Preklady fanfiction Harryho Pottera

Oficiálne zahájenie večerného stretnutia sa začne, dosť prekvapivo, príchodom barmana z hostinca U kančej hlavy. Veľký, sivovlasý, fúzatý muž si všimne Nizara a sčervená takmer do fialova. „Vyzeráš hrozne.“

„A čia je to vina?“ spýta sa Nizar, ale Hermiona si myslí, že znie skôr rezignovane ako nahnevane.

„Muž, ktorého poznám už sto rokov, zrazu tvrdil, že je niekto iný,“ zamrmle barman. „Neriskujem, nie keď ide o bezpečnosť mojej rodiny.“

Hermiona je prekvapená zmienkou o rodine. Muž vyzerá príliš starý na to, aby mal deti... ale čarodejníci sú v tomto smere zvláštni. Stále sa snaží zistiť, či sa dlhšia životnosť a plodnosť vzťahujú aj na ňu.

„Typická slizolinská paranoja,“ hovorí profesor Salazar, aj keď stále nevyzerá, že by bol výsledkom ohromený. „Neobviňujem ťa za tvoju opatrnosť, hoci iní budú menej zhovievaví.“

Barman vzdychne. „Áno, no... stále je mi to strašne ľúto, Nizar.“

„Odpustím ti, keď to prekliate kúzlo prestane pôsobiť, a ani o minútu skôr,“ odpovedá Nizar. „Pre tých, ktorí ho ešte poriadne nepoznajú, toto je Aberforth Dumbledore, o dva roky mladší brat Albusa Dumbledora. Je majiteľom hostinca U kančej hlavy a bol Slizolinčanom, ktorého som poznal, keď chodil na Rokfort.“

Hermiona hľadí na Aberfortha Dumbledora. Nevedela, že profesor Dumbledore má brata, ale teraz, keď jej to bolo povedané, vidí rodinnú podobnosť. Je to v očiach. Aberforthove oči sú presne ako oči profesora Dumbledora, ale zďaleka nie sú také dobrosrdečné a iskrivé. „Ehm, teší ma, pane.“

„Nie som pán,“ odpovedá Aberforth stroho. „Pre vás a slečnu Greenwoodovú som len Aberforth.“

„Prosím, volajte ma Adele,“ hovorí Adele.

Hermiona prikývne. „Áno, mňa tiež. Som Hermiona.“

„Tak dobre.“ Aberforth si bez ďalšieho slova sadne na stoličku. Zdá sa, že to je tichý signál pre všetkých, aby urobili to isté. Hermiona sedí vedľa Adele a Remusa na pohovke najďalej od krbu. Sirius si sadne na druhú stoličku a zvalí sa na ňu, ako keby čakal inkvizíciu. Profesor Salazar, profesor Snape a profesorka McGonagallová sedia na druhej pohovke.

Nizar si sadne na ohnisko hneď vedľa krbu a schúli sa do Salazarovej zapožičanej mikiny s kapucňou. „Potrebujem teplo.“

Hermiona sa snaží nekrčiť. Čím viac o tom hovorí, tým horšie to kúzlo Vlka v ovčom rúchu znie. Ktokoľvek toto kúzlo vytvoril, musel byť nesmierne krutý.

Je prekvapená, keď sa profesor Snape nakloní dopredu a položí na konferenčný stolík osem malých fľaštičiek s elixírom. Potom jednu vezme, vypije ju a prázdnu položí späť k ostatným.

„Prečo upokojujúce elixíry, pane?“ spýta sa Adele.

Profesor Snape sa uškrnie. „Aby som túto diskusiu prežil bez toho, aby som spáchal vraždu. Ak ste blízko osobnej povahy tejto situácie, dôrazne odporúčam, aby ste si ho dali. Účinky pominú o polnoci.“

Hermiona je prekvapená, keď profesorka McGonagallová uchopí jeden z elixírov. „Ak to Severus už považuje za potrebné, tak viem, že sa mi to nebude ani trochu páčiť.“

„Do riti,“ zamrmle Remus pod nosom. Vezme si jeden z elixírov a druhú fľaštičku podá Siriusovi, ktorý sa na ňu frustrovane pozrie, než ju vyprázdni. Aberforth podráždene poklepe prstami po kresle, než si konečne vezme jednu z fľaštičiek.

To, čo Hermionu utvrdzuje v tom, že by mala nasledovať dospelých, je rozhodnutie profesora Salazara vziať si upokojujúci elixír. Profesor Salazar je zakladateľom Rokfortu a má viac ako tisíc rokov. Ak on cíti, že potrebuje takúto pomoc, aby ostal pokojný... Hermiona sa zachveje. To nemôže byť dobré.

Adele vezme posledné dve fľaštičky a jednu podá Hermione. „Na zdravie, Grangerová?“

Hermiona sa usmeje a fľaštičky s elixírom o seba jemne klepnú. „Na zdravie.“ Teplo jej takmer okamžite zaplaví žily a upokojí jej myšlienky. Vždy mala rada nízkodávkovaný upokojujúci nápoj; vďaka nemu má jasnú myseľ a je analytická, namiesto toho, aby mala sklenené oči a bola na pokraji bezvedomia. Takmer vždy odmieta príležitosť dopriať si ho, pretože si myslí, že by bolo príliš ľahké stať sa na tomto stave mysle závislou.

Profesor Salazar začne hovoriť a niečo v jeho tóne ich všetkých okamžite upúta. „Sme tu kvôli jednej otázke, na ktorú chcel môj brat poznať odpoveď. V šestnástich rokoch sa Nizar v listoch adresovaných dvom rôznym ľuďom spýtal: Chce ma Albus Dumbledore naozaj zabiť? Zoznam dôvodov, ktoré uviedol v sprievodnom liste k tejto otázke, je desivý a znepokojujúci.“

„Naozaj si nemyslím, že...“

„Prečítaj si pôvodnú verziu toho listu,“ prerušil profesor Salazar profesorku McGonagallovú, hoci jeho hlas je jemný a výraz milý. „Potom nasleduje prekopírovaná verzia s informáciami usporiadanými v správnom poradí. Je tu aj niekoľko dodatkov, ktoré boli pridané za niekoľko dní, niektoré napísané vlastnou rukou Albusa Dumbledora. Až to urobíš, môžeme to všetko riadne prediskutovať.“

Hermiona sa snaží neznervózňovať, keď sa pozerá na prvý list papiera na svojom lone. Toto nie je ten druh stretnutia, ktoré očakávala, keď sa jej Nizar prvýkrát spýtal, či by sa k nim nechcela pridať. Je to oveľa väčšie, oveľa viac svet meniace, a jej bola zverená úloha zúčastniť sa na tom. V tejto chvíli je to desivejšie ako akýkoľvek list – a tento má sedem strán a venuje sa len otázke, ktorej riešeniu venujú všetci svoj piatkový večer.

Rýchlo prečíta kópiu Harryho pôvodného listu profesorovi Snapeovi. Je dosť chaotický, ale vždy dokázala dobre sledovať rozptýlené myšlienky svojho priateľa. Navyše je to oveľa rozšírenejšia verzia listu, ktorý dostala, takže je jej známy. Potom nasleduje nová strana s informáciami, ktoré podľa nej potrebujú na pokračovanie, a ju veľmi teší, že prijala upokojujúci nápoj, vzhľadom na to, čo je na papieri napísané.

Nie je to domnienka, ale priznaný fakt: Albus Dumbledore bol presvedčený, že Harry James Potter musí zomrieť, aby Voldemort bol zraniteľný smrťou, hoci nie je isté, či Dumbledore tým myslí konfrontáciu alebo iné prostriedky. Toto presvedčenie je založené na horcruxe, ktorý vytvoril Voldemort a ktorý to dieťa nenosí od svojich pätnástich rokov. Napriek tomu, že horcrux už nehrá žiadnu úlohu, Albus Dumbledore stále verí – opäť, podľa vlastného priznania – že proroctvo vyslovené na jar 1980 musí byť dodržané – že dieťa sa stále musí postaviť Voldemortovi, aby dosiahlo jeho porážku.

Proroctvo o Vyvolenom znie takto:

„Blíži sa ten, kto bude mať moc zvíťaziť nad Temným pánom. Narodený tým, ktorí sa mu tri razy vzopreli, narodený, keď siedmy mesiac pohasína… a Temný pán ho poznamená ako seberovného, ale on bude mať moc, o ktorej Temný pán nevie… a jeden z nich musí zomrieť rukou druhého, lebo ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive. Ten, kto má moc zvíťaziť nad Temným pánom, sa narodí, keď bude siedmy mesiac pohasínať…“ 1)

Túto zimu mal ten istý veštec, ktorý vyslovil prvé proroctvo, druhé proroctvo. Albus Dumbledore nebol o tomto proroctve informovaný.

"Vyvolený sa vráti, aby mu čelil, zjaví sa, keď jarný mesiac zomrie. Označili sa navzájom za rovnocenných, ale rovnocenní nie sú. Krv volá krv a duchovia povstanú a samotná zem sa zatrasie skôr, ako obaja zomrú." 2)

Hermiona zdvihne hlavu, uvedomujúc si, že to možno prečítala príliš rýchlo, keďže ostatní sa stále zamračene pozerajú na slová. „Ehm, toto nie je druhé proroctvo o Voldemortovi. Je to tretie.“

Profesor Salazar sa na ňu ostro pozrie. „Vedel som, že existuje druhé, ale môj brat odmietol o ňom hovoriť a trval na tom, že nie je dôležité. Spomínaš si, čo v ňom bolo?“

Je potešujúce, že jej bez výhrad verí. „Ja, ehm...“ Hermiona sa pozrie na Nizara. „Môžem použiť tvoje druhé meno, aby som mohla označiť, kedy sa veci stali?“

Nizar nakloní hlavu a potom roztiahne ruky s roztiahnutými prstami. Nedostatok záujmu spolu s udeleným povolením.

„Bolo to v treťom ročníku, počas skúšok v júni 1994,“ hovorí Hermiona. „Harry sa nám to pokúsil povedať v deň, keď sa to stalo, ale všetci sme boli trochu rozptýlení popravou Hrdozobca – aspoň dovtedy, kým sme neukradli hipogryfa.“

„Ukradli ste hipogryfa?“ Adele niekoľkokrát zažmurká. „Pansy má pravdu. Určite ťa tu necháme.“

„Ďakujem,“ povie Hermiona, hoci profesor Snape nevyzerá, že by sa mu táto myšlienka páčila. Nie, počkať, on vlastne zazerá na Siriusa a Remusa. Spojenci alebo nie, všetci traja sa stále správajú úplne smiešne.

Profesorka McGonagallová zaujato pozoruje Hermionu. „Zneužitie časovratu, slečna Grangerová?“

Hermiona sa zamračí. „Nepovažujem to za zneužitie, keď to zachránilo dva životy. Navyše som ho potom vrátila.“ Profesorka McGonagallová prižmúri oči, potom prikývne na znak súhlasu. „Každopádne, po tom, ehm, neporiadku, Harry nám povedal, že Trelawneyová sa počas jeho skúšky z veštenia správala divne.“

Profesor Salazar nevyzerá prekvapený. „Trelawneyová má tendenciu mať svoje momenty skutočného proroctva, keď je v blízkosti niekto, kto s tým má dosť čo do činenia.“ Z nejakého dôvodu to spôsobí, že profesor Snape namiesto toho hľadí na profesora Salazara. „Čo povedala?“

Hermiona odolá nutkaniu skloniť hlavu, keď sa stane stredobodom toľkých dospelých pohľadov. Nie je to ako odpovedať v triede; v stávke je oveľa viac. „Toto je to najlepšie, čo si Harry pamätá, vzhľadom na to, že odvtedy ubehlo už niekoľko dní: Stane sa to dnes v noci. Knieža temnôt leží sám a bez priateľov, opustili ho stúpenci. Jeho sluha bol dvanásť rokov spútaný. Dnes v noci, pred polnocou sa sluha vyslobodí a vydá sa za svojím pánom, aby sa k nemu znovu pripojil. Knieža temnôt s pomocou svojho sluhu opäť povstane, silnejší a hrozivejší než predtým. „No, to sa určite stalo presne podľa listu,“ komentuje Remus miernym hlasom.

„Kecy!“ vyhlási Sirius v odpovedi. „Spútaný, do riti! Ten zasraný potkan bol dvanásť rokov rozmaznávaný!“

„Nenapadlo nikomu z vás troch povedať učiteľovi o tomto proroctve?“ spýta sa profesorka McGonagallová.

„Samozrejme, že napadlo.“ Hermiona sa prekvapene mykne, keď sa z rámu portrétu na stene za ňou ozve veľmi známy hlas. Otočí hlavu a zistí, že do rámu Hedviginho portrétu sa vkradol nový portrét, ktorý vyzerá ako o niečo staršia verzia Harryho – hoci má oveľa dlhšie vlasy a oči má rovnako sivasto-zelené, aké má Nizar. Určite po magickom osvojení. Hedviga mu sedí na zápästí, čechrá si perie a vyzerá nadšene z prítomnosti druhého portrétu.

„Bohužiaľ,“ pokračuje Nizarov mladý portrét, „povedal som to osobe zo zamestnancov, ktorá sa veľmi dobre nedelí s ostatnými.“

„Povedal si to Albusovi.“ Aberforth Dumbledore okamžite vyzerá oveľa viac ako nevrlý, nespokojný muž, ktorého Hermiona stretla počas svojej jedinej návštevy v hostinci U kančej hlavy v októbri. „A Albus to nikomu inému nepovedal.“

„Ani slovo,“ hovorí profesor Snape, ale teraz sa mračí na obraz. „Môžeš prosím odísť?“

„To sa nestane!“ odpovedá portrét. „Ja sám nemôžem vystáť svoju prítomnosť, ale ak ma sem pozval, má na to dobrý dôvod. Konkrétne, ja si túto sračku pamätám a on nie. Okrem toho, už je to dosť dlho, čo sme toto s Hedvigou mohli robiť. Chýbal som jej.“ Hedviga potvrdzuje jeho slová tým, že sa pokúša udrieť Nizarov portrét hlavou do nosa.

„Tak buď užitočný,“ hovorí Nizar svojmu portrétu. „Ako Albus reagoval na správu o tom druhom proroctve?“

Hermiona začne mať kŕče v krku, kým čaká na odpoveď portrétu. Predpokladá, že musí byť ťažké prechádzať viac ako tisíc rokov zaznamenaných a uložených spomienok, ale mohol by sa aspoň trochu poponáhľať!

„Bol potešený,“ konečne hovorí Nizarov portrét. „Neformálne poznamenal, že Trelawneyovej ponúkne zvýšenie platu za dosiahnutie celkového počtu dvoch skutočných proroctiev v jej kariére.“

Adele znie pobúrene. „Prečo by profesor Dumbledore mal byť potešený niečím, čo by umožnilo návrat Temného pána?“

„To je otázka večera, nie je to tak? Bolo tam ešte niečo iné?“ spýta sa profesor Salazar portrétu.

Hermiona si myslí, že jej krk sa môže zlomiť od napätia, kým portrét odpovie. „Áno, vlastne áno. Poprel sám seba. Nie vtedy, ale na konci nasledujúceho semestra, po Cedricovej smrti.“ Hermiona sa zachvela; pochybuje, že je jediná. „Názor Albusa Dumbledora o priori incantamentum, ktoré sa stalo medzi mojím a Voldemortovým prútikom, bol, že tieto duchom podobné postavy boli len ozveny. Mŕtvi sú mŕtvi a nevracajú sa, zatiaľ čo minulý rok bol celkom ochotný rozprávať o tom, ako sú mŕtvi vždy s nami.“

„Bola to mrazivá konverzácia,“ zamrmlal Sirius.

„Prečo?“ spýtal sa Nizarov portrét ostrým hlasom. „Kvôli téme alebo preto, že ten zasraný debil ma doslova prinútil o tom hovoriť?“

Hermiona otočila hlavu a pozrela na Siriusa, ktorý pomaly zbledol. „Čo?“ zachripel Sirius.

„Doslova. Ma. Donútil,“ zopakuje portrét. „Mágia mysle, Sirius. Nechcel som hovoriť o Little Hangletone, ešte nie. Práve sa to stalo! To nestačilo, tak ma Albus Dumbledore prinútil, aby som to urobil. Ani som si neuvedomil, že to urobil, až kým...“

„Nepamätám si, či si si to uvedomil predtým, ako bol tento portrét namaľovaný, alebo až potom,“ hovorí profesor Salazar. „A my sme si mysleli, že Helga bola nahnevaná už pred týmto konkrétnym odhalením.“

Remus natiahne ruku, chytí Siriusa za habit a stiahne ho späť, skôr ako stihne vstať. „Nie, Sirius. Neprišli sme sem zabiť Albusa Dumbledora.“

„Možno ty!“ odvetí Sirius, ruky aj hlas sa mu trasú. Okrem jeho zlepšeného vzhľadu je to ako vidieť Siriusa Blacka v Škriekajúcej búde po prvýkrát. „Urobil to – priamo predo mnou! Ani som si to nevšimol! Dôveroval som Albusovi a nechal som ho...!“

„Upokoj sa, Sirius,“ hovorí portrét. „Keby si protestoval príliš, Dumbledore by ťa prinútil, aby si to dopustil. Ako si povedal, veril si mu.“

Sirius je stále bledý od hnevu potlačeného lektvarom. „Som Black, čo znamená, že ma vychovali ako prekliateho oklumentora! Nikomu tak veľmi neverím!“

„Sirius.“ Nizarov portrét znie nahnevane. „Jún 1995. Práve som prežil najhoršiu noc svojho života, ale keď ti Albus Dumbledore nariadil, aby si odišiel splniť jeho príkaz, neváhal si. Odišiel si. Áno, nechal by si ho.“

Sirius si zakryje tvár rukami. Hermiona sa za neho cíti hrozne a otočí sa, aby portrétu vynadala za jeho neľútosť, keď portrét povie: „Presne tak, ako Severus neváhal prezradiť Lupina ako vlkolaka na príkaz Albusa Dumbledora.“

„Čo?“ zašepká Remus. „Albus urobil čo?“

Nizar sa zahľadí na svoj portrét. „To som ani nevedel. Ako si to zistil?“

Portrét pokrčí plecami. „Informácie sa šíria, moje ja. Ja sa totiž rozprávam s portrétmi zakladateľov, vieš. Dôležité je, že je to pravda.“

„Áno, je to pravda.“ Profesor Snape vyzerá, ako keby sa snažil ešte viac skrčiť na pohovke, aby nebol vidieť. „Myslel som si, že mi to bolo povolené, ale ten otravný portrét má pravdu. Bol to rozkaz.“

„Aký to malo zmysel?“ spýtal sa Sirius so zamračenou tvárou. „Remusa som už prezradil, keď som mal halucinácie vďaka tým zasraným dementorom. Škoda bola napáchaná! Prečo to ešte zhoršovať?“

„Ešte nebola napáchaná. V roku 1994 mohol Albus Dumbledore ešte presvedčiť Fudgea, aby držal svoju idiotskú hubu na uzde. Prečo teda?“ Hermiona sa pozrie na Nizara, ktorý vyzerá zmätený. „Prečo by... ach! Ach, áno. Samozrejme, že musel pomôcť, aby kliatba na pozíciu ministra obrany naďalej plnila svoju úlohu. Ty už si prekliaty!“ Nizar vyštekne na Remusa, keď ten vyzerá zmätený. „Možno si bol jediný človek okrem mňa, ktorý bol schopný udržať si pozíciu učiteľa obrany, keď bola stále v platnosti Voldemortova kliatba.“

„Ale... prečo?“ spýtal sa Remus žalostne. Hermiona usúdila, že mu to nemôže zazlievať. Aj ona sa cítila trochu ohromená.

„Albus už veril, že Ten-ktorého-meno-nesmieme-vyslovovať sa vráti,“ zahučal Aberforth. Čím viac sa hneval, tým menej sa podobal profesorovi Dumbledoreovi. „Chcel, aby jeho vlkolak-špión bol v najlepšej pozícii, aby mohol konať, keď sa to stane. Tvoje vyhodenie z Rokfortu, odhalenie, že si vlkolak? Svorka žijúca mimo zákona by to s radosťou prijala a privítala ťa medzi sebou.“

Portrét stále znie nahnevane. „Ak tu budete všetci sedieť a spriadať plány, musíte sa naučiť, ako sakra dobre komunikovať! Vybrali ste si na to strašnú chvíľu, aby ste sa zfetovali do nemoty!“ dodáva. „To ty by si im to mal povedať, nie nejaký zasraný portrét!“

Nizar vydá slabý zvuk súhlasu. „Nie je to moje rozhodnutie, kedy to povedať.“

„Oh.“ Adele je trochu bledá, keď sa na ňu Hermiona pozrie, ale Adele hľadí na Nizara. „Profesor Dumbledore by ťa naozaj zabil, keby si myslel, že to zastaví Voldemorta, však? Urobil by to sám, keby si myslel, že to je potrebné.“

„Pravdepodobne,“ odpovedá Nizar, čo Hermione zviera žalúdok. „Ale nebudeme Albusovi Dumbledoreovi hovoriť, že jeho údajný prorokovaný kľúč k víťazstvu vo vojne sedí pri stole jeho učiteľov.“

„Stále odmietam uveriť, že by Albus bol taký bezcitný,“ hovorí profesorka McGonagallová a zamračí sa. „O tom ostatnom? O tom som presvedčená. Sama som zažila jeho pokusy o manipuláciu. O priamu vraždu? Albus? Nikdy. Viac ma trápi myšlienka, že teraz existujú dve proroctvá, ktoré hovoria o tvojej smrti. Prvé proroctvo hovorí, že to môže byť buď jedno, alebo druhé, ale toto druhé – hovorí, že oboje!“

„Proroctvá sú zradné, drahá Levica.“ Profesor Salazar si rukou hladí bradu. „Smrť nemusí byť doslovným procesom, hoci je to znepokojujúce. Radšej by som sa sústredil na to, aký účel by mohol mať Dumbledore, aby dosiahol svoje ciele prostredníctvom smrti môjho brata – a možno zistiť, aké sú vlastne jeho ciele.“

Remus prelistuje zvyšok svojej kópie prepísaných listov. „Toto vyzerá... zložito.“

„To je pravda,“ súhlasí profesor Salazar. „Možno by si to mal dočítať.“

Hermiona si znovu prečíta pôvodný list zaslaný profesorovi Snapeovi, len aby sa uistila, že má všetko správne v hlave. Potom je tu päť listov mladého Albusa Dumbledora adresovaných Gellertovi Grindelwaldovi. Hermiona sa po ich prečítaní cíti úplne zmrazená. Znejú tak... tak rasisticky.

Dôverovala profesorovi Dumbledoreovi. Od momentu, keď prvýkrát čítala o jeho mene a úspechoch v knihe Rokfort: História považovala ho za veľkého čarodejníka. Keď ho teraz vidí z tejto druhej strany, keď vidí, čo si naozaj myslel o ľuďoch ako ona, má pocit, že sa jej celý svet obrátil hore nohami.

Do prepísaného zhrnutia ostatných listov bolo pridaných toľko informácií, že bolo rozdelené na časti. Hermiona si hryzie peru a začne ich čítať.

1981, Najvyšší divotvorca a Malé Neradostnice

1. Dumbledore dal dieťa Dursleyovcom v noci na Halloween, tesne po smrti jeho rodičov. Jeho zákonným poručníkom, uznávaným v čarodejníckom aj muklovskom svete, bol Sirius Black, nie Petunia Dursleyová. Na oboch stranách existujú zákonné protokoly, ktoré je potrebné dodržiavať, a tieto protokoly boli ignorované.

2. Sirius Black zachránil svojho syna z domu v Godrikovej úžľabine a odovzdal ho do bezpečných rúk – Rubeusovi Hagridovi. Hagrid to povedal ostatným, ale nikto tomu neveril, pretože verili, že Sirius Black, údajný strážca tajomstva, je zradca. Ak by zradil Potterovcov, svoju vlastnú rodinu, potom by jeho záchrana dieťaťa, ktoré bolo pre Voldemorta najväčšou hrozbou, nedávala žiadny zmysel.

2.5. Remus Lupin bol zákonne uznaný krstný otec Harryho Jamesa Pottera. Nikto okrem Albusa Dumbledora v tom čase nevedel, že Remus Lupin je vlkolak. Neexistuje tiež žiadny logický dôvod, prečo by mu bolo odoprené opatrovníctvo nad jeho zákonným zverencom. (Samozrejme, daný krstný otec by to odmietol, ale to je hlúposť, o ktorej je lepšie diskutovať inokedy.)

3. Medzi smrťou Potterovcov a falošnou smrťou Petra Pettigrewa ubehlo takmer šestnásť hodín. Nikto okrem OPČM nehľadal Siriusa Blacka a nikto ho nekontroloval, či nie je pod vplyvom nejakého kliatby alebo kúzla, ktoré by mohlo ovplyvniť jeho správanie pri zatknutí. (Kingsley poskytol záznam OPČM, priložený.) Sirius Black dovedčil Kingsleymu Shackleboltovi, že bol zasiahnutý tak silnou kliatbou, že si nepamätá čas medzi nájdením Pettigrewa a prebudením sa v Azkabane o niekoľko týždňov neskôr. Predpokladá, že by sa zasmial nad nezmyselnosťou toho, že Pettigrew je zradca, ale nie do tej miery, že by stratil kontakt s realitou.

4. Dumbledore bol Najvyšším divotvorcom Wizengamotu, ktorý rozhodoval o tom, kedy budú väzni súdení, a to v druhej polovici roku 1981 aj na jar 1995. Prečo nepožiadal o súdny proces pre Siriusa Blacka? Dumbledore 20. decembra 1995 povedal Severusovi, že ľutuje, že tak neurobil, ale to je ľútosť, nie dôvod.

5. Dumbledore musí poznať všetky tajné chodby vedúce do tohto hradu a von. Študoval tu a odvtedy tu žil – to je viac ako sto rokov. Musel vedieť, že Sirius Black sa môže dostať dnu, a ako, ale Dumbledore neurobil nič, aby tieto chodby zablokoval. Buď vedel, že je Sirius Black nevinný, alebo si myslel, že pomáha pri procese usmrtenia dieťaťa.

5.5. Ak veril, že Sirius je nevinný, a vedel, že Pettigrew je v hrade, nechal to dieťa spať v tej istej izbe ako zradca jeho rodičov, čo je ďalší spôsob, ako pomôcť zabiť dieťa.

6. Čo sa urobilo po júni 1994, aby sa našiel Peter Pettigrew? Kingsley Shacklebolt nevie o žiadnych oficiálnych krokoch OPČM a ani neoficiálne sa ho na to nikto nepýtal. V šestnástich rokoch som mohol nájsť Pettigrewa na základe toho, čo vtedy vedel Dumbledore; ak som to dokázal ja, prečo to nedokázal Dumbledore?

7. Dumbledore nie je ten, kto v roku 1994 zachránil Siriusa Blacka pred dementorovým bozkom. Bol najvyšším divotvorcom Wizengamotu a riaditeľom tejto školy a správal sa, ako keby nemohol zabrániť poprave Siriusa Blacka na mieste. Nie je to tak; mal moc požadovať, aby Fudge dodržal rozsudok Siriusa Blacka, ktorým bolo väzenie, nie poprava. Mal právomoc poslať Siriusa Blacka na OPČM. Fudge prekročil hranice zákona a Dumbledore to dovolil. Namiesto toho, aby Dumbledore využil svoju moc, nechal dve deti s obracačom času zachrániť Siriusa Blacka. Hoci boli kompetentní, mohlo sa niečo pokaziť.

7.5. Sirius Black nie je jediná osoba zatknutá počas alebo po poslednej vojne, ktorá nebola súdená pred Wizengamotom. Vtedajší šéf OPČM Bartemius Crouch požiadal o viacero súdnych procesov (ďalšie dokumenty priložené, vďaka Kingsleyho trpezlivosti). Žiadosti boli zamietnuté najvyšším divotvorcom pre „zrejmú vinu“ podozrivých.

8. Dumbledore zmenil ochranu krvnej mágie, ktorú Harrymu Jamesovi Potterovi zanechala jeho matka svojou obeťou. Bez zmeny mágie dieťa nemuselo žiť s pokrvným príbuzným; ochranná mágia bola pripojená k nemu. Normálne to nie je možné.

8.5. Dumbledore uspel v zmene tejto ochranné mágie, pretože vlastní bazový prútik.

Hermiona si to prečíta niekoľkokrát. „Bazový prútik je mýtus!“

„Nerád sklamem vašu urazenú akademickú citlivosť, ale je celkom skutočný, slečna Grangerová.“ Profesor Salazar sa na ňu pozrie súcitne. „Rovnako ako ostatné dve relikvie.“

„Mám predstavu, že ten prútik získal počas vojny od prekliateho Gellerta Grindelwalda,“ zavrčí Aberforth. „Boh vie, odkiaľ ju ten darebák získal.“

Hermiona sa pozrie na Adele. „Rozprávka?“ skúsila, dúfajúc v trochu reality.

Adele pokrčila plecami. „Profesor Salazar je starší ako príbeh o Daroch smrti, Grangerová. V tomto mu verím.“

„Skvelé,“ zamrmle Hermiona, jej srdce začne biť rýchlejšie a v hrudi cíti nepríjemné pocity.

9. Dumbledore použil silu bazového prútika, aby pripojil časť tej obetnej mágie k obydliu, ktoré nepatrilo dieťaťu, a tak zmenil jej povahu, aby mágia chránila domácnosť, nie dieťa. Členovia domácnosti tak mohli dieťaťu ubližovať, ako sa im zachcelo, bez akýchkoľvek následkov.

10. V súvislosti s vyššie uvedeným: dieťa žilo v domácnosti, kde dochádzalo k týraniu, ktorú by domáci škriatkovia Luciusa Malfoya považovali za desivú vzhľadom na mieru strádania. Zanedbávanie. Hladovanie. Zotročenie. Nedostatok lekárskej starostlivosti. Vyhrážky. Doslovné uväznenie. Fyzické ublíženie.

10.5. Dumbledore bol informovaný o mrežiach na oknách. Neurobil nič s týmto zjavným znakom týrania zo strany Dursleyovcov. Hermiona Grangerová ma informovala, že mladší Weasleyovci povedali Arthurovi a Molly o životných podmienkach dieťaťa počas toho konkrétneho leta väznenia. Arthur a Molly oznámili svojim deťom, že Dumbledore ich uistil, že zaistí „zlepšenie“ niektorých vecí. To sa však nestalo. Horšie je, že keď bol Albus Dumbledore minulý týždeň priamo opýtaný na túto situáciu, klamal Salazarovi. Tvrdil, že nevedel, že životné podmienky dieťaťa boli také zlé. Severus si spomína, že Dumbledore sa pripojil k aurorom vyšetrujúcim zmiznutie dieťaťa 31. júla 1995, a tak musel presne vedieť, aké väznenie / životné podmienky to dieťa zažívalo až do toho dňa. Albus Dumbledore nespomenul tieto hrozné podmienky nikomu zo zamestnancov ani nikomu z Fénixovho rádu.

11. Dieťa bolo izolované od čarovného sveta, obrazne aj doslovne, od 1. novembra 1981 do 31. júla 1991 a potom počas každého leta až do 31. júla 1995. Dieťa nebolo informované o tom, aká by mohla / mala byť jeho úloha, malo nedostatočné vzdelanie, nepoznalo všetkých svojich spojencov a nebolo informované o bezpečnosti svojich známych spojencov. Títo spojenci mali tiež nedostatočné vzdelanie a neboli informovaní. V tejto situácii nemá nikto žiadne výhody, pokiaľ nechcete, aby vaša zbraň bola slepá.

11.5. Opustenie vyvoláva nevraživosť, najmä ak sa opustenie zhoduje s nočným uväznením a pokračujúcim nedostatkom.

Tri možnosti týkajúce sa podmienok toho dieťaťa:

A) Dumbledore skutočne verí, že dieťa muselo žiť s Dursleyovcami, aby bolo v bezpečí pred Voldemortom, aj keď to nebola pravda, kým tieto okolnosti sám nevytvoril.

B) Dumbledore sa v skutočnosti nestaral.

C) Albus Dumbledore si prial, aby dieťa malo čo najhoršie detstvo, aby Rokfort považovalo za raj a aby Dumbledore sám bol v očiach dieťaťa dobrotivým záchrancom, aby mohol dieťa manipulovať pre svoje vlastné účely. (Som pevne presvedčený, že je to C.)

Keď bol z dieťaťa odstránený horcrux, čím sa zmenilo proroctvo, prečo Dumbledore stále trvá na tom, že dieťa je ich jedinou zbraňou proti Voldemortovi? Existujú aj iné rozumné možnosti, ale práve tento týždeň sa Dumbledore spýtal Salazara, kedy bude dieťa pripravené čeliť Voldemortovi. Nie či, ale kedy.

Riaditeľ a Fénixov rád

12. Všetci zamestnanci tejto školy s výnimkou Nizara a Salazara deSlizarse boli najatí Albusom Dumbledorom, alebo bol Dumbledore ich ochrancom počas funkčného obdobia Armanda Dippeta ako riaditeľa Rokfortu. Každý, kto bol zamestnaný Dumbledorom a nechcel sa riadiť plánmi Albusa Dumbledora, mohol byť pred obnovením Charty Rokfortu prepustený pre svoj nesúhlasný názor. Možnými obeťami tohto opatrenia sú profesor Cassius Thorn, profesor Herbert Beery, profesor Talis Freemont a madam Beryl Adams.

12.5. Tí, ktorí mali iné dlhy, ktoré ich viazali nie k Rokfortu, ale k samotnému Albusovi Dumbledoreovi, sú Rubeus Hagrid, Severus Snape, Sybill Trelawneyová, Remus Lupin, Sirius Black, Charity Burbageová, Mundungus Fletcher, Andromeda Tonksová, Elphias Doge, Arabella Figgová, pravdepodobne Bathilda Bagshotová a kedysi Aberforth Dumbledore. (Prestal sa zaoberať povesťami o kozách.)

13. Albusovi Dumbledorovi sa nepáčilo, keď zistil, aká je skutočná úloha riaditeľa na Rokforte. Od tej doby o tom nehovoril s nikým, kto býva v hrade, okrem niekoľkých portrétov v riaditeľovej veži. Nebol nadšený, že staršie portréty súhlasili s Chartou. (Portrét Godrika vo veži bol dosť informatívny.)

14. Albus Dumbledore podporoval rivalitu medzi študentmi a zamestnancami jednotlivých fakúlt. Zašiel až tak ďaleko, že povedal vedúcemu fakulty Slizolinu, že triedime príliš skoro za okolností, ktoré vytvárajú pochybnosti a pošpinil fakultu Slizolin ako celok. Mal podobné, aj keď subtílnejšie rozhovory s ostatnými vedúcimi domovov, aby poškvrnil slizolinskú fakultu aj Severusa Snapea. (Minerva, zajtra pri raňajkách Albusa nezapáliš.)

15. Albus Dumbledore ma doslova podplatil sumou 978 galeónov. Áno, zámerne som ho nechal veriť, že bez Rokfortu som bezdomovec a bez peňazí. Teraz, keď sa správa o vojnovom mágovi rozšírila po celej čarodejníckej Británii, to už nebude také presvedčivé, ale kým to trvalo, bola to zábava.

Profesorka McGonagallová sa náhle rozosmiala. „Zaplatil ti, že si visel na stene. Doslova ti zaplatil, že si visel na stene takmer tisíc rokov.“

„Je to lacný hajzel,“ hovorí Nizar, čo profesorka McGonagallová prijíma s potešením.

Hermiona si vymieňa významný pohľad s Adele. Ich profesori sú blázni.

16. Členovia Fénixovho rádu sú neustále bezdôvodne vylúčení zo schôdzí rádu: Arabella Figgová, Aberforth Dumbledore, Elphias Doge, Rubeus Hagrid, Olympe Maxime, Filius Flitwick a Oliver Wood, spolu s tými členmi, ktorí si nárokujú status rezerv a aktívnymi členmi sa stanú len v prípade vypuknutia vojny. Aj rezervy musia vedieť, čo sa deje, aby boli efektívnymi bojovníkmi vo vojne.

17. Albus Dumbledore neurobil žiadne opatrenia na vyplatenie škriatkov z Brae na Rokforte podľa obnovenej zmluvy, ktorú škriatkovia z Brae majú so školou. (Túto situáciu napravil Salazar, ale nikto o tom neinformoval Dumbledora, takže sme zvedaví, či má v úmysle vôbec konať podľa zmluvy.)

17.5 Napriek tomu stále platí škriatkovi Dobbymu požadovaný jeden galeón týždenne.

18. Remus Lupin nie je dobrý špión. (Bez urážky, Remus, ale si v tom strašný.) Albus Dumbledore sa možno snaží vytvoriť uveriteľné okolnosti, aby vlkolačie svorky boli naklonené prijať muža, ktorý je verejne známy ako vlkolak, ale bez dôveryhodného správania Remusa Lupina to vyzerá skôr tak, že Albus Dumbledore chce úmyselne odcudziť vlčie svorky tým, že medzi ne pošle rozpoznateľného špióna.

19. Albus Dumbledore nepodnikol žiadne skutočné kroky v súvislosti s právami domácich škriatkov (kampaň SPOŽÚS slečny Grangerovej a oslobodenie škriatka Dobbyho) ani s právami vlkolakov. Dumbledore mohol poukázať na vzdelaného vlkolaka a na to, že žiaden študent nebol zranený, ako dôkaz, že pre mladých vlkolakov je bezpečné študovať v Rokforte.

„Žiadni študenti neboli zranení. Samozrejme.“ Profesor Snape znie veľmi horko a sarkasticky, tak ako zvykol hovoriť pred začiatkom semestra v januári.

„Počkaj chvíľu. Technicky vzaté, bola to moja chyba,“ hovorí Sirius. „Keby som nebol taký debil, nestalo by sa to.“

Profesor Snape vyzerá rozzúrený Siriusovou logikou. „Máš pravdu,“ neochotne priznáva. „Ale stále tu je incident z júna 1994.“

„Vlastne by sa dalo argumentovať, že ten moment bol spôsobený idiotstvom dospelých, ktorí mali náhlu a naliehavú potrebu pomstiť sa zradcovi a zabiť ho,“ zamyslene hovorí Remus.

Profesor Snape hľadí na Lupina. „Naozaj nenávidím, že to považujem za prijateľný dôvod.“

„Len preto, že som to ja, Severus,“ odpovedá Remus. Profesor Snape sa na Remusa mračí, kým Nizar nezdvihne vankúš a nehodí ho priamo do Snapeovej tváre.

Nizar vyzerá zahanbený. „Prepáč! Ja... sklapni!“ kričí na svoj portrét, ktorý spadol niekde na Hedvigin obraz a vybuchol smiechom. „Nechcel som ťa trafiť do tváre! To je tá prekliata kliatba!“

„To je skoro. Dve dávky Ohňa v krvi určite nebudú stačiť.“ Salazar vyberie tri zátkové fľaštičky zo svojho plášťa a podá ich Nizarovi.

„Stálo to za pokus. Okrem tej časti, kde ma za to Severus zabije,“ hovorí Nizar. Hermiona vidí, ako sa snaží vytiahnuť zátku z prvej fľaštičky, a bojuje s nutkaním skočiť k nemu a pomôcť mu.

Profesor Snape čaká, kým Nizar prehltne všetky tri dávky elixíru. „Vlastne to bolo vtipné,“ hovorí bez náznaku humoru na tvári. Adele potláča náhle zachichotanie.

Prekliati Slizolinčania! pomyslí si Hermiona takmer zúfalá.

„O akej udalosti sa vy traja rozprávate?“ spýta sa nahnevane profesorka McGonagallová. „Nemám ani potuchy, o čom hovoríte, okrem nešťastnej udalosti s neliečeným vlkolakom, ktorý sa v júni 1994 voľne pohyboval po areáli!“ 3)

* * * * *

1) Harry Potter a Fénixov rád, s. 681.

2) Zaznelo v štvrtej časti Kruhu (Zakladateľov návrat) v kapitole 7.

3) Pre vyjasnenie, Minerva myslí Remusa v Harryho treťom ročníku.