Preklady fanfiction Harryho Pottera

Severus sedí v nepríjemnom tichu niekoľko minút po tom, čo slečna Grangerová odíde s domácim škriatkom. Nizar si prezerá hromadu starodávnych listov na stole, akoby boli potenciálne smrteľnou hádankou, ale zdá sa, že mu nevadia novonadobudnuté vedomosti slečny Grangerovej. Severus stále nie je presvedčený, že informovať ju bolo najlepší nápad. Obliviate by vyhovoval jeho paranoji, ale musí uznať, že slečna Grangerová dokázala, že môže odolať aj tým najdrsnejším legilimens, aké sa dajú vyčarovať.

„O niečom som premýšľal.“

Severus sa zahľadí na Nizara, aby zistil, že ten ho znepokojene skúma. „Čo?“ Uškrnie sa nad ostrým tónom jeho hlasu a skúsi to znova. „Nad čím rozmýšľaš?“

„Obliviscaris omnia,“ povie Nizar. Roky špehovania Severusovi nedovolia, aby so sebou mykol. Nikdy si nemyslel, že sa stretne s kúzlom, ktoré by sa mu nepáčilo viac ako crucio, ale kliatba cruciatus znie v porovnaní s ním milosrdne. Ani Lockhart nebol takýmto spôsobom ovplyvnený svojím neúspešným kúzlom Obliviate. „Zaujímalo ma, či by niekto iný praktizujúci mágiu mysle mohol vidieť tie škody, keby ich hľadal.“

Severus sa zamračí. „Už som sa stretol so stopami po obliviate v mysli, ale pre toto - nebol by Salazar lepšou voľbou?“

Nizar pokrúti hlavou. „Nie. Verím mu, naozaj, ale toto by... všetky tie medzery, všetky tie chýbajúce spomienky, Severus. Sal by vedel, čo tam nie je, a to by ho rozrušilo. Ty si už bol v mojej hlave a nebolo to pre teba traumatické. Možno zábavné.“

„Mal si len záchvat paniky. Nebolo to zábavné.“ Severus zvažuje túto myšlienku. Nevie, či by bolo užitočné upozorniť Nizara na tieto stopy, ale nenapadá mu žiadny dôvod, prečo by to mohlo byť škodlivé. “Kedy?”

“Teraz, ak nemáš námietky.“

Severus na neho vrhne pohľad. „Práve si to spomenul. Prečo to chceš urobiť hneď? Prosím, povedz mi, že máš dôvod, ktorý nie je smiešny.“

„Nie som si istý, či je ten dôvod smiešny alebo nie.“ Nizar sa usmial. „Halloween v roku 1991, večer, keď si sa stretol s chlpáčom kerberusom.“

„Som pokúšaný odmietnuť to kvôli tomuto hlúpemu slovnému vtipu, Nizar.“

“Ospravedlňujem sa,“ hovorí Nizar spôsobom, ktorý naznačuje, že mu to vôbec nie je ľúto. “Čo sa vlastne stalo s Chlpáčikom?“

“Dumbledore ho poslal späť do Grécka, aby nedovolil nebezpečnému kerberovi túlať sa po Zakázanom lese,“ odpovedá Severus.

Nizar sa zamračí. „Aha, takže je v poriadku mať les plný zasraných ľudožravých obrov. pavúkov, ale kerberus narodený a vychovaný na britskej pôde Rubeusom Hagridom je príliš nebezpečný? Prosím ťa, dávaj mi ďalšie dôvody, prečo nemám rád riaditeľa Rokfortu.“

„Sedeli by sme tu celý deň, Nizar.“ Severus naňho uprene pozrie. „Ty si hovoril o Halloweene v roku 1991.“

„Áno, správne – trol. Slečna Grangerová klamala," hovorí Nizar.

Severus niekoľkokrát zamrká a stisne si koreň nosu. "Prosím, pokračuj vo vysvetľovaní, aby táto konverzácia dávala zmysel."

“Požiadal som slečnu Grangerovú, aby mi mentálne ukázala incident s trolom, keď o ňom začala hovoriť. Bol to tiež vynikajúci spôsob, ako zistiť, ako rozumie premietaniu myšlienok pomocou mágie mysle. Ona sa...“ Nizar vyzerá rozpačito. “Slečna Grangerová sa kvôli niečím neuváženým slovám schovala v tej konkrétnej kúpeľni na celé popoludnie a večer. To dieťa a Weasley si uvedomili, že nebola prítomná na večeri, aby vedela, že v hrade je trol, a išli ju hľadať. Urobili správne, pretože trol už vošiel priamo do tej prekliatej kúpeľne. Neviem, či by stačilo, keby o nebezpečenstve informovali niektorého z prítomných zamestnancov, aby ju zachránili, pretože sa ponáhľali a aj tak stihli vytvoriť len slabé rozptýlenie. Keď si Minervou prišiel, slečna Grangerová si uvedomila, že aj keby jej záchrancovia povedali pravdu, mali by problémy, tak prevzala všetku zodpovednosť.

„Slečna Grangerová zúfalo hľadá uznanie od autorít a jediný spôsob, ako ho dosiahnuť, je prostredníctvom svojich akademických vedomostí a dobrého postavenia v očiach autorít tým, že sa preukáže ako zodpovedná študentka. Bola ochotná vzdať sa tohto uznania z lojality k tým, ktorí riskovali svoje životy. Vždy bola ochotná vzdať sa tohto vytúženého uznania, keď išlo o správnu vec. Aj keby som si z tých rokov nepamätal nič iné, Severus, chcel by som si ju zapamätať."

Severus prižmúri oči. „Aký je ten druhý dôvod?“

Nizar sa tou otázkou nezdá byť prekvapený. “Slečna Grangerová mi raz povedala, že to dieťa považuje za svoju rodinu, viac ako svoju skutočnú rodinu. Vzhľadom na to, že hromada listov určených pre ňu ďaleko prevyšuje listy napísané komukoľvek inému? Myslím, že som to musel cítiť podobne.“

„Slizolini a ich nároky.“ Severus sa snaží znieť posmešne, ale celkom sa mu to nedarí. To, čo Nizar práve opísal – Severus si kedysi myslel to isté o Lily. „Preto si ju požiadal, aby s tebou získala majstrovský titul v obrane?“

„Nie, snažil som sa získať slečnu Grangerovú pre svoje vlastné nekalé účely ešte skôr, ako som prečítal ten hlúpy zvitok,“ hovorí Nizar s pobaveným úsmevom. „Stále mi príde smiešne, že Salov portrét si pamätal, že som si napísal list, ale Salazar sám zabudol, že existuje.“

Severus zdvihne obočie. „Smiešne nie je slovo, ktoré si mal na mysli.“

„Pravda,“ priznáva Nizar. „Myslel som si, že to bolo kurva deprimujúce.“

„Nizar...“ Severus zadrží zbytočné slová. „Dobre. Urobím to.“

„Ďakujem.“ Nizar sklopí oči; keď ich znova zdvihne, v jeho pohľade je otvorenosť, ktorá Severusovi naznačuje, že mu v ceste nestojí žiadna mentálna ochrana. Tiché kúzlo legilimens sa mu s postupom času ako špiónovi darilo ľahšie, akoby mu zvedavé nahliadanie do temných zákutí Voldemortovho života uľahčovalo nahliadanie do myslí iných.

Prvá ťažkosť, s ktorou sa Severus stretáva, niečo, čo pozoroval v decembri, je, že tam, kde by mali byť spomienky, je veľa prázdnych miest. Tu, šepká Nizarov hlas. Pocit je podobný, ako keby ho niekto vzal za ruku, a potom stojí v spomienke na návštevu Utredusa Gaunta v spoločenskej miestnosti Slizolinu v roku 1234.

Severus zostáva len tak dlho, aby zistil, že Nizar nepreháňal, aby ušetril jeho city. Gauntov vzhľad sa vôbec nepodobá Elfricovi deSlizarse. Ani mŕtvola vyzdvihnutá z Gauntovej hrobky tak nevyzerala. Na tom oživenom tele je niečo desivé, silný dojem nesprávnosti.

Nemá žiadnu túžbu byť svedkom tejto spomienky. Je to len východiskový bod, ktorý mu ukazuje, ako vyzerá prvý a pravdepodobne najhorší bod obliviscarisu. Je tam jasné svetlo, ktoré musí byť odleskom kúzla, a potom nič iné ako niekoľko spojovacích čiar, ktoré vyzerajú ako...

Severus sa pozrie bližšie. Šum na obrazovke televízora, keď anténa stratí signál. To je to, čo mu to najviac pripomína. Preskočí Gaunta a prejde k skorším spomienkam, aby našiel ďalšie medzery. Čiary šumu sú prítomné aj na týchto miestach, čo svedčí o rozsiahlom poškodení spôsobenom kúzlom.

Prechádza chumáčmi spomienok, ako keby hľadal cestu v kartotéke, až kým nenájde niečo dostatočne súvislé, aby to mohol považovať za neporušenú spomienku na udalosti. Nizar sedí za nakloneným stolom v časti portrétu, ktorú Severus nikdy nevidel – a vie, že je to portrét, nie nesprávne umiestnená spomienka. Nizar vyzerá takmer ako on sám, že je ťažké rozoznať rozdiel, ale hoci je Nizarovo okolie trojrozmerné, je zrejmé, že je vytvorené zručne nanesenou farbou.

Severus sa zo zvedavosti priblíži a zistí, že Nizar zatína zuby, keď sa pokúša napísať vetu. Nie je to rukopis dieťaťa, ktorému chýba kontrola svalov, ale dospelého, ktorý sa stále učí používať brko a atrament.

„No, to je hrozné, však?“ zamrmle Nizar a usmeje sa na svoju vlastnú nekvalitnú prácu. „Áno, je,“ odpovie na neviditeľné syčanie. „Mám iné knihy na porovnanie, Kanza. Toto je naozaj strašné."

To nie je francúzština, španielčina ani stredná angličtina. To je moderná angličtina. Podľa prízvuku a slovnej zásoby pravdepodobne z polovice 17. storočia.

Štyri storočia po Obliviscaris Omnia a Nizar sa stále znovu učil písať. Bože.

Kanza zdvihne hlavu a odhalí, že bola skrčená okolo čierneho kalamára. Rovnako ako Nizar, bazilišok vyzerá veľmi podobne ako ona sama, až po jej výraz hadieho urazenia.

„Povedal som, že prestanem s pokusmi? Povedal som to?“ Nizar zdvihne kúsok zašpineného plátna a očistí pštrosie pero, ktoré tiež nevyzerá, že je vyrobené z farby. Nizar ho možno priniesol so sebou do obrazu, hoci brko nezostalo zachované po zničení obrazu. „Neviem, prečo trváš na tom, aby som to urobil. Prečo sa portrét musí naučiť písať?“ Usmeje sa a zroluje zvitok, zatiaľ čo Kanza v odpovedi zasyčí. „Nie portrét,“ vyhlási. „Táto myšlienka ťa veľmi uráža, však? Moje márnivé dievča.“

Severus náhle opúšťa spomienku. Príliš mu pripomína, ako často sa Severus karhal za priateľstvo s portrétom, čo by bolo medzi ostatnými určite vnímané ako charakterová chyba. Bola to hlúpa myšlienka mladej generácie, stále nežiaduca; chyba nespočívala v priateľstve, aj keď Nizar nikdy nepreukázal, že je niečím viac ako farbou a plátnom.

Pokračuje ďalej, hľadá tie statické znaky, ale je to beznádejná úloha. Je ich veľa, oveľa viac ako spomienok. Severus príliš často nachádza statické znaky, ktoré spájajú prázdne miesta s prázdnymi priestormi.

Spomienky nie sú lineárne, čo mu veľmi sťažuje hľadanie, keď nemá konkrétnu udalosť, ktorú by hľadal. Mal v úmysle vrátiť sa späť, do čias, keď bol Rokfort Hogewáþom, ale ocitol sa v úplne nesprávnej dobe.

Stojí v kamennom salóniku portrétu a sleduje, ako Nizar sleduje jeho samého. Severus má dlhé vlasy, ktoré mu siahajú do polovice chrbta, a tak mu môžu lietať spolu s habitom, keď chodí sem a tam.

Toto je spomienka z roku 1982. Severus použil svoje skromné úspory na obnovu šatníka a zbavil sa všetkého, čo mu pripomínalo život smrťožrúta. Ešte si nezostrihal vlasy na dĺžku, ktorú má teraz najradšej, ktorá mu siaha tesne nad lopatky. Možno v polovici júla?

„Naozaj si si myslel, že Slughorn bude užitočný?“ pýta sa Nizar. Severus stojí vedľa Nizara a teraz vidí to, čo v roku 1982 nemohol. V Nizarovych črtách je taká úľava, že Severusa z toho bolí na hrudi.

Nie je to teda polovica júla, ale posledný týždeň júna. Je to asi jeho tretia návšteva spoločenskej miestnosti, odkedy sa konečne odvážil vstúpiť do jej priestorov po skončení semestra predchádzajúci týždeň.

„Nie, ale skôr som dúfal, že ho medzitým niekto zabije,“ zavrčí Severusovo mladšie ja. „Najlepšie študent, ktorého ignoroval, aby mohol zháňať peniaze.“

“Horace je jeden z tých typov, ktorí pravdepodobne budú obťažovať všetkých okolo seba tým, že budú trvať na smrti na starobu,“ odpovedá Nizar sucho. “Čo budeš robiť?“

„Neviem.“ Severus je trochu pobavený pohľadom na svoje mladšie ja, ktoré sa zvalilo na pohovku ako nahnevaný tínedžer. “Možno si jednoducho niečo vymyslím a uzavriem stávku, za ako dlho ma z tejto absurdnosti vyhodia.“

„Ak sa rozhodneš vymyslieť si svoje učebné plány bez referencií alebo návodu, vezmi ma prosím do svojej triedy, aby som mohol sledovať, ako sa tá katastrofa odohráva,“ hovorí Nizar. Severus sa na neho pozrie a napriek posmešnému tónu, ktorý počul toho dňa pred dávnymi rokmi, sa to na Nizarovej tvári neodráža. Jeho mladšie ja je príliš zaneprázdnené zazeraním do stropu, aby si to všimlo.

Prežil si. V tých dvoch slovách bola taká obrovská úľava.

„Návrhy?“ pýta sa jeho ja z roku 1982 frustrovane.

“Ahoj, teší ma, som zasraný učiteľ a túto prácu som robil... nejaký čas.“ Nizar pokrčí plecami. „Spomínam si dosť na to, aby som bol aspoň zdrojom informácií.“

“Zdrojom informácií, ktorý je tisíc rokov zastaraný!“

„Bol som namaľovaný v roku 1017. Ešte nemám tisíc rokov,“ zamrmle Nizar. „Keď zistíš, že potrebuješ informácie, ktoré ja nemám, nájdi si medzi zamestnancami niekoho, kto nie je úplný imbecil, aby si ho mohol napodobňovať.“

Severusovo mladšie ja zdvihne hlavu a ukončí svoje zbytočné premýšľanie o strope. “Na to som nepomyslel. Samozrejme, pochybujem, že niekto z nich bude chcieť mať so mnou niečo spoločné.„

“Zatiaľ ťa nikto z nich neprebodol,“ hovorí Nizar. „Alebo sa niekto z personálu pokúsil ťa prebodnúť a ty si bol taký krutý, že si mi to neoznámil?“

Severus sa snaží skryť úsmev. “Nizar, o tom by som sa chválil počas mojej poslednej návštevy. Ako teda budeš fungovať ako zdroj informácií?“

„Najprv? Tým, že ti poviem, aby si šiel spať. Nie si užitočný inštruktor, ak zaspávaš v sede,“ hovorí Nizar. Znie normálne, presne tak, ako si to Severus pamätá, ale na tvári má veľmi zvláštny výraz. “O spálení Slughornovho starého učebného plánu sa môžeme porozprávať zajtra. Môžeš začať od začiatku s niečím, čo nie je hlúpe.“

„Momentálne nemám veľké šťastie na spánok,“ odvetí jeho mladšie ja.

Nizar prevráti oči. „Naučil som ťa alebo nenaučil základy mágie mysle? Alebo si zabudol aj to a aj ako uvariť bezsenný spánok?“

“Nemusíš byť taký sarkastický!“

„Ak ťa to rozčuľuje, tak áno, musím,“ hovorí Nizar, keď Severusovo mladšie ja vstáva.

“To... to nebolo vtipné!“

“Samozrejme, že bolo. Dobrú noc, Severus.“ Nizar počká, kým jeho rozčúlený večerný hosť opustí spoločenskú miestnosť, a potom vydá frustrovaný výkrik, po ktorom nasleduje množstvo nadávok v kastílčine a latinčine.

Myslím, že som sa práve naučil aspoň šesť nových slov, pomyslí si Severus, zmätený touto tirádou.

„Takéto komplikácie som nepotreboval!“ zakričí Nizar. „Nikto takéto komplikácie nepotrebuje!“

Kanza zdvihne hlavu z Nizarovho goliera a sykne otázku.

„Chodil, rozprával, mával rukami a bol veľmi výrečný a má pekné ruky,“ hovorí Nizar rýchlo, nakláňajúc sa dopredu, aby si oprel hlavu o maľovanú stenu. „To je hrozné! On je proste... no, nie.“ Nizar zdvihne hlavu. „Severus má teraz dvadsaťdva, však?“ Potom zastoná a znova udrie hlavou o stenu.

Kanza syčí smiechom, zvuk, na ktorý si Severus už celkom zvykol. Potom zlezie z Nizarovej ruky a nohy, spadne na podlahu a odplazí sa preč.

„Buď ticho!“ zakričí za ňou Nizar. „To mi nepomohlo! Vôbec!“ Zastaví sa, aby počúval. „Áno, myslím si, že ktokoľvek sa rozhodol, že portréty sa musia starať o takéto veci, mal úplne nevhodné nápady a mal byť zabitý, skôr ako mu bolo dovolené maľovať!“

Severus zistí, že zmurká, aby sa zbavil dezorientácie, keď je náhle vytrhnutý zo spomienky. „Prepáč, prepáč!“ Nizar zdvihol obe ruky, na tvári mal široký úsmev... a červenal sa. „To bolo o toľko trápnejšie, ako to už bolo.“

“Vtedy si si to uvedomil?“ spýtal sa Severus neveriacky. Bez odstupu, ktorý mu poskytovala mágie mysle, si teraz nepríjemne uvedomoval, čoho bol svedkom. “Len sme sa začali znovu rozprávať!“

„Aby som bol spravodlivý, už som ti predtým povedal rok, kedy som si to uvedomil, aj keď nie podrobne. Dvadsiateho šiesteho novembra, v ten istý deň, keď som vytiahol určitý kufor z hlbín Čierneho jazera, ktoré bolo zamorené hlbočníkmi.“ K Severusovmu zmäteniu sa Nizar stále červená. “Prečo si sa zdržiaval v tej spomienke?“

„Zo zvedavosti. Na rozdiel od iných spomienok, ktoré som pozoroval, si bol veľmi podobný mužovi, ktorého poznám teraz.„ Severus zaváha. „Tak sa ti páčia moje ruky?“

“Celý sa mi veľmi páčiš!“ Nizar skloní hlavu. „Ale... áno. Vtedy ma dosť rozptyľovali. Boli dokonca odhaľujúce.“

“Čo ešte?“ spýta sa Severus, zvedavý.

Nizar sa na neho zmätene pozrie. „Ty to nenecháš tak, čo?“

„Absolútne nie,“ odpovie Severus s úškrnom. „Všetko, čo ťa tak rozrušuje, musí stáť za to.“

„Stojí za to,“ zopakuje Nizar. Potom sa usmeje, ale v tom úsmeve je tvrdá zlomyselnosť, o ktorej Severus už dávno vie, že znamená problémy. „Len za výmenu.“

Severus sa oprel. „To nemyslíš vážne.“

„Je to trápne, Severus. Odmietam prezradiť také tajomstvá zadarmo.“

„A keby som sa jednoducho pozrel, či by sme mohli pokračovať v tomto experimente s mágiou mysle?“ Severus natiahol ruku, aby sa dotkol Nizarovej tváre, a prstami sledoval jemný obrys líca až po bradu.

Nizarovi sa zachvejú viečka, ale nenechá sa vyprovokovať. „Bol by som úbohý majster mágie mysle, keby som ťa nedokázal udržať ďalej od konkrétnej spomienky, Severus. Okrem toho – je dôvod pokračovať? Bolo tam vôbec niečo užitočné?“

Severus položil palec na Nizarovu spodnú peru. „Možno. Myslím, že Salazar má stále pravdu vo svojom presvedčení, že si na všetko spomenieš, aj keď to bude trvať dosť dlho kvôli tomu prekliatemu kúzlu.“

Spustí ruku, aby sa zamyslel nad problémom bez toho, aby sa rozptyľoval. „Spojenia medzi spomienkami stále existujú, aj keď tieto cesty pripomínajú... neúplné signály,“ nakoniec sa rozhodne pre tento opis, neistý, či niekedy s Nizarom diskutoval o koncepte televízie v súvislosti s tým, ako tieto zariadenia skutočne fungujú. „Bolo by užitočné vedieť, ako tieto spojenia vyzerali bezprostredne po kúzle. Vedel by som, či došlo k zlepšeniu.“

„Bohužiaľ, počas tých storočí som svoje vlastné myšlienky nevidel, takže neviem, či sa ten dojem vôbec zmenil. Nepamätal som si, že mágia mysle bol koncept, ktorý existoval, kým sa ma na to Aberforth neopýtal počas svojho piateho ročníka. Potreboval som...“ Nizar mávne rukou vo vzduchu a hľadá slová. “Podnet. Veľa vecí mi nedošlo, kým som nepočul vyslovené slovo alebo mi nebola položená otázka.“

„Prečo sa Aberforth chcel naučiť mágiu mysle vo veku pätnásť rokov?“ Severus sa to chcel naučiť v podobnom veku, ale vyrastal v strašných podmienkach, ohrozený a paranoidný.

“Lebo nedôveroval svojmu bratovi,“ hovorí Nizar.

Severus sa zamračí. “On už v tom veku nedôveroval Albusovi?“

„Nebolo to vždy tak. Nie keď Aberforth prvýkrát prišiel do školy. Miloval svojho brata.“ Nizar vyzerá znepokojene. “V piatom ročníku sa ich vzťah definitívne pokazil. Nebudem o tom ďalej hovoriť; tieto slová mi boli zverené v dôvernosti. Je to Aberforthov príbeh, ktorý môže rozprávať, ak bude chcieť. Koľko je hodín?“

Severus siahne po vreckových hodinkách, aby skontroloval čas. „Pätnásť minút do siedmej a ty ešte stále nie si oblečený.“

„Potom máme takmer hodinu pre seba, kým budeme musieť venovať trochu času tomu, aby sme boli upravení pred študentmi,“ hovorí Nizar.

„Alebo by sme mohli ísť na raňajky.“

Nizar sa na neho pozrie s prehnanou nevinnosťou. „To by sme tiež mohli.“

Severus si uvedomí, že sa snaží potlačiť úsmev. „Nejdeme na raňajky, však?“

„Ty si ten, kto si lubrikant necháva vo svojich komnatách namiesto toho, aby ho nechal na vhodnejších miestach.“

„To je vhodné miesto,“ oponuje Severus, chytí Nizara za ruku a oboch ich premiestni dole do žalára.

*          *          *          *

"Zmeškal si dnešné ranné správy,“ hovorí Salazar a hodí Nizarovi na tanier noviny Proroka, keď prechádza okolo neho na ceste k svojmu miestu pri stole pre zamestnancov. Nizar je rád, že si tam ešte nedal jedlo. Nemá chuť jesť na obed noviny.

"Rád by som si myslel, že keby zomrel niekto, koho nemáme radi, informoval by si ma o tom skôr, čo znamená, že sme nemali až také šťastie.“ Nizar ignoruje Minervin pokus o nesúhlasné mručanie a rozbalí noviny. Nadpisom je meniaci sa transparent, ktorý oznamuje, že Rufus Scrimgeour, hlavný auror OPČP, a Pius Thicknesse, obhajca OPČP, oznamujú svoj zámer kandidovať na ministra mágie.

„Vyhlasujú svoj zámer kandidovať proti madam Bonesovej, ale Fudge je stále vo funkcii. Zaujímalo by ma, či ministerstvo vie o Fudgeovi niečo, čo my nevieme,“ hovorí Nizar.

“Pochybujem. Obaja sú idioti,“ zamrmle Severus pod nosom, keď sa k nim pripojí pri stole. “Scrimgeour je len bezohľadný idiot, ktorý je dobrý v riadení.“

„Predpokladám, že Scrimgeour je rozzúrený, že pani Bonesová vymenovala za svojho nástupcu Kingsleyho. Podľa odslúžených rokov by to mal byť Scrimgeour.“ Poppy sa usmeje na svoj obed. “Ale Amelia bola vždy oveľa rozumnejšia.“

„Kto je Rufus Scrimgeour?“ spýta sa Nizar, keďže článok v Prorokovi o ňom hovorí, ako keby o ňom všetci už mali vedieť všetko. Sú príliš zaneprázdnení tým, že sa poeticky vyjadrujú o troch uchádzačoch, ktorí čakajú „ako supy“ na Fudgeovo miesto.

„Úplný debil,“ odpovedá Salazar. Filius, Aurora a Sasha sa snažia, aby sa nahlas nerozosmiali, hoci Sasha v tom zlyhá a zakryje si tvár obrúskom, aby stlmila zvuk.

„Hoci je to poučné, bolo by užitočné použiť niečo výstižnejšie ako blbec,“ hovorí Nizar. Minerva sa prestane hnevať na Salazara za nadávky pri stole pre učiteľov a namiesto toho udelí tú česť Nizarovi.

Pomona sa oprela v stoličke, aby mohla vidieť ponad chrbty ostatných a pozrieť sa na Nizara. “Myslím, že problémom je, Nizar, že tento termín je presný.“

„Oh. Skvelé.“ Nizar vzdychne. „Takže sa zhodujete?“

“Bože, áno,“ hovorí Rolanda, bodajúc do taniera a prevracajúc očami. “Je dobrý vo svojej práci, o tom niet pochýb. Inak by sa nestal hlavným aurorom. Ale radšej by som sa tri týždne rozprávala s kvetináčom, ako by som bola nútená rozprávať sa s tým mužom dve minúty.“

Salazar dáva lyžicu cukru do ďalšej šálky tekutého kompostu, kávy. Nizar má skúsenosti z Londýna, takže vie, že cukor to nezlepší. „Je dosť podobný Brianovi Wulfricovi, malý brat.“

Nizar, ktorý sa práve pokúša napichnúť kúsok zeleniny, ju náhodou zničí, keď jeho nôž preletí po tanieri. „Čože?“

„Správaj sa slušne,“ hovorí Salazar Nizarovi, keď zdvíha šálku s kávou. „Bažiny tohto ostrova majú vo svojich hlbinách dosť znečistenia.“

“Myslela som si, že Brian Wulfric nie je ani zďaleka taký zlý, ako ste naznačili vy dvaja, inak by sa tá časť o mŕtvych zvieratách na poli pravdepodobne stala skutočnosťou.“ Minerva zdvihne obočie a pozrie najprv na Salazara po svojej ľavici a potom na Nizara po svojej pravici. “No?“

„Brian prišiel do školy ako už takmer vyškolený kúzelník, čo bolo vynikajúce, pretože sme zúfalo potrebovali viac učiteľov,“ vysvetľuje Salazar. “Prvá ťažkosť spočívala v dokončení jeho vzdelania, aby mohol správne učiť ostatných, pretože to bola cesta, ktorou sa chcel uberať. Brian však neveril, že sa má ešte čo učiť. Rowena bola jediná, kto mal trpezlivosť nezabiť osemnásťročného namyslenca, ale najskôr sme ho museli presvedčiť, aby sa pod jej vedením zúčastnil na hodinách. Súčasťou nebola slovná hra.“

“Zaujímalo by ma, ako ste túto prekážku prekonali?“ opýta sa Minerva a opäť sa pozrie na Salazara.

“Vytiahol som ho na západné hradby, zavesil som ho za členok a opýtal som sa ho, či vie lietať.“ Nizar sa usmeje pri spomienke. „Brian povedal, že nevie. Potom som sa ho spýtal, či sa vo svojej múdrosti niekedy naučil levitovať. Priznal, že nie. Povedal som mu, že nemá zmysel vyhlasovať, že má schopnosti, ktoré nemá, najmä keď som mohol otestovať jeho údajné dokonalé vedomosti tým, že by som ho bez ďalších otázok zhodil dole.“

„Túto ťažkosť si vyriešil celkom pekne.“ Salazar sa pozrie na svoju kávu a pridá viac cukru. Zamestnanci, ktorí počuli Nizarovu časť príbehu, hľadia na Nizara a Salazara s nevôľou zmiešanou s nejasným desom. “Brian bol potom vynikajúci študent a lojálny rokfortský učiteľ, hoci sa nikdy nenaučil, ako prestať byť totálnym hajzlom.“

Nizar pozrie na Severusa. Na rozdiel od ostatných, Severus sa na Nizara pozerá s úsmevom, ktorý mnohí mylne považujú za zlomyseľný. „Áno?“

„Len obdivujem účinnosť takejto taktiky,“ hovorí Severus nevýrazným hlasom a predstiera, že sa opäť venuje svojmu čaju.

„Som rád, že nebol nenapraviteľný.“ Dumbledore znova iskrí očami. Nizar sa za posledných pár dní dostatočne nevyspal, aby mal toleranciu voči iskreniu očí. „Veď som po ňom pomenovaný.“

Nizar sa zamračí. ‚Ako to?‘

“Moje celé meno je Albus Percival Wulfric Brian Dumbledore,“ odpovedá Dumbledore.

„Rodičia sa nemohli rozhodnúť?“ spýtal sa Nizar veselo.

Dumbledore sa usmeje a jeho oči iskria ešte viac. „Bol som ich prvé dieťa. Áno, verím, že rozhodnutie im dalo trochu zabrať.“

Nizar pokrútil hlavou. „Aspoň to neurobili Aberforthovi.“ Spomenutie Dumbledoreovho brata pekne zatienilo to otravné iskrenie.

„Pre záznam by som chcela uviesť, že nikdy nechcem byť zavesená za členky na hradbách, ak sa zistí, že moje správanie alebo výučba nie sú dostatočné,“ hovorí Aurora.

Nizar sa na ňu usmeje. „Súhlasím!“

Aurora zopakuje svoje slová a zamračí sa. “Do čerta, Nizar! Nikdy nechcem byť zavesená za členky zo žiadnej výšky, ktorá by stačila na to, aby som zomrela rozplesknutá na zemi!“

Nizar predstiera povzdych. „Prečo musíš byť taká pedantná?“

Pomona vstane zo stoličky s vystretou bradou. „Musím sa pripraviť na popoludňajšie hodiny a vy ste všetci strašne desiví.“

„Máš skleník plný smrtiacich rastlín. To je určite otázka pohľadu, Pomona Sproutová,“ oponuje Salazar. Vyzerá pobavene, keď Pomona nahnevane odíde od stola.

Nizar necháva noviny rozbalené, položí ich na stôl medzi svoj a Minervin tanier a pozerá sa na ne, keď sa nesnaží jesť. Niečo na tom obrázku ho trápi, ale až keď študenti začínajú odchádzať z veľkej sály na popoludňajšie hodiny, uvedomí si, čo to je.

„Do čerta,“ zamrmle Nizar, ale nemá čas konať podľa svojho zistenia. Severus chytá zo vzduchu malý zvitok, na ktorom je príliš veľa zelených, šarlátových, modrých a zlatých stúh. Nizar sa na ten prebytok stúh mračí. To ani nie je správny odtieň modrej. Ani zelenej, pokiaľ ide o to.

„Albus nás chce vidieť počas posledných desiatich minút obednej prestávky,“ zamrmle Severus. „Ostatní dostali svoje vlastné varovania. Ten muž sa ešte nenaučil byť taktný.“

Nizar ticho nesúhlasí, pretože si myslí, že Dumbledore sa rozhodol byť taktný vo všetkých nesprávnych situáciách. ‚Kde?‘

“V miestnosti pre zamestnancov, na prvom poschodí.“

Nizar prikývne, vstane a dopije zvyšok vychladnutého čaju. „Prídem. Najprv musím niečo vybaviť.“ Vyjde zadnými dverami, zavrie ich a premiestni sa priamo do svojej kancelárie. Zvitok, ktorý si vyberie, je z neoznačených zásob školy, hoci používa Bertramovo darované pero a vlastnú fľašu atramentu, tmavozelenú s modrými a zlatými odleskami. List, ktorý píše, je adresovaný pani Bonesovej, ale Nizar ho nepodpisuje. Namiesto toho ho zroluje, zohreje starobylú, konzervovanú tyčinku zeleného vosku a zvitok zapečatí erbom rodiny Deslizarse. Ak to nie je pre Bonesovú dostatočný znak, aby si uvedomila, kto poslal varovanie, potom sa môže pridať k idiotom. „Winky!“

Winky sa okamžite objaví. „Áno, profesor Slizolin?“

Potom, čo sa uistí, že vosk je suchý, podá jej zvitok. „Viem, že si schopná diskrétnosti. Prosím, odnes to pani Amelii Bonesovej, hoci neviem, kde momentálne pracuje na ministerstve po tom, čo odišla do výslužby ako vedúca OPČP. Len sa uisti, že ťa nikto neuvidí, ako jej to odovzdávaš.“

Škriatka sa na neho usmeje a zvitok si schová do svojej obľúbenej taštičky. „Winky rada robí zlé veci z dobrých dôvodov!“

„Ľstivé veci z dobrých dôvodov,“ opraví ju Nizar s úsmevom. „Ďakujem, Winky.“

Nizar sa prenesie zo svojej kancelárie na zadné schodisko, ktoré vedie do prvého poschodia, a takmer otvorí dvere priamo pred Poppy. „Och! No, určite mám dobré načasovanie.“

„Určite nie,“ odvetí Poppy, ale potom sa usmeje a zovrie ho za lakeť. „Porada zamestnancov, drahý?“

„Zrejme áno.“ Nizar sa na ňu pozrie. „Raňajkoval som.“

Poppy pohŕdavo zafunela. „Nepovedala som ani slovo.“

„Ťaháš ma za ruku. Nemyslím si, že boli potrebné slová.“ Nizar sa usmial. „Ak zase spadnem na tvár, som si istý, že budeš medzi prvými, kto sa to dozvie.“

"To by sa nemalo stať, Nizar!“

Dobre. Možno sa naučí tolerovať iného liečiteľa okrem Helgy.

„Budem stručný,“ hovorí Dumbledore, keď Nizar a Poppy vstúpia do zborovne. Okrem nich sú tam prítomní len Minerva, Filius, Aurora, Salazar, Hagrid a Severus. „Voldemortovi nasledovníci sa opäť pokúsili oslobodiť smrťožrútov uväznených v Azkabane.“

„Ďalší pokus.“ Aurora prižmúri oči. „O prvom pokuse som nepočula nič.“

„A ani v Dennom prorokovi, Týždenníku Čarodejnica, ani v Xenophiliusovom Sršni o tom nebol ani náznak,“ hovorí Filius.

„Prvý pokus sa uskutočnil, kým mal Kornelius plnú moc, ešte predtým, ako boli vznesené určité obvinenia,“ odpovedá Dumbledore. „Nizar bol taký láskavý, že ma varoval, že je to možné, a tak Kingsley a niekoľko ďalších – všetci aurori, ktorí neboli pripojení k rádu – zmarili prvý pokus v januári. Po druhom pokuse, ktorý tentoraz zastavili samotní dementori, Kingsley pripravuje núdzové plány. Fudge dal očividne dementorom nové pokyny, ale ak ho tento narastajúci obrat verejnej mienky vyženie z funkcie, budeme mať nového ministra, ktorého budeme musieť presvedčiť o nebezpečenstve. Obaja máme pocit, že madam Bonesová bude načúvať rozumu a dokáže, že je schopná konať v politike tak, aby zabezpečila bezpečnosť Azkabanu.“

Nizar si zachováva nehybný výraz, hoci v duchu sa mračí. Zatiaľ si nie je istý Bonesovou, ale stále je nekonečne lepšia ako niekto ako Scrimgeour. Jeden Brian Wulfric na vysporiadanie sa stačil. Nerád by zistil, že Scrimgeour je reinkarnovaný Brian.

„Rufus Scrimgeour je drsný muž, ale zároveň trval na udržiavaní bezpečnosti Azkabanu. Bojoval v poslednej vojne a pomohol zavrieť za jeho múry niekoľko smrťožrútov.“ Dumbledore sa odmlčí. „Obávam sa, že o Piusovi Thicknesseovi viem len veľmi málo, okrem toho, že som bol svedkom jeho vynikajúcich služieb ako advokáta počas súdnych procesov vo Wizengamote. Jeho náhla ambícia týkajúca sa úradu ministra je prekvapujúca. Thicknesse nikdy nebol auror, takže či bude brať tieto pokusy o útek z väzenia rovnako vážne ako jeho súperi, nie je známe.“

Dumbledore sa na každého z nich postupne pozrie. Nizar sa stretne s jeho pohľadom s patričnou dávkou predstieraného znepokojenia. V momente, keď Dumbledore odvráti zrak, Nizar si poklepe rukou po vrecku habita. Salazar sa naňho pozrie z druhej strany miestnosti a prikývne, čím si získa Severusovu pozornosť po tom, čo ich Dumbledore prepustí.

Nizar po zamávaní Filiusovi zapadne do schodiska na prvom poschodí a vyhlási, že je to skratka. Filius sa zasmeje nad Nizarovým pokusom udržať si svoje premiestnenia na hrade pre seba, ale odíde. Úsmev na Nizarovej tvári je úprimný, keď si sadne na prvé odpočívadlo schodiska a ignoruje prach. Filius je takmer pripravený požiadať o zapojenie sa do hradnej mágie. Takmer tam je. Nizar nevie, aké bude posledné postrčenie, ale nebude treba veľa.

Potom vysloví špecifickú sadu kúziel na odpočúvanie a jeho dobrá nálada zmizne, keď prasknú tri tehly a zo stropu spadne obzvlášť hrubá pavučina. „Musíš žartovať,“ zavrčí Nizar. Black mu napísal, že niečo podobné našiel v kuchyni v suteréne na Grimmauldovom námestí. Naozaj sa zdá, akoby sa Dumbledore nedokázal vyrovnať s tým, že by žil život bez toho, aby vedel všetko, a bez toho, aby vôbec premýšľal o tom, či by to mal robiť.

Severus sa k nemu pridá prvý, ale Salazar zapadne na schodisko hneď za ním. „Prečo sa stretávame na chodbe plnej pavučín, keď inde sú úplne rozumné miestnosti?“ pýta sa Salazar.

Nizar zdvihne výtlačok Proroka, ktorý mu Salazar dal na obed. „Nevšimol si si? Ak si si nevšimol, tak si poriadne vyčerpaný z výučby a hanbím sa za teba, brat.“

„Čo si si všimol?“

Nizar uvažuje o výhodách udretia Salazara zrolovanými novinami a rozhodne sa, že by to nebolo ani zďaleka také účinné ako esejou slečny Grangerovej. Otvorí noviny a zdvihne ich. „Dobre sa pozri na Thicknesseho fotografiu, idiota.“

Salazar vrhne tichý pohľad a pozrie sa bližšie. Severus je hneď za ním a s prižmúrenými očami hľadí na fotografiu, zatiaľ čo sa snaží zistiť, čo si mal Salazar všimnúť.

„Preboha, som hrozná náhražka zasraného špióna!“ zúri Salazar. „Do čerta! Ani ma nenapadlo pozrieť sa, a to som sakra mal!“

„Čo nevidím?“ nahnevane sa pýta Severus. „A nebudem spochybňovať svoj vlastný špiónsky talent, keďže v skutočnosti nie som mŕtvy.“

„Thicknesse je pod kliatbou tempero, Severus,“ hovorí Nizar. „Je to obzvlášť viditeľné na jeho očiach.“

Severus skúma fotografiu so zapáleným prútikom. „Myslím si, že si všimnúť kliatbu imperius, ak bola dobre začarovaná, si vyžaduje tréning a pozorovanie. Nevidím na nič zvláštne, okrem toho, že sa zdá byť...“ Vytrhne Nizarovi Proroka a zamračí sa na stránku. „Nie, nie je mdlý. Máš pravdu. Sú to oči. Jeho pohľad je zvláštny.“

„A to je jeden zo spôsobov, ako to zistiť. Druhý je v tom, ako sa pohybuje, akoby si nebol celkom istý, ako to dosiahnuť. To znamená, že jeho činy boli diktované niekým iným. Príkaz je dostatočne silný na to, aby si udržal kontrolu, ale je v priamom rozpore s tým, čo Thicknesse v skutočnosti chce robiť. Pochybujem, že chcel kandidovať na ministra mágie proti Scrimgeourovi a Bonesovej.“

Severus sklopí noviny. „Infiltrujú ministerstvo.“

Nizar prikývne. „Alebo sa o to aspoň pokúšajú.“ „A nechceš, aby to Albus vedel.“

„Ale môj malý brat chce, aby to vedela Podzemka.“ Salazar sa opiera o stenu a ignoruje pavúka, ktorý mu pobehuje po pleci urazený, že mu niekto narušil domov. „Nemáme vo zvyku skákať, akoby nás niekto nachytal, hneď ako sa dozvieme niečo dôležité.“

Severus zhasne prútik a chodba zostane takmer v tme. „Myslíš si, že Albus by urobil niečo unáhlené?“

„Myslím si, že Dumbledore by tvrdil, že takúto správu vezme na vedomie a nikomu ju neprezradí,“ oponuje Nizar. Vezme si späť noviny, aj keby ich mal neskôr použiť len ako učebnú pomôcku. „Už som poslal správu madam Bonesovej. Čo OPČP urobí s týmto pokusom o infiltráciu, je teraz na nich.“

*          *          *          *

Amelia často s vďačnosťou premýšľa nad tým, že Kingsley bol ochotný vymeniť si s ňou kanceláriu až do volieb. Ešte vďačnejšia je za to, že Ila Patilová sa rozhodla pripojiť sa k nej vo „vyhnanstve“, keď sa vrátila na svoj post ako obyčajná členka Wizengamotu a advokátka na súdoch. Scrimgeour aj Kingsley sú teraz nad ňou, ale ani jeden z nich nie je taký hlúpy, aby konal na základe tejto technikálie.

Keď počuje prasknutie, zdvihne zrak a zbadá v kancelárii domáceho škriatka. Keďže celá britská populácia škriatkov teraz býva v Rokforte, je len obmedzený počet ľudí, ktorí mohli škriatka poslať. „Áno? Môžem ti pomôcť?“

„Ospravedlňujem sa za vyrušenie, madam Bonesová,“ hovorí škriatka a ukláňa sa. Má čistú bielu utierku a koženú taštičku, ale na krku sa jej leskne striebro. Amelia si myslí, že je to šperk, ale potom tú myšlienku zavrhne ako smiešnu. Domáci škriatkovia také veci nenosia. „Mám pre vás správu.“ Domáci škriatok jej podáva zvitok s výrazom očakávania.

Amelia vezme prútik a urobí niekoľko kúziel, aby zistila, či je zvitok bezpečný. Okrem potenciálnej správy, ktorú obsahuje, nie je na ňom žiadny náznak problémov. „Poznám ťa,“ hovorí domácemu škriatkovi po tom, čo vezme zvitok. „Si tá domáca škriatka, ktorú Bartemius Crouch hlúpo prepustil za tú záležitosť počas Svetového poháru v metlobale.“

Domová škriatka sčervenela a pozrel na podlahu. „Winky neurobila nič zlé, madam Bonesová.“

„Chytili ťa s prútikom iného čarodejníka,“ hovorí Amelia ráznym hlasom a zastaví sa, keď si všimne pečať zo zeleného vosku. Vzpriamený rohatý had pred jarabinou. Má nejasnú spomienku, že tú pečať už niekedy videla, ale najviac jej pripomína erb Slizolinu na Rokforte. „Podľa zákona ministerstva nemajú neľudské bytosti v Británii právo vlastniť prútik.“

„Ak Winky dostala príkaz od čarodejníka zo svojej starej rodiny, aby držala prútik, Winky nemala na výber,“ hovorí domáci škriatok.

Amelia prekvapene zdvihne pohľad. Škriatok stále hľadí na podlahu, ale to je pre domáceho škriatka určite netypické správanie. „Tak ti to bolo nariadené?“

Domový škriatok prikývne. „Pán Crouch prikázal Winky, aby držala prútik, kým on uvalil kliatbu imperius na pána Bartyho za to, že bol neposlušný chlapec a správal sa zle.“ Škriatok sa potiahne za ucho a zafňuká. „Neposlušný, neposlušný chlapec. Winky si pamätá, keď bol pán Barty dobrý chlapec.“

Svedectvo domáceho škriatka sa na súde nepovažuje za prípustné, pomyslí si Amelia s nevôľou. Bartemius Crouch sa pred svojou smrťou určite nedržal zákonov ministerstva. Ak by Fudge nespanikáril a nenariadil, aby Barty Crouch mladší dostal dementorov bozk bez riadneho súdneho konania, možno by teraz nečelili hroziacej politickej katastrofe. Mala by informovať Kingsleyho...

Kingsley Shacklebolt má u Dumbledora slovo a Dumbledore to všetko tvrdil minulý jún. Ona je tá hlupaňa, ktorá tomu nevenovala dostatočnú pozornosť.

„Počkaj chvíľu, Winky,“ hovorí Amelia a rozbaľuje krátky list. Písmo je výrazné, kultivované, zamerané skôr na čitateľnosť ako na ozdobnosť.

 Pre madam, ktorá sa čoskoro stane ministerkou namiesto trojice idiotov,

Pius Thicknesse je pod kliatbou tempero imperius. Pravdepodobne je potrebná diskrétnosť.

 Nizar Slizolin, uvedomí si Amelia a zamračí sa. Pečať na zvitku mala rovnaký dizajn ako strieborný prsteň, ktorý mal na prste, keď ju v januári navštívil v kancelárii.

Potom jej dôjde celý význam listu. „Ó, dobrý Bože.“

„Má Winky odniesť správu späť na Rokfort, madam Bonesová?“

Amelia pokrúti hlavou. „Nie, ďakujem. Len daj odosielateľovi vedieť, že bol doručený a pochopený.“ Domáca škriatka prikývne a zmizne.

„Ila!“ Amelia chytí svoj habit a oblieka si ho, keď vychádza zo svojej kancelárie. "Ak mám nejaké schôdzky, zruš ich na zvyšok popoludnia. Ak bude nejaká núdzová situácia, ktorá si bude vyžadovať moju pozornosť, budem u Kingsleyho Shacklebolta."

Ila niekoľkokrát prekvapene zamrká, potom prikývne. „Samozrejme, madam. Postarám sa o to.“

Amelia vojde do Kingsleyho kancelárie bez zaklopania a pozrie sa do očí Rufusovi Scrimgeourovi. „Zavri tie prekliate dvere,“ zasyčí. Rufus, prekvapený, urobí, čo žiada.

„Čo sa deje, Amelia?“ opýta sa Kingsley svojím večne vážnym hlasom.

„Máme problém. Možno ide o porušenie bezpečnosti, alebo o niečí nezmyselný žart, ale výsledok je rovnaký,“ hovorí Amelia. „Pius Thicknesse koná pod vplyvom kliatby imperius.“

Rufus sa zamračí. „No tak, Amelia! Nemôžeš jednoducho obviňovať svojich nových politických oponentov, že sú pod vplyvom imperiusu, len aby si sa zbavila konkurencie!“

Amelia prevráti oči. „Prosím ťa,“ povie s úplným pohŕdaním. „Thicknesse je relatívne neznámy advokát. Ak by som sa chcela zbaviť konkurencie, zbavila by som sa teba, ty starý blázon.“

„Veľmi dobrý postreh,“ priznáva Rufus s úsmevom. „Máš na to dôkaz, predpokladám?“

„Iba niečí fundovaný názor.“ Amelia sa pozrie na Kingsleyho. „A ja ho považujem za čestný a užitočný zdroj informácií, aj keď sú tieto informácie niekedy veľmi nežiaduce.“

„Nikdy si sa nemýlila, Amelia. Ak je Thicknesse prekliaty, nebude to žiadny sakramentský žart,“ hovorí Kingsley. „Bude to infiltrácia...“ Prekvapene sa odmlčí. „Zmenila si názor. Veríš, že on sa vrátil. Ten, ktorého meno sa nesmie vysloviť.“

„Victoria Bluebellová mi zmenila názor, Kingsley,“ odsekne mu Amelia. „Sedemnásťročná dievčina s potvrdeným temným znamením, ktoré patrí nasledovníkom Ty-vieš-koho! Magické znamenie, ktorú nemožno udeliť nikomu mladšiemu ako 18 rokov!“

Rufus prikývne. „Sám som si to uvedomil pár dní po skončení jej procesu,“ hovorí a prekvapí ju. „Hanbím sa, že mi to trvalo tak dlho, aby som bol úprimný. Kedysi som bol oveľa bystrejší. Preto kandidujem na ministra. Myslel som si, že kandidujem proti niekomu, kto stále pevne verí, že Ty-vieš-kto je mŕtvy!“

Amelia sa na neho stroho usmeje. „Robila som to z toho istého dôvodu. Nečakala som, že budeš mojim konkurentom, Rufus.“

„Tak to sme obaja hlupáci,“ hovorí Rufus priateľsky, hoci pre kohokoľvek iného by to stále znelo ako nahnevané zavrčanie. Nikdy nebol dobrý v tom, aby bol príjemný. „No?“ Rufus sa pozrie na Kingsleyho. „Teraz si šéf OPČP, chlapče. Čo s tým urobíme?“

Kingsley ani nemrkne, keď ho nazvú chlapcom. Je zvyknutý na Rufusa a Alastor Moody často pôsobí v porovnaní s Rufusom ako gentleman. „Môžeme použiť kúzla, aby sme nenápadne odhalili kliatbu, ale nemyslím si, že by sme ju mali odstraňovať. Niekto si dal veľkú námahu, aby na Piusa Thicknessa, mimoriadne tvrdohlavého človeka, úspešne uvalil kliatbu imperius. Navrhujem, aby sme využili túto príležitosť a zistili, čo presne chce dosiahnuť naša nežiaduca mŕtvola. Nedotknuteľní radi pomôžu; Thicknesse si ich prítomnosť ani nevšimne.“

„Nie je to také uspokojujúce ako začarovanie Thicknessa za to, že sa vystavil nebezpečenstvu,“ zamrmle Rufus, „ale je to dobrý, solídny plán. Ak Thicknesse s niekým hovorí alebo niekoho prekľaje, aurori to budú musieť vedieť. Je poučné nechať Thicknessa zatiaľ pod vplyvom imperiusu, ale nebudem destabilizovať naše ministerstvo tým, že dovolím ostatným, aby mu pomáhali, bez ohľadu na to, či sú ochotní alebo nie.“

„Nepáči sa mi myšlienka nechať nevinného človeka prekliateho len preto, aby sme zistili motívy ostatných... ale ide o neho. Tento problém je príliš veľký, príliš smrteľný, aby sme riskovali.“ Amelia prikývne. „Súhlasím, Kingsley. Chceš požiadať o pomoc nedotknuteľných, alebo to mám urobiť ja?“

„Obaja kandidujete na ministra. Okrem toho, že viete o Thicknessovom prekliatí, musíte zostať čo najviac neutrálni,“ odpovedá Kingsley a zamračí sa na Rufusa. „Aspoň Amelia rezignovala, Rufus.“

„To áno, ale ja som nemal v úmysle tak urobiť, kým som nevedel, či budem musieť zmeniť kanceláriu,“ odpovedá Rufus. „A teraz viem, že vôbec nebudem musieť.“

Amelia sa na neho pozrie. „Prepáč?“

Rufus sa usmeje a odhalí svoje zožltnuté zuby, ktoré má vďaka svojmu nešťastnému zlozvyku fajčiť tabak. „Kornelius skôr či neskôr stratí chuť sťažovať sa. Keď sa to stane, budem pokračovať vo svojej kampani za ministra až do dňa pred hlasovaním, kedy sa zdvorilo stiahnem a poviem, že by som radšej zostal naďalej vedúcim oddelenia aurorov na OPČP. Nevďačná úloha upratať tento bordel na ministerstve padne na tvoje schopné plecia, Amelia.“

„Ďakujem za takú veľkorysosť,“ povie Amelia sucho. „Potom sa hlasovanie bude týkať len Thicknessa a mňa. To by mohlo byť zaujímavé.“

„Vieme presne, prečo by Ten-ktorého-meno-nesmieme-vyslovovať chcel, aby ministerstvo viedol agent pod vplyvom kliatby imperius.“ Kingsley skloní hlavu pred Ameliou. „Ďakujem, že si ma na to upozornila. Ak nemáte vy dvaja nič ďalšie, musím naplánovať kontrarozviedku.“

Amelia a Rufus opúšťajú Kingsleyho kanceláriu a prechádzajú okolo jeho sekretára, ktorý na nich zmätene hľadí, keď zostávajú spolu. Vo Finkleho svete sa politickí oponenti nemajú správať zdvorilo.

Kráča vedľa Rufusa, keď prechádzajú bludiskom kancelárií OPČP. Ešte nevie, kam idú, a ani ju to veľmi nezaujíma. „Do čerta,“ napokon vyhlási.

„To je príliš mierne,“ zavrčí Rufus. „Toto je nebezpečná hra, Amelia. Zaujímalo by ma, či nie sme na ňu obaja príliš starí.“

„Hovor za seba. Ja mám len štyridsaťtri rokov.“

„Ale ja mám sedemdesiatjeden.“ Rufus sa zastaví a oprie sa o palicu, hľadiac na more stolov v otvorenom átriu, kde sídli mnoho mladších aurorov a ich asistentov. „Žil som ťažký život v službách nášho ministerstva, Amelia. Ak by bol niekto mladý, kto by ma mohol nahradiť, naozaj by som odišiel do dôchodku, ale ty si mi ukradla najlepšieho človeka z môjho oddelenia a dosadila ho do svojej kancelárie!“

Amelia sa usmeje. „Vôbec to neľutujem. Kingsley je predsa najlepší človek na túto prácu.“

„To áno,“ súhlasí Rufus a povzdychne si. „Bojoval som v európskej vojne a v britskej čarodejníckej vojne, Amelia. Nechcel som vidieť ďalšiu vojnu na tomto ostrove.“

Amelia sa rozhliada po átriu a vidí mladé tváre príliš mnohých nevinných ľudí, ktorí si ešte neuvedomujú, v akom nebezpečenstve sa nachádzajú. „Ani ja.“