Preklady fanfiction Harryho Pottera

„Pred krbom,“ odpovie Salazar. „A jeden z tých prekliatych upokojujúcich dúškov je pre mňa.“

Severus prikývne a podá Salazarovi jednu z náhradných fľaštičiek. „A aký je jeho limit, keďže si mu už niekoľko dal?“ “

„Len dve ďalšie, inak nás Poppy Pomfreyová zabije všetkých.“

Salazar ho pošle do Nizarovej izby samého, čo sa mu nepáči. Ak bude mať Nizar na Oheň v krvi rovnakú reakciu ako na Potissima Sanguine Purificationis, 4) Severus by radšej mal pomoc pri snahe vliať mu elixír do hrdla. Salazar len pokrúti hlavou v odpovedi na tichú prosbu, ale Severus nechápe prečo, až kým nestojí v obývacej izbe so zatvorenými dverami za sebou.

Vibruje. Všetko v Nizarovej izbe, vrátane podlahy pod jeho nohami, vibruje. Nie je to ako stáť na zemi počas menšieho zemetrasenia, bez pohybu zo strany na stranu. Je to oveľa viac podobné náhlemu zavedeniu elektrického prúdu do kameňa.

Len jeden z nich naraz. Jeden prvok interakcie. Salazar nechce zahltiť niekoho, kto je už taký rozrušený, že na to reaguje aj hrad.

Premýšľa o tom, že by sa mal zamerať na zachovanie pokoja, ale potom si uvedomí, že to radšej neurobí. Je to barlička, na ktorú sa nemusí spoliehať. Pozná muža v tejto miestnosti, bez ohľadu na to, čo spôsobila Aberforthova kliatba.

Severus pristúpi k hrči zabalenej v deke a schúlenej pred krbom. Pri bližšom pohľade si uvedomí, že Nizar má na sebe aj sivú mikinu s kapucňou. „Nevedel som, že takú máš.“

„Je to Salova.“ Nizarov hlas je prerušovaný šepot. „Prepáč. Nemôžem dobre hovoriť.“

Severus chvíľu váha, potom si sadne vedľa neho. Kanza je skrčená pri krbe a z dvoch svojich stočených slučiek hľadí na Nizara. Nizar je zhrbený a nakláňa sa k ohňu; kapucňu má natiahnutú tak ďaleko dopredu, že Severus vidí z Nizarovej tváre len koniec nosa. „Dokážeš prehltnúť elixír bez pomoci?“

Nizar pomaly zdvihne ruky, ktoré vyzerajú normálne, ale sú obviazané čistými pásmi obväzu. Potom sa pokúsi ohýbať prsty a ukáže, že ich nedokáže takmer vôbec hýbať. „Nie.“

Severus pokrúti hlavou. Natiahne ruku, aby vzal jednu z Nizarových rúk, a keď narazí na ľadové telo, vydá zo seba syčivý, šokovaný výdych. „Je si Salazar istý, že to nie je podchladenie?“

„Áno. Vedľajší účinok.“

„A obväzy?“ spýta sa Severus.

Nizarova odpoveď je pomalá a strojená. „Aberforth nemá zrkadlo.“

Severus premýšľa nad tým, čo počul Grangerovú hovoriť o silnej túžbe toho dieťaťa nepodobať sa ani jednému z rodičov. Na základe toho a názvu kliatby Severus pochopí, s čím má teraz do činenia. „Dovolíš mi pomôcť ti, alebo ti budem musieť lieky vlievať do hrdla?“

Nizar vydá slabý zvuk, ale Severus nedokáže určiť emóciu, ktorá sa za ním skrýva, kým nepovie: „Ani jedno.“

Nech sa deje čokoľvek, donúť ma to vypiť, preloží Severus. Pozrie sa na Kanzu, ktorej papuľa sa viac vynoril z úkrytu. Ako môže bazilišok urobiť také gesto, ktoré vyzerá nádejne, Severus netuší.

Kúzlo nespôsobuje len spomalené pohyby, ale doslova stuhnutosť, ktorá sprevádza chlad. Je ťažké pomôcť Nizarovi nakloniť hlavu dozadu tak, aby sa fľaštička nevyliala. Nizar aj tak stratí prvú dávku, keď ju takmer okamžite vyvráti v náhlom záchvate kašľa. „Kúzlo,“ zachrapčí Nizar. „Skús to znova.“

Severus prikývne a pomocou prútika uprace neporiadok. Jediným náznakom, že sa nejaká časť elixíru vôbec spotrebovala, je krátke zahriatie Nizarovej pokožky.

Nizar v sebe udrží druhú dávku a potom tretiu. Až keď je jeho pokožka teplejšia, Severus sa odváži vyskúšať jeden z upokojujúcich dúškov. Je lákavé použiť obidva, ale radšej by Nizarovi nedal takú dávku, aby stratil vedomie.

„Nie je to dosť?“ spýta sa Nizar po vypití, tentoraz sa mu podarilo fľaštičku udržať sám. Hovorí ľahšie, ale jeho hlas je stále strohý.

Severus položí ruku na podlahu. Cíti výrazne menej zosilnenej sily, ale kameň stále vibruje. „Zrejme nie, ale budem to ignorovať, ak vypiješ ďalšiu dávku Ohňa v krvi.“

„Skvelé,“ zamrmle Nizar, ale bez reptania vypije lektvar. „Spokojný?“

„Nie. Prestaň sa skrývať pod tou hlúpou kapucňou,“ povie Severus stroho.

„Dobre!“ Nizar si z ramien zhodí deku a stiahne kapucňu, potom si prekríži ruky na hrudi. „Teraz si spokojný?“

Salazar mal pravdu, keď ho varoval. Aj keď vedel, čo má očakávať, stále je to trochu šok. Nizarove vlasy sú čierne ako uhoľ, bez náznaku, že by ich niekedy zosvetlilo slnko, rovnako ako jeho obočie a riasy. Jeho vlasy sa zdajú kratšie, ale je to kvôli tým podivným, špicatým kučerám, ktoré tak pôsobia.

Nizar má zaťatú čeľusť a čelo zvraštené v nevôli. „No?“

Severus sa odmieta dopustiť chyby. Nie v tomto prípade. „Môžem sa ťa dotknúť?“

Nizarove plecia sa zachvejú, keď sa viditeľne preľakne. „Ja...“ Prehltne a potom prikývne. „Dobre.“

Severus natiahne ruku a prejde prstami po Nizarových vlasoch. Na dotyk sú presne také isté, hoci podivné kučery pôsobia, ako keby sa snažili zachytiť jeho prsty. Určite tu pôsobí nejaká mágia, ktorú Nizar utíšil svojím metamorfomágskym majstrovstvom. „Radi sa držia, čo?“

„Myslím, že odrážajú náladu,“ zamrmle Nizar pod nosom.

„Ako to?“ Severus zdvihne obočie a stiahne prsty z prameňov, ktoré zrazu oveľa lepšie držia. Zaujímavé.

„Keď bolo kúzlo prvýkrát uvalené. To zrkadlo nad Aberforthovým krbom.“ Nizar sa pozrie na svoje ruky. „Bývalé zrkadlo, vlastne. Moje vlasy vyzerali úplne normálne, až na farbu. Nezačali sa tak krútiť, kým som si neuvedomil, že to nemôžem zmeniť späť.“

Severus zdvihne jeden kučeravý prameň Nizarových čiernych vlasov a nechá ho zakrútiť sa okolo svojho prsta. Ten pohyb vyzerá takmer úplne prirodzene, až na to, že sa odohráva v opačnom smere. „Vlasy toho dieťaťa boli neustálou katastrofou.“

„Naozaj nemám náladu byť neustálou katastrofou.“ Vibrácie v podlahe ďalej slabnú. „Vzhľadom na životné podmienky, ktoré opisuje ten list, ma prekvapuje, že vlasy toho dieťaťa nestáli neustále na hlave.“

Severus usúdil, že je dosť bezpečný, aby riskoval prosbu. „Nizar. Pozri sa na mňa, prosím.“

Nizar otočil hlavu a pohľadom prebodol Severusa. Jeho oči boli jasne smaragdovo zelené, farba taká jasná, že pripomínala plameň mágie rodiny Deslizarse.

Bolo to tak, ako povedal Salazar a ako tvrdili všetky portréty. Nizar zmenil tieto dve veci na sebe a iba tieto dve veci.

Severus natiahne ruku a palcom prejde po Nizarovej lícnej kosti. „Stále sa podobáš na Salazara viac ako ktokoľvek iný.“

Nizar prižmúri oči. „To nemyslíš vážne?“

„Len hovorím...“ Severus sa zamračí. „Bol som niekedy typ, ktorý hovorí len tak? Vyzeráš ako ty,“ trvá na svojom. Niet pochýb o tom, že Nizar a James Potter by si boli dosť podobní, ale ani jeho smaragdovo zelený pohľad nie je taký podobný na Lily Evansovú, ako kedysi. V Nizarových očiach sa odráža príliš veľa jeho osobnosti. „Rád by som si myslel, že s toľkými upokojujúcimi dúškami v tele by si to mal byť schopný vidieť.“

Nizar na neho rýchlo pozrie, potom jeho pohľad skĺzne na Kanzu. Pomaly sa uvoľňuje zo svojej úzkostlivej pozície a približuje sa k okraju deky. Keď Nizar natiahne ruku, zvinie sa mu v dlani a okamžite sa nahnevá na prítomnosť obväzov. „Bolo tam zrkadlo. V portréte. Len jedno.“

„Bolo?“

„Po Gauntovi.“ Nizar pomaly roztvoril ruku, aby Kanza mohla pokračovať v jednej zo svojich obľúbených činností, a to prepletať sa medzi jeho prstami. „Kanza nevie, v ktorom roku sa to stalo, pretože v tom čase sa viac zaujímala o mňa ako o život za portrétom. Každý deň som sa zobudil a nepoznal som osobu v zrkadle. Každý. Deň.

Existuje hranica, koľko takýchto zážitkov dokážeš zniesť, kým to jednoducho už nevydržíš. Zničil som jediné zrkadlo v portréte. Rozbil som ho na prach pod nohami. Zakopal som ho v zadnej záhrade. Zrkadlo som nevidel, až kým...“

„V mojej izbe,“ dokončí Severus, keď Nizar zmĺkne. „V kúpeľni.“

„Keď som ho prvýkrát uvidel, poznal som svoj odraz, ale vôbec som ho nerozoznal.“ 5) Nizar vydýchol dlhý povzdych. „Viem, že to nie je strašné. Ale preto som spanikáril.“

„A nemalo to so mnou vôbec nič spoločné?“ spýtal sa Severus suchým hlasom.

Nizar pokrčil plecami a znovu sa na neho pozrel. „Možno trochu? Nikdy som nemal v úmysle byť takouto pripomienkou.“

Severus prevráti oči a pritiahne Nizara k sebe, až ho objíme, obaja ležia pred krbom. „Idiot.“

„Áno, to sme už zistili.“ Nizarovi trvá pár minút, kým sa uvoľní, ale medzi upokojujúcimi dúškami a teplom ohňa bojuje prehratú bitku. „Naozaj ti to nevadí?“

„Omnoho viac ma trápilo, že si spôsobil vibrácie v celej veži,“ odpovedá Severus, rád, že vibrácie v kameni konečne ustali. „Ak dokážem tolerovať náhodné objavovanie sa Chrabromilčana menom Ozymandias, verím, že dokážem tolerovať aj tvoje vlasy, ktoré sa mi snažia zožrať prsty. Určite si na to zvykneš práve včas, aby si ich vrátil do ich pôvodnej farby.“

„Keď toto kúzlo o dva dni pominie, mohol by som ich zmeniť na ružové,“ navrhuje Nizar.

„Prosím ťa,“ posmieva sa Severus. „Ak sa snažíš o originalitu, vyber niečo kovové.“

„Mm. Bronz. To je cieľ,“ zamrmle Nizar, zatiaľ čo Severus uvažuje nad rôznymi formami pomsty voči Aberforthovi.

Dva zasrané dni. Severus už prečítal dosť materiálov o metamorfomágii, aby vedel, že metamorfomágovia majú prirodzenú tendenciu nenávidieť nehybnosť. Nymphadora Tonksová sa neustále hýbe, neustále sa vrtí alebo stále mení svoj vzhľad, ak je nútená zostať sedieť. Pre ostatných študentov (a pre Severusa) to bolo neustále rozptyľovanie v tých prvých hodinách elixírov, kým si všetci nezvykli na Tonksovej neustále zmeny. Nizar obzvlášť nerád zaháľa – často to dokazuje tým, že ide von a doslova lezie po hradbách.

O chvíľu si uvedomí, že Nizar zaspal, ukolísaný teplom a viac ako pol tuctom elixírov, ktoré súťažia o to, ktorý z nich bude účinnejší. Potom sa otvoria dvere; Severus už siaha po prútiku, keď Black zruší kúzlo neviditeľnosti a zdvihne ruky.

„To som len ja,“ hovorí Black tichým hlasom. „Je v poriadku?“

„Príliš veľa upokojujúcich dúškov,“ odpovedá Severus a sklopí prútik. Odmieta sa cítiť trápne za to, že ho chytili na podlahe, uväzneného pod spiacim mužom, ktorý sa snaží zamotať do prekliatej mikiny s kapucňou. „Poznám tvoj repertoár. Prosím, povedz mi, že si Aberfortha Dumbledora zaklial tak, že mu zostalo len pár palcov života. “

„Nemal som šancu,“ hovorí Black s jasnou ľútosťou. „Jeho žena ma predbehla. Tá žena je desivá; páči sa mi. Som si celkom istý, že Aberforthovi skutočne urobila nový zadok, nielen že mu tým hrozila.“

Severus sa zamračí a odloží prútik. „Zaslúži si to.“

„Nespochybňujem to.“ Black hľadí na Nizara s podivným výrazom na tvári. „Keď bol ešte Harry, pýtal sa na Jamesa. Ja som naozaj nechcel hovoriť o Jamesovi – ani o jednom z nich. Vždy som Harrymu hovoril, ako veľmi sa podobá na svojho otca. Remus hovorí, že nie som jediný. Nevedel menovať nikoho, kto by to nerobil. Bolo to jednoduchšie, však?“

Severus pocíti nával intenzívneho nepokoja. „Alebo potrebné.“

Black len prikývne na uznanie Severusovej bývalej úlohy špióna, namiesto toho, aby sa mu posmieval. Sklamanie. „My sme sa na neho vlastne nepozerali. Na Harryho. Do riti, ale keby to niekto robil mne celé detstvo, tiež by som si to nerád pripomínal.“

„Nemyslím si, že to je jediná... ťažkosť.“

„Pravdepodobne nie.“ Black strčí ruky do vreciek svojho habitu. „Ale ani my sme nepomohli. Koľko dávok Ohňa v krvi bolo potrebných na porazenie toho prekliateho kúzla, Snape?“

Severus sa zamračí. „Tri. Bude to treba liečiť znova?“

„Salazar tvrdí, že každé štyri až šesť hodín, asi ako nemagický ibuprofen. Čokoľvek to sakra je.“ Black vzdychne. „Šiel uvariť ďalšiu dávku. Pôjdem mu povedať, koľko budeme potrebovať. Ty... ty mu neublížiš. Viem, že nie, ale...“

„Black.“ Severus na neho vrhol pohľad. „Farba vlasov a očí nemení fakt, že toto sú Nizarove črty, jeho osobnosť a jeho prekliata povaha. Tento muž sa nedá zameniť s Jamesom Potterom.“

Black sa krátko a prázdne zasmeje. „Nie. Nie, naozaj nie.“

*          *          *          *

Nizar sa o siedmej večer cíti oveľa vyrovnanejší, aj keď sa stále odmieta pozrieť do zrkadla, ktoré by mu vrátilo jeho odraz. Našťastie zrkadlo, ktoré presunul zo svojej kancelárie na krbovú rímsu, nikdy nerobilo nič tak všedné, ako odrážať to, čo je priamo pred ním.

Dýchne na sklo. „Veľká sála.“

Bledosivá hmla sa rozplynie ako atrament, ktorý sa rozleje a zmizne vo vode, a odhalí Veľkú sálu, kde sa končí večera. Nevidí slečnu Grangerovú ani slečnu Greenwoodovú, hoci Minerva sa stále snaží uniknúť od stola pre zamestnancov. Vyzerá to, že ju zadržali Pomona, Charity a Poppy, takže očakáva, že príde až tesne pred ôsmou. Dumbledore sa chváli svojimi prekliatymi červenými habitmi pred skupinou prváčikov, ktorí ešte nie sú dosť starí na to, aby vedeli, že vkus ich riaditeľa v oblasti farieb je odporný.

„Chcel som sa opýtať, ako tá vec funguje,“ hovorí Severus, keď vychádza z Nizarovej pracovne s hromádkou papierov, ktoré majú byť kopírované pre ostatných. Nizar je celkom ochotný nechať túto úlohu na Severusa, pretože sa stále cíti úplne hrozne.

„Musíš byť naladený na zrkadlo, aby vôbec niečo robilo.“

„Neodráža nič. Nazývať to zrkadlom je nepresné,“ poukazuje Severus.

Nizar sa na neho pozrie, ale na Severusovej tvári nie je vidieť žiadne zaváhanie. Žiadny náznak, že by Severusa znepokojoval Nizarov vzhľad.

To je presne jeden z nich.

„Tak ako to chceš potom nazvať.“ Nizar sa opäť sústredí na sálu. Weasleyovci sú napádaní Lee Jordanom, ktorého zapletené vlasy sú momentálne pruhované ako dúha. Nie je to kúzlo pripojené k ich čarovnej kefe; je to kliatba, ktorú použili na Severusove vlasy minulý november.

Jordanove vlasy sú mokré. Niet divu, že sa snaží zabiť dvojčatá. Dúfa, že Minerva si užije udeľovanie tohto konkrétneho trestu – vlastne dúfa, že to bude skôr trest, ako masaker. Jordan nikdy nebude výnimočným duelantom, ale tento mladý muž je kreatívne krutý s prútikom.

„Ak dýchneš na sklo a požiadaš o niečo konkrétne, objaví sa to, pokiaľ to nezablokuje nejaká mágia.“ Nizar znova dýcha na sklo a hovorí: „Salazarova izba.“ Na rozdiel od prvého pokusu teraz vidí Salazarovu obývačku namiesto temnej tmy. Pochodeň svieti slabým svetlom; Salazar musí byť preč, kdekoľvek sa rozhodol variť. Posledné dávky Ohňa v krvi boli prinesené, keď Nizar nečakane zaspal, a podľa jemného rozdielu v chuti vedel, že ich nevyrobil Severus.

„To je prevádzkový mechanizmus. Stále si nevysvetlil, ako to funguje,“ hovorí Severus.

„Oh.“ Nizar už dlhší čas nerozmýšľal nad tým, ako zrkadlo vyrobil. „Myslím, že teraz by som nedokázal vyrobiť ďalšie. Nepamätám si dosť. Viem, že je to trochu veštenie, trochu krvná mágia, trochu geomantia a možno aj moja tvrdohlavá vytrvalosť, že chcem, aby tá prekliata vec fungovala tak, ako má.“

„Podobne ako tvoja spievajúca mysľomisa a zaznamenávacie kúzlo.“

„Pravdepodobne.“ Nizar znova fúkne na sklo bez toho, aby vyslovil miesto, čím zruší veštecký aspekt a zrkadlo sa vráti do svojho sivého zahmlenému stavu.

„Koľko upokojujúcich dúškov ti Salazar dal pred mojim príchodom?“ spýta sa ho Severus a zdvihne jednu fľaštičku. Nizar tuší, že to bola posledná dávka, ktorú mohol vziať, hoci namiesto zdriemnutia si by bol niekoľko hodín v bezvedomí.

Nizar prehrabáva predné vrecko mikiny s kapucňou, ktoré sa zdá byť magicky zväčšené, a vyberá štyri prázdne fľaštičky, z ktorých sa šíri ešte slabý zápach upokojujúceho dúšku. „Toľkoto.“

„Pre niekoho tvojej veľkosti by dve mali stačiť,“ hovorí Severus nesúhlasne. „Prečo toľko?“

Nizar položí prázdne fľaštičky na krbovú rímsu, aby ich Salazar neskôr pozbieral. „Vybudoval som si toleranciu. Pomocou upokojujúceho dúšku môžeš niekoho uväzniť. Prestaneš sa starať o to, čo ti robia, pretože to nevnímaš tak, ako by si mal.“

Severus znie znepokojene. „Urobili ti to?“

„Nepamätám sa. Mohlo to byť súčasťou môjho výcviku v obrane alebo možno paranoja.“

„Alebo tvoje šialenstvo s tou prekliatou kliatbou cruciatus,“ odpovedá Severus. „Prekvapuje ma, že stále nosíš Salazarov sveter,“ hovorí a otvorene mení tému. Nizar je rád; naozaj nechce hovoriť o žiadnej z týchto vecí.

„Nie je jeho,“ hovorí Nizar a zdvihne jednu ruku, aby mu rukáv zakryl ruku. „Alebo aspoň pôvodne nebol. Je príliš veľký – skôr tvojej veľkosti. Je väčší ako čokoľvek, čo mám, okrem toho kožušinového plášťa. Preto je perfektný na skrývanie sa.“

Severus vydá podráždený zvuk. „Nizar. Som cynický bastard, ale dnes večer do tejto miestnosti nevstúpi nikto, kto by sa okrem Aberforthovho prekliateho kúzla zaujímal o tvoj vzhľad.“

Nizar niekoľkokrát zamrká a pozrie na Severusa. „Ostatní? Kto hovoril o nich? Ja sa kurva skrývam pred sebou samým!“

Severus sa zamračí. „Prečo?“

„Cítiš sa v panike kvôli farbe chĺpkov na svojich rukách?“ spýta sa Nizar.

„To neviem. Väčšinu som si spálil v šestnástich rokoch pri rôznych nehodách s elixírmi,“ odpovie Severus svojím obľúbeným suchým tónom.

„Šťastlivec,“ zamrmle Nizar a stiahne si ľavý rukáv, aby mu úplne zakryl ruku. Radšej by... nie. Vôbec. Ak bude treba, bude sa kúpať v oblečení, len aby sa vyhol tomuto pocitu intenzívnej dysfórie. 6)

„Nizar.“ Severus sa k nemu priblíži. „Upokoj sa.“

„Som nadopovaný zasranými upokojujúcimi dúškami!“ protestuje Nizar. „Som pokojný!“

„Nie si.“ Severus uchopí Nizarovu tvár oboma rukami a pobozká ho.

„Dobre,“ zašepkal Nizar, keď ho konečne pustil. „Nebol som pokojný. Teraz som aj veľmi rozptýlený.“

Severus sa na neho uškrnul. „To bol zámer.“

Asi je najlepšie, že sa v tom momente aktivoval letax, čo prinútilo Nizara a Severusa ustúpiť, inak by Nizar možno zablokoval svoju izbu a povedal všetkým, aby zmizli až do zajtra. Sirius sa objaví ako prvý a opráši si habit. „Varoval som Remusa,“ je všetko, čo stihne povedať, než sa k nim pripojí Remus.

Kedy som začal o nich uvažovať podľa krstných mien? zamyslí sa Nizar. Netuší, kedy s tým začal, ani čo sa zmenilo, že to tak je. Priezviská boli jednoduchšie. Menej mätúce.

Remus na neho sakramentsky zíza. „Čo?“ vyštekne Nizar.

„Prepáč.“ Remus pokrúti hlavou. „Len som sa na chvíľu zamyslel nad tým, čo prinútilo Salazara oholiť si bradu, než som si uvedomil, na koho sa vlastne pozerám.“

Sirius vyzerá príliš spokojný so sebou samým. „Nebol som konkrétny.“

„Ty zasraný hajzel,“ odsekne Remus láskavo. „Ďakujem ti za to. Pekný sveter, Nizar.“

Nizar prevráti oči a ide otvoriť dvere, keď niekto váhavo zaklope. „Nie je môj.“ Aj keď si tento sveter uchváti na celý víkend.

Jeho ruka nechce uchopiť kľučku. Nizar zatne zuby a prinúti prsty, aby sa okolo nej správne ovinuli.

Keď otvára dvere, napadne ho, že by mohol požiadať niektorého z ostatných, aby to urobil za neho, ale takéto skrývanie sa nikdy nemal rád. Jedna vec je snažiť sa ovládať svoje vlastné hlúpe city, ale ustúpiť pred niekým iným? Nie.

Adele vyvalí oči, keď ho uvidí. „Myslela som, že nie si...“

„Je to kliatba,“ preruší ju Nizar. „Nepríhodné. Prosím, poď ďalej.“

Adele prejde cez dvere, keď sa on odsunie nabok. „Oh! Dobrý deň, páni.“

„Hodnosťou ma prevyšuješ,“ povie Remus, zatiaľ čo Severus a Sirius sa snažia nezízať na jej nečakaný príchod. „Nemyslím si, že to platí.“

„Je to aspoň slušné,“ oponuje Adele. „Neupozornil si ich, však, Nizar?“

„Nie. Tak je to zábavnejšie.“ Nizar sa usmeje, keď na neho Severus vrhne pohľad. Bol zakliaty, ale to neznamená, že mu prestal fungovať mozog alebo zmizol zmysel pre humor. „Ak sú tu prítomní ostatní štyria britskí vojnoví mágovia, mal by tu byť aj piaty.“

„Nizar to všetko riadne vysvetlil.“ Adele si vyzlečie plášť a zavesí ho na voľný vešiak. „O tom, kým bol pred incidentom minulé leto. Mne to samozrejme nevadí. Profesor Slizolin bol jedným z mojich učiteľov, odkedy som prišla do Rokfortu, aj keď väčšinou len prostredníctvom portrétu. Pottera som takmer nepoznala.“

„Chápem,“ napokon povie Severus, stále so zažmúrenými očami. „Verím, že vaša oklumencia je vynikajúca, slečna Greenwoodová.“

„Samozrejme, profesor,“ odpovedá Adele a s zdvorilým záujmom sa rozhliada po Nizarovej izbe.

Keď Nizar opäť otvorí dvere, je to, aby vpustil Hermionu. „Ani slovo,“ varuje ju.

Hermionine oči sa komicky rozšíria. „Ale vyzeráš... čo sa stalo?“

„To je päť slov, nie žiadne slovo!“ Nizar zatvorí dvere, potom čo sa uistí, že za ňou nikto nečaká. „Spôsobilo to kúzlo určené pre tých, čo menia podobu. Metamorfmágov. Trvá dva dni, kým prestane pôsobiť.“

„Zaujímalo ma, čo sa stalo,“ hovorí Adele, čo spôsobí, že Hermiona začne hľadieť na ňu namiesto na Nizar. „Kto ťa zaklial?“

„Môj idiotský kamarát zo Slizolinu. O chvíľu sa s ním riadne zoznámiš.“ Nizar sa pozrie na Adele a Hermionu. „Povedzte mi, prosím, že sa nechystáme na akademickú konfrontáciu.“

„Čože – nie!“ Hermiona vyzerá prekvapená. „Ja som len – pretože je vojnový mág, však?“

„A ty si tu, pretože...“ Adele sa zamračí. „Bez urážky, ale nemyslím si, že si tu len kvôli tomu minulému priateľstvu, keď si to on nepamätá. Je to kvôli ponuke učňovského miesta?“

„Vlastne je to oboje,“ odpovedá Nizar. „Možno vie o veciach, ktoré sa stali a my nie. Ale áno, radšej by som nemusel neustále skrývať časť svojho života pred svojou asistentkou v budúcom semestri. Je dosť otravné robiť to, keď ide o weasleyovské dvojičky.“

Adele nakloní hlavu. „Prekvapuje ma, že sa nepokúsili vniknúť do tvojich komnát.“

„Skúsili to. Nechápu, čo robia zle. Poviem im to po promócii,“ odpovedá Nizar.

Salazar prichádza ako ďalší, hoci sa do miestnosti jednoducho premiestni, namiesto toho, aby použil dvere. „Minervu som už varoval, takže to je o jednu starosť menej, s ktorou sa dnes večer musíme vyrovnať.“ Potom sa zastaví uprostred kroku a hľadí na Nizara s nečitateľným výrazom na tvári.

„Čo je?“ spýta sa Nizar. „Mám dosť toho zízania z prvého novembra, Sal. Teraz sa mi tá zvýšená pozornosť nepáči.“

„Ten prekliaty sveter.“ Salazar vykročí dopredu a objíme ho. „Je to len taká malá pripomienka, to je všetko.“

Nizar ho zmätene objíme späť. „Pripomienka čoho?“

Salazar ho pustí, ale nechá ruky na Nizarových pleciach. „Medzi tunikou s kapucňou a svetrom s kapucňou nie je veľký rozdiel. Helga síce vždy tvrdila, že to bola dosť nudná hnedá farba, ale bol to jediný prekliaty sveter, ktorý si mal a nebol z polyesteru.“

Nizar niekoľkokrát zažmurká, potom sa nakloní dozadu a ochraňujúco zovrie rukávy svetra. „Pamätám si tú tuniku. Neopováž sa túto zmeniť na rovnakú farbu!“ S myšlienkou, že Salazar vybral tú prekliatu tuniku a neskôr ho v nej poslal preč.

Oveľa neskôr. Najlepšie nikdy.

„A predsa, ako dlho nám trvalo, kým sme ťa presvedčili, aby si sa jej zbavil? Takmer si Helgu doviedol k zúfalému kriku,“ odpovedá Salazar.

Hermiona sa náhle zasmeje. „Vydržať nakupovanie s Vikingkou,“ cituje z listov.

Salazar sa na ňu usmeje. „Slečna Grangerová, verte mi, keď hovorím, že táto skúsenosť vyžadovala vytrvalosť, inak by ste zostali v prachu.“

*          *          *          *

4)      Latinsky: Najdôležitejšie čistenie krvi. Spomínaný a použitý v kapitole 7 druhej časti kruhu. Nizar vtedy nasal časť Voldemortovho jadra a po použití tohto elixíru odpadol.

5)      Keby niekomu napadlo, čo tým mal Nizar na mysli, sem s tým. “I knew my reflection when I first saw it. I didn’t know my reflection at all.”

6)      Dysfória je nepríjemný, úzkostný alebo depresívny emocionálny stav.