Preklady fanfiction Harryho Pottera

Hermiona zdvihne posledný list starodávneho papiera a uvedomí si, že jej došli listy. To bol posledný riadok, ktorý jej Nizar napísal pred viac ako deväťsto sedemdesiatimi ôsmimi rokmi.

Vytiahne zvitky spod druhého vankúša a vyberie ďalší kožený pásik, ktorý je ako hodváb, a ruky sa jej trasú. Prvý zvitok ju prinúti zalapať po dychu. Je na ňom ona sama, taká drobná a mladá, ako stojí hneď za jaskynným trollom v bezvedomí v zničenej kúpeľni. Obraz sa hýbe ako čarodejnícka fotografia, ale je to nastavená spomienka, ktorá sa preháňa po papieri, nie magicky zachytené dojmy. Na ďalšom je tiež ona, píše brkom na zvitok, pričom občas zdvihne zrak, akoby niekoho hľadala. To bolo minulý rok; má na sebe náušnice z vianočného plesu, pretože pohľad na ne spôsoboval, že Ron naberal nešťastné farby.

Hermionu akosi neprekvapuje, že na poslednom obrázku je ona sama, ako sa usmieva ako bláznivý diabol nad kopou kníh. Odvaha, pomsta a inteligencia. Harry mal vždy záľubu práve v týchto vlastnostiach.

Ach. No. To vlastne veľa vysvetľuje, prečo by sa Nizar zaujímal o profesora Snapea. Bolo to len trochu menej zvláštne, než kým si to všetko prečítala.

A do Nizara si bola zaľúbená tri mesiace. Hermiona si zaborí tvár do dlaní a na dlaniach pocíti horúci rumenec. Tým sa všetko opäť stalo trápnym.

Na druhej strane, to, že teraz vie, kto Nizar vlastne je, urobilo výbornú prácu, aby tá trápna zamilovanosť bola veľmi, veľmi mŕtva. Nikdy na Harryho takto nepomyslela a ani nechcela.

Hermiona opatrne skrútila zvitky späť do jediného a omotala koženou páskou, aby ich zviazala. Posledný list vloží späť do obálky označenej číslom stopätnásť; všetky ostatné obálky starostlivo skontroluje, aby sa uistila, že sú uzavreté, a potom ich koženou stuhou opäť zviaže. Vytiahne prútik a potom vykukne medzi záclony. Na východe sa práve začína rozjasňovať obloha, čo znamená, že je takmer šesť hodín.

Cíti sa úplne mizerne a zároveň podivne povznesene. Takýto problém jej chýbal na riešenie, radosť z hádanky, a jej najlepší priateľ jej ho opäť vrátil. Len veľkou okľukou.

Hermiona zruší štítové kúzlo, ale nie muffliato. „Dobby?“ zavolá ticho.

Dobby sa o chvíľu objaví pred ňou a pretrie si veľké zelené oči. „Dobby je tu, slečna Grangerová - slečna Grangerová je rozrušená!“ zapiští Dobby prekvapene a znepokojene na ňu hľadí.

Hermiona si pritisne prst na pery, veľmi rada, že muffliato nezrušila. Dobby chápavo prikývne. "Nie som rozrušená. Len som čítala smutné veci." Uškrnie sa, keď sa na ňu škriatok neveriacky pozrie. „Dobre, som rozrušená, ale nie... Momentálne naozaj nemám tie správne slová.“ Strhne z háčika župan a oblečie si ho cez pyžamo. Potom si strčí nohy do papúč a až potom pozbiera zväzok listov a zvitkov. "Môžeš ma zobrať do triedy profesora Slizolina, Dobby? Viem, že je ešte skoro, ale on ma už čaká."

Dobby nakloní hlavu, až sa mu špička ucha v ponožke vlečie po zemi. „Slečna Grangerová vie, kto je Ochranca.“

„No, on mi to... tak trochu povedal,“ podarí sa Hermione a pozrie na to, čo nesie. „Počkaj. Ty to vieš?“

„To vedia všetci škriatkovia z Rokfortu,“ povie Dobby, akoby to malo byť samozrejmé. Potom ju jemne chytí za ruku a premiestni ich priamo do učebne obrany. "Dobby musí ísť na ráno pomáhať do kuchyne. Bude slečna Grangerová v poriadku?"

„Áno, Dobby.“ Hermiona sa prinúti k úsmevu. "Choď. Ďakujem."

Keď domáci škriatok odíde, Hermiona si prezerá dvere a hryzie si pritom pery. Liatinové S je také jednoduché, a predsa zrazu také zastrašujúce. Otočené na jednu stranu pripomína hada a otočené na druhú stranu je to S. Rozmýšľa, či ho má otočiť, aby klopala na správne dvere, ale nevie si spomenúť, na ktorú stranu ho profesor otočil...

Ach, už zase váha! Hermiona pevnou rukou zaklope na dvere a čaká.

Je si takmer istá, že jej nikto neotvorí, až konečne počuje, ako sa otočila kľučka. Dosť jej trvá, kým vydrží, keď sa dvere otvoria a odhalia profesora Slizolina oblečeného v niečom, čo vyzerá ako veľmi starodávne biele pyžamo z... možno z Číny? Teda nie pyžamo, nie s tými rukávmi a výšivkou na manžetách.

„Vyzeráte hrozne!“ vyhŕkne Hermiona, keď uvidí jeho tvár. Vyzerá vyčerpaný alebo chorý, alebo možno oboje.

„Uhm, ďakujem?“ Nizar si pretrie tvár, pokúsi sa uhladiť zamotané vlasy a otvorí dvere širšie, kým jej gestom naznačí, aby vstúpila. Nygell nie je na svojom bidle a tri deti spia vo svojich portrétoch. "Ťažká noc. Išiel som spať až neskoro. Alebo veľmi skoro. Vlastne ani neviem."

„Aha.“ Hermiona chce vedieť, čo sa stalo, ale ona je stále študentka a on je stále učiteľ. „Ste v poriadku?“ spýta sa namiesto toho. Chce ho objať, ale to sa tiež nepatrí.

"Budem. Včera večer som utekal na Výšiny. Filky, prosím ťa, budem ťa navždy milovať, ak mi prinesieš čaj."

Domáci škriatok zdvihne zrak od miesta, kde prehrabuje oheň, aby opäť ožil. „Filky to urobiť, profesor!“ povie veselo. Potom natiahne ruku, aby pohladila Kanzu po zdvihnutej hlave, než sa odmiestni.

"Príliš veľa veselosti. Príliš skoro. Nie." Nizar prejde k stolu, sadne si a potom si oprie tvár o dosku stola. „Vy ste nespali?“

Hermiona sa snaží neusmievať. Zamračený profesor Slizolin, ktorého ráno vidia vo Veľkej sále, je teda jeho vylepšená verzia. "Ehm, nie, pane. Čítala som si. Uhm. Všetko."

Keď sa na stole objaví podnos s tromi šálkami čaju, pariacou sa kanvicou a maličkými raňajkovými rožkami v miskách, Nizar povie: "Môžeš si sadnúť, vieš. Ak si nespala, potrebuješ čaj rovnako ako ja."

„Niekoľkokrát ste spomínali, že vám chýba čaj.“ Hermiona sa opatrne posadí oproti nemu a drží sa chrbtom k stene, aby videla na chodbu od obývačky. Ak sú tam tri šálky, v týchto priestoroch je stále majster elixírov a ona sa nechce vyľakať, ak sa zrazu objaví za ňou. „Myslím v listoch.“

Nizar zdvihne hlavu a naleje čaj, pozrie na šálku, pridá cukor a zamieša ho tak, že pohybom prsta v kruhu víri tekutinu namiesto toho, aby sa obťažoval lyžičkou. „Áno?“

Hermiona ho kopíruje, hoci pridáva mlieko a používa skutočnú lyžičku. „Áno. Konečne mi aj poriadne vysvetlili, čo je to horcrux. Nad tým som rozmýšľala už od januára."

Venuje jej zmätený pohľad, kým sa jeho výraz vyjasní. "Aha! Úplne som zabudol, že ste sa na ne pýtali počas toho incidentu s horcruxom v aspekte odpadovej miestnosti. Chápem to tak, že ste si potom v knižnici vyhľadali horcruxy?"

„A nič som tam nenašla,“ povie Hermiona. "O horcruxoch ani slovo! Jediné, čo som pred včerajšou nocou vedela, bolo, že je to staroanglické slovo, ktoré znamená zlá nádoba."

Nizar zdvihne svoju šálku čaju. „Vlastne sme ich volali nádoby na duše, hoci zlý je lepší preklad.“

Hermiona súhlasne prikývne. Nedokáže si predstaviť okolnosti, za ktorých by sa horcrux nepoužil na zlo. "Ehm. Tie listy. Nemôžem ich mať v bezpečí, nie na internáte. A myslím, že by ste si ich mali prečítať, pane."

Nizar vypije polovicu čaju, kým znova prehovorí, čo Hermione poskytne čas, aby sa napila vlastného. Známy úkon upokojí jej rozochvené nervy. „Sú také poučné?“

„Áno, pane,“ odpovie Hermiona. "Sú, ehm... sú veľmi ako vy. Počkajte, hovorili ste, že ste včera večer utekali až na Výšiny? Na Výšiny Brae? K tým kopcom, ktoré sú vzdialené vyše päť míľ?"

„Áno, bežal.“

„Včera v noci snežilo,“ povie Hermiona úplne nesúhlasne.

"Vlastne bola poľadovica. Verte mi, po istom čase? Ľad nemá šancu." Nizar sa začne tváriť ostražitejšie. „Takže otázky?“

„Aha. Áno.“ Hermiona sa snaží usporiadať si myšlienky. "Ja - vy si ma vôbec nepamätáte, však? Myslím kvôli tomu, že ochranné kúzlo bolo prerušené presunutím obrazu."

Nizar pokrúti hlavou. "Nie, nepamätám. Je mi to ľúto. Nepamätám si nikoho z vás od... vtedy."

"To je v poriadku. Chápem prečo," začne Hermiona, ale on zúži oči.

„Nie je to v poriadku.“ Nizar sa zahľadí na šálku, ktorú už stihol vyprázdniť, a naleje si druhú. „Koľko strašných odhalení zvládnete za jeden deň, slečna Grangerová?“

„Už som prečítala dvadsaťsedem rokov odhalení a nie všetky boli láskavé.“ Hermiona si spomenie na jeho posledné napísané slová. "Už som si kvôli tomu niekoľkokrát poplakala. Predpokladám, že ešte pár ďalších nezaškodí."

Nizar sa na ňu usmeje. „Správne zoradené,“ zamrmle. „Som si istý, že si pamätáte, koľko histórie tejto školy sa medzičasom a teraz pokazilo.“

„Vzhľadom na to, že o tom často hovoríte a profesor Salazar je kvôli tomu na hodinách dejepisu absolútne na nervy?“ Hermiona sa neisto usmiala. "Ťažko sa tomu vyhnúť, pane. To a, nuž, nikto nič priamo nespomínal, ale vzhľadom na to, čo sa stalo so zmluvou domácich škriatkov, vy a profesor Salazar máte podozrenie, že to bolo úmyselné."

„Nie. Vieme, že to bolo úmyselné,“ opraví ju Nizar, ale namiesto toho, aby sa na ňu pozrel, hľadí do svojej šálky. "Ochranné kúzla nie sú jedinou príčinou mojich zlyhávajúcich spomienok, slečna Grangerová. Muž, ktorý vytvoril rozdelenie tejto školy, jej rivalitu a falošnú históriu - len nedávno som si spomenul, že na môj portrét vrhol Obliviscaris Omnia."

Hermiona cítila, ako sa rozžiarila. „Zabudni na všetko,“ zašepká. „Ach, Bože.“

„Takáto mágia bola v našich časoch považovaná za absolútne zakázanú, dokonca aj tými, ktorí boli naklonení zlu,“ hovorí Nizar. "Je to jedna z mála ochrán, ktorú portrét nemal. Nepamätám si nič z nasledujúcich päťdesiatich rokov po zoslaní tohto kúzla, a to trvá - až do konca sedemdesiatych rokov 17. storočia je ťažké vybaviť si veci so skutočnou jasnosťou. Možno si už nikdy nebudem vedieť spomenúť na veci tak, ako by som mal." Odfrkne si. „Dokonca aj niektoré záblesky, ktoré som mal, sú prázdne miesta.“

„To je...“ Hermiona si zahryzne do pery. "Hrozné. Je to hrozné. To nie je fér!"

Vyzerá zmätene. „Ku komu?“

„K vám, vy...!“ Hermiona so sebou trhne. „Nie je to fér voči vám.“

Nizar sa na ňu zrazu usmeje. „Veľmi by som chcel vedieť, ako ste ma chceli nazvať.“

Hermiona skloní hlavu. "Naozaj, naozaj by som to nemala hovoriť. Nie je to slušné."

„Predpokladám, že to závisí od toho, s kým sa chceš práve teraz rozprávať.“

Hermiona trhne hlavou a pozrie sa naňho. „Ale...“

Nizar si vzdychne. „To, že si nespomínam, neznamená, že nerozumiem.“

„Môžeme byť priatelia?“ Hermiona sa váhavo spýta. „Veď to nie je... vhodné, však?“

"Na verejnosti? Určite nie," odpovie Nizar. "Ale v našich časoch neexistovali žiadne hlúposti o priateľstve medzi ľuďmi rôzneho postavenia a veku. V rámci spravodlivosti však treba povedať, že je rok 1996 - keby ste boli mladšia, vôbec by som o tom neuvažoval, ale v septembri budete mať sedemnásť. Ľubovoľný dátum z vás zázračne neurobí zrazu dospelejšiu, inteligentnejšiu alebo schopnejšiu, než ste. To však neznamená, že sa znížia isté normy správania, ktoré som stanovil, a určite by som očakával, že sa budete na verejnosti správať slušne."

Hermiona prehltne a povie: „Chcela som vás nazvať, ehm, blbec.“

„To je všetko?“ Začne sa smiať. "To je to najhoršie? Naozaj? Vzhľadom na modrinu, ktorú ste raz zanechali na tvári Draca Malfoya, by som čakal niečo ohnivejšie!"

"Zanechala som mu v treťom ročníku modrinu? Videli ste ju?" spýta sa Hermiona s úsmevom.

"Samozrejme, že som ju videl. Kňučal o tom údere so slovom, ktoré nebudem opakovať. Povedal som mu, že si zaslúži horšie. Draco sa so mnou týždeň nerozprával, až sa napokon jednej noci vykradol z internátu a povedal, že ho mrzí, že povedal to slovo." Nizar sa zdá byť pobavený. "Spýtal som sa, či sa vám ospravedlní, a on povedal, že nevie ako. Vzhľadom na to, aká zlá bola vtedy rivalita a ako dlho mi trvalo, kým som vás, tvrdohlavých idiotov, dotlačil k tomu, aby ste sa začali vnímať ako ľudia, a nie ako nálepky... no, nemôžem mu vyčítať, že nevedel ako. Takisto sa bál, že mu naozaj odstránite niektoré zuby päsťou, ak sa k vám v tomto ročníku ešte raz priblíži."

„Asi by som to urobila.“ Hermiona pocítila, ako sa jej na pleciach usadil ľahký druh úľavy. Nestratila svojho najlepšieho priateľa. Bude to veľmi, veľmi odlišné, ale ona sa dokáže prispôsobiť odlišnostiam. Prispôsobila sa z prehnane usilovnej šprtky bez kamarátov na základnej škole na prehnane usilovnú čarodejnicu, ktorá vedela čarovať a ktorú poslali do čarodejníckej internátnej školy. "Ale Draco sa ospravedlnil. Na konci zimných prázdnin v januári."

"Trvalo mu to dosť dlho. Dúfam, že to bolo vhodné."

„Bolo to mätúce!“ Hermiona sa začervená, keď sa znova rozosmeje. "Áno, bolo to ‚vhodné‘, ale aj tak to bolo mätúce. Dokonca aj s vecami v lepšom stave, než boli. Nikdy som nečakala, že to Draco Malfoy urobí. Naozaj som nečakala, že prijme čiastočné občianstvo v Spojenom kráľovstve, najmä ako šľachtic priamo zodpovedný kráľovnej! To je... to je..."

„To je znak mladého muža, ktorý chce byť lepší,“ povie Nizar potichu.

Hermiona sa opäť pristihne pri tom, že uvažuje, či to bol Draco, kto poslal plniace pero. Používa ho, no ak ho poslal on, nedokáže to povedať. Nepovedal ani slovo. „Asi áno.“

"Prekvapuje ma, že sa nepýtate na moje vlasy. To chceli vedieť Black s Lupinom."

„Remus a Sirius to vedia?“ spýta sa Hermiona prekvapene. „A... predpokladám, že by to vedel aj profesor Snape.“

„Nikdy nebuďte v tesnom kontakte s vlkolakom v dňoch pred splnom, ak sa snažíte udržať tajomstvo,“ povie Nizar nevrlo. "Priznávam, keď som sa s oboma stretol prvýkrát, tiež som to nevedel. Až druhá návšteva na Grimmauldovom námestí vypustila túto konkrétnu mačku z vreca. A áno, profesor Snape to vie. Je prvým človekom, ktorému som to povedal po tom, čo som to zistil, a nebolo to náhlou spomienkou. Bolo to tým, že som bol dosť rozumný na to, aby som si napísal list."

„To je ten istý deň, keď ste vyskočili z okna na druhom poschodí,“ háda Hermiona a on prikývne. „Ehm, ako sa s tou správou vysporiadal profesor Snape?“

"Ako on sám. Je to veľmi zvláštny typ človeka, slečna Grangerová. Bol to hlboký šok." Nizar si podoprel bradu na jednej ruke. "Spomínal som, že vek svojho času nebol prekážkou priateľstva? V čarodejníckom svete, ak ste boli v štrnástich rokoch dosť starí na to, aby ste sa uchádzali o učňovstvo, považovali vás za dospelého, schopného robiť vlastné rozhodnutia. Intímny vzťah medzi študentom v učňovskom veku a dospelým sa považoval za nevhodný len vtedy, ak ste boli zároveň učňom toho istého dospelého. Vaši učitelia tieto názory nezdieľajú. Najmä profesor Snape nezdieľa tieto názory. Našťastie mám štyridsaťdva rokov a vďaka portrétu som určite starší ako on."

„Správne.“ Hermione to stále pripadá zvláštne. Pravdepodobne jej to vždy bude pripadať čudné. „To však vysvetľuje, čo ste písali v listoch o Eithnemael.“

Nizar sa zatvári nechápavo, že to nepozná. „Eithnemael?“

„Učila ma krvnú mágiu, otec,“ povie Briceov portrét a získa si Hermioninu pozornosť. Prebúdza sa a venuje Nizarovi suchý pohľad. "Veľmi nepríjemné objaviť svoju budúcu manželku v niekom, komu nemôžeš ani dvoriť, kým neskončíš učňovskú prax. Bože, ty si na ňu vôbec nepamätáš, však?" Brice sa smutne spýta.

„Nie, ale to, že si pamätám Gedeloc, je asi malý zázrak,“ povie Nizar. „Povedz mi o nej neskôr, prosím.“

Hermiona zúfalo zmení tému späť k tomu, o čom sa bavili. „Sirius?“

„Zistil, že jeho syn z manželstva je v bezpečí, a v ten istý deň sa vyrovnával s vedomím, že ho stratil vo všetkých právne záväzných významoch tohto slova,“ povie Nizar. „Lupin mi povedal, že povedať, že Sirius Black bol rozrušený, by znamenalo značné podcenenie.“

"Čo si myslíte o... ehm, o tom? Vždy sme si mysleli, že je vaším krstným otcom, kým o tom nezačal písať Prorok."

"Aha. No. Muž, s ktorým chodím, a muž, ktorý bol kedysi mojím otcom zo zákonného manželstva, sa pokúsili navzájom zabiť. Často." Nizar sa usmeje. „Odhliadnuc od trápnosti, myslím, že je to vtipné.“

„To si celý ty,“ povie Hermiona a prevráti očami, kým ju mozog dobehne. „Teda...!“

Znova sa zasmeje. „Bolo by to menej trápne, keby som ťa volal Hermiona?“

Hermiona cíti, ako sa jej tvár rozpaľuje. "Ja neviem. Skúsme to a zistíme to?"

„To je fér, Hermiona,“ súhlasí Nizar.

Líca jej ešte stále horia, ale zatiaľ to nehodlá nechať len tak. Možno ak ju to bude trápiť aj o týždeň, požiada ho, aby s tým prestal, aspoň kým neukončí štúdium na Rokforte. "Nemusím sa pýtať na tvoje vlasy a oči. Povedal si mi to v listoch."

„Aha.“ Nizar vyzerá prekvapene. „Potom sú naozaj informatívne, však?“

"Ehm, áno. Povedal si, že jedným z dôvodov, prečo si sa naučil byť metamorfmágom, je, že si..." Hermiona zaváha. "Neznášal si, keď ťa stále porovnávali s tvojím otcom. S Jamesom Potterom. Takže si to len zmenil a mal si vtedy sedemnásť rokov a práve to znamenalo, že si na nepodobal. Teda už sa na neho nepodobáš. Nie celkom."

„Aha,“ hovorí Nizar práve vtedy, keď profesor Snape vyhlási: „To vlastne dáva zmysel.“

Hermiona zapiští. Posadila sa tak, aby mala nejaké varovanie, a napriek tomu sa profesor Snape dokázal objaviť bez toho, aby si to všimla!

Na rozdiel od Nizara je Snape takmer oblečený, až na chýbajúce sako a habit. „Dnes ráno vyzeráš desne, Nizar.“

Nizar sa usmeje. „Lepšie ako ležať v lahodnom odpočinku.“

"To nebol lahodný odpočinok. To bolo neohrabané rozťahovanie umierajúceho idiota," oponuje Snape a načiahne sa po tretiu šálku čaju. „Dobré ráno, slečna Grangerová,“ povie oveľa zdvorilejším tónom, aj keď to znie strnulo.

"Ehm. Dobré ráno, p-pane," koktá Hermiona.

„Je príliš skoro na to, aby som sa vám pokúšal odhryznúť hlavu,“ odpovie Snape kamenným suchým hlasom a sadne si vedľa Nizara. „To si nechám na čas po siedmej hodine.“

„V tom prípade som v bezpečí aspoň štyridsať minút,“ povie Hermiona a potom sa zamračí. „Pane.“

Snape sa napije čaju a pozrie na ňu. "Slečna Grangerová, za štyri a pol roka som vám ešte neublížil napriek tomu, že ste ma osobne podpálili. Prosím, prestaňte kvičať od hrôzy."

Hermiona sa naňho zadíva. „Vy-vy viete o- vy ste vedeli, že som to bola ja?“

"Vy traja ste neboli nenápadní. Ešte som nestretol prvákov, ktorí by poznali význam tohto slova." Snape zdvihne obočie. "Okrem toho, ten incident bol užitočný. Povedal mi, že Quirrell je ten, o koho sa musím v súvislosti s kameňom zaujímať, aj keď som si ešte neuvedomoval, aký podiel sa z toho vykľuje."

„Boli to starostlivo formulované rozhovory, ktoré ste vy dvaja viedli.“ Nizar vyzerá, že sa podvolí nevyhnutnému a zje jeden z plnených rožkov domácich škriatkov.

"Prosím. To neboli rozhovory, to boli vyhrážky," odpovie Snape. „Ťažkosť spočívala v tom, nechať Quirrella rozmýšľať, z čej strany tie hrozby pochádzajú.“

„Ktorý z nich sa skutočne bál ohňa?“ Hermiona sa spýta. „Quirrell alebo V...“ Zaťala zuby. „Alebo Voldemort?“ Tak. Povedala to bez zaváhania. Dokonca aj Snape vyzerá spokojne, vzhľadom na to, že ho nikdy nič nepoteší.

"Ach, určite Quirrell. Voldemort sa ešte nemusel zaoberať limitmi fyzickej podoby." Na Nizarovej tvári sa objaví divoký, zlomyseľný úsmev, aký najčastejšie vída, keď sa počas tréningu súbojov hrá na ich nepriateľa.

Filky sa znova objaví v obývačke, ale na Nizarovo pyžamo sa pozrie úplne urazene, až sa Hermiona zachichotá. Musí to byť tým, že nemá župan. „Chce tu profesor raňajkovať?“ spýta sa Filky. „A má Filky priniesť raňajky pre slečnu Grangerovú?“

„Myslím, že by si to všimli, keby si to urobila, takže to druhé by nebol dobrý nápad,“ odpovie Nizar. „Aha, ale ten aktualizovaný rozvrh by nebol na škodu.“

„Áno, profesor Slizolin!“ Filky pokrčí hlavou a zmizne, ale nie skôr, ako Hermiona zbadá v jej ľavom uchu dva drobné strieborné krúžky.

„Šperky,“ zamrmle Hermiona. „To som rada.“

"Páči sa im to. Ten škriatok z Burgosu vyzeral, že má na sebe striebro váhy vlastného tela." Nizara vystrie ruku, aby zachytil rozvrh hodín, ktorý sa objaví vo vzduchu, skôr, ako stihne dopadnúť na rožky s raňajkami.

Hermiona sa usmeje, keď jej papier podá. „Hovorili ste, že ste stále hrávali metlobal.“ Hovoril aj o tom, ako veľmi mu chýba chrabromilský tím, ale to teraz nechce spomínať.

„Bolo to niečo, čo sa dalo robiť.“

„Ale prečo nový rozvrh?“ Hermiona sa spýta a rozbalí ho. „Práve sme ho dostali pre šiesty - prečo ma zaradili na MLOKy z obrany?“ Šokovane zalapá po dychu. Jej blok na ôsmu hodinu v pondelok je teraz voľný a prázdny, rovnako ako väčšina jej týždňa. Všetci ostatní sú na hodinách; je to ideálny čas na robenie domácich úloh.

„Pretože si tak predbehla to, čo robia piataci na obrane, že zdržiavať ťa by ti vôbec neprospelo,“ odpovie Nizar. „Gratulujem: teraz máš obranu v pondelok popoludní o druhej a v utorok ráno o desiatej.“

Hermiona nevie povedať, či je nadšená, alebo vydesená. "Profesorka McGonagallová to schválila? Čo na to všetci povedia?"

"Budú sa venovať slečne Changovej, ktorú preložili do siedmeho ročníka na MLOKy. Nemyslím si, že bude pripravená na skúšku na konci semestra. Možno v polovici budúceho semestra, ale nie teraz. Má rovnaké ťažkosti ako ty; nechať ju v šiestom ročníku by znamenalo potlačiť jej pokrok, a to odmietam komukoľvek urobiť." Pokrútil hlavou. "Musím Ginny Weasleyovú presunúť do piateho ročníka, ale mám obavy, že sa ma istí ryšavci pokúsia zavraždiť. Prekliate sexistické nezmysly!"

Hermiona niekoľkokrát zažmurká, zaskočená tým výbuchom. "Ginny by to však mohla zvládnuť! Ľahko!"

„Nie VČÚ, ale áno, inak by mohla, a ja mám v ceste prekážku.“ Nizar prekríži ruky a tvári sa rozzúrene.

„Kým bude trucovať, prezrite si, prosím, zvyšok svojho rozvrhu,“ povie jej Snape. „Váš sa dal prerobiť oveľa ľahšie ako rozvrh slečny Changovej.“

"Stále tvrdím, že by si mal ustúpiť a povedať Filiusovi, aby jej zaobstaral obracač času. Bolo by to jednoduchšie."

„Nie, Nizar,“ zavrčí Snape.

„Práve teraz nemáme do činenia s neliečeným vlkolakom, utečeným trestancom ani s Dumbledorom, ktorý presviedča deti, aby sa stali jeho prisluhovačmi, Severus,“ povie Nizar. "Obracač času. Alebo len utrpenie z toho, že každý pondelok o štvrtej bude treba všetko opakovať slečne Changovej, namiesto toho, aby sa o to vôbec nebolo treba starať."

„Neznášam, keď si rozumný!“

Hermiona odhodlane hľadí na svoj rozvrh, červená sa ako oheň a dúfa, že si to nikto nevšimne. Neznie to ako hádka, aj keď sú veľmi dobrí v tom, aby to tak vyzeralo. Znie to oveľa viac ako flirtovanie, a to ona nechce vedieť!

Na novom rozvrhu je poznámka od profesorky McGonagallovej, ktorá očakáva, že Hermiona bude schopná stíhať zadanú prácu. To nie je len súhlas profesora Slizolina, to je plná dôvera vedúcej jej fakulty.

Zaobchádza s ňou ako... ako s inteligentnou. Chce to celkom dosť, aby si svoj nový rozvrh nepritisla k hrudi.

"Počkať. A čo skúšky?" spýta sa Hermiona a pozrie na Nizara, keď sa zdá, že vo flirtovaní nastal pokoj.

„Som si absolútne istý, že na konci roka nebudeš mať žiadne problémy urobiť skúšku VČÚ z obrany, ako aj skúšku šiesteho ročníka, a to bez akýchkoľvek ťažkostí.“

„Ale ako?“ Hermiona sa spýta a snaží sa nezavýjať od zúfalstva. "Veď je to VČÚ! Budem sa musieť učiť...“

“Pretože v mojich triedach nie je koncoročná skúška pre nikoho okrem tých, čo sedia na VČÚ a MLOKoch." Nizar jej venuje nevinný pohľad, ktorý úplne zlyháva. „Moja posledná zadaná semestrálna esej, ktorá sa má odovzdať v júni, je záverečná skúška.“

Hermiona naňho zíza. Zo všetkých tých prefíkaných...! „Chystáte sa to niekomu povedať?“

"Určite. Asi týždeň pred termínom. Všetci zamestnanci práve uzatvárajú stávky o to, kto sa bude v panike tlačiť v knižnici, pretože si myslel, že sa vykašle na poslednú esej, a že dobré známky zo záverečnej skúšky mu dajú možnosť absolvovať moju triedu." Nizar sa usmieva ako mačka Škľabka z animovaného filmu od Disneyho, ktorý Hermiona videla ako dieťa. „Takýto chaos je vždy zábavné sledovať.“

Hermiona sa zamračí, pretože v nej zrazu rozkvitne podozrenie, ktoré mala celú noc. „Skoro ste sa stali klobučníkom, lebo ste sa hádali s triediacim klobúkom, však?“

Nizar sa pozrie na Snapea, ktorý prevracia očami. "Už som ti to hovoril. Hádanie sa je nebezpečné."

Snape si povzdychne. „Stále som veľmi rád, že si sa hádal s tým ochmeleným klobúkom.“

Hermiona tiež, hoci pravdepodobne z úplne iných dôvodov. "Ehm, viete, keby ste Ginny povedali o tom, že ju chcete posunúť o rok vyššie... asi by dokázala presvedčiť rodičov. Pravdepodobne prostredníctvom pocitu viny."

Nizar sa opäť usmeje.

„Vy - vy už si to urobil!“ Hermiona sa pozabudne a kopne ho pod stolom. „Úplný Slizolinčan!“

„Ďakujem, že si si všimla,“ povie Nizar sucho. „A som veľmi rád, zdá sa, že nedokážeš kopať ľudí tak silno, ako ich udieraš.“

Hermiona sa neskrýva za svoj rozvrh, keď sa na ňu Snape zamračí. „Ehm. Presúva sa ešte niekto?“

„Slečna Lovegoodová sa chystá svojou očarujúcou spoločnosťou nakaziť aj piatakov, ktorých nechávaš za sebou.“ Nizar sa usmeje. "Zaslúžia si, čo dostanú. Dobby!"

Dobby vbehne do miestnosti na miesto, ktoré pred niekoľkými minútami uvoľnila Filky. „Stále sa raňajkuje,“ povie prísne, ale potom zbadá Hermionu. „Potrebuje slečna Grangerová odviesť späť do chrabromilskej veže?“

"Áno, prosím. Buď nenápadný. Nikto sa nemusí dozvedieť, že bola celú noc a ráno inde ako vo svojej posteli," poučí ju Nizar. „Musíte sa pripraviť na vyučovanie, slečna Grangerová.“

Hermiona prikývne, vstane a narýchlo položí prázdnu šálku späť na podnos. "Áno, pane. Uh-ozaj by ste si mali prečítať tie listy," povie a vzápätí ju Dobby premiestni späť do jej postele zatiahnutej závesom. Tentoraz je to Dobby, kto si pred ďalším premiesnení priloží prst na pery.

Vydýchne si, hodí sa na posteľ a pozerá na baldachýn. „Ach. Ach, bože.“

„Zase si sa zobudila skoro, Grangerová?“ podráždene spýta sa Blishwicková.

„Ako vždy,“ odpovie sladkým hlasom a prevráti očami, keď na ňu Blishwicková nadáva. Úprimne.

Hermiona sa posadí a vykĺzne z postele, vezme si čisté oblečenie na celý deň a potom sa stiahne do kúpeľne. Žiadne z ostatných dievčat sa neprebudí, kým ich z postele nevytiahne vábenie raňajok.

Prehrabáva si vlasy kefou, keď si uvedomí, že už spriada plány, ako presvedčiť Rona, aby sa naučil oklumenciu. Nebude to prvá stopa, ktorú mu strčila pod jeho nevšímavý nos.

Možno je dobre, že so mnou triediaci klobúk nikdy nezaváhal, pomyslí si Hermiona a rozplače sa.