Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Prišlo nám s mojou úžasnou betou, ktorej týmto veľmi preveľmi ďakujem za pomoc pri učesávaní textu, trochu zmätočné, kam vlastne Hermionu autorka zaraďuje. Lebo stále tam lietajú MLOKy, teda záverečné skúšky, ako naše maturity. Tak ak sme to správne pochopili: je teraz piatačka, ale pretože je na vyššej úrovni, posunul ju Nizar do šiesteho ročníku. Ktorý ale za chvíľu vlastne končí. Čiže ona zároveň skončí piaty aj šiesty ročník a ten ďalší rok už bude v siedmom ročníku a bude skladať MLOKy. Ak by ste tam našli nejaké miesto, kde táto časť nedáva zmysel, tak napíšte, nech to upravím.

Ginny je strašne nervózna. Je ako klbko nervov, nervózna katastrofa, horiaca hromada nervozity. Vie, že je podlé, že to robí takto, ale Ginny veľmi dobre vie, čo by na to povedala mama. Povedala by nie. Plakala by, že chce chrániť svoju malú dcérku.

Kašli na to, pomyslí si Ginny a pripomenie si, aby si na stoličke profesorky McGonagallovej sadla rovno. Nie je dieťa a po Tomovi Riddleovi sa naučila výborne brániť!

Mama by ich stiahla z kože, keby zistila, že jej George a Fred pomáhajú. Viac ako ktokoľvek iný v rodine, dvojčatá videli, čo sa stalo Ginny v jej prvom ročníku, a rozhodli sa: nikdy viac. Možno ju niekedy podpichujú ako bezohľadní hlupáci, ale nikdy sa k Ginny nesprávajú, ako keby bola krehká alebo ako keby patrila do prekliatej krabice.

Keď sa Fred a George naučia nové kúzla, zaklínadlá, kliatby a prekliatia, predvedú jej ich. Naučia ju, ako byť očarujúca, keď je to vhodné, čo je na Ginnyn vkus príliš často. Ona rozhodne uprednostňuje byť taká ohnivá ako jej vlasy, ale tieto lekcie Ginny uchránili pred problémami v momentoch, keď bola presvedčená, že ju čaká trest.

Profesor Slizolin bol tiež úžasný. Ginny si nikdy nemyslela, že by sa na ňu niekedy nejaký učiteľ pozrel, ignoroval jej meno a červené vlasy a videl jej skutočný potenciál, ale on to urobil. Hermiona tiež – Hermiona, ktorá je úplne šialená, že sa nadšene chystá do siedmeho ročníka MLOKov z obrany, zatiaľ čo na konci semestra ešte stále skladá VČÚ z obrany!

„Zase sa vrtíte, slečna Weasleyová,“ hovorí profesorka McGonagallová bez toho, aby zdvihla pohľad od zvitku, ktorý opravuje.

„Prepáčte, profesorka.“ Ginny prestane vrtieť nohou a premýšľa, prečo to trvá tak dlho. Ak to takto pôjde ďalej, zmešká večeru.

Nakoniec plamene v krbe profesorky McGonagallovej zozelenejú. Ginny vyskočí na nohy a uhladí si sukňu, keď Arthur Weasley vstúpi do miestnosti. Nikdy sa nezamotáva pri výstupe z letaxu, hoci ona to vždy tak trochu očakáva. „Oci!“

Arthur sa pozrie a usmeje sa. „Ginny.“ Potom sa pozrie na jej profesorku. „Dnes ráno som po sove dostal od Ginny list, ale musel som počkať, kým som nevyriešil zaujímavé problémy na ministerstve. Stalo sa niečo?“

Zaujímavé problémy sú pravdepodobne nejaký druh kódu Rádu, pomyslí si Ginny. Alebo to možno naozaj bola kopa úplných nezmyslov; oddelenie jej otca rieši veľmi podivné veci.

„Vôbec nič sa nedeje,“ ubezpečuje profesora McGonagallová Arthura. „Ginny vás chcela vidieť kvôli akademickej záležitosti a len požiadala o povolenie privítať vás v mojom krbe. Teraz, keď ste prišli, bola by som veľmi rada, keby ste svoje záležitosti vybavili inde, Arthur. Mám veľa známkovania.“

„Samozrejme, Minerva.“ Arthur nasleduje Ginny z miestnosti, zatiaľ čo ona sa snaží, aby znova nezačala byť nervózna. „Ginny?“ opýta sa v okamihu, keď sa dvere kancelárie zavrú.

„Ehm, nie tu. Môžeme ísť hore, oci?“

Arthur sa zamračí. „Máš nejaké problémy, Ginevra?“

Ginny sa snaží netrhnúť so sebou. Otec nepoužíva svoj „otcovský hlas“ veľmi často, a preto je stále taký účinný. „Nie! Absolútne nie. Som v opačnej situácii.“

„Dobre.“ Arthur si vyzlečie plášť a zloží ho na rameno. „Ak ide o dvojčatá, tvoja matka ma zožerie aj s topánkami.“

„Nie je to kvôli dvojčatám!“ Prosím, nemôže byť aspoň raz niečo kvôli nej? Niečo, čo nie je kvôli hlúpemu denníku alebo tomu, že je pre všetkých sladké dievčatko?

Arthur sa na ňu ticho a zvedavo pozrie. „Dobre. Tak poďme.“

Ginny ide hore po schodoch, striedavo si hryzie peru, cíti sa strašne vinná, že na otca vyletela, a nahnevaná, že mala pocit, že musela. Najhoršie na tom je vedomie, že aj keby nebolo toho hlúpeho prekliateho denníka v prvom ročníku, veci by boli presne také isté. No, možno Fred a George by neboli takí ochotní pomáhať, ale zvyšok rodiny? Všetko by bolo ako zvyčajne.

Keď dorazia na siedme poschodie, Ginny sa z nervózneho človeka zmenila na úzkostlivú trosku. Toto rozhodne nie je spôsob, ako dokázať, že zvládne piaty ročník obrany, a táto myšlienka jej spôsobuje žalúdočné kŕče.

Ginny sa zhlboka nadýchne a zaklope na otvorené dvere triedy obrany, než prekročí prah. Ticho na chodbe vystrieda hudba, ktorá je dostatočne hlasná, aby bola počuteľná, ale zároveň nestratila niť textu.

Jej otec sa hneď rozžiaril. „Oh! Túto pieseň si pamätám! Je muklovská, Ginny. Počul som ju v rádiu, keď som dvoril tvojej mame!“

Ginny sa zamračí. „Nevedela som, že si niekedy počúval muklovskú hudbu. Alebo mama.“ Zvuk je veľmi podobný tomu spred pätnástich rokov – aspoň podľa štandardov čarodejníckeho rozhlasu.

Cíti, ako jej horí tvár. Jej rodičia sa vzali v roku 1969. Hermiona zdôraznila, že čarodejnícka rocková hudba je v porovnaní s muklovskou hudbou trochu pozadu, a... no, možno by mala venovať oveľa väčšiu pozornosť Hermioninej zbierke vinylov.

Horšie je, že jej otec si tú pieseň pospevuje. Možno sa podlaha otvorí a pohltí ju. Niekedy sa počas praktických cvičení vytvárajú náhodné jamy.

Když figury na šachovnici vstávají a říkají ti, kam jít

A tys měl právě nějakou houbičku a tvoje mysl ztěžkla.

Běž se zeptat Alenky, myslím, že ti poradí. 1)

„Oh!“ Ginny sa usmeje. „Je to o Alici v krajine zázrakov, však?“

„Bohužiaľ, áno,“ hovorí profesor Slizolin a vychádza zo svojej kancelárie s tromi rôznymi knihami v náručí. „Ahoj, Arthur. Nečakal som ťa.“

„Nečakal?“ Arthur hodí na Ginny krátky pohľad plný tlmeného podozrenia. Ginny sa na neho pozrie s výrazom vznešenej nevinnosti. Našťastie je to jej verzia, a nie jeden z opotrebovaných nevinných výrazov jej bratov, a tak zvyčajne vyvoláva väčšiu dôveru.

Profesor odloží knihy a podá Arthurovi ruku. „Nie, ale myslím, že viem presne, prečo si tu.“ Zamračí sa a potom poklepe rukou na stôl; dva stoly vpredu v miestnosti sa premenia na riadne stoličky. „Sadnite si, ak chcete.“

„Urobili ste to bez prútika!“ zvolala Ginny nadšene. „Ako?“

„Sme v mojej triede. Ak by som to urobil inde, nefungovalo by to tak dobre,“ hovorí profesor Slizolin ironickým hlasom. „Čaj?“

„Áno, prosím,“ odpovedá Arthur. „Práve som odišiel z ministerstva a dnes tam bolo ako v blázinci. Traja veľmi odlišní ľudia vyhlásili svoj zámer stať sa ministrom mágie a všetci sú z OPČP. Celé to miesto je rozrušené.“

Ginny si myslí, že v profesorovom výraze zaznamenala nejakú podivnú myšlienku, ale tá zmizne skôr, ako stihne premýšľať, čo by to mohlo byť. Prekliaty rád a jeho nezmyselné tajomstvá. Potom škriatkovia prinesú čaj a jej otec na dobrých päť minút stratí rozum, keď sa rozplýva nad šperkami domácich škriatkov a je celkovo sám sebou. Ginny ho za to miluje, aj keď predstiera, že prevracia očami. Jej otec miluje všetko okolo seba spôsobom, ktorý je taký úprimný, a ona si všimla, že takých ľudí nie je veľa.

„Oci. Oci, vypi si čaj,“ pripomína mu Ginny. Medzitým skončila pieseň o Alici v krajine zázrakov a profesor otočil vinylovú platňu. Prvá pieseň ju veľmi nezaujíma, ale tá druhá, o túžbe po láske, je akási... pekná.

Ginny sa znova začervená. Nájsť niekoho rozhodne nie je problém. Ťažké bude rozhodnúť sa, čo s tým urobiť. Najmä keď má mamu, ktorá je zaneprázdnená plánovaním Ginnyinej svadby s Harrym Potterom.

Má Harryho rada. Naozaj. Hrozná zaľúbenosť zomrela ušľachtilou smrťou v čase, keď sa prebudila v Tajomnej komnate, pokrytá blatom, s Harrym pokrytým ešte horším blatom a krvou a vyzerajúcim akosi zmätene zo všetkého. Zachránil ju, ale niečo na tej chvíli ho tiež robilo úplne normálnym.

Ginny sa sústredila na to, aby zistila, aký je v skutočnosti tento bláznivý chalan, ktorý prišiel do komnaty sám od seba. Odpoveď bola niečo, čo mala všimnúť už dávno: Harry bol tak zaneprázdnený tým, že všetkým neustále vtláčal do tváre „Toto som ja!“, že Ginny už presne vie, kto je. Nie je v tom žiadne tajomstvo. Je úplne šialený, je opakom šprta, je tvrdý, keď ide o starostlivosť o ostatných, má rád hlúpe vtipy, má rád dobré nápady Georgea a Freda, prisahal, že porazí Rona v šachu, má najhoršie šťastie takmer vo všetkom.

Ginny má rada Harryho ako priateľa. Nemyslí si, že by zvládla chodiť s niekým, kto sa každých päť minút náhodou dostáva do život ohrozujúcich situácií. Presvedčiť mamu, že si nechce vziať Harryho, si možno vyžiada, aby zvyšok rodiny zasiahol, kým Ginny utečie z krajiny.

Možno Harry medzitým nájde iného maníka, s ktorým sa ožení, a Ginny sa nebude musieť o to starať.

Arthur stihne vypiť ešte tri dúšky čaju, než musí položiť tucet otázok o profesorovom vinylovom prehrávači, ktorý nazýva gramofón. Ginny si myslí, že vyzerá trochu kompaktnejšie a ovládateľnejšie ako ten prekliaty gramofón a zvuk je lepší – nie, zvuk preniká cez steny! To je úžasné. Na to kúzlo sa spýta neskôr.

Ginny je pri druhej šálke čaju, keď sa jej otec konečne vzdá gramofónu, aby sa on a profesor mohli znova posadiť. Vďaka Merlinovi, že škriatkovia priniesli k čaju aj niečo na zahryznutie. Teraz je už viac ako neskoro na večeru.

„Priznám sa, Nizar, vlastne neviem, prečo som tu,“ hovorí Arthur.

„Nie?“ Profesor Slizolin sa pozrie na Ginny, ktorá sa na neho usmieva. „Niekto intriguje. Schvaľujem to.“

„Intriguje?“ opakuje Arthur, ale aspoň sa na Ginny nepozerá tým svojím otcovským pohľadom.

„Pýtam sa najprv teba, lebo keby som sa spýtala vás oboch, mama by povedala nie, ešte skôr ako by som stihla vysloviť polovicu vety!“ vybuchne Ginny.

„Spomalené a preložené, Arthur: Mám štyroch študentov, ktorí pokročili ďaleko za hranice štandardného ročného učebného plánu – a mám na mysli moje štandardy, nie tie staré nezmysly,“ vysvetľuje profesor Slizolin. „Slečna Hermiona Grangerová bude skladať skúšku z obrany VČÚ a zároveň strávi zvyšok semestra v šiestom ročníku. Slečna Cho Changová sa pripojí k siedmakom, hoci si nemyslím, že bude môcť zložiť skúšku MLOK z obrany pred zimnými prázdninami budúceho semestra. Slečna Luna Lovegoodová sa pripojí k mojim piatakom na ich praktické cvičenia každý týždeň. Štvrtý študent, ktorý je schopný urobiť tento skok vďaka svojim výnimočným akademickým a praktickým výkonom v obrane, sedí priamo vedľa teba.“

Arthur zdvihne obidve obočia. „Tak dobre si na tom?“ spýta sa Ginny. „Aj napriek všetkému, čo sa, ehm, stalo?“

Ginny sa snaží nekrčiť. „Uh... áno?“

Arthur sa náhle nakloní a objíme ju tak silno, že má pocit, ako keby nemohla dýchať. „Moja skvelá dcérka,“ zašepká jej do ucha. Ginny niekoľkokrát zamrká a snaží sa neplakať.

Skvelá. Otec ju nazval skvelou.

„Úplne to chápem.“ Arthur sa narovná na stoličke a tvári sa, ako keby bolo všetko v poriadku a Ginnyin svet sa nerozpadal na kusy. „Vedel si, ako by sa Molly mohla cítiť, keby Ginny prijala tvoje pozvanie do piateho ročníka, a bez riadneho zváženia veci by ju posunula späť do štvrtého ročníka.“

„A verím, že Ginny mala pocit, že ak to budeš počuť odo mňa, bude to pre vás všetkých ľahšie.“ Profesor Slizolin sa oprie v kresle. „Môžem ti povedať niečo dôverné bez toho, aby si ma preklial na smrť, Arthur?“

Arthur sa usmeje a napije sa čaju, ktorý podľa Ginny musel byť ľadovo studený. „Prosím.“

„Molly je veľmi milá, ale má veľmi pevné predstavy o tom, ako by mali jej deti tráviť svoj čas. Tieto prísne normy nie sú ani trochu zdravé.“

Arthur odložil šálku na podnos a povzdychol si, pričom prikývol. „Viem.“

Ginny sa pozrela na svojho otca. Počkať. Čo?

„Keď sme mali najstaršieho syna Billa, vojna práve začínala,“ hovorí Arthur. „Nikto z nás nevedel, ako dlho bude trvať, ani aká bude jej cena. Rozhodli sme sa, že budeme mať tri deti. Mysleli sme si, že to bude najlepšie. Potom sme mali Charlieho, ale vojna stále trvala a už neboli len cudzí ľudia, ktorí umierali, ale aj priatelia. Potom prišiel Percy...“

Arthur sa zastaví, odkašle si a potom pokračuje. Ginny opäť uvažuje nad radosťou z udretia Percivala Ignatiusa Weasleyho. „Keď sa Percy narodil v auguste 1976, Molly a ja sme obaja stratili veľkú časť našich širších rodín. Molly bola doma s chlapcami a ja som bol aktívny v Fénixovom ráde a bál som sa, čo sa stane s mojou rodinou, ak zomriem. Stále mám bohatú životnú poistku u Gringottov, certifikovanú raráškami, keby sa stalo najhoršie.“

„Otec,“ zašepká Ginny.

Arthur natiahne ruku a poklepe ju po ramene. „Neboj sa, Ginny. Nikam neodchádzam.“

Ginny prikývne a zahryzne si do pery. Musí mu veriť, nemá na výber.

„Keď Molly otehotnela po štvrtýkrát, bola to nehoda. Práve sme dosiahli jedno z našich najväčších víťazstiev vo vojne, boli sme trochu opití, zabudli sme na správne kúzla...“ Arthur sa usmeje, zatiaľ čo Ginny zastoná a zakryje si tvár rukami. „Považovali sme to za správne znamenie, že by sme sa mali pokúsiť vrátiť to, čo vojna ukradla našim rodinám. Nikto z nás nečakal... no. V deň, keď sme dostali správu o Gideonovi a Fabianovi, sme sa dozvedeli, že Molly bude mať dvojičky. Potom, samozrejme, prišiel Ron a potom Ginny, ale Molly sa nikdy naozaj nezmierila s tým, koľko nám vojna vzala. Nie je to výhovorka, naozaj nie, ale jediné, na čo dokáže myslieť, je, že práca na ministerstve znamená, že naše deti budú v bezpečí.“

Profesor Slizolin sa na Arthura podivne pozrie. „Molly si nevšimla, že Voldemort v decembri minulého roka úspešne infiltroval oddelenie záhad? Lebo ja určite nie.“

Arthur sa uškrnie. „Molly si myslí, že to bola jednorazová záležitosť. Náhoda, ktorá sa nebude opakovať.“ Náhle vstane a Ginny sa ponáhľa vstať zo stoličky. „Ginny, choď do tej triedy. Nauč sa, čo môžeš. Som na teba pyšný a nezaujímaj sa o to, čo na to povie tvoja mama. Postarám sa o to, dobre?“

„Ja... dobre, oci.“ Ginny prijíma jeho objatie. „Porozprávame sa neskôr?“

„Samozrejme! Veľkonočné prázdniny budú čoskoro, vieš.“ Arthur sa usmeje, prehrabne jej vlasy, znovu potrasie profesorovi rukou a opustí miestnosť.

Ginny na neho nechápavo hľadí. „Čo sa to práve stalo?“

„Myslím, že to bolo prvýkrát po veľmi dlhom čase, čo váš otec o niečom takom hovoril, ak vôbec niekedy o tom hovoril,“ hovorí profesor Slizolin.

„Pravdepodobne nie. Chcem povedať, že žiadni iní Weasleyovci neexistujú,“ podarí sa Ginny povedať cez knedlík v krku. To je jeden z dôvodov, prečo je pre nich všetkých tak ťažké, že sa Percy stal úplným debilom. „Otec mal dvoch bratov, ale nemali deti a zomreli vo vojne. Ešte stále sa tu potuluje pár Prewettovcov, ale inak... sme len my.“

„A preto verím, že tvoj otec nikdy neurobil tú chybu, ktorú teraz robí tvoja matka. Nikdy nezabudol na ponaučenie z poslednej vojny.“

„A to je?“ spýta sa Ginny a cíti, ako jej naskakuje husia koža.

„Môžeš minimalizovať riziko a pripraviť opatrenia pre tých, ktorí ťa prežijú, ale to je všetko.“ Profesor sa na ňu pozrie. „Bezpečnosť je ilúzia. Niečo také neexistuje. Vieš to už od svojich jedenástich rokov.“

Ginny prikývne a trie si ramená, uzimená. „Áno, pane.“ Zaváha, než sa opýta: „Nemyslíte si, že by som mohla na konci semestra zložiť VČÚ z obrany, však?“

Profesor Slizolin ju pozoruje. „Viete, keď sa ma na to opýtala profesorka McGonagallová, povedal som nie. Avšak... možno robím podobnú chybu. Možno sa tiež snažím rozhodnúť, čo dokážete a čo nie, bez toho, aby som vám dal šancu dokázať opak. Počkajte tu.“

Ginny prešľapuje na mieste, kým profesor vojde do svojej kancelárie a prehrabáva sa v policiach. Dúfa, že práve neotvorila ďalšiu priehradu, ktorá jej úplne zabráni v večeri, ale ak bude zúfalá, vie, ako poštekliť hrušku, aby sa dostala do kuchyne.

Profesor sa vráti s kópiou neoficiálnej učebnice piatakov v rukách. Piataci o nej pravidelne básnia a Hermiona upravuje verziu, ktorú zostavil profesor Slizolin a ktorá sa stane oficiálnou knihou, ktorú si budú môcť ostatní kúpiť. „Tu máte.“

Ginny prijme knihu a pozrie sa na ňu. „Ja... znamená to, že mám viac domácich úloh?“ Možno je múdra, ale domáce úlohy nemá rada.

Profesor Slizolin sa smeje. „Nie. Pokiaľ naozaj necítite potrebu napísať za zvyšok semestra štyri eseje namiesto dvoch.“

„Dobre.“ Ginny si knihu pritúli k hrudi. „A čo teraz?“

„Prečítajte si knihu, alebo nie, ako chcete,“ hovorí profesor Slizolin. „Ak si ju prečítate a budete si istá tým, čo ste sa naučili, príďte za mnou na konci maiusa.“ Potrasie hlavou. „Prepáčte, už dlho som neurobil takú chybu. Príďte za mnou v máji. Prejdeme si, čo viete, alebo čo si myslíte, že viete, a ja vám poviem, či by ste mali skúsiť VČÚ alebo nie. Dohodnuté?“

Ginny o tom premýšľa, potom prikývne. „Dobre. Áno. To je fér, pane. Ďakujem, pane. Za knihu a za to, že veríte, že to zvládnem.“

On sa len usmeje. „Choďte sa sťažovať škriatkom na svoj nedostatočný hlad, slečna Weasleyová. Uvidíme sa v pondelok ráno na prednáške pre piatakov.“

*          *          *          *

Hermiona vojde do knižnice o piatej hodine a snaží sa nehrýzť si peru, keď uvidí, čo tam nájde. Jej obvyklý stôl vpredu je obsadený Tracey Davisovou a Ramsayom Urquhartom zo Slizolinu, ktorí sa bozkávajú, ako keby na tom závisel ich život. Všetky ostatné stoly v okolí sú obsadené študentmi z rôznych fakúlt, ale aspoň sa nebozkávajú na verejnosti. Hermiona si všíma knihy nahromadené na každom stole, zúfalstvo na toľkých tvárach a podozrieva, že mnohí z nich sa stále snažia získať sľúbené extra body. Keď väčšina študentov včera zmeškala termín na získanie extra bodov, profesor Slizolin bol taký láskavý, že termín predĺžil až do večierky dnes večer.

Nizar. Jej priateľ. Neustále si to pripomína a okamžite sa snaží spanikáriť. Momentálne sa jej zdá bezpečnejšie myslieť na neho ako na profesora Slizolina.

Potrasie hlavou a prejde ďalej medzi regálmi. Uponáhľaná práca býva zvyčajne nekvalitná. Radšej riskne, že nedostane bonusové body, ako by odovzdala takú hroznú prácu, že by jej tie extra body vôbec nepomohli.

Prezerá knihy na policiach, keď prechádza okolo. Nič neupúta jej pozornosť – buď to už čítala, alebo to vzala do ruky a zistila, že je to úplný nezmysel. V niektorých ohľadoch je knižnica v Rokforte nesmierne užitočná. V iných je však nepríjemne obmedzená.

„Grangerová!“

Hermiona sa pozrie a vidí Pansy, ako jej tajne máva od jedného zo stolov v strede knižnice. Najprv zaváha, ale je to len zvyk po štyroch rokoch otvorenej vojny medzi Chrabromilom a Slizolinom. Hermiona sa zbaví starých myšlienok a ide k stolu, kde sedí Pansy s Millicent, Dracom, Blaiseom, Daphne, Theom Nottom, Padmou, Susan Bonesovou a Megan Jonesovou. „Ahoj.“

„Grangerová!“ Blaise vstanie a s dramatickým gestom jej odtiahne stoličku, usmievajúc sa. „Pridaj sa k nám v našom akademickom utrpení!“

„Utrpení?“ opýta sa Hermiona, keď si sadne. Položí tašku na zem, lebo z vlastnej skúsenosti vie, že ak ju položí na stôl, stôl sa nakloní na jednu stranu alebo začne v agónii vŕzgať. Niektoré veci jednoducho nie sú stvorené na to, aby boli očarované.

„Väčšina z nás sa snaží dokončiť eseje z obrany pred uplynutím dvojtýždňovej lehoty, ktorá končí dnes večer o zotmení. Chcem tie prekliate body!“ vyhlasuje Susan a listuje v knihe, z ktorej sa do vzduchu vznášajú oblaky prachu. Prach nie je spôsobený tým, že pani Pinceová je zlá vo svojej práci; niektoré staré knihy v knižnici vytvárajú vlastný prach a pavučiny. Pre dramatický efekt. Pretože niektoré veci naozaj nie sú stvorené na to, aby boli očarované.

„Súhlasím,“ prikyvuje Theo. „Keby som si uvedomil, že trolovia sú takí zložití, keď som začal, vybral by som si inú tému!“

„Ktorých si si vybral?“ pýta sa zvedavo Hermiona. „Britských trolov, iberských trolov, západoeurópskych trolov, škandinávskych trolov, islandských trolov, ruských trolov, 2) severoafrických trolov alebo...?“

Theo vydá zvuk podobný tomu, ako keď sa stôl zrazí s Hermioninou taškou, a skloní hlavu nad knihou. „Proste som si vybral trolov! Lupin bol skvelý učiteľ, necháp ma zle, ale ani on nikdy nespomenul, koľko rôznych druhov existuje!“

„Quirrell to spomínal.“ Daphne nemá ani náznak súcitu s Theovým osudom. „Je pravda, že väčšina z nás sa počas jeho hodín zúfalo snažila nedýchať, takže nie je ľahké si zapamätať informácie z toho roka.“

„Bože, toľko cesnaku,“ zamrmle Padma.

„Som naň alergická. Neboli to veselé dni,“ dodáva Megan.

„Quirrell sa nedá považovať za slušného učiteľa!“ hovorí Theo žalostne. „Ako som to mal vedieť?“

„Grangerová to vedela,“ poukazuje Millicent a vyzerá trochu namyslená.

„Áno, ale Grangerová prečítala všetko v tejto knižnici,“ odpovedá Malfoy.

„Neprečítala!“

Draco sa na ňu uškrnie. „Aspoň nie preto, že by si sa nesnažila. Predpokladám, že vieš, kde sa v tejto knižnici nachádza všetko.“

Hermiona sa zamračí. „Povedzte mi, prosím, že ste ma sem nepozvali len preto, aby som vám slúžila ako kartotéka.“

„Oh, viem, že to tak nie je, ale mohla by som to využiť,“ povie Padma hneď a vyzerá nádejne. „Robím výskum o domácich škriatkoch mimo Británie. Máš nejaké tipy?“

„Nestihneš večierku; v tejto knižnici nie je nič užitočné,“ odpovedá Hermiona. Padmina tvár sa prepadne do akademického zúfalstva. „Prepáč. V treťom ročníku som prešla všetko v tejto knižnici, aby som dokázala, že zaobchádzanie s domácimi škriatkami je nesprávne. Jediné, čo som našla, potvrdzuje to, čo všetci považovali za správne. Nie je tu nič o pôvodnej zmluve škriatkov z Brae so zakladateľmi. Nie som si istá, ako je to v Írsku, ale viem, že všetci škriatkovia v Španielsku sú slobodní. Na tvojom mieste by som poslala sovu do kníhkupectva v krajine, ktorá nedodržiava zákon o utajení.“

„Slobodní domáci škriatkovia sú stále divný pojem.“ Blaise sa pozrie do svojej knihy a potom si zapíše niečo o tom, ako odraziť upírov pohľad. „Profesor Slizolin spomínal, že iné krajiny, kde škriatkovia nikdy nepodliehali zákonu, považujú našich škriatkov za divných, že to znášajú. Hovorí, že sú mocnejší ako my.“

„No, to sú.“ Hermiona s pobavením pozoruje, ako si Padma usilovne robí poznámky. „Je to Vílí ľud. 3) Zelený ľud. Nymfy... no, nie, nymfy sú samostatný národ, túto časť ignoruj. Domáci škriatkovia sú však stále zelený ľud. Rovnako ako raráškovia, trolovia, trpaslíci, víly, prízraky, ghúli, škriatkovia, trpaslíci, leprechauni, kelpie, morské panny, škrati a strašidlá. Tí, ktorých máme tu na Zemi, sú tí, ktorí tolerujú železo, keďže im nevadí žiť na planéte, ktorá je naň bohatá.“

„Nechaj ma hádať: čítala si to v knihe, ktorá pochádza mimo Británie,“ hovorí Daphne. „Tak, ako si navrhovala Padme.“

Hermiona prikývne. „Vlastne som si ju kúpila.“

Padma vyzerá, že sa chystá vrhnúť cez stôl. „Povedz mi, že mi ju môžeš požičať! Prosím!“

„No, je doma. Nechala som ju tam počas prázdnin, aby som si mohla priniesť iné knihy. Naozaj musím prísť na to, ako vytvoriť čarodejnícky priestor vo svojom školskom kufri,“ hovorí Hermiona nahlas. „Oh, asi by som mohla poslať sovu rodičom, ale neviem, kedy by dorazila.“

Padma sa s úľavou usmeje. „To je stále oveľa viac, ako mám teraz, a to je úplná hlúposť. Ďakujem!“

„Čo za to ponúkneš?“ spýta sa Padmy Pansy.

Padma vyzerá ohromená, potom sa usmeje na Hermionu. „Chcela si sa niekedy dozvedieť niečo o starovekej pandžábskej 4) mágii?“

Hermionine oči sa rozšíria. „Samozrejme, áno!“

„Ha!“ Padma sa uškrnie na Pansy. „Vidíš? Jednoduchá výmena.“

Pansy prevráti oči. „Šprti!“

„Pans, všetci pri tomto stole sú šprti,“ povie Megan sucho. „To je naozaj úbohá výhovorka na urážku.“

„Oh, pozri. To je Grangerová vo svojom prirodzenom prostredí!“

Hermiona cíti, ako sa jej plecia snažia skrčiť, ale odmieta to dovoliť. Namiesto toho zdvihne bradu, keď sa k stolu priblížia Lavender Brownová, Fay Dunbarová a Bernicia Blishwicková. „Dobrý deň,“ pozdraví ich vyrovnaným a nesmierne zdvorilým tónom. „Máte pekné popoludnie?“

„Mali sme.“ Dunbarová sa usmieva spôsobom, ktorý Hermiona nemá rada od ich prvého stretnutia. Fay Dunbarová a Bernicia Blishwicková nastúpili na Rokfortu v treťom ročníku, po prestupe z Beauxbatons. Odvtedy je život na internáte peklo. Parvati plače, lebo Lavender bola kedysi jej priateľka, Kellah sa do toho nechce zapliesť a Hermiona medzi ostatné dievčatá od začiatku nezapadla.

„Práve som hovorila ostatným, že sa zdá správne vidieť ťa medzi ostatnými hadmi,“ hovorí Blishwicková. Hermiona fantazíruje o tom, ako Blishwickovú udrie svojou taškou.

„Myslím, že je to úplne správne,“ hovorí Daphne chladným hlasom. „Hermiona je inteligentná, prefíkaná, vynaliezavá, ambiciózna a už je na ceste k získaniu učňovského miesta u profesora Slizolina. Môže niekto z vás povedať to isté? Dosť o tom pochybujem, videla som vaše známky.“

„Grangerová sa snaží získať učňovské miesto len preto, lebo s ním chce spať,“ odsekne Dunbarová a na tvári sa jej objaví rumenec.

„On je gay,“ odpovie Hermiona stroho. Ani v najhorších chvíľach svojej hlúpej zaľúbenosti jej nešlo o to. „Alebo si si to nevšimla?“

Blaise zafuní. „Nemyslím si, že sú až také pozorné.“

„Alebo sú len rozptýlené.“ Pansy si oprela bradu o ruku a usmiala sa na Dunbarovú tak, ako sa kedysi usmievala na Hermionu – s čistou, rozkošnou zlomyseľnosťou. „Dunbarová bola príliš zaneprázdnená rozťahovaním nôh pre Cormaca McLaggena pod metlobalovou tribúnou.“

Dunbarová zčervenala, chytila Blishwickovú za ruku a odtiahla ju od stola. Ostatné sa zachichotali, keď Blishwicková narazila do najbližšej knižnice, zatiaľ čo Dunbarová ju takmer vyvliekla z knižnice.

Lavender poslala Hermione bozk. „Bav sa s hadmi, Grangerová. Patríš medzi nich!“

Padma zdvihne svoju bystrohlavskú kravatu, keď Lavender nasleduje ostatné dve dievčatá. „Ako zvláštne. Toto vôbec nie je strieborné a zelené!“

Susan sa pozrie na Megan kútikom oka a usmeje sa. „Neuvedomila som si, že byť hlupákom znamená byť farboslepý. Ty áno?“

Megan hodí svoju bifľomorskú kravatu cez plece. „Možno ich oslepila príliš veľká inteligencia sediaca pri jednom stole.“

Hermiona sa prinúti otvoriť ústa. „Nemusela si jej to hovoriť, Pansy. Bolo to kruté.“

„Ona bola krutá k tebe ako prvá,“ povie Pansy odmietavo. Potom sa pozrie na Hermionu. „Merlin, Grangerová! Ty sa trasieš!“

Draco na ňu znepokojene hľadí. „Grangerová?“

Hermiona zovrie ruky a schová ich pod stôl. „Som v poriadku. Naozaj som.“

„Do riti,“ povie Megan neveriacky. „Vždy som sa čudovala, prečo som ťa nikdy nevidela s chrabromilskými dievčatami z tvojho ročníku.“

„Parvati a Kellah nie sú zlé. Nie sme blízke priateľky ani nič také, ale sú to dobrí ľudia.“ Hermiona niekoľkokrát zamrká a cíti, že sa rozplače. Prosím, nie. Nechce plakať pred nikým z prítomných a nemá to nič spoločné s tým, že väčšina z nich sú Slizolinčania. „Dokonca aj Lavender bola v poriadku pred – no, týmto rokom,“ uvedomí si Hermiona. „Ale Blishwicková a Dunbarová, oni sú...“

„Blbky,“ hovorí Millicent svojím suchým a premýšľavým spôsobom. „Hádžu okolo slová ako had, akoby to bola urážka. Prečo by bolo takou urážkou byť zo Slizolinu?“

„Niektorí ľudia sa nedokážu tak rýchlo zbaviť predsudkov voči fakultám ako ostatní.“ Susan vzdychne. „Môj ročník v našej fakulte nie je taký zlý – aspoň všetky dievčatá sú na jednej lodi. Chlapci by možno zniesli pár kameňov hodených na ich hlavy, ale zlepšujú sa. Vyššie ročníky by možno potrebovali celé tehly.“

„Nemusíš sa zastávať mojej sestry,“ hovorí Padma Hermione. „Viem, že im Parvati nijako nepomáha, ale ani ich nezastaví, keď sa do teba pustia.“

Hermiona pokrúti hlavou. „Potom by sa jednoducho otočili a išli po nej, a minule ju rozplakali – do čerta!“ Je príliš neskoro, škoda je už napáchaná.

Padmin zamračený výraz sa mení na výraz chladného hnevu. „Rozplakali moju sestru?“

Hermiona smutne prikývne. „Nemala som to povedať – Parvati chcela –“

„Byť Chrabromilčanka?“ Padma prevráti oči. „Ona môže byť Chrabromilčanka, koľko chce, ale ja budem Bystrohlavčanka. Parvati mi povedala, aké témy si Brownová, Dunbarová a Blishwicková vybrali pre svoje eseje z obrany. Verím, že všetky relevantné knihy budú z tejto knižnice čoskoro vypožičané.“ Padma si zbalí veci a usmeje sa. „Kto mi chce pomôcť?“

Susan sa usmeje. „Som za. Zvyčajne sa nezúčastňujem na týchto vylomeninách. Megan?“

Megan im zamáva. „Musím dokončiť túto poslednú časť pred večerou. Zoberte mi ešte nejaké referenčné materiály, dobre?“

„Pomôžem ti. Dnes večer aj tak nemám čo robiť. Tak prečo sa nezúčastniť pomsty medzi fakultami!“ Pansy veselo nasleduje ostatné dve.

„Hlavu hore, Grangerová. Máme ťa radi, aj keď si šprtka z Chrabromilu,“ hovorí Blaise, keď si všimne, že Hermiona si hryzie peru.

„Skracuje môj citát.“ Daphne prevráti oči. „Máme ťa radi, lebo si inteligentná, prefíkaná, vynaliezavá, ambiciózna. Chrabromilské zvyšky o odvahe a šialenstve sú len príjemnou čerešničkou na torte.“

„A nie si smiešna,“ dodáva Theo a snaží sa zotrieť pavučinu, ktorá sa objavila na jeho knihe. „Tá posledná časť je obzvlášť dôležitá. Ale v minulosti by si pre nás nebola smiešna, keby takí nezačali byť niektorí z nás.“

Hermione má pocit, že má v krku knedlík. „Profesor Slizolin povedal, že útok je súčasťou obrany. To je v poriadku. Chápem to.“

Blaise sa na ňu usmeje, ale je to úprimný úsmev, nie ten, ktorý používa, keď flirtuje. „Zabudni na to. Starajme sa len o tento rok, dobre?“

„Myslíte si, že som múdra, a nevadí vám to...?“ spýta sa Hermiona a nenávidí sa za to, že znie tak pateticky.

Draco a Daphne na ňu hľadia takmer identicky bezvýrazným pohľadom. „Vadí?“ Draco znie neveriacky. „Prečo by nám to malo vadiť?“

„Lebo... ja... v utorok večer som odovzdala esej z obrany. Profesor Slizolin ju prečítal, dal mi najvyššiu známku a zaradil ma do šiesteho ročníka obrany, lebo si myslí, že inak budem stagnovať,“ vyletí z Hermiony v náhlom popude. „To znamená, že budem robiť VČÚ z obrany aj záverečnú skúšku, ale on si myslí, že to zvládnem, a ja to chcem urobiť, ale ja...“

„Páni. Dýchaj, Hermiona,“ preruší ju Blaise a položí jej ruku na rameno. „Zhlboka sa nadýchni.“

Hermiona sa zhlboka nadýchne a hlasno vydýchne vzduch. „Prepáčte, ja som, ehm...“

„Šprtka,“ hovorí Millicent, ale usmieva sa. Vďaka tomu jej tmavé oči pôsobia jemne, aj keď za tou láskavosťou vždy číha oheň. „To je neuveriteľné, Grangerová.“

Hermiona hľadí na Millicent. „Čo?“

„To je neuveriteľné,“ zopakovala Megan s rešpektom. „Profesor Slizolin ti ponúka učňovské miesto a posúva ťa o rok dopredu, lebo si myslí, že si taká schopná? To je sakramentsky úžasné.“

Draco prikývne. „Ja by som to určite nedokázal, aj keby som odovzdal esej skôr. Bude celkom dobrá, ale aj ja viem, že to nie je práca na úrovni šiesteho ročníka.“

„Mimochodom, myslím si, že si úplne blázon, keď chceš robiť VČÚ z obrany a zároveň skladať skúšky šiesteho ročníka,“ hovorí Blaise s rozžiarenými očami a úsmevom. „Hermiona, je to profesor Slizolin, kto hovorí, že si inteligentná, a robí niečo v prospech Chrabromilu. Nie je to úžasné?“

„Máme ťa radi, Grangerová. Si vtipná a čo je pre nás, namyslených šprtov, ešte lepšie, si múdra.“ Daphne sa uškrnie na Draca. „A máme ťa radi, lebo si vrazila Dracovi, keď si to zaslúžil.“

Draco zdvihne bradu a zafuní. „To,“ hovorí, „je vedľajší benefit.“

„Nikto z nás by ti nikdy nevyčítal, že si múdra,“ hovorí Millicent, ako keby táto myšlienka bola smiešna. „To je to, čo robia priatelia. Podporujú sa navzájom – aj keď sú blázni, že chcú robiť dve skúšky naraz.“

Hermiona sa dvakrát pokúsi niečo povedať. Potom sa hrádza prelomí a ona sa rozplače. „Je mi to tak ľúto,“ vykríkne a vstane od stola. „Musím na záchod.“ Vybehne z knižnice a skloní hlavu, aby jej vlasy zakryli tvár.

*          *          *          *

1) Jefferson Airplane, White Rabbit, text som prevzala zo stránky www.karaoketexty.sk. Kto by si ju chcel pustiť: https://www.karaoketexty.sk/texty-piesni/jefferson-airplane/white-rabbit-231639

2) Poznámka prekladateľky: Nemôžem si pomôcť, čaro nechceného, na tomto som sa zasmiala. :D

3) Fair Folk - názov pre nadprirodzené bytosti. Nenašla som oficiálny preklad a pretože fairy znamená víla alebo vílí a folk ľud alebo národ, tak som to dala ako Vílí ľud. Druhý termín je Green Folk, teda Zelený ľud.

4) Pandžáb je indický štát na severozápade krajiny.