Preklady fanfiction Harryho Pottera

„Naozaj chceš ísť sám, kamoš?“ opýtal sa ho Remus už po šestnásty krát.

Sirius to vedel, lebo si pamätal každý jeden prípad, všetky z posledných dvoch prekliatych hodín. „Áno. Som si naozaj istý. Do toho domu nejdem, Remus. Bol som tam v noci na Halloween v roku 1981 a to mi stačilo.“

Remus stále hľadí na Siriusa pohľadom, ktorý hovorí, že mu neverí ani slovo. Vtip je na jeho strane, všetko je pravda. „Dobre. Pošli patróna, ak urobíš niečo hlúpe, dobre?“

Sirius prikývne. Len raz urobil chybu, že tak neurobil. Nikdy viac. „Urobím to. Uvidíme sa v Rokforte po večeri.“

Sirius sa odletaxuje z Grimmauldovho námestia 12 do verejného letaxového centra na King's Cross pre nástupište do Rokvile. Vlak smerujúci na sever už dnes odišiel a ten smerujúci na juh príde až po zotmení, takže bezpečnosť zabezpečuje len znudená aurorka na praxi, ktorá bez záujmu mieri prútikom na Siriusa.

„Mám vás, ehm, zatknúť?“ spýta sa dievča. Sirius si myslí, že má devätnásť rokov, ak vôbec, a už sa prihlásila do boja vo vojne.

Naozaj nemôže komentovať jej životné rozhodnutia. Bol rovnako hlúpy.

„Čo na to hovorí tvoj šéf, dievča?“ spýta sa Sirius a odmieta urobiť akýkoľvek pohyb, ktorý by naznačoval, že siaha po prútiku. Nie je v nebezpečenstve; vie sa premiestniť rýchlejšie, ako táto chudera dokáže čarovať.

Dievča vyzerá nahnevané. „Volám sa Penelope Clearwaterová, ďakujem pekne. Bola som študentka, keď ste... navštívili Rokfort.“

„Navštívil. Pekný eufemizmus pre to, že som bol mimo, predpokladám,“ odpovedá Sirius veselo. „Pozdravuj Kingsleyho, dobre?“

„Ehm.“ Clearwaterová niekoľkokrát zamrká. „Samozrejme. Pane. Vaša Milosť. Ako vás mám oslovovať?“

„Sirius,“ odpovie jej a potom sa premiestni priamo do Godricovej úžľabiny. Je to trochu ďalej, ako by sa chcel premiestniť na jeden skok, ale tiež nechce, aby ho zastavoval každý čarodejník, ktorý sa potuluje po bezpečných zónach na premiestňovanie v Anglicku.

Sirius sa opiera o strom a vydýchne si úľavou, že si nečarodejnícki dedinčania v okolí nevšimnú jeho príchod. Splývacie kúzlo na strome teda fungovalo celkom dobre. Riskoval, keď ho použil, ale on, James a Lily to mysleli ako trvalé riešenie, aby všetci mohli prichádzať a odchádzať bez toho, aby sa návštevníci premiestnili na zadný dvor, a dúfali, že zvedaví susedia sa nepozerajú cez plot.

Pozrie na kúsok papiera, ktorý drží v ruke. „Bathilda Bagshotová, Pri Dverách, číslo osem. Dobre, autorka mojej najnenávidenejšej učebnice. Zavoláme ti a uvidíme, či si doma. V akomkoľvek zmysle slova.“

Prejde ulicou a odbočí do uličky. Narcisy klíčia spolu s jarnou trávou a dodávajú trochu farby inak veľmi fádnej časti Godrikovej úžľabiny. Sirius si spomína, ako raz prechádzal touto cestou s Lily a Jamesom, keď boli ešte zasnúbení, a objavovali miesto, kde budú spolu žiť. Ešte neexistovalo žiadne proroctvo, o ktoré by sa museli obávať, žiadne Fideliovo kúzlo ani žiadna zasraná zradná krysa. Len oni traja, žijúci v dedine, ktorá bola tak odlišná od Londýna, ako len mohla byť, bez toho, aby museli utekať žiť do Rokvillu. Sirius si Godrikovu úžľabinu okamžite zamiloval, ako pocit, ktorý mu šťastne zvonil v kostiach. Toto bol domov Godrika Chrabromila a Sirius bol hrdý na to, že patril do fakulty tohto muža.

„Vďaka Bohu,“ zamrmlal Sirius, keď konečne dorazil k číslu osem, ktoré bolo ďalej, ako čakal. Neprišiel sem kvôli takejto sebareflexii. Nechcel to, nie teraz. Bežal by rovno k rozbitému domu svojich manželov a plakal by na prahu.

Číslo osem na Pri Dverách vyzerá zanedbané a neupravené. Záhrada nie je v zlom stave, ale dom potreboval nový náter už pred najmenej dvadsiatimi rokmi. Ak by tá strecha nebola plechová, šindle by ležali na tráve. Sirius považuje za dobré, že okná sú všetky nepoškodené a dom sa nenakláňa na jednu stranu.

„Niekto zabudol na kúzla na zachovanie štruktúry,“ zamrmle Sirius, keď vystupuje na predný schod, dve vrstvy starého, poveternostnými vplyvmi zaobleného mramoru. Nie je tu zvonček, ale šnúra pripevnená k zvonu. Pokrčí plecami a potiahne za ňu. Zvon zvoní príliš hlasno, priamo vedľa jeho ucha, ale zvuk sa rovnako hlasno opakuje v celom dome. Ak je pani doma, bude vedieť, že má návštevu.

Prosím, buď doma. V tomto momente je tak zvedavý na Albusove zasrané motívy, že by mohol podľahnúť pokušeniu vniknúť dovnútra a všetko prehľadať.

Po dobrých dvoch minútach Sirius počuje, ako sa niekto šúcha smerom ku dverám. Potom sa ošúchané sivé dvere otvoria dovnútra na vŕzgajúcich pántoch a do predsiene starého domu vnikne slnečné svetlo. Svetlo osvetľuje Bathildu Bagshotovú v nemilosrdných detailoch: má hrubé, husté biele vlasy neporiadne nahromadené na hlave, prenikavé hnedé oči, ktoré vyzerajú takmer nepriateľsky, a na jej červenej pleti je toľko vrások, že by sa v tých hlbokých záhyboch dali schovať galeóny. Jej oblečenie potrebovalo obnoviť asi v rovnakom čase ako farba jej domu a má na sebe dva rôzne šály, všetky v nevýrazných farbách.

Keď bol Sirius mladý blbec, vysmieval by sa jej za to, že je taká ošuntelá. Teraz sa za ňu cíti strašne. „Madam Bagshotová?“

To mu vynesie o niečo viac oživenia ako prázdny pohľad, ktorý mu venovala doteraz. „Ak chcete byť zdvorilý, mladý pán, som profesorka Bagshotová. Môžem vám pomôcť?“

„Dúfal som, že vy pomôžete mne, ale nič nepredávam,“ odvetil Sirius a vyslúžil si úsmev. Predajcovia od dverí k dverám; Lily sa vždy sťažovala, že sú absolútne najhorší. „Volám sa Sirius Black...“

„Och!“ Bagshotová hlas sa zdvihol v šoku a radosti. „Och, myslela som si, že vás spoznávam, mladý pán Potter!“

Sirius pocítil, ako mu klesá žalúdok. „Nie. Ehm, ehm. Stále je to... je to Black, profesorka Bagshotová.“

„Ale vy ste sa s ním oženil, však, drahý?“ Bagshotová sa zachichotala a mávla na Siriusa, aby vošiel dnu. Sirius sa zmobilizoval a urobil tak, dúfajúc, že podlaha v dome je pevná. Nechce zistiť, ako vyzerá Bagshotovej pivnica. „Keď sa muži a ženy vezmú, prijmú meno toho druhého!“

„Vlastne sme sa nikdy nedokázali rozhodnúť, čo s tým urobiť.“ Sirius zavesí sako na voľný drevený vešiak. Tu a tam je trochu prachu, ale dom vonia po citróne, včeľom vosku a zdravej dávke šalvie. „Lily vyriešila tento problém tak, že si vzala obidve naše priezviská. Lily Juniper Evans Black Potterová.“

„To je ale dlhé meno!“ žasne Bagshotová. Úhľadne ho chytí za lakeť a zavedie ho do svojej malej obývačky, ktorá je priamo oproti dverám. Odtiaľ vedie chodba k niečomu, čo vyzerá ako úzke schodisko na prvé poschodie. Cez otvorený oblúk je vidieť čistá, vzdušná kuchyňa; ďalšia miestnosť je označená zatvorenými dverami. „Už príliš dlho som nemala poriadnu návštevu. Môžete zjesť koláč, alebo máte nejakú zdravotnú indikáciu, ktorá vám to sťažuje?“

„Ja... čaj mi stačí. Sušienky. Nepamätám si, kedy som naposledy mal...“ Zmĺkne. Áno. Koláč. Naposledy mal koláč s Harrym počas štvrtého ročníka svojho syna, keď sa Harry mohol vymaniť z toho prekliateho nezmyslu s Trojčarodejníckym turnajom a navštíviť jaskyňu v Rokville.

Sirius sa spamätá. „Predpokladám, že váš koláč je božský, ale snáď inokedy.“

Bagshotová prikývne, upokojená. „Tak teda čaj a sušienky. Ak chcete, môžete sa tu voľne rozhliadať, ale nezasahujte do môjho súkromia, mladý pán Black!“

„Sľubujem,“ prisľúbil Sirius a usmial sa svojím najokúzľujúcejším blackovským úsmevom. Ona sa ponáhľa do kuchyne, ale je to pomalé ponáhľanie, ktoré jednoznačne svedčí o pokročilom veku. Sirius nevie, koľko má Bagshotová rokov; vie len to, že v roku 1936 vydala knihu Rokfort: História. Jedno z prvých vydaní jej knihy sa nachádza v knižnici rodiny Blackovcov, podpísané samotnou autorkou pevným písmom.

Bagshotová má na stenách veľa obrázkov v drahých pozlátených rámoch, čo je prvý znak bohatstva, ktorý v dome videl. Mnohé z nich sú staré čarodejnícke čiernobiele fotografie alebo v sépia tóne, ktorý magický svet prijal dávno pred muklami. Obrazy sú zaujímavejšie, živšie a farebnejšie. Myslí si, že jeden z nich je portrét samotnej Bagshotovej, ktorá mala biele vlasy už v roku 1942, keď bol namaľovaný.

Sirius sa pozrie bližšie na jednu fotografiu, na ktorej sú dvaja mladí muži v niečom, čo sa blíži farbe, ale ešte to nie je úplne ono. Jeden je vysoký, chudý, blond a vyzerá trochu ako arogantný hlupák. Druhý nie je taký vysoký, má červené vlasy a jemné ruky. Obaja majú modré oči. Jazyk tela – určite pár.

„Vidím, že ste si všimli môjho prasynovca a jeho mladého muža,“ hovorí Bagshotová, keď sa vracia do obývacej izby s podnosom s čajom. Ako sľúbila, nie je tam ani kúsok koláča. Sušienky by mu mohli spôsobiť problémy s cukrom v krvi, sú totiž celé pokryté polevou, ale on to zvládne.

„Prasynovec a jeho mladý muž.“ Sirius vždy rád vidí pripomienky, že čarodejnícka Británia nezabudla zachovať niektoré aspekty starých rodových zvyklostí, aj keď to dlho robila veľmi nedbalo. „Prečo ma nepredstavíte?“

„Rada by som.“ Bagshotová sa posadí na kreslo naproti stolu s táckou a jej výraz sa zmení na tiché zúfalstvo. „Je v Nurmengarde. Nikdy mi nedovolia ho vidieť a nikdy ho nepustia von. Niekedy sa za to obviňujem.“

Sirius na ňu hľadí. „Chcete povedať, že to je Gellert Grindelwald?“

„Môj prasynovec.“ Bagshotová hlasno zafuní a trasúcimi sa rukami naleje čaj. Nič sa nerozleje ani nevyleje, ale je vidno, že jej to robí ťažkosti. „Syn môjho najmladšieho synovca. Môj brat, Elemer Grindelwald, sa oženil s drahou Soffiou Blau a mali syna Keveho, Gellertovho otca. Rodina našej matky bola rakúsko-uhorská, ale rodina nášho otca pochádzala z cisárskeho Nemecka. Moja matka a otec vedeli, že medzi našimi rodinami budú napätia kvôli vtedajšej situácii, tak nás nakoniec všetkých presťahovali do Anglicka. Godrikova úžľabina bola takým pekným miestom na usadenie sa...“

Sirius si sadne na pohovku naproti nej. Pozrie sa na jej matné oči, vezme jej šálku s čajom a vtlačí jej ju do ruky. „Vypite to, dobre?“

Bagshotová usrkne čaj ako robot v jednom z Remusových strašidelných muklovských sci-fi románov. Do jej očí sa aspoň trochu vráti život a Sirius si vydýchne úľavou. Merlin, táto žena musí byť v opatrovateľskom domove. Ak to nie je možné, potrebuje tu niekoho. Už je trochu pomätená, možno je na najlepšej ceste k skutočnej senilite.

„Chutí vám čaj, drahý?“ opýta sa Bagshotová, jej túžba byť dobrou hostiteľkou ju prinúti vrátiť sa späť do prítomnosti.

Sirius sa usmeje a napije sa. „Je vynikajúci,“ klame. Listy varila príliš dlho. „Hovorila ste mi, že ste z Maďarska.“

Bagshotová prikývne a vyberie si sušienku s hrubou vrstvou marcipánu. „Vtedy to ešte bolo cisárstvo, drahý. Otec opustil Nemecko, aby žil s našou matkou v Rakúsko-Uhorskom cisárstve. Vtedy som bola Bathilda Panka Grindelwaldová. Predtým, ako sme prišli do Británie, som sa vydala za dobrého Maďara, Lél Bagshota. Lél nám kúpil tento dom a žili sme tu, kým nezomrel. Španielska chrípka,“ hovorí smutne. „Nám čarodejníkom a čarodejniciam to moc neublížilo, ale môj milovaný bol mukel. Léla mi vzala, ešte skôr ako sme mali deti. Potom som sa začala venovať histórii alebo starostlivosti o deti v rodine.“

„Je mi to veľmi ľúto. Ja... ja viem, aké to je. Príliš skoro stratiť svojich blízkych.“

Bagshot ovása natiahne cez stôl a poklepe ho po kolene. „Viem, drahý. Gellert nebol vždy problémový, vieš. Nikto z nich nie je, aspoň spočiatku. Dokonca aj deti si vyberajú, či budú nezbední malí výtržníci.“

Sirius sa snaží nekrčiť. „Áno, vyberajú si.“ On sa rozhodol byť úplný hajzel.

„Gellert bol veľmi inteligentný chlapec,“ hovorí Bagshot. „Mal dobrú hlavu na ramenách. Rokfort bol dobrá škola, ale môj synovec Keve trval na tom, že Durmstrang je škola pre všetky jeho deti. Táto myšlienka sa mi veľmi nepáčila. Aj v tých časoch mal Durmstrang určitú povesť. Bohužiaľ, bola som len Keveho teta, nie jeho zosnulá matka, takže Gellert odišiel do Durmstrangu.“

Bagshotová vzdychne. „Durmstrang nebol pre Gellerta dobrý. Bolo to chladné miesto a myslím, že to z neho urobilo chladného človeka. V šestnástich rokoch ho vylúčili. “

Sirius zapíska. „Som... šokovaný, keď to počujem.“ Z toho, čo ako dieťa počul, je potrebné naozaj veľa, aby ťa Durmstrang vylúčil.

„Bola to strašná rana. Chudák Keve, nikdy sa z toho nespamätal, myslel si, že jeho najbystrejší syn je teraz zlyhanie. V tom roku som si vzala Gellerta k sebe. Myslela som si, že by mu mohla prospieť zmena prostredia.“ Bagshotová chvíľu žuje marcipánovú sušienku. „V Godricovej úžľabine boli toho leta ešte dvaja ďalší čarodejnícki chlapci, Albus a Aberforth Dumbledoreovci. Albus mal práve začať siedmy ročník na Rokforte. Bol to veľmi bystrý a inteligentný chlapec. Zdalo sa, že Aberforth a Gellert nevychádzajú dobre, ale Albus a Gellert...“

Bagshotová sa na Siriusa usmeje so zlomeným srdcom. „Boli si súdení, naozaj. Pasovali k sebe ako mramorové puzzle vytvorené muklovským umelcom Michelangelom. Gellert sa znova usmieval. Znova žiaril a ja som si pomyslela: ‚Možno bude v poriadku. Možno ho Durmstrang ešte nezlomil.‘“

Sirius na ňu hľadí, potom ukáže palcom cez plece. „Ten chlapec na tej fotke Gellerta – to je Albus Dumbledore?“

Bagshotová prikývne. „Určite áno. Jeho rodina žila tu v Godricovej úžľabine dosť dlho, viete. Presťahovali sa sem zo Škótska v roku... ach, bolo to v roku 1895. V lete 1898 som hosťovala Gellerta, tak som ho predstavila Albusovi na jeho sedemnáste narodeniny. Obaja boli ihneď zaujatí. Ešte stále mám niektoré listy, ktoré si navzájom písali. Potom sa na jar nasledujúceho roka strašne pohádali, keď zomrela milá Ariana. Gellert odišiel z Anglicka a ja som ho už nikdy nevidela, až kým sa neobjavil v novinách ako vyhlásený nepriateľ celej čarodejníckej Európy.“

„Bože.“ Sirius usrkáva svoj pokazený čaj, bez ohľadu na chuť. Grindelwald a Dumbledore? Pár? Grindelwald mal mať plány stať sa temným čarodejníkom už počas štúdia v Durmstrangu, nieto ešte po ňom!

„Snažila som sa zostať v kontakte s oboma, s Albusom aj s Aberforthom. Takí milí chlapci. Taká smutná, malá rodina v tom čase. Aberforth je trochu odmeraný, ale Albus so mnou stále komunikuje. Bol mi veľkou oporou, čo sa týka Rokfortu, keď som písala svoju knihu. Čítal si moju knihu, však?“ spýta sa Bagshotová.

Sirius sa usmeje. „Samozrejme. Je veľmi dobrá.“ Táto lož mu ide cez zuby o niečo ťažšie ako tá o čaji. „Moja rodina má výtlačok, ktorý ste podpísali vy sama. Ceníme si našu históriu.“ Nizar a Salazar sú zaneprázdnení tým, že knihu trhajú na kúsky, pretože je nepresná, ale on nemusí tejto úbohej žene hovoriť, že jej výskum bol založený na histórii, ktorá bola v trinástom storočí zmanipulovaná a sfalšovaná.

„Ach, do čerta!“ Sirius odložil šálku s čajom. „Takmer som zabudol na jeden z dôvodov, prečo som vás prišiel navštíviť, profesorka.“

Bagshotová nie je ochotná nechať veci pokračovať, kým mu nedá ďalšie marcipánové sušienky. Dúfa, že mu to zuby odpustia. „Čo vás sem priviedlo? Určite nie môj čaj a sušienky.“

„Nie, madam. Je to... Našiel som list od jedného z mojich manželov. Od Lily. Je datovaný septembrom 1981.“ Sirius vytiahne z vrecka upravenú verziu jej listu a podá ho Bagshotovej. V tejto verzii chýba Lilyina tiráda o Dumbledorových podivných rozhodnutiach. Spomína sa v nej len to, že Dumbledore chcel, aby sa Lily stretla s Bagshotovou. „Dúfal som, že si možno spomeniete, o čo tu išlo.“

Bagshotová vytiahla z vrecka svojho plášťa malé okuliare a nasadila si ich na nos. „Ach! Áno. Albus spomínal, že by bolo milé, keby som Potterovej rodine poskytla priateľskú tvár. Bohužiaľ, nestalo sa tak; Lily nikdy neprišla do domu a potom sa stala tá strašná udalosť s Tým-koho-nesmieme-menovať.“

„Áno, ale... dom bol pod Fideliovým kúzlom.“ Sirius rozžuje sušienku, aby sa jej zbavil. „Nikto nemal navštíviť dom okrem ich strážcu tajomstva, a aj to bola riskantná práca, profesorka. Prečo Albus riskoval bezpečnosť mojej rodiny, aby ste ich mohli navštíviť?“

„Oh, nemyslím si, že to bolo až také riziko,“ hovorí Bagshotová ľahostajne. „Taký mladý pár s prvým dieťaťom potrebuje vo svojom živote dobrú materskú postavu. Albus sa len správal ako sused, rovnako ako som to kedysi robila ja pre neho. Oh! Vedeli ste, že Albus a môj Gellert boli dobrí priatelia?“

Sirius sa opiera o pohovku a zadržiava niekoľko desiatok nevhodných slov. Toto nie je tá robotická vzdialenosť. Bagshotovej oči sú stále jasné a veselé, ale je zrejmé, že už nesedí s ním v roku 1996. Do riti. „To som nevedel, nie. Nepredpokladám, že si si nechala nejaké ich listy, však? Rád by som videl, aký bol starý Albus v tých časoch.“

Nevie, či to bude fungovať, kým sa Bagshotová neusmeje a nevstane. „Samozrejme, že mám, mladý muž! Počkajte tu. Prinesiem vám ich.“

Sirius čaká, kým nezmizne v tej uzavretej miestnosti, potom sa otočí a pomocou prútika zduplikuje fotografiu Gellerta Grindelwalda a Albusa Dumbledora. Nemá ani potuchy, do čoho sa to práve dostal. Aby bola Bagshotová Grindelwaldovou pratetou, musí mať najmenej stoštyridsať rokov. Ak je teraz senilná, mohla byť senilná aj v roku 1981. Vzhľadom na to, ako veľa rozprávala o Gellertovi a Albusovi, Bagshotová mohla prezradiť tajomstvo Fideliovho kúzla akémukoľvek smrťožrútovi, ktorý pochválil jej sušienky. Žiadať Lily, aby podstúpila takéto riziko, nemá absolútne žiadny zmysel.

„Tu máte, mladý muž,“ hovorí Bagshotová pyšne, keď sa vráti s opotrebovanou zelenou zložkou v rukách. „Nie je to samozrejme všetko, čo napísali, ale keď som upratovala Dumbledoreovu chalupu po tom, ako sa Albus a Aberforth odsťahovali, Albus tu nechal dosť veľa z nich. Nechala som si ich pre prípad, že by ich niekedy chcel späť. Postaráš sa o to, aby ich dostal, však, Sirius? Si členom školského správnej rady. Nebude príliš ťažké dohodnúť stretnutie s profesorom transfigurácie v Rokforte!“

Sirius sa snaží nenechať sa úplne znechutiť tým, že ho mýlia so svojím mŕtvym starým otcom. „Určite sa budem snažiť, profesorka Bagshotová. Veľmi vám ďakujem za vašu dnešnú pohostinnosť.“

„Oh, to nie je žiadny problém, Sirius, ty starý zvodca! Čo by na to povedala tvoja žena?“ podpichuje ho Bagshotová.

Sirius sa nenechá zahanbiť. Nenechá. Nie. „Predstavujem si, že Hesper by ma uškrtila. Prajem vám pekný deň, Bathilda.“

„Oh, choď už!“ Bagshotová ho odprevadí k dverám a potom sa zmätene pozrie na svoju záhradu. „Do čerta. Škriatkovia to ešte stále nezvládli! DISSY!“ zakričí, keď sa otočí späť. „Kde sa skrývaš, ty hlúpy škriatok?“

Sirius zatvorí dvere a preruší Bagshotovej hlas uprostred jej výlevu. Niekto by mal túto ženu rozhodne umiestniť do čarodejníckeho domova pre seniorov. Už pred desiatimi rokmi.

Na námestí dediny nájde krčmu Gilded Iron Pub, ktorá vyzerá presne tak, ako v roku 1980. Tu si s Jamesom a Remusom vychutnal dobré pivo, keď im Lily oznámila, že je tehotná. Možno bude pivo stále dobré.

„Môžem vám niečo ponúknuť?“ opýta sa Siriusa mladý muž s ceruzkou za uchom, keď si Sirius sadne.

Sirius si jednou rukou pretrie tvár a povzdychne si. „Najsilnejšie pivo, ktoré čapujete, ktoré nie je likér ani nelegálne, a možno dobrý mäsový koláč. Máte niečo špeciálne?“

„Baranie mäso je dnes vynikajúce,“ odpovedá čašník s úsmevom. Sirius si všimne tetovania na oboch stranách krku mladíka a schváli ho. Sám má veľa tetovaní. Stále sa snaží spomenúť si, ktoré z nich má z dobrých dôvodov a ktoré zo zlých. Prekliati Dementori.

„Tak teda baranina. Ďakujem.“

Sirius počká, kým nevypije pol litra piva, ktoré je dosť silné, aby ušlo z pohára a zošplhalo mu po krku, a až potom otvorí opotrebovanú zelenú zložku. Priamo do tváre mu vyletí oblak prachu. Sirius zakašle, rozhliadne sa a potom použije tiché kúzlo, aby sa ho zbavil. Bol to odporný prach, čo dokazuje, že nie celý dom Bathildy Bagshotovej je taký čistý ako jej obývačka a kuchyňa.

V starej zložke Bagshotovej je len päť listov. Všetky sú úplne prekliato desivé.

Toto bol Albus ako sedemnásťročný? Bojovník za utláčaných, vodca Fénixovho rádu? Premožiteľ Grindelwalda, ktorý ukončil európsku čarodejnícku vojnu? Koordinátor jedinej skutočnej obrany čarodejníckej Británie počas poslednej vojny? Toto?

Nemal piť to pivo tak rýchlo, bez koláča k tomu. Cíti, že bude zvracať.

18. január 1899

Škola čarodejníctva a kúzelníctva na Rokforte, Škótsko

Gellert,

Tvoj nápad týkajúci sa vlády čarodejníkov PRE VLASTNÉ DOBRO MUKLOV – to je podľa mňa kľúčovou myšlienkou. Áno, bola nám daná moc, a áno, tá moc nám dáva právo vládnuť, ale zároveň nám dáva zodpovednosť za tých, ktorým vládneme. Práve toto musíme zdôrazniť, bude to základný kameň všetkého, čo sa chystáme vybudovať. Tam, kde budeme v opozícii – a to rozhodne budeme – to musí tvoriť základ všetkých našich protiargumentov. Prevezmeme kontrolu PRE VYŠŠIE DOBRO. A na to nadväzuje to, že kde narazíme na odpor, tam musíme použiť len toľko sily, koľko bude potrebné – a nie viac (to bola chyba, ktorú si robil v Durmstrangu! Ale nesťažujem sa, lebo nebyť tvojho vylúčenia, nikdy by sme sa nestretli).

Albus. 1)

„Albus, ty totálny debil,“ zamrmle Sirius pod nosom. Pre vyššie dobro bolo Grindelwaldovým bojovým pokrikom počas európskej vojny a Albus ho vymyslel.

Koľkokrát Sirius počul Albusa Dumbledora hovoriť, že konajú pre vyššie dobro? Koľkokrát, do čerta, a napriek tomu si to nikdy nedal dohromady? Sirius má sakramentskú fotografickú pamäť a nikdy si to nevšimol.

Pre vyššie dobro.

Sirius strčí listy do zložky, zložku do saka a potom uteká na pánske toalety. Sotva to stihne, než vyvráti pivo, zlý čaj a dve hrozné sušienky do záchoda.

Umyje si tvár a vypláchne ústa pri umývadle, potom si vydrhne ruky. To však nestačí. Ani šesťhodinové obarenie sa v sprche doma nemusí stačiť.

Sirius hľadí do zašpineného zrkadla v kúpeľni. „Albus, chcel si použiť môjho syna, aby si vyhral túto vojnu. Neviem, či si chcel, aby Harry prežil, alebo nie, ale aj tak si používal dieťa ako nástroj. Pre svoje prekliate vyššie dobro.“

Nizar mu to povedal v januári a Sirius ho počul, ale neveril tomu. Nie naozaj. Vyslovením nahlas sa to stáva skutočným a vôbec to nepomáha.

V túto chvíľu je len jedna vec, o ktorej Sirius vie, že je pravda. Dumbledore svojimi činmi mnohokrát dokázal, že chce poraziť Toma Riddla. Albus Dumbledore chce ukončiť vojnu.

Otázka, ktorú si teraz treba položiť, je vo svojej falošnej jednoduchosti desivá: prečo?

Sirius sa vráti do svojej kabínky, kde na neho čaká jeho tetovaný čašník s koláčom, a požiada ho, aby mu ho zabalil so sebou. Nemôže zniesť myšlienku, že by mal teraz obedovať.

„Si v poriadku, kamoš?“ opýta sa čašník so záujmom, keď mu prináša riadne zložený a zošitý sáčok.

„Čítal som poštu a dostal som zlé správy. Ďakujem.“ Sirius vezme tašku, zaplatí účet a nechá slušné prepitné čašníkovi, ktorý ho takmer vôbec neobsluhoval.

Sirius vychádza z pubu so zložkou v saku a taškou v ruke. Chce ísť priamo k miestu premiestnenia, ale nemyslí na to, len necháva nohy, aby ho niesli.

Príliš neskoro si uvedomí, že prevládol iný zvyk. Stojí na chodníku, priamo pred bránou domu na Starej Dubovej ceste.

Napriek poškodeniu, ktoré utrpel v roku 1981, sa domček drží celkom dobre, aj keď je takmer zakrytý brečtanom. Kamenné múry boli staré už v čase, keď bol Lycorus Black ešte mladý, a malta bola magicky posilnená, keď bol domček postavený.

Sirius sa pozrie na druhé poschodie, kde okno a časť steny boli rozbité silou Voldemortovej odrazenej smrtiacej kliatby. Nikdy sa neopravili. Vietor, dážď a sneh pravdepodobne zničili Harryho starú detskú izbu. Niekto sa síce pokúsil opraviť vyrazené vchodové dvere, ale urobil to zle. Drevo je pokrivené, zle poskladané a dvere visia nakrivo na pántoch.

Povie si, že dovnútra nepôjde. Už to videl. Nechce to vidieť znova.

Sirius položí ruku na bránu. V tej chvíli sa z popletených burín pokrývajúcich kamennú cestičku vedúcu k vchodovým dverám vynorí nápis. Zmätene naň hľadí, kým písmená na nápise nezačnú dávať zmysel.

Na tomto mieste, v noci 31. októbra 1981, prišli o život Lily a James Potterovci. Ich syn Harry zostáva jediným čarodejníkom, ktorý prežil smrtiacu kliatbu. Tento dom, neviditeľný pre muklov, bol ponechaný v zrúcaninách ako pomník Potterovcom a ako pripomienka násilia, ktoré rozdelilo ich rodinu.

„Čo je s tebou, do čerta?“ zasyčí Sirius na tabuľu. Je to jeden z najsvätožiarivejších kúskov falošného sentimentu, aký kedy v živote čítal, a to je sakra Black. Musel to schváliť Kornelius Fudge, hoci to určite nebol Fudge, kto to napísal.

Graffiti však oceňuje. Na konci 70. rokov bol muklovským punkáčom a miloval každý moment. Všetky odkazy a želania vyryté a napísané na tabuli a smerovníku oslovujú jeho nenávisť voči pravidlám vytvoreným „správnou“ spoločnosťou a pre ňu.

„Vždy som sa čudoval, čo zrušilo Fideliovo kúzlo, keď si stále nažive.“

Sirius sa trasie a začne vyťahovať prútik, keď sa otočí. Rufus Scrimgeour stojí sám, opiera sa o palicu, bez prútika. Nehľadí na Siriusa, ale na Potterových chalupu.

Prinúti sa odložiť prútik. Neurobí si z aurorov priateľov, ak ich začne preklínať len preto, že ho tí bastardi znervózňujú. „Rufus.“

„Sirius.“ Rufus kývne na Siriusa, potom sa jeho pohľad vráti k zničenej detskej izbe na prvom poschodí. „Čo ťa sem privádza?“

„Bol som v Godricovej úžľabine, aby som navštívil krčmu, do ktorej som chodieval s... s Jamesom a Lily.“ A s Remusom a Petrom, keď to bolo možné, všetci piati spolu v tých vzácnych chvíľach, než sa vojna tak veľmi zhoršila. „Potom som chcel odísť a ja som proste...“ Sirius sa snaží rozovrieť päsť, ale nedokáže to. „Prečo si tu?“

„Položil si ruku na bránu. Je na nej staré varovné kúzlo, ktoré tam bolo umiestnené, keď si prvýkrát ušiel z Azkabanu,“ vysvetľuje Rufus. „Myslel som, že bude najlepšie, ak to prídem preveriť.“

„Aby si ma zatkol?“ spýta sa Sirius. Znovu si pripomína, že sa vie premiestniť rýchlejšie, ako väčšina ľudí vytiahne prútiky, a to vrátane Rufusa Scrimgeoura.

Dúfa, že to tak je. Rufus bol vždy prefíkaný bastard.

Rufus pokrúti hlavou. „Nebudem zatýkať čarodejníckeho šľachtica. Nemám náladu spáchať politickú samovraždu.“ Zaváha. „Mal som sa opýtať.“

Sirius sa zamračí. „Opýtať sa na čo?“

„Opýtať sa ťa, čo sa vtedy stalo.“ Rufus konečne prestane hľadieť na dom a pozrie sa na Siriusa s nejasným zmäteným výrazom na tvári. „Nepamätáš si, však?“

„Nie, pokiaľ sa nerozhodneš byť oveľa konkrétnejší,“ odvetí Sirius.

„Ach.“ Rufus vzdychne. „Bol som jeden z aurorov, ktorí ťa zatkli. Bolo to popoludní prvého novembra 1981. Nepoložil som ti ani jednu otázku, Sirius. Vyzeral si, ako keby si úplne stratil rozum, takže sa mi to nezdalo stáť za námahu.

Vôbec som nerobil svoju prácu poriadne. Nechal som, aby za mňa rozmýšľal môj hnev nad všetkými tými krivdami, ktoré sme videli. Vždy som si potom hovoril, že na tom nezáleží. Všetci sme boli presvedčení, že si vinný... až kým kráľovná Alžbeta neudelila amnestiu a magický titul utečencovi. Všetci v OPČM počuli moje nadávky v reakcii na to a ja som nadával, kým som sa nezastavil a nezamyslel sa nad tým.“

„Správne.“ Sirius je rád, že má dom za chrbtom. Chalupa má starobylé, nehybné jednosmerné ochranné kúzla, ktoré bránia komukoľvek premiestniť sa do záhrady alebo jednoducho do dome – jeden zo starých Potterov mal slabosť pre dobré mravy. „A k čomu presne viedlo tvoje premýšľanie?“

„Jej Veličenstvo nie je hlúpe, to viem. Nikdy som ju nestretol, ale slúžil som počas druhej svetovej vojny, rovnako ako ona, aj keď moja služba bola skôr na magickom poli.“ Rufus si upravil uchopenie palice. „Ak si myslela, že si nevinný, musela mať na to dobrý dôvod. No – to, a magické tituly neprijmú niekoho, kto by porušil práva iných tak, ako boli porušené práva rodiny Potterovcov.“

„A fakt, že som sa s nimi oženil?“ spýta sa Sirius a cíti, ako mu v srdci vrie hnev.

„To tiež,“ priznáva Rufus a uškrnie sa. „Nemám vysokú mienku o takomto manželstve, ale nie je to moja vec.“

Sirius zaškrípe zubami. „Nie. Nie je.“

Rufus ignoruje jeho hnev. „Kingsley mi povedal, že všetci hľadáme mŕtvu krysu. Samozrejme, bez ohľadu na to, ktorý z vás to bol, strážca tajomstva je stále nažive. Vždy som sa čudoval, prečo Fideliovo kúzlo stále neskrýva tento dom. To je jeden z dôvodov, prečo som bol taký presvedčený, že si to bol ty, kto to urobil.“

„Ty veľa nevieš o starých kúzlach vernosti, čo?“ Sirius sa neubráni horkému úsmevu, keď sa na neho Rufus zamračí. „Nie je to tak, že Peter povedal niekomu inému heslo pre Fidelius, Rufus. Je to tak, že povedal nepriateľovi, ako sa dostať dnu. To zrada zlomí Fideliusovo kúzlo.“

Rufus si odpľuje na chodník. „Zrada. Áno, asi to tak bude.“

Sirius prikývne. Vôbec ho neprekvapuje, že sa Rufus za nič z toho ešte neospravedlnil, ale taký už ten človek je. Vysvetlí svoje konanie a to je všetko, čo považuje za potrebné. Rufusov spôsob konania Jamesa privádzal do šialenstva, keď bol ešte aktívnym aurorom. Vždy tvrdil, že s Alastorom sa pracuje ľahšie, a to Alastor už v roku 1978 úplne stratil rozum.

„Viem, že si tu bol prvý. Hagrid nám to vtedy povedal.“ Rufus sa znova pozerá na dom. „Bola to súčasť dôkazov, o ktorých sme boli tak slepo presvedčení. Ako si to vedel?“

„Albus ti to nepovedal?“ Sirius prevráti oči. Nejako ho to neprekvapuje. „Albus poslal patróna mne a Hagridovi, Rufus. V tom čase sme boli spolu a vyšetrovali niečo, čo spravil jeden z Macnairovcov. Hagrid mi povedal, aby som išiel napred. Dohnal ma na motorke, ktorú som mu požičal, keď sa Hagrid viac zapojil do vojny, keďže je pravda, že obri sa nevedia premiestňovať. Premiestnil som sa priamo sem, zistil som, že Fideliovo kúzlo zmizlo a dvere boli vyrazené, a...“

Siriusovi sa zovrelo hrdlo. Nemôže to povedať. Tieto spomienky nestratil. Dementori by sa mohli tešiť z tejto bolesti. V hlave to má tak jasné, že to vidí, ako keby sa to všetko dialo znova.

„Tak si pohovorím s Albusom,“ hovorí Rufus nahnevane. „Vieme, že to muselo byť rýchle. Keďže prútiky boli tam, kde boli, telá... to je ďalšia vec, ktorá sa zdala taká odsudzujúca. Ty si tu bol prvý.“

Bublajúca zlosť sa vytratila a nahradila ju chladný hnev. „Chceš povedať, že Pettigrew musel byť tu s Voldemortom, keď tomu zasranému bastardovi prezradil heslo k Fideliovmu kúzlu. Peter by to musel vidieť.“

Rufus si znova odpľuje. „James bol múdry chlapec, Sirius. Vedel by, že bolo kúzlo Fidelius prelomené, a aj tak nebol pripravený. Príliš rýchlo. Všetko sa stalo príliš rýchlo.“

Sirius si uvedomí, že prstami trhá vrecko s jedlom, a pokúša sa uvoľniť stisk. „Musím ísť. Porozprávame sa neskôr, Rufus.“

„Ak uvidíš Pettigrewa...“

Sirius sa otočí a venuje Rufusovi pohŕdavý pohľad, na ktorý by bol Snape pyšný. „Neboj sa. Pettigrewa nechám na teba.“

Premiestnenie späť do verejného centra v King's Cross mu spôsobuje kŕče v žalúdku. Clearwaterová je stále v službe, ale aspoň tentoraz nevytiahne prútik. Skôr vyzerá znepokojene.

„Vyzerám hrozne, čo?“ spýta sa Sirius.

Clearwaterová prikývne. „Ako keby ste zrazu ochoreli. Ste v poriadku, pane? Ehm, Sirius?“

„Zlé správy a zlé sušienky. Hrozná kombinácia, neodporúčam.“ Sirius sa nadýchne. „Máte k dispozícii prášok?“

Clearwaterová ukáže na menší letax a nádobu s letaxovým práškom. Sirius jej poďakuje a potom vyvolá svojho patróna. Pohľad na svoju animágiu podobu mu vždy zdvihol náladu a, bože, teraz to naozaj potrebuje.

Slová sú ťažšie, vzhľadom na to, že Nizar môže mať spoločnosť. „Nizar, narazil som na niečo, čo spadá do pôsobnosti špeciálneho projektu tvojho brata.“

Patrón baziliška sa objaví rýchlo. „Letax nie je chránený. Prejdi.“

Sirius si vydýchne od úľavy, hodí prášok, povie svoj cieľ a skočí do plameňa, dúfajúc, že nezačne hneď po príchode zvracať na krb svojho syna. Vypadne jedným zo svojich menej elegantných výstupov a Salazar ho zachytí, než stihne spadnúť priamo na podlahu.

„Dobrí bohovia, do čoho si sa to dostal? Smrdíš ako smetný kôš,“ hovorí Salazar, keď berie tašku. „A priniesol si úplatok!“

„Daj si. Dnes som už raz zvracal a nemyslím si, že koláč by mi pomohol.“ Sirius sa zvalí na najbližšiu pohovku a zavrie oči, kým sa všetko prestane točiť. „Myslel som, že tu bude Nizar.“

„Prišiel si skoro a spomínal si, že so mnou potrebuješ hovoriť. Ak chceš, aby bol prítomný Nizar...“

„Nie... vlastne, chcem si len požičať kúpeľňu a chvíľu sa variť v horúcej vode. Do riti.“ Sirius vytiahol z bundy zložku a podal mu ju, rád, že zase myslí na bláznivú Bagshotovú. „Nevinná návšteva u Bathildy Bagshotovej, aby si zistil, prečo sa Albus snažil presvedčiť Lily, aby Bagshotová mohla navštíviť chalupu na jeseň 1981? Tá časť nedopadla príliš dobre. Zvyšok bol ešte horší.“

Salazar vytiahol tenký zväzok listov. Rýchlo ich prečítal a s každým ďalším sa na jeho tvári objavoval tmavý zamračený výraz. „Môj brat rád hovorí, že sedemnásťroční robia chyby. Zdajú sa ti tieto slová ako chyby, Sirius Black?“

Sirius pokrúti hlavou. „Albus sa tak vyjadroval, odkedy ho poznám – no, bez tej časti o nadradenosti čarodejníkov. Zvyšok, tá zasraná sračka o vyššom dobre? To je celý Albus.“

Salazar vráti listy späť do zložky. „Nie som si istý, či by som mal Nizarovi dovoliť, aby si ich prečítal. Jeho titul sa spája s veľmi špecifickými pravidlami a niektoré veci, ktoré sú tu napísané, porušujú to, čo musí dodržiavať ako Ochranca aj ako vojnový mág.“

„Myslíš si, že je to až také zlé?“ spýta sa Sirius. Veľmi rád by počul, že preháňa.

Salazar si sadne na druhú pohovku a upriami pohľad na Siriusa. „Stále neviem, aký je Dumbledorov konečný cieľ okrem víťazstva vo vojne proti Voldemortovi. Čo sa týka toho, čo tieto listy dokazujú? Nemám tušenie, ale ak ti to pomôže, Helga by toho muža už dávno zabila.“

Sirius zakloní hlavu a hľadí na strop. To mu však vôbec nepomáha.

* * * * *

1) Prebrané z originálu Harry Potter a Dary smrti, s. 206.