Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Viem, že to obvykle až tak veľmi nezdôrazňujem, ale je tu trochu viac nadávania. Kapitola bude delená, takže sa treba psychicky pripraviť na dva kratšie piatky. 

Obed je opäť jednoduché, sýte jedlo podávané v už známom čistom, teplom a dobre osvetlenom zadnom priestore. Aberforth je rád, že ich vidí, až kým sa Nizar nezačne škeriť a dorážať do toho chlapa ohľadom jeho ďalších mien. „Nizar, o tom s tebou nebudem hovoriť.“

Nizar ukáže na Aberfortha vidličkou. „To je odpoveď človeka, ktorý má naozaj čo skrývať.“

„Odpáľ,“ povie Aberforth s milou zdvorilosťou.

Nizar sa na to usmeje. „Nie, som príliš zvedavý. Nemôže to byť tak zlé ako Dumbledorova zbierka nezmyslov.“

„On je na ne tiež veľmi pyšný,“ zamrmle Aberforth.

Nizar nakloní hlavu. „Na Percivala nie je. Vie to veľmi dobre skrývať tým svojím prekliatym iskrením, ale tú časť svojho mena nemá rád.“

Severus sa na Aberfortha pozrie so záujmom, keď sa ten na Nizara zamračí. „To je podvod. Dal si mi niečo, čo som o tom namyslenom hlupákovi nevedel.“

„Naozaj?“ Nizar vrazí vidličku do mletého koláča a tvári sa, že mu to je jedno. „Aké milé odo mňa.“

Aberforth sa počas celého obeda mračí, popíja fľašu medoviny a zjavne živí nevraživosť voči Slizolinovi. „Dobre!“ napokon vybuchne. „Moje druhé meno je prekliaty Kendrick!“

Nizar sa na Aberfortha len pozerá. „A prečo je to problém?“

„Pretože som pomenovaný po svojej matke, preto!“ odsekne Aberforth. „Je hanba pomenovať syna po matke. Má to byť otec a syn, matka a dcéra.“

Severus sa opiera v stoličke, keď Nizar zažmurká. „Ach. Nehovoril si mi raz, že si mal rád svoju matku?“ spýta sa Nizar.

Aberforth nie je hlúpy. Vie, že sa dostal do pasce, ktorú si sám nastražil. „Áno, povedal som to. A myslel som to vážne.“

„A bola to šikovná čarodejnica? Dobrá žena?“ nalieha Nizar.

Aberforth sa na Nizara zamračí. „Áno, bola oboje.“

„Tak prestaň byť sexistický a smiešny,“ odsekne Nizar. „Úprimne, strávil si príliš veľa času schovávaním sa v tejto zasranej krčme, ak veríš takým nezmyslom. Kedysi si to vedel lepšie.“

„To stále neznamená, že sa mi to páči,“ zamrmle Aberforth. „Kto má vlastne meno Kendrick?“

„No, bol tu Cynric, druhý kráľ rodu Wessex v Anglicku,“ odpovedá Nizar. „Ťažko sa dá urobiť niečo horšie, ako byť pomenovaný po jednom z prvých predkov kráľovskej rodiny.“

Aberforth sa znova zamračí. Severus sa začína zamýšľať nad tým, koľkokrát Nizar spôsobil, že Aberforth stratil svoju značnú trpezlivosť. „Prekliaty chodiaci a hovoriaci historický sprievodca. Ako to potom vieš?“

„Potreboval som poznať celý rodokmeň. Meno Cynric bolo staroanglické a mohlo byť vymyslené len pre neho, keďže znamená kráľovskú moc. Poznanie rodokmeňa trochu uľahčilo situáciu na anglickom dvore pred tisíc rokmi. Samozrejme, ten idiot na tróne musel pred svojimi šľachticmi predstierať, že nie som čarodejník, ale to nebol môj problém,“ hovorí Nizar. „Že odmietol počúvnuť moju radu? To tiež nebol môj problém.“

„Celý rodokmeň. V tom čase hovoríš o päťsto rokoch kráľov.“ Severus zdvihne obočie. To znie ako príliš veľa memorovania pre niekoho, kto nebol anglickým šľachticom. „Prečo?“

„Pretože memorovanie mužskej línie pre politický vplyv bolo oveľa jednoduchšie ako snažiť sa prísť na to, ako by som mohol vysvetliť Rade, že áno, zabitie anglického kráľa by bolo úplne oprávnené,“ odpovedá Nizar.

Aberforthov burácajúci smiech prehluší Severusov tichšie, takmer nepočuteľné zachechtanie. „To je ten muž, ktorého som kedysi poznal ako chlapec, ktorý hovorí, čo si myslí.“ Aberforth odíde na chvíľu, aby priniesol tácku s čajom, hoci tam zreteľne chýbajú sušienky. „Dobre, vyhral si, Nizar. Moje tretie meno je Wieland. Čo si o tom myslíš?“

„Po prvé, že ťa celý život učili vyslovovať ho úplne nesprávne,“ hovorí Nizar. „Vee-lund. Germánske slovo, pôvodne veh-lund. V nórčine to bolo Völundr. Znamenalo to niekoho, kto bol bezkonkurenčným kováčom alebo remeselníkom.“

Aberforth naleje čaj, než si zapáli dlhú fajku, ale aspoň urobí malé kúzlo, aby dym stúpal dozadu a unikol komínom. „Tak dobre. Aberforth. Nikdy som to nepočul ako meno, okrem svojho vlastného, takže som nikdy nevedel, čo to môže znamenať.“

„To preto, lebo sa to písalo nesprávne. Aberford.“ Nizar zdvihne šálku čaju, fúkne na jej povrch a napije sa. „Páni, to je silné.“

„To je sakra dobrý čierny čaj,“ hovorí Aberforth pyšne. „Aspoň raz ročne chodím do Indie a nosím si ho sám.“

Severus zdvihne svoju šálku čaju a zistí, že áno, je naozaj dosť silný. Čaj s pridaním ohnivej whisky by mohol byť nevýraznejší. „Magickí pestovatelia čaju?“

„A sakramentsky dobrí. Vymysli slušný obchod a možno sa s tebou podelím.“

„Radšej by som našiel obchod, ktorý bude mať takú hodnotu, že ma vezmeš priamo k zdroju,“ oponuje Severus.

„Zabi môjho brata, to budem považovať za hodnotný obchod,“ hovorí Aberforth.

Severus sa na Aberfortha pozrie prísnym pohľadom. „Nezabijem riaditeľa Rokfortu len preto, že vy dvaja máte nejakú dlhoročnú, smiešnu nevraživosť.“

„Aberford?“ opýta sa Aberforth, čím jasne odmieta aktuálnu tému.

Nizar hľadí na Aberfortha spôsobom, ktorý je Severusovi známy. Je to premyslený pohľad muža, ktorý už rozlúskol hádanku a teraz sa snaží rozhodnúť, čo urobiť s hotovým obrazom. „Je to tiež staroanglické. Eadburgh bolo meno dediny a ford bol samozrejme most. Ead znamenalo bohatstvo, zatiaľ čo burgh znamenalo pevnosť. Celkovo tvoje meno znamená bohatá, chránená pevnosť mocného, bezkonkurenčného remeselníka.“

Aberforth na to reaguje pohŕdavým odfrknutím. „No, to je o niečo znesiteľnejšie, ako som si vždy myslel.“

„Je to určite pôsobivejšie ako Dumbledoreho zoznamy, najmä keď bol pomenovaný po hlupákovi,“ hovorí Nizar.

„Naozaj?“ Aberforth sa narovná na stoličke a usmeje sa. „Kto to je?“

„Len ako obchod, Aberforth.“

„Obchod, hmm?“ Aberforth sa pozrie na Nizara. „Stojí to za to?“

„Ty si ten, kto by to mohol použiť, aby si sa mu vysmial. Myslím, že to závisí od toho, ako veľmi si ceníš takúto výmenu,“ odpovedá Nizar.

„Stojí to za to,“ rozhodne sa Aberforth hneď. „Tak do toho.“

„Brian Wulfric bol síce druhým riaditeľom Rokfortu, ale bol to zároveň úplný debil,“ vysvetľuje Nizar bez obalu a Aberforth sa smeje. „Aby som to vysvetlil podrobnejšie: Albus je latinské slovo pre biely alebo jasný a dodnes nemôžem vystáť toto slovo.“

„Prečo?“ spýta sa Severus, hoci tuší, že vie odpoveď.

„Nemám tušenie. Nepamätám sa.“ Nizar si dá ďalší dúšok čaju a skrúti tvár nad jeho ostrou chuťou. „Wulfric je modernejší pravopis staroanglického Ulric a, aby som bol spravodlivý, bol to termín pre silu špecifickú pre vlka. Brian pochádza z britského slova bre a znamená kopec. Percival...“ Nizar sa usmeje. „Percival je úplne vymyslené meno francúzskeho spisovateľa z 12. storočia. Ak to vôbec niečo znamená, je to francúzsky výraz pre „prebodnuté údolie“. Dumbledoreovo meno je teda nielen protirečivé, ale v skutočnosti naznačuje, že je vlkolak.“

Severus takmer vyprskne čaj nosom, zatiaľ čo Aberforth sa takmer rozosmeje. Utrie si tvár obrúskom. „Keby som to nevedel lepšie, mal by som obavy.“

„Len sa čudujem, prečo sa rodičia prestali obťažovať s vyhľadávaním významu týchto mien, než ich napísali do... ako si to nazval? Áno, rodného listu,“ spomína si Nizar. „Hoci sa mi páčilo meno Ariana.“

Aberforth stíchne. „Čo s ním?“

„No, Ariana sa správne píše ako talianske meno Arianna, čo je preklad gréckeho mena Ariadne. Znamená to najsvätejšia.“ Nizar pokračuje v pití čaju, ako keby Aberforthova tvár nezostala úplne kamenná. Severus si nikdy neuvedomil, že tento termín môže byť taký výstižný. „V gréckej mytológii bola princezná Kréty, dcéra Minosa, a pomohla tomu úplnému idiotovi Theseovi uniknúť z labyrintu. Potom je tu Simmonete, inteligentná a rešpektovaná riaditeľka Rokfortu v 17. storočí, ale Simmonete je tiež odvodené od mena Šimon, ktoré sa najčastejšie spája s apoštolom, dnes známym ako Peter. Potom je tu Theodora, najvplyvnejšia cisárovná Východorímskej ríše, a ženská forma mena, ktoré znamená „dar od Boha“.

Aberforth zo seba napokon vytlačí slová cez zaťaté zuby. „To bolo podplácanie a dar, pretože ani ja som o tom veľa nevedel. Čo chceš vedieť, Nizar?“

„Prečo si nikdy nespomenul svoju sestru?“ spýta sa Nizar ticho. „Ani jeden z vás. Stále nie sme si istí, prečo sa Dumbledore rozhodol konečne spomenúť jej existenciu počas pohrebu môjho syna.“

„Naozaj?“ S Aberforthovou šedou bradou a vlasmi dokáže výborne napodobniť búrkovú oblak. „Nemal na to právo. Vôbec žiadne. Je to jeho vina, že je mŕtva, a ak ešte raz vysloví jej meno, tak mu znova vyrazím zuby!“

Nizar ignoruje Aberforthov výkrik. „Ale ty si o nej nikdy nehovoril, keď si bol v Rokforte. Vtedy bola ešte nažive, Aberforth. Prečo nebola v škole?“

Aberforth odíde. Nizar sa nehýbe, takže Severus čaká. Nizar je veľmi dobrý v čítaní reči tela druhých; je presvedčený, že Aberforth sa vráti.

Naozaj sa vráti s fľašou zazátkovanej ohnivej whisky v ruke. „Ešte niekto?“ spýta sa hrubo.

Nizar pokrúti hlavou. „Ja nie. O druhej sa vraciam do Rokfortu.“

„Počas školského roka nepijem nič také silné, pokiaľ nie som v súkromí svojej izby,“ odmietne Severus.

Aberforth naleje plnú dávku ohnivej whisky do svojho čajového pohárika a potom ju na jeden dúšok vypije. „Kedysi sme boli všetci traja v poriadku. Rodičia nás mali naraz, takže sme vyrastali spolu, boli sme si blízki.“

Dopije prvý pohár ohnivej whisky a naleje si druhý. „Albus odišiel do Rokfortu na jeseň roku 1892, bol zaradený do Chrabromilu a okamžite dosiahol veľký úspech. Najsľubnejší študent, akého Rokfort za posledné storočie videl, napísala vtedajšia riaditeľka našim rodičom. Všetci sme boli pyšní, ale vedel som, že ja nebudem ani zďaleka taký dobrý. Bol som dobrý v kúzlach, ale vedeli sme, kto je v našej rodine najchytrejší, a to boli Albus a Ariana.“

„Nie si hlúpy,“ hovorí Nizar tichým, nahnevaným hlasom.

„Nie,“ priznáva Aberforth po chvíli. „Ale nie som geniálny, Nizar. Nie... akademicky.“

„Existujú rôzne a užitočné typy inteligencie,“ trvá na svojom Nizar, veľmi nespokojný. Severus si zrazu nepríjemne spomenie na niekoľko prípadov, keď ho Nizar pokarhal za podobné výroky.

Aberforth vyzerá rovnako rozpačito. „Na jeseň 1894 som nastúpil do Rokfortu a bol som zaradený do Slizolinu. Albus bol vtedy celkom spokojný. Povedal, že keď sa k nám pridá Ariana, bude v Bystrohlave a medzi nami všetkými budeme mať tri štvrtiny školy ovládanej Dumbledorovcami. Myslel to ako vtip, ale cítil som sa potom o niečo lepšie. Že možno bude všetko v poriadku.“

Rýchlo vypil druhú šálku plnú alkoholu. „Ariana mala v roku 1895 desať rokov, len rok predtým, ako mala nastúpiť do školy. Bola... naši rodičia vždy povedali len to, že Ariana bola napadnutá staršími muklovskými chlapcami. Žiadne podrobnosti. Len to, že bola napadnutá, ale... Nizar, muselo to byť horšie. Zničilo ju to. Moji rodičia sa tak báli toho, čo by sa stalo, keby ju vzali ku Svätému Mungovi, že sa takmer stiahli zo sveta. Presťahovali celú rodinu zo Škótska do Godricovej úžľabiny v Somersete. Matka a otec všetkým povedali, že Ariana vážne ochorela a bude musieť študovať doma. V tých časoch to nebolo nezvyčajné, takže nikto tomu nevenoval veľkú pozornosť.“

„Znásilnenie,“ hovorí Severus a slovo zapadne do hustého ticha.

Aberforth prikývne. „Áno. Pravdepodobne. Nikdy som sa jej na to neodvážil spýtať. Ariana bola väčšinu času v poriadku, pokiaľ sa k nej nepriblížili žiadni chlapci alebo muži, ktorých nepoznala. Žiadne náhle zvuky. Nikto v zlej nálade.“

„Čo bolo také desivé na tom, vziať zranené dieťa do nemocnice?“ spýta sa Nizar.

Aberforth vyzerá prekvapený. „Nikdy by ju nepustili, Nizar. Ariana už nedokázala riadne ovládať svoju mágiu. Nedokázala kúzliť na povel a keď bola rozrušená, bola... bola často násilná. Považovali by ju za obscuriala 1) a zavreli by ju na strážené oddelenie na štvrtom poschodí u Svätého Munga.“

„Zavreli by ju. Bezpečnostné oddelenie.“ Nizar odložil šálku s čajom a stlačil si nos. „Čo to kurva je obscurial?“

„Čarodejnica alebo čarodejník, o ktorých sa predpokladá, že potlačili svoju mágiu, takže sa prejavuje nekontrolovaným, temným, parazitickým spôsobom, ktorý je nebezpečný pre všetkých okolo nich.“ Severus recituje definíciu bez emócií, dobre si vedomý Aberforthovho pokračujúceho rozrušenia. „V tých časoch bolo uväznenie považované za prejav láskavosti. Staršie metódy zaobchádzania s čarodejnicami alebo čarodejníkmi, v ktorých sa zrodil obskurus, spočívali v tom, že ich jednoducho zabili a nazvali to milosrdenstvom.“

„Všetko, čo počujem,“ hovorí Nizar ľadovým hlasom, „je, že čarodejnícka Británia zabudla, ako sa starať o tých, ktorí boli zranení na tele, mysli a duši. Že je ľahšie ich zavrieť na zvyšok života, ako s nimi, no, hovoriť. Zaobchádzať s nimi s láskavosťou a dôstojnosťou. Pomôcť im, do čerta.“

Severus odoláva nutkaniu odtiahnuť stoličku od stola, keď sa vzduch v miestnosti stáva ťažkým a hustým. Videl Nizara v plnej nálade a presne vie, čo má očakávať. „Obscurus je považovaný za vysoko nebezpečnú mágiu.“

„Nie je žiadna taká vec ako obscurial!“ zakričí Nizar.

Aberforth rozdrví šálku v ruke a vyleje poslednú kvapku alkoholu. „Čo?“

„Nie. Je. Taká. Vec.“ Nizar sa nadýchne a atmosféra sa trochu uvoľní. „Podľa definície, ktorú si mi dal, každý čarodejník, ktorý prežil ťažkú traumatickú udalosť alebo opakované traumy, by mal byť obscurial. Áno?“

„Všeobecne sa to tak berie. Našťastie, obscuriáli sú... sú vzácni,“ hovorí Aberforth.

„Sú vzácni, pretože celý tento pojem je úplná hlúposť,“ odvetí Nizar. „V súčasnosti je v Rokforte siedmačka, ktorá bola sexuálne zneužitá, než prišla do školy. Nie je obscurial. Videl som nespočetné množstvo – a myslím tým nespočetné množstvo – detí, ktoré prešli slizolinskou fakultou a mali by byť jednými z týchto takzvaných obscurialov, ale neboli. Boli to zranené, vystrašené deti, ktoré potrebovali pomoc, a keď som mohol, postaral som sa, aby ju dostali.“

Nizar vzdychne. „Do riti, spomeňte si na najnovší príklad. Ak niekedy existoval študent, ktorý by určite mal byť obscurialom len na základe udalostí v Rokforte – ak by táto myšlienka nebola úplná hlúposť – tak je to Harry Potter.“ 2)

Severus sa nechtiac zachvel. Nikdy ho nenapadlo, že by dieťa mohlo byť obscurialom, a tá predstava mu nie je príjemná.

„Možno by tomu zabránil ten horcrux,“ odváži sa Aberforth a poklepe si na pravú stranu čela, kde sa nachádzala slávna jazva dieťaťa. „Teraz, keď to vie Rád, myslím. Pred incidentom s medailónom v januári sme to nevedeli.“

„Nie. Sú to rôzne druhy mágie.“ Nizar si podoprel tvár rukami. „Samozrejme, že traumatizovaný čarodejník, najmä dieťa, bude útočiť, ak mu nikto nepomôže tak, ako to potrebuje. Ak príliš stratí pocit vlastnej identity, jeho magické jadro sa začne prejavovať spôsobmi, ktoré odrážajú pocity dieťaťa. Nie je to parazitické ani zlé. Je to znak toho, že niekto trpí.“

Aberforth položí črepy svojej šálky na tanierik a potom si očistí ruky od zvyškov keramiky. „Takže si to videl. Mágiu, ktorá takto rozdáva rany.“

„Áno. Keď mágovia stratia kontrolu do takej miery, je ťažké dostať ich späť. Pokiaľ presne neviete, čo sa s nimi stalo, aby ste vedeli, čo je potrebné povedať, aby ste upútali ich pozornosť?“ Nizar spustí ruky, jeho výraz je zmesou hnevu a smútku. „Niekedy majú dostatok šťastia, že majú po boku mága, ktorý je schopný vykonať silné omračujúce kúzlo, ktoré dokáže prelomiť prejavujúce sa jadro toho, kto trpí. Ak sú po prebudení pokojní, je tam šanca. Niekedy aj tak zomrú.“ Nakloní sa od stola a prekríži ruky na hrudi. „Nie bez pokusu zabrániť tomu, ale sú situácie, keď nemôžete nič urobiť. Ten trpiaci kúzelník spácha samovraždu doslovným sebazničením.“

Nizar sa pozrie na Aberfortha. „Keď tvoji rodičia tak skrývali tvoju sestru, držali ju ďaleko od všetkých okrem rodiny, to problém nevyriešilo. Izolovať niekoho, kto trpí, je jedna z najhorších vecí, aké mu môžeš urobiť. Je mi ľúto, že zomrela. Povedal by som ti to všetko, keby si sa o nej niekedy zmienil.“

Aberforth prikývne a potom si utrie oči rukávom. Severus zdvorilo predstiera, že si to nevšimol. „Rodičia naozaj nepomohli, nie. Môj otec stratil trpezlivosť a vrhol sa na tých muklovských chlapcov a napadol ich. Za to ho poslali do Azkabanu, pretože nikdy nepriznal, prečo ich napadol. O pár rokov tam zomrel. Predpokladám, že je pochovaný na tom ostrove, ale nikdy som nebol v Azkabane sa pozrieť. Myslím, že mama sa príliš snažila, hoci to myslela dobre. Albus – už nevedel, ako má s Arianou hovoriť. Snažil sa, to mu musím uznať, ale Albus sa ku mne ani k Ariane už nikdy nesprával tak ako predtým. Pomaly sme stratili našu blízkosť, až to bolo, ako keby nikdy neexistovala. Ale ja som s ňou proste... rozprával som sa s ňou, Nizar. Ariane sa to páčilo. Páčilo sa jej, keď s ňou niekto rozprával, ako keby bolo všetko v poriadku.

„Potom prišiel rok, keď mal Albus absolvovať. Ja som bol v piatom ročníku. Ariana bola s našou matkou a niečo sa pokazilo. Na veľkonočné prázdniny sme prišli domov a našli Arianu úplne zničenú plačom a matku mŕtvu na podlahe v kuchyni. Nehoda sa stala práve toho rána. Všetko, čo som sa od Ariany dozvedel, bolo, že chcela ísť von a...“

Aberforth vzdychol. „Moja matka bola pravdepodobne rozrušená, ale bola stále dosť pochabá, aby Ariane povedala, že nemá ísť von a že by o to nemala prosiť, keďže videla, čo sa stalo, keď vyšla von naposledy.“

„Priamo jej pripomenula útok.“ Nizar namieril prútik na Aberforthov rozbitý šálku a opravil ju. „Bože.“

„Ariana bola po matkinom pohrebe taká vystrašená. Verila, že pôjde do pekla za to, že zabila našu matku. Bola presvedčená, že je zatratená.“ Aberforth znova potiahol a utrel si tvár rukávom. „Spýtal som sa jej, či chcela matku zabiť, a ona povedala, že nie. Ariana chcela len ísť von. Povedal som jej, že ak to neurobila naschvál, Boh to vie a vyrieši to, keď príde čas. Sľúbil som jej, že to tak bude, zatiaľ čo Albus sa mi snažil vyčítať, že jej klamem. V tých dňoch bol taký mizerný protestant, veril tým hovnám o večnom zatratení, ktoré tá cirkev rada šíri. Povedal som mu, že ten nezmysel, ktorý vykladá, nie je nikde v Biblii a že si to môže strčiť za klobúk.“

„Kto sa staral o Arianu po smrti vašej matky?“ spýta sa Nizar.

„To. Nuž.“ Aberforth sa pozrie na opravený čajový pohárik, než rozhodne uzavrie fľašu ohnivej whisky. „Albus mal sedemnásť, čo z neho robilo Arianho poručníka, ale bol celkom zapálený do dokončenia školy. Nemohol som mu to zazlievať, keďže mu už zostávalo len zložiť skúšky. Ja som školu opustil, aby som sa staral o našu sestru. Nikdy som neabsolvoval tie prekliate VČÚ a nikdy som nemusel uvažovať o MLOKoch. Myslel som si, že keď sa Albus vráti domov, budeme sa o Arianu starať spolu. My traja, tak ako kedysi.“

„A tak to nebolo.“ Nie je ťažké pochopiť, že to bol výsledok naozaj strašného chaosu. Severusovi rodičia boli hrozní, ale toto je takmer shakespearovská úroveň dramatickej pohromy.

O minútu neskôr túto myšlienku oľutuje.

„Albus sa predchádzajúce leto dal dokopy s iným chlapcom menom Gellert Grindelwald, a tým myslím, že sa dal dokopy v zmysle, že s tým hulvátom padol do postele.“ Aberforth sa zamračí. „Ja som toho snoba nemohol vystáť, ale Albus si myslel, že Gellert je najúžasnejší človek na svete.“

„Albus. Chodil s Gellertom Grindelwaldom. Metlou čarodejníckeho sveta až do svojej porážky v roku 1945,“ hovorí Severus neveriacky.

„To je niečo, čo určite vynechali z učebníc čarodejníckej histórie,“ hovorí Nizar suchým hlasom. „Albus Dumbledore kedysi spal s mužom, ktorý využil druhú svetovú vojnu na rozpútanie čarodejníckej vojny v Európe.“ Pozrie na Severusa. „Ak ešte raz začujem, že mi vyčítaš môj vkus na mužov, pokúsim sa ťa udusiť jedným zo Salazarových striebrom vyšívaných vankúšov.“

Severus sa uškrnie. „Prosím, vyber si na moju vraždu niečo menej okázalé.“

Aberforth na nich prevráti oči a pokračuje. „Albus sa vrátil domov na konci júna po promócii, spolu s Gellertom, a povedal, že on a Grindelwald odídu na cesty.

„Zatmelo sa mi pred očami. Zakričal som na svojho idiotského brata, že jeho miesto je doma. Ešte som nemal ani šestnásť rokov. Čo som vedel o vedení domácnosti? Stále som ho potreboval a Ariana ho určite potrebovala!“

„Dostali ste sa do bitky, čo?“ spýtal sa Nizar, hoci sa zdalo, že svoj hnev potlačil. Severus sa zamyslel, či by mohli nájsť nejakého vhodného smrťožrúta, ktorého by Nizar mohol neskôr zlikvidovať. Boh vie, že Severus by to považoval za terapeutické.

„V tej chvíli to vyzeralo ako bitka storočia. Stále neviem povedať, kto prvý vrhol kúzlo, ale potom sme sa všetci traja pustili do seba ako besné jazvece,“ hovorí Aberforth. „Ale... všetci sme stratili nervy, priamo pred Arianou. Stratila kontrolu nad svojou mágiou a...“ Zastaví sa a hľadá slová. „Možno je to tak, ako povedal Nizar. Možno to bola tá sebadeštrukcia, pretože stratila zmysel pre seba samú, ale ja som dlho myslel, že tí dvaja idioti spanikárili a jeden z nich vyslovil kúzlo, ktoré ju zabilo. Nedokázali sme to povedať, chápeš.“

Aberforth skloní hlavu. „V ovzduší bolo toľko mágie a všetko bolo také divoké. Jediné, čo som vedel naisto, bolo, že som svoju prútik nenamieril na svoju sestru. Nikdy som to neurobil a nikdy by som to neurobil.

„V prospech Albusa hovorí, že si odchod s Grindelwaldom rozmyslel. Gellert odišiel nahnevaný, kým sme boli ešte v šoku a snažili sa vymyslieť, ako niekomu povedať, že potrebujeme usporiadať pohreb pre našu sestru. Potom v deň, keď sme ju pochovali, Albus povedal... Sakra, nepamätám si, čo povedal. Udrel som ho nad rakvou našej sestry, zlomil som mu nos a odišiel som z domu. Odvtedy som s ním hovoril len v prípade, že išlo o záležitosti Rádu týkajúce sa Ty-vieš-ktorého-blbca.“

„Je mi to naozaj ľúto,“ hovorí Severus a premýšľa o nepríjemných myšlienkach týkajúcich sa shakespearovskej drámy. „Ariana znie, ako keby ľahko zatienila svojho najstaršieho brata.“

„Áno. Určite by ho zatienila.“ Aberforth sa na Severusa zamračí. „Viem, že si schopný udržať tajomstvo. Toto je jedno z tých, ktoré treba udržať.“

Nizar vyzerá podráždený. „Ale keby sa pravda dostala na povrch, nemohol by proti tebe použiť určité klebety. Pre zábavu si premenil kozu nemagického farmára na prekliatu fialovú a zaplatil si za to pokutu, a to sa premenilo na perverziu!“

Aberforth krúti hlavou. „Albus by povedal, že Grindelwald zabil našu sestru, a mnohí by mu uverili, ale rovnako mnohí by sa zamýšľali, či to nebol Albus, kto to spáchal. Možno je to úplný hlupák, ale stále je to môj brat. To mu neurobím, Nizar. Nie bez poriadne dobrého dôvodu.“

„A nenávidím, že Dumbledore nikdy neuznal tvoju láskavosť v tomto ohľade a namiesto toho ti to oplatil krutými slovami a ešte krutejšími klebetami,“ hovorí Nizar. „Si dobrý človek, Aberforth. Zaslúžiš si niečo lepšie.“

Aberforth sa usmeje, ale nie je to úsmev pochmúrny. „Som spokojný so svojím životom, Nizar. Mám domov, ktorý ma zahrieva, podnik, ktorý ma oblieka a kŕmi, a je tu Charlie a naša rodina. Viac nepotrebujem.“

Severus sa pobavene usmeje. „Neviditeľný Charlie, ktorého sme nikdy nestretli.“

„Stavím sa, že si myslíš, že Charlie je koza,“ zamrmle Aberforth.

„Samozrejme, že nie,“ odvrkne Severus. „Podľa mojich skúseností kozy nevedia variť.“

To Aberfortha rozosmeje. „To je pravda. CHARLIE!“ zakričí. Nizar sa pri náhlom výkriku zľakne. „POĎ SEM!“

*          *          *          *

1) Termín z Fantastických zverov. Pozerala som, aký je rozdiel medzi obscurus a obscurial a AI vypľula, že obscurus je silná parazitická magická sila, ktorá sa vyvinie v mladom čarodejníkovi alebo čarodejnici, zvyčajne v dôsledku potlačenia ich magickej sily, zatiaľ čo obscurial je osoba, v ktorej sa obscurus vyvinul. 

2) Len pre zaujímavosť, našla som vysvetlenie Rowlingovej, prečo Harry nebol obscurial. Ako obvykle kríva na obe nohy. https://www.priori-incantatem.sk/show.php?page=site/denny_prorok/novinka&id=9167