Prihlásiť sa | Zabudli ste heslo? | "
Fanfiction
zo sveta Harryho Pottera
- Text Size +
Author's Chapter Notes:
Preklad: JSark
Prvé vydanie, kapitola ešte doteraz nebola preložená.

Kapitola 10

 

Útočisko

 

Môže sa zdať, že je zvláštny princíp vysloviť v nemocnici ako úplne prvú požiadavku, že by nemala ubližovať chorým.

 

~ Florence Nightingale

 

Šialenci si zaobstarali útočisko.

 

 

~ Richard Rowland

 

 

Vietor kvílil.

Harry zakričal Hermione do ucha, dúfal, že počuje. „Čo sa to deje? Je víla len zo štvrtiny!“

„O čom to hovoríš, Harry? Nie je len čiastočne víla. Je čarodejnica! Veľmi silná čarodejnica, ktorá je sčasti aj magickou bytosťou. A víly sú posadnuté pomstou, ak veria, že sa im ukrivdilo. Emócie posilňujú jej magickú silu, rovnako ako jej víliu moc!“ zakričala mu Hermiona do ucha.

„Ale... ale víly na Svetovom pohári sa im podarilo skrotiť...“

Hermiona potriasla hlavou. „Viem, že miluješ metlobal, Harry, ale to je len hra. Boli najaté na prácu a vykonali ju. Toto... toto pre Fleur nie je hra alebo práca. Tu ide o jej život.

Za nimi sa spolu s Remusom Lupinom objavili Snape a Maggie, všetci si chránili tváre pred lietajúcimi troskami a ostrým vetrom. Percy a Katie tiež vyšli von, nasledovaní Leeom a Fredom. Harry si nebol istý, či Ron počul Hermionine slová; jeho najlepší priateľ sa obrátil k Remusovi a zakričal aby prehlušil vietor: „Čo myslíš? Zvládli by sme ju my dvaja upokojiť?“ Harry predpokladal, že mal v úmysle použiť nejaké upokojujúce techniky, ktoré ho učil Remus.

Starší vlkolak sa díval na divoké stvorenie pred nimi. „Musíme byť veľmi opatrní,“ zakričal späť na Rona. „Nevyprovokovať ju ešte viac.“ Ron prikývol. Harry si nebol istý, čo plánovali urobiť, ale dúfal, že to spravia rýchlo.

Než ale zistili čo sa deje, Alicia vykríkla a hodila sa na zem, keď ju tesne minula ohnivá guľa od Fleur. Namiesto nej zasiahla záclony visiace zvnútra zasklených dverí, ktoré boli otvorené na balkón, kde s Rogerom stáli. Roger prútikom striekal vodu na horiace záclony a kričal na Aliciu, aby išla dovnútra.

Nie!“ odpovedala Alicia odbojne. Zachmúrená a rozhodná sa k nemu pripojila pri hasení ohňa, jej starostlivo upravené blonďavé vlasy uvoľnené.

„Ide po tebe!“ zahrmel na ňu Roger. Alicia odpovedala namierením prútika na Fleur.

Teraz bol rad na Rogerovi zakričať, „Nie!“ Schmatol Aliciu a pritlačil ju na podlahu balkóna; stratili sa z dohľadu za hrubou kamennou balustrádou. Harry sa nemohol rozhodnúť, či Roger chránil Aliciu alebo Fleur. Hermiona si hrýzla peru a hľadela na balkón. Ron sa obrátil na Remusa.

„Radšej by sme sa mali pohnúť,“ podotkol.

Remus neisto pozrel na Fleur. „Nevyľakaj ju!“ varoval Rona. Harry mal pocit, že Hermiona a Maggie počuli, o čom Ron a Remus diskutovali, ale keď obaja vlkolaci - teda konkrétne Ron - vyrazili smerom k Fleur, Harry so Snapom ich museli držať. Zdalo sa, že Percy a Fred sú tiež pripravení skočiť po bratovi; váhali, zjavne rozpoltení medzi dôverou v jeho schopnosti a snahou chrániť svojho malého brata.

Hermiona a Maggie vykríkli jeho meno. Snape držal svoju priateľku okolo pásu; Harry obtočil ruky okolo Hermioninho tela a pritlačil jej ruky k bokom.

Zakričal na Snapa, „Maggie by mala ísť dovnútra. Potrebujeme niekoho, aby odviedol pozornosť muklov a udržal ich preč od okien a dverí.“

Percy zovrel čeľusť. „Pôjdem na ministerstvo po pomoc.“

„Pôjdem s tebou,“ ozvala sa Katie neočakávane. S dvojitým prásk! sa odmiestnili. Harry videl Rona a Remusa hovoriť na Fleur, na tvárach úpenlivý výraz, ale z ich slov nemohol nič počuť. Hlava sa mu točila kvôli šampanskému, ktoré predtým vypil.

„Kde je Dumbledore?“ spýtal sa Snapa. „Myslel som, že som ho zbadal kdesi vzadu v kostole...“

„Mal... povinnosti, ktorým sa musel venovať,“ odpovedal Snape zreteľne ponad teraz permanentné kvílenie vetra. „Viem, kde je. Idem.“ Tiež sa premiestnil. Fred a Lee vliekli Maggie dovnútra a ponad ramená pozerali na Rona, ktorý sa týčil vysoký a rozhodný, keď čelil Fleur Delacourovej. Harry počul, ako Fred a Lee s určitým úsilím kvôli vetru zavreli hlavný vchod; sám stále objímal Hermionu, ale mal problém udržať ju pod kontrolou. Cítil, ako sa mu napínajú svaly. Skúsil ju upokojiť skôr, ako sa oslobodí a urobí niečo odvážne a hlúpe.

„Daj im šancu!“ zakričal jej do ucha. „Prosím!“ prosíkal. „Vieš, že sú vo väčšom bezpečí než my ostatní. Je pre ňu ťažšie ich zraniť.“

So vzlykaním sa do neho oprela. Otočil ju tvárou k sebe a pevne ju držal, zatiaľ čo si skryla tvár na jeho hrudi; hladil ju po chrbte a pokúšal sa druhou rukou uhladiť jej divoké vlasy. Bolo ale veľmi ťažké upokojovať niekoho iného, keď jeho vlastné srdce búšilo a keď mohol ponad jej hlavu vidieť, že zjavne Ron s Remusom nemali šťastie.

Fleur vzlietla do výšky, jej obrovské krídla sa bez námahy pohybovali. Vrhla ohnivú guľu na Lupina, ktorý mrštne uskočil nabok, aby sa jej vyhol. Harry mal pocit, že povedal: „To aj ja dokážem urobiť! Pozeraj.“ Ťažko povedať; Harry mu musel odčítať z pier. Náhle Remus tiež držal oheň v každej ruke. Harry si pamätal, ako nenútene vyčaroval oheň vtedy, keď sa stretli v Rokfortskom exprese.

Hoci Lupinova tvár nebola nahnevaná a oheň na ňu nehodil, cúvla a namierila na neho rukou, ktorou vrhla oheň na Aliciu. Náhle desivou rýchlosťou odletel dozadu a zmizol v noci, ponad živé ploty a padoky, ruky mu stále planuli.

Harry zadržal dych a ten zvuk primäl Hermionu otočiť sa. Ron čelil Fleur sám. Evidentne sa rozhodol, že hovorenie nestačilo, vzhľadom na to čo sa stalo Remusovi a vytiahol prútik. Harry nepočul kúzlo, ale z prútiku vyletelo praskavé červené svetlo, len aby ho odchýlili vílie krídla, ktoré boli evidentne podobné krídlam draka.

Fleur sa otočila na Rona, ktorý stále stál na mieste. Namierila na neho a náhle tiež preletel dozadu ponad krajinu, odpudzujúce kúzlo spôsobilo, že rýchlo zmizol z očí.

Hermiona vykríkla jeho meno, vytrhla sa Harrymu a bežala smerom, kde Ron zmizol. Harry stál na schodoch sám a čelil Fleur. Nevedel, či Roger a Alicia boli stále na balkóne. Musím to urobiť správne, pomyslel si nervózne. Pamätal si na partiu ošetrovateľov drakov, ktorí boli potrební na uzemnenie uhorského chvostorožca; potom tam bolo zaklínadlo Conjunctivitus, ktoré Krum použil na svojho draka pri Trojčarodejníckom turnaji, zasahovalo najcitlivejšie miesto: oči. Prinajmenšom aspoň celé jej telo nemá dračie šupiny, pomyslel si. Pokiaľ sa vyhnem krídlam, mal by som byť v poriadku.

Hlava mu pulzovala, keď zakričal „Ani hnúť!“ Namieril na stred jej tela, snažil sa udržať ruku pevnú, ale za ním zároveň niekto ďalší zakričal upozornenie.

„Pozor!“

Uskočila dokonca ešte v momente, keď Harryho kúzlo letelo k nej, krídla ho znovu vychýlili. Harry zaklial a otočil sa, aby videl, kto ju varoval.

Bol to Roger Davies.

„Ty!“

„Vypadni odtiaľto, Potter! Toto sa ťa netýka!“

„Myslím, že hej, keď zaútočila na mojich priateľov!“

„Nemali sa snažiť...“

„O čo tu dopekla ide?“ prerušil ho Harry, dožadujúc sa odpovede. Magická búrka stále vírila okolo nich. Roger Davies zaťal zuby a neodpovedal. Alicia stála za ním, ako si Harry všimol. Nevedel, či sa premiestnili z balkónu a nezaujímalo ho to. To nedáva zmysel. „Pokúsila sa zabiť tvoju ženu!“ zakričal na Rogera.

„Harry!“ Niekto sprava zavolal jeho meno, ten zvuk takmer zanikol v búrke. Otočil sa a zbadal Ginny a Draca, predierali sa okolo domu a bojovali proti bičujúcemu vetru. Zjavne neboli vnútri, keď Fleur prišla, takže neboli uzamknutí so zvyškom hostí. Jeho meno zakričal Draco Malfoy.

„Čo sa deje?“ kričala Ginny, keď dosiahli schody; trasúca sa s obavami pozrela na Fleur. Vietor jej šľahal vlasy a sukňu jej šiat; Harry ihneď zhodil sako a zakryl ním jej nahý chrbát, uvažoval, že Alicia s touto udalosťou očividne nepočítala, keď vyberala oblečenie pre svoje družičky. Draco vystrúhal grimasu, akoby si želal, aby to napadlo jeho, ale nepovedal nič. Ginny vkĺzla rukami do rukávov a omotala si trup, zatiaľ čo im Harry vysvetľoval, čo sa stalo Ronovi a Remusovi. Hneď ako tie slová vypustil, Ginny sa otočila a bežala k Fleur, uvoľnené vlasy jej divoko lietali okolo hlavy ako červenohnedý búrkový mrak. Vytiahla prútik z koženého puzdra na nohe a namierila ho na Fleur, ale nemala čas vysloviť zaklínadlo, než k nej letela ohnivá guľa.

„Nie!“ vykríkol Harry, rozbehol sa a skočil na ňu. Strhol ju na zem, ale ohnivá guľa namiesto toho udrela do chrbta jeho; skríkla, ako padala, ten zvuk naplnil jeho mozog, keď v jeho vnútri explodovala bolesť z ohnivej gule. Akoby na jeho chrbát niekto uvalil sto kliatob Cruciatus. Bolesť ochromila celú jeho myseľ, ale s obrovským trhnutím sa sústredil a potom sa jeho myseľ vzniesla nahor preč z jeho tela, preč od bolesti a on pozrel nadol a videl samého seba, videl svoju horiacu košeľu, videl ústa Ginny otvorené v tichom, vydesenom výkriku. Jeho telo stále ležalo na jej a krylo ju.

Harry mohol vidieť všetko s perfektnou jasnosťou. Draco Malfoy pomaly vytiahol prútik a Roger Davies natiahol ruku a bez zvuku na neho kričal, všetko spomalene. Ako keby sa pohyboval pod vodou, Draco stiahol ruku, potom ňou znovu pohol vpred, neznesiteľne pomaly, jeho kĺby nakoniec zasiahli Rogera Daviesa do brady. Centimeter po centimetri Roger letel dozadu, zrazil sa s Aliciou, ktorú spomalene zrazil dolu, jej novomanžel na jej tele, držal si čeľusť a civel na útočníka.

Harry videl, že má spálenú košeľu a chrbát pokrytý škaredými spáleninami, hoci plamene už na jeho chrbte neboli a jeho kilt bol nedotknutý. Ginny stále kľačala po jeho boku, slzy jej prúdili dolu tvárou, tak pomaly, že mohol každú jednu vidieť. Všetko sa to dialo tak pomaly...

Videl Malfoyovu tvár, videl surovú zúrivosť, ako namieril prútik na Fleur, jeho oči sivé ako oceľ a napriek tomu planúce. Fleur držala v ruke ďalšiu ohnivú guľu a znovu namierila na Harryho. Ak ma znovu zasiahne... Harry premýšľal, ako dlho by mu trvalo zomrieť.

Ako oheň opustil jej ruku, Malfoy ho odstrelil do vzduchu a točiace sa ohnivé jazyky sa sypali z oblohy. Malfoy zabránil tomu ohňu dosiahnuť Harryho.

Dracove pery sa pohli a spočiatku si Harry myslel, že znovu opakuje jeho meno, ale potom si uvedomil, že to bola tá kliatba. Roger Davies pomaly vstal, ale odzbrojil Malfoya príliš neskoro; kliatbu stihol vrhnúť. Blondiak pomaly odletel proti stĺpu verandy, keď jeho prútik plachtil smerom k Rogerovi. Ale zdalo sa, že hneď nabral dych a okamžite sa vrhol na ženícha. Obaja padli pomaly dolu na schody, zaklesnutí, dokonca keď Dracovo kúzlo zasiahlo Fleur. Harry videl pokrútenú kožu na vlastnom chrbte, pomyslel si, Nie, Draco. Nie toto. Nie túto kliatbu...

Malfoy mieril správne. Fleur sa zazmietala, keď ju kliatba zasiahla a vo vzduchu sa znovu zmenila späť do svojej ľudskej podoby. Roger a Draco to nemohli vidieť, pretože sa stále váľali po zemi, ale Harry to vidieť mohol. Ako keď film pomaly beží pozadu, jej tvár sa premenila späť na ženu, ktorú prvý raz videl pred tromi rokmi, jej krídla sa zložili a zmenšovali, kým neboli úplne preč a potom ju videl padať, padať, padať...

Zdalo sa, že bude nehybne ležať navždy, a Harry sa obával najhoršieho, ale zdvihla hlavu, oči úplne modré a ako si kľakla, Harry mal strašnú predtuchu toho, čo sa chystá urobiť. Pamätal si, aký to bol pocit, byť zdesený vlastnými činmi, keď nebol schopný zastaviť sa.

Kľakla si a s pomalou eleganciou zdvihla malé biele ruky, umiestnené ako by držali rúčku neviditeľného noža; pohla rukami nadol, akoby sa ostrie jej neviditeľného noža zarezalo do jej brucha; pohla rukami cez telo a urobila perfektnú pantomímu toho ohavného rituálu, jej tvár spotená a každý pohyb pomalý, tak bolestivo pomalý a zdĺhavý... hoci Harry vedel, že pre ňu sa to dialo neuveriteľne rýchlo. Položila imaginárnu čepeľ a pokračovala v pantomíme, predstierala odstránenie vlastných vnútorností, vyvrhnutie, pokračujúc v morbídnej hre...

Začala kričať, ústa doširoka otvorené, oči vydesené; zdalo sa, že má sotva možnosť sa nadýchnuť. Harry neľutoval, že ju nemohol počuť. Vyzerala, ako by trpela väčšou bolesťou, než Harry vôbec kedy videl, tvár jej sčervenala ako krik pokračoval a pokračoval. Nakoniec prestala a zrútila sa na zem, a Harry si spomenul, ako Karkarov omdlel, keď ho Draco Malfoy preklial rovnakou kliatbou.

Roger Davies a Draco Malfoy boli zaklesnutí v ich spomalenom boji, príležitostne jeden druhého udreli, s prútikmi mimo dohľad, zatiaľ čo Alicia stála neďaleko, mierila prútikom na oboch, ale nepoužila žiadne kúzlo. Postupne Harry zbadal, že sa Roger vymanil z Dracovho zovretia a ako by sa pohyboval pod vodou, bežal k Fleur. Zvieral v náručí jej ochabnuté telo, kým Alicia spustila prútik a vyjavene sa na neho dívala, na svojho manžela, ktorý plakal nad svojou bývalou priateľkou. Jej tvár bola nevyspytateľná.

Náhle tam boli ľudia: objavil sa Snape a Dumbledore, a Percy a Katie a nejakí aurori, ktorých nerozoznal. Na trávniku Spinnetovcov s tresknutím dorazila čarodejnícka sanitka; dokonca aj Harrymu sa to zdalo byť náhle, takže vedel, že pre iných to bolo v mrknutí oka. Ron, Remus a Hermiona vybehli spoza rohu domu a smerovali k nemu a Ginny. Ľudia boli náhle všade; pohybovali sa v skupinách, hovorili s Malfoyom, ktorý divoko mával rukami; postávali nad Fleur, ktorá bola stále v Rogerovom náručí; pozerali na spálenú kožu na Harryho chrbte a pokúšali sa ho oživiť. Pozoroval chaotickú scénu pokojne, premýšľal, čo urobiť ďalej.

Vráť sa.

Logicky znejúci hlas, ako hlas v úzadí jeho hlavy, ktorý sa pýtal, prečo by mal vyskočiť na stôl, keď bol prvý raz prekliaty Cruciatom.

Nie, odpovedal tomu hlasu. Bude to bolieť.

Život je bolesť. To vieš. Nemôžeš odmietať vrátiť sa späť príliš dlho.

Prečo?

Keď budeš čakať príliš dlho, nebudeš schopný sa vrátiť späť.

Nevrátiť sa späť.

Do určitej miery to bolo lákavé, tak lákavé... Cítil svetlo a slobodu a žiadnu bolesť, emocionálnu alebo fyzickú. Nikdy by znovu necítil bolesť, či nie? Alebo mal zlomené srdce.

Pozrel sa na Ginny, plakala a kričala na neho, aby sa zobudil, aspoň myslel. To nie je pravda, pomyslel. Stále ešte môžem cítiť dosť na to, aby som ju nechcel takto zraniť, nechcel ju opustiť.

Klesol späť do svojho tela, vedel, že bolesť, ktorá ho privíta, bude astronomická, vedel, že to možno bude príliš, aby sa to dalo zniesť. Zniesol som bolesť Cruciatu, pripomínal si. Dostal som temné znamenie. Nebol pripravený vzdať sa, povedať, že bol príliš unavený vydržať, pokračovať v boji. Stále toho mal toľko urobiť.

V sekunde, keď jeho myseľ, telo a duša boli zase jednotné, správy poslané do jeho mozgu z nervových zakončení na jeho chrbte spôsobili, že zavyl bolesťou tak nahlas, až ho rozbolelo hrdlo, ale aj uprostred svojej bolesti mohol vidieť, že sa Ginny usmieva a hystericky smeje cez slzy.

„Je nažive!“ zvolala na kohokoľvek nablízku, jasne o tom pochybovala. Pracovníci sanitky ju odtlačili, rovnako ako Rona, Hermionu a Remusa. Videl, ako Malfoy vzal Ginny do náručia, zatiaľ čo ona nekontrolovateľne vzlykala, oblečená do Harryho saka a bolesť sa náhle tvrdo prehnala Harryho mozgom, bez ohľadu na ošetrenie čaromedikov; spáleniny zmenili každý jeho neurón na receptor bolesti, rozsvietili celú jeho myseľ väčším utrpením, než kedy zažil. Znovu sa pozrel na Ginny s Dracom, zalapal po dychu, keď videl, ako sa Malfoy zmenil na veľkého čierneho draka šľahajúceho na Ginny oheň. Tie plamene ju pohltia... Ale sekundu predtým, než ju dosiahli, zažmurkal a videl, že boli obaja ľudmi, navzájom sa zúfalo objímajúci a ten rozumný hlas vzadu v jeho mysli mu povedal: Máš len halucinácie z bolesti.

 

 

Správne, odpovedal hlasu. Tak to zastav.

Jeho myseľ bola ochromená a nemohol odolať pokušeniu znovu uniknúť, tentokrát tradičnejším spôsobom.

Všetko sčernelo.

****

Harryho napadlo, že možno urobil chybu; možno mal zomrieť. Bolo toto nebo? uvažoval. Nepripomínalo to žiadne miesto, ktoré kedy videl.

Zobudil sa a ležal na bruchu v obrovskej posteli s komplikovane vyrezávaným záhlavím a ťažkými brokátovými závesmi. Mierne sa nadvihol a rozhliadol sa po miestnosti, zbadal bohaté perzské koberce, pozlátené rámy obrazov, brokátom čalúnené pohovky a kreslá okolo stien, kryštálový luster a obrovské zasklené dvere, ktoré sa zrejme otvárali na balkón; to všetko sa zaostrilo, keď si nasadil okuliare, čo mu niekto ohľaduplne nechal na mramorovom stolíku vedľa postele.

Bol zamračený deň, ale sviečky v svietnikoch po celej miestnosti všetko osvetľovali teplou žiarou. Nikdy v živote nebol v tak bohato vyzerajúcej miestnosti. Vzhľadom na osvetlenie sviečkami a nie elektrickými svetlami predpokladal, že bol v čarodejníckom dome. Kresby boli zátišia a krajinky, bez pohybujúcich sa ľudí, ale keď zaškúlil po obraze nad krbom, oproti posteli, videl slabý vietor vejúci cez rákosie vyobrazeného močiaru, a mraky na namaľovanej oblohe sa jemne pohybovali naprieč modrým priestorom. Tak toto, pomyslel si, je moja predstava izby na hrade. Mal rád domácku jednoduchosť hradu Ascog, ale táto miestnosť sa zdala viac hodná názvu „hrad“. Mohla by to dokonca byť miestnosť v paláci, uvedomil si.

Pokúsil sa otočiť na chrbát a ihneď zistil, prečo ležal na bruchu; bolesť spôsobila, že si celý spotený vzpriamene sadol. Mentálna poznámka, pomyslel si, neurobiť to znovu.

Prehodil nohy cez bok postele a pristál na mäkkom koberci, prsty sa mu zaborili do jeho luxusnej hrúbky. Vo vzdialenom rohu obrovskej miestnosti bolo priveľké zrkadlo, veľké asi ako Zrkadlo z Erisedu; Harry k nemu s trasúcimi sa kolenami prešiel. Ihneď zbadal, že to bolo bežné (čarodejnícke) zrkadlo a že bol rovnaký ako vždy, aspoň z väčšej časti. Jeho hruď bola nahá a mal oblečené pruhované pyžamové hodvábne nohavice, ktoré pre neho boli o pár centimetrov kratšie. Prebehol si rukami cez vlasy a strnisko na lícach a brade; neskôr bude čas ich upraviť.

„Ak potrebuješ oholiť, kúpeľňa je na druhej strane miestnosti,“ informovalo ho zrkadlo užitočne. Zažmurkal, po strávení týždňa späť v muklovskom svete zabudol, že kúzelné zrkadlá hovoria. Ako rýchlo zabúdame. Otočil sa a videl otvorené dvere na vzdialenej strane miestnosti; z obmedzeného pohľadu na predmety vo vnútri usúdil, že bola zrejme rovnaká ako kúpeľňa prefektov na Rokforte. Všetko čo mohol vidieť bol béžový mramor.

„Vďaka,“ povedal zrkadlu. „Možno neskôr.“

Otočil sa a cez rameno pozeral na odraz jeho chrbta; na koži mal pripevnený veľký kus látky. Predpokladal, že pod ňou bol nejaký druh obkladu, ale kým obklad mu mohol vytvárať novú kožu, určite nerobil nič s bolesťou. Kde to som? uvažoval, kým sa znovu otočil tvárou k zrkadlu. Pokusne sa dotkol jazvy; nebolela ho od útoku v Šikmej uličke a on išiel do bazéna v Ascogu. Videl v správach, že tam bola nejaká rozptýlená smrťožrútska aktivita, ale nič v čom by bol priamo zapojený samotný Voldemort. Reflexívne pohol rukou nadol, aby nahmatal baziliščí amulet, cítil teplo a pokoj, ktorý do neho presakoval. Zavrel oči a videl Ginny v kuchyni Brlohu, bozkávala matku na líce a kráčala ku krbu. Do výhľadu sa dostal Ron; z výklenku krbu zobral kvetináč, kde mali hop-šup prášok a podal ho sestre.

Počkaj minútu, pomyslel si, uvoľnil amulet, dal si ho dolu a držal ho za retiazku, prezerajúc si strieborný kov. Toto bolo v mojom vrecku. Kto mi ho dal okolo krku? čudoval sa. V chaose, ktorý nasledoval po Ginninej nehode na koni, potom svadbe a Fleur ho nevrátil späť. Stále ho nosil so sebou, neveril si dosť na to, aby ho nosil na krku a čakal na dobrú príležitosť dať jej ho. (Pravdepodobne mal niekoľko príležitostí potom, ako sa z kostola vrátili do domu Spinnetových, uvedomil si, predtým ako prišiel Draco Malfoy, ale bol omámený jej spoločnosťou a úplne zabudol.)

Uchýlil sa späť do postele, zvedavý, keď sa gobelín v rohu začal hýbať a za ním sa otvorili skryté dvere; skočil na posteľ, strčil amulet pod vankúš a posadil sa v strede matraca (jeho chrbát sa ničoho nedotkol), zovrel si prikrývky okolo pása, keď čakal, kto vstúpi (bez klopania pomyslel si popudene).

Bol prekvapený; boli to dvaja doktori, ktorých on a Hermiona videli, keď navštívili obete útoku na Šikmú uličku. Nemohol si spomenúť na ich mená. Muž mal krátke červené vlasy; bol to ten, ktorý huboval kolegu za nečítanie jeho monografie. S ním bola blonďavá čarodejnica, ktorú Harry tiež videl hovoriť s Narcissou Malfoyovou na metlobalovom zápase, tímová lekárka Harpyí.

Doktori sa zdali byť prekvapení, že ho videli pri vedomí. „Vyzeráte lepšie, vidím,“ povedal čarodejník. „Vravel som ti, že môj obklad na popáleniny bol vhodným spôsobom,“ zamumlal ku kolegyni a robil si poznámky na kúsok pergamenu pripojeného k podložke. Niesla náruč spisov, práve ako keď ju Harry s Hermionou videli. Ústa sa jej skrútili.

„Áno, áno, mal si pravdu,“ odsekla, ako keby pripustiť to zanechalo v jej ústach pachuť. Ako predtým mali obaja oblečené broskyňovo sfarbené habity a zodpovedajúce klobúky. Tento krát ale mala rozpustené vlasy, v zlatých kučerách jej spočívali na ramenách. Vybrala z vrecka okuliare a založila si ich na nos s malým šťuknutím a pozrela na začiatok súboru, ktorý držala.

 

„V šesť nula nula mal ľahkú horúčku a jeho pulz bol slabý,“ oznámila. Vzhliadol a ona si ho kriticky prezerala. „Zdá sa, že už ustúpila. Pozrieme sa.“

Umiestnila hromadu zložiek na ozdobnú zlatú stoličku a vytiahla prútik z vrecka habitu. Postavila sa vedľa Harryho a umiestnila ruku na jeho čelo, čo ho prekvapilo; väčšina ľudí k nemu len tak neprišla a nezačala sa dotýkať jeho jazvy. Ledabolo, akoby jej to prekážalo, zdvihla jeho pravú ruku. Harry pozrel na svoje rameno, ale potom otočil hlavu a zbadal, že na jeho ľavom predlaktí nič nebolo a okamžite spanikáril.

„Môj had!“

Pustila mu ruku. Obaja doktori na neho zvláštne pozerali. „Prepáčte?“ spýtal sa červenovlasý čarodejník, guľatá tvár veľmi bledá.

„M-mám hada. Je zelená, asi pol metra dlhá. Obvykle ju nosím omotanú okolo ľavého predlaktia. Mal som ju keď... keď som bol popálený...“ Prehltol. Sandy bude v poriadku.

Čarodejnica prikývla. „Hada  v ambulancii odstránili,“ odpovedala, akoby bola Sandy vred alebo nejaký škaredý krt. „Ak hada znovu chcete mať...“

„Ju! Ona... hovorím s ňou. Nie je to žiadna vec.“

Pozreli na seba so zdvihnutým obočím. Harry vystrúhal grimasu. Roztomilé. Teraz som pre nich totálny blázon.

„Nerozumiete. Hovorím hadím jazykom,“ vysvetlil. „Sandy a ja - jej meno je Sandy - sme sa rozprávali. Nie je to domáci miláčik. Je to priateľka.“

Ak si myslel, že mu vďaka tomu budú lepšie rozumieť, veľmi sa mýlil. „Hadí jazyk!“ zvolal čarodejník a zbledol ešte viac. Čarodejnica si Harryho podozrievavo premeriavala. Bol rád, že im nepovedal, že hady mali videnia.

„Môžeme to dokončiť? Váš had je v bezpečí. Ona. Vrátia vám ju, než odídete.“ Znovu mu zdvihla pravú ruku a umiestnila mu do podpazušia špičku svojho prútika, čo spôsobilo, že cúvol a zachichotal sa spôsobom, ktorý považoval za veľmi nedôstojný.

„Prepáčte,“ povedal a snažil sa viac nesmiať. „To šteklí.“

Zamračila sa a on sa pokúsil znovu necúvnuť, keď umiestnila špičku prútika do jeho podpazušia. Na jeho prekvapenie sa na rúčke začali objavovať čísla.

„Nevedel som, že môžete použiť prútik ako teplomer,“ skonštatoval a snažil sa znieť konverzačne. Stiahla prútik a pozrela sa na čísla, akoby ani nič nepovedal.

„Normálna,“ oznámila druhému doktorovi, ktorý to zapísal dlhým zeleným perom, zrejme pochádzajúceho z papagája. Náhle sa na neho pozrela a povedala, „Myslím, že som vás  mala radšej, keď ste boli v bezvedomí.“

„Anderssenová,“ oslovil ju druhý doktor varovným hlasom. Harry sa otočil a znovu sa na ňu pozrel. Keď ju videl takto zblízka, myšlienka zápasila, aby vyplávala z hlbín jeho zmätených spomienok na dva životy. To bolo ono! Náhle vedel, kto to je!

„Nita?“ oslovil ju pokusne. Trhla hlavou a podozrievavo na neho zagánila.

„Ako to, že poznáte moje meno?“ dožadovala sa náhle. Vtedy si uvedomil, že urobil chybu.

„Ehm, poznám Draca. Vášho bratanca.“

Zdala sa byť menej podozrievavá, ale nie priateľskejšia. „Ach áno. Toho, ktorý nevie nič o lojalite k rodine.“

Druhý doktor teraz civel, ale na ňu, nie na Harryho. „Ak vám to nevadí, Anderssenová, ospravedlním sa. Zabudol som na jedno stretnutie,“ dodal, poklopkal po hodinkách a zdvihol obočie. Na moment pozrel na Harryho, akoby bol znepokojený, ale nezabránilo mu to odísť.

Harry sa naježený otočil k nej. „Takže Draco nevie nič o lojalite k rodine len preto, že pomohol odstrániť svojho otca?“

„Prečo iné? A vďaka nemu moja úbohá teta Cissy je tak... chudobná. Odkedy išiel strýko Lucius do väzenia, žije so mnou.“

„Možno by mala požiadať kohokoľvek, kto žije tu, aby prispel do Fondu bohatej a záhaľčivej Narcissy Malofoyovej,“ zavrčal a mávol rukami po honosnej miestnosti. „Na vytvorení tohto miesta sa očividne výdajmi nešetrilo.“

Sčervenela zúrivosťou. „Ako sa opovažujete!“

„Čo?“ odsekol skutočne zarazený. „Oceňujem, že mi niekto otvoril svoj domov a zariadil návštevu doktorov zo Svätého Munga, ale...“

„Toto nie je súkromný dom,“ precedila pomedzi zaťaté zuby. Zostal na ňu civieť.

„Sme na Rokforte?“ Zaujímalo ho, či to nebola starostlivo vytvorená, zriedkakedy používaná miestnosť pre štátnych predstaviteľov. Ukázalo sa, že nebol ďaleko od pravdy.

„Nie. Sme u Svätého Munga.“

Zamračil sa na ňu. „Nie, nie sme. Bol som u Munga a toto rozhodne Mungo nie je.“

„Och, vážne?“ odpovedala a prekrížila ruky, prútik stále v ruke. Zazrela na neho ponad okuliare. „Pozrite sa, ak mi neveríte.“

Pomaly vstal a zvládol sa dostať k dverám; prekvapilo ho, aký ťažký bol gobelín, ktorý musel odtlačiť z cesty. Keď vystrčil hlavu z miestnosti, boli tam rovnaké dlhé vysoké gotické chodby, ktorými prechádzal s Hermionou pri návšteve Svätého Munga. Videl rovnaké ošetrovateľky s čepcami a znudene vyzerajúcich ošetrovateľov, ktorí si išli za svojimi povinnosťami. Obrátil sa späť do miestnosti, rozhliadol sa okolo a potom znovu zízal do chodby, pre prípad, že by to bol portál ako brány na ministerstve mágie. Nakoniec zavrel dvere a vrátil sa do postele.

„Nerozumiem. Prečo je tu toto miesto?“

Rozhodila ruky. „Priniesli vás do ministerskej izby. Nebolo to moje rozhodnutie, ale viete, akí sú ľudia. Harry Potter je v nemocnici, musíme ho zobrať do ministerskej izby...“ opakovala sarkastickým piskľavým hlasom.

Zamračil sa. „Ministerskej...?“

Prevrátila oči. „Minister mágie. Určite ste o ňom počuli?“

Strnulo sa rozhliadal po tom bohatstve. „Takže keď sem príde Fudge, je ubytovaný tu?“

„Presne tak. Je to len vhodné pre...“

„To je nechutné!“ zvolal, zvedavý, či by sa to odvážil urobiť, keby bol v miestnosti iný doktor.

„O čom to hovoríte?“ opýtala sa netrpezlivo.

„Čo tým myslíte, o čom to hovorím? Toto...“ mávol rukami, „... toto je obscénne! Všetky tie hnusné oddelenia a chodby a vstupná hala by potrebovala vymaľovať, alebo aspoň poriadne vyčistiť. Ako mohlo byť toľko peňazí rozhádzaných na miestnosť pre jednu osobu?“

Vytiahla sa a vyzerala byť veľmi pyšná. „Aby ste vedeli, môj strýko za túto miestnosť zaplatil sám. Z operačného rozpočtu nemocnice neboli zobrané žiadne peniaze.“

Harry si spomenul, ako Cornelius Fudge na Svetovom poháre v metlobale hovoril, že Malfoy práve poskytol veľkorysý príspevok Svätému Mungovi. Na toto, pomyslel si a žalúdok sa mu prevracal. Niet divu, že ho Fudge vždy tak bránil, uvedomil si, takmer si želal, aby bol späť v druhom živote, kde sa Fudge nikdy nedostal vyššie ako na inkvizítora. Dokonca ani Barty Crouch, hoci mal mizerný úsudok ohľadne úteku svojho syna z väzenia, by nikdy neschválil niečo takého, pomyslel si a zamračene sa porozhliadal okolo.

„Nebyť môjho strýka, nikdy by som nebola doktorkou!“ pokračovala vehementne. „Keď ma tu nechceli vziať do tréningového programu, on bol ten, kto presvedčil predstavenstvo, aby ma prijali, hoci nie som čarodejník! A od tej doby začali prijímať aj čarodejnice. Ja som bola prvá. Tak tu neseďte, využívajúc moju starostlivosť a nehovorte nič proti môjmu strýkovi! Teraz si ľahnite na brucho!“

Harry na ňu chvíľu zazeral, potom urobil, čo mu povedala. Začala mu na chrbte dávať dolu obväz, na čo sa trhol. Stále to bolo neuveriteľne bolestivé. Aby sa rozptýlil, znovu sa poobzeral po miestnosti. Popravde cítil oveľa viac zhnusenia z Corneliusa Fudgea než z Luciusa Malfoya. Na sekundu na ňu pozrel ponad rameno, otočil sa a položil s hlavu na ruky, spomínajúc na jednu z príležitostí, keď sa v druhom živote stretol s Nitou Anderssenovou...

 

Bolo to na ďalšom Malfoyovom vianočnom večierku. Harry a Draco boli tretiaci, Jammie prváčka. Na hranie Papierovej naháňačky boli už príliš starí a počas večierkov už neboli obmedzovaní v detských izbách (nie že by tam zostali), ale dostalo sa im varovania, aby nešpehovali konverzácie dospelých. To samozrejme znamenalo, že chceli špehovať toľko dospeláckych konverzácií, koľko bolo možné a pobehovali kvôli tomu po dome.

Nakoniec sa rozhodli zastaviť v hale, skrytí za tromi brneniami stojacimi vo výklenku; odtiaľ mohli vidieť každého, kto na večierok vstupoval. Narcissa Malfoyová vošla do haly krátko potom, ako sa ukryli; vítala svojho brata s manželkou a dcérou, ktorí práve prišli na večierok.

„Nils!“ vítala nadšene staršieho čarodejníka, ktorý sa v tvári pozoruhodne podobal na ňu, jeho platinovo-blonďavé vlasy prechádzali do strieborných. Vyzerala akoby sa ho chystala pobozkať na líce, ale potom sa tomu zámerne vyhla; rovnaký takmer-bozkávací manéver zopakovala s jej štíhlou švagrinou, ktorá bol tiež platinová blondínka. Pozrela na svoju neter, ktorá bola rovnako vysoká, so zlatými vlasmi stiahnutými do pevného uzla a s tvrdými modrými očami za okuliarmi. Mala oblečené dlhé čierne šaty a niesla ťažkú knihu. Narcissa Malfoyová si na rozdiel od nej obliekla zafírovomodré šaty pretkané striebornými niťami, takže iskrila pri každom pohybe. Kriticky si prehliadla neterino oblečenie, ktoré ostro kontrastovalo so sviatočnými ozdobami v hale.

„Ach, Nita. Ty si, ehm, priniesla čítanie. A obliekla si si čiernu. Aké... slávnostné,“ skonštatovala mdlo.

Nina sa uškrnula. „Prepáč, teta Cissy. Nemala som čas pracovať na šatách ako tvoje. Stále som si opakovala. Po novom roku mám skúšky na vrchnú sestru.“

Narcissa sa usmiala, čo Harry vídal zriedka, a objala svoju neter so skutočnou náklonnosťou. „Viem, drahá. Vieš, že sme na teba všetci veľmi hrdí. Vôbec najmladšia vrchná sestra u Svätého Munga! Než sa spamätáš, budeš mať na starosti celý ošetrovateľský tým.“ Nita sa zamračila.

„Ak sa to niekedy stane, okamžite vymením ošetrovateľkám uniformy. Nenávidím čepce,“ zavrčala. „A byť najmladšou vrchnou sestrou sa nevyrovná tomu byť doktorom.“

„No tak, no tak. Ošetrovateľky sú veľmi dôležité, to vieš. A čarodejnice sa nestávajú doktormi, tými sa stávajú čarodejníci. Vieš, akí sme na teba všetci veľmi hrdí, nie? Povedala som Luciusovi, že by si bola hodnotná investícia. V budúcich rokoch plánujem ohľadne toho byť dosť samoľúba,“ dodala a usmiala sa na mladšiu ženu.

Vedľa Harryho zívla znudená Jamie. „Keď odídu,“ zašepkala Harrymu a Dracovi, „pôjdem nájsť dvojčatá a nejakú zábavu.“ Harry vedel, že mala na mysli „zábavu na účet dvojčiat“, ale nevadilo mu to, tak prikývol.

Ale práve keď Narcissa s Anderssenovcami odišla z haly, náhle sa do haly Malfoy Manoru premiestnil vysoký plešivejúci červenovlasý čarodejník s okuliarmi. Jeho habit bol pragmaticky čierny ako Nitin a bolo jasné, že tam nebol na výročný vianočný večierok Malfoyovcov. Harry vedel, že ho už predtým videl, ale nie na večierkoch Malfoyovcov. Hoci Malfoyovci boli blízko, pripomenul si...

Potom si spomenul; bolo to na Svetovom pohári v Španielsku, keď mal desať. Prvýkrát stretol Ginny Weasleyovú a tento vysoký čarodejník bol jej otec. Keď si spomenul, ako zle to stretnutie prebehlo, Harry ustúpil za Draca a Jamie. Zaujímalo ho, či Ron Weasley a jeho bratia povedali svojmu otcovi, že prenasledoval Ginny. Prehltol a usiloval sa prísť na to, ako hodnoverne vysvetliť svoje chovanie ako dokonale neškodné.

Pán Weasley mal vytiahnutý prútik, ale jeho tvár vyzerala prívetivo. Počul hudbu vychádzajúcu zo salónu a zavolal, „Haló! Haló?“ Nepohol sa, ale zdalo sa, že čaká, kým niekto vyjde a prehovorí s ním. Dracova matka sa vrátila do haly, zjavne si udržiavala prehľad o novopríchodzích, aby ich ako hostiteľka mohla privítať. Cieľavedome kráčala do veľkej haly, ruka natiahnutá a povedala, „Veselé Vianoce...“ ale zastavila sa a nemo zízala na najnovšieho hosťa. „Och!“ povedala ľadovo, ovládla sa. „To si ty.“ Keď chcela byť chladná, nikto ju nemohol predčiť.

 

Musíte sa prihlásiť, ak chcete odoslať komentár.