Názov: Ale boli šťastní
Originálny názov: But They Were Happy
Autorka: wildkidlexie
Banner: Jimmi
Počet slov: 54262
Počet kapitol: 18
Obdobie: NextGen, Rokfort
Prístupnosť: K
Zhrnutie: Rose Weasleyová chce nahliadnuť do Ronovej mysľomisy. Scorpius váha a od začiatku sa do toho nechce zapojiť. Ale všetko sa pokazí, keď obaja náhodou spadnú dovnútra...
2. S otvorenou náručou
„Au!“ Scorpius sa postavil, pretrel si boľavý zadok a podal ruku Rose, aby jej pomohol vstať. „Kde to sme?“ opýtal sa, keď sa rozhliadol a uvidel dom. Nikdy nevidel nič, čo by vyzeralo tak zarastene a ošumelo. Zamrkal a pozrel sa ďalej. „Rosie, máš aspoň tušenie, kde sme?“ opýtal sa a zároveň si oprašoval prach z habitu.
Rose sa rozhliadla. Zrazu sa jej na tvári roztiahol úsmev. „Presne viem, kde toto je,“ povedala nadšene a chytila Scorpiusa za ruku. „Poď, vojdeme dnu.“ Priblížili sa k domu. „Toto je miesto, kam ma rodičia berú každé Vianoce, hoci vtedy vyzerá oveľa lepšie.“ Scorpius nasledoval Rose k prednej bránke. „Vitaj,“ začala, „v dome môjho otca – v Brlohu.“
Scorpius zdvihol obočie. „Toto je Brloh? Ale na tvojich fotkách vyzeral úplne inak.“ Kútikom oka zazrel trpaslíkov, ktorí sa preháňali po záhrade. Stuhol. Jeho matka by niečo také doma nestrpela. Pozrel na Rose. „Prečo je toto miesto trochu, ehm…“ Scorpius sa odmlčal. Nechcel Rose v žiadnom prípade uraziť.
„Neupratané?“ navrhla Rose, keď vchádzali do domu zadnými dverami. „Otec hovoril, že babka Weasleyová mala príliš veľa povinností, aby sa zaoberala maličkosťami.“ Scorpius sa rozhliadol. Neodvážil sa vysloviť svoj názor, no miesto považoval za viac než len neupratané. Rose sa žiarivo usmievala, keď sa rozhliadala okolo seba.
„Nikdy som Brloh takto nevidela,“ priznala.
Scorpius sa na ňu pozrel. „Čím sa to líši?“ opýtal sa.
Rose chvíľu premýšľala. „Dedko s babkou ho asi upratovali častejšie, než to robili vtedy, myslím,“ povedala Rose. Scorpius chápavo prikývol. Na Roseiných dovolenkových fotkách nikdy nevidel miesto takto chaotické. „A pozri,“ povedala Rose a ukázala na krb, „vymenili krb. Nikdy som ho nevidela taký starý.“
Scorpius nevedel, čo na to povedať. Nikdy nevidel miesto, kde by všetko vyzeralo tak chaoticky a staro. Doma u nich bolo všetko na svojom mieste a nové – aspoň podľa neho. Niektoré staré veci mali, ale boli to rodinné dedičstvá. Scorpius pochyboval, že by ten krb mohol byť dedičstvom Weasleyovcov – alebo vôbec nejakým dedičstvom.
Dvojica vošla do kuchyne. Zrazu sa niečo pohlo a Rose bola presvedčená, že to nie je ani ona, ani Scorpius. Rozhliadla sa a uvidela, ako sa pohybuje malá škatuľa. „Čo je to?“ opýtala sa. Scorpius sa na to pozrel tiež. Nikde nikoho, kto by to mohol hýbať. Rose k tomu pristúpila, no skôr než sa k tomu priblížila, počula, že niekto schádza po schodoch.
„Ronald, si to ty tam dole?“ Arthur Weasley pristúpil k škatuli a zdvihol ju. Ron vzhliadol a usmial sa naňho. Arthur ho zdvihol do náručia. „Prečo si tu sám? Nebol s tebou Bill?“ Ron dvakrát zamrkal. Arthur sa usmial. „Poďme hore, pozrieme sa, čo sa deje. Nechceme predsa zmeškať zábavu, však?“ Začal stúpať po schodoch s Ronom v náručí.
Dvojica chvíľu stála ako prikovaná. Obaja sa pozreli na hodiny, kde boli tváre všetkých Weasleyovcov. Všetky ručičky ukazovali na nápis: HLAVNÁ SPÁLŇA. Rose sa usmiala a potiahla Scorpiusa hore schodmi. „Všetci sú zhromaždení v izbe mojich starých rodičov,“ povedala.
„Rose… počkaj!“ Scorpius sa potkýnal za ňou po schodoch.
„Dievča?“
„Dopekla, ona je dievča!“
„Dávaj pozor na jazyk, Bill Weasley.“
„Je maličká!“
„Samozrejme, že je, veď musí byť!“
„Pozrite na tie jej ručičky!“
„Oci, prečo má také malé ruky?“
„Vyzerá ako škriatok.“
„Fred!“
Dorazili do hlavnej spálne. Rose sa rozhliadla. Izba bola oveľa menšia než izba jej rodičov. Okná zjavne dlho neopravovali. Nad posteľou videla presakovať vodu. Usúdila, že jej starí rodičia museli byť poriadne zaneprázdnení výchovou detí – mali kopu chlapcov a jedno dievčatko.
Scorpius sa pozrel na izbu. „Nie je toto na hlavnú spálňu primalé?“ zašepkal. Pre neho mala veľkosť ich hosťovskej izby, ktorej jeho otec vôbec nevenoval pozornosť a hovoril, že je to plytvanie miestom. Pozrel na okno. „Ako to, že neopravili to okno? Mohlo by sa každú chvíľu rozbiť a ľudia spiaci v tej posteli by si pri nečakanej búrke poriadne porezali tvár.“
„Otec spomínal, že predtým nemali veľa peňazí,“ povedala Rose zamyslene.
Scorpius zamrkal. Nemohol uveriť, že niektorí ľudia môžu byť takí chudobní. Rose to však nepovedal – vedel, že by sa urazila, veď toto bol nakoniec život jej otca. Ešte chvíľu sa rozhliadal a nedokázal si pomôcť, ale myslel na to, aké má šťastie, že býva na Malfoy Manor. Kedysi si predstavoval, že by chcel byť radšej Weasley ako Malfoy, no teraz o tom začínal pochybovať.
Rose a Scorpius sledovali scénu spoza dverí hlavnej spálne. Chlapci Weasleyovci sa tlačili okolo postele, kde sedeli Molly a Arthur Weasleyovci – Arthur držal v náručí najmladšieho, Ronalda. Rose potiahla Scorpiusa bližšie. Oči sa jej rozšírili pri pohľade na scénu. Ginny Weasleyová vyzerala v Mollyinom náručí úplne maličká. Zvraštila noštek, na čo sa každý rozosmial. Všetci vyzerali nesmierne spokojní.
Scorpius scénu pozorne študoval.
„Takže v rodine Weasleyovcov je sedem detí?“ opýtal sa, keď spočítal chlapcov a Ginny. Rose prikývla. Scorpius uprel zrak na bábätko. „Aha, a Ginny bola jediné dievča? To som nevedel.“ Zrazu ho to zaujímalo rovnako ako Rose. „Pozri, tvoj otec bol tiež maličký,“ ukázal na jedno- a štvrť - ročného Rona.
Charlie dvakrát zamrkal. „Nemôžem uveriť, že máme konečne dievča v rodine,“ povedal. Bill súhlasne prikývol. Pozrel sa bližšie na Ginny. „Mami, si si istá, že toto je dievča?“ opýtal sa znova a naklonil sa k posteli, aby si Ginny lepšie prezrel – tá na to zachrčala ako odpoveď.
Molly sa zasmiala. „Ó, som si celkom istá. Veď som ju porodila ja.“ Kolísala bábätko. „Weasleyovci nemali dievča celé stáročia a verím, že Ginny bude výnimočná.“ Oči sa jej žiarivo leskli, keď sledovala, ako jej dcéra pokojne zaspáva. Pozrela sa nabok a uvidela Rona, ako na ňu pozerá. „Je to tvoja nová sestrička, Ron,“ povedala Molly. Natiahla sa k Ronovi a dotkla sa jeho tváre. „Nezazeraj na mňa takto, miláčik.“
Fred sa zasmial. „Pozrite na Ronnieho!“
„Má Ginny rád,“ podotkol Bill to, čo bolo všetkým jasné. „Na rozdiel od dvojice, ktorá narobila poriadny huriavk, keď sa narodil Ron,“ dodal a vrhol pohľad na dvojčatá.
„To nie je fér!“ vyprskol George a nafúkol sa.
„Tlmte sa, chlapci,“ okríkol ich Arthur. „Ak budete robiť taký huriavk, choďte radšej dole. Bábätko ide spať.“ Ron sa pomaly natiahol k svojej novej sestričke. Arthur sa zasmial. „Teraz spinká, Ron. Dotkneš sa jej, až sa zobudí. Vyzerá poriadne unavená.“ Ron sa zatváril sklamane, keď ho otec odtiahol od Ginny. Arthur mu pohladil vlásky. „Nechajme Ginny a tvoju mamu oddychovať,“ obrátil sa na ostatných chlapcov, „a poďme dole pripraviť niečo na obed.“
„Gi-nny.“ Všetci obrátili pozornosť na malého Rona, ktorý sa stále snažil natiahnuť k Ginny. Arthur sa zadíval na chlapčeka. „Gi-nny,“ zopakoval Ron, keď ho otec položil na posteľ a sledoval, ako sa jemne dotýka jej uška.
Slza stiekla Molly po líci. „To bolo milé,“ zašepkala. Pozorovala, ako Ron hľadí na Ginny. Všetci ostatní vyzerali ohromení. „Konečne povedal svoje prvé slovo. Ginny…“ Pridržala Ginny v náručí, keď sa bábätko začalo hýbať. Keď sa Ginny upokojila a znova zaspala, natiahla ruku a jemne jednou rukou objala Rona. „Som na teba taká hrdá, Ron. Konečne hovoríš. Ach, Ron…“
Fred prevrátil oči. „Ach, Ron,“ napodobnil ju. Arthur naňho vrhol varovný pohľad. Fred sa šibalsky uškrnul a pozrel na Georgea. „Idem na záchod.“ Georgeovi sa zaiskrili oči, akoby na mieste vymýšľali nový žart. Dvojčatá rýchlo zmizli z izby, zatiaľ čo Arthur si povzdychol.
„On hovorí,“ povedal Percy. „Oci, hovorí!“
Arthur prikývol. „Myslím, že áno.“ Pošúchal Ronove riedke vlásky. „Máme tu ďalšieho skvelého čarodejníka Weasleyho,“ povedal hrdo. Ron sa naňho pozrel a usmial sa, akoby chápal, čo otec hovorí. „Vyzeráš presne ako ja v tvojom veku, však?“ Arthur si Rona znova posadil do lona. „Veľmi sa podobáme a sme pekní, však, synku? Aký otec, taký syn.“
Molly žartovne prevrátila oči. „Dúfam, že nebude taký namyslený ako ty,“ povedala.
Bill si prekrížil ruky na hrudi. „A my nie sme tvoji synovia, oci? Môžem ti pripomenúť, že nás máš šesť?“
„Viem, Bill. Ťažko si to nevšimnúť,“ odpovedal Arthur. Ron znova zopakoval svoje prvé slovo. „Nezačali Fred a George hovoriť až pár mesiacov po druhých narodeninách?“ Percy a Charlie súčasne prikývli. Arthur žiarivo zažiaril. „Ha-ha! Máme tu aj génia!“
Percy sa zamračil. „Ja som začal hovoriť v desiatich mesiacoch. Moje prvé slovo bolo Ta-ta,“ pripomenul otcovi, nechcel byť vynechaný. Zo všetkých chlapcov Weasleyovcov bol Percy ten, ktorý povedal svoje prvé slovo – ako sám hovoril, Ta-ta. „Oci!“ Percy potiahol Arthura za habit. „Nepamätáš si, že som bol prvý, kto povedal Ta-ta?“ opýtal sa, teraz vyzeral sklamane.
Arthur mu položil ruku na hlavu. „Samozrejme, že si pamätám, Percy. Bol si prvý zo všetkých svojich bratov, kto povedal svoje prvé slovo. Som na to veľmi hrdý a poctený, že to bolo Ta-ta.“ Percy sa široko usmial, čo spôsobilo, že Bill prevrátil oči. „Videl som to, Bill.“ Bill sa snažil vyzerať čo najnevinnejšie. Ron sa zrazu znova natiahol k Ginny. „Čo je, synku?“ opýtal sa Arthur.
„Gi-nny!“ Arthur položil Rona pred bábätko. Ron naklonil hlavu a opatrne sa pohol, aby bábätko neprebudil. Molly sa usmiala na toto zvláštne správanie svojho syna. „Gi-nny,“ zopakoval Ron. Oči sa mu rozšírili.
„Ako si to otec mohol pamätať? Veď mal sotva rok…“ povedala Rose a pozerala na bábätkovú verziu svojho otca. Scorpius pokrčil plecami. Rose sa pozrela na Rona. „Nie je otec rozkošný ako bábätko? Pozri na tie milé pehy!“ Usmiala sa a pristúpila ešte bližšie. „Pozri, aký je maličký. Mama má pravdu! Hugo sa na otca veľmi podobá. Pozri sa naňho. Ach, okrem uší. Myslím, že Hugo má mamine uši.“
Scorpius sledoval, ako Ron stále hľadí na Ginny. „Ginny bolo prvé slovo tvojho otca? To by som nečakal.“ Rose zamyslene prikývla. Scorpius sa rozhliadol po izbe. Jasne videl dieru v strope. Skriňa vyzerala, akoby sa dedila z generácie na generáciu celé roky. Posteľ, na ktorej sedeli pán a pani Weasleyovci, vŕzgala pri každom pohybe. Scorpius si všimol aj záplaty na chlapčenských odevoch. Neodvážil sa Rose opýtať, prečo.
Charlie trochu naklonil hlavu. „Jej nos vyzerá príliš malý,“ povedal, keď bábätko pozoroval. Charlie, momentálne trochu posadnutý detailmi, pokračoval. „Jej oči nie sú rovnako veľké. Pozri, pravé je o niečo väčšie než ľavé. Uši nie sú v proporcii s tvárou a pozri na tie pery, sú príliš veľké na jej tvár!“
„A preto ju milujeme ešte viac,“ povedal Arthur. „Vyrastie z nej krásne dievča, uvidíte.“ Usmial sa na Ginny a Molly. „Nechajme teraz tie dve dievčatá odpočívať. Čo keby sme my chlapci šli dole a našli niečo na jedenie?“ navrhol. Vzal Rona do rúk a pobozkal Molly. „Prídem hore o chvíľu s čajom,“ zašepkal. Pozrel na troch ostatných chlapcov. „Charlie, buď užitočný a choď nájsť Freda s Georgeom,“ povedal. Charlie zaváhal. „Myslím, že mám niekde čokoládovú žabku…“
„Už idem,“ povedal Charlie rýchlo a zmizol.
Bill sa zamračil. „Prečo ja nedostanem čokoládovú žabku?“ opýtal sa.
„Ani ja,“ pridal sa Percy.
Ron sa pozrel na otca, akoby chcel niečo povedať, čo nedokázal vyjadriť slovami. Arthur si povzdychol a pokrútil hlavou. „Poďme dole a niečo si ukrojíme, dobre? Nechceme, aby sa mama dívala. Všetci mi pomôžte pripraviť jedlo pre vašu mamu.“ Bill a Percy súčasne prikývli. Ron sa stále díval na otca prázdnym pohľadom.
Dvaja chlapci zmizli zo scény a ostali Molly, Arthur, bábätká Ron a Ginny. „Všetci tak rýchlo vyrastú, však?“ zašepkala Molly, keď znova kolísala prebúdzajúce sa bábätko. Arthur súhlasne prikývol. Molly sa pozrela na Arthura. „Môžeš mi na chvíľu dať Rona, Arthur, prosím?“ povedala. Arthur položil syna vedľa Molly. „Už je čoraz väčší.“ Ron sa na matku usmial. Molly sa usmiala späť. „Nie si ty ale miláčik, Ronnie?“
„Gi-nny,“ odpovedal Ron. Arthur sa pobavene zasmial.
„Aspoň už vie hovoriť,“ povedal Arthur. „Nebudeme sa báť, že by niektorý z našich chlapcov bol nemý.“ Molly sa na to zasmiala. Pozrel sa na dcéru. „Je dokonalá, Molly.“ Molly prikývla. Arthur si znova vzal Rona do náručia. „Budeme dole a ak nás budeš potrebovať, zakrič. Odpočiň si. Som si istý, že s Ginny potrebujete veľa odpočinku.“ Ron sa pohodlne usadil v otcovom náručí.
-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-
S otvorenou náručou
Pod slnečným svetlom
Vitaj na tomto mieste
Ukážem ti všetko
S otvorenou náručou
Teraz sa všetko zmenilo
Ukážem ti lásku
Ukážem ti všetko
S otvorenou náručou
S otvorenou náručou
Ukážem ti všetko... ach áno
S otvorenou náručou... dokorán
-Creed-
-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-
| wildkidlexie: ( Jimmi ) | 29.11. 2025 | 3. Bratská láska | |
| wildkidlexie: ( Jimmi ) | 10.11. 2025 | 2. S otvorenou náručou | |
| wildkidlexie: ( Jimmi ) | 28.10. 2025 | Prológ | |
| . Úvod k poviedkam: ( Jimmi ) | 28.10. 2025 | Úvod k poviedke | |