Preklady fanfiction Harryho Pottera

Adele Greenwoodová sa považuje za vynikajúcu študentku, ak nie za hviezdu. Často nezískava najlepšie známky vo svojom ročníku, hoci ochotne priznáva, že ju zvyčajne rozptyľuje učenie sa učiva, sledovanie ciest, ktoré vychádzajú z jednej lekcie, a potom zrazu zmešká termín. Kedysi sa trápila, že nie je najlepšia vo svojej triede, až kým jej portrét Nizara Slizolina jedného večera v druhom semestri pomohol prekonať záchvat paniky a vysvetlil jej, že nie sú dôležité jej známky z roka na rok, ale tie hlúpo nazvané VČÚ a MLOKy.

To ju prinútilo prestať vzlykať a usmiať sa. Názvy týchto testov sú naozaj dosť hlúpe.

„Nechápem, prečo ma triediaci klobúk nezaradil do Bystrohlavu,“ povedala v tom istom roku a nariekala nad svojím osudom beznádejnej študentky.

„Pretože ty už miluješ učenie samo o sebe,“ odpovedal trpezlivo, zatiaľ čo sa Kanza ovinula okolo jeho prstov. „Potrebovala si sa naučiť iné veci a Klobúk ťa zaradil do najlepšej fakulty, kde sa ich môžeš naučiť.“

„Ale nemám žiadnych priateľov!“

Portrét Nizara Slizolina zdvihol obočie. „Stále hľadáš mená rodín, s ktorými tvoji rodičia trvajú na tom, aby si sa stýkala. Bohužiaľ, hoci mám svojich Slizolinčanov veľmi rád, väčšina tých, ktorí nosia tieto priezviská vo vašom ročníku, sú úplní hlupáci.“

„Tak... kto?“ spýtala sa Adele.

„Amrish Gupta. Poonima Shahová. Manami Ichijohová. Ona Parangyová.“

„Všetci sú cudzinci!“ vykríkla.

„A ty si čierny mág, ktorý má to šťastie, že nikdy nezažil rasizmus, aký je zrejme bežný v nemagickom svete,“ oponoval. „Pochybujem, že oceňujú rasizmus, ktorému sú vystavení za to, že sa odvážili nebyť britskými čarodejníkmi, ale indickými, japonskými a kenskými.“

Adele si zahryzla do pery. „Moji rodičia to neschvália.“

„Čí život budeš žiť, Adele Greenwoodová? Svoj alebo ich?“

Portrét kládol tvrdé otázky, ale boli to aj užitočné otázky. Zakaždým, keď mali zlého učiteľa obrany – všetkých okrem Lupina – Adele chodila na hodiny k jeho portrétu. Bola vychovaná a vycvičená ako Strieborná kopija, ale život a obrana sú viac než len súboje. Adele sa túto lekciu naučila ťažkou cestou, ešte skôr, ako sa dostala do Rokfortu.

Medzitým nenávidí Sira Isaaca Newtona. Nebol prvým nemagickým človekom, ktorý pochopil tieto zákony, ale zásluhy sa pripisujú jemu, takže sa s ním momentálne musí zmieriť. Je to miesto, kde môže začať porovnávať jeho tri zákony pohybu s Golpalottovými tromi zákonmi varenia elixírov. Sú nepríjemne podobné, ale zároveň dostatočne odlišné, aby si myslela, že Golpalott a Newton sa zvykli opíjať v tej istej krčme a porovnávať si poznámky. Newton publikoval svoju prácu tri roky pred Medzinárodným zákonom o utajení, takže to nie je mimo rámca možností.

„Vzhľadom na to, že Golpalott bol zo Slizolinu? Nie, vlastne je to celkom pravdepodobné.“

Adele otočila pero v ruke, aby ním mohla bodnúť, než si uvedomila, že profesor Slizolin sa k nej pridal pri jej obľúbenom stole v spoločenskej miestnosti. „Och.“ Vydýchla a otočila pero späť do správnej polohy na písanie. „Ako dlho tam sedíte, pane?“

„Asi päť minút.“ Profesor sa usmeje. „Nechcel som vás rušiť.“

„Nemala by som sa tak stratiť v tom, čo robím,“ zamrmle Adele a snaží sa svoje poznámky zoradiť do zmysluplného poradia. „Najmä ak mám byť vojnový mág.“

„Vy už ste vojnový mág. Nie je tu žiadne ak. Profesor nakloní hlavu k knihe. „Predpokladám, že nie je z knižnice na Rokforte.“

Adele pohladí dvestoročné dotlačené vydanie Matematické princípy prírodnej filozofie. „Požiadala som profesora Snapea a on mi navrhol, aby som si vyžiadala kópiu z nemagických zdrojov. Poslala som sovu madam Tylerovej a ona bola taká láskavá, že mi ju poslala na zapožičanie z knižnice vo Frogmore. Je na nej už niekoľko ochranných kúziel. Myslím, že keď ju kupovali, musel pre kráľovskú rodinu pracovať aspoň jeden mág. Tiež neviem, kto madam Tylerovú poučil o sovách, ale som rada, že vedela, ako reagovať. Tu totiž nemáme telefóny.“

„Čo je dosť smiešne, pretože v tomto hrade nie je nič, čo by bránilo fungovaniu telefónu. Mobilné telefóny však... tie by mohli byť problematické.“ Profesor Slizolin sa znova usmeje. „Salazar a ja sme sa uistili, že pani Tylerová je zbehlá v doručovaní sovami, ale ona na to reagovala tým, že požaduje, aby Sirius Black dal nainštalovať telefónnu linku do Blackovho mestského domu v Londýne.“

„Mestský dom rodiny Blackovcov. S telefónom.“ Adele si predstavuje, že jej rodičia by na túto myšlienku reagovali s úplným zdesením. Aspoň Jeho Milosť sa musí vyrovnať len s nahnevanými portrétmi. „Snáď sa všetci otáčajú vo svojich kryptách.“

„Je to príjemná predstava, však?“ To bola a je ďalšia milá vec na profesorovi. Nikdy mu nevadilo, že Adelin zmysel pre humor je niekedy zvláštny alebo nevhodne temný.

„Dúfam, že Jeho Milosť si to myslí tiež.“ Adele sa zamračí, keď si uvedomí, že je nezdvorilá. „Ospravedlňujem sa. Viem, že ste neprišli do spoločenskej miestnosti len preto, aby ste ma skontrolovali.“

„V istom zmysle som prišiel práve kvôli tomu.“ Profesor Slizolin pozrie na krb, kde sa skupina mladých smrťožrútov z viacerých ročníkov veľmi neúspešne snaží predstierať, že ich nesledujú. „Rád by som s vami hovoril súkromne, ak máte čas.“

„Oh – profesor Snape už očakáva, že táto konkrétna esej bude meškať,“ vysvetľuje Adele a snaží sa nečervenať. „Povedal, že ho oveľa viac zaujíma, aký mám názor na otázku Golpalott verzus Newton, ako to, či odovzdám prácu presne načas. Môžem s vami hovoriť teraz, pane. Kde?“

„Učebňa vášho vedúceho fakulty je momentálne prázdna a ja mám trvalé povolenie ju používať, keď je to potrebné. Je to v poriadku?“

Je vždy taký zdvorilý – taký ohľaduplný. Adele trvalo príliš dlho, kým si uvedomila, že jeho správanie je normálne a že správanie jej rodičov... nie.

Zámere nepremýšľa nad listom, ktorý od nich dostala práve toho rána. Počká s ním do zajtra, keď jej hodiny skončia skôr a bude mať čas venovať sa jeho obsahu. Pochybuje, že jej rodičia napísali niečo príjemné.

„To znie celkom dobre, pane.“

V noci je v triede profesora Snapea ticho, aj keď prebieha trest. Adele má často pocit, ako keby miestnosť dýchala, ako keby v nej vládlo hlboké ticho očakávania. Napadne jej, že steny zdobí príliš veľa elixírov.

Profesor Slizolin raz obíde miestnosť a jeho pohľad spočíva na zdanlivo náhodných veciach. „Nijako ma to neprekvapuje.“ Profesor vytiahne z rukáva prútik a kývne na Adele, aby sa k nemu pripojila pri jednom z pracovných stolov uprostred miestnosti. „Más allá de los límites de este círculo, ningún oído debe entender nuestras palabras.“

Adele sleduje, ako sa okolo nich na podlahe vytvára modro osvetlený kruh hmly, ktorý stúpa nahor a mení sa na guľu nad ich hlavami. Keď je guľa kompletná, zmizne. „Za hranicami tohto kruhu žiadne ucho nesmie rozumieť našim slovám,“ prekladá.

Profesor prikývne na znak uznania jej správneho prekladu. „Je tu niečo, čo s tebou potrebujem prebrať, ale vlastne by som radšej nepotreboval. Potreba extrémneho utajenia je jedným z tých dôvodov.“

„Ale nie je to nedôvera vo mňa, inak by som tu nebola,“ domnieva sa Adele a profesor opäť prikývne. „Nemôže to byť až také zlé, pane.“

Profesor Slizolin sa uškrnie. „Je to veľmi nezvyčajné. Vlastne smiešne.“

„Tak mi to nemusíte hovoriť.“ Ak on môže byť zdvorilý, ona tiež.

Profesor si vyberie stoličku a posadí sa, tak to urobí aj Adele. „Keď som sa stal vojnovým mágom, bol som vždy jediný. Myrddin mi neudelil ďalší titul, ale odovzdal mi ten svoj. Salazar bol v mladosti vojnovým mágom Kastílie a chápal povahu tejto zodpovednosti, ale pokiaľ ide o to, čo znamená byť vojnovým mágom tohto ostrova, bol som vždy sám.

Teraz je nás päť, Adele. Päť. Možno jedného dňa bude ešte viac. Hoci si vždy budeme niektoré pravdy nechávať pre seba, iné tajomstvá, ak ich zatajíme, môžu zničiť dôveru. My piati vojnoví mágovia si nemôžeme dovoliť stratu dôvery voči sebe navzájom... takže áno, musím ti to povedať, najmä preto, že je to pravda, ktorú ostatní traja už poznajú. Musím ťa tiež požiadať, aby si mi prisahala na svoj čarodejnícky titul, že o tom, čo ti prezradím, nebudeš hovoriť nikomu inému okrem tým niekoľkých, ktorých považujem za bezpečných na rozhovor.“

„Môžem odmietnuť?“ opýta sa Adele, hoci jej akademická zvedavosť kričí, aby počula viac.

„Samozrejme.“ Profesor Slizolin zaváha. „Radšej by som, keby si to neurobila, ale to nie je moje rozhodnutie. Je tvoje. “

„O čo ešte ide? Nie je to len o tom, že nemám prezradiť, čo mi tu poviete. Ide o niečo iné,“ hovorí Adele.

Profesor Slizolin sa usmeje. „A preto si potrebovala byť v Slizoline, Adele. To je poznanie, ktorého by si v prvých rokoch nebola schopná, a teraz ti to príde ľahko. Áno, ide o viac. Ak súhlasíš s tou prísahou, zistíš všetko, čo v piatok večer budeme riešiť.“

„Tak to musí byť ťažká záhada.“

On prevráti oči. „Ak to nedokážu vyriešiť traja Slizolinčania? Je to poriadne iritujúci, otravný neporiadok. V piatok rozšírime kruh, aby sme zistili, či niekto iný vidí to, čo nám tak zjavne uniká.“

Adele si uvedomí, že nemá dôvod váhať. Neexistuje absolútne nič, čo by jej učiteľ obrany mohol povedať, čo by ju prinútilo porušiť prísahu. „Ja, lady Greenwoodová, prisahám na ušľachtilý titul spojený s barónstvom Greenwood, že akékoľvek tajomstvá, ktoré mi zveríte, budú uchované a dodržané, inak bude tento titul navždy odňatý z mojej rodiny.“

Profesor sa na ňu nahnevane pozrie. „Nemusela si to brať tak vážne, vieš.“

„Brala som to vážne,“ odpovie Adele sladko. „Čo ste hovorili, pane?“

„Teraz nie som pán. Som Nizar. Sme rovnocenní, Adele.“

Adele cíti jej pri tejto výzve šklbnutie v očiach. „Dobre. Nizar.“ Stále sa takmer zadusí na jeho mene. Zdá sa to úplne nevhodné, aj keď má pravdu, čo sa týka ich hodností. „Povedz mi, o čom chceš hovoriť. Chcem vedieť o tej záhade!“

„A preto si myslím, že je tak dôležité, aby si tam bola. Risknem to, lebo si myslím, že ťa potrebujeme.“ Nizar odvráti pohľad, zatiaľ čo Adele sa tvár začervená od implicitného komplimentu.

„Počúvam, pane.“

Nizar položí ruky na stôl, čo spôsobí, že svetlo fakle sa odrazí od jeho strieborného rodinného prsteňa a premení ho na žiarivé zlato. „Predstav si, že sa jedného dňa zobudíš a zistíš, že si kedysi bola niekto iný, niekto, na koho si vôbec nepamätáš.“

Adele sa zachveje. „Radšej si to ani nechcem predstaviť. Znie to mätúco a hrozne.“

„Nenávidel som to,“ zašepkal Nizar. „Stále to nenávidím. Len to nemôžem zmeniť.“

„Nizar?“

„Som adoptovaný,“ povedal náhle. „Salazar a ja sme sa nenarodili ako súrodenci, hoci sme pokrvní príbuzní. Formálne ma adoptoval pomocou mágie, keď som mal šestnásť rokov.“

Adele rozšíri oči. „To by som nikdy neuhádla. Vôbec nie. Možno je starší ako ty, ale ste si takí podobní!“

Nizar prikývne. „Vždy sme boli. Podobnosť je ešte výraznejšia, keď si Salazar oholí bradu. Tvrdí, že sme vždy mali byť bratia. Nespomínam si na nič, čo by ma prinútilo nesúhlasiť s ním.“

Adele si predstaví, ako by Salazar Slizolin vyzeral, keby si oholil bradu, a uvedomí si, že áno, stále je zamilovaná do muža, ktorý je pre ňu príliš starý a okrem toho má pravdepodobne vzťah s profesorkou McGonagallovou. Je to však neškodné a ak si to trochu dopraje, je to len jej vec. „Kto si bol pred adopciou?“

„To je jedna z aktuálnych ťažkostí. Vzhľadom na adopčnú zmluvu nemôžem túto identitu používať – nemôžem o sebe uvažovať pod týmto menom ani sa tak označovať.“ Nizar vytiahne z vrecka na habite fotografiu a posunie ju po stole. „Nemáš ani tušenie, aké úplatky som musel zaplatiť, aby som ju získal od Proroka.“

Adele položí prsty na okraj čarodejníckej fotografie a pritiahne si ju bližšie. Na obrázku je veľmi slávny chlapec – alebo neslávny, podľa nálady Denníka proroka. Je to čelná fotografia použitá v tlači minulý rok pri Trojčarodejníckom turnaji; Potter má na sebe turnajovú uniformu. Adele nepoznala Pottera veľmi dobre, okrem toho, že ho vídala na chodbách, ale vždy si myslela, že vyzerá dosť nešťastne na niekoho, kto je označovaný za slávychtivého a pozornosť vyhľadávajúceho človeka.

Potom sa pozrie bližšie a pozoruje intenzitu Potterovho pohľadu zachyteného na fotografii, líniu jeho čela, líc, nosa a tvaru brady. „Počkaj.“ Adele pozrie na Nizara. „To nemyslíš vážne.“

„Varoval som ťa, že je to smiešne.“

„Ale... ja...“ Adele ukáže prstom na fotografiu. To je... to je úžasné! „Ale... ale kto ťa poslal späť v čase?“

Nizar vzdychne s ironickým úsmevom na tvári. „Hádaj.“

„Tvoj brat.“ Adele pocíti príliv čistej radosti. „Premenil tvoju časovú os na kruh. Tvoj brat to urobil, lebo to už urobil! Ty si ty, lebo si už bol ty!“ zvolá a potom sa začne smiať.

„Musím priznať, že takú reakciu som nečakal,“ hovorí Nizar.

Adele si utrie oči a stále sa chichoce. „Prečo? Kto to ešte vie? Čo urobili?“

„Profesor Snape vyhodil do vzduchu stôl,“ hovorí Nizar, čo ju rozosmeje ešte viac. To je typické pre vedúceho jej fakulty. „Remus Lupin a Sirius Black.“

„Pretože... ach.“ Adeleho smiech náhle utíchne. „Kúzelná adopcia. Sirius Black bol tvoj otec a teraz už nemôže byť.“

„Legálne ani magicky, nie.“ Nizar vyzerá smutný. „Sirius to najprv nezvládol dobre, ale potom sa rozhodol, že bude rád, že vôbec žijem. Bolo to... Povedali mi, že to bolo o vlások. Jeho... moje prežitie, myslím.“

„Ako zlé to bolo – bol to on 31. júla minulého roku?“ spýta sa Adele a snaží sa nezatriasť. „Bol to Voldemort?“

Nizar pokrúti hlavou. „Nie. Bola to rodina dieťaťa, ktoré prežilo.“

„Toho dieťaťa?“ Adele zvedavo zopakuje tento výraz.

„Je lepšie dodržiavať takéto rozlíšenie... a je to jednoduchšie,“ priznáva Nizar.

To, čo jej potom povie o minulom lete, Adele zmrazí krv v žilách. Takisto ju to prinúti chcieť zabiť dvoch dospelých idiotov čo najefektívnejším spôsobom, ale vedúci jej fakulty ich už preklial. Teraz je nahnevaná na profesora Snapea, že sa k nim dostal prvý a bol taký kreatívny, že sa ani nemôže hádať o výsledok. Je v tom príliš veľa správnej pomsty.

Adele posúva fotografiu späť cez stôl. „Povieš niekedy niečo? Myslím, povieš to niekedy všetkým?“ Škola sa nachádza v podivnom stave neistoty, pokiaľ ide o Potterovo zmiznutie, najmä Chrabromilčania.

Draco bude veľmi sklamaný. S vyhliadkou na dobrý metlobalový tím Slizolinu v budúcom roku chcel opäť lietať proti Potterovi ako chytač, ale bez intenzívnej túžby rozbiť sa navzájom na kúsky na metlách. Draco to chcel urobiť správne.

Nizar pokrútil hlavou. „Ja nie som tá osoba, Adele. Bol som tým dieťaťom šestnásť rokov, áno, ale aj keď si nie som schopný spomenúť navšetko, už viac ako tisíc rokov som sám sebou. Ešte neviem, ako sa vyrieši zmiznutie toho dieťaťa, ale radšej by som, keby to nebolo preto, že ho stotožňujú so mnou.“

„Rozumiem,“ hovorí Adele a naozaj rozumie, aj keď nie úplne. Ani ona by nechcela tvrdiť, že je niekto, na koho si nepamätá. Medzi nimi je toľko času! Profesor Nizar Slizolin je učiteľ obrany na Rokforte, jeho protectoris, ochranca, vojnový mág vytvorený pred tisíc rokmi. Neexistuje žiadny skutočný spôsob, ako porovnať toho strateného chlapca s mužom zachovaným na portréte.

No, minulý semester videla Pottera lietať na metle proti maďarskému rohatému drakovi. Môže byť dokonale zdvorilá a zároveň si uvedomovať, že Nizar je dosť šialený na to, aby urobil presne to isté, ak by to okolnosti vyžadovali.

Adele odloží víriace akademické možnosti týkajúce sa cestovania v čase a vopred vykonaných činov. „Nepovedal by si mi to, keby tá záhada, o ktorej si hovoril, nesúvisela s tvojou predchádzajúcou identitou. Na čo si narazil, že je to tak záhadné, že to vy traja nedokážete rozlúštiť?“

*          *          *          *

Streda je často najrušnejším dňom Severusovho učiteľského týždňa. Príde na večeru a zistí, že Nizar nie je vo Veľkej sále. „Aký ste mali deň?“ opýta sa Minervy a Salazara.

„Všetkých ich zabijem sama,“ zamrmle Minerva pod nosom.

Siedmaci, domnieva sa Severus. Najpravdepodobnejšie to boli dvojičky Weasleyové, ktorí viedli vzburu idiotov, ale žiadny z Minerviných študentov MLOKov nevyzerá znetvorený alebo zranený.

Salazar pozrie na Albusovu stoličku, ktorá je prázdna. „Včera večer som mal veľmi zaujímavý rozhovor. Poviem ti o ňom neskôr. Nizar?“

„Netuším,“ odpovedá Severus. Keď sa Severus ráno prebudil, Nizar už nebol v posteli. Zanechal mu odkaz, v ktorom ho informoval, že ten blázon, s ktorým chodí, išiel behať – tentoraz nie na Výšiny – a že ho nájde po večerných hodinách. Nevie, či Nizar už prečítal niektorý z tých listov, ale ak je Albusova stolička prázdna, pretože ten muž je mŕtvy, Severus nebude roniť slzy.

Po večeri sa vydáva na siedme poschodie hľadať Nizara a podobne ako 7. januára prejde celý hrad, kým mu nedôjde, že mal hneď na začiatku skontrolovať Záškodnícku mapu. Vystraší trojicu prvákov, ktorí sa pokúšajú šikanovať menšie dieťa z nemagického prostredia a z inej fakulty, a pridelí im samostatné tresty u Filcha, Minervy a Filiusa podľa ich rôznych priestupkov. Filch si zajtra večer užije, keď bude mať v rukách čistokrvného.

Nizar je vo svojej obývačke, keď sa Severus vráti, aby sa poradil s mapou. „Konečne, do čerta,“ zavrčí Severus. „Hľadal som ťa hodinu.“

„Naozaj?“ Nizar vyzerá prekvapený. „Zaujímalo by ma, či má to kúzlo na ochranu súkromia nejaký vedľajší účinok, ktorý sme si nikdy nevšimli.“

Severus ho chvíľu mlčky pozoruje. Nizar sedí v jednom zo svojich kresiel pri krbe, bosé nohy má položené na okraji konferenčného stolíka. Tri staré listy adresované Severusovi sú vyňaté z obálok; ten najviac usvedčujúci z nich je rozložený po dĺžke stola, strana po strane. „Prečítal si ich.“

„Áno, prečítal. Pred večerou.“

Očakával trochu viac reakcie ako toto tiché zamyslenie. „Je mŕtvy?“

Nizar zdvihne obočie. „Myslíš Dumbledora? Nie, pokiaľ sa niekto iný nerozhodol, že toho oflitrovaného hajzla nemôže vystáť a neudusil ho.“

Severus sa zamračil. „Po tom, čo som videl tvoju reakciu na Dolores Umbridgeovú a jej krvavé pero, som asi čakal podobnú odpoveď.“

„Áno, no, Dolores nebola majiteľkou prekliateho bazového prútika,“ odpovedal Nizar. Oprie sa lakťom o stoličku a podoprie si bradu rukou. „Ale ak si hľadal vulgárny jazyk, môj portrét ho určite používal dosť.“

Severus to vzdá a sadne si na pohovku naproti Nizarovi. „Tak v čom je problém?“

„Nedostatok informácií.“ Nizar sa pozrie na listy. „Necháp ma zle. Boli dosť informatívne, ale situácia je iná.“

„Myslíš, že Albus nikoho aktívne nemučí,“ hovorí Severus a cíti, ako sa mu pery skrútia v posmešnom úsmeve.

„Len moje oči a Salazarove, keď má na sebe tie prekliate jasnozelené rúcha.“ Nizar otočí hlavu a zamyslí sa nad ohňom. Svetlo ostro zvýrazňuje jeho rysy a maľuje jeho tvár teplými odtieňmi a tieňmi. Namiesto toho, aby zdôrazňovalo jeho podobnosť s rodom Potterovcov alebo Salazarom, je to jasná pripomienka, že Nizar bol vždy sám sebou, so svojím vlastným slizolinským pohľadom na svet, s ktorým, ako priznáva aj Salazar, je niekedy ťažké držať krok.

Je to tiež pohľad, ktorý Severus považuje za... rušivý. Je to rovnako Nizarova tvár, ako aj ostrá inteligencia, ktorá horí v jeho očiach. „Tvoje rečové vzorce sa znova menia.“

„Naozaj?“ Nizar niekoľkokrát zamrká. „Prepáč. Mal by som byť nahnevaný, ale namiesto toho premýšľam o tom, čo potrebujeme vedieť, než budeme pokračovať. Odmietam konfrontovať Dumbledora, kým si nebudeme istí, prečo, rovnako dobre ako čo.“

„Ak ťa chcel použiť ako jednorazovú zbraň, je málo vecí, ktoré by to v mojich očiach ospravedlnili,“ povedal Severus stroho. „Ani vtedy, ani teraz.“

Nizar sa usmial. „V šachu nevyhráš tým, že slepo útočíš na kráľa. Pozoruješ. Čakáš. Sleduješ. Učíš sa taktiku, ktorú vidíš. Hľadáš zmysel.“

„Chceš ho zosadiť z trónu,“ uvedomí si Severus. Je to niečo, o čom už predtým diskutovali, a Severus stále nie je proti tejto myšlienke.

„Iba ak to bude nutné,“ opravuje ho Nizar a krúti hlavou. „Keby sme zosadili každého zbytočného vládcu, ktorého sme stretli, v Európe a Ázii by vzniklo také mocenské vákuum, že by pád Ríma vyzeral ako neškodný prach odfúknutý vetrom. Mocní ľudia majú svoje využitie, Severus. Niekedy je oveľa užitočnejšie zistiť všetky ich ciele a potom...“ Nizar zamáva prstami vo vzduchu. „Neutralizovať škodlivé sprisahania, bez ohľadu na to, či je škoda úmyselná, a zároveň umožniť, aby ich prospešné plány pokračovali.“

Severus sa pohne na mieste a snaží sa vyrovnať s náhlou, neočakávanou a nevhodnou túžbou. To bola asi najinšpiratívnejšia intriga, akú kedy počul. „Myslíš, že Albus patrí do tejto kategórie?“

„To závisí výlučne od toho, čo vlastne robí.“ Nizar opúšťa stoličku, aby vstal a obkročmo si sadol na Severusa, s širokým úsmevom na tvári. „Uvedomuješ si, že ak budem získavať takúto pozornosť, budem musieť častejšie nahlas vymýšľať plány.“

Severus prepletá prsty do Nizarových vlniacich sa vlasov a pritiahne si ho k sebe, až sa ich pery dotknú. „Veľmi sa na to teším.“

*          *          *          *

Nie je príležitosť diskutovať o veľmi dlhom liste, ktorý Nizar kedysi napísal Severusovi v súvislosti s konaním Albusa Dumbledora – alebo skôr s jeho nekonaním. Po rýchlom porovnaní rozvrhov prostredníctvom patróna sa zistilo, že nikto z nich nebude mať možnosť stretnúť sa bez toho, aby mu do toho nezasiahli iné povinnosti, až do piatku po večeri. Potom sa Sirius Black a Remus Lupin môžu pridať k Salazarovi, Nizarovi a Severusovi.

Salazar vie, že Nizar uvažuje o tom, že pozve slečnu Grangerovú, aby sa k nim pridala. Má perspektívu, ktorá im chýba, a to ako vďaka svojej mladosti, tak aj vďaka svojmu skoršiemu priateľstvu s Nizarom, a vyjadrila nesúhlas s Dumbledoreovými metódami.

Všetci, dokonca aj dievča s desaťmetrovou esejou, sú schopní vynikajúco rozpletať zápletky, ale Minerva McGonagallová je žena, ktorá stojí po Dumbledorovom boku najdlhšie ako učiteľka, vedúca chrabromilskej fakulty a zástupkyňa riaditeľa Rokfortu. Salazar ju zúfalo chce mať pri sebe, ale Minerva musí najprv dokázať, že je schopná udržať svoje myšlienky ďaleko od Albusa Dumbledora. Našťastie, keď vo štvrtok večer diskutujú o pokroku jeho Levice v mágii mysle, správy sú vynikajúce.

„Nechala som ‚návnadu‘ visieť pre každého, kto má schopnosť legilimencie, aby som zistila, či sa pokúsil prekonať štít, ktorý som vytvorila,“ hovorí mu Minerva, keď ležia na pohovke v jeho izbe. „Je to prakticky výkrik: Viem, kde je Harry Potter. Dokonca som sa snažila nemyslieť na to ako na lož, o ktorej viem, že je to lož. Nikto si to nevšimol, Salazar. Dokonca som požiadala Severusa, aby na to tlačil, hoci som ho požiadala, aby ešte nepoužíval prútik. Priznal, že moje ochranné kúzlo ho zmýlilo.“

„Vzhľadom na to, čo si zvolila?“ Salazar cítil, ako sa mu pri tej myšlienke obracia žalúdok. Nespočetní hráči Famfrpálu vo vzduchu, všetci lietajúci bez rozmyslu a bez systému. Salazar sa musel ospravedlniť, utiecť do kúpeľne a zvracať, keď sa naposledy pokúšal vyrovnať sa s Minerviným štítom. „Trasiem sa pri pomyslení, aké nápady budeš mať pre svoju sekundárnu obrannú vrstvu.“

„Stále nad tým premýšľam,“ odpovedá Minerva a zamračí sa. „Myslím, že Albus sa pokúsil prečítať moje myšlienky v utorok popoludní, keď ste ty aj Severus boli niekoľko hodín bez vysvetlenia neprítomní v hrade. Vyzeral dosť zmätený tým, čo videl. Ja som však nesmierne nahnevaná!“

„Že Dumbledore sa pokúsil čítať tvoje myšlienky bez toho, aby sa ťa opýtal na povolenie?“ Salazar prikývne. „To isté sa pokúsil urobiť aj Nizarovi. Môj brat bol natoľko láskavý, že ho varoval, namiesto toho, aby ho za takýto zásah do súkromia rovno zabil. Takisto nedovolil tomu starému mužovi pozrieť sa na jeho druhú vrstvu ochrany, ktorá je smrteľná pre každého, kto sa ju pokúsi prezrieť, rovnako ako moja.“

Minerva sa na neho prekvapene pozrie. „Ako môže byť vrstva ochrany smrteľná?“

„Je to pohľad baziliška bez viečok, Levica.“

„Oh.“ Minerva vyzerá zaujato. „To znie ako vynikajúci nápad.“

Salazar sa smeje. „Ty a Severus ste takí úžasní perfekcionisti, Levica. Severus si myslel to isté, ale odmietam nechať vás oboch v stave skamenenia celé mesiace, kým čakáme na dozretie mandragor.“

„Potom je potrebné pozerať sa na baziliškov pohľad bez viečok cez zrkadlo.“ Minerva našpúli pery. „Pretože človek to musí vedieť vizualizovať, aby to mohol ukázať inému. Ako to, že sám neskamenieš, ak to tak dobre funguje na inváziu mysle?“

Bohovia, Salazar miluje intelekt tejto ženy. „Je to tvoja mentálna krajina, nie cudzia. Tvoja vlastná myseľ nie je pre teba nebezpečná, pokiaľ to nedovolíš. Tvoja myseľ je nebezpečná pre ostatných, pretože ty jej to prikazuješ.“ Salazar odložil pohár s vínom. „Severus sa musí pokúsiť prelomiť tvoju ochranu prútikom. Musíš byť schopná vydržať tvrdšie výsluchy.“

„Prečo to musí byť Severus?“ spýta sa Minerva.

„Pretože, Levica, čo sa týka bezohľadnosti? Severus je na túto úlohu najlepší a práve pred bezohľadnosťou iných sa musíme najviac chrániť.“

Minerva o tom premýšľa, potom prikývne. „Tak skús zistiť, či je Severus k dispozícii. Viem, že máš v pláne niečo na zajtrajší večer. Ak je to možné, rada by som sa zúčastnila.“

„Krásna Levica.“ Salazar sa nakloní a pobozká ju, než si vezme späť svoj prútik. „Chcem to isté. Som taký šťastný muž.“

„Ak si šťastný,“ povie Minerva ticho, „tak ja som požehnaná.“

Salazar na to nedokáže reagovať. Odkedy odhalil svoj osud Dumbledorovmu Rádu počas compitalie, diskutovali o svojom spoločnom čase presne raz. Radšej by jej dal viac – dal jej všetko –, ale ona sa nechce zaoberať tým, čo bude.

Nikdy nečakal, že sa znova zamiluje, najmä nie v posledných rokoch svojho života. Možno bohovia cítia, že zašiel príliš ďaleko, žiadal príliš veľa, a táto bolesť je jeho trestom.