaredý pohľad. Dvojičky sklopili prútiky, zvesili hlavy a postavili sa pred ňu. „Čo ste si mysleli, keď ste lietali bez dozoru? Mohli ste spadnúť a zlomiť si väzy!“ vybuchla nahnevane.

„Ale boli sme opatrní!“ bránil sa George.

Molly naňho vrhla varovný pohľad. „Neodvrávaj, George. Či som ťa nič slušné nenaučila?“ George stisol pery. Molly si unaveno povzdychla. „A teraz chcem, aby ste obaja vrátili tie metly a šli rovno do svojej izby. O treste si ešte porozprávame.“ Otočila sa a – na Ronovu veľkú ľútosť – odišla bez neho.

Fred sa na Rona zamračil. „Prečo si na nás žaloval?“ spýtal sa nahnevane. Ronove ruky sa triasli. „Nemal si na nás žalovať! Ty si vždy mamin malý chlapček, čo? Vždy bežíš za ňou, však?“ Fred Rona prudko strčil, až chlapča spadlo na zem. „A čo za to dostaneš, hm, Ronnie? Čokoládovú žabku?“

„Mama nič o čokoládovej žabke nepovedala!“ bránil sa Ron a bojoval so slzami.

„Tak ako môžeš byť taká žalobaba?“ pridal sa George. Vyzeral rovnako nahnevaný ako jeho dvojča. „Teraz nám mama poriadne naloží, lebo nás prichytila. A je to kvôli tebe, Ron! Ty na nás stále všetko žaluješ!“ Otočil sa a zamieril ku kôlni. „Poď, Fred.“ Nahnevane odkráčal.

Fred sa na Rona naposledy pozrel. „Si taký malý plačko!“ Otočil sa a išiel za Georgeom. „Počkaj, George!“

Rose si čupla vedľa Rona. „Keby som sa ho mohla aspoň dotknúť,“ zašepkala. Po Ronovej tvári sa už kotúľali slzy. „Prečo sú k ockovi takí zlí? Veď neurobil nič zlé.“ Sledovala, ako si dvojičky cestou ku kôlni niečo žartovne hovoria. „Nemali byť naňho takto tvrdí. Ocko je ešte celkom malý.“ Otočila sa k Scorpusiovi. „Netušila som, že strýko George a strýko Fred boli k ockovi takí hnusní.“

Scorpius pokrčil plecami. „Ja to zažívam v Slizoline neustále, lebo sa stále motám s tebou,“ podotkol. Rose prevrátila oči. „Nie že by som sa sťažoval,“ dodal rýchlo Scorpius. Pozeral, ako sa Rose pokúša dotknúť svojho otca. „To nemôžeš, vieš. Je to už len spomienka. Stavím sa, že tvoj otec si na tieto chvíle ani nespomenie. Je to celkom normálne,“ vysvetlil.

„Ale boli to jeho bratia,“ neveriacky povedala Rose. Všimla si, ako Ronovi steká po nohe krv. „Pozri, má reznú ranu. Ach, ocko!“ Začula nejaký zvuk. Zdvihla zrak a videla, že dvojičky idú späť k nim. Ron vyzeral úplne bledý. „Čo teraz budú robiť?“

Fred sa uškrnul, podsunul si ruku pod Ronove pazuchy a George urobil to isté. „Ty pôjdeš s nami,“ zasyčal Fred. Ťahali malého Rona so sebou do domu. „Ty malá žalobaba, stále nám robíš problémy. Prečo sa nám radšej prestaneš pliesť do cesty a nejdeš sa hrať s Ginny? Ty musíš stále bežať za mamou.“

„Stále na nás žaluješ,“ pridal sa George. „Možno preto, že si žiarlivý, že si príliš malý na to, čo robíme my. Vždy si bol taký malý.“

„Au, to bolí!“ vykríkol Ron. Už prestal plakať. Fred ho chytil ešte pevnejšie, aby sa nemohol vykrútiť. „Puste ma! Puste ma!“ kopal nohami. „Fwed, Geowge, je mi to ľúto! Naozaj mi je to ľúto!“ znel úplne bezmocne. „Nabudúce už nebudem žalovať, sľubujem! Pwosím, puste ma!“ prosíkal.

Fred aj George ho naraz pustili. „Naozaj sľubuješ?“ spýtal sa Fred. Ron prikývol a utrel si slzy. „Tak urobíme slinovú prísahu,“ povedal Fred. Ron zdvihol obočie. „Videl som, ako to robia muklovia. Boli sme minule v parku, lebo nás tam vzal ocko. Volá sa to slinová prísaha.“ Fred natiahol ruku a napľul si na dlaň. Ron sa prikrčil. „Ty urobíš to isté a potom si potrasieme,“ vysvetlil Fred.

„Ale ja neviem pľuť,“ namietal Ron.

„Urob to, inak ti ja ani George nikdy neodpustíme,“ zahriakol ho Fred. Ron sa nadýchol, nazbieral všetok slin, čo mal, a tiež si pľul na dlaň. „Teraz si potrasme,“ povedal Fred. Chlapci si potriasli rukami. Na Fredovej tvári sa objavil široký úsmev. „Tento sľub nesmieš nikdy porušiť, lebo ak áno,“ Fred sa zatváril tajomne a stíšil hlas, „objaví sa troll a budeš sa s ním musieť biť. Mama s ockom ho neuvidia, tak budeš úplne sám.“

Ron prehltol pri predstave zápasu s trollom. „To nechcem.“

„Vieme,“ usmial sa George. „Tak už nikdy na mňa ani na Freda nežaluj, inak toho trolla uvidíš.“ Zlomyseľne sa pozrel na Freda, ale pred Ronom sa snažil tváriť vážne. Práve vtedy vošla Molly do obývačky. „Prepáč, že sme jazdili na metlách, mami,“ rýchlo povedal George, keď ju zbadal.

Molly pokrútila hlavou. „Neviem, čo si s vami mám počať.“ Vyhnala ich hore schodmi. „O tom sa ešte porozprávame a tentoraz sa z toho nevykrútite. Minule vás ocko zachránil, keď ste sa prevážali na metlách. A teraz hore.“ Otočila sa na Rona, ktorý na nich len tupé pozerá. „Ron, Ginny je hore s Charliem. Choď sa s nimi hrať, kým sa porozprávam s tvojimi bratmi.“ Ron sledoval, ako Fred s Georgom idú hore s mamou. Keď mu Fred priateľsky žmurkol, usmial sa.

„Nie sú až takí zlí,“ zamrmlal Scorpius. „Myslel som, že tvojho ocka teraz zmlátia.“ Pozrel na Rona, ktorý sedel sám na gauči. „Prečo nejde hore za Ginny a Charliem, ako povedala babička?“ spýtal sa Rose, ktorá len pokrčila plecami. „Občas mu naozaj nerozumiem.“ Pozrel späť na toho osamelého štvorročného chlapčeka.

Rose chytila Scorpiusa za ruku. „Poď, pozrime sa,“ povedala. „Ťažko chodí. Pozri na tú ranu.“ Rose sa zohla, aby si Ronovu ranu lepšie prezrela. „Neviem, prečo si ju babička nevšimla. Pozri, ako má celé nohavice od krvi.“ Chvíľu na Rona pozerala. „Vyzerá taký smutný,“ povedala po krátkom pozorovaní. „Čo si asi myslí?“

Scorpius pokrčil plecami. „Kto vie? Myslím, že babička mala plné ruky práce s dvojičkami a ranu prehliadla.“ Za sebou začul otváranie dverí. „Rose, niekto ide zadnými dverami,“ povedal a otočil sa.

„Hej, Ron, čo je s tebou?“ vošiel Bill do obývačky. Tvár mal špinavú a vyzeral unavený, no napriek tomu sa usmieval. Sadol si k bratovi. „Čo to máš za výraz?“ Pozrel dole a uvidel Ronove zakrvavené nohavice. „Fred a George?“ Ron pokrútil hlavou. Bill sa usmial. „Inak to ani nemohlo byť, pokiaľ si nespadol zo schodov, čo veľmi pochybujem. Neboj sa.“ Bill vstal. Čupol si. „Poď hore, uvidíme, čo s tým mama spraví. Vezmem ťa na chrbát.“

Ron chvíľu váhal. „Ale už som ťažký.“  

Bill sa zasmial. „Nie až tak, aby som ťa neuniesol. Neboj sa.“ Ron žmurkol a vyšvihol sa mu na chrbát. Bill vstal a niesol Rona hore na chrbte. „Nemal by si si od Freda a Georga všetko nechať páčiť. Jedného dňa oľutuješ, že si to robil.“ Keď prišli hore, položil Rona na zem. „Kde je mama?“ spýtal sa.

„U Fweda a Geowga,“ odpovedal Ron.

„Teraz sú v tom až po uši,“ zamrmlal Bill. Ron zbledol. Bill pokrútil hlavou. „Neboj sa. Dvojičky dobre vedia, že si to zaslúžia. Ak ti budú robiť problémy, stačí povedať mne. Kým nebudeš mať sedem, nie si sám, to ti sľubujem.“ Ron sa usmial. Bill ho chytil za ruku. „Poď. Ginny je asi vo svojej izbe, môžete sa spolu hrať, kým mama nevyjde od dvojičiek,“ povedal a viedol Rona do Ginnyinej izby.

Rose sa usmiala, keď videla, ako Bill vedie Rona. „Nie sú rozkošní?“ Išli za nimi. Keď vošli do izby, Rose zažmurkala. Bola takmer prázdna – len Charlie s Ginny sedeli uprostred pri malej posteli a pri nich dve staré plyšové hračky. „Prečo tu nič nie je…?“ jej hlas sa vytratil. Vedela, že jej otec bol ako chlapec chudobný, ale nie až takto.

Scorpius pristúpil bližšie k posteli. Bola jednoduchá, malá, očividne po staršom súrodencovi. V izbe nebolo takmer nič – len posteľ a maličká skriňa, ktorá podľa neho patrila Ginny. Otočil zrak na Weasleyovcov. Zrazu si všimol niečo, čo mu v prvej spomienke ušlo. Ich oblečenie nebolo len poplátané – bolo vyblednuté a ošumelé. Nevedel si predstaviť, ako prežili zimu.

„Myslel som, že sa vrátiš až večer,“ povedal Charlie, keď uvidel Billa s Ronom. Bill zdvihol obočie. Charlie sa otočil späť k Ginny. „Tu máš Rona, aby sa s tebou hral,“ povedal, vstal a pristúpil k Billovi. „Počul som krik z dvora. Sú dvojičky v poriadku?“ spýtal sa. Bill pokrčil plecami. Charlie pozrel na Rona, či niečo povie.

Ron nechcel spomenúť, že dvojičky jazdili na metlách – už vôbec nie, že George bral Billovo Ometlo. Vyzeral veľmi neisto. Charlie sa naňho mile usmial. Ron si ťažko povzdychol.

„Jazdili na metlách a mama sa na nich nahnevala,“ povedal napokon.

Bill zdvihol obočie. „Na čích metlách?“ Ron si zahryzol do pery. Bill si poškriabal hlavu. „Hlavné je, že nespadli,“ povedal celkom pokojne, čo Charlieho aj Rona prekvapilo, lebo Bill zvyčajne nemal rád, keď sa niekto dotkol jeho metly. „Občas robí divy, preto uvažujem, že ju predám. Veľa za ňu nedostanem, ale pomôže to.“

„Pomôže s čím?“ spýtal sa Ron.

„To by si nechápal,“ odsekol Bill. Pozrel na Charlieho. „Postaraj sa o Rona a Ginny. Niečo musím vybaviť. A áno – Ron má reznú ranu. Uisti sa, že ju mama uvidí skôr, než pôjde do kuchyne,“ prikázal, otočil sa a vyšiel z izby.

Ron pozrel na Charlieho. „Si na mňa nahnevaný?“ spýtal sa.

Charlie vyzeral prekvapene. „Prečo by som bol?“ Ron sa nepríjemne zavrtel. Charlie si povzdychol a sadol si späť k Ginny. „Poď sa s nami hrať. Čoskoro ideme na Rokfortský expres,“ povedal dosť nezúčastnene. „Ginny, nemôžeš sa hrať radšej s Ronom?“ spýtal sa a poškriabal si hlavu, keď sa pozrel na súrodencov.

Zrazu vošla Molly. „Bill mi povedal,“ povedala a pozrela na Rona. „Poď sem, zlatko. Hneď ti tú nohu opravíme.“ Pozrela na Charlieho a usmiala sa. „Som rada, že si mi pomohol s deťmi. S toľkými deťmi je to niekedy náročné,“ povedala a znova sa otočila na Rona. „No tak, poď. Opravíme tú ranu, aby už nebolela.“

Keď Ron išiel s mamou, prechádzal okolo izby dvojičiek. Fred vykukol von. Pozrel na Ronovu ranu a ústami naznačil „prepáč“. A venoval mladšiemu bratovi povzbudivý úsmev – niečo, čo Fred nerobil často. Ron kráčal ďalej a nasledoval mamu dole do kuchyne, kde našiel Billa piť mlieko.

„Už je ti lepšie, Ron?“ spýtal sa Bill. Ron prikývol. Nemohol sa cítiť lepšie.

Scorpius pozrel na Rose. „Čo myslíš, o čom hovoril Bill?“ spýtal sa.

Rose pokrčila plecami. „Netuším. Veď to bolo len Ometlo. Zaň veľa nedostane,“ zamyslela sa. Zrazu sa jej rozjasnila tvár. „Možno si chce kúpiť Nimbus!“ Otočila sa na Rona, ktorému práve mama opravovala nohu. „Strýko Bill teraz jazdí na Nimbuse, najnovší model. Blesk nemusí,“ vysvetlila.

„Možno,“ odpovedal Scorpius, no tušil, že dôvod bol iný. „Už sa to deje zas!“ vykríkol, keď všetko začalo černieť. Inštinktívne chytil Rose za ruku. „Uvidíme ďalšiu spomienku,“ zašepkal.

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

Existuje puto, čo poznajú len bratia  

a čím sú starší, tým je silnejšie  

láska, ktorú ani čas, ani vzdialenosť nezlomia  

hádali sme sa, no nakoniec  

nikdy nebudú dvaja bližší priatelia  

a nratská láska je niečo, čo všetci potrebujeme.

– Whitley Keith –

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-