Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 5

Lily sa celý deň trápila. Mala pocit, akoby ju všetko tlačilo k zemi. Držala si odstup od Albusa, Rose a Huga, vediac, že by stačil jediný pohľad a žiadali by od nej vysvetlenie, čo sa deje. To teraz naozaj nezvládala. Bolelo ju nevysvetliteľné správanie jej otca a bola zdrvená Scorpiusovým odmietnutím. Chcela len nejako prežiť tento deň a potom uvidí, čo jej otec napíše. Dúfala, že odpoveď dostane zajtra, no nebola by prekvapená, keby musela čakať pár dní. Hoci bola na otca nahnevaná, vedela, že ju miluje a nikdy by ju úmyselne neklamal ani nezranil. Bude si chcieť venovať odpovedi na jej list čas a pozornosť. Vyrastajúc uprostred klanu Potterovcov a Weasleyovcov nemohla byť slepá voči nenávisti, ktorú cítili k rodine Malfoyovcov.

Lily sa vliekla na poslednú hodinu dňa, kúzla. Aspoň toto jej mohlo odvrátiť myseľ od jej mnohých problémov. Profesor Flitwick vždy plánoval zaujímavé a interaktívne hodiny. Jedinou nevýhodou bolo, že bude v blízkosti Alcyone Malfoyovej. To jej teraz naozaj nechýbalo. No šťastie dnes naozaj nebolo na Lilyinej strane. Profesor Flitwick sa rozhodol trochu rozhýbať triedu a rozdelil ich do organizovaných dvojíc. Na svoje nešťastie bola Lily spárovaná s Alcyone. Pred týždňom by to bola úžasná príležitosť, dnes to bola živá nočná mora.

„Ahoj, Lily, ako sa máš?“ veselo sa spýtala Alcyone, keď si sadla vedľa chrabromilčanky.

„Som v poriadku, a ty?“ odpovedala Lily mdlo.

Alcyone sa uškrnula. Nebola bifľomorčanka, aby uverila tejto lži. Naklonila sa k Lily a ticho jej zašepkala: „Nemusíš mi klamať. Môj brat nikdy nedokázal oklamať moje oči a ráno som z neho dostala celý ten smutný príbeh.“

Lily na ňu šokovane pozrela. Povedať, že bola prekvapená, bolo slabé slovo. Neplánovala vylievať svoje smutné srdce nikomu, no možno to bolo to, čo potrebovala. Naklonila hlavu, váhajúc, či môže slizolinčanke veriť. Alcyone vzala veci do vlastných rúk. „Vždy som sa čudovala, prečo Scorpiusa nezaradili do Chrabromilu,“ zdôverila sa Lily. „Všetci ho vidia ako dokonalého slizolinčana, a v istom zmysle majú pravdu, ale má v sebe ušľachtilosť, ktorá nemá nič spoločné s tým, že je Malfoy alebo slizolinčan. Otec vždy narieka, že je to jeho trest za to, že si vzal chrabromilčanku.“

„Prečo mi to hovoríš?“ spýtala sa Lily zmätene.

„Lebo Scorpiusova ušľachtilá stránka má v tvojom prípade jednoznačne navrch. Ak chceš môjho brata, musíš tú stenu zbúrať,“ odpovedala Alcyone, hľadiac na Lily významne.

„Ale prečo by si vôbec chcela, aby mal tvoj brat vzťah so mnou? Nebolo by lepšie, keby bol s dievčaťom, ktoré so sebou neprináša všetky tieto problémy?“

„V ideálnom svete áno, ale Scorpius už mal takýto vzťah a po týždni ho nudil. Páčiš sa mi, Lily, nie si ako iné dievčatá a si pre môjho brata ideálna. Takže som viac než ochotná pomôcť ti ho získať.“

Lily sčervenela nad pochvalou. Cítila sa trochu zmätená celým týmto rozhovorom a trochu ohromená Alcyoninou priamosťou. Nebolo to niečo, čo by si človek zvyčajne spájal so slizolinčanmi. „Ráno vyzeral dosť rozhodnutý, že si so mnou nič nezačne.“

„Ale tu sa môj žalostne tvrdohlavý brat mýli. Už si s tebou niečo začal. Nemôže na to zabudnúť, ani sa vrátiť späť, nech sa snaží akokoľvek.“

„Povedal, že sa mi bude vyhýbať,“ poznamenala Lily, akoby to bolo rozhodujúce.

Alcyone sa len samoľúbo, povýšenecky usmiala, čo Lily znepokojilo, či už kvôli sebe alebo Scorpiusovi. „O to sa neboj. Nechaj to na mňa, ja to všetko vyriešim,“ povedala rozhodne.

Lily usúdila, že by bolo nemožné ísť proti Alcyoniným želaniam, aj keby chcela. Prvýkrát od skorého rána pocítila bublinku šťastia a malú dávku nádeje.

****

Ginny sa usmiala na skľúčeného Harryho, keď vošla po náročnom dni v Dennom Prorokovi. Zamrmlal na jej pozdrav. Sedel pri kuchynskom stole, vytrhával si vlasy a žul koniec brka.

„Píšeš Lily?“ spýtala sa Ginny.

Harry prikývol a povzdychol si. „Prečo je to také zložité?“ spýtal sa.

Ginny mu venovala krivý úsmev. „Lebo je tvoja dcéra a neprijíma veci len preto, že jej niekto povie, že tak to je.“

Harry na ňu prekvapene pozrel. „Si si istá, že tá vlastnosť nie je od teba, láska?“

„Nie,“ pokrútila Ginny hlavou, „je úplne Potterovská. Ty si nikdy neprijal status quo, keď sme boli mladí. Išiel si a formoval si svoj vlastný osud napriek všetkým prekážkam, ktoré ti stáli v ceste.“

Harry vstal a pobozkal svoju ženu. „Povedal som ti v poslednom čase, ako veľmi ťa milujem?“

„Keby si ma vzal na večeru, aby som nemusela variť, to by mi to dokonale ukázalo,“ odpovedala Ginny.

Harry sa usmial na svoju prefíkanú manželku. „Choď sa osprchovať a prezliecť, vezmem ťa do tej novej reštaurácie, kam si už dlho chcela ísť.“

„Myslím, že teraz je na mne, aby som ti povedala, ako veľmi ťa milujem,“ zažartovala Ginny.

Harry pozrel na list, ktorý napísal svojej dcére. Trvalo mu celé popoludnie, kým ho načrtol, a kôš bol plný jeho predchádzajúcich, neúspešných pokusov. Prešiel k Wendelin, ktorá sedela na bidle, pripevnil list a poslal ju na Rokfort. Bol k nej otvorenejší, než pôvodne plánoval, no cítil, že teraz nie je čas zatajovať ďalšie veci. Dúfal, že Lily dokáže prekročiť svoju bolesť a zranenie a pochopí dôvody, ktoré uviedol v liste.

****

Lily búšilo srdce, keď sovy prileteli do Veľkej siene. Zahliadla otcovu a vedela, že má odpoveď. Nebola si istá, ako sa cíti, ani či sa odváži list prečítať. Nebola si istá, či chce vedieť všetko, ak sa kvôli tomu tak na otca hnevala. Wendelin pristála pred Lily a zhodila pergamen od otca. Dala jej kúsok toastu, než sova odletela, očividne neočakávajúc okamžitú odpoveď. Lily váhala, než list otvorila. Vzhliadla a videla dva páry strieborných očí, ktoré ju sledujú. Napoly sa usmiala na súrodencov a roztrhla otcovu odpoveď.

Milá Lily,

nemôžem povedať, že ma tvoj list neprekvapil. Asi som mal očakávať, že to skôr či neskôr zistíš, no úprimne, dúfal som, že to bude neskôr. Nebudem sa pokúšať vymýšľať si výhovorky, prečo som ti o Hermione klamal. Viem, že ťa to veľmi zranilo. Rozpad nášho priateľstva je stále niečo, čo ma mrzí. Myslím, že pre mňa Hermiona zomrela v deň, keď sa stala Malfoyovou.

Zatiaľ Lily nebola príliš ohromená otcovými pokusmi vysvetliť to. Nemyslela si, že sobáš s Malfoyom by mal zrušiť roky priateľstva, obzvlášť priateľstva, ktoré bolo ukované v boji proti nebezpečnému temnému čarodejníkovi. Potom si však pomyslela, keď zachytila pohľad na Scorpiusa, že pokiaľ ide o Malfoyovcov, nie je úplne nezaujatá. Jasne chápala, čo Hermiona videla na svojom Malfoyovi.

Viem, že už prevraciaš oči. Nie som hlúpy a uvedomujem si, že ty si nikdy nepestovala nevraživosť voči Malfoyovcom ako tvoji bratia. Na moju obranu, Draco Malfoy mi v škole strpčoval život, viackrát sa ma pokúsil zabiť a bol k Hermione počas našich školských čias odporný. Bol to odporný, krutý, bigotný chlapec, ktorý nikdy nepremeškal príležitosť šikanovať tých, ktorých považoval za menejcenných. Bol zodpovedný za smrť Albusa Dumbledora a za zjazvenie tvojho strýka Billa vlkolakom Fenrirom Greybackom. Stal sa v šestnástich smrťožrútom a vpustil do školy ďalších smrťožrútov. Možno zlyhal vo svojej misii zabiť Dumbledora, ale Severus Snape to musel urobiť za neho. Jeho otec a matka neboli o nič lepší. Jeho otec bol smrťožrút počas oboch čarodejníckych vojen a bol zodpovedný za hrozné činy, vrátane takmer zabitia tvojej mamy, keď jej v jej prvom ročníku na Rokforte podstrčil denník Toma Riddla, čo viedlo k tomu, že bola uväznená v Tajomnej komnate.

Asi Ron a ja sme nemohli, a stále nemôžeme, pochopiť, ako mohla toto všetko prehliadnuť a vziať si ho. Rád by som si myslel, že sa Malfoy zmenil, ako na tom Hermiona trvala, keď nám oznámila tú novinu, ale bolo to veľmi malfoyovské vziať si hrdinku vojny, keď bolo postavenie Malfoyovcov také nízke. Malfoyovci sú dokonalí oportunisti a po smrti Voldemorta už nebolo politicky výhodné pevne veriť v ideológiu čistokrvnosti. Vziať si Hermionu a mať malých nečistokrvných dedičov bol šikovný politický krok, ktorý veľa urobil pre obnovenie mena Malfoy v komunite. Hermiona Grangerová bola najinteligentnejšia čarodejnica, akú som kedy poznal, no bola aj neuveriteľne naivná, pokiaľ šlo o mužov, takže viem, ako ju Malfoy mohol očariť.

Dúfam, že toto aspoň čiastočne vysvetľuje, prečo som o Hermione klamal. Prosím, odpusť mi, že som to urobil. Tiež dúfam, že to vrhá viac svetla na to, prečo sme cítili potrebu prerušiť všetky väzby, keď sa stala Malfoyovou. Viem, že veľa z týchto informácií je pre teba nových a nepríjemných. Nechcel som nič viac, len ťa ochrániť pred nepríjemnými pravdami minulosti. Malfoyovci vždy znamenali problémy pre rodiny ako naša a pochybujem, že sa to výrazne zmenilo, dokonca ani s Hermioniným vplyvom. To, že sú všetci slizolinčania, hovorí samo za seba.

S láskou, otec

Lily sedela pri chrabromilskom stole s listom v trasúcich sa rukách. Zdalo sa, že po rokoch, keď vedela len málo alebo vôbec nič o skutočných skúškach a útrapách svojho otca počas vojny, teraz spoznala nezakryté pravdy. Otec vždy rozprával príbehy o zdanlivo veselých dobrodružstvách, ako je zneškodnenie trollov či oslobodenie jeho krstného otca od dementorov pomocou odsúdeného hipogryfa a časovratu. Dokonca aj príbehy o smrťožrútoch boli pomerne neškodné, vždy to vyzeralo, že ich ľahko zdolal. No teraz, čítajúc jeho list o rodine Malfoyovcov, pochopila, prečo ich jej otec a strýko tak nenávidia. Nebolo to pekné. Myslela si, že nenávisť je založená na metlobalových sporoch a hlúpom nadávaní. Nepredstavovala si, že je to kvôli tomu, že sa ich Malfoyovci pokúšali zavraždiť. Lily si spomenula na stretnutie s Dracom Malfoyom a mala problém pochopiť, ako mohol taký vyrovnaný a elegantný muž byť smrťožrútom v šestnástich. Šestnástich! To bolo len o rok starší ako ona a mladší, než je teraz Scorpius, čo ju priviedlo späť k jej dileme so Scorpiusom. Mal pravdu; jej rodina by nikdy neprijala, keby s ním mala vzťah. Ako by mohli, keď jeho rodina spôsobila jej rodine toľko škody? Ako mohla k nemu niečo cítiť s celou touto históriou za nimi? Keby jeho otec a starý otec uspeli vo svojich plánoch, neexistovala by, lebo jej mama a otec by boli mŕtvi.

Lily už nemohla obsedieť pri stole. Potrebovala sa dostať von. Vstala a vybehla zo siene tak rýchlo, ako vedela, bez toho, aby na seba príliš upozornila.

Alcyone sledovala, ako Lily zbledla pri čítaní listu. Dlho sedela nehybne, hľadiac na pergamen, než vybehla z Veľkej siene. Pozrela na Scorpiusa, neprestával chrabromilčanke venovať pozornosť. Prikývol na jej nevyslovenú otázku. Netrvalo dlho, kým Alcyone nasledovala Lily von. Už bola na polceste k jazeru, kým ju Alcyone dobehla.

„Lily, počkaj!“ zavolala.

„Choď preč, prosím, Alcyone. Teraz s tebou nemôžem hovoriť.“

„Bol ten list od tvojho otca?“

Lily zastala a otočila sa k blond slizolinčanke. „Už dosť, prosím. Dnes už nezvládnem nič viac.“

„Čo je zle, Lily? Povedz mi, čo ťa tak rozrušilo.“

Lily zamávala listom pred Alcyoninou tvárou. „Tvoj brat mal pravdu. Medzi nami nič nemôže byť. Potterová a Malfoy, to je nemožné.“

„Prečo?“ spýtala sa Alcyone priamo.

Lily si povzdychla, trochu sa upokojila a rezignovane povedala: „Môj otec tentoraz nič nezatajil. Požiadala som ho o pravdu a dostala som ju. Povedal mi všetko o tvojom otcovi, smrťožrútovi v šestnástich, ktorý vpustil ďalších smrťožrútov do Rokfortu. Do našej školy. Vieš, čo sa stalo môjmu strýkovi Billovi tú noc?“

Alcyone pokrútila hlavou, neschopná nič povedať. „Bol zmrzačený Fenrirom Greybackom. Vlkolakom. Strýko vždy zľahčoval svoje jazvy, hovoril, že mu dodávajú vlčí šmrnc. Teraz viem, že za to mohol tvoj otec.“

Alcyone zmeravela na mieste. Poznala hriechy svojho otca. Postaral sa, aby im o nich povedal predtým, než išli na Rokfort. Nič pred nimi neskrýval, no počuť ich od niekoho, koho považovala za rýchlo sa stávajúcu priateľku, bolo niečo úplne iné.

„A potom mi povedal o tvojom starom otcovi, ktorý takmer zabil moju mamu. Ako sa cez to môžeme preniesť, povedz mi, Alcyone?“ Lily odvrátila pohľad od dievčaťa stojaceho pred ňou a pozrela na jazero. „Nie som si ani istá, či to chcem prekonať,“ zašepkala, objímajúc sa.

Alcyone pozerala na Lily dobrú minútu, no Lily na ňu nepozrela, ani nič nepridala. Alcyone sa otočila a pomaly kráčala späť k hradu. Neprešla ďaleko, keď sa zjavil jej brat a objal ju. „Neboj sa. Už sme to všetko počuli, pamätáš,“ zašepkal jej do ucha.

„Chcela som, aby to bolo tentoraz iné. Chcela som, aby bola pre teba iná.“

„Viem, ale viem aj to, že niektoré veci sa nedajú zmeniť. To, ako Potterovci vidia Malfoyovcov, je jednou z nich,“ odpovedal.

Alcyone len položila hlavu na jeho rameno a potlačila vzlyky. Nepotreboval, aby sa teraz zrútila a plakala, bez ohľadu na to, aký nespravodlivý vie byť život.