Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Viem, že to obvykle až tak veľmi nezdôrazňujem, ale je tu trochu viac nadávania. Kapitola je delená a dodatočne 14. 8. prešla betovaním. 

Kým Severus má v nedeľu úradné hodiny pre Slizolinčanov, Nizar sa snaží niečo urobiť so svojimi prekliatymi problémami s pamäťou. V jabloňovej truhle od Galieny boli zvitky z čias, ktoré bude vždy považovať za svoje. Rowena, Godrik, Sal, Helga, Orellana, Marion, Peregrine, Fortunata, Galiena, Elfric, Brice a bohovia, toľko ďalších, všetci zachytení ako pohyblivé obrazy, ktoré vyzerajú ako papierové spomienky z myslemisy. Burgoski škriatkovia mu však priniesli zvitky so zaznamenávacím kúzlom tých, na ktorých si vôbec nespomína, ľudí z tejto doby. Okrem Severusa bol Nizar zvedavý, na koho by si dieťa želalo spomínať, keď zaznamenávalo ich obrazy.

Netrvalo dlho a každý zvitok bol pripnutý na stenách jeho obývacej izby, rozptýlený ako množstvo pohyblivých umeleckých diel. Väčšinu tých, ktorí boli zachytení v pohyblivej spomienke, spoznal, ale ostatní mu zostali neznámi. Možno ich kedysi poznal všetkých, ale niektorí pravdepodobne absolvovali pred týmto semestrom.

Nizar hneď nájde dva zvitky Lily Evansovej a Jamesa Pottera, pretože sa veľmi líšia od ostatných, sú slabé a takmer sa nepohybujú. Zamračí sa na zvitky, potom vezme koženú knihu s pohyblivými fotografiami a listuje v nej, kým nenájde presne miesto, odkiaľ obrázky pochádzajú. Neboli to priame spomienky na udalosti, ale spomienky na dve rôzne fotografie.

Všetkých Weasleyovcov nájde celkom ľahko. Ron Weasley je na mnohých obrázkoch, často spolu s slečnou Grangerovou, ktorá má veľkú vlastnú zbierku. Dvojčatá sa objavujú na niekoľkých zvitkoch, ale nie toľko, koľko očakával. Nizar spoznáva Billa a Charlieho vďaka ich prítomnosti v Fénixovom ráde. Arthur a Molly Weasleyovci zdieľajú jeden zvitok, spomienku, ktorá sa odohrala v kuchyni ich domu. Zostávajúci ryšavý mladík musí byť tajomný Percival Weasley, ktorý sa vylúčil zo svojej vlastnej rodiny, pretože nechcel nasledovať Dumbledora. Nizar sa zamýšľa nad tým, aký je mladý pán Weasley v skutočnosti, a potom mu v hlave prebehne predtucha. Zistí to, ale nie je si istý, kedy. Zaujímavé.

Dieťa muselo mať silný vzťah k svojmu metlobalovému tímu. Je tu zvitok venovaný rekonštrukcii celého ihriska, na ktorom lieta šesť hráčov z Chrabromilu; Nizar predpokladá, že muž označený ako Oliver Wood musel absolvovať. Sú tu aj individuálne zvitky venované každému hráčovi, na ktorých je možné vidieť, ako vyzerali, keď boli o niekoľko rokov mladší.

Nie je tu nič o slečne Lovegoodovej, čo je sklamaním a prinúti ho posúdiť svoj detský vkus. Takmer celý Chrabromil je zastúpený, hoci ide o jediný zvitok s viacerými ľuďmi alebo o jedného človeka na jednom zvitku – nič podobné oddanosti, ktorú si zaslúžili Weasleyovci a slečna Grangerová. Longbottom má svoj vlastný zvitok, rovnako ako Lee Jordan, Parvati Patilová v brilantných ružových šatách a malý Edward Black, ktorý od tej konkrétnej zaznamenanej spomienky veľmi vyrástol.

V ročníku dieťaťa sú aj študenti z iných fakúlt, ako napríklad Padma Patilová, Susan Bonesová, Terry Boot a Hannah Abbottová, ale nie je ich veľa. Slizolinčania sú príjemným prekvapením; Daphne a Astoria sú spolu na jednom zvitku a zdieľajú stôl v knižnici. Blaise sa objavuje na inom zvitku, kde bez hanby flirtuje s Adele. Nizar si pamätá túto lásku, udalosť, ktorá sa odohrala pred dvoma rokmi a bola dôvodom mnohých klebiet v slizolinskej spoločenskej miestnosti. Žiaľ, Blaise sa snažil konkurovať prvej láske Adele Greenwoodovej z akadémie a nemal šancu.

Draco je ďalším zvláštnym objavom. Nie je to ten druh obrázku, ktorý naznačuje rivalitu. Skôr sa zdá, že jeho mladšie ja zachytilo Draca v okamihu, keď nebol ostražitý. Nizar veľmi pochybuje, že si Draco uvedomoval, že ho pozoruje jeho obľúbený nenávidený rival. Aspoň teraz si nemyslí, že by Draco mal veľké výhrady, keď zistil, že to dieťa sa rozhodlo spomínať na neho v dobrom. Nizar je v pokušení doručiť ten jeden list v jabloňovom kufri, na ktorom je meno Draco Malfoy.

Cedric Diggory je rozpoznateľný, pretože jedna z verejných študentských tabúľ bola premenená na svätyňu novinových výstrižkov a fotografií na jeho pamiatku. Zvitok ukazuje mladého muža, ktorý vyzerá ako Welšan, zachyteného v habite, ktorú nosili účastníci toho šialeného Trojčarodejníckeho turnaja. Je v miestnosti v hrade a usmieva sa na niekoho, kto nie je na obrázku. Je tu aj zvitok s Fleur Delacourovou v rovnakom oblečení, ktorý odhaľuje, ako veľmi za rok dospela. Je na ňom zaznamenaná s oveľa menším blond dieťaťom, ktoré je Fleur príliš podobné na to, aby nebolo z rodiny. Viktor Krum je ľahko rozpoznateľný, pretože nedokáže udržať svoju fotografiu mimo sekcie Denného Proroka venovanej metlobalu.

Nizar stále sedí na koberci a pozoruje zvitky, keď jeho pozornosť upúta bojovné mňaučanie. Pozrie sa cez plece a zbadá pred svojimi zatvorenými dverami veľkú oranžovú mačku, ktorá na neho hľadí s povýšeneckým pohŕdaním. „Ahoj. A ty si kto?“

Mačka pribehne a vyskočí priamo na Nizarovo koleno, hlavou sa otiera o Nizarovu ruku, čím jasne vyjadruje svoju požiadavku. Nizar zafuní a začne hladkať mačku, ktorá spokojne pradie. Pod prstami cíti slabé mravčenie mágie, takže táto nadmerne veľká oranžová šelma nie je len domáca mačka, ale aspoň napoly knézl.

Polovičný knézl, ktorý sa zrejme vie teleportovať cez zatvorené dvere. „Ty musíš byť Krivolab,“ hovorí Nizar. Krivolabovo pradenie je čoraz hlasnejšie. „Nemyslím si, že by som ťa mohol podplatiť, aby si naučil mláďatá knézlov teleportovať sa tak, ako si to urobil ty, aby si sa sem dostal, však? Alebo si sa jednoducho rozhodol, že dvere ti stoja v ceste, a ignoroval si ich? To by urobil ten zasraný Myrddin. Ten človek nemal vôbec žiadnu predstavu o súkromí.“

Krivolab sa na neho pozrie a mňauká jasnú otázku. „Čo robím?“ Nizar sa znova pozrie na zvitky. „Potvrdzujem, že aby obraz vyvolal spomienku, musí existovať spomienka, ktorá je v prvom rade skrytá. Nepamätám si týchto ľudí v žiadnom kontexte okrem toho, čo mi poskytol portrét a to, že ich teraz učím.“

Mačka ho uhryzne do prstov a prebodne ho pohľadom. „Oh, prepáč,“ povie Nizar pobavene. „Teba si tiež nepamätám, hoci ty zrejme nemáš rovnaký problém.“

Mačka opäť začne mňaukať. Zdá sa, že uznanie bolo na mieste. „Vieš, slečna Grangerová ťa pravdepodobne hľadá,“ povie a je ignorovaný. Nizar prevráti oči, vezme si prútik, zatiaľ čo stále hladká tvrdohlavú mačku, a vyvolá svojho patróna. „Slečna Grangerová, prosím, príďte za mnou do kancelárie. Vaša mačka sa zatúlala a odmieta odísť.“

„Tak,“ povie Nizar, keď sa jeho Patronus odplazí preč. „Vyhral som.“

Krivolab jasne nahnevaný mávne chvostom, ale nepokúša sa Nizara uhryznúť. To sa stále počíta ako víťazstvo.

Keď asi o desať minút neskôr niekto zaklepe na dvere, Nizar skontroluje kúzlo vo svojej triede. Slečna Grangerová je sama. Výborné. „Poďte ďalej, slečna Grangerová.“

„Dobrý deň, profesor. Kde je... oh!“ Grangerová zavrie dvere do jeho komnát a rozhliada sa okolo seba. „Neuvedomila som si, že to nebude vaša kancelária. Tu si, Krivolab! Hľadala som ťa celý deň!“ Krivolab naďalej vyzerá samoľúbo, akoby dosiahol veľký čin tým, že sa vyhol svojmu spriaznenému mágovi.

„Objavil sa,“ hovorí Nizar s úsmevom. „Teleportoval sa do miestnosti.“

Slečna Grangerová povzdychne a prevráti oči. „Mačky.“

„Áno, majú tendenciu riadiť sa vlastnými zákonmi.“

Slečna Grangerová sa rozhliada po všetkých zvitkoch zavesených na stenách a vyslovuje mená, keď identifikuje každú osobu. „Vy ste to vyrobili?“

„Áno. Pravdepodobne pred tisíc rokmi,“ hovorí Nizar a sleduje, ako si slečna Grangerová hryzie peru. „Spomínam si na ne len v modernom kontexte mimo portrétu.“

Slečna Grangerová smutne prikývne. „Chcete povedať, že pre vás nič neznamenajú.“

„Sú zaujímavé,“ hovorí Nizar, „a je fajn vedieť viac o tom, ako som kedysi uvažoval. Ale nie, majú pre mňa význam len preto, že ich teraz poznám. Je mi to ľúto.“

„Neospravedlňuj sa, Nizar. Stále to nie je tvoja vina,“ hovorí Hermiona, zatiaľ čo študuje zvitok o metlobale. Nizar si nemyslí, že si uvedomila, že ho oslovila jeho krstným menom namiesto titulu.

„Hermiona.“ Nizar sa usmeje, keď sa zastaví a prekvapene sa na neho pozrie. „Myslím, že tvoja mačka niečo chystá.“

„Ja... povedala som, že chcem, aby sme boli priatelia, nie?“ hovorí Hermiona tichým hlasom. „A potom som ti v sobotu popoludní počas hodiny levitácie nepovedala ani slovo. Prepáč...“

„A nemáš sa za čo ospravedlňovať. Pozrel som sa na tie listy, Hermiona.“ Nizar poškrabká Krivolaba za ušami, keď ten začne s dožadujúcim sa mňaukaním. „Boli väčším šokom, ako som si uvedomoval, a nie je žiadna hanba, že potrebuješ čas na prispôsobenie sa.“

„Potrebovať čas na prispôsobenie sa všetkému,“ zamrmla Hermiona. „Pomohli ti? Myslím tým, ich čítanie.“

„Dali mi jasnejšiu predstavu o tom, akí boli niektorí ľudia,“ povedal Nizar. „Čo sa týka skutočných spomienok? Boli tam zaujímavé záblesky udalostí, ale myslím, že veľa sa mohlo stratiť. Veľa z toho bolo ako čítanie o cudzincovi, hoci bolo stále pekné mať lepšiu predstavu o tom, ako sa vyvíjal môj život.“

„Dúfala som, že to bude užitočnejšie, ale nemyslím, že to je úplne zbytočné.“ Hermionine oči sa upriamia na portrét snežnej sovy, keď pristane na konári v jej ráme. „Bože môj, to je Hedviga?“

„Áno. Pokračuj. Jej spomienky neboli pozmenené a bude si ťa pamätať.“

Hermiona takmer poskakuje k rámu a usmieva sa na sovu. „Ahoj, Hedviga. Si veľmi pekný portrét.“ Sova v odpovedi zahúka a snaží sa naraziť do okrajov svojho portrétu, aby upútala pozornosť. „Je naozaj škoda, že nemôžeš poškrabkať magický portrét, však?“

„Niekedy to tak naozaj vyzerá.“ Nizar sa rozhodne, že by ju mal asi varovať. „V tomto hrade sú dva moje portréty.“

Hermiona sa odvráti od portrétu sovy s vyvalenými očami. „Dva?“

„Dva,“ potvrdí. „Namaľované v rokoch 992 a 995. Mali by existovať aj ďalšie, ale chýbajú. Zle uložené. Zničené. Vlastne neviem.“ Zdá sa, že tie prvé portréty v odpadkovej miestnosti boli šťastným nálezom. Je ich len dvadsaťštyri a nie všetky sú identifikovateľné. Jeden je napoly spálený, jeho mágia zničená, jeho obyvatelia navždy utíšení a umlčaní. Vzhľadom na ochranu, ktorá bola pridaná ku všetkým raným portrétom v Rokforte, Nizar podozrieva satanský oheň. 3) „Jeden už bol v Salazarových komnatách, kde mu bolo zakázané blúdiť, a Salazar mal portrét z roku 992 so sebou. Myslel som, že by si to mala vedieť, keby sa rozhodli začať ťa sledovať.“

„To by bolo... to by mohlo byť nebezpečné, nie?“ spýta sa Hermiona.

„Nie. Obaja poznajú kúzlo neviditeľnosti. Ak budeš mať pocit, že ťa niekto sleduje a okolo teba nie je nič iné ako plátno, môže to byť jeden z nich,“ vysvetľuje Nizar.

„Kúzlo neviditeľnosti?“ Hermiona sa trochu oživí. „Tak dokonalé ako neviditeľný plášť?“

„Lepšie, pretože sa nemusíš starať o to, aby si plášť nosila so sebou všade, kam ideš,“ odpovedá Nizar. „Oba portréty boli aktualizované, aby vedeli to, čo viem ja, ale nikdy z nich nebolo vymazané nič, čo bolo predtým.“

„To znamená, že si ma budú pamätať. Ako Hedviga. Bolo by to trochu ako rozprávať sa s tebou.“ Hermiona si zahryzne do pery. „Nie som si istá, či sa mi tá myšlienka páči. Radšej by som spoznala, kto si, ako sa snažiť... držať sa minulosti.“

„Povedal som, že som ich aktualizoval. Bude to trochu zmiešané,“ hovorí Nizar. „Ak ťa jeden z nich nájde v prázdnej časti hradu a bude chcieť rozprávať a nebude to fungovať, môžeš ho požiadať, aby ťa už neotravoval. Rešpektujú tvoje rozhodnutie v tejto veci. Sú to len portréty, Hermiona. Možno sú zvedaví, ale nie sú takí potrební ako skutoční ľudia.“

„Budem na to myslieť,“ rozhodne sa Hermiona, ale stále sa nezdá, že by ju táto myšlienka tešila. „A pokúsim sa... byť lepšia. Myslím tým, čo sa týka návštev u teba. Ak budem tvoja asistentka v budúcom semestri, mala by som si na takéto veci zvyknúť, nie?“

Nizar potlačil úsmev. Ona sa už rozhodla pre majstrovstvo v obrane, aj keď si to ešte sama nepriznala. Nie je si istý, či je schopný naučiť ju všetko, čo potrebuje na majstrovstvo magického slova, ale určite je to niečo, nad čím stojí za to premýšľať.

„Tvoja mačka si to určite myslí. Prečo by inak bola tu?“

„Pravdepodobne preto, že som nad niečím premýšľala a on sa rozhodol nájsť najlepšiu osobu, ktorá mi pomôže nájsť odpoveď,“ odpovedá Hermiona. „Môžem si sadnúť?“

„Kdekoľvek chceš.“ Nizar nie je príliš prekvapený, keď si Hermiona vyberie miesto na koberci oproti nemu. „O čo ide?“ spýta sa, keď Krivolab opustí jeho kolená a zvinie sa do klbka vedľa Hermiony.

Ona si zahryzne do pery. „Vlani som spravila niečo nelegálne.“

„To je hrozné. Pokračuj.“

Hermiona vyzerá prekvapená a potom sa zamračí. „No, Rita Skeeterová. Celý semester sme sa čudovali, ako získava všetky informácie pre svoje články, keď jej profesor Dumbledore zakázal vstup do areálu školy. Ty... no, vieš... spomínal si niečo o nemagických špionážnych zariadeniach, elektronických odpočúvacích zariadeniach, a ja som si uvedomila, čo musela robiť.“

„Animág,“ háda Nizar a Hermiona prikývne. „Malý, aby nevzbudila pozornosť.“

„Prekliaty chrobák,“ zavrčí Hermiona. „Veľký modrý chrobák!“

„Chrobák?“ Nizar na ňu vyvalí oči. „Skutočný chrobák. Hmyz.“ Hermiona prikývne. „Ako?“

„Ako?“ Hermiona niekoľkokrát zamrká. „Je to v jednej z kníh o transfigurácii v knižnici, ktorá sa týka animágov. Píše sa tam, že hmyz nie je nemožný, ale je vzácny.“

„Nie, ako, do čerta?“ opakuje Nizar so zamračenou tvárou. „Hmyz a ľudia nemajú rovnaké mozgy ani nervové systémy, krv, zrak, spôsoby prežitia – nič z toho! Ako sa, do čerta, niekto dokázal premeniť na úplne iný druh?“ 4)

„Oh.“ Hermiona sa zamyslí. „To neviem. V knihe nebolo napísané, ako je to možné, ani sa tam nenaznačovalo, že by to nemalo byť možné. Možno musíš transfigurovať každý fyzický aspekt? Alebo možno nie je úplne človek, a preto je pre ňu transfigurácia do animágskej podoby ľahšia?“

„Stavil by som sa, že nie je úplne človek,“ hovorí Nizar. Ak je Skeeterová úplný človek a dokázala sa premeniť na zasraný hmyz, bude naozaj naštvaný.

Hermiona si zahryzne do pery, potom sa na neho uškrnie. „Zase nadávaš pred neplnoletým študentom.“

„Som príliš nahnevaný, je mi to jedno,“ odpovedá Nizar. „Ako súvisí nezvyčajná animágska podoba Rity Skeeterovej s tvojou nezákonnou činnosťou?“

„No... chytila som ju,“ priznáva Hermiona, „ako špehovala všetkých hneď po, ehm... tretej úlohe. Po tom, čo sa stalo na cintoríne.“

„Pokračuj.“

Hermiona prikývne, trochu rozhodnejšie. „Natlačila som Skeeterovú do pohára začarovaného ako nerozbitný, aby sa nemohla premeniť späť na človeka. Povedala som jej, že ju pustím, ak oprisahá, že celý rok, počnúc 25. júnom 1995, nenapíše žiadny ďalší hanlivý článok, alebo poviem všetkým, že je neregistrovaný animág. Možno je slávna reportérka, ale tie pokuty boli navrhnuté s ohľadom na bohatých čistokrvných. Nemôže si dovoliť ich zaplatiť. Skeeterovú som v Londýne nepustila až do prvého júlového večera. Keď bola v ľudskej podobe, súhlasila s mojimi podmienkami. Nebola nadšená, ale súhlasila.“

„A tým, že napísala článok o vojnovom mágovi, porušila podmienky.“ Nizar sa oprel o predný okraj pohovky. „Nevieš, či máš teraz spomenúť dôsledky tohto porušenia, alebo počkať, či urobí niečo horšie, aby si zaslúžila toto privilégium.“

„Áno, tak to asi je,“ hovorí Hermiona a škrabká Krivolaba za ušami. „Ale ak ju teraz dostanem do problémov s ministerstvom...“

„Fudge sa môže postarať, aby sa z toho dostala. Možno práve preto bola dosť odvážna, aby ten článok vôbec napísala,“ uzatvára Nizar. „Je ťažké uplatniť riadne podplácanie, keď korupcia, ktorá to umožňuje, favorizuje tvoj cieľ. Navrhujem počkať. Je tu šanca, že Rita Skeeterová napíše ďalšie nezmysly, ale máš čas do 24. júna. To sú takmer štyri celé mesiace na rozmyslenie.“

„Je to asi hlúpa otázka, ale nie si nahnevaný, že som vydierala reportérku?“

Nizar vzdychne. „Spomínaš si, čo tá reportérka napísala o slečne Greenwoodovej?“

Hermiona zčervená a sklopí zrak. „Bolo to hrozné.“

„Presne tak,“ hovorí Nizar. „Tvoje vydieranie je oveľa bližšie k legálnosti ako moja túžba zavraždiť Ritu Skeeterovú. Ohováranie je v čarodejníckej Británii tiež trestným činom. Neviem, či by to bolo rovnako uspokojivé ako tvoje vydieranie, ale hneď ako bude v úrade iný minister mágie, jednoduché stíhanie prostredníctvom OPČP by mohlo stačiť na to, aby sme sa zbavili Skeeterovej milých článkov. Ak by OPČP bolo dostatočne dôkladné, mohlo by to tiež odhaliť jej status neregistrovaného animaga, čo by vyriešilo oba problémy naraz.“

„Bude to fungovať?“

„Možno.“ Nizar sa pozrie na Krivolaba, hodí na mačku významný pohľad a nakloní hlavu. Krivolab zamáva chvostom, nejako sa mu podarí vyzerať ešte namyslenejší ako predtým a vstane, aby odbehol pár krokov ďalej. „Spomenul som, že som sa pozrel na tie listy, ktoré si čítala?“ Čaká, kým prikývne. „Neklial som pred neplnoletým študentom. Robil som to pred priateľom.“

Hermiona zdvihne hlavu a pozrie sa na neho. „Oh!“ Potom Nizara zrazí Hermionino náhle objatie.

*          *          *          *

3) Zložár pre bratov a sestry z Českej republiky.

4) Ech. Autorka použila grécke slovo phylon, čoho anglický ekvivalent je druh alebo rod. Ale. Na wikipedii je uvedený len pojem phylum, ako kmeň, čiže vyššia taxonomická jednotka ako trieda, rod aj druh. https://sk.wikipedia.org/wiki/Kme%C5%88_(taxon%C3%B3mia) A pretože toto je pre mňa totálne španielska dedina, nechala som druh, aj keď asi úplne nezodpovedá pôvodnému zámeru. Keby niekoho napadlo niečo iné, budem rada.