Preklady fanfiction Harryho Pottera

Ospravedlňujem sa, nebaví ma to (myslím poviedka, nie prekladanie), takže čítať tretí raz 16 strán...  fakt na to nemám čas. Komukoľvek sa chce opraviť preklepy, jednoducho to urobte a pošlite mi opravenú verziu. Ďakujem za pochopenie. 

Kapitola 75: Žiarlivosť

Nebolo treba dlho, aby Harry zistil, že Rowanin výnimočný talent je priťahovať mladé dámy. Stalo sa to zrejmé hneď, ako Draco v pondelok ráno vstúpil na hodinu obrany, s malou sestrou v náruči a kolískou vznášajúcou sa vedľa nich.

V triede sa ozvalo hromadné „óóó!“ a v nasledujúcom momente sa všetky dievčatá vrhli k Rowan, priťahované ako včely k nektáru. Draco bol obklopený čarodejnicami, ktoré sa tlačili stále bližšie, rozplývajúc sa nad Rowan.

„Rozkošná!“

„Je to najmilšia vec na svete, úplne!“

„Kto chce pomaznať, hm?“

„Kuk-kuk! Kuk-kuk!“

„Oh, pozri, ona na mňa vrní!“

A tak ďalej.

Hermiona dorazila o pár chvíľ neskôr a prevrátila očami nad touto scénou. „Predvídateľné,“ zamrmlala, keď zastala vedľa Harryho, pár krokov od kŕdľa čarodejníc.

„Rowan je naozaj veľmi roztomilá, vieš,“ povedal Harry.

„Áno, viem.“ Hermiona trochu zvýšila hlas. „Nedotýkajte sa bez dovolenia dieťaťa!“

„Presne tak,“ zrazu vyhlásil Draco, otočiac telo, aby Rowan chránil pred Daphne, ktorá naťahovala ruku k jej tváričke. „Žiadne dotyky.“

„Nevieme, kde mala ruky,“ zamrmlala Hermiona, vyzerajúc nahnevane.

Harry na ňu prekvapene pozrel. „Trochu jedovaté, nemyslíš?“

Hermiona sa len zamračila. „Poďme si nájsť stôl.“

„Ehm, budem sedieť s Dracom. Vieš, aby som pomohol s Rowan.“

„Dobre, asi. Lepšie ty než jedna z nich.“

Oh. Harry pochopil. Vzal Hermionu za ruku a pretlačil sa do davu okolo Draca. „Nájdime miesto, kde si Hermiona a ja môžeme sadnúť po tvojich stranách, aby si mal dosť pomocníkov pre Rowan.“

„Oh, ja pomôžem s Rowan!“ zvolala Lavender.

„To rozhodne nepomôžeš,“ odsekla Hermiona. „Čo tu vôbec robíš? Ty predsa nechodíš na túto hodinu. Väčšina z vás nechodí na túto hodinu!“

Millicent Bulstrodeová to vysvetlila chrapľavým hlasom. „Riaditeľ na raňajkách oznámil, že Dracova malá sestra začne od dnes chodiť na hodiny. Ľudia z iných fakúlt sa začali pýtať, aká je Dracova prvá hodina. Lebo každý chce to dieťa vidieť!“

„Áno, Draco,“ dodala Daphne. „Myslím, že by si mal obedovať vo Veľkej sieni, aby ju mohli vidieť aj nižšie ročníky. Astória sa strašne durdila, že nemôže riskovať meškanie na Transfiguráciu.“

Draco si odfrkol. „Budem obedovať tam, kde to bude najlepšie pre Rowan.“

„A Astória si môže trhnúť,“ začul Harry Hermionu zasyčať.

„Na svoje miesta, prosím,“ povedala Morrighanová tichým hlasom, keď vstúpila do triedy zo svojej kancelárie a pomaly zostupovala po kamenných schodoch. „A ak nepatríte na túto hodinu, prosím, odíďte.“

Harry si pomyslel, že to mohol byť zdvorilý spôsob, ako povedať vypadnite, lenže jej tón bol ako nôž škriabajúci po kameni. Nie nahnevaný, len... ponurý. Akoby všetko svetlo na svete dávno zhaslo a zostala len tma.

Dievčatá, ktoré patrili na iné hodiny, sa rozutekali, hoci niektoré poslali Rowan vzdušné bozky, než odišli. Ron využil príležitosť a priblížil sa, aby sa pozrel na dieťa. „Páni. Je taká maličká!“ zvolal.

„Ver mi, nevyzerá maličká, keď sa rozhodne kričať,“ povedal Harry.

„Vyzerá príliš milo, aby tak hrozne kričala...“

„Ha. Mal by si ju počuť,“ vložil sa Draco.

Ron prikývol. „Rád ťa vidím späť na hodinách.“

Draco ostro prikývol. „Ďakujem.“

Ron prikývol tiež a rýchlo zamieril k Deanovi, ktorý sedel pri ich obvyklom stole.

„Tu,“ povedal Harry, položiac tašku na voľný stôl pri stene, aby bolo miesto, kde Rowaninu kolísku pravdepodobne nikto neprevrhne. To však znamenalo, že Draco trval na sedení pri stene, s Harrym vedľa a Hermionou pri stole cez úzku uličku.

„Prepáč,“ zamrmlal Harry, keď sa usádzali. „Myslel som, že bude medzi nami. Ehm, chceš sa vymeniť?“

„To je v poriadku.“ Hermiona však zagánila, keď Daphne skončila na sedadle priamo pred Dracom.

Daphne si to zjavne nevšimla. Bola príliš zaneprázdnená otáčaním sa, aby obdivovala dieťa.

„Čo si profesor Dumbledore myslel, keď oznámil celej škole, že Rowan bude na Dracových hodinách?“ spýtala sa Hermiona, vyberajúc pergamen a brká z tašky a trieskajúc ich na stôl.

Harry sa trochu naklonil cez uličku. „No, asi chcel, aby ľudia vedeli, aby, vieš, nebol rozruch?“

„To určite vyšlo, však?“ zúrila Hermiona, tresnúc učebnicu s prílišnou silou. „Hlúpy starý muž.“

Harry musel tvrdo preglgnúť, aby potlačil smiech, lebo Morrighanová sa už usadila na stoličke a hľadela na triedu mŕtvymi očami, ktoré prechádzali z jednej strany na druhú. „Už by ste mali opakovať.“

Harry skryl povzdych. Bolo pravda, že Morrighanová bola mizerná učiteľka, odkedy Snape zrušil ich zasnúbenie, ale bolo mu jej ľúto a nechcel byť nezdvorilý. Aspoň väčšinu roka učila obranu absolútne skvele. To bolo viac, než mohol povedať o mnohých iných profesoroch obrany.

Začal opakovať, ako povedala, a povedal si, že to nie je také zlé. Praktické hodiny boli skvelá zábava a pravdepodobne dlhodobo užitočnejšie, ale mohol vydržať zopakovať si suchú teóriu a historické prípady, ktoré by mohli byť v písomnej časti VČÚ.

Draco mal trochu problém, snažiac sa písať a držať Rowan. Použil rýchle lepiace kúzlo na pergamen, aby sa nešmýkal, keďže nemal voľnú ruku, ale potom Rowan začala byť mrzutá, postupne vydávala čoraz viac zvukov, ako sa vrtela v zavinovačke.

Harry použil tlmiacu bublinu, o ktorej hovorili večer predtým, len prikývol, keď mu Draco vrhol vďačný pohľad. To aspoň vyriešilo hluk. Ale Draco stále mal problémy, jeho pozornosť bola rozdelená medzi čítanie, písanie a staranie sa o Rowan. Harry ho sledoval kútikom oka, zanedbávajúc svoje opakovanie.

Nič, čo Draco robil, nepomáhalo. Skúsil kŕmiace kúzlo. Skontroloval plienku. Zmenil jej polohu, pohladil ju po brušku a chrbte, a uložil ju do kolísky na zdriemnutie. To nepomohlo, tak ju znova zdvihol.

„Možno ma nechaj skúsiť,“ povedal Harry potichu. Draco ho počul cez jednosmernú tlmiacu bublinu, ale Harry nepočul jeho odpoveď. Keď však Draco pokrútil hlavou, odpoveď bola jasná.

Takže sme späť pri tom, však? Draco odmieta pomoc? Na druhej strane, Harry nemal záruku, že by Rowan upokojil.

Nakoniec Draco zjavne pochopil, že ak nebude vôbec opakovať, nemá zmysel sedieť. Vyskočil na nohy, zdvihol prútik a urobil pár krúživých pohybov, kým niečo hovoril, pravdepodobne po latinsky. Harry nevedel, čo kúzlo robilo, ale keď jeho brat začal chodiť po triede, poskakujúc s Rowan, tlmiaca bublina šla s ním.

Draco pochodujúci po triede, aj bez hluku, pútal pozornosť. Študenti, najmä dievčatá, sa snažili zazrieť Rowan namiesto sústredenia na štúdium. Morrighanová si to zjavne všimla, oči prižmúrené, kým prechádzala pohľadom po triede. Možno to bolo lepšie než jej mŕtvy pohľad? Ale nie, ak by to znamenalo problém pre Draca, pomyslel si Harry, jeho vlastné oči sa prižmúrili.

Morrighanová zrazu zoskočila zo stoličky a prešla do rohu, kde Draco pochodoval. Harry stuhol, pozorne sledujúc. Hovorila tichým hlasom, ukazujúc rukou, a potom Draco mávol prútikom. Potom Harry nepočul ani jedného, takže ju musel pridať do tlmiacej bubliny. Aspoň nevyzerala, že na Draca kričí alebo ho karhá, no to veľa neznamenalo. Bola taká depresívna, že by ho mohla pokarhať šepotom.

Draco pokrútil hlavou.

Morrighanová niečo povedala.

Draco znova pokrútil hlavou.

Morrighanová ukázala na stôl, kde sedel Harry.

Draco pokrčil plecami a vrátil sa. Ďalším mávnutím prútika Harry zistil, že ho pridali do tlmiacej bubliny. Bolo to ľahké všimnúť si, lebo teraz počul, že Rowan naozaj reve, zvuky dokonale ladili s jej červenou, zvraštenou tváričkou.

Hermiona bola v bubline tiež, podľa pohľadu zvnútra; videl jemne sa mihotajúcu kupolu, ktorá ich obklopovala. Morrighanová bola teraz vonku.

„Ako sa opovažuje!“ vybuchol Harry. „Posiela ťa späť na miesto, keď Rowan potrebuje chôdzu! Dumbledore povedal, že máš nárok na všetko, čo dieťa potrebuje, bez otázok!“

„Krava,“ povedala Hermiona uštipačne. Čo veľa hovorilo o jej nálade.

„Nie, nie, nie je to tak,“ ponáhľal sa Draco uistiť ich, kým tuhšie objímal kvíliace dieťa a skúšal ju poskakovať. „Hovorí, že som vynechal príliš veľa hodín a musím sa sústrediť na dobehnutie, a ehm... no, ponúka sa, že sa postará o Rowan, aby som mohol venovať pozornosť čítaniu.“

Oh. To Harrymu vyrazilo vietor z plachiet.

„Povedal som jej ‚nie‘, lebo, no, viete,“ dodal Draco. „Okrem toho, vie, čo jej moja mama urobila, tak čo ak sa ponúka, lebo chce nejakú pomstu?“

„Oh, Draco,“ povedala Hermiona jemne. „Som si istá, že profesorka Morrighanová by jej neskrivila ani vlások na hlave. Premýšľaj. Absolútne miluje zvieratá a bola na teba zúrivá za to, čo si urobil Hrdozobcovi. Taký človek by neublížil dieťaťu.“

Takže teraz je znova profesorka Morrighanová, nie „krava“, všimol si Harry. Zaujímalo ho, či je Dumbledore stále „hlúpy starec“.

„A tvoja mama jej vlastne nič neurobila,“ dodal Harry. „Viem, že Morrighanová bola veľmi sklamaná, ale vie, že tvoja mama sem len prišla, zúfalo chorá, chcela vidieť svoje jediné dieťa, než... ehm, odišla.“

Draco preglgol, tvár mu stuhla, ale inak držal smútok pevne na uzde.

„A nezabudni, keď musel Severus zrušiť zasnúbenie, Morrighanová to pochopila. Povedala mu, že samozrejme nemohol nechať matku svojho syna zomrieť. Nehľadá pomstu. Je len smutná.“ Smutnejšia, než Harry mohol vysvetliť, lebo Morrighanová raz stratila vlastné dieťa a nemohla mať ďalšie. Ale Severus mu to povedal dôverne, takže Harry nemal právo to spomenúť.

„No... aj tak nechcem, aby držala Rowan.“

„Odmieta prijať nie ako odpoveď?“ Hermiona znela, akoby sa mohla vrátiť ku „krave“, ak by to tak bolo.

„Nie, len mi povedala, že by som to mal prebrať s Rowaninými ‚inými opatrovníkmi‘. Myslí si, že mi obaja pomáhate.“

„Obaja ti pomáhame!“ zvolali Harry a Hermiona súčasne.

„Správne, pomáhate.“ Draco chvíľu váhal, potom sa zamračil a podal Rowan Harrymu.

„Aj ja môžem pomôcť,“ povedala Hermiona ticho.

„Viem.“ Draco na ňu vážne pozrel. „Ale ty máš najlepšie poznámky z nás troch, takže Harry je momentálne vhodnejší.“

„Vďaka,“ povedal Harry sucho, no nebol naozaj nahnevaný. Bola pravda, čo Draco povedal. A že to mohol povedať bez premýšľania, to veľa znamenalo. Aj pre Hermionu, ako Harry videl. Takmer žiarila.

Draco sa prehrabal v taške a vytiahol jednodávkovú fľaštičku. Hneď po vypití si zjavne uľavene vydýchol.

„Elixír proti bolesti hlavy?“

„Ockov najlepší. Potrebuješ, Harry? Hermiona?“

Harry pokrútil hlavou a prekvapilo ho, keď Hermiona fľaštičku prijala. Na úľavu všetkých sa Rowan začala upokojovať, pôsobiaca trochu ospalo. Harry jej dal trochu potravy, dúfajúc, že ju to ukolíše do ríše snov, a potom začala ticho driemať, keď ju držal v náruči.

„Kolíska?“ zašepkal Draco, zdvihnúc pohľad od pergamenu.

„Myslím, že ju radšej podržím,“ priznal Harry. Nemal veľa šancí maznať sa s ňou dlhšie než pár minút, tak si myslel, že takto bude úplne spokojný po zvyšok obrany, aj keď to bola dvojhodinovka. Ak Rowan bude spolupracovať, samozrejme.

„Myslím, že bola prestimulovaná,“ zamrmlala Hermiona. „Všetkou tou pozornosťou.“

„Mmm,“ súhlasil Draco.

„Najlepšie choďte na obed domov, namiesto toho, aby ju znova takto obkľúčili.“

Dracove pery sa zakrivili do prefíkaného úsmevu, než odpovedal tónom plným dobrej nálady: „Máš úplnú pravdu, Hermiona.“

Pozrela naňho. „Prečo sa smeješ?“

„Harry, smejem sa?“

„Niečo ťa baví--“

„Prepáčte, že vás vyrušujem,“ prerušil hlas Morrighanovej. Bez ich povšimnutia sa priblížila veľmi blízko.

Harry mal plné ruky, takže to Draco zrušil tlmiacu bublinu. „Ospravedlňujem sa, profesorka. Mal som vám dať riadnu odpoveď, ale ako vidíte, vaša láskavá ponuka pomoci už nie je potrebná.“

„Vidím, pán Snape. Čo nevidím, je dôvod, prečo vy traja neustále kecáte, keď sa zdá, že momentálne sú všetky potreby Rowan Heather splnené.“

„Ospravedlňujem sa, profesorka,“ povedal Draco znova.

„Je v mojej triede vítaná,“ dodala Morrighanová. „Ale bolo by nevhodné, keby ste zneužívali ústupky, ktoré vyžaduje.“

„Áno, rozumiem.“ Draco sklonil hlavu a predstieral, že sa usilovne venuje práci, kým Harry šťastne držal dieťa, trochu pre ňu bzučiac, ako spala.

****

Hermiona mala nasledujúcu hodinu voľnú a ponúkla sa, že sa postará o Rowan, ale Draco povedal, že ju chce na Kúzlach.

„Tak dobre, prídem na tvoje Kúzla a postarám sa o ňu, aby ste sa ty a Harry mohli sústrediť na hodinu,“ odsekla trochu ostro.

„Naozaj? Ďakujem, Hermiona,“ povedal Draco, opäť vyžarujúc pobavenie.

Začiatok kúziel bol ako repríza obrany, len s menej čarodejnicami, keďže ostatné fakulty zjavne mysleli len na Dracovu prvú hodinu dňa. Hermiona bola jediná študentka, ktorá nebola na bežnom zozname, ale menší počet čarodejníc akosi viedol k ešte väčšiemu vrneniu a detským grimasám, keď každá siedmačka z Bystrohlavu a Slizolinu obklopila Draca, aby si Rowan dobre obzrela.

Boli to všetky dievčatá, uvedomil si Harry. Predtým si to nemyslel, ale VČÚ kúzla boli očividne populárnejšie než obrana.

„Uhnite, uhnite,“ ozval sa po chvíli rázny hlas. „Musím mať svoju šancu vidieť očarujúci nový prírastok do našej triedy.“

More čarodejníc sa rozostúpilo pre Flitwicka, ktorý zastal pred Dracom a zložito mávol prútikom, čím sa zdvihol tri stopy od podlahy, aby si dieťa dobre obzrel.

Harry bol vážne ohromený. Samolevitácia bola notoricky náročná, až tak, že sa niekedy považovala za takmer mýtickú.

„Páni, páni,“ žasol Flitwick. „Taký balíček radosti, pán Snape. Balíček radosti naozaj! Myslím, že to si žiada zmenu plánu hodiny. Sme dosť ďaleko v opakovaní na VČÚ... myslím, že dnes sa naučíme rôzne kúzla na opatrovanie detí!“

Seamus zastonal. „Prebaľovanie plienok, také veci?“

„Magický spôsob ohrievania fliaš?“ spýtal sa Dean, potom sa zamračil. „Ehm... nie som si istý, či čarodejnícke mamy používajú fľaše?“

„Nič také banálne, oh nie!“ zachechtal sa Flitwick, klesajúc späť, akoby sa vzduch rozostupoval, aby umožnil zostup. „Trúfam si povedať, že páni Snape a Potter už zvládli všetky nevyhnutnosti. Takže myslím, že súbor kúziel na zábavu a rozptýlenie bude presne to pravé!“

A potom, bokom Dracovi, dodal: „Človel nikdy nemôže mať priveľa spôsobov, ako zabaviť malé dieťa, chápete!“

Ukázalo sa, že bolo dobré, že sa Hermiona pozvala na kúzla. Keď Draco skúsil sadnúť si s Rowan v náruči, Flitwick trval na tom, že Draco musí učiť kúzla na zábavu bábätiek, čo znamenalo, že potrebuje voľnú pravú ruku. Draco nakoniec podal dieťa Hermione, ktorá ju držala, kým všetci študenti cvičili kúzla, ktoré vytvárali plávajúce bubliny v žiarivých farbách, aké Harry nikdy nevidel. Muklovské bubliny boli dúhové a trošku farebné len keď na ne svetlo dopadlo správne, ale tieto boli také žiarivé, že vyzerali ako bizarný sortiment obrovského ovocia poskakujúceho vzduchom triedy.

„Musíme dávať pozor, aby sme dieťa neprestimulovali, profesor Flitwick,“ jemne zvolala Hermiona v jednom momente.

„Presne tak, presne tak, slečna Grangerová. Možno dosť bublín. Čo tak jemné teplé vánky, hm?“

Tie už poznali z kapitoly o poveternostných kúzlach, ale teraz ich Flitwick učil, ako ovládať teplý vzduch presnejšie, aby sa pohyboval na príkaz. Na demonštráciu najprv zafarbil časť vzduchu žiarivou ružovou a potom ňou začal manipulovať. Bol absolútnym majstrom, dokázal viesť vánky cez Rowanine prsty a zdvihnúť časti jej vláskov. Zdalo sa, že sa to Rowan páči, vrnela s uznaním a pohybovala hlavičkou, akoby hľadala teplé prúdy vzduchu.

Väčšina študentov, vrátane Harryho, mala oveľa väčší problém s ovládaním vánkov. Harry dokázal len trochu rozčuchrať jej prikrývky; Draco zvládol, aby prúd vzduchu jemne obtrel Rowanino líce. Ron to robil najlepšie, posielajúc ružové vánky krúžiť okolo jej hlavy v úhľadnej špirále.

Nebolo to však úplne hladké. V polovici hodiny Rowan potrebovala prebaliť a ku koncu ju Draco vzal od Hermiony, aby ju nakŕmil. To vyvolalo dosť komentárov, lebo kŕmiace kúzlo nebolo bežne známe. To dávalo zmysel, pomyslel si Harry. Dozvedel sa, že čarodejnice takmer nikdy pri pôrode neumierali, čo ho prinútilo uvedomiť si, aká deštruktívna musí byť Chradnúca čarodejnica. Cítil sa dosť zle, že nebol milší k Narcisse. Nie že by bol úmyselne zlý, ale podľa Draca vedela, že jej nikdy, nikdy neveril.

Keď kúzla skončili, Draco upravil Rowaninu zavinovačku a uložil ju do kolísky, dávajúc jej pusu na čelo, než premenil náhradnú deku na clonu. „Pohodlná ako chrobák v koberci,“ povedal Flitwick uznanlivo. „Dobre urobené, pán Snape. Neuvažovali ste však nad pridaním tmavého kúzla na tú clonu? Mohlo by jej pomôcť spať tvrdšie.“

„To znie ako užitočné kúzlo,“ povedal Draco, trochu preglgajúc. „Naučíte ma ho?“

„V podzemí by ste také nepotrebovali,“ povedal Flitwick láskavo, dvakrát to predviedol a potom sledoval, ako Draco skúšal. Nakoniec vytvoril veľmi tmavosivú farbu, ktorá presahovala okraje kolísky. „Veľmi pekné na prvý pokus, pán Snape. Trávte trochu viac času vymedzením kúzla a trúfam si povedať, že s praxou bude ešte tmavšia. Pamätajte, kúzlo treba obnovovať každú hodinu. Je to ďaleko od peruánskeho prahu okamžitej tmy!“

„Ale to je dobré,“ vložila sa Hermiona. „Kúzlo môže samo vyprchať, keď chceš, aby sa dieťa zobudilo. Lepšie než náhle zapnúť svetlo.“

„Zapínač svetla?“ spýtal sa Flitwick so zvrašteným čelom.

Hermiona otvorila ústa, aby vysvetlila, ale Draco ju predbehol, vysvetľujúc profesorovi, čo sa naučil na štúdiach o mukloch o elektrine. Hermiona žiarila pýchou, keď poklepávala po boku Rowaninej plávajúcej kolísky, aby ju jemne hojdala.

****

Hermiona bola menej nadšená, keď Draco rozhodol, že pôjde na obed do Veľkej siene. Chvíľu sa o tom hádala, ale Draco trval na tom, že keď Rowan tvrdo spí a je magicky chránená pred svetlom a hlukom, nie je dôvod brať ju domov. „Okrem toho,“ dodal, „na raňajkách som mal silný dojem, že Severus si myslí, že by som mal aspoň jedno jedlo denne jesť s mojimi slizolinčanmi.“

Hm. To ho Harry nepočul povedať. Hoci predpokladal, že prednáška o dôležitosti udržiavania silných kontaktov v Slizoline sa dala chápať takto. Harry si myslel, že Snape to myslel pre neho, nie Draca. Ale asi to bola dobrá rada tak či tak.

„A riaditeľ povedal, že dúfa, že ma uvidí vo Veľkej sieni na jedlách. Pamätáš, však? Bola si tam.“

Hermiona sa zamračila.

„Okrem toho,“ dodal Draco zamyslene, „pred pár dňami som Harrymu sľúbil, že sa porozprávam s Astóriou. Znie to, že ma dnes nájde, ak sa ukážem na obede.“

Hermiona trochu zakoktala, keď kráčali chodbami. „Čo? Prečo? O čom by si s ňou potreboval hovoriť?“

„Harry?“

„Oh, ehm, pred časom ma pozvala, aby som ju cez leto navštívil,“ spomenul si Harry. „A povedala, aby som vzal Draca.“

Hermiona sa zamračila, čo Draca prinútilo uškrnúť sa na Harryho.

„Možno by vás mal sprevádzať váš otec,“ povedala strnulo. „Alebo si si istý, že Greengrassovcom možno dôverovať?“

„Oh, som si istý, že to bude v poriadku,“ povedal Draco ľahko. „Nikdy neboli spojení s Tem-- s Voldemortom, aspoň o tom neviem.“

„O tom nevieš?“ zrevala Hermiona. „Ty a Harry ste pravdepodobne Voldemortove prvé dva ciele!“

„Oh, ale predpokladám, že to nevieme s istotou--“

Harry si myslel, že to stačí. „Myslím, že by si mal prestať podpichovať Hermionu, Draco.“

„Ale je taká rozkošná ako Rowan, keď žiarli!“

„Žiarlim? Nežiarlim, som úplne oprávnene znepokojená o vašu bezpečnosť!“

Draco sa na ňu otočil. „Páči sa mi to, Hermiona. Je to veľmi upokojujúce. Merlin vie, že som dosť času žiarlil na Rona Weasleyho, hoci som si to vtedy neuvedomoval.“

„Oh,“ povedala Hermiona jemne, slabý rumenec jej zafarbil líca. „To je... ani neviem, čo povedať.“

„Absolútne prvý raz,“ povedal Draco, pritiahnuc si ju k boku. „Harry... budeš taký dobrý a vezmeš Rowan do Veľkej siene, však? Myslím, že Hermiona a ja potrebujeme chvíľu osamote.“

Chvíľu na bozkávanie, podozrieval Harry, ale Draco bol príliš zdvorilý, aby to povedal priamo.

Harry bol nadšený, že Draco tak pokročil v dôvere k nemu s Rowan. „Jasné,“ odpovedal ľahko, žmurkajúc na Hermionu. „Bavte sa, vy dvaja! Buďte dobrí!“

Hermiona sa chichotala, keď Harry mávol prútikom, aby prevzal kontrolu nad kolískou, a zamieril do Veľkej siene.

****

Obed Harrymu pripadal ako blázninec. Sadol si k slizolinskému stolu, mysliac, že tam Rowan pritiahne menej pozornosti než pri chrabromilskom, ktorý bol centrálnejší. No žiadne šťastie. Dievčatá, aj niektorí chlapci, zo všetkých fakúlt si prichádzali pozrieť dieťa.

Vrkútanie a výkriky obdivu začali byť po pár minútach otravné. Nebolo ani veľmi čo vidieť, keďže Rowan tvrdo spala a cez Dracovu tmavú clonu bola sotva viditeľná. To však nezastavilo neustály prúd ľudí.

Astória sa usmievala, keď prišla. „Vyzerá každým kúskom ako Malfoyová,“ vyhlásila, oči jej žiarili.

Harry zdvihol obočie. „Naozaj to vieš? Vidíš jej vlasy, aby si poznala farbu?“

Na to si povzdychla. „Si úplne beznádejný, Harry Potter. Pozeráš niekedy pod povrch, aby si videl, čo sa naozaj deje? Jej farbu vlasov už viem, a snažila som sa povedať, že neverím klebetám.“

„Klebetám?“

„Oh, niekto veľmi odporný naznačoval, že Temný pán mohol používať Malfoy Manor ako svoje sídlo a že mohol potrebovať... ženskú spoločnosť, jemne povedané.“

Harry sa uškrnul. „Niekto, však? Kto?“

„Úprimne neviem,“ povedala Astória, hľadiac mu priamo do očí, jej tmavé oči vyžarovali úprimnosť. „A keby som bola tebou, neskúšala by som hľadať zdroj. Len by si pritiahol viac pozornosti na túto odpornosť.“

Asi dobrá rada, pomyslel si Harry.

„Tak si spomenul Dracovi moje pozvanie?“ pokračovala, jej hlas trochu príliš ležérny, aby bol úplne autentický, usúdil Harry.

„Na leto? Áno, ale to bolo tesne pred...“ Harry nejasne mávol rukou. „Všetkým.“

„Samozrejme.“ Žiarivo sa usmiala. „Nezabudni, že si pozvaný aj ty.“

Harry pokrčil plecami. „Áno, viem. Veci sú momentálne trochu neisté, ale pokúsime sa prísť. Asi ti pošleme sovu po skončení školy.“

Čo iné mohol povedať? Ak pozvanie naozaj znamenalo to, čo si Draco myslel, mohlo by viesť k šanci získať prominentnú rodinu na stranu proti Voldemortovi. Harry chcel všetkých spojencov, akých mohol získať, najmä slizolinských. Nechcel, aby jeho druhá fakulta stála proti nemu a jeho rodine.

Hoci by dal jasne najavo, že nie je k dispozícii na dvorenie Daphne, ak to bolo to, o čo ide. Premýšľal, ako to urobiť bez urazenia, a rozhodol, že Draco pravdepodobne vie najlepší spôsob, ako to jemne vyjadriť.

„Znie to krásne,“ povedala Astória. „Dúfam, že vás v lete uvidím.“

****

Draco sa objavil asi v polovici obeda, vyzerajúc tak dokonale upravený, že Harry podozrieval použitie viacerých kúziel. To ho prinútilo premýšľať, ako veľmi sa to s Hermionou vyhrotilo, no tá myšlienka ho prinútila ľutovať, že tam jeho myseľ zablúdila. Nebola to jeho vec, pokiaľ Draco na nič nenútil, ale aj v tom prípade predpokladal, že Hermiona sa vie o seba postarať. A jeho brat zjavne nedostal kliatbu do rodinných klenotov, takže...

Dočerta. Teraz myslel na Dracove gule. Nie práve zlepšenie.

Rozhodol sa sústrediť na to, že Draco ho nechal s Rowan takmer polhodinu, dôverujúc mu, že sa o ňu postará aj v chaose Veľkej siene. To bol pokrok, až taký, že Harry brata ani nepodpichoval za oneskorenie. Nechcel ho odradiť od času osamote s Hermionou, nie ak to znamenalo viac času s dieťaťom.

„Všetko v poriadku, predpokladám?“ Draco nakukol do kolísky. „Čas obnoviť tmavé kúzlo, myslíš?“

„Takmer.“

Draco použil kúzlo, potom sa pustil do jedla, zjavne vyhladovaný. Niet divu, madam Pomfrey povedala, že ktokoľvek pravidelne používa kŕmiace kúzlo, potrebuje extra výživu. Harry si vzal extra zeleninu, mysliac, že by si to mal pamätať.

 

Draco bol strohý, ale zdvorilý k pár ľuďom, ktorí sa ku koncu obeda zastavili pozrieť dieťa. Potom, keďže s Harrym mali pred elixírmi voľnú hodinu, oznámil, že si ide domov zdriemnuť. „Ak Rowan ostane spať, teda.“

Väčšinou spala, prebudila sa len raz, aby chamtivo cucala Harryho palec, kým Draco driemal. Harry využil šancu prebaliť ju, potom jej pomaly krúžil po chrbte, aby si odgrgla, chodil po obývačke a spieval jej uspávanku, slová si vymýšľal, lebo ich nepoznal naisto. Rowan čoskoro znova zaspala, ale Harry pokračoval v speve.

****

Harry sa usadil vzadu v triede elixírov, aby bolo ľahšie odísť s Rowan, keď sa začne variť. Draco pozrel trochu skepticky, lebo zvyčajne sedával vpredu, ale len pokrčil plecami a sadol si k stolu cez uličku, s Rowaninou plávajúcou kolískou uprostred.

Bolo šokujúce, keď sa Zabini rozhodol zdieľať Harryho stôl, usadil sa s ľahkou gráciou a povedal: „Harry, Draco,“ na pozdrav.

„Zase na krstné mená, čo?“ odsekol Draco.

Zabini zdvihol tmavé obočie. „Pokiaľ nechceš, aby som ťa volal Snape?“

„Prečo nie?“ spýtal sa Draco, zdvihnúc bradu. „Je to moje meno.“

„Tak je,“ zamrmlal Zabini. „Dobre teda, Snape.“

„Čo hráš?“ odsekol Draco. „Tvoj malý trik na mňa neplatí.“

„Ani keby som sa ospravedlnil za tie ‚Malfuj‘ hlúposti?“

„Vtedy si sinemyslel, že sú to hlúposti!“

„Nezobuď Rowan,“ varoval Harry tichým hlasom.

Draco naňho chvíľu gánil, zjavne frustrovaný, potom začal baliť brká a pergamen späť do tašky. „Fajn, ale nesedím tu s ním. Vezmem ju dopredu.“

„Blízko Snapovho demonštračného stola? To si nemyslím.“

Dracove nosné dierky sa roztiahli. „Staral si sa o ňu jednu voľnú hodinu a myslíš si, že velíš?“

Harry si povedal, že napriek zdriemnutiu Draco v poslednej dobe toho veľa nespal. „Nie, ale viem, že by si nikdy nedovolil, aby tvoja zlosť na Zabiniho ohrozila Rowan.“

Dracove oči sa zúžili na štrbiny. „Samozrejme, že nie, ale stále tu s ním nesedím. Vezmem Rowan na druhú stranu a ty ju môžeš vziať, keď začnem variť!“

Harry si myslel, že je lepšie nehádať sa, hoci si myslel, že Draco preháňa. Na druhej strane, možno sa cítil neisto a potreboval čas s Rowan osamote. No nechápal; o minútu neskôr vošla Hermiona a zamierila rovno k Dracovmu stolu.

„Zabini?“ spýtal sa druhý chlapec. „Myslel som, že sme sa dohodli, že ma budeš volať Blaise, Harry.“

„Nie, keď o tebe hovorím Dracovi,“ povedal Harry trochu unavene, želajúc si, aby sa už konečne všetci znášali.

„A to po tom, čo som sa ospravedlnil za to, že som ho volaj ‚Malfuj‘!“ protestoval Zabini. „To sa mi páči!“

Harry pokrútil hlavou. „Nezaobchádzaj so mnou ako s idiotom, Blaise. Neospravedlnil si sa; naznačil si, že by si to mohol urobiť. Navrhujem, aby si to naozaj urobil, namiesto pokusu manipulovať môjho brata. Ha. Manipulovať nás oboch!“

S tým vytiahol Salsu z vrecka a zasyčal na ňu, aby sa mu ovila okolo prstov. Ak mal Zabini problém, smola. Harry nemal náladu sa tým zaoberať.

„Oh, fuj. Musíš?“

„Áno, musím,“ odsekol Harry. „Zanedbával som Salsu, odkedy sa narodila Rowan. Všimol som si počas mojej voľnej hodiny, že vyzerala osamelo, a rozhodol som sa, že ju znova začnem brať na hodiny.“

„S dieťaťom? Je to naozaj dobrý nápad?“

„Je to perfektný nápad. Salsa neublíži Rowan, a nechcem, aby moja sestra vyrastala s strachom z hadov. Hoci ju, samozrejme, naučím, ako byť opatrná pri jedovatých.“

Zabini sa otriasol, prechádzali ním hlboké vlny odporu.

Dobre, tak Harrymu to asi trochu predsa len vadilo. Stále nehodlal Salsu odložiť, ale jemne na ňu zasyčal, aby mu vyliezla na rameno, kde bude menej viditeľná.

„Divy sa nikdy nekončia,“ povedal Zabini, mierne vydýchol.

Divy sa nikdy nekončia... Niečo na tej fráze bolo známe, premýšľal Harry. A potom to doňho udrelo a cítil sa ako úplný idiot. Zabini mu to povedal predtým, krátko po tom, čo Harry sľúbil, že nerozšíri, že Salsa ho takmer zjedla vo forme červa. A čo urobil Harry o pár dní neskôr? Prezradil to Severusovi aj Dracovi!

A s Dracom stále zúriacim na Zabiniho minulé správanie, ako dlho potrvá, kým ho s príbehom škaredo podpichne? Poznajúc Draca, tak to urobí poriadne.

Dočerta. Harry preglgol, ale myslel si, že je lepšie čeliť problému. Inak by to mohlo naozaj nabrať na obrátkach. „Ehm, Blaise? Vieš, ako si povedal, že sa nepokúsiš ublížiť Salse, ak sľúbim, ehm, nespomenúť, čo sa stalo ten deň na internáte?“

„Čo teraz spomínaš,“ povedal Zabini sucho, rýchlo sa zotavujúc, keď Salsa už nebola jasne viditeľná. „A tak?“

Harry sa uškrnul. „Len... oh, Bože. Prepáč, naozaj, ale možno som to, ehm, pustil pred, ehm...“

„Dracom,“ dokončil Zabini zlovestným tónom.

„A mojím otcom. Len náhodou, prisahám!“

„Skvelé,“ zatiahol Zabini. „Veľmi ďakujem.“

„Naozaj ma to mrzí! Nechcel som porušiť sľub.“

Zabini naňho dlho hľadel, potom mávol rukou. „Ak si spomenieš, nesľúbil si. Len si to povedal. Tak... netráp sa tým.“

Harry ho opatrne sledoval. „Takže sa stále nepokúsiť vybaviť si to so Salsou?“

„Len náhodou, prisahám.“

Harry zbledol.

„Naozaj nemáš zmysel pre iróniu,“ povzdychol si Zabini. „Nie, Harry, neublížim tvojmu hadovi. Dokonca to sľúbim, ak ti to bude príjemnejšie.“

Nepomohlo to, vzhľadom na to, čo Zabini predtým povedal o nebezpečenstvách veriť niečomu len preto, že to niekto povedal. „Ako viem, že tomu môžem veriť?“

Dostal netrpezlivý pohľad. „No, pre začiatok, lebo skúšame byť priateľskí. Lebo stále dúfam, že tvoj otec mi napíše odporúčanie, keď budem potrebovať. Lebo teraz, keď som sa upokojil, neberiem si, čo urobil tvoj had, tak osobne. Bola len hadom. A toto ti asi nebude páčiť, ale... lebo si Harry Potter. Nie je dobré mať ťa za nepriateľa, myslím.“

„Oh.“ Harry nevedel, čo povedať, hoci časť neho prekvapilo, že Zabini chápe, že Harry nerád využíva svoje meno. „Dobre teda.“

Zabini mu venoval malý úsmev, no než mohol odpovedať, Snape vletel do triedy, habit vial majestátne za ním, a vyzval triedu k pozornosti.