Preklady fanfiction Harryho Pottera

Hermiona poďakuje Winky, keď ju domáca škriatka premiestni k dverám pred spoločenskou miestnosťou Chrabromilu. Fellona už spí a chrápe na pohovke.

„To nie je žiadny problém, HermionaGrangerová,“ hovorí Winky a potom si zúfalo krúti rukami. „Ach, Winky je zlá, zlá škriatka...“

„To vôbec nie je pravda,“ trvá na svojom Hermiona, ktorej pozornosť náhle upútal strach škriatky. „Prečo si to myslíš?“

Winky skloní hlavu. „Winky počula, že HermionaGrangerová vyrábala klobúky pre škriatkov. Ako darčeky. Škriatkovia v Rokforte nevedeli, že nedostávajú oblečenie, tak ich nebrali.“

Hermiona sa začervená. „Ja... áno. Vtedy to bolo odo mňa dosť nezdvorilé.“

„Winky by nevadilo dostať klobúk,“ zašepká domáca škriatka. „Ak ich HermionaGrangerová stále vyrába.“

„Ty... ty chceš klobúk? Od mňa?“ Hermiona žmurkne prekvapením.

Domový škriatok prikývne. „Winky nikdy predtým nedostala nič okrem...“

„Videla som, čo ti urobil BartyCrouch,“ hovorí Hermiona ticho.

Winky prikývne a utrie si slzu z oka. „Ale teraz si Winky môže vybrať. Winky by chcela klobúk od niekoho, kto jej ho dáva z milých dôvodov.“

Hermiona sa impulzívne zohne a objíme prekvapenú domácuškriatku. „Rada ti urobím akýkoľvek klobúk, ktorý sa ti páči.“

Potom, čo Winky nesmelým hlasom požiada o niečo tmavozelené, čo jej zakryje obe uši, Hermiona prebudí Fellonu trochou staroangličtiny a vojde do spoločenskej miestnosti. Všetci už išli spať, okrem Rona, ktorý vyskočí z pohovky, hneď ako ju uvidí.

„Tu si!“ zvolá Ron. „Strašne som sa bál! Vedel som, že si hovorila, že stretnutie o učňovskom mieste potrvá chvíľu, ale už je polnoc!“

„Naozaj?“ Hermiona sa pozrie na hodinky a zistí, že je po pol dvanástej. „Oh. Asi... asi sme stratili pojem o čase.“

„Hermiona.“ Pozrie hore a vidí, že Ron sa na ňu pozerá s obavami. „Ty si... on ti neublížil, však? Myslím, že profesor Slizolin by to určite neurobil, ale nevyzeráš vôbec šťastná...“

Zdá sa, že je to večer, keď sa Hermiona vrhá na ľudí a objíma ich. Ron vydá prekvapený zvuk, ale potom ju objíme rovnako pevne. „Som v poriadku, Ron,“ hovorí, čo je takmer pravda. „Som len naozaj unavená. Myslím, že teraz pôjdem do postele. Ďakujem, že si na mňa počkal.“

Ron sa usmeje, keď ustúpi. „No, na čo sú kamaráti? Dobrú noc, Miona.“

„Dobrú noc, Ron,“ odpovie Hermiona s úsmevom a potom vyjde po schodoch do dievčenskej spálne. Otvorí dvere piateho ročníka a nie je prekvapená, že všetci ostatní spia. Pomaly a v akomsi omámení sa pripraví na spánok a potom sa vkradne pod perinu.

Hermiona hľadí na zamatový strop posteľou s nebesami, než sa stočí na bok. Slzy jej takmer okamžite začnú máčať vankúš.

Dôverovala profesorovi Dumbledoreovi. Dôverovala mu absolútne. Vďaka nemu sa cítila, že má nejakú hodnotu, bez ohľadu na to, koľkokrát sa oni traja dostali do problémov. Dumbledorebol ten, kto im povedal, že urobili správnu vec – a oni ju urobili, o tom nepochybovala – aj keď všetci ostatní kričali, aby bola potrestaná, vylúčená, aby sa zbavili humusáčky, spolu so všetkými ostatnými hroznými vecami, ktoré počula za tie roky. Verila, že profesor Dumbledore chcel pre nich všetkých to najlepšie. Verila, že bude chrániť Harryho.

Dôverovala mu.

„Ako mohol?“ zašepkala Hermiona a cítila, ako sa jej srdce znova láme.

*          *          *          *

Minerva zostala po tom, čo slečna Greenwoodová, slečna Grangerová, Sirius, Remus a Aberforth odišli na večer. Stále je nahnevaná na SiriusaBlacka, ale je to zbytočný hnev. Ten nebezpečný nezmysel sa stal v roku 1975, pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Do veľkej miery to vysvetľuje Severusovu nenávisť voči Remusovmu zaradeniu do kolektívu na školský rok 1993-94, ako aj jeho nenávisť voči vlkolakom.

Je to však zvláštne, tá nenávisť sa v poslednej dobe zdá byť oveľa menej prítomná. Minerva si nie je istá, či je to kvôli veľmi krehkému mieru medzi Remusom, Siriusom a Severusom, alebo či v tom hrá úlohu niečo iné – napríklad Nizarovelixír dočasne nazvaný „Krotiaci elixír“ a jeho úspešné použitie.

„Spomenula som si, že som ti chcela niečo povedať,“ hovorí Minerva.

Nizar zdvihne pohľad od krbu. Minerva sa zamyslí, či má v úmysle tam aj spať. „Portrét, ktorý je zvedavý?“

„Ten, ktorý nás dnes večer poctil svojou prítomnosťou,“ odpovie Minerva. „Tvoj portrét povedal, že to bola kniha s názvom Formar La Magia.“

„Môj portrét je debil,“ hovorí Nizar a berie si prútik. Minerva sa snaží nepozerať na Nizarove vlasy ani na jeho jasnozelené oči, ktoré teraz dokonale ladia s očami LilyPotterovej. Stále sa tak podobá na svojho otca, ale to je názor, ktorý nebude opakovať.

Kniha, ktorú Nizar privolá je staršia ako tie, ktoré je zvyknutá vidieť v jeho osobnej zbierke. Dvakrát skontroluje vnútornú stranu obálky, než vyvolá stoh papiera. Namiesto toho, aby jej požičal originál, Nizar knihu skopíruje na dostupný papier a podá jej novú kópiu.

„Naozaj sa musím naučiť, ako to robíte,“ hovorí Minerva s uznaním a otvára knihu. Voní ako nový papier a starý prach, zaujímavá kombinácia. Potom objaví jazykovú bariéru. „Bude to trvať nejaký čas, kým to prečítam, však?“

„Je mi to ľúto.“ Nizar prechádza rukou po koženej obálke originálu a prstami sleduje koženú šnúrku, ktorá ju drží pohromade. „Je to napísané v tom, čo sa dnes nazýva stredoveká španielčina a vulgárna latinčina, ale zvyšok je bežná gréčtina, nie stredoveká gréčtina. Je to otravné, ale na dokument môžeš použiť len jedno prekladové kúzlo naraz, inak sa slová začnú rozčuľovať a prechádzajú do iných jazykov, o ktoré si nepožiadala.“

„Chápem. Budem sa snažiť, lebo som zvedavá, čo prekonalo tvoje ťažkosti s transfiguráciou.“ Minerva si vloží knihu do vrecka na habite. „Ako sa máš, Nizar?“ spýtala sa tichším hlasom.

Nizar zdvihne ruky a ohýba prsty. „Len trochu stuhnuté. Neustále mi je zima. Oboje je však znesiteľné v porovnaní s tým, ako to bolo bez toho prekliateho elixíru.“ Pozrie na ňu. „Prečo?“

„Zajtra sa v Londýne koná stretnutie Rádu. Albus to oznámil členom personálu, ktorí boli prítomní na večeri, a my máme odovzdať správu ostatným.“

„Zasadnutie Rádu?“ Salazar sa k nim pripojí s pohárom svojej obľúbenej magicky vyrobenej vodky v ruke. „Myslel som, že to bolo naplánované až na prvú sobotu budúceho mesiaca.“

„Pokiaľ viem, to sa stále má konať.“ Minerva odolá nutkaniu povzdychnúť si frustráciou. „Aspoň tentoraz bol Albus taký ohľaduplný, že zasadnutie naplánoval na večer. Zajtra je posledný zápas sezóny v metlobale a ja si ho nenechám ujsť!“

„Nie, keď hrá Slizolin proti Chrabromilu.“ Severus sa na ňu samoľúbym pohľadom. „Už sa neviem dočkať.“

„Prosím ťa. Prehráš a ty to vieš,“ odsekne Minerva.

„Ach. Tak potom musím vymyslieť nejakú šarmantnú a legitímnu výhovorku, aby som nemusel byť prítomný na žiadnom z nich,“ hovorí Nizar.

„Vždy môžeš použiť meniace kúzlo, ako v Londýne,“ navrhuje Severus.

Nizar pokrúti hlavou. „Nie, Grimmauldovo námestie je proti nim chránené.“

„Ale nie proti MultaFaciesSucus.“ Salazarov tón je príliš nevinný na to, aby nebol zlomyseľný.

„Všehodžús.“ Severus sa zamračí. „Môžeš použiť všehodžús na seba, aby si bol... no, sám sebou?“

„Nie je dôvod, prečo by to nebolo možné,“ odpovedá Salazar. „Nikdy som to neskúšal, ale ani som to nikdy nepotreboval.“

Nizar sa oprel o stenu, aby vstal z krbu. „Sal, povedz mi, že máš prístup k zásobám všehodžúsu.“

Salazar zdvihol obidve obočia. „Mám prístup k množstvu pripraveného MultaFaciesSucus, keď je už známe, že sa vkrádam na stretnutia Rádu pod maskou niekoho, kto sa nemohol dostať do Londýna?“

„Salazar, nemám tušenie, čo urobí kliatba Vlk v ovčom rúchu s niekým, kto nie je tvaromenič ale som ochotný to zistiť!“ zavrčí Nizar.

Salazar sa zasmeje. „Vrátim sa o desať minút,“ povie a premiestni sa na mieste.

„Bude to fungovať?“ spýta sa Minerva. „Nechcem, aby si zbytočne riskoval. Ak by sme škole a Rádu povedali, že si chorý, Poppy by určite pomohla ich presvedčiť. Stále sa veľmi obáva, že si vystavený moderným patogénom.“

„Nie je to naozaj riziko. Všehodžús funguje tak, ako funguje, pretože vlasy, ktoré použiješ, si pamätajú vzhľad osoby, z ktorej boli odobraté v čase, keď boli odobraté,“ odpovedá Nizar. „ Stačí, ak použijem vlasy z obdobia pred uvalením kliatby, a tie sa dajú ľahko získať z kúpeľne.“

„V najhoršom prípade sa nič nestane,“ hovorí Severus. „Okrem detinskej príležitosti robiť hrozné vtipy o ochutnávaní seba samého.“

Minerva na neho hnevá pohľadom. „Nepotrebujem uvažovať o takých veciach, Severus Snape!“

Severus sa na ňu nevzrušene pozrie. „On začal.“

Nizar pokrčí plecami v odpovedi na jej spytovací pohľad. „Je to pravda, začal som.“ Prejde si rukou po vlasoch a potom sa zastaví uprostred pohybu. Prisunie ruku dopredu a odhalí, že niekoľko prameňov vlasov sa mu omotalo okolo prstov. „Pusti,“ zamrmle a vlasy mu skĺznu. „Bože, ako som vôbec mohol prečesať tento neporiadok?“

Minerva má veľké ťažkosti potlačiť úsmev. „Keď si bol malý, nikdy to nevyzeralo, že by to niekedy videlo hrebeň.“

„To si viem predstaviť,“ hovorí Nizar a stále sa podozrievavo pozerá na svoje vlasy. „Pravdepodobne tie prekliate veci uniesli!“

„Teta Petunia ti ich raz všetky ostrihala,“ hovorí Nizarov portrét, ktorý sa znova objavil v jednom z rámov. Galiena sa o neho opiera s šťastným úsmevom na tvári. „Oholila ti ich až po kožu. Do rána ti znova narástli.“

„Ako na to Petunia zareagovala?

Portrét sa usmieva, ale je v ňom cítiť tvrdosť a hnev. „Kričala ako o dušu a celý deň sa odmietala na mňa pozrieť. Okrem môjho zmätku, ako mi mohli vlasy jednoducho dorásť, a sprievodného trestu, bola jej reakcia úžasná.“

Minerva už nemá chuť sa usmievať. To, čo opisoval pôvodný list od Harryho, bolo úplne hrozné a naozaj ju to núti chcieť Albusa upáliť – a to bez ohľadu na politický prevrat, ktorý má zrejme na mysli. „Koľko si mal rokov, drahý?“

„Oh, možno sedem?“ portrét to zvažuje. „Možno osem, lebo to bolo v lete. Neuznávali moje narodeniny a neverili v kalendáre na stenách, takže ak som stratil prehľad o dňoch, často som nevedel, koľko mám rokov, až kým sa v septembri nezačala škola. Pomohlo mi nazbieranie dostatočného množstva vratných fliaš, aby som si mohol kúpiť digitálne hodinky z druhej ruky, ale podarilo sa mi to až v deviatich rokoch.“

Nizar sa zamračí. „Zakaždým, keď ten portrét otvorí ústa a začne hovoriť o Privátnej ceste, musím sa presvedčiť, že kliatby, ktoré si zanechal tým dvom idiotom, sú dostatočným trestom.“

Minerva sa na Severusa prekvapene pozrie. „Ty si ich preklial? Ty úplný idiot! Ak to ministerstvo zistí...“

„Nič neurobia,“ preruší ju Severus. „Preklial som Petuniu a Vernona Dursleyovcov doživotným vynúteným dobrým správaním, Minerva.“

„Ah. Ospravedlňujem sa za prehnanú reakciu.“ Minerva na chvíľu premýšľa. „Môžeme ich prekliať ešte viac?“

„Vernon Dursley má prekliatie neskorumpovateľnosti a Petunia Dursleyová trpí prekliatím vädnutia. Nemyslíš, že to stačí?“ spýta sa Severus nevinným tónom.

„Kliatbou vädnutia.“ Minerva sa zamračí. „Si si istý, že je to vhodné, Severus?“

„Miluje toho svojho nadmerne veľkého syna,“ povie Severus pohŕdavo. „Nikdy nebude trpieť viac ako únavou alebo sklonom k menším chorobám, ak sa Petunia pozabudne, ale tieto momenty by mali byť pre Petuniu dostatočným pripomenutím, aby si dávala pozor na svoje myšlienky. Ale trochu je mi ľúto jej rastlín.“

„A čo ostatní ľudia?“ spýta sa Minerva, stále sa snažiaca rozhodnúť, či je s týmto konkrétnym prekliatím spokojná. Účinnosť prekliatia vädnutia spočíva v strachu, ktorý vyvoláva v tom, kto spôsobuje tieto drobné ochorenia svojim blízkym. Obeti sa zámerne necháva priestor na premýšľanie, o koľko horšie by to mohlo byť, ale existujú aj iné možnosti, ako vynútiť dobré správanie, ktoré ministerstvo prehliadne.

„Petunia nenávidí dotyk iných ľudí,“ odpovedá Severus s úškrnom. „Vždy to tak bolo. Kliatba sa prejaví len vtedy, ak je jej dotyk úmyselný. PetuniaDursleyová sa buď naučí správne starať o svoje dieťa, alebo sa už nikdy nedotkne žiadneho živého tvora zo strachu z toho, čo by sa mohlo stať. Osobne mi je jedno, aký bude výsledok.“

Salazarov návrat zabráni Minerve v ďalších komentároch. „Priniesol som dosť na celú sobotu, ak to bude fungovať. Ak nie, potom bude musieť elixír jednoducho zostať pod ochrannými kúzlami, kým sa nezíde na niečo iné.“

Nizar opustí obývačku a vráti sa s jedným prameňom kučeravých hnedých vlasov zovretým medzi palcom a ukazovákom. „Ukáž mi to. Keď si bol preč, už sme si povedali ten hrozný vtip.“

„Som tak sklamaný.“ Salazar vytiahne fľaštičku s všehodžúsu a odstráni sklenenú zátku. Ak si Minerva správne pamätá svoje elixíry z výcviku OPČM v utajení, ako aj zo svojej dávnej školy, je to perfektné množstvo na štandardnú hodinovú dávku.

Nizar vloží prameň vlasov do otvorenej fľaštičky a hodí ho do tekutiny. Okamžite z neho vystrelia malé zlaté iskry, potom sa lektvar zmení na tmavozelenú farbu s náznakom kovového lesku.

„Zlato?“ Salazar vyzerá zmätený. „Z toho by nemalo nič zostať. Nie po adopcii a už vôbec nie po tom, čo si získal titul majstra obrany.“

„Ochranná mágia.“ Nizar vezme fľaštičku od Salazara a jemne ňou zakrúti. „To by sa neskôr mohlo ukázať ako nevhodné.“

Salazar na chvíľu hľadí na svojho brata, potom si zakryje tvár oboma rukami. „Ten dom! Albus Dumbledore pripojil časť obetnej mágie k tomu prekliatemu domu v Malých Neradostniciach!“

„A stále si ma pamätá, keďže som prítomný v tom istom časovom období.“ Nizar prevráti oči. „Hneď ako sa naskytne príležitosť, ukradnem Dumbledoreovi ten prekliaty bazový prútik, aby sa to dalo zrušiť.“

„Ak to nevyjde, podpálim ten dom,“ ponúkne sa Severus. „Čo?“ pokračuje, keď na neho Minervahodí odsudzujúci pohľad. „Nie je to tak, že by tí hlupáci nemali poistenie proti takýmto veciam.“

Minerva vzdychne. „Nemôžem uveriť, že to hovorím, ale prosím, skús najprv ukradnúť ten prútik.“

„Ďakujem,“ zamrmle Nizar. Prehltne elixír, ale tvár sa mu skrúti v znechutení. „Oh, nikdy som nechcel piť santalové drevo!“

Minerva si všimne, ako sa Severus rýchlo začervená. Keď zbadá jej pohľad, zamračí sa a varovne pokrúti hlavou. Minerva zdvihne jedno obočie a kútik jej úst sa zdvihne. Možno nie je zo Slizolinu, ale určite vie, kedy si nejakú informáciu uchovať pre zaujímavejšiu príležitosť.

„To je vynikajúci výsledok,“ povie Salazar a vráti jej pozornosť k danej veci. Nizar vyzerá ako zvyčajne, bez najmenšieho náznaku, že Aberforth bol dosť hlúpy, aby ho skôr v ten deň preklial. „Ak to vydrží celú hodinu, nebudeš musieť vymýšľať zaujímavé výhovorky, aby si zajtra nezaťažoval všetkých svojou prítomnosťou.“

Nizar od úľavy uvoľní ramená. „Ďakujem, že si sa v starobe stal paranoidným špiónom, Sal.“

„Nie som starý!“ odvetí Salazar rozhorčene.

„Nie, a týmto si Salazara vezmem so sebou, aby mal príležitosť to dokázať,“ hovorí Minerva stroho. Nizar vyzerá pobavene, ale Severus je ticho rozzúrený jej pomstou. „Dobrú noc a dúfam, že lektvar vydrží celú hodinu.“

„Bože, ja tiež,“ odpovedá Nizar horlivo. „A nezabudnite, že nemáte dovolené zabiť Dumbledora, keď účinok upokojujúceho elixíru pominie.“

„Mám viac sebakontroly, než aby som to urobila na verejnosti!“ trvá na svojom Minerva a potom sa premiestnia.

V momente, keď dorazia dole, Salazar pustí jej ruku, aby sa mohol otočiť doprava k krbu. Minerva tam uchováva svoju obľúbenú brandy, zohriatu teplom z ohniska pod ňou. „Možno si budeš chcieť dať,“ hovorí.

Minerva si zloží klobúk, plášť a začne si vyberať sponky z vlasov. „Zmeškala som niečo počas toho... toho... sakrafix!“

„Viem, že si frustrovaná, keď je to to najhoršie, čo vychádza z tvojich krásnych úst.“ Salazar podá Minerve pohár takmer po okraj naplnený brandy. „Slečna Grangerová dnes večer použila mágiu mysle, aby ma upozornila na niečo trochu nezvyčajné.“

„Viac ako ostatní?“ Minerva vzdychne a zdvihne jeden prst. On čaká s pobavenou trpezlivosťou, kým vypije polovicu brandy, ktorá ju zahreje rovnako ako hnev, ktorý jej už hodinu vrie v krvi. Upokojujúci nápoj už asi prestáva pôsobiť. „Tak poďme na to.“

„Tie smiešne body. Koľko bodov môže študent stratiť, ak je mladší a po večierke vstane z postele?“ spýtal sa Salazar.

To nebolo ani zďaleka to, čo očakávala. „Ak ide zase o ten trest v lese...“

Salazar zdvihol obočie. „Najprv odpovedz na otázku, levica.“

„Desať bodov,“ odpovedá Minerva po chvíli podráždenia. „Dvadsať až tridsať, ak ide o opakované porušenie alebo nebezpečné okolnosti.“

„To som si myslel.“ Salazar zdvihne pohár vodky, ktorý si priniesol so sebou. „Vziať päťdesiat bodov trom rôznym študentom prvého ročníka za prvé porušenie pravidiel sa mi zdá trochu prísne. Rovnako ako dať deťom, ktoré boli pristihnuté mimo postele, trest, ktorý má trvať celú noc. Nevytvára to opačný dojem, pokiaľ ide o deti a miesto, kde majú tráviť svoje večery?“

Minerva otvorí ústa, aby namietla... a uvedomí si, že nemôže. Až do dnešného večera nad tým incidentom nikdy nerozmýšľala, okrem toho, že ju iritovalo, že jej pokyny boli zrušené. Päťdesiat bodov odobratých každému študentovi – a to len jej Chrabromilčanom! Malfoyovi neodobrala ani jeden bod, hoci sa dopustil rovnakého priestupku. Ak by mala odobrať päťdesiat bodov trom študentom zo svojej fakulty, Malfoy by nebol ušetrený. Určite by... no, čo vlastne povedala tej noci?

Som nanajvýš znechutená. Štyria študenti za jednu jedinú noc! Také čosi som tu ešte nezažila!

Absolútny nezmysel. Učila tých prekliatych záškodníkov. Urobili oveľa horšie veci a stratili za to menej bodov.

Všetci traja dostávate pokarhanie a odpykáte si trest – nič vám nedáva právo, aby ste sa túlali v noci po škole, najmä teraz, keď je to tu zvlášť nebezpečné –

Prečo? V tom čase nebolo v hrade nič, čo by ohrozovalo deti, okrem Hagridovho prerasteného kerbera, a všetky deti vedeli, že tá konkrétna chodba (vtedy tomu verila) bola zakázaná.

Nikdy som sa nehanbila za chrabromilských študentov viac ako teraz. 2)

Bože, ale to je ešte horšie. Minerva nemôže uveriť, že povedala takú vec, takú strašnú, bolestivú vec. Nie je sa čo diviť, že pán Potter jej po tom neveril. Ona mu tú dôveru vzala a potom ho nechala odviezť do Zakázaného lesa s prekliatym zabijakom jednorožcov na slobode! Horšie je, že neverila jeho slovám o Kameni, a to ho takmer stálo život, keď ho Quirrell a Voldemort chceli zabiť! Čo na zemi sa to s ňou stalo?

„Poviem ti dve veci, o ktorých si nikdy nevedela, keďže vidím, že si si spomenula na tie znepokojujúce nezrovnalosti,“ hovorí Salazar, zatiaľ čo Minerva na neho hľadí v hrôze a šoku. „V ten večer tam naozaj bol drak. Rubeus Hagrid „vyhral“ dračie vajce počas podozrivej kartovej hry – hry, ktorú hral s prezlečeným a teraz už príjemne zosnulým profesorom Quirelom. Môj malý brat, slečna Grangerová a pán Weasley presvedčili Hagrida, že držať takú vec v drevenej chate je strašný nápad. Mladý pán Weasley presvedčil svojho brata Charlieho Weasleyho, ktorý už pracoval ako chovateľ drakov, aby prišiel po malého draka, kým rýchlo neprerastie chatu, pozemok a možno sa nepokúsi zjesť chobotnicu v Čiernom jazere. Cíť sa vinná, ak musíš, ale je to za udalosť, ktorá sa stala už dávno.

„Potrestala som ich za to, že pomohli inému,“ zašepkala Minerva.

„Mala by si sa viac zaoberať dôvodom, prečo som tak trval na tom, aby si sa naučila mágiu mysle, moja láska.“ Salazar siahol po jej pohári a položil svoj aj jej na stôl. Prekvapilo ju, že sú prázdne. „Keď sa môj brat toho rána vrátil do svojej postele, niekto bol v jeho izbe a v jeho posteli a vrátil istý neviditeľný plášť, ktorý zabudli na vrchole veže, keď sa on a slečna Grangerová ponáhľali, aby bezpečne odviezli malé dračie mláďa z Rokfortu. Na plášti bola pripnutá poznámka s nápisom „Pre každý prípad“. Okrem teba je len jedna osoba, ktorá mala v noci taký ľahký prístup do veže a do chrabromilskej spálne... a ktorá vedela, že môj brat nebude v posteli.“

Minerva hľadí na Salazara v nemom úžase. Potom vykríkne od zúrivosti a rozbije oba poháre na stole a fľašu brandy na krbe. „TEN PREKLIATY STARÝ ZRADCA! CHCEM JEHO HLAVU NA TANIERI A JEHO SRDCE AKO BROŠŇU NA HRUDI!“

Salazar zdvihne obidve obočia. „Stavil by som sa, že tanier by bol dekoratívny, ale škriatkovia by boli veľmi nespokojní, keby si si zašpinila svoje krásne šaty krvou hlupákov.“

„Sú to škriatkovia!“ odsekne Minerva. „Sú zruční v odstraňovaní nepríjemných škvŕn!“

Albus jej urobil to, čo im mladý Harry – portrét Nizara – povedal o tomto večere. Albus prinútil Harryho recitovať príbeh o Malých Neradostniciach pomocou mágie mysle a zmenil Minervine vlastné myšlienky týkajúce sa pána Pottera, slečny Grangerovej a pána Weasleyho. Možno to urobil aj v súvislosti s pánom Malfoyom a pánom Longbottomom. Vzhľadom na to, ako pán Potter dbal na neviditeľný plášť svojho otca, nečudovala by sa, keby Albus zaistil, aby pán Potter zabudol plášť aj počas toho konkrétneho večera, keď zachraňoval draka.

Albus chcel, aby k tomu trestu došlo. Chcel, aby pán Potter čelil zabijakovi jednorožcov v Zakázanom lese... pretože vedel alebo tušil, že to bol Voldemort. Jej zamestnávateľ vystavil jedenásťročného chlapca nebezpečenstvu, aby si potvrdil hypotézu. Minervasi nechce o Albusovi myslieť také veci, ale dnes večer sa stretla s príliš mnohými dôkazmi, ktoré svedčia o opaku.

Sirius a slečna Greenwoodová majú pravdu. Albus by dovolil Voldemortovi zavraždiť Harryho. Na základe proroctva... Bože, Minerva si myslí, že Albus sa o to snažil od samého začiatku.

„Salazar...“

Salazar jej priložil prst na pery. „Hoci mám podobný pocit, čo sa týka tvojho želania roztrhať ho na kusy, Levica, v tomto prípade je najlepšie riadiť sa radou môjho brata. Ver mi, keď ti hovorím, že je oveľa uspokojujúcejšie sledovať, ako sa tvoj protivník sám zničí svojím vlastným petardo.“

„Petardou,“ zopakovala Minerva a zúfalo sa snažila neusmiať.

„Bolo to naše prvé slovo,“ odpovedá Salazar. „Okrem toho som staromódny muž, ktorý má rád dobré výbuchy.“ Objíme ju okolo pása. „A teraz, keď máme túto konverzáciu za sebou, čaká nás ešte jedna v Londýne.“

„Och. Och, drahý. Počkaj, Salazar, moje šaty...“ začne Minerva, ale ten hulvát ich už oboch premiestnil do kuchyne v suteréne domu na Grimmauldovom námestí 12. „Slizolin!“ vyhlási a udrie ho po hlave v momente, keď uvoľní svoj stisk okolo jej pása.

Salazar sa jej pokloní. „Ospravedlňujem sa, hoci na tvojom výbere šiat nevidím nič zlé.“

„Videli sme ťa v tvojom prekliatom župane, Minerva. Moje obleky sú oveľa menej dôstojné ako tie šaty.“ Minerva sa otočí a zistí, že Remus sa na ňu pozerá divne. „Hoci priznávam, že som u teba nikdy predtým nevidel rozpustené vlasy.“

Minerva zažmurká a odhrnie si vlasy z ramien. „Som staromódna, Remus,“ hovorí a napodobňuje Salazarove slová, ktoré povedal pred necelou minútou. „Na akej konverzácii sa mám zúčastniť, ktorá je pred ostatnými utajená? Nemám rada tajomstvá v tajomstvách, vzhľadom na nedôveru, ktorú to vyvolalo počas vojny.“ Podľa toho, ako Sirius chodí po kuchyni, pochybuje, že ju čakajú dobré správy.

„Nie je to tak veľmi o tajomstvách, ako skôr o tom, aby sme neupozornili na chybu v pláne, o ktorej sa dnes večer diskutovalo,“ odpovedá Salazar. „Aha, a aby môj brat nezmenil riaditeľa na atómový prach a Severus toho hajzla jednoducho neotrávil. Nechcem vidieť ani jedného z nich v Azkabane, keď neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by ich ospravedlnili, okrem tých, ktoré máme v našich hlavách.“

„Aká chyba v pláne?“ spýta sa Minerva so zamračením. „Myslela som si, že táto strašná úloha bola vykonaná obdivuhodne.

„Chyba, ktorú som si všimol pred pár dňami,“ odpovie Salazar. „Požiadal som Siriusa Blacka a Remusa Lupina, aby to dnes večer nespomínali, lebo bude lepšie prebrať to súkromne.“

„Prvý november, Minerva.“ Remus vytiahol stoličku a posadil sa za kuchynský stôl. Minerva mierne pokrútila hlavou, nemala náladu sadnúť si. Sirius si tiež nesadol, ale aspoň prestal chodiť po izbe. „Harry nebol odložený na prahu Dursleyovcov ako prekliata fľaša mlieka v skorých ranných hodinách, ale neskoro v noci.“

Minerva pocítila silnú vlnu nečakaného prekvapenia. „Áno, máš pravdu. Priznávam, že už je to dosť dávno a som dosť stará na to, aby som si to nevšimla. Pamätala som si, že to bolo prvého novembra, a úplne som ignorovala zvyšok, napriek mojej úlohe v tom všetkom.“

„Môj brat nemá žiadnu medzeru v spomienkach medzi halloweenskou nocou a nocou prvého novembra – pôvodne nemal,“ doplňuje Salazar. „Keď nie sú žiadne spomienky, ani spomienky na sny, hovorí to o magicky vyvolanom spánku.“

„Presne tak.“ Remus nervózne pohráva s opusteným šálkou čaju.

Minerva si uvedomuje, čo chýbalo z toho večera, a rozhodne sa, že bude najlepšie, keď si predsa len sadne. Predtým, ako prehovorí, vydýchne hnev a šok. „Albus ma nechal sledovať tú rodinu od úsvitu prvého novembra až do jeho príchodu neskoro v noci. Zjavne to bolo preto, aby zistil, či je Lilyina sestra schopná starať sa o chlapca, ale keď som povedala, že táto rodina je najhorším miestom, kde by mohol Harry zostať, Albus trval na tom, že to musia byť oni. Samozrejme, v tom čase mi Arthur poslal správu o Siriusovom zatknutí toho popoludnia, takže som nemala žiadny argument, ktorý by ho mohol presvedčiť.“ Na chvíľu sa zamyslí, keď jej napadne ďalšia hrôzostrašná myšlienka. „Hagrid. Myslel si, že je stále Halloween, že práve priletel z Godrikovej úžľabiny, nie z juhu od Rokfortu. Pred dvoma rokmi, keď sme spomínali na tú noc – čo sme si mysleli, že si spomíname správne –, povedal, že Hagrid sa hádal so Siriusom o to, kto vezme Harryho, lebo Harry mal ísť k Lilyinej sestre, nie zostať so Siriusom.“

Sirius na ňu hľadí. „Hagrid tej noci nezmienil ani slovo o Petunii a... a ja som ten, kto mu povedal, aby vzal Harryho do Rokfortu. Bože môj.“

„Hagrid je polovičný obor!“ Remus vyzerá frustrovane. „Aký silný je ten prekliaty prútik, keď dokáže zmeniť spomienku niekoho s takou odolnosťou voči kúzlam, a to nie raz, ale dvakrát?“

* * * * * 

1) MultaFaciesSucus – spomínaný v Circle IV., kap. 1 Salazar spomína, že je to pôvodný názov všehodžúsu.

2) cit. J. K. Rowling, Harry Potter a Kameň mudrcov, preklad Oľga Kralovičová, s. 189.