Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Kapitola tesne stihla prejsť betovaním. :)

V pondelok ráno sa v Nizarovej triede piatakov šíria klebety o neprítomnosti Grangerovej a prítomnosti slečny Weasleyovej, kým im nevysvetlí, čo sa stalo. „Čo? Ale čo my ostatní?“ spýtal sa Ron Weasley, nahnevaný, že sa nemôže pridať k Grangerovej v šiestom ročníku. „Nie sme dosť dobrí na úroveň MLOKov?“

Nizar sa usmial, pobavený otázkou aj jej zdrojom. „Pán Weasley, chcete absolvovať VČÚ a skúšku zo šiesteho ročníka obrany v rovnakom čase?“

Weasley zbledne. „Nie! Nie, pane, absolútne nie, som spokojný tam, kde som, pane!“

„Ešte niekto?“ spýta sa Nizar a dostane za odpoveď mnoho zdesených pokrútení hlavou. „Myslel som si. Mnohí z vás si vedú veľmi, veľmi dobre, ale nie ste pripravení čeliť takémuto zvýšenému pracovnému zaťaženiu.“

„A Grangerová je,“ hovorí Draco a zamyslene sa pozerá. Znie to menej ako otázka mladého muža a viac ako niekto, kto chce, aby boli tieto dôvody známe.

„Áno, je. Slečna Grangerová odviedla správnu, pokročilú prácu na úrovni MLOKov v prvých dvoch esejach. Obe úlohy odovzdala skôr a obe boli omnoho lepšie ako minimálne požadovaných päť metrov. V súbojoch vyniká neuveriteľným tempom; jej obrana seba samej a ostatných je nad štandardom piateho ročníka. Slečna Grangerová je teraz pripravená na triedu MLOKov, rovnako ako slečna Changová je pripravená na štúdium siedmeho ročníka, ak nie na samotné MLOKy, a boli podľa toho presunuté.“

„Tak to je asi dôvod, prečo Ginny číha v zadnej časti miestnosti a usmieva sa ako blázon.“ Thomas sa pozrie cez plece na spomínanú Weasleyovú. Naozaj sa usmieva s pomerne maniakálnou radosťou. Jej spolužiaci, Longbottom a Padma Patilová, vyzerajú na ňu mimoriadne pyšní.

„Máte pravdu, pán Thomas,“ hovorí Nizar. „Slečna Lovegoodová bola tiež presunutá na miesto, ktoré zodpovedá jej úrovni zručností, a bude tu počas vašej dvojhodinovej praktickej hodiny v stredu ráno. Na prednáškach sa slečna Lovegoodová nezúčastní, pretože sa práve učí úplne inú formu mágie, ako väčšina mágov kedy zažila.“

„Pretože Lovegoodová je elementárny mág,“ hovorí zamračený Finnigan. „Čo to presne znamená?“

„V mágii – v skutočnej mágii, nie v tej zriedenej nezmyselnej, o ktorej ste väčšinu svojho života počúvali – sú niektorí, ktorí cítia živly. Salazar je hovorca zeme; pozná zem pod svojimi nohami a vždy dokázal čerpať z tej sily, aj keď si to neuvedomoval. Existujú aj hovorcovia vody, hovorcovia vetra, hovorcovia ohňa, jazdci blesku, hovorcovia dreva, tanečníci slnka a mesiaca a iné rozoznania elementov, ktoré sa líšia podľa kultúry. Ten, kto má titul elementárny mág, dokáže vnímať všetky tieto aspekty. Dokáže komunikovať so všetkými živlami rovnako, ako Salazar komunikuje so zemou. Slečna Lovegoodová doslova vidí veci, ktoré vy nevidíte, a preto ju niektorí z vás považujú za takú... odlišnú.

„Tak potom nie je až taká bláznivá,“ zamrmle slečna MacDougalová.

Nizar pokrúti hlavou. „Nie, a len málokto z vás sa niekedy namáhal spoznať ju dostatočne, aby to zistil. Predpoklady sú nebezpečné, aj medzi vašimi spojencami, a najmä medzi tými, ktorých považujete za neškodných. Ak je slečna Grangerová v súčasnosti jednou z najinteligentnejších študentiek v Rokforte, potom je slečna Lovegoodová jedným z najsilnejších mágov na celej škole.“

Parkinsonová a niekoľko ďalších majú vyvalené oči. „To je šialené,“ zašepká.

„Aspoň má lepšie spôsoby ako Myrddin,“ hovorí Nizar a usmieva sa na nich. „Bol to posledný elementárny mág, ktorého som stretol, a vy dobre viete, akú má povesť.“

„Luna by mohla byť ďalší Merlin?“ vykríkne Vaisey v šoku.

„Našťastie pre každého z nás? Nie,“ zdôrazňuje Nizar a pokúša sa nasmerovať dnešnú hodinu späť tam, kam patrí. Ak sa slečna Lovegoodová prispôsobí svojmu doučovaniu a rozhodne sa prejsť cez Čierne jazero, nie je to Nizarova vina a on nebude zodpovedný za počet sánok, ktoré spadnú na zem. Salazar je ten, kto povedal slečne Lovegoodovej, že to bude môcť urobiť, ak bude chcieť. Všetci môžu oprávnene obviňovať jeho.

„Ešte jedna vec, a potom áno, všetci budeme sedieť a správať sa slušne, nech už nám hodíte čokoľvek,“ hovorí Macmillan po tom, čo ho Nizar uzná. „A prisahám všetkým dámam v tejto miestnosti, že sa to nepýtam z dôvodu rodovej predpojatosti.“

Nizar nakloní hlavu, zvedavý. „Tak dobre.“

Macmillan už nevyzerá, že by sa chcel schovať pod stolom. „Jediní študenti, ktorých ste posunuli do vyšších tried, sú všetko dievčatá. Pochybujem, že by ste nás ostatných ignorovali, ale zaujímalo ma, prečo sú to všetky dievčatá, ktoré si vedú tak dobre, a žiadni chlapci.“

„Nepovedal som, že žiadni mladí muži nemajú dobré výsledky. Proste nie sú tam, kde by mali byť, aby uspeli, ak chcú postúpiť o rok vyššie. Niektorí z vás sú blízko, ale nie, nepoviem vám, ktorí.“ Nizar sa usmieva, zatiaľ čo niekoľko jeho študentov sklamane vzdychá.

„Prečo sú všetci, ktorí sú pripravení na takýto pokrok, ženského pohlavia? Tak v mojej dobe, ako aj v tej súčasnej, existuje v našej kultúre nešťastný aspekt, ktorý by mnohí z nás radi videli čo najskôr zmiznúť. Ženy musia od začiatku bojovať o všetko, čo majú, pán Macmillan. Buď sú rozmaznávané do tej miery, že sa dusia a stagnujú, alebo sú ich úspechy ignorované v prospech mužských kolegov, ktorí v tej istej úlohe dosiahli druhé najlepšie výsledky. Slečna Grangerová napríklad počas celého svojho akademického života bojovala o každé uznanie, ktoré kedy získala, a stále je za to často vysmievaná.“ Nizar pozrie na Blishwickovú a Dunbarovú, ktoré majú aspoň toľko slušnosti, že sa začervenajú alebo odvrátia pohľad. „Slečna Changová, slečna Weasleyová a slečna Lovegoodová sú tiež zvyknuté bojovať v tejto bitke.

Keď mi mladí muži v mojich triedach dokážu, že ovládajú látku na pokročilej úrovni a dokážu udržať tempo, rád ich zaradím do triedy, ktorá najlepšie vyhovuje ich schopnostiam. Do tej doby? Áno, dievčatá vás prekonali,“ hovorí Nizar sucho, vďačný za smiech, v ktorom nie je ani stopa po posmechu.

List, ktorý mal dostať po minulotýždňovom stretnutí s Arthurom, prichádza, keď obeduje vo svojej kancelárii a starostlivo prepisuje jednu zo svojich kníh – nie denník, ale kúzla – z kumbríčtiny do angličtiny. Aspoň to, čomu rozumie. Je pravda, že viac píše ako je, ale je to lepšie ako vôbec nejesť.

Veľká sivá sova sa celkom dobre zorientuje v ceste do triedy, preletí dverami kancelárie a potom narazí do knižnice, než pristane na podlahe. Nizar vylezie z kresla a nájde starého vtáka, ktorý sa potáca na kameni, s odkazom pripevneným na nohe, ktorá vyzerá, ako keby trpela artritídou. „Drahí bohovia, kto ťa stále mučí tým, že ťa posiela doručovať poštu?“ spýta sa, zdvihne sovu a skontroluje, či nie je poranená. Okrem vyčerpania spôsobeného dlhým letom – a jej vekom – je sova v poriadku.

Nizar odnesie sovu do svojej izby a posadí ju na prázdne Nygellovo bydlo, než otvorí list. „Ahoj, Molly. Zaujímalo by ma, či si mi najskôr neposlala vrešťadlo.“

Drahý Nizar,

trvalo mi chvíľu, kým som bola schopná napísať tento list. Zdedila som temperament Prewettovcov a keď sa nahnevám, trvá mi chvíľu, kým sa upokojím.

Bola som. Mimoriadne nahnevaná.

Našťastie som vydatá za muža, ktorý je dosť trpezlivý, aby počkal, kým ma prejde hnev, a ktorý mi všetko rozumne vysvetlí, keď už nemám chuť niekomu nakopať prútikom zadok. Videla som len učiteľa, ktorý ohrozoval moju dcéru. V Rokforte je takým zvykom ohrozovať naše deti – všetky naše deti!

Ešte raz, nech je požehnaná Arthurova trpezlivosť a moja zjavná neschopnosť poslať ti vrešťadlo. (Podvádzaš.) Pomohol mi uvedomiť si, že si mal v úmysle práve opak. Nesnažíš sa Ginny vtlačiť do situácie, ktorá by ju ohrozovala. Robíš viac pre to, aby sa vedela ochrániť, ako ktokoľvek iný, koho poznám, a bohužiaľ, to zahŕňa aj mňa. Príliš často sa snažím svoje deti zabaliť a držať ich zavreté doma, ďaleko od všetkého, čo by im mohlo ublížiť, ale život nie je až taký milosrdný. Jedného dňa všetky opustia hniezdo a žiadne rozmaznávanie na zemi nezabráni tomu, aby tam na ne čakal svet.

Nezabráni to jemu, aby tam bol. Stretla sa s tou vecou príliš skoro a panikárim pri myšlienke, že to bude musieť niekedy znova zažiť.

Ak sa o niečo obávam, tak asi teraz viac než čokoľvek iné budem mať strach, že urobíš moju dcéru desivejšou. Nie som si istá, či dievča, ktoré zdedilo temperament Prewettovcov, by malo byť tak schopné, ale všetky moje štyri deti mi napísali, že sa sťažujú na to, ako ich plánuješ dusiť etikou a morálkou. Nemyslím si, že boli potešené, keď som im odpísala, že to znie ako vynikajúca lekcia.

Fredovi a Georgeovi môžeš dať pokojne extra porcie.

—Molly Weasleyová

„To ma podrž,“ zamrmle Nizar. Má pocit, ako keby práve videl zázrak v písomnej podobe.

*          *          *

Salazar sa prinútil vstávať každý deň skoro, aby vyhovel požiadavke školy, aby sa raňajky konali v presne stanovenú hodinu. Je to nezmysel, zaobchádzať so všetkými, ako keby mali mať presne rovnaký rozvrh: jesť v rovnakom čase, učiť sa v rovnakom čase a rovnakým spôsobom, ísť spať v rovnakom čase, spať v rovnakom čase. Nenávidí tento industrializovaný, militaristický pohľad na život, ale zmeniť to bude pravdepodobne náročnejšia úloha ako len obnoviť pôvodnú štruktúru výučby a ponuku predmetov v Rokforte.

Možno by to mal napriek tomu naplánovať. Mať pripravený nápad na budúci semester. Neskoro vstávajúci by mu boli navždy vďační.

„Na čo myslíte, pane?“ opýta sa ho slušne Luna, keď sa k nemu priblíži.

„Ako rád by som ešte ležal v posteli, slečna Lovegoodová.“ Salazar natiahne ruky nad hlavu a nadýchne sa, keď cez Čierne jazero zavanie studený vietor, ktorý so sebou prináša minerálnu vôňu čistej vody. „Dúfam, že vám nevadí, že naše súkromné hodiny sa budú často konať vonku.“

„Vôbec nie, profesor Salazar,“ odpovie Luna s úsmevom. „Rada som vonku. Mnohí z mojich priateľov žijú tu.“

„Napríklad nargle, s ktorými ste sa skamarátili.“

Luna prikývne, keď jej vietor rozfúka pramienky blonďavých vlasov. „Väčšina z nich teraz spí. Čakajú, kým na jar zakvitnú kvety – no, nie tí, čo žijú v imele. Očakávam, že budú driemať, keď sa oteplí. Čo dnes budeme robiť, pane?“

„Čokoľvek chceš. Ťažkosť pri hodinách, ako sú tvoje, drahá Bystrohlavčanka, spočíva v tom, že ty vidíš veľa vecí, ktoré ja nevidím,“ hovorí Salazar. „Môžem ti rozprávať o Zemi a učiť ťa, čo dokáže mágia založená na Zemi, ale čo ostatné? Môžem len opakovať slová, ktoré som počul od iných, ako je Myrddin, ktorí videli svet tak, ako ty. Môžem ti tiež povedať slová mojej matky, hovorkyne vody, a mojej drahej Orellany, hovorkyne dreva. Možno by bolo lepšie sa opýtať: máš na mňa nejaké otázky?“

„Otázky pre vás.“ Luna sa zamračí svojím zvláštnym spôsobom, ktorý nikdy nie je prejavom nespokojnosti. „Myslím, že ma zaujíma mágia spojená s vaším bratom, profesorom Slizolinom.“

Salazar sa usmeje. „S mojím bratom je spojené dosť veľa mágie, slečna Lovegoodová. Musíte byť konkrétnejšia.“

„Ach. No, vidím kúzlo vojnového mága. Je spojené so zemou, rovnako ako u vás, profesora Snapa, a u Adele. Tak som zistila, čo som videla, keď ste sa všetci vrátili na Rokfort s jasnými novými magickými niťami. Potom je tu mágia spojená so šľachtickými titulmi, ako vaše spojenie s Vysočinou, spojenie vášho brata s Výšinami, Dracovo vlákno, ktoré vedie do Wiltshire, Daphneino spojenie s Northumbriou, Adeleino spojenie s Yorkshire Dales, Blaiseovo vlákno, ktoré ho spája s Worcesterom, väzby pána Blacka s Londýnom a spojenie profesora Lupina s Powysom. Keď som sa pozrela za to všetko, videla som aj puto profesora Slizolina k Rokfortu, ktoré je odlišné od vášho, pane. Jeho je biele, zatiaľ čo vaše je zelené... alebo možno nie je vôbec biele. Luna naklonila hlavu. „Biela by mala byť zložená zo všetkých farieb, ktoré vidíme.“

Salazar možno bude musieť zvážiť omdlenie. Luna Lovegoodová je prvou študentkou čistokrvného pôvodu, ktorú stretol a ktorá má solídne znalosti nemagických vied. Pripomína mu to staré časy, keď takéto pojmy neboli vôbec oddelené. „To je správne, áno.“

Luna vyzerá prekvapená, potom potešená, akoby očakávala, že počuje niečo iné. „Pod všetkými tými magickými väzbami sa skrýva iný druh mágie. Je to rovnaká zelená farba ako vaše spojenie s Rokfortom.“

Salazar zdvihol obidve obočia. To je najviac, čo kedy počul slečnu Lovegoodovú povedať v jednej konverzácii. „A čo si myslíš, že tá zelená farba predstavuje? On je z mojej rodiny. Je prekvapením, že naša mágia žiari rovnako?“

„Áno, to tiež,“ odpovedá Luna a jej oči sa zdvihnú, aby s rozkošou hľadeli na oblohu. „Ale toto je iné. Ak ignorujete farbu, vyzerá to ako rovnaký druh mágie, aký má Hermani, a on bol magicky adoptovaný. Je profesor Slizolin adoptovaný, pane?“

Salazar pokrútil hlavou a usmial sa. „Prekliati elementálni mágovia. Áno, je, ale to je vec, o ktorej radšej mlčíme. Už pred týmto osvojením sme boli vzdialene príbuzní, ale stále je príliš veľa hlupákov, ktorí tvrdia, že nie sme vôbec bratia.“

Luna prikývne. „Viem, pane. Preto som nikdy nič nepovedala o Hermanovej adopcii. Ak to nevie, bolo by odo mňa dosť nezdvorilé to povedať. Och, bľačiace bzučiaky sú tu!“ zvolá a široko sa usmeje na oblohu.

„Bľačiace bzučiaky.“ Salazar sa odmieta smiať, pretože je to jediný termín, ktorý pozná. „Opíš mi ich. Ako vyzerajú?“

„Vyzerajú ako vzdušné víry, ktoré sa vedia usmievať. Sú to hmla a opar a milujú rozvíriť veci okolo seba. Vedia sa tiež zmeniť na rôzne veľkosti.“

Toto je popis, ktorý Salazar dobre pozná. „Tie, drahá Bystrohlavčanka, sa správne nazývajú svietilky. 1) Sú to elementy vzduchu.“

Luna sa opäť zamračí. „Svietilky. Nebolo toto slovo použité aj vo filme, v ktorom hralo mnoho malých medvedíkov oblečených v koži?“

Salazar sa smeje. „Aj filmári musia svoje slová odniekiaľ čerpať, slečna Lovegoodová.“

Po súkromnej hodine slečny Lovegoodovej sa Salazar vydáva hľadať Minervu, aby jej odovzdal darček, ktorý škriatkovia dokončili len toho rána. Jeho Levica má nabitý program, ale vždy si vyberá oddych v miestnosti pre zamestnancov, keď jej druháci skončia s ničením predmetov namiesto ich premeny. Je to vynikajúci spôsob, ako sa upokojiť, než čelí svojim šiestim ročníkom a podivným kúskom, ktoré táto partia často vyvádza.

Jeho brat stále vyhráva súťaž o to, kto omylom premenil chudáka Leorika na strom. Salazar čaká na správny okamih, aby Minerve prezradil tento milý detail, ale ten ešte nenastal.

Salazar upúta Minervinu pozornosť, skôr ako stihne zmiznúť v miestnosti pre zamestnancov, a kývne jej, aby ho nasledovala do nepoužívanej miestnosti vedľa chodby. Všimne si okno, prach a chýbajúci nábytok a napadne mu, že to kedysi mohla byť hosťovská izba, hoci kúpeľňa a toaleta tam už nie sú. Teraz je to však vynikajúce miesto na darovanie darčeka niekomu, kto je v takýchto veciach dosť plachý.

„A čo máš za lubom, Salazar?“ opýta sa Minerva po tom, čo za sebou zavrie dvere. „Dúfam, že to nie je tajné bozkávanie. Desať minút na to rozhodne nestačí, aby si vedel.“

Salazar sa usmeje. „Som si toho vedomý. Mám pre teba darček, ktorý doplní tvoju úlohu ako vedúcej fakulty, Levica, a myslel som si, že by si ho radšej prijala v súkromí.“

„Máš pravdu.“ Minerva sa usmeje a automaticky natiahne ruku a siahne na hodinky skryté pod rukávom. „Aký plán si vymyslel tentoraz?“

„Vlastne to boli skôr škriatkovia ako ja, hoci som im musel pripomenúť, že je to vhodné.“ Salazar vyberie strieborný erb z vrecka kabáta a podá jej ho oboma rukami.

„Och!“ Minerva zdvihne obočie a rozšíria sa jej oči. „Videla som to len na obraze môjho pradeda. Naša rodinná kópia sa už dávno stratila.“ Vezme od neho strieborný erb a zdvihne ho do svetla okna, aby si ho poriadne prezrela. „Ale toto nie je úplne to isté.“

„No, človek to spozná, keď sa spoja dva mocné klany,“ hovorí Salazar. „Hoci je tradičné používať erb otcovho rodu, írsky rod Mac Conmhaoil, ktorý emigroval do Caithnessu, nie je magický. To znamená, že magická vetva klanu Rôs tvojej matky je rovnako dôležitá ako ten prvý.“ Namiesto jedného alebo druhého sa škriatkovia dohodli urobiť to správne: erb je obalený opaskom a prackou škótskych klanov, ale namiesto orla alebo leva je to teraz rozbehnutý gryf, ktorý drží štyri pozlátené prstene v každom zo svojich pazúrov. Gryf je strieborný, rovnako ako erb, ale jeho oči sú rubínové. Nad gryfom je stočená točenica, 2) gryf drží pravú ruku zdvihnutú nad vavrínom z jalovca, ktorý je vyrobený z berylu zelenej farby. Strieborné listy škótskeho bodliaka obklopujú opasok a pracku od vrchu až po spodok. V hornej časti listov nad jalovcovým vavrínom je motto rodu Ross Spem Successus Alit, 3) zatiaľ čo v spodnej časti listov je motto rodu Mac Conmhaoil Nos A In Aeternum. 4)

„Je to krásne a takmer rovnako okázalé ako erb rodiny Blackovcov,“ hovorí Minerva, keď prechádza prstami po nápise. „Myslela som, že motto McGonagallovcov je Age In Aeternum. Veční.“

„S touto ostrovnou latinou?“ Salazar krúti hlavou. „Má to znamenať Sme veční. Age In Aeternum sa prekladá ako Vo veku navždy.“

„To neznie ani zďaleka tak impozantne,“ súhlasí Minerva suchým hlasom. „A kamene?“

„Ako hlava chrabromilskej fakulty držíš južné sídlo Hogewáþu, Minerva. To je šarlátový rubín. Opál je za tvoje dvojité majstrovstvo v transfigurácii. Ten konkrétny kameň je slovenský.“ 5)

„Ani orol, ani lev, ale gryf.“ Minerva vyzerá potešená. „Heraldický symbol odvahy, sily, vodcovstva a inteligencie. Vzhľadom na moju pozíciu sa to zdá byť náhodou celkom vhodné.“

„Náhody neexistujú, Levica.“ Salazar pocíti ostrú bolesť, keď vysloví tieto slová. Vyslovil ich už dosť často a vždy tým, na ktorých mu záleží.

„Predpokladám, že nie,“ súhlasí Minerva ticho. „Ale tento erb je príliš okázalý na to, aby sa nosil stále. Všimla som si, že ty ten svoj nenosíš!“

Salazar otvorí jednu stranu svojho saka, kde je na vnútornej strane pripnutý strieborný erb jeho rodu. „Nikdy nevieš, kedy sa ti zíde, najmä v dnešnej dobe. Proste som sa rozhodol, že ho nebudem ukazovať všetkým.“

„To znie rozumne. Ak splníš svoju hrozbu a predstavíš ma kráľovnej Alžbete, možno ho budem potrebovať,“ zamyslí sa Minerva.

„Ona ťa naozaj chce spoznať.“ Salazar sa na ňu usmeje. „Myslím, že zistíš, že máte veľa spoločného.“

Minerva prikývne a nový erb vloží do vrecka svojho plášťa. „Možno počas veľkonočných prázdnin, Salazar. Teraz máme obaja hodiny.“

„To máme.“ Salazar ju nasleduje z miestnosti a už premýšľa o piatakoch, ktorí na neho čakajú. Ukázali sa ako jeho najproblematickejšia skupina študentov a bolo veľmi zábavné ich rozčuľovať.

„Ako pokročila slečna Lovegoodová v nových súkromných hodinách, kde sa učí, ako sa prispôsobiť svojej elementárnej mágii?“ opýta sa Minerva.

„Ukázala sa ako schopná študentka, pokiaľ si uvedomíme, že jej roztržitosť má svoje opodstatnenie,“ odpovedá Salazar. „Ale začínam mať podozrenie, že je tu ešte pár ďalších, ktorí by z toho mohli mať prospech. Nie nevyhnutne so mnou, ale potrebujú od niekoho takýto osobný prístup.“

Minerva sa zamračí. „Kto?“

„Slečna Applebeeová, vaša bifľomorská prefektka. Nemá problémy akademicky, skôr v tom, akému druhu mágie alebo života by sa mala venovať po skončení Rokfortu. Pán McLaggen by mohol absolvovať veľa lekcií správania a diplomacie, aby nepovedal niečo nevhodné nesprávnej osobe a neskončil kvôli tomu mŕtvy. Seamus Finnigan by mal stráviť nejaký čas s inštruktorom, aby zistil, prečo jeho náhodná mágia pretrvávala tak dlho. To svedčí o tom, že jeho talent nie je rozoznaný, a preto sa prejavuje akýmkoľvek spôsobom, akým môže – áno, dokonca aj s jeho novonájdenou metódou rozptyľovania tej nadbytočnej energie,“ dodáva Salazar, keď sa Minerva uškrnie. „Pán Thomas je rozptýlenie, nie metóda výučby.“

„Veľmi dobre. Ešte niekto?“

„Veľmi sa obávam o pána Crabbea a pána Goyla, čo sa týka mágie, štúdia a sociálnych vzťahov, ale pokiaľ nebudú ochotní súhlasiť s doučovaním, nemôžeme veľa urobiť. Zubeida Khanová je v triedach tichá kvôli poruche reči, ktorú sa zúfalo snaží skrývať, pretože sa bojí, že čarodejnícka Británia takéto veci neakceptuje. Nemáme tu nikoho, kto by jej mohol pomôcť, a pravdepodobne by sme museli vyhľadať takúto pomoc mimo hraníc čarodejníckej Británie.“

„Sme na verejnej chodbe. Dávajte pozor na jazyk, Salazar,“ pripomína mu Minerva ostro. „Myslím, že potrebujeme poradcu, ktorý je voči škole neutrálny.“

„Vyškoleného. Albus Dumbledore je starý a veľa videl, ale to neznamená, že najlepšie rozumie tomu, ako riešiť veci, o ktorých hovorím. Musíme myslieť najmä na tých študentov v škole, pre ktorých sú blízki príbuzní nepriateľmi. Nie je to ľahký život.“

Minerva prikývne. „Premyslím si to a dám vedieť ostatným vedúcim fakúlt. Choď strašiť svojich študentov histórie, Salazar.“

Salazar sa ukloní. „A ty choď zaistiť, aby sa tvoji študenti MLOKov navzájom nepremenili na nové a zaujímavé formy života.“

K jeho prekvapeniu, jedna z jeho študentiek prišla skôr, a je to slečna Grangerová. „Ach, autorka smrtiacej eseje,“ začne Salazar hovoriť – tesne predtým, ako sa mladá žena vrhne dopredu a takmer ho zlomí na polovicu objatím.

„Ďakujem,“ zašepká, zatiaľ čo Salazar sa snaží zistiť, či by mal toto objatie opätovať, alebo či by mal ísť po páčidlo. „Za to, čo ste urobili pre Nizara. Ďakujem.“

Aha. Salazar usúdi, že je dosť bezpečné jej objatie opätovať, aj keď len krátko. Je tu príliš veľa hlupákov, ktorí by tento čin nesprávne posúdili a povedali o nej hrozné veci, keby to videli. „Nevedel som, že sa rozhodol. Čo povedal môj brat?“

Slečna Grangerová sa rýchlo pozrie na dvere triedy, či niekto nepočúva, a potom odpovie. „Dal mi listy. Ktoré napísal... vtedy,“ hovorí tichým hlasom. „Prečítala som ich všetky a vrátila mu ich, aby si ich prečítal, a on to urobil, ale nemyslím si, že boli tak užitočné, ako som dúfala. Myslím, že to bolo ako čítať knihu o niekom inom.“

Salazar odolá nutkaniu povzdychnúť si. Zaujímalo ho, či pomôže niečo, čo doručili burgosskí škriatkovia, ale zdá sa, že jeden z najlepších zdrojov bol rovnako účinný ako dva portréty. Slečna Grangerová má pravdu; namiesto toho, aby vyvolal skutočné spomienky, Nizar hovorí, že je to ako čítať o živote niekoho iného. „Neuvedomil som si, že to urobil. Bol som cez víkend preč, slečna Grangerová. Mal som povinnosti v Londýne. Ale som rád, že to urobil.“

Slečna Grangerová si zahryzne do pery. „Naozaj?“

„Naozaj.“ Salazar sa na ňu usmeje. „Čas môže ukradnúť aj spomienky. Priznám sa, že keď sme sa prvýkrát stretli na Silvestra, trochu som panikáril, ale keď tá kríza pominula, spomenul som si, ako často o vás môj brat hovoril. Nizarovi ste veľmi chýbali.“

Slečna Grangerová krátko zafňukala, než sa znova vrhla do Salazarovho náručia. Salazar jej poklepal po ramene a pomyslel si, že je skvelé, že ostatní spolužiaci sa rozhodli, že dnes je vhodný čas na flákanie sa.

Alebo sa možno schody rozhodli zabaviť sa a rozptyľovať ich pozornosť. Aj to sa už stalo.

*          *          *          *

Severus v pondelok popoludní pozorne sleduje svoje triedy MLOKov, študuje ich zvyky pri varení, výskum, ktorému sa venujú, odchýlky, experimentovanie, akékoľvek náznaky uznania toho, prečo sa celá ich práca skladá z jednotlivých častí – veci, ktoré robia človeka nielen dobrým tvorcom elixírov, ale aj študentom schopným zvládnuť umenie elixírov.

Slečny Fairbourneová, Fleetová, Rickettová, Belbyová, Edgecombeová, Johnsonová, Applebeeová, Guptaová, Randleová, slečna Fawcettová, Kartiková, Bellová, Joharová, Changová, Carmichaelová a Urquhartová si vybrali elixíry ako predmet na MLOKy, ale len preto, že je to potrebné pre ich plánovanú kariéru. Slečny Shettyová, Peeblesová a Ichijohová si zvolili predmet elixíry jednoducho preto, že Severus je ich vedúci fakulty, a očakávali, že vďaka tomu budú mať ľahšiu záťaž. Odvtedy svoje rozhodnutie ľutujú, ale nemôžu ho zmeniť, kým nedokončia štúdium.

Niektorí z nich sú proste smrťožrúti v zácviku.

Weasleyovci chápu experimentovanie, potrebu odkláňať sa od očakávaní, a Severus si myslí, že možno chápu aj dôvod, vzhľadom na veci, ktoré vytvorili vo svojej desivej fantázii. Je však viac než zrejmé, že sa nevenujú elixírom ako remeslu, ale tomu, čo im elixíry môžu priniesť v rámci ich podnikania.

To mu necháva Adele Greenwoodovú a Onu Parangyo v siedmom ročníku. Keďže je už polovica februára, ako uchádzačov ich zamietol. Vzhľadom na šialené nadšenie, ktoré obe prejavili, pokiaľ ide o štúdium na MLOKOch, nevzdali by sa svojho voľného času, ani keby k elixírom inklinovali.

Hermani Roshan a Kinjal Bhatiaová sú obaja v šiestom ročníku, s týmto a časťou budúceho ročníka. Roshan bude mať sedemnásť až v apríli, ale slečna Bhatiaová oslávila sedemnásť rokov pred pár týždňami. Obaja preukázali nadanie pre elixíry, ktoré presahuje jednoduché mechanické vykonávanie, a obaja začínajú chápať, prečo elixíry fungujú tak, ako fungujú. Bez obáv o MLOKy na ich ceste sú ideálnymi študentmi, ktorých by bolo možné osloviť s ponukou učňovského miesta na získanie majstrovstva v elixíroch. Ak ho budú schopní tolerovať dostatočne dlho, samozrejme.

Plánujem pokračovať v učení, uvedomí si Severus a okamžite je úplne zmätený. Uvažuje o tom, že bude pokračovať v učení aj v budúcom semestri, a hľadá si prekliatych učňov.

Severus sa utešuje myšlienkou, že Bhatiaová a Roshan sú dostatočne múdri na to, aby utiekli pred myšlienkou učňovského vzdelávania u neho, aj keby ich o to požiadal.

Nechystá sa ich požiadať.

Pravdepodobne ich o to požiada. Zbláznil sa.

Severus tiež netuší, čo ho posadlo, že hľadá súcit pre svoju situáciu u Nizara. Ten sa mu smeje. Oveľa dlhšie, ako je primerané.

„Ja... no, nie je mi to ľúto,“ napokon vykríkne Nizar. Ležal na pohovke najbližšie ku krbu, s širokým úsmevom na tvári, keď sa pozerá na Severusa. „Ale ty si tú tému nadhodil, ako keby sa malo stať niečo strašné a ty si bol ten, kto si vyberal kata!“

„Nemám potuchy, ako učiť učňa, Nizar!“

„To nikto nevie.“ Nizar sa narovná a skrúti sa na konci pohovky, poklepe na vankúš vedľa seba. Severus sa po chvíľke rozmýšľania neochotne posadí. „Študenti sú jednotlivci a učni vyžadujú väčšie uznanie tejto skutočnosti, ako je potrebné pri výučbe skupiny. Najväčší rozdiel medzi výučbou triedy a výučbou učňa je v tom, že nemôžeš ísť do situácie s pripravenými plánmi hodín. Po formalizovaní dohôd nebudeš týždne, ak nie mesiace, vedieť, čo bude ten učeň od teba potrebovať. Môžu vedieť veci, ktoré neočakávaš, alebo mať otázky, na ktoré vlastne nepoznáš odpovede. Moja jediná skutočná rada je vybrať si niekoho, koho spoločnosť dokážeš tolerovať po dlhú dobu.“

Severus sa snaží neurobiť gimasu. To je veľmi, veľmi krátky zoznam. „Myslel som na Kinjal Bhatiaovú a Hermaniho Roshana.“

„O Hermanim Roshanovi neviem toľko, koľko by som chcel, pretože nie je v mojej triede MLOKov. Kinjal...“ Nizar sa zamračí. „Neviem, či má po Rokforte nejaké plány okrem dohodnutého manželstva. Viem, že v jej kultúre sa často uprednostňuje, aby sa vydatá žena stala hlavou domácnosti, namiesto toho, aby pokračovala v akejkoľvek kariére, hoci si myslím, že to druhé sa už tak veľmi neočakáva. Dvojčatá Patilové určite nemajú nijaký záujem ísť touto cestou, ale oni sa narodili v Británii.“

„Hovoríš, že je to oveľa zložitejšie, ako som si doteraz myslel.“

„Môže to tak byť.“ Nizar sa oprel o neho a vydal spokojný povzdych. „Skús spoznať Kinjal trochu lepšie. Vidíš, že má magický potenciál. Zvyšok si vyžaduje osobnú interakciu.“

Severus zavrčal pod nosom. „Som strašne zlý v osobnej interakcii!“

„Nemyslím si,“ povedal Nizar ticho. „A nehovorím to len preto, že sa ti dvorím.“

„Naozaj?“ spýta sa Severus, jeho hlas znie v jeho vlastných ušiach jedovato. „A čo si potom myslíš, že to je?“

„Myslím, že si sa stretol s príliš mnohými prípadmi, keď sa to ukázalo ako zasraná pasca,“ povie Nizar, „a príliš málo prípadmi, keď sa takáto interakcia ukázala ako bezpečná.“

Jeho prvou reflexnou reakciou je cúvnuť, ako keby ho niekto udrel. Nakoniec sa odmietne pohnúť, pretože sa úprimne bojí, že by mohol utiecť a nikdy sa nezastaviť.

Nemá rád sebareflexiu. Nemá rád, keď sa časti jeho osobnosti vyťahujú na svetlo a podrobujú skúmaniu.

Lebo čo robí Albus, keď urobí to isté? Severus zistí, že premýšľa. Používa to proti tebe, aj keď sa zdá, že to robí zo správnych dôvodov.

Severus sa zhlboka nadýchne. Nizar nie je Albus.

„Som si istý, že si to už uvedomuješ, ale máš pravdu.“

Nizar sa natiahne a vezme ho za ruku. „Nehovorím to, aby som mal pravdu.“

Severus prehltne, nenávidiac fakt, že ho pália oči. „Uvedomujem si to.“

*          *          *          *

1) Je to niečo zo Star Wars. Tomu som nikdy neprišla na chuť. Skúsila som sa spýtať chatbota, navrhol svetlušky, svietiky alebo iskričky. Svietiky som si trochu upravila.

2) Z heraldiky: https://sk.wikipedia.org/wiki/To%C4%8Denica

3) Latinsky: Úspech živí nádej.

4) Latinsky: Sme veční.

5) Jé, prerazili sme vo fanfiction. Konečne sme svetoví. :D