Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 72: Projekt Blahoželania

Harry sa usmial, keď si Hermiona nasledujúce ráno sadla vedľa neho tesne pred začiatkom transfigurácie.

„Ahoj,“ povedal trochu ospalo, keďže Rowan ich stále budila v rôznych nočných hodinách. V istom zmysle to bolo možno aj dobré, pretože Draco bol o štvrtej ráno taký vyčerpaný, že dovolil Harrymu postarať sa o kŕmenie.

A aj o výmenu plienky.

Malé krôčiky, uvedomoval si Harry, no možno Draco začínal chápať, že je šialené pokúšať sa robiť všetko sám.

„Vyzeráš, akoby si si potreboval zdriemnuť,“ poznamenala Hermiona rázne, položila prútik na stôl a úhľadne si pripravila knihy, pergamen a brká na dosah ruky.

„Asi preto, že si naozaj potrebujem zdriemnuť,“ zívol Harry. „Život s bábätkom. No.“

Uškrnula sa naňho.

„Ďakujem, že si prišla na pohreb,“ dodal Harry, snažiac sa znova nezívať, a rozhliadol sa po Ronovi. Oh, sedel s Deanom úplne vzadu. „Prepáč, že som s tebou nemohol dlhšie hovoriť. Ten rad na sústrasti bol peklo. Povedz Ronovi ďakujem, ak dnes nebudem mať šancu.“

„Zase vynechávaš jedlá vo Veľkej sieni?“

„Áno. Chcem skontrolovať Rowan a Draca. Vieš.“

„Pokiaľ si ty uvedomuješ, že tvoji priatelia by radi trávili s tebou viac času.“

Áno, v poslednej dobe mu veľa vecí unikalo – najprv svadobná cesta len pred krátkym časom, potom snaha presvedčiť rodinu, že ich neopúšťa len preto, že nemal rád Narcissu, a teraz toto všetko. „Vieš, mohla by si prísť k nám.“

„A rušiť syna v smútku?“

Harry na ňu prekvapene pozrel. „Veď si už tam dole bola.“

„Keď ma špecificky pozvali.“

Oh. Harry si neuvedomil, že by sa tak mohla cítiť. Predpokladal, že pre ňu bude úplne v pohode zastaviť sa, aj za týchto okolností. „Som si istý, že Draco by ocenil, keby si sa zastavila...“

„Neviem v tejto súvislosti dosť o čistokrvných zvykoch.“ Hermiona pokrútila hlavou. „Áno, chápem, že Draco má teraz problémy s niektorými vecami, ktoré ho učili v detstve, ale prísť bez pozvania v takomto čase? Pokiaľ viem, mohlo by to byť strašné porušenie dekóra.“

Dekórum. Dobre, možno mala pravdu a Harry by mal navrhnúť Dracovi, aby jej dal trvalé pozvanie alebo niečo podobné.

„Ale aspoň niečo viem,“ pokračovala Hermiona veselším tónom. „Napríklad, že čistokrvné dieťa zvyčajne dostane najmenej tucet blahoželaní, niekedy toľko, že sa ani nezmestia okolo kolísky. Už si začal premýšľať o svojich rastlinách? Povedala by som ti, ktoré zvažujem pre Rowan, ale nechcem, aby boli príliš podobné tvojim.“

Narážka, že by od nej odpísal, ho trochu rozčúlila, hoci bola fér, vzhľadom na jeho študijné návyky. Tú myšlienku však prerušila dôležitejšia. „Počkať. Blahoželanie?“ Draco o tomto zvyku hovoril pred mesiacmi a Hermiona tiež; povedala, že Harry urobil dobre, keď vlani pripravil jedno pre Draca. „Myslel som, že sú len pre adopcie.“

„Nie, tradične sú pre bábätká. Keď Draco začal novú tradíciu a pripravil jedno pre teba, bol kreatívny. A ohľaduplný.“ Hermiona sa rozžiarila.

Harry usúdil, že by bolo trochu necitlivé povedať jej, že to pochopila zle.

„Dobre, tak by som mal pripraviť jedno pre Rowan,“ povedal namiesto toho.

„Škoda, že kniha, ktorú som našla, nevysvetľuje viac.“ Hermiona našpúlila pery. „Nie o rastlinách; tie sú po všetkej tej herbológii dosť jednoduché...“

Ha. Harry bol rád, že si to aspoň ona myslí.

„Ale je tam tak málo kontextu,“ pokračovala Hermiona. „Jeden úryvok naznačoval, že súrodenci nového bábätka by mali spolupracovať na spoločnom blahoželaní, ale možno je to len preto, že mladší potrebujú pomoc. Takže neviem, či máte spoločne s Dracom predstúpiť pred vášho otca.“

Harry sa takmer zachechtal. „Ako mám Draca o to požiadať, keď si v podstate myslí, že je on otcom?“

„To je pravda,“ zamrmlala Hermiona.

„Radšej sa spýtam Severusa, čo by bolo najlepšie.“

„Hoci on má oveľa väčší nárok byť Rowaniným otcom?“

„Áno, jasné. Severusovi to nebude vadiť...“

„Ale mne, naopak, vadí, že rozprávate, kým sa zjavne snažím začať dnešnú hodinu, pán Potter,“ povedala McGonagallová, jej hlas ostrý, keď naňho zagánila ponad okuliare.

„Prepáčte, pani profesorka,“ povedal Harry, ignorujúc chichotanie za sebou, a otočil sa dopredu.

****

Harry nemal počas obeda šancu hovoriť s otcom. Trochu ho prekvapilo, že Severus neprišiel, ale bol to jeho prvý vyučovací deň od Narcissinej smrti, takže mal pravdepodobne plné ruky práce.

Neskoro večer však zamieril do Snapovej kancelárie, snažiac sa nepozerať na zatvorené dvere Narcissinej izby. Premýšľal, čo s ňou bude. Bolo zrejmé, že Rowan bude potrebovať vlastnú izbu, no Draco už dovtedy skončí školu a nebude tu bývať. Ťažko uveriť, že by ju tu nechal žiť.

Ale zrušiť izbu jeho matky, akoby tu nikdy nebola, akoby nebola súčasťou ich životov... to by Draca veľmi bolelo.

Harry však teraz nemohol riešiť všetko. Musel vyriešiť blahoželanie.

Zaklopal, len raz, a prekvapilo ho, že Severus sa zamračil, hneď ako otvoril dvere a videl, že Harry chce vstúpiť.

„Nemám náladu,“ odsekol.

„Ehm... dobre,“ povedal Harry váhavo, už sa otáčajúc na odchod.

Snape však ešte neskončil. „Okrem toho by som ocenil, keby si v tejto veci použil lepší úsudok. Pohreb Dracovej matky bol sotva vhodným miestom na taký rozhovor, a toto nie je o nič lepšie, keď je tvoj brat dvadsať metrov odtiaľto, ak vôbec!“

„Neprišiel som hovoriť o tom!“

Snape naňho chvíľu gánil, očividne skeptický. Potom trochu povolil. „Naozaj?“

„Áno, naozaj!“ odsekol Harry, podráždenie mu pulzovalo v chrbtici, nútiac ho stáť vystretý.

Snape si vydýchol, nosné dierky roztiahnuté. „Dobre, ospravedlňujem sa za ten predpoklad. Hoci by som povedal, že nebol neoprávnený, keďže včera si na tú tému jednoducho neprestal...“

„Fajn.“ Harry takmer ukázal zuby. „Nepýtam sa na tvoju radu. Proste pôjdem a budem sa stretávať s náhodnými slizolinčanmi na rohoch ulíc bez tvojho súhlasu! Ak ma chytia a odvedú k Voldemortovi, pozdravím ho od teba, čo povieš?“

„Čo?“ Severus ho chytil za ruku, vtiahol do kancelárie a zabuchol dvere. „Kto ťa oslovil? Čo chceli? Kedy sa to stalo? Dúfam, že si okamžite informoval riaditeľa, že bezpečnosť hradu bola narušená?“

Harry preglgol, ľutujúc, že to vyhŕkol. Samozrejme, mal v pláne prebrať Mandyin nápad s otcom, ale mal toľko iných vecí na mysli, že sa k tomu ešte nedostal.

No, tento problém bol vyriešený.

„Prepáč,“ povedal Harry. „Nikto ma neoslovil, nie tak, ako myslíš. Iba Mandy sa zlepšila v herbológii a povedala mi, čo chce ako odmenu. Požiadala ma, či by som ju mohol vziať do Rokvillu, aby ma zoznámila so svojím nevlastným otcom.“ Zdvihol ruku, než ho Severus prerušil. „Už som jej povedal, že budeš trvať na tom, že pôjdeš so mnou, ak ten nápad vôbec schváliš.“

„Presne tak.“ Snape pustil jeho ruku a zúžil oči. „Prečo si chcel, aby som si myslel, že sa do Rokfortu infiltroval smrťožrút?“

„Nečakal som, že si to takto vysvetlíš,“ povedal Harry nešťastne, klesajúc do najbližšieho kresla. „Chcel som sa ťa spýtať na stretnutie s Leightonom, a keď si neveril, že som neprišiel kvôli... tomu druhému... no, trochu ma to nahnevalo.“

„Nahnevaným by sa dal opísať aj môj stav mysle,“ priznal Snape. „Ospravedlňujem sa, Harry. Predpokladám... čakal som, že znova začneš o ‚tom druhom‘. Vlastne som sa toho bál.“

S hlbokým povzdychom sa Snape zvalil do kresla oproti Harrymu.

Harry znova preglgol. „Áno, ehm... máš pravdu, bolo to naozaj zlé načasovanie. Ani neviem, čo som si myslel, keď som to vytiahol, možno len, ehm...“

Severus vyzeral vyčerpane, no aj tak zdvihol obočie.

Harry pokrútil hlavou. „Nevadí. Som si istý, že o tom nechceš hovoriť.“

„Nehovoríme teraz o tebe?“

„Áno, ale stále to zahŕňa, vieš. Ju.“

„Harry. Len mi to povedz.“

Stále skúšal nájsť najlepší spôsob, ako to sformulovať. Rozhodne nechcel spomenúť jej meno.

Našťastie Severus len čakal, jeho tmavé oči zatienené, kým hľadel na Harryho.

„No, myslím, že som len chcel, aby si vedel, že by mi to teraz nevadilo. Ako keby som mohol vynahradiť, že som predtým bol taký idiot. Zdalo sa to ako druhá šanca urobiť to správne.“

Severus sa mierne naklonil dopredu, ruky spojené v lone. „Sotva si bol ‚idiot‘, Harry. Ako si spomínam, dosť naliehavo si ma podporoval. Povedal si mi, aby som robil, čo chcem, a nechal ťa, aby si sa s tým naučil žiť.“

„Áno, no najprv som bol idiot, a vieš to, a mohol som to sformulovať oveľa láskavejšie...“

„Uisťujem ťa, ten postoj som veľmi ocenil.“

Harry si zahryzol do pery. „Len by som si prial, aby som sa najprv nesnažil stáť ti v ceste. Nebolo by to lepšie pre všetkých, keby si už bol ženatý, keď Dracova mama prišla? To by vyriešilo všetko, a keďže aj tak zomrela, nakoniec by to nebolo nič zmenilo.“

„Aha. Takže včera si sa snažil vynahradiť to, čo považuješ za dosť vážnu chybu v úsudku?“

„Vtedy som to takto nemyslel, ale áno, asi áno.“

Snape si odhrnul dlhé vlasy z tváre. „Sobáš s Narcissou mi nebol po vôli, ako vieš, Harry. Ale mohlo to znamenať veľký rozdiel. Predstav si, že by som dovolil Narcisse zomrieť na Chradnúcu čarodejnicu. Čo by sa stalo s Rowan?“

Harry pokrčil plecami. „Madam Pomfreyová si myslela, že Narcissina mágia sa vyčerpávala, aby ochránila dieťa pred kliatbou, nie? A povedala, že dieťa je zdravé, takže Rowan by asi bola v poriadku.“

„Možno, ale nie je to isté. Ak by kliatba pokračovala ďalej a Narcissina mágia by slabla každou chvíľou, Rowan by to mohlo poškodiť. Jednoducho nevieme.“

To bola pravda, pomyslel si Harry.

„Ale dosť o tom,“ povedal Snape rázne. „Nikdy som neuvažoval, že by som mal dcéru, nieto ešte bábätko, ale budem sa snažiť tejto výzve čeliť.“

„To bude náročné, keď si Draco myslí, že Rowan je jeho dcéra...“

„Pochybujem, že to vyriešim dnes večer,“ priznal Severus s krivým úsmevom. „Hoci ti môžem povedať, že Draco má schôdzky s doktorkou Milou na piatky večer do konca semestra. Samozrejme, trvá na tom, že Rowan vezme so sebou.“

„Samozrejme,“ zopakoval Harry.

„Dr. Milá navrhovala soboty,“ dodal Snape, „ale podarilo sa mi presvedčiť jej láskavú povahu. Nechcel som, vieš, prísť o ďalšie naše lekcie elixírov.“

Áno, tie boli v poslednej dobe trochu chaotické, s tou svadbou a svadobnou cestou. Odvtedy stihli aspoň pár, ale minulú sobotu, samozrejme, Narcissa zomrela. „Mohol si ich presunúť späť na piatky o tretej, aby si mal soboty voľné.“

„Nie,“ povedal Severus ticho. „Nechcel som, aby si si myslel, že tvoje potreby sú pre mňa menej dôležité ako Dracove.“

Harry sa usmial. „Oceňujem to, Severus. Naozaj. Ale... nemám päť, vieš. A Draco je v hroznom stave. Pochopím, ak bude chvíľu na prvom mieste.“

„Príliš často sa staviaš na posledné miesto za každých okolností. Radšej by som ťa povzbudil, aby si veril, že si zaslúžiš viac, Harry.“

To bolo v poriadku, pomyslel si Harry, no musel dodať: „Nenechaj ani Draca či Rowan na poslednom mieste, oci.“

„Budem sa snažiť.“ Snape na chvíľu pozrel na strop, akoby zvažoval modlitbu, no potom sa znova zameral na Harryho. „Ale dosť o tvojom bratovi a sestre. Poďme sa sústrediť na to, čo ťa sem priviedlo.“

„Áno, hlavne som chcel vedieť, či máme s Dracom pracovať na Rowaninom blahoželaní spoločne, alebo to platí len pre mladšie deti, alebo... čo?“

Snape naklonil hlavu na stranu. „Myslel som, že si prišiel kvôli stretnutiu s Nicholasom Leightonom.“

„Ehm, plánoval som to spomenúť, ale nie je to súrne. Ak si myslíš, že je to zlý nápad, môžeme sa držať pravidla, že prváci do Rokvillu nechodia. Dnes večer som chcel vyriešiť pár vecí o blahoželaní. Hermiona si myslela, že by sme s Dracom mali urobiť jedno spoločné, ale ak sa ho na to spýtam, mohol by sa uraziť, že mu pripomínam, že je jej bratom, nie otcom... hm?“ spýtal sa Harry znova.

Snapove čierne vlasy sa pohli, keď rýchlo pokrútil hlavou. „Nie, nepýtaj sa ho. Rozhodne nie. Vôbec nerob blahoželanie, Harry. A prosím, povedz to aj slečne Grangerovej. Alebo skôr Hermione. Merlin, na to si budem musieť zvyknúť.“

Harry zvraštil obočie. „Žiadne blahoželanie? Prečo? Dnes som zistil, že sú zvyčajne pre narodenia, nie adopcie. Je dôvodom niečo hlúpe, ako že sú len pre chlapcov?“

Snape stuhol, ruky zovrel na kolenách. „Nie, a dôvod nie je ‚hlúpy‘, ako to nazývaš.“ Povzdychol si, viditeľne sa snažiac uvoľniť prsty. „Nepamätáš si, a chápem to, Harry. Ale prvá časť ceremoniálu blahoželania je povedať rodičom nového dieťaťa: V tento posvätný deň je vaša radosť úplná. Vysloviť takú vetu mužovi, ktorý práve stratil manželku, alebo v tomto prípade chlapcovi, ktorý práve pochoval matku, je priam kruté.“

„Oh,“ povedal Harry bezvýrazne, v hlave sa mu odohrávala scéna. To povedal Draco Severusovi pri Harryho adopcii? Bolo to krásne vyjadrenie. Ale áno, nie v takomto čase. „To by bolo hrozné povedať.“

„Takže sa zhodneme, že blahoželania nebudú...“

V Harrym sa začalo niečo víriť, nepokoj mu pulzoval v črevách. Nevedel presne, čo to je; len vedel, že sa mu to nepáči. „Nie, myslel som, že by sa slová mali trochu zmeniť...“

Severus zúžil pohľad. „Nemyslím, že by to vyriešilo problém. Akákoľvek ceremónia by Dracovi pripomenula tradičné slová, aj keby neboli vyslovené.“

„Áno, no Draco nie je jediný, koho sa to týka, nie?“ odsekol Harry. Zrazu ten víriaci pocit v ňom zaostril a pochopil, prečo ho myšlienka na to, že by Rowan nemala žiadne blahoželanie, tak znepokojuje.

Bolo to kvôli niečomu, o čom väčšinou vedome nepremýšľal, no vždy to tam bolo, číhalo v hĺbke jeho mysle, ako prízrak, pohybujúc sa sem a tam, čakajúc, kedy vypláva do jeho myšlienok. „A čo Rowan? Nie je jej vina, že jej mama zomrela, a zaslúži si mať kolísku obklopenú blahoželaniami rovnako ako každé iné dieťa.“

Snape si priložil tri prsty na spánok, jemne ho masírujúc. „Harry...“

„Nie, počúvaj,“ prerušil ho Harry, hoci trochu stíšil hlas. „Prosím, Severus, počúvaj ma. Ja...“ Musel si odkašľať, než pokračoval. „Aj ja som sirota, dobre? Viem, aké je to vyrastať bez rodičov, cítiť sa inak ako ostatní...“ Odvrátil tvár, hľadiac na prázdny krb, snažiac sa pozbierať myšlienky. Potom sa otočil späť k Severusovi, zelené oči mu žiarili. „Cítiť sa nemilovaný. Nedovolím, aby to zažila Rowan. Proste nie.“

„Nikto nenaznačuje, že nebude milovaná...“

„Áno, prepáč, že poukazujem na očividné, ale to, ako to vnímaš ty, je vedľajšie. Jediné, na čom záleží, je, ako sa bude cítiť Rowan, a hovorím ti, keď vyrastie a pochopí, že nedostala žiadne blahopriania, bude ju to bolieť. Viem, o čom hovorím, Severus. Strašne to bolí, keď nemáš rodičov a nedostávaš veci, ktoré majú iné deti. Cítiš sa nemilovaný.“

Severus spustil ruku na koleno a vážne na Harryho pozrel. „Dal by som čokoľvek, aby som mohol vrátiť čas a ušetriť ti také detstvo.“ Potom sa jeho pery jemne skrútili. „Hoci musím priznať, že svoje mladšie ja si neviem predstaviť ako pripravené na otcovskú rolu.“

„Pripravený alebo nie, bol by si oveľa lepší ako Dursleyovci. Aspoň by som asi skôr dostal medvedíka.“ Harry sa uškrnul, trochu melancholicky, no pokračoval, než mohol Severus odpovedať. „Bude to pre Rowan dosť ťažké, keď zistí, že jej mama zomrela pri jej pôrode. Viem, aké je to cítiť, že je to tvoja chyba, že nemáš matku. A potom nemať žiadne blahoželania? Nemôžem jej to urobiť, Severus. Proste nemôžem. Bolo by to, ako keď Dudley mal narodeninové oslavy a ja nie. To, že je sirota... je také nespravodlivé, aby to znamenalo, že nedostane veci, ktoré ukazujú, aká je milovaná a dôležitá!“

Na konci sa mu triasol hlas. Nemohol si pomôcť. Myšlienka, že by drahocenné bábätko nedostalo niečo len preto, že nemá rodičov? To bolo neznesiteľné a pripomínalo mu príliš mnoho bolestivých vecí, ktoré rok za rokom nemal.

Vedel, že pre Rowan to tak nebude, skutočne nie. Bude mať krásne čarodejnícke narodeninové torty, hromady hračiek a plyšákov, malé čarodejnícke habity vo všetkých farbách dúhy. Bude mať priateľov, knihy, zdravé jedlo a nikto, nikdy, nikdy na ňu nezamieri panvicou. Bude mať vlastnú izbu, nie stiesnenú komoru...

Ale nemohli začať nesprávne, akoby jej prítomnosť v ich životoch bola tragédiou. Bez ohľadu na čistokrvné tradície.

Snape, ako si Harry všimol, naňho vážne hľadel, tmavé oči zatienené. „Cítiš s týmto dieťaťom osobitné puto.“

Harry rozhodne prikývol. To bolo dobré vyjadrenie. „Áno. Cítim, že... akoby som rozumel ceste pred ňou, v niektorých ohľadoch lepšie ako Draco. Keď si malý a nemáš rodičov, cítiš sa... akoby si bol stále odretý. A keď je šanca, že si môžeš vyčítať...“

„Voldemort je vinný za tvoju stratu,“ povedal Snape prísne. „A Bellatrix aj Voldemort za jej.“

„Viem to.“ Harry si položil ruku na srdce. „Ale uvedomiť si to trvá oveľa dlhšie. Pravdepodobne aj Rowan, keď bude dosť stará, aby to pochopila.“

Snape na chvíľu pevne stisol pery. „Tvoj názor je opodstatnený, Harry. Priznávam, nikdy som o blahoželaniach v tomto svetle neuvažoval. A...“ Venoval synovi náznak úsmevu. „Ak Draco dokázal upraviť tradičnú ceremóniu kvôli adopcii, predpokladám, že ty to môžeš urobiť v tejto situácii, keď to tak silno cítiš.“

„Ďakujem, Severus. Oci,“ vydýchol Harry, cítiac, ako ho zalieva úľava. Plánoval dať Rowan blahoželanie bez ohľadu na všetko, ale bolo oveľa lepšie vedieť, že to nespôsobí konflikt so Snapom. Dúfajme, že ani s Dracom. Čo mu pripomenulo.

„Takže v tomto prípade by sme s Dracom nemali na blahoželaní pre našu sestru spolupracovať.“

„Povedal by som, že nie. Draco by s tebou len hádal, ako ja.“

Harry prikývol. „Ehm, stále som trochu zmätený, ako ceremóniu zorganizovať. Vymyslím nejaké dobré znenie...“ Alebo to urobí Hermiona. „Ale komu ho odovzdám? Draco nie je jej otcom, ty vlastne áno, no...“

Snape si oprel bradu o dlaň a chvíľu si klepal prstami po líci. „Myslím, že v tejto chvíli je najlepšie nechať spiacich krúpov ležať, Harry. Dajme Dracovi čas, aby sa cítil pohodlne vo svojom vzťahu s Rowan. Inak sa obávam, že si bude myslieť, že ho ohrozujeme.“

„To nechcem,“ súhlasil Harry. „Dobre.“

Severus ostro prikývol. „Čo sa týka situácie s Leightonom, premyslím si to. Povedz slečne Leightonovej toľko.“

„Znie to dobre.“

„Je dobré vidieť, že si svoje povinnosti prefekta Slizolinu berieš tak vážne.“

Harry naklonil hlavu na stranu. „Nebral som ich vážne predtým? Pred dorážačkou?“

„Oh, bol som na teba veľmi pyšný aj vtedy, áno.“

Zvláštne, ako ho mohli také slová hriať, keď mal sedemnásť, podľa čarodejníckych noriem dospelý. No asi to súviselo s detstvom plným drobných ukrátení. Zlá povaha Dursleyovcov siahala ďaleko za obyčajné veci.

Ale to bolo minulosť, takže sa Harry rozhodol hľadieť dopredu. Rowan nikdy nebude chýbať láska ani pochvala. Dostane všetko, čo by dieťa malo mať.

****

Ron zdvihol obočie, keď o pár dní neskôr vošiel do spoločenskej miestnosti a obzrel sa po knihách, vázach a rastlinách rozhádzaných všade navôkol. „Vyzerá to, že Projekt Blahoželania začal skvele.“

Harry sa rozžiaril. Tak nazval tento počin. Ráno po rozhovore so Severusom sa rozhodol, že to urobí poriadne a zapojí čo najviac ľudí, aby pripravili blahoželania pre Rowan. Nebolo až také ťažké presvedčiť čistokrvných ako Ron, Neville či Ginny, že sirota si zaslúži rovnakú pozornosť ako dieťa s rodičmi, a odtiaľ sa zvyk rozšíril aj k študentom z muklovských rodín. Tiež chceli byť súčasťou.

V Slizoline to bolo trochu iné, kde boli čistokrvní oveľa viac upätí na svoje tradície. Výzva „buďte milí k sirotám“ nikoho nepresvedčila; pozerali na Harryho, akoby bol bifľomorčan v nesprávnom habite. Čo nakoniec fungovalo, bola výzva k stratégii, možno ambíciám, a za to vďačil Zabinimu.

„Už si si overil, že profesor Snape uvíta túto zmenu zvyku?“ spýtal sa Zabini, opierajúc sa o stenu v spoločenskej miestnosti.

Harry to v skutočnosti neurobil, nie v širšom meradle, no usúdil, že ak je čas trochu prispôsobiť pravdu, je to teraz. „Oh, áno. Hoci, keďže drží smútok, myslí si, že je lepšie, ak ja prinesiem všetky blahoželania. Nie je vhodný čas na kopu návštev.“

„Samozrejme,“ súhlasil Zabini, narovnal sa a odlepil od steny. „Ja osobne zozbieram nejaké zmysluplné rastliny a kvety pre malú Rowan Malfoyovú. Profesor Snape je vo čarodejníckom svete veľmi vážený a nebolo by dobré ho uraziť. Nikdy nevieš, kedy budeš potrebovať odporúčací list.“

Ulises sa zachechtal. „Myslíš, že o tebe napíše niečo pozitívne po tom, čo si ho urazil, až si dostal desaťtisíc riadkov?“

Zabini naňho vrhol úsmev ostrý ako žiletky. „Myslím, že to nebolo strategické a urobím dobre, ak to napravím.“ Rozhliadol sa po spoločenskej miestnosti, obočie mierne zdvihnuté. „No? Koľkí z vás si myslia, že im pomôže, ak si profesor Snape spomenie, že Harry Potter bol jediný slizolinčan, ktorý ponúkol blahoželanie jeho dcére?“

To prinútilo viacerých študentov začať diskutovať o tom, ktoré rastliny by boli najlepšie. Zjavne to bolo zložitejšie, keďže otec dieťaťa bol majster elixírov. Nikto z nich neváhal použiť slovo „otec“, hoci vedeli, že Snape bol s Narcissou ženatý len krátko. To ukazovalo, pomyslel si Harry, že Draco naozaj stráca rozum. Ale možno mal Snape pravdu a potrebuje len čas, aby sa prispôsobil náročnej situácii.

„Vďaka,“ povedal Harry potichu, keď si zastal vedľa Zabiniho, ktorý sa znova oprel o stenu.

„Môžeš sa mi odvďačiť tým, že toho hada budeš držať ďaleko odo mňa,“ zamrmlal Zabini.

„To aj tak robím.“

Zabini sa jemne uškrnul. „Neviem, čo na tebe profesor vidí. Si ako slizolinčan úplne beznádejný.“

Harry sa k nemu otočil. „Nemyslím, že by si priatelia mali vymieňať vyjednávacie žetóny.“

„Oh, tak to sme teraz, čo?“ uškrnul sa Zabini. „Priatelia, však?“

Harry sa pomaly usmial a trochu ho prekvapilo, že Zabini stuhol. Hm. Nesnažil sa ho vydesiť. „Nie sme ani zďaleka priatelia,“ súhlasil, udržiavajúc príjemný tón. „Ale kto vie? Možno môžeme byť priateľskí.“

„Možno,“ povedal Zabini pochybovačne.

„No, ako by si nás nazval?“

Zabini sa zamyslel. „Známi. S výhodami.“

Harry si odfrkol a snažil sa nezasmiať. Nevyšlo mu to.

„Čo?“ spýtal sa Zabini podráždene.

Bolo to náročné, ale Harry sa nejako prestal chichotať. „Nič.“

„Nič!“

„Teda, nevadí. Ver mi, Blaise, nechceš to vedieť.“

Zabini vyzeral, že chce naliehať, no rozmyslel si to. „Čokoľvek, Harry. Nemám na to čas, keď musím pripraviť blahoželanie. Povedz mi len jedno. Sú vlasy dieťaťa také blond, ako by človek čakal?“

Harry nechápal, prečo by to bolo dôležité. „Áno...“

„A jej oči?“

„Sivé, väčšinou. S malými zlatými bodkami. Prečo?“

Zabini pokrčil plecami. „Len premýšľam o farebnej téme pre blahoželanie.“

Harry žmurkol. „Myslel som, že stačí vybrať rastliny, ktoré reprezentujú priania.“

To mu vynieslo mierne povýšenecký úsmev. „Áno, ale niektoré spôsoby sú rafinovanejšie než iné, chápeš. Hoci by som neodporúčal prístup, ktorý bol vrcholom elegancie v 19. storočí, keď boli pre dievčatá vhodné len určité kvety. To je dnes považované za strašne zastarané.“

„Vďaka,“ povedal Harry slabo. Dočerta, myslel si, že stačí vybrať dobré priania a nájsť k nim rastliny. A teraz zistiť, že sa očakáva nejaká téma?

Zabini stratil väčšinu svojho uštipačného tónu. „Nehľadaj na tom nič zložité. Profesor Snape určite ocení čokoľvek, čo pripravíš ty, takže môžeš pokračovať so svojou obvyklou chrabromilskou drzosťou a všetko bude v poriadku.“

Harry pokrčil plecami. Nebál sa, čo si bude myslieť Snape, ani Draco. Chcel len urobiť pre Rowan to najlepšie. Zaslúžila si to najlepšie blahoželanie, aké si dokázal vymyslieť. A rastliny, ktoré zvažoval... tie sa do žiadnej témy nehodili.

Nie zatiaľ.

Nič iné mu nezostávalo, rozhodol sa Harry. Späť ku knihám.