Preklady fanfiction Harryho Pottera

6. kapitola

Lily sa nasledujúce dva týždne vliekla po hrade v pochmúrnej nálade. Hliadky s Alcyone boli v najlepšom prípade napäté a väčšinu času priam nepríjemné. Priateľstvo, ktoré medzi nimi začalo kvitnúť, zvädlo tvárou v tvár minulosti a Lilyinej reakcii na ňu. Teraz sa stretávala s chladnou malfoyovskou fasádou a to sa jej nepáčilo. Bola sobota popoludní a Lily trucovala v chrabromilskej spoločenskej miestnosti.

„Tak, už dosť. Mám dosť tvojho trucovania. Ideš so mnou na prechádzku,“ povedala Rose rázne.

Lily sa ešte hlbšie zaborila do vankúšov. „Nechcem ísť von, navyše prší.“

„Nie, neprší. Pršalo pred tromi dňami, teraz máme nádherné jesenné slnko, ktoré si užiješ.“

Lily trucovito pozrela na sesternicu a odmietla sa pohnúť. Rose podráždene zafučala. „Lily Luna Potterová, zdvihni okamžite svoj nešťastný zadok z tej pohovky, alebo ťa omráčim a levitujem von.“

Lily na ňu zagánila, no vstala, lebo dobre vedela, že Rose svoju hrozbu naozaj splní.

Keď už boli vonku a blížili sa k jazeru, Rose prešla rovno k veci. „Lily, toto tvoje trucovanie kvôli Malfoyovcom je už úplne mimo.“

Lily zalapala po dychu; sesternici nikdy nespomenula nič o svojich zakázaných pocitoch k najstaršiemu Malfoyovi, ani o začínajúcom priateľstve s jeho sestrou. „Neviem, o čom hovoríš,“ povedala a snažila sa to prehlušiť.

Rose si odfrkla. „Nie som slepá a som dcéra svojej matky, čo znamená, že vidím viac, než si ľudia myslia. Si zaľúbená do Scorpiusa Malfoya od chvíle, ako si ho prvýkrát zbadala, a viem, že ste sa s Alcyone skamarátili predtým, než ti pred pár týždňami prišla tá správa od otca.“

Lily v duchu prekliala ten lovegoodovský dar. Teta Luna síce pôsobila ako mimo reality, ale každý vedel, že cíti veci, ktoré iní ani nezbadajú. Jej dcéra Rose po matke veľa nezdedila, ale tento otravný talent sa jej ujal.

„To, ako sa odvtedy správaš, ma núti zasiahnuť a do hradu ťa nepustím, kým mi nepovieš presne, o čo ide.“

Pod tlakom tohto rázneho príkazu sa Lily so slzami v očiach rozrozprávala. Rose cmukala a fučala nad citmi svojej mladšej sesternice k Scorpiusovi Malfoyovi a nad tým, že on ich zjavne opätuje. Pri zmienke o rozhovoroch s Alcyone len prižmúrila oči, ale keď Lily došla k otcovmu listu a k tomu, čo sa dozvedela, len smutne povzdychla.

„Mama naozaj nesúhlasí s tým, že ti strýko Harry zatajil pravdu o Hermione. Varovala ho, aby to nerobil. Otec by to urobil rovnako, ale mama mu to zakázala a posadila nás, aby nám to povedala už dávno.“

„Prečo si mi nič nepovedala?“

„Lily, nebolo na mne ísť proti vôli tvojich rodičov. Viem, že sa búrim proti kopcom weasleyovských pravidiel, ale nič takéto vážne.“

„Bolí to, Rosie,“ povedala Lily smutne.

„Viem, ale hoci to nerada priznávam, Malfoy má pravdu. Šla by si proti celej rodine a kvôli čomu? Za vzťah, ktorý možno vydrží len kým neskončí školu.“

„Naozaj mi na ňom záleží. Myslela som si, že ak tie city potlačím a budem pokračovať v živote, prekonám to, ale nejde to. Chýba mi on aj Alcyone. A povedala som jej aj pár naozaj bolestivých vecí.“

 „Bola si dosť hnusná, ale chápem to, keď ti práve povedali tú históriu ich rodiny.“

„V jednom som sa však mýlila. Nemala som to vybíjať na Scorpiovi a Alcyone. Keby mi niekto urobil to isté, bolelo by ma to strašne.“

„Daj si trochu oddych. Bola si rozrušená a mala si na to dôvod – strýko Harry ti práve odhalil veci, ktoré boli počas vojny naozaj hrozné. Moja vlastná mama bola celé mesiace väznená v pivniciach na Malfoy Manor.“

Lily pocítila obrovský smútok nad týmto odhalením. Akoby vždy, keď sa v nej znova rozhorela iskra nádeje, že so Scorpiusom by to mohlo vyjsť, prišla ďalšia strašná správa o Malfoyovcoch a všetko sa zdalo opäť nemožné.

 Rose bola dosť bystrá, aby uhádla, kam Lilyine myšlienky zablúdili. „Počuj, viem, že tu porušujem weasleyovské prikázanie, ale na obranu Draca Malfoya: bol strašne mladý, keď sa stal smrťožrútom. Jeho výchova mu nedávala veľa nádeje, že sa z toho kruhu vytrhne, a lord Voldemort sa v tom poslednom roku zabýval priamo na Malfoy Manor. Neviem si predstaviť veľa šestnásťročných, ktorí by v takom prostredí dokázali prehodnotiť svoje hodnoty.“

Lily na ňu pozrela. „Áno, ale naši otcovia boli rovnako mladí a počas vojny robili dobré veci.“

Rose sa usmiala. „Ak to niekedy povieš otcovi, začarujem ťa tak, že si budeš myslieť, že si chlpatá červienka, ale môj otec nasledoval svoju rodinu presne tak, ako pán Malfoy tú svoju. Keby si vymenili miesta, je veľmi pravdepodobné, že by otec urobil to isté čo pán Malfoy.“

 Lily sa potuteľne zachichotala nad Roseinými rúhačskými slovami. „Asi máš pravdu. Nikdy som sa na to takto nepozrela.“

„Keď už tu vylievam tajomstvá, prezradím ti ešte jedno,“ pokračovala Rose. Lily sa nedočkavo naklonila dopredu.

„To moja mama znova zoznámila Hermionu s Dracom Malfoyom. Narazil na ňu v Šikmej uličke a ospravedlnil sa jej za všetko, čo vytrpela pod jeho strechou. Stretli sa párkrát bez toho, aby o tom otec vedel. Bolo to úplne nevinné,“ zdôraznila Rose, keď videla pobúrený výraz na Lilyinej tvári. „Ale mama to otcovi nikdy nepovedala, lebo vedela, že by vybuchol. Draco chcel ospravedlniť svoje činy a dúfal, že mama nejako odovzdá jeho ospravedlnenie ďalej. Mama o tom dlho premýšľala a rozhodla sa otestovať vody tým, že na jedno stretnutie privedie Hermionu. Vedela, že Hermiona je z celého Zlatého tria najmenej výbušná a skôr si vypočuje, čo Draco Malfoy povie, než ho hneď začaruje do zabudnutia. Hermiona, ako tá divoká čarodejnica, akou je, najprv vybuchla ako sopka, keď ho tam zbadala, ale potom sa upokojila natoľko, že si vypočula jeho aj mamine slová. Čoskoro sa začali stretávať bez mamy a zvyšok je, ako sa hovorí, história.“

„Necíti sa teta Luna niekedy previnilo, že toto stretnutie viedlo k roztržke medzi Hermionou, otcom a strýkom Ronom?“ spýtala sa Lily zvedavo. „Veď to bola jej rozhodnutie priviesť Hermionu, čo zničilo Zlaté trio.“

 „Nie, necíti. Hlavne preto, že nesúhlasí s tým, čo urobili otec a strýko Harry. Len z toho nerobí veľkú vec, najmä na rodinných stretnutiach, lebo vie, že to nie je vhodný čas ani miesto. Tiež uznáva, že zmierenie medzi Weasleyovcami a Malfoyovcami je málo pravdepodobné. Medzi rodinami je príliš veľa zlej krvi.“

„Mám pocit, že mi exploduje hlava. Za posledný mesiac som sa dozvedela príliš veľa rodinných tajomstiev,“ posťažovala sa Lily.

Rose sa na tú zmätenú mladú dievčinu milo usmiala. „Nechcem ti tu kázať ako Albus, ale Lily, chcem, aby si si to poriadne premyslela – či Scorpius Malfoy je naozaj to, čo chceš. Ak áno, tak zaňho bojuj, ale musíš byť pripravená na všetky hádky a bolesti srdca, ktoré prídu.“

„Práve v tom je problém; netrávila som s ním dosť času, aby som si bola istá. Viem, že to znie nerozhodne, ale ako môžem rozhodnúť o niečom takom veľkom len na základe pár rozhovorov a jedného bozku?“

„Ak chceš moju radu, choď sa najprv udobriť s Alcyone. Ak niečo viem o súčasných súrodencoch Malfoyovcoch, tak toto: nikdy sa nedostaneš k jednému, ak si na kordy s druhým. V tom sa veľmi podobajú Weasleyovcom. Keď sa s ňou znova skamarátiš, uvidíš, kam to povedie so Scorpiom.“

Rose potom nechala Lily sedieť pri jazere, aby si to všetko v pokoji premyslela.

Lily potrebovala dobrých pár dní, kým nabrala odvahu ísť za Alcyone. Svojím váhaním, či osloviť tú slizolinskú študentku, poriadne testovala stereotyp, že chrabromilci sú odvážni. Nakoniec to urobila zo dňa na deň, keď zbadala Alcyone sedieť samú na tribúne metlobalového ihriska. Lily sa rozbehla skôr, než ju Alcyone stihla zazrieť a zmiznúť.

„Alcyone, prosím ťa, môžem s tebou chvíľu hovoriť?“ spýtala sa Lily.

Alcyone na ňu na krátky okamih otočila svoju nepreniknuteľnú tvár, potom sa vrátila k učeniu. „Ak musíš, Lily, ale prosím ťa, buď stručná. Práve som dosť zaneprázdnená.“

 Lily sklopila pohľad k zemi, nevedela, kde začať. Nervózne si preplietala prsty, kým sa snažila usporiadať myšlienky do niečoho zmysluplného. „Chcela som sa len ospravedlniť za to, ako som sa zachovala pred pár týždňami. Bola som mimo a povedala som ti naozaj bolestivé veci, ktoré som vôbec nemyslela.“

Alcyone prikývla na znak pochopenia, no stále sa na Lily nepozrela. „Ak je to všetko, prijímam ospravedlnenie.“

„Chcela by som, aby sme sa znova skamarátili. Chýbaš mi,“ povedala Lily a prehltla všetku svoju pýchu.

Alcyone tentoraz zdvihla zrak k dievčaťu s havraními vlasmi a v jej očiach videla úprimnú ľútosť aj nervózny výraz v tvári. Obmäkčila sa ešte skôr, než si to vôbec uvedomila. „Nebudem ti klamať, Lily, tvoje slová ma naozaj boleli. Otec nám úmyselne rozprával o svojej minulosti a o úlohe smrťožrúta. Možno nie detaily ako o tvojom strýkovi Billovi, ale v zásade áno – čo robil a prečo. Nie preto, že by bol na seba hrdý, ale preto, lebo vedel, že narazíme na ľudí, ktorí nám jeho minulosť budú hádzať do tváre. A mal pravdu. Takmer hneď, ako nejaký Malfoy vkročil do Rokfortu, väčšina Chrabromilu nám bola v pätách a snažila sa nám dokázať, že sme len smrťožrútske špiny. Ty si bola iná. Si potterovská princezná, ale nechala si nás na pokoji – a to naozaj niečo znamenalo, najmä pre mňa, Maiu a Cephea. Tvoji chrabromilskí rovesníci neboli takí ochotní ísť proti tvojmu príkladu, aj keď starší to robili. Chudák Scorpius... mal na krku tvojich starších bratov, čo z neho urobilo ľahkú korisť pre každého chrabromilčana – dokonca aj pre siedmakov, keď bol prvák.“

 Lily sa začervenala za správanie svojich bratov a za celú tú nespravodlivosť vôbec. „Prepáč, nechcela som na teba takto vybuchnúť,“ zašepkala Lily.

„Viem a chápem, že si sa práve dozvedela tvrdé veci, ktoré ťa nenaladili práve láskavo k akémukoľvek Malfoyovi – dokonca ani k tým, ktorí v tom čase neboli nažive. Ale to neznamená, že to nebolelo.“

„Myslíš, že by sme mohli začať odznova? Akoby sa môj výbuch nikdy nestal?“

Alcyone sa vrúcne usmiala. „To by som chcela. Nie som ten typ, čo drží zášť, napriek povesti mojej rodiny. To mám rozhodne po  Grangerovskej strane rodiny.“

Lily sa široko na blondínku usmiala. „Tak sa asi uvidíme?“

„Jasné, nemáme dnes večer hliadku?“

„Áno, myslím, že áno. Tak o pár hodín v kancelárii prefektov.“

Alcyone zamávala a vrátila sa k písaniu eseje z Transfigurácie s oveľa ľahším srdcom. Lily sa tiež vybrala späť do hradu, akoby kráčala po obláčiku. Bolo úžasné, ako sa cítila lepšie, keď vedela, že sa ospravedlnila a vyčistila vzduch s Alcyone.