Preklady fanfiction Harryho Pottera

Pozn. prekladateľky: Hermiona a jej reakcie na novinky ohľadom Harryho. Miestami to bude slzavé údolie.

Hermiona počkala, kým domáci škriatok odíde, a potom vybehla na poschodie do dievčenského internátu piateho ročníka. Vstúpi a zatají dych, či sa niekto nechystá robiť rozruch kvôli jej neskorému návratu. Nikto sa nezobudí, a tak Hermiona narýchlo strčí celý náklad obálok a zväzok zvitkov pod posteľné prikrývky a potom sa ponáhľa do spoločnej kúpeľne, aby sa pripravila na spánok. Ak začne čítať teraz, mohla by zabudnúť, a každý sa nerád budí s nepríjemnou chuťou v ústach.

No vzhľadom na ranný dych niektorých chlapcov možno áno, ale Hermiona nepotrebovala, aby jej rodičia vštepovali návyky čistenia zubov pred spaním. Jediný raz, keď to zámerne odflákla, zanechalo to za sebou takú hroznú chuť, že si to už nikdy nechcela zopakovať.

Dobre, možno som trochu ako moji rodičia, pomyslela si Hermiona, keď sa prezliekala a uniformu vymenila za pyžamo. Niektoré jej spolužiačky dávajú prednosť nočným košeliam, ale ona bola dievčaťom s nohavicami dávno predtým, ako sa jej školské uniformy rozhodli znepríjemniť život. To, že Rokfort dovolí nosiť školské nohavice len niekomu, kto má prsia, ak sa hlási k inému pohlaviu, je - no, úplne spiatočnícke.

Hermiona si spomenie na Fortunatin obraz a na to, že na portréte má na sebe šaty v štýle, ktorý by sa určite považoval za nevhodný. Možno o tom bude môcť diskutovať s profesorom Salazarom. Medzi tým, ako profesor Slizolin udrel toho muža jej esejou do tváre, a tým kúskom s testovaním legilimencie, kde starší Slizolin odmietol byť desivý... teraz sa zdá oveľa menej impozantný.

Zalezie do postele a zatiahne závesy. Chvíľu trvá, kým si je istá, že muffliato vrhla správne, ale protego je oveľa ľahšie. Vysloví síce tretie kúzlo, ale to už len zanecháva nad posteľou vznášať sa guľu mäkkého bieleho svetla, takže si môže čítať bez toho, aby sa musela uchýliť k Lumosu alebo sviečkam. Potom odloží prútik pod vankúš a zvitok pod náhradný vankúš, aby si ho odložila na neskôr.

Viazanka, ktorá drží obálky zatvorené, je z plochej farbenej kože, nie zo stuhy, ako si najprv myslela. Pod prstami je ako hodváb, kvalitnejšia ako akýkoľvek kožený predmet, ktorého sa v živote dotkla.

Hermiona odloží všetky obálky nabok okrem tej s elegantným nápisom číslo jedna na prednej strane a otočí ju. Hneď sa jej zatají dych.

Potlač je čistá a výrazná, ale je taká veľmi známa. Je to Harryho rukopis a je to jej meno na prednej strane tejto zvláštnej obálky. Zdvihne chlopňu a trhne sebou, keď sa papier pokrčí, ale v ostatných posteliach sa nikto nepohne. Potom vytiahne dva listy zloženého papiera, ktorý je... zvláštny. Nevyzerá staro, ale má pocit, že je to starý zachovalý papier, na ktorý narazila v niektorých knihách z rokfortskej knižnice.

Na druhej strane Hermiona vie, že Salazar Slizolin mal niečo spoločné s Harryho zmiznutím zo Surrey. Možno má radšej na dotyk papier, ktorý sa viac podobá tomu, čo poznal pred stáročiami, a len ten má k dispozícii.

Ach, teraz váha! Neznáša nerozhodnosť. Odhodlane rozloží papier a začne čítať. Prvé, čo si všimne, je chýbajúci dátum, na ktorý si Harry dáva dosť záležať.

Drahá Hermiona,

hneď ako začínam, uvedomujem si, že som to mal urobiť už pred prekliatymi týždňami. Je toho toľko, že si ani nie som istý, či by som to dokázal zhrnúť. Nie, vlastne, zhrnúť to by bol hlúpy nápad. Je to príliš komplikované.

Sakra. Budeš si myslieť, že som sa zbláznil. Áno, som si vedomý toho, že ma už považujú za duševne chorého a že to nie je žiadna novinka.

Hermiona zažmurká, zaskočená tým jazykom. Harry je jeden z mála študentov, o ktorých vie, že nikdy necítili potrebu nadávať - no, okrem neslávne známeho incidentu s nespavosťou v treťom ročníku. To bola dlhá, angažovaná litánia, ktorá dokazovala, že Harry tie slová celkom dobre pozná. Potom sa ozval potlesk, čo Hermione nepomohlo, aby sa cítila ako menší idiot. Myšlienka, že Harry chcel spať, ale nemohol, že nenávidel svoju nespavosť, jej ani raz nenapadla. Zdalo sa jej to také užitočné! Teraz to už vie lepšie, ale tá tiráda Hermionu zároveň naučila, že na to, koľko im toho Harry povedal, bolo toho oveľa viac, čo vôbec nespomenul.

Rozmýšľal som, že sa pokúsim všetko napísať, ale naozaj nie som taký skvelý.

Po prvé: je možné cestovať späť v čase aj bez časovratu. Ako už bolo povedané, som naozaj rád, že si mi v treťom ročníku pomohla zachrániť Siriusa pomocou svojho časovratu. Tým, že to nebolo moje prvé cestovanie v čase, bolo to o niečo jednoduchšie.

"Ach, Harry. Čo si urobil?" Potom Hermiona prečíta ďalší riadok a musí potlačiť smiech.

Ja som to neurobil! Dobre, povedal som, že áno, ale nie som to ja, kto to urobil, a väčšinou to nie je moja vina.

Po druhé: neexistuje zázračný spôsob, ako poslať niekoho v čase dopredu. Nefunguje to, alebo nikto tu nevie, ako to urobiť. Vlastne, na svete je momentálne zrejme celý jeden človek, ktorý vie, ako cestovať v čase dozadu pomocou mágie, ale je to definitívne potvrdené. Nie dopredu.

Časovraty sa nedajú posúvať ani dopredu. Kto vlastne vynašiel časovraty? Prosím, povedz mi, že tie hlúpe veci majú svoje hranice.

Tak trochu som sa zasekol tam, kde som. Nie, vôbec nejde o žiadne "akože". Som zaseknutý. A nevadí mi to. Stále si myslím, že by som sa mal úplne stratiť, ale nie, všetko mi to vyhovuje.

Dobre, nie so všetkým. Chýbaš mi ty a Ron, Remus a Sirius a istý klan ryšavcov. To však naozaj nemôžem napraviť, takže ti môžem aspoň napísať. Vždy si mi hovorila, že cez leto nikdy nepíšem dosť, takže teraz ťa pochovám v listoch.

Nevysvetľujem to veľmi dobre, ale som nervózny, jasné?

Netuším, v ktorý deň dostaneš tento list, ale trúfnem si odhadnúť, že už určite nie je leto, nikto tebe ani Ronovi nič nepovedal a obaja sa zbláznite od starostí. Nerob to, dobre? V skutočnosti som v poriadku a pre tentoraz neklamem.

Stretol som liečiteľku. Skutočnú liečiteľku, niekoho, kto rozhodne prevyšuje madam Pomfreyovú a pravdepodobne aj všetkých u Svätého Munga. Je aj desivá, ale je to ten druh desivosti, ktorý upokojuje, pretože vieš, že desivosť nemieri na teba.

Stretnutie s tou liečiteľkou? Hermiona, už nepotrebujem okuliare. Veď ja, dočerta, celý čas vidím, čo robím!

Vlastne vidím oveľa viac farieb ako asi 99,9 % ľudí na planéte, ak odhadujem priemer správne. Netuším, ako sa to volá, netušil som, že to existuje, ale je to naozaj vzácne.

"Tetrachrómia," zašepká Hermiona, hoci sa nepočuje. "Máš tetrachrómiu. Ako?"

Prosím, nekrič. Tá vec s farbami nie je niečo, čo som predtým videl, a nemá to nič spoločné s mojimi okuliarmi. Moja teta ma udrela panvicou do hlavy, keď som mal päť rokov.

Hermiona vykríkne od zúrivosti. Lavender Brownová sa prevráti na posteli na druhej strane izby a zamrmle o tom, že ľudia musia prestať hovoriť zo spánku.

Liečiteľka teda usudzuje, že som mal pravdepodobne staré poškodenie, ktoré sa nikdy neopravilo, keďže teta a strýko ma odmietli vziať do nemocnice. Len mi povedali, aby som nezomrel, aby nevyzerali zle.

Hermiona sa zlepšuje a už nekričí. Uspokojila sa so škrípaním zubami.

Asi by som aj tak potreboval okuliare, ale nie takýmto spôsobom. Je to naozaj príjemné, nemusím sa báť, že budem sakra slepý, ak stratím okuliare. Vôbec mi nechýbajú, aj keď návody na prípravu elixírov podľa farieb sú teraz na nič.

Jasné, stále sa mi nedarí to vysvetliť. Na moje narodeniny mi niekto ponúkol, že mi pomôže prežiť Voldemorta. Myslel som si, že viem, čo tým myslel, skutočné vzdelanie o tom, ako nezomrieť, keď budem mať nabudúce do činenia s tým kreténom. V tejto časti som mal pravdu. Len som nečakal tú vzdialenosť alebo tie prekliate jazykové bariéry.

Sakra, musím ísť, nestíham. Ešte stále som to poriadne nevysvetlil. Tak teda na zdravie.

-Harry

Hermionu zaujíma, či Harry vedel, že má do činenia so Salazarom Slizolinom. Možno bude v ďalšom konkrétnejší... alebo to vôbec nebol profesor Salazar, len niekto, koho poveril touto úlohou.

Znovu zložený list vloží späť do prvej obálky a potom chvíľu počíta tie, ktoré zostali. Zostáva prečítať viac ako sto listov. Harry to teda s tým pochovaním v listoch myslel naozaj, naozaj vážne.

V ďalšej obálke sú ďalšie dve strany zloženého papiera. Stále bez dátumu, ale hneď si všimne, že Harryho rukopis sa zlepšuje.

Drahá Hermiona,

Toto je môj... počkaj, musím spočítať papiere, ktoré sa váľajú po podlahe. Toto je môj siedmy pokus napísať list, ktorý by neznel hlúpo. Myslím, že aj tak bude znieť hlúpo, ale už celý mesiac sa snažím prísť na to, ako to povedať, a vôbec sa mi nedarí. Takže kašlem na to. Je to tu.

V deň mojich narodenín sa čudný čarodejník rozhodne, že sa po polnoci jednoducho objaví v mojej spálni. Nezvláol som to dobre a namieril naňho prútik, ale na moju obranu treba povedať, že si začal on.

Hermiona sa zamračila. Znie jej to... vlastne veľmi povedome, ale nevie si spomenúť prečo.

V skutočnosti neviem, kto to je. Nepovedal to. Viem len to, že je starý, je naozaj rýchly, dokáže neuveriteľne čarovať a myslím, že je z rodiny. Nepovedal to, ale Hermiona, staral sa. Nemôžeš vyrastať tak ako ja a nevšimnúť si, keď sú tie veci pravdivé.

Áno, Hermiona, skutočne si myslím, že Snapeovi na mne záleží, aj keď nevie, ako na to, okrem toho, že je z neho úplný bastard. Môžeš byť na niekoho úplný debil a pritom nechceš, aby zomrel. To je istá forma starostlivosti, aj keď je, ehm, obmedzená? To je jedno, počíta sa to.

Prepáč, odbočil som a potom som sa musel na pár hodín vzdialiť. Späť k podivnému čarodejníkovi v mojej spálni, čo znie ako recept na katastrofu. Ale on povedal, že pozná mojich rodičov. Je to prvý dospelý človek, ktorého som za celý svoj život stretol a ktorý mi povedal, že moji rodičia by nechceli, aby som bojoval s Voldemortom. Aby som bol spravodlivý, nikto nikdy otvorene nepovedal, že by chceli, aby som bol bájnym Voldemortovým premožiteľom, ale nepočul som veľa argumentov proti.

Takže tento čarodejník, ktorý mi nechcel povedať svoje meno, mi dal na výber. Ponuku som prijal.

Teraz je máj, osemnásteho. Všetci ostatní sú preč na Turíce.1) Mne sa tam nechcelo, a tak som tu sám, čítam knihy, píšem listy a uvedomujem si, že stráviť týždeň osamote na úplne prázdnom hrade je bláznivý, hlúpy nápad, ktorý už nezopakujem.

Som tu už sedemdesiatdeväť dní, ak som si nepomýlil rým a nepoplietol dni v mesiaci. Môj tajomný čarodejnícky rodinný priateľ sa nezmienil, kam ma posiela.

Je osemnásty máj...

Hermiona sa pozrie bližšie na papier. Atrament, ktorý by uvádzal rok, je stále prítomný, ale nečitateľný. Potom uvidí ďalšiu vetu a hneď jej dôjde, prečo chýba.

Je osemnásty máj --. Pred tisícpäťsto rokmi.

Do prdele. Napísal som to, stále je to neuveriteľné a ja som ten, čo tu sedí a prežíva to. Myslím, že to je asi tak všetko, čo teraz zvládnem, aj keď by som strašne rád fňukal nad západosaskou angličtinou a nad tým, prečo je gramatika hlúpa. Vonku. Vonku je dobre. Naozaj sa potrebujem dostať von z hradu, ktorý je teraz príliš tichý.

-Harry

Hermiona si znovu prečíta list, srdce jej búši a zároveň sa mu akosi podarí uviaznuť jej v hrdle. Nemusí čítať zvyšok listov, aby pochopila, prečo je potreba utajenia taká dôležitá.

Fortunatin portrét povedal, že Harry a Salazar sú vzdialení príbuzní.

Potlačí vysoký, šialený chichot. Možno boli vzdialená rodina, ale o magickej adopcii si prečítala len preto, aby mala čo robiť cez leto, keď dokončila všetku prácu, ktorú zameškala počas druhého ročníka, keď bola skamenená, a domáce úlohy... a pretože už mala prečítané učebnice.

Hermiona si zahryzne do pery a vezme si prútik. Súhlasila síce, ale nesľúbila... a on nevedel, čo sa v tých listoch píše. Nevedel by, že po druhom z nich už nemá zmysel niečo tajiť.

"Secreta Revelare," zašepká a vrhne kúzlo na hromadu obálok. List v jej ruke okamžite vyjaví rok v tejto vete.

"Ach, Bože."

Hermiona vytiahne prvý list na dosť dlho, aby sa pozrela na dátum: 14. apríl 990.

"Panebože."

Hermiona pustí prútik, oboma rukami si prikryje ústa a niekoľko minút sa kolíše na mieste. Rozplače sa. Malo by sa jej uľaviť, pretože Harry je v poriadku.

Je, ale už to nie je Harry. Stratila najlepšieho priateľa, akého kedy mala.

Odfrkne si a utrie si oči, vrčí na seba, aby bola logická. On sa nestratil. Je starší - oveľa starší -, ale magické adopcie nezmenia to, kým ste, ani to, ako vyzeráte. Podľa jeho vlasov presvetlených slnkom vie, že Nizar Slizolin strávil na slnku dosť času na to, aby sa mu na pokožke vynímal bronzový odtieň. Asi to nebolo také ťažké; na fotografiách, ktoré jej Harry ukázal, mala Lily Potterová bledú pleť ako Harry, ale James Potter vyzeral takmer ako z Indie, nebyť jeho orieškových očí. Nevedela však, prečo by Harry využíval svoje metamorfmágske majstrovstvo, aby si zmenil farbu vlasov a očí.

Nie. Nizar. Magická adopcia. Dokáže to. Ak to urobil Nizar a Salazar Slizolin, potom sa tak naozaj vôbec nevolá. Potom je tu ten nezmysel s ochrannými kúzlami, ktoré zlyhali, pretože nejaký idiot pohol obrazom Nizara Slizolina.

Hermiona sa opäť rozplače. Profesor Slizolin nikdy nič nepovedal otvorene, ale počula dosť na to, aby si dala dohromady, že keby profesor Snape nevrátil portrét na pôvodné miesto, Nizar by zomrel. Nezostalo by dosť mágie na to, aby poháňala kúzla a čary, vďaka ktorým bol portrét tým, čím bol - spôsobom, ako cestovať v čase dopredu.

Naozaj sa čuduje, prečo ho nechali tak na tak neskoro, ten portrét. O chvíľu neskôr jej napadne, že možno vytvorenie portrétu trvalo tak dlho.

Potom zalapá po dychu, s očami doširoka otvorenými. Tie hlúpe zlyhávajúce ochranné kúzla.

V podobe listu pred ňou leží pravdepodobne viac o živote Nizara Slizolinského spred tisíc rokov, ako si pamätá, ale ona nemôže len tak utiecť na siedme poschodie bez toho, aby si prečítala zvyšok. Musí to vedieť.

Musí to vedieť všetko.

Hermiona začne rýchlo čítať, horlivo si zaznamenáva dátumy, ako rok 990 postupuje. Vzhľadom na to, s koľkými informáciami sa stretne len v Harryho prvom roku, by si asi mala robiť poznámky.

30. máj 990

Dobre, takže teraz je to trochu jednoduchšie, keď som sa zbavil časti o tom, že som uviazol v ére zakladateľov. (Nie, stále to nie je také ľahké, ale teraz môžem len fňukať nad vecami, ktoré nás nikdy neučili).

Počula si už niekedy o Moray? Pretože ja nie a som z toho naozaj rozladený. To je miesto, kde som, alebo Moravia, ak chceš po latinsky. Rokfort nie je v Škótsku, škola Rokefóþ je v Moray. Ehm, neviem, či si niekedy pátrala po starej angličtine, ale je to naozaj krkolomný spôsob, ako povedať Usilovať sa o múdrosť. Usilovať sa o poznanie. Mne sa to páči. Zdá sa mi to oveľa dôstojnejšie ako plesnivý syr. 2)

Nebolo by to také zlé, keby existovala len jedna jazyková bariéra. Je ich skôr desať, a potom to Sal ešte zhorší tým, že pridá ďalšie dve. V Británii je teraz veľa bežných jazykov, každý vie aspoň dva, a ani jeden z nich sa vôbec nepodobá našej angličtine. Tento list si tu nemôže prečítať nikto okrem mňa a teba, aj keď neviem, ako sa to stane. Západosaská angličtina, latinčina, piktčina, gaelčina (nie škótska?), kumbríčtina, franština, dánčina, severčina, staroseverčina - Británia je v súčasnosti jazykový bordel, a to nepočítam kastílčinu, baskičtinu a bavorštinu.

Prečo sme sa zbavili písmena þ, Hermiona? Prečo? Veď je sakra užitočné!

16. júna 990

(Nenapíšem Iunia. Nenapíšem. Nie. Písmeno J je užitočné, Rowena!)

Ron by brblal, že žijem s nepriateľom, ale čaká ho kruté prebudenie. Najstrašnejší zo štyroch zakladateľov nie je Salazar Slizolin. Je to Helga Blofvirs dítmir. Dúfam, že som to napísal správne. Nie, nie je to nič také ako Bifľomor, ale je veľmi severská. Viking. To je jedno. Je to tá desivá liečiteľka, ktorú som už spomínal. Mám ju rád.

Salazar a jeho dcéra Fortunata sú jediní na celom tomto ostrove, ktorí hovoria parselsky. Buď budem žiť s nimi a so Salovou ženou Orellanou a budem mať aspoň prekladateľov, alebo sa budem potulovať bez toho, aby som tušil, čo mi kto hovorí. Nie, vďaka. Rád viem, čo sa deje. Okrem toho Fortunata je šikovné dieťa, Orellana je veľmi milá a Salazar je vtipný.

História je hlúpa, Hermiona. Nič z toho, čo nám o niektorom z nich povedali, nie je presné. Možno zrnko pravdy, ale to je asi tak všetko, a to je k zlosti. Orellana a Godrikova manželka Sedemai sú tu tiež učiteľkami. Tá debilná zasraná kniha sa o nich ani nezmieňuje!

Chýbaš mi. Keby si bola na mojom mieste, od radosti by si sa zbláznila, to viem. Ja sa len snažím neexistovať v stave neustáleho zmätku. Všetko je rovnaké, ale zároveň iné. Aha, a ľudia mi stále hovoria, že som inteligentný. To je taká blbosť, ale Sal ma stále núti to dokazovať lebo je úplný hajzlík.

Má len dvadsať rokov, Hermiona. O päť rokov starší ako ja. Tak to je.. Salazar je najmladší. Helga má dvadsaťdva. Orellana práve minulý mesiac dovŕšila dvadsať rokov. Fortunata má osem rokov. Sedemai práve oslávila dvadsiate piate narodeniny. Godrik bude mať o niekoľko dní dvadsaťsedem rokov. Rowena má tridsaťšesť. Rowenine dcéry Alicia a Helena majú štrnásť a jedenásť rokov.

Všetci sú takí mladí. Kašlem na tie portréty vo vstupnej hale, lebo sú sakramentsky nepresné.

Okrem mňa je tu len sedemnásť študentov. Nie, počkaj, Alicia dnes odišla na učňovstvo do Strathclyde. Šestnásť plus ja.

8. júla 990

Horcrux. Teraz je tu niečo, o čom by som naozaj radšej nikdy nehovoril, ale nemám veľmi na výber. Horcrux je nádoba s dušou a tá sa nachádza hneď za jazvou na mojej hlave.

Presne tak, všetci! Nenormálny má v hlave zapichnutý úlomok Voldemortovej zasranej duše.

"Ach, Harry," zašepká Hermiona a cíti, ako sa z tej konkrétnej stránky valí nenávisť k sebe samému. To musel byť ťažký deň.

Mágia mysle je na nič. (Nemôžem tu používať slang, je taký nepochopený. Pripomeň mi, aby som ti povedal o ťažkostiach v súvislosti so slovami ako super, vole, decká, haranti a blbci).

Dobre, asi by to nebolo také zlé, mágia mysle. Všetci sa to tu učia, keď sú mladí, práve začínajú školu. Čo je vo veku ôsmich rokov. Nie jedenástich. Spomínal som, že dejepis je hlúpy, však? Mágiu mysle považujú za prvý krok pri učení sa mágie, a podľa toho, čo z nej zatiaľ zvládam, majú pravdu. Naozaj to pomáha. Lenže ten hlúpy horcrux mi už vyše štrnásť rokov väzí v hlave. To znamená, že mágiu mysle sa nemusím len učiť. Musím ju ovládať. Som tak žalostne nevzdelaný, že je to smiešne, ale musím sa vrhnúť na magické majstrovstvo, aby som sa zbavil úlomku duše.

Rokfort, ehm, Rokefóþ ešte nie je dokončený. Za našich čias som mohol v noci vyjsť na poschodie a prejsť sa po strechách z jedného konca školy na druhý. Áno, urobil som to a aj tak je už neskoro ma zastaviť. Nemohol som spať a bolo to niečo, čo sa dalo robiť a pri čom bola najmenšia pravdepodobnosť, že ma chytia a prídeme o body. Ach, tu nie je žiadny bodový systém. To je úľava.

Nie je tu žiadne metlobalové schodisko, žiadne skleníky vonku, žiadna nemocničná veža, žiadna chrabromilská veža, žiadna veža na veštenie, žiadna hodinová veža a žiadna temná veža, nie že by sme tú poslednú potrebovali. Riaditeľská veža sa tak nenazýva. Godrik býva tam, kde by teraz bola riaditeľňa, ale všetky študentské izby sú v nižších častiach tej veže. Vedela si, že sú tam izby? Lebo ja určite nie a nepamätám si, že by som ich videl na záškodníckej mape. Kam sa tie izby podeli?

Veža Obrany existuje, ale volá sa len Obranná veža a myslia to doslovne. Godrik mi ukázal, ako sú úzke okná určené pre lukostrelcov alebo na vrhanie kúziel na diaľku, aby bránili hrad s menšou pravdepodobnosťou, že pri tom zahynú. Rowenina veža je akosi samozrejmá a Helga síce býva v podzemí pri kuchyniach, ale nie sú tam žiadne hlúpe sudy. Kto bol taký hlúpy, že sa zbavil úplne rozumného schodiska a dverí?

Žaláre sú v porovnaní s tým, čo máme my, možno len zlomkom, ale tanečná sála tu je. Nikdy sa nepoužíva na nič iné ako na nácvik súbojov v interiéri počas blbého počasia, ale hej, používa sa. Kúpeľňa prefektov tu nie je, knižnica je až na treťom poschodí a je maličká, to by si sa urazila. Zbrojnica je doslova skladisko zbraní, a nie len miestnosť plná brnení. A tiež nula tajných chodieb. Skontroloval som to. Áno, samozrejme, že som to urobil. Možno ich pridajú neskôr.

Tajomná komnata neexistuje.

19. júla 990

Konečne mám ďalšieho nespavca ako spoločnosť! No, zistil som to už v máji, ale je ťažké zostať v strehu. Stále sa snažím niečo robiť. Je to skvelé, ale pri nespavosti to trochu nepomáha.

Godric je úplne psychicky chorý. Chodí behať, aby sa vyrovnal so svojou nespavosťou, a nemyslím tým malé behy. Myslím tým, že beží kilometre.

Ja som tiež šialený. Sledoval som ho. Ľutujem. Veľmi ľutujem, Hermiona.

A keďže som masochista, tak som s ním, samozrejme, išiel znovu von, keď mal náladu.

Helga mi povedala, že si chce zmeniť meno na Biðlemærová. Zrazu som pochopil, odkiaľ sa vzal Bifľomor, a som na to sakramentsky nahnevaný. Biðlemærová bola starostlivo vybrané meno, ktoré znamená prudkú, rýchlu premyslenú obranu. Bifľomorová v našich časoch je vtip a ja ho nenávidím.

Zakázaný les sa volá Temný les zo, no, zrejmých dôvodov. Je tam sakramentská tma, aj keď tá nová vec so zrakom/farbami znamená, že mám teraz naozaj skvelé nočné videnie. Myslím, že je to problém západosaskej angličtiny.

Je to príliš veľký problém. Je mi jedno, čo si myslíš, prestaň sa tak pozerať na moje písmená.

Temný je synonymum pre zlovestný, a potom skončíš pri Zakázanom. Jazyk zvládam v pohode. (Nie, nezvládam. Pomoc.)

Čítal som tú hlúpu knihu, Hermiona. Naozaj som ju čítal. Čítal som Rokfort: História. Bola taká nudná, že si z nej veľa nepamätám, ale som si istý, že v tej hlúpej knihe sa nikdy nespomínalo nič o zakladateľoch, ktorí držali mágiu hradu, ani o tom, že ak krajina stratí svoju mágiu, krajina zomrie. Som si celkom istý, že by som si v tej hlúpej knihe všimol niečo o tom, že všetko bez mágie zomrie!

Trochu ma to vyľakalo, jasné? Godrik hovorí, že Myrddin (áno, ten Merlin, ešte som sa s ním nestretol, nijako veľmi sa neponáhľam, len na základe Salazarovho mrmlania) vytvoril toto miesto, pretože je to jeden z najsilnejších zvyšných bodov mágie na ostrove. Ak je to už také zlé, tak potom, do prdele, čo sa deje v našej dobe? Je sakramentsky desivé o tom uvažovať, Hermiona. Ani neviem, či vedúci fakúlt v našich časoch ešte robia túto prácu!

28. júla 990

Najmladšia študentka sa tu volá Galiena. Má šesť rokov.

To nie je fér. Je Angličanka, takže má o jeden jazyk menej, ale už vie staroseverčinu a severčinu. A franštinu. Je maličká a skvelá, Hermiona. Trochu mi pripomína teba. Rozprával som jej príbeh, ktorý si mi rozprávala ty, o cisárovnej Theodore z Byzancie.

Povedal som ti, že som dával pozor. Theodora bola drsňáčka.

Hermiona sa usmeje. Nevedela, že sa stretli, keď boli obaja takí mladí. To je Harry, opäť si nárokuje ľudí.

Gréci mali príliš veľa času a využili ho na vymýšľanie naozaj hlúpych pravidiel o gramatike. Nebudem sa veľmi ponáhľať učiť sa gréčtinu. Piktština sa mi páči viac.

Gaelčina je hrozná, prečo ju sem museli Íri priniesť so sebou, keď sem vtrhli? Nie, prečo ju tu nechali, keď sa vrátili, aby sa hádali o Západný ostrov a Hebridy a všetky tie malé kúsky zeme, ktoré plávajú medzi nami a nimi?

Ostatní si myslia, že som blázon, keď sa učím piktštinu. Asi som, ale mám rád ich mágiu. Páči sa mi, ako rozmýšľajú o mágii.

Páči sa mi, že teórie mágie, ktoré sa tu učia, dávajú sakramentský zmysel.

Vieš, hovoriť: "Čo by urobila Hermiona?" nemá byť neustály refrén, aby som nerobil hlúposti. Tvoje morálne zásady však zároveň znamenajú, že budem adoptovaný, takže, super?

Ešte som neskončil s panikou. Podrobnosti neskôr. Teraz panikárim.

Hermiona číta, až ju pália oči, a potom pokračuje v čítaní. V ďalšom Harryho liste oveľa viac rozpráva o magickej adopcii a o tom, čo to znamená, aj keď to nie je niečo, čo sa dá dokončiť, kým sa neodstráni horcrux. Opäť sa rozplače, keď sa váhavo, svojím roztržitým spôsobom, prizná, že sa cíti ako doma a ako sa tak nikdy nikde necítil.

Nechýba ani veselé rozprávanie o znášaní nakupovania s vikingkou. Eidyn Burh pred Edinburgom. Všetky kráľovstvá Británie a najbližšie ostrovy. O tom, ako rodové roly neboli ani zďaleka také obmedzené ako teraz, že história sa vyvíja spiatočnícky. (Keby Hermiona nevedela lepšie, podozrievala by Harryho, že sa zaľúbil do kováčky). Londýn v roku 990, ktorý zrejme potreboval vodovod a kanalizáciu tým najhorším spôsobom, zatiaľ čo starobylý Rokfort už mal oboje, poháňané mágiou.

Harryho list o jeho teórii týkajúcej sa Snapea a špehovania je tak na očiach, že Hermiona naň skutočne nechápavo hľadí o niekoľko minút dlhšie, než je potrebné. Vedela, že je veľmi dobrý v tom, že si dokáže dať dohromady len pár kúskov informácií, aby prišiel na oveľa väčší celok, a má pravdu, ale Harry prišiel na to, že profesor Snape naďalej plní úlohu špióna pre Rád, vďaka dvom veciam. Len dvom. Keď bol nadopovaný bezsenným spánkom.

Ak je list o Snapeovi fascinujúci, potom z toho o profesorovi Dumbledorovi jej naskočí husia koža. Harry si všimne, že Dumbledore im nikdy nepovie nič užitočné, ak na to už sami neprišli. Harry hovorí, že Snape mu opakovane zachránil život, ale Dumbledore to v skutočnosti nikdy neurobil. (Má pravdu, čo len zhoršuje husiu kožu.) Fawkes je v škole známy už v roku 990 ako Merlinov spoločník a Salazar tuší, že ak je Fawkes v ich dobe niekomu verný, tak škole, Merlinovmu poslednému projektu, nie človeku. Harry si uvedomí, že Dumbledore nikdy netvrdil, že poslal Félixa, aby mu pomohol v komnate proti tieňu z denníka a baziliškovi - to musel byť Félixov nápad. Dumbledore o tom len hovoril, akoby to všetko plánoval od začiatku.

Harryho stále hnevá ten mesiac mlčania od ich príchodu do Londýna prvého júla až do polnoci na jeho minuloročné narodeniny. Hermiona, ktorá sa trápila pre Dumbledorov príkaz nič nehovoriť svojmu najlepšiemu priateľovi, mu to ani trochu nevyčíta. Bol úplne izolovaný, a to sa vtedy Hermione zdalo... no, nebezpečné.

Naozaj ma ten človek chce zabiť? napíše Harry a Hermiona sa zachveje.

Potom je tu zábavný písomný výkrik, v ktorom Hermionu žiada, aby mu poslala pomoc. Harry si neuvedomil, že mladší brat kastílskeho markíza je tiež šľachtic.

Neverbálne zaklínadlá. Rodinné kúzla. Samotná mágia. Horcrux, jeho schopnosť myslieť a to, ako sa začne brániť. Harryho prvá návšteva v Ipuzkoa a to, ako sa tam, rovnako ako v tom období, cíti ako doma, a to spôsobom, ktorý ho necháva napoly v pomykove.

Estefania, Salazarova sestra, ktorá je zrejme politickým postrachom. Dvanásty deň na španielskom dvore. Harry vynadá kráľovi, čo je celý Harry. Nikdy ho nezaujíma hodnosť a autorita, ak si myslí, že sa niekto mýli, ale zrejme sa už naučil, ako niekomu niečo vyčítať tak, aby si to rád vypočul, pretože celú návštevu hodnotí ako úspešnú.

Harry jej vysvetlí svoje mená a ona sa opäť rozplače. Je v tom také opatrné šťastie, keď to robí. Hereweald, v západosaskej angličtine - vtedy to bolo slovo pre vojenského veliteľa, ale Salazarovi sa viac páčil bavorský pravopis Hariwalt. Nechal sa počuť, že viesť armádu je oveľa zložitejšie ako len ísť do boja. Nizar, slovo prevzaté z arabčiny, ktoré znamená malý a vzácny.

Vzácny vodca. Hermiona si okrajom prestieradla utrie oči a nos. Rozmýšľa, či by bol profesor Salazar úplne zmätený, keby ho objala.

Potom je tu dvojriadkový list zo siedmeho januára 991, v ktorom sa píše len: Som v Burgosu v Kastílii. Páčilo by sa ti tu. Zo smútku v týchto dvoch vetách sa jej chce plakať a netuší prečo.

Prvý list, ktorý Harry píše o baziliškoch, je úplne mrazivý.

Z druhého je Hermione jednoducho smutno. Premýšľa, či tá Çinara bola Kanzina matka.

V ďalšom liste, datovanom o niekoľko dní neskôr, sa hovorí o čarodejníckom Burgose. Každá jedna neľudská vnímavá bytosť otvorene nosila prútiky. Rozpráva jej o slobodných škriatkoch z Burgosu.

Hermiona si ho pritisne k hrudi. Spomenul si a pochopil.

Potom nasleduje niekoľkomesačná medzera, kým Harry, podpísaný ako Hari, koncom februára opäť napíše list. Horcrux bol odstránený skôr a boj ho takmer zabil. Nezachádza do podrobností a Hermiona je tak trochu rada, že to neurobil. Koniec Turnaja troch čarodejníkov ju už aj tak dosť straší v snoch. Jediné, o čom Harry hovorí, a to dosť zlomyseľne, je to, aký je rád, že mu mizne jazva v tvare blesku na hlave. Vytváral ju horcrux, ale horcrux je preč.

Presunuli magickú adopciu z plánovaného letného slnovratu na jarnú rovnodennosť. Od tohto momentu sa všetky listy podpisujú rovnako. Nizar - alebo ak sa zdá, že má náladu, napíše každý jeden titul pripojený k jeho menu.

Potom Orellana zomrie, a hoci Salazarovo druhé dieťa prežije, Hermionu z toho len zabolí srdce. Harry hovoril o Orellane tak láskavo a zdalo sa, že je to taká úžasná žena, skvelá učiteľka práce s drevom a alchýmie. A chudák Salazar - Nizar verí, že len zodpovednosť za nové dieťa drží Salazara Deslizarseho ukotveného v realite.

Nizarov spôsob rozprávania sa viac zhoduje s tým, čo často počuje od profesora Slizolina, hoci niekedy do jeho listov vkĺzne ich slang alebo je taký nadšený z nejakého nového kúsku mágie, že jeho listy sa stanú skôr prúdom vedomia namiesto písomného zhrnutia udalostí. Hermione sa tie listy veľmi páčia; vždy vedela, že jej najlepší priateľ je inteligentnejší, než bol kedy ochotný dať najavo, a on konečne, konečne necháva tento intelekt voľne plynúť. Do listov sa vkrádajú niektoré archaické pravopisy a výrazy, ale našťastie strávila veľa času so starými knihami. Zvláštne slová sa dajú ľahko rozlúštiť podľa kontextu.

Je to práve Nizar, kto v roku 992, len v sedemnástich rokoch, nastupuje na miesto učiteľa obrany namiesto Godrika, unaveného bojom. Zoznam jeho titulov sa s pribúdajúcimi rokmi rozrastá a Hermiona je naňho taká hrdá!

Galienina formálna adopcia (vrátane úplného dôvodu, prečo udrel Merlina). Hermiona si myslí, že si mal tú ranu nechať na chvíľu, keď Merlin vymenoval Nizara za vojnového mága a školského ochrancu bez opýtania.

Vyžiada si Elfrica a Bricea a zároveň hovorí, že by mal radšej prestať zbierať siroty, lebo sa bude snažiť vychovávať osminu populácie Británie. Učenie sa rodičovstvu, panika z rodičovstva a dostatok radosti v slovách, aby Hermiona vedela, že miluje každý okamih.

Salazar stretáva Marion z Invernessu na jesennú rovnodennosť v roku 995 a okamžite sa mu zapáči. Nizar je dobrý súrodenec a nekonečne sa za to Salazarovi vysmieva a zároveň sa raduje z toho, že Marion aj jej brat Peregrin prišli do školy, aby sa učili. Marion si hneď zaberie Rowena, hoci Peregrin akoby sa pohyboval medzi Helgou a Salazarom. Trvá na darovaní čerešňových prútikov - dvojičiek, ktoré Salazar a Nizar ovládajú a ktoré v roku 996 vyrobil Bernier Ollivander.

Nizar Deslizarse, muž, ktorý nakoniec ponúka učňovstvo v obrane, krvnej mágii, piktskej mágii, mágii mysle, geomantii a metamorfnej mágii. Pretože podľa jeho slov je to šialenec, ktorý nespí.

Jeho deti sa rozhodnú, že otcovo šialenstvo by mali napodobňovať, vzhľadom na to, že svoje prvé majstrovstvo dokončia v rekordnom čase po nájdení učňovstva. Všetky sa rozhodnú najprv ovládať mágiu mysle, hoci Galiena inklinuje k umeniu, Elfric k reštaurovaniu a Brice k chaosu.

Nizarov list o Peregrinovej smrti v roku 1004 je taký plný hnevu, že Hermiona hneď pochopí, že mu na druhom mužovi muselo veľmi záležať. Nie však tak ako v manželstve; je to skôr druh reakcie, akú by Hermiona od Harryho očakávala, keby zomrel Ron.

Briceovo učňovské obdobie pre mágiu mysle je neformálne, pod vedením všetkých učiteľov školy, ale jeho učňovské obdobie pod Godricom pre obranu je formálne. Potom sa vydá hľadať majstra pre krvnú mágiu a okamžite sa do nej zamiluje. Nizar je veľmi, veľmi vďačný, že Briceova učiteľka je pevná a korektná, trvá na tom, že kým sa neskončí učňovská prax, nemôže byť žiadny takýto vzťah... čo Hermione napovedá, že táto tajomná učiteľka musela cítiť niečo podobné k Briceovi deSlizarse.

Hermiona sa zachichoce nad listom, ktorý Nizar napíše, aby sa porozprával o Galieninom sobáši s akýmsi Urielom z Winchesteru, tichým čarodejníkom, ktorý sa učil na Rokefóþe u Helgy. Nizar si myslí, že je to veľmi dobrý človek, najmä po tom, ako mu Nizar pohrozil, že ak sa niekedy bude ku Galiene správať zle, poláme mu holými rukami kosti jednu po druhej, a Uriel trval na tom, že to bude spravodlivý trest. To bola zrejme správna odpoveď. Helga sa hnevala, že Nizar jej nenechal nič užitočné, čím by sa mohla Urielovi vyhrážať, okrem vytrhnutia duše z jeho tela. Nizar, ktorý Helge povedal, aby, prosím, skutočne nevyplašila snúbenca jeho dcéry.

Ouen Arturus, narodený roku 1005, a Imeyna Genevote, narodená roku 1008 Salazarovi a Marion.

Nizar má do roku 1008 aj vnúčatá, dvojčatá menom Drystan Peregrin a Paynel Elyas. Hermiona má pocit, že tento konkrétny list bol napísaný, keď bol Nizar naozaj, naozaj opitý, vzhľadom na to, aký je nesúvislý. Jeho spôsob písania sa striedavo pohybuje medzi vtedajšou jazykovou štruktúrou, ich súčasným jazykom a je popretkávaný starou angličtinou, francúzštinou a niekoľkými úplne nezrozumiteľnými slovami, o ktorých Hermiona tuší, že sú latinizovaná kumbríčtina. Možno piktština. Je to naozaj ťažké povedať.

Brice sa ožení so svojou učiteľkou, polovičnou vílou menom Eithnemael. Hermiona cíti, ako jej stúpa obočie, keď sa dočíta o tom, že víla akejkoľvek krvi okamžite spozná svojho partnera, pretože ten, kto má byť ich partnerom, bude úplne neovplyvniteľný ich mágiou. Víly si tiež vyberajú len jedného partnera za život. Len jedného.

Niekoľkokrát zamrká. Molly Weasleyová to musí vedieť, a to okamžite, skôr než urobí niečo horšie, čím by si odcudzila úbohú Fleur, pokiaľ ide o Fleurin vzťah s Billom.

Galiene a Urielovi sa v roku 1011 narodí Vanora Marion deSlizarse. Elfric si stále myslí, že obaja jeho súrodenci sú divní, keď chcú sex alebo mať svadbu, a vyhlási, že môžu mať svadbu obaja, pretože on to robiť nebude. V škole to nikoho veľmi neprekvapí, ale aspoň to znamená, že na hrade majú horlivého učiteľa pre myšlienkovú mágiu a nekromanciu.

Hermiona musí prestať čítať a oddýchnuť si, otrasená a s boľavým srdcom, keď narazí na list s dátumom jedenásteho novembra 1012. Nie je v ňom žiadny pozdrav ani podpis. Sú v ňom len tri slová: Brice je mŕtvy.

Ďalší list je datovaný o šesť mesiacov neskôr. Je suchý a takmer formálny, ale predsa len je to niečo. Je o jeho treťom vnukovi, Vanorovi, ktorý sa potuluje s obvyklým nedostatkom pôvabu batoľaťa, pričom bľabotá zmesou parselčiny, starej angličtiny a kumbríčtiny. Vnuci, dvojčatá Drystan a Paynel, sú už dosť veľkí na to, aby začali robiť neplechu, hoci vďaka veľkej a pozornej rodine to nikdy nie je nič, čo by ohrozilo ich životy.

Galiena a Uriel sú v manželskom šťastí. Fortunata má za sebou úspešnú kariéru diplomatickej magickej vyslankyne, ktorá ponúka služby obrany tým, ktorí potrebujú pomoc. Zuri, Imeyna a Ouenove študujú na hrade. Šťastie Salazara a Marion. Radosť, ktorú majú Godrik a Sedemai zo svojich štyroch detí. Potom je tu piate, posledné ktoré sa rozhodli mať v obave, že ohrozia Sedemaino zdravie. Alicia, ktorá má prvé zo svojich detí, pričom nepotrebuje manžela, je šťastná taká, aká je, ďakujem pekne.

Ak je vo všetkých listoch nejaká spoločná téma, Hermiona by ju nazvala osamelosť. Nizar nehovorí o dvorení ani o randení s nikým, ba dokonca ani podrobnejšie nespomína mužov, ako to bolo v minulosti v súvislosti s Anselmetom aj Peregrinom.

"Tak prečo Snape?" čuduje sa Hermiona podráždene a má pocit, že hľadí na ďalšiu veľkú skladačku, ktorej chýba príliš veľa kúskov. "Čo vidíš ty a my nie?"

Nie, uvedomí si rýchlo. To je zlá otázka. Presnejšie by bolo pýtať sa, čo Snape dovolí Nizarovi vidieť, čo nikomu inému neukáže.

Hermiona si vzdychne. Slizolinčania.

Nevie, že objavila ten osudný rok, kým nenarazí na Elfricovu smrť. List je taký neusporiadaný, že je ťažké poskladať si nejaké detaily.

Nizar sa ich stále snažil písať pre ňu, uvedomí si Hermiona. Nikdy sa nevzdal myšlienky, že by tieto listy mohla vidieť. Možno už vedel o spôsobe, ako ich uvidí doručené, a zabudol sa o tom predtým zmieniť.

Samozrejme, že to urobil. Hermiona pochybuje, že inak by tieto listy držala v rukách.

Kanza a Betisa Slizolinová rozjasnia zvyšok rokov 1015 a 1016, aj keď smútok nikdy neprestane prestupovať Nizarove slová. Hermionu zabolí srdce v hrudi a pomyslí si, že nič z toho nie je vôbec spravodlivé. Nizar bol taký šťastný.

Potom je tu 1017. Portrét. Šok z poznania, čo bude treba urobiť.

Z plynúcich rokov, ktoré Nizarovi konečne umožnili odhaliť identitu toho "čudného starého čarodejníka".

Nizar píše o tom, ako si so Salazarom uvedomili, že to nemôžu povedať ostatným zakladateľom. Bol to len inštinkt, dokonca ani veštenie, ale akosi pochopili, že ostatní sa to nikdy nedozvedia. Salazar a Nizar namiesto toho informujú existujúce portréty zakladateľov a zaprisahajú ich mlčať. Nikoho to nepoteší - najmenej Salazara, ktorý to všetko začal skôr, ako sa vôbec mohol rozhodnúť začať.

Čas je kruh, píše Nizar, ale nie je v ňom nič láskavé.

Buď zdravá, najdrahšia priateľka. Keď sa znova stretneme, nebudeš ma poznať, ale dúfam, že si na teba ešte spomeniem.

**********

1) Kresťanský sviatok: https://sk.wikipedia.org/wiki/Tur%C3%ADce

2) Slovenský názov Rokfort je druh plesnivého francúzskeho syra. Anglický názov Hogwarts znamená prasa bradavičnaté.