X X

Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




Kapitola 2 Nový Draco





Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/1/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

 Banner: náhodný obrázok z internetu

 

Kapitola 2 Nový Draco

 

Poznámka. Blaise Zabini je v tejto fanfic dievča.

 

Draco pootvoril oči, keď zacítil, ako mu padá dážď na jeho už skrz naskrz premočený habit. Uvedomil si, že je tma a pohľadom na hodinky zistil, že je pol deviatej večer. Zdvihol ruku, aby sa uistil, že má vlasy stále dokonalé, ale jediné, čo nahmatal, bolo, že jeho nádherné vlasy nahradili dlhé, husté KUČERY.

Draco zalapal po dychu a chytil medzi prsty svoje ‘nové’ vlasy - toto bola jeho najhoršia nočná mora; boli KUČERAVÉ (nemužné pre niekoho ako Draco) a zdali sa pochlpené, ak ste sa na ne pozerali príliš dlho. Stále boli rovnako úžasne platinovo blonďavé, ale na niekom ako Draco vôbec nevyzerali správne.

Stále pršalo, keď sa Draco rozhliadal. Vietor fúkal voči nemu a on kýchol. Až vtedy mu došlo, že nie je na tých slnečných poliach, kde bol ešte pred pár hodinami, ale v Šikmej uličke.

‘Ako som sa sem dostal?’ pomyslel si. Prižmúril oči, keď zbadal pár postáv, ktoré cupitali pod čiernymi dáždnikmi. Vybehli z rohu, za ktorým bola Zašitá ulička a chichotali sa ako šialené - Draco tipoval, že oslavovali niečie narodeniny a príliš veľa toho vypili.

Keď sa k nemu dostali bližšie, rozoznal, kto tie dievčatá sú - Millicent Bulstrodeová, Blaise Zabiniová, Natasha McNairová a jeho vlastná akože ‘frajerka’ (ktorej dal kopačky už toľkokrát, že to nedokázal ani spočítať) Pansy Parkinsonová. Dievčatá pomaly zastali, keď zbadali Draca, ako sa hrbí pri starej ošarpanej stene blízkeho obchodu.

‘Och, bože,’ pomyslel si Draco, ‘Parkinsonová sa ma zase pokúsi pobozkať.’

"Haha!" vykríkla Blaise, keď sa zapotácala na svojich ihličkách v snahe udržať si kontrolu nad dáždnikom, ktorý odfukoval vietor a dážď. Ukázala na zmäteného Draca. "Pozrite sa na toho... špinavého, nechutného žobráka! Haha! Stavím sa, že si želá, aby mohol mať dievča ako sme my!"

Draco sa zamračil; on mohol mať akékoľvek dievča, a určite akékoľvek dievča, ktoré vyzeralo lepšie ako Blaise. Blaise bola veľmi vysoká a chudá, tvár mala posiatu príšernými pehami (príšernými, pretože boli všetkých možných tvarov) a farbila si vlasy na modro - myslela si, že vyzerá pekne, ale vyzerala kvôli tomu presne naopak. Ani jej prístup nebol celkom dobrý - ak ste mali peniaze, držala sa vás ako lepidlo.

"Áno, presne tak!" Natasha sa škerila od ucha k uchu. Bola neterou smrťožrúta McNaira a premiestnili ju do Durmstrangu z Floridy v Amerike. (PP: asi vôbec nebola z Rokfortu, uvidíme)  Vlasy mala zo všetkých najlepšie, hnedé, vlnité a živé - kým tie zvyšné ich mali skrátka, nuž, rovné a naprosto bez života.

"Áno, kamoši, teda, myslím kamošky! Hahahahaha!" Milicent sa smiala bez nejakého konkrétneho dôvodu a narazila do Blaise. Obe sa zvalili na zem. Natasha sa zachichotala a prešla, veľmi vratko, k dievčatám, aby im pomohla postaviť sa. Potiahla za Blaise, ktorá sa celkom ľahko zdvihla, ale Millicent, keďže bola väzba, sa vôbec nedokázala postaviť.

"Hej, Pans, prečo nepohneš tým svojím zadkom a nepomôžeš staručkej Milli postaviť sa?" zakričala Blaise. Pansy mala zasnený výraz, keď sa k nim otočila, stále sa usmievala ako opička, čo uvidela banán.

"Sorry, práve som premýšľala o svojom Drakúšikovi." Vzdychla si, rovnako ako Blaise s Natashou; všetky zabudli na Milicent a stáli tam zo zasnívaným výrazom v tvári.

Draco ich so záujmom sledoval. Ani náhodou to Pansy zase nedošlo (na druhej strane tej to nedôjde ani za milión rokov). Prečo si neuvedomili, že tam je?

‘Asi sú príliš opité,’ pomyslel si. Pansy sa prebrala zo svojho snenia a pozrela sa priamo na Draca. Došla k nemu a strelila mu facku - poriadne silno. Potom si utrela ruku o habit, v tvári výraz zhnusenia.

"Ako sa opovažuješ okukávať ma, ty špina! Keby to môj priateľ, skvelý DRACO MALFOY niekedy zistil, vytrasie z teba dušu za to, že si vyzliekal očami jeho dievča!"

Pansy sa rozrehotala nad Dracovou zmätenou tvárou, rovnako ako ostatné dievčatá -  o čom to točili?

"Pozrite sa na toho hlupáka! Bože, to v takýchto časoch myslíte na všetkých, čo sú takí nešťastní, že nemajú NÁŠ skvelý výzor!" zapišťala Blaise. Zvalili sa v záchvate smiechu na zem - chlape, tie boli opité a to bolo len pol deviatej. (PP: v tejto kapitole je asi problém s gravitáciou)

Vstali (dosť rozkymácane) a obklopili Draca. Tentoraz sa cítil trochu vystrašený - nemal potuchy, prečo sa k nemu takto správajú.

‘Tá prekliata víla!" zrazu si pomyslel, spomenul si, čo sa stalo tesne predtým, než sa prebudil  - len aby sa našiel... tu. Niečo čudné sa dialo a Dracovi sa nepáčilo, keď nevedel čo.

Millicent sa dievčensky zachichúňala a potiahla za Natashinu kabelku. Vytiahla odtiaľ vreckové zrkadlo, otvorila ho, najprv skontrolovala samu seba. "Pozri sa sem, žobráčik, dáme ti darček a raz sa aj ty môžeš na seba pozrieť v drahom zrkadle." Všetky sa zadŕhali smiechom, keď hodila zrkadlo Dracovi. Ten ho zachytil a zalapal po dychu nad obrazom, čo tam uvidel.

Jeho vlasy (ako už viete) sa zmenili, ale to nebolo to jediné. Jeho nádherné oceľovo-šedo-modré (PP: celkom unikátna kombinácia) oči sa zmenili na otupené šedé oči bez života a k tomu boli malé a nevýrazné. Pokožku mal bledšiu než predtým (ak to bolo možné) a nos mal vyhrnutý dohora - ako u prasiatok - a bolo to dokonca horšie než u Pansy. Uši mal veľké a keď sa pokúsil uvidieť svoje zuby, boli všetky nakrivo. Vyzeral PRÍŠERNE, a mal pocit, že sa každú chvíľu rozplače, ale nie, Malfoyovia nikdy neplačú, to bolo pravidlo.

Draco už bol na tento pocit zvyknutý, na pocit, keď sa mal každú chvíľu rozplakať, ale zarazil sám seba predtým, než to naozaj urobil. Mal v tom dosť tréningu od svojho otca.

Dievčatá sa stále smiali, keď sa Draco na nich na oplátku mračil. Prestali, keď si všimli to škarené zazeranie, ktorého sa im dostávalo.

"Oh, takže ty si ešte aj urážlivý? Dobre, možno vyzeráme ako pekné, nevinné dievčatá..."

‘Pcha!’ pomyslel si Draco. ‘Nevinné, to chcem vidieť.’

"...ale zvládame bojovať svoje vlastné bitky." Millicent zdvihla obrovskú päsť a nahnevane pohrozila Dracovi - keď boli opité, bývali výbušné. Draco sa prikrčil pri stene, skôr než čísi hlas zastavil všetky jeho myšlienky.

"Hej! Čo sa tu deje?"

Štvorica dievčat sa rýchlo stočila a rozpŕchli sa tak rýchlo, ako im to lodičky s vysokými podpätkami dovolili. Stále sa neovládateľne smiali. Draco sa snažil vidieť cez hmlu a dážď kto, alebo čo, ho zachránilo pred tými divokými dievčatami. Bol unavený a hladný (nehovoriac, že mrzol) a cítil, ako mu viečka oťažievajú a oťažievajú...

‘Nie,’ uvažoval. ‘Musím... vidieť... kto... ma... zachránil.’

Ale to bola jeho posledná myšlienka, ktorú zvládol, než zaspal priamo tam na studenom, mokrom a kamennom chodníku Šikmej uličky.

***

"Kde som?" zašepkal Draco, hlas mal zachrípnutý a z rozprávania ho bolelo hrdlo. Pomaly sa posadil a pošúchal si hlavu - len aby si uvedomil, že sa jeho normálne vlasy ešte nevrátili. Ležal na posteli – zakrývala ho tenká, a predsa teplá deka a pri posteli, na ktorej ležal, bolo zatvorené okno. Vyzrel von a uvedomil si, že stále prší - kvapky vody stekali po okennej tabuli, keď sledoval, ako kočiare uháňajú okolo - tie bez koní. Pokúsil sa znova posadiť, ale zostalo mu zle, keď tak urobil. V zúfalstve zastonal.

"No tak, nehýb sa."

Draco sa pootočil doľava a všimol si, že niekto iný je v miestnosti a sleduje ho, ako sa hýbe. V okamihu ako ju uvidel, mu došlo, kto to je - Hermiona Grangerová, humusácka vševedka, ktorá stále vyzerala rovnako, ako vyzerala, vždy to jest škaredo (podľa jeho názoru, ostatní si mysleli, že je... normálna). (PP: náznak popierania?)  Stála pri jeho posteli, držala svoj prútik, oči zatvorené, ústa mrmlali niečo a jej prútik mieril na Dracovu hruď. Draco jej chcel povedať, aby vypadla, keď sa zrazu začal cítiť oveľa lepšie. Pocit nevoľnosti bol preč a on si čoskoro uvedomil, že to je Grangerová, kto ho vyliečil. Chcel sa jej spýtať prečo, keď ho zrazu niečo napadlo.

‘Počkať... tá humusáčka ma pravdepodobne nespoznala, pretože tak hrozne vyzerám. A teraz sa nemôžem vrátiť k tete a strýkovi, potrestali by Diddyho (PP: zrazu máš o neho starosť?) a mňa za to, že sme neposlúchli, a možno by ma znova zmenili na strom. Nemám kam inam ísť, takže... Rovnako dobre by som mohol túto malú humusáčku využiť... možno by konečne mohla byť na niečo dobrá.’

Draco poctivo pochválil svoj rozum. Nepáčila sa mu predstava byť blízko pri Grangerovej na tak dlhý čas, ale muselo sa tak stať - pre jeho vlastné dobro.

Sledoval, ako sa Hermiona presunula od jeho postele k malej stoličke so stolom, na ktorom stál malý lampáš. Bola tam tácka s ružami na krajoch, šálka a čajová kanvica. Hermiona vzala kanvicu a dala sa do nalievania čaj. Začala rozprávať - priveľa k Dracovmu prekvapeniu. (PP: do ktorej školy si chodil posledných šesť rokov)

"Nuž, myslím, že sa čuduješ, prečo si tu. Upadol si do bezvedomia, kým som sa k tebe dostala dosť blízko, aby som ťa videla. Volám sa Hermiona Grangerová a ty?"

Hermiona trochu bľabotala, keď nalievala čaj do malej šálky a načiahla sa na blízku policu po cukor. Draco sa maximálne snažil rozmýšľať, keď sa ho spýtala, koľko lyžičiek cukru chce do čaju (Rýchlo odpovedal, že dve a znova rozmýšľal o mene).

‘No tak Draco - mysli... mysli!  MYSLI, ty môj neobyčajný rozum!’

"Takže... stále si mi ešte nepovedal svoje meno."

"Ehm, Orlando Felton." (PP: predpokladám, že v tejto chvíli väčšina originál zatvorila)

Draco sa zamračil nad tým, čo vymyslel.

‘To je sprosté meno - rozum, tentoraz si ma sklamal.’

Pomyslel si, že tomu Grangerová nikdy neuverí, ale prekvapujúco uverila. Podala mu pariacu sa šálku čaju, z ktorej si odpil len, aby si popálil jazyk. Vystrčil ho a pokúsil sa ho schladiť voľnou rukou. Hermiona sa zachichotala a vyslúžila si od Draca zvedavý pohľad - nikdy ju nepočul smiať sa.

"Prepáč, ale mal by si vidieť svoju tvár." Nastalo mlčanie, keď sa prestala chichotať. Opäť ticho prerušila ona.

"Viem, že si čarodejník, pretože si bol v Šikmej uličke - a stále si, sme v hostinci. Zajtra idem domov, ale tu som ubytovaná s mojimi priateľmi Ronom a Harrym - tým Harrym Poterom - ale odišli skôr kvôli Ginny - to je Ronova sestra, zrazu ochorela, takže... Dumbledore, poznáš riaditeľa Rokfortu? Povedal, že sa Harry musí vrátiť k Dursleyovým - to je miesto, kde býva jeho teta a strýko - na zvyšok leta, ale ja ho čoskoro navštívim. Nikdy som tam nebola, takže... mimochodom, skadiaľ si ty?"   

Draco prikývol a odpil si z čaju - tentoraz opatrne. Zízala na neho - sledovala každý jeho pohyb. To ho znervózňovalo a on jej chcel vynadať a povedať jej, aby prestala - ale nie, to by ho prezradilo skôr, než poviete ‘Fazuľky každej chuti’.

"Ja, ehm, nechcem o tom hovoriť."

"Oh, dobre teda. Veľmi na tom nezáleží, ale... môžeš sa vrátiť? Myslím tam, skadiaľ si."

Draco pokrútil hlavou. Cítil sa zhnusene, keď zacítil, ako sa mu na pleciach zatriasli kučery. "Ehm, nemôžem. Nedovolili by mi to."

Hermiona chápavo prikývla.

"A kde máš prútik? Vzhľadom na to, že si čarodejník, som si istá, že by si nejaký mal mať."

Na zaklopanie na dvere sa otočila a dvere sa otvorili. Pred nimi sa objavila žena strednej výšky s krátkymi hnedými vlasmi. Mala voľné kučery a na sebe zelené šaty s kvetinovým vzorom, ktoré jej dosahovali až po členky. Na nohách mala nazuté hnedé sandále na pracku. Za ňou stál vysoký muž; mal nakrátko ostrihané (tmavo) hnedé vlasy, a na sebe vlnený sveter, džínsy a okuliare - a tiež v rukách malý kufrík. Za ním bol nižší a mladší muž. Mal obuté Nike tenisky, modrú bejzbalovú šiltovku, Umbro tričko s krátkymi rukávmi a  plantavé čierne nohavice. Mal tiež problémy s akné.

"Héj mami! Tati!... Denis."

Hermiona sa zamračila na mladého chlapca, ktorý sa na ňu na oplátku vyškieral ako slniečko. Pretočila očami.

‘Bože, aspoň že nemám toľko pupákov ako ten muklovský chalan,’ pomyslel si Draco a potom to okamžite oľutoval. Mohol prakticky cítiť, ako mu po celej tvári začali vyskakovať pupáky - dopekla, ako tú kliatbu nenávidel. Pozrel sa do okna a vedel, že je to pravda, keď uvidel svoj obraz, ktorý na neho zízal. Kriste, len sa snažil byť optimistický.

"Hermiona, drahá," začala jej matka, až kým jej pohľad nedopadol na Dracovu teraz vyrážkami pokrytú tvár. Pousmiala sa na neho.

"Kto je to, drahá?"

"Áno, Hermi! Kto je to? Tvoj frajer? Myslel som, že už máš dvoch!" Dennis vybuchol smiechom nad jeho (očividne) ‘smiešnou’ tvárou. Hermiona na neho zazrela a vzdychla si - Draco si pomyslel, že zachytil náznak hnevu.

"Mami, tati, DENNIS, vracala som sa sem po stretnutí s Harrym a Ronom - ktorí sú pre mňa ako bratia - neďaleko kníhkupectva - Čarodejníckej literatúre pre malých i veľkých, viete? A bežala som späť, keď som ho zbadala." Ukázala na Draca, či skôr, Orlanda, ako by sme ho odteraz mali volať.

"Mrzol a pár dievčat zo školy mu robilo zle, takže som ich odohnala a priviedla som ho sem pomocou levitačného kúzla, keďže som už teraz plnoletá. A premýšľala som... vzhľadom na to, že sa nemôže vrátiť tam, odkiaľ pochádza... či by sme nemohli... viete, nechať ho bývať s nami?" (PP: z polovice, čo vydržala Orlanda, to polovica zatvorila po Hermioniných bludoch)

Poslednú časť zamumlala, ale Draca prekvapilo, aká priama v skutočnosti bola. Vedel, že hovorila, čo si myslí, ale toto nikdy neočakával - a ani o to vôbec nemusel požiadať. Teraz sa poriadne červenala, po celý čas nazúrene zazerala na Dennisa, ktorý sa teraz prehýbal od smiechu.

"Samozrejme, Hermiona." (PP:  ty si čo za mater? Žiadne otázky?)

Jej otec vkročil do izby a vystrel ruku k Dracovi, ktorý dopil čaj a položil šálku na podlahu. (PP. Vážne Draco? Máš vedľa seba parapet.)

 "Ja som Jonathan Granger. Rád ťa spoznávam, mladý muž." Draco mu potriasol rukou a pokúsil sa nezachsichtiť, keď sa dotkol mukla. Snažil sa usmiať, ale uvedomil si, že to bolo veľmi vynútené, keďže sa nikdy predtým neusmieval, nemal v tom veľa tréningu. 

"Ehm, ja som Orlando, Orlando Felton."

"S potešením ťa spoznávam, Orlando. Ja som Arlena Grangerová."

Draco potriasol ruku pani Grangerovej a otočil sa tvárou k pubertiakovi, ktorý bol asi rovnako veľký ako on. V tvári mal pricapnutý hlúpy úškrn.

"Dennis Granger," odmlčal sa a potriasol Dracovi rukou, "BRATANEC Hermiony, pre prípad, že by si bol zvedavý, tak je stále sama." Žmurkol, keď Draco odolal nutkaniu vykričať fakt, že ON nemá zálusk na Grangerovú. Hermiona vyzerala, že jej dáva extrémne zabrať Denisa nezaškrtiť, päste mala zavreté, keď ich s námahou udržiavala pri bokoch.

"Nuž, Hermiona drahá, musíme odísť dnes večer - zajtra ráno čakáme starú mamu, môžeš sa premiestniť späť, a Orlando, ty sa vieš premiestňovať?" Draco prikývol - myslela si, že sa taký skvelý čarodejník ako on nevie premiestňovať? Pcha! Títo muklovia toho fakt veľa nevedia.

"Ale mami, nikdy nebol v našom dome, takže nebolo by lepšie, aby sme obaja išli s vami v aute?"

‘Fajn, Grangerová má dobrý postreh.’ Draco začínal byť ale zmätený - čo presne bolo ‘auto’?

"Dobre, Hermiona. Nemusíš vyzerať taká znepokojená, toho chlapíka ani nepoznáš!"

Dennis vybuchol smiechom (znova), keď sa Hermiona postavila a začala sa načahovať po jeho krku. Plán bol, že ho zaškrtí, ale veci nešli celkom podľa plánu, keďže skončili prepletení na zemi.

Pán a pani Grangerovi sa chvíľu pozerali, ako sa váľajú po podlahe - Hermiona stále zovierala Dennisov krk. Pani Grangerová si vzdychla a pokrútila hlavou. (PP: predpokladám, že má v sebe prášky na upokojenie, aby sa vyhla stresu z čarodejníckeho sveta)

"Dobre, radšej by sme mali ísť."

A s tým sa obaja otočili smerom k dverám, zanechali Draca s Hermionou a Dennisom - Dennis sa stále smial bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu a Hermiona sa stále na neho mračila, tvár červená a snažila sa z neho vyškrtiť každý kúsok vzduchu.

PP: Niečo na tej poviedke muselo byť (dostalo to aj nejakú cenu)...  je to rozprávka, americká autorka musela byť asi na strednej škole.   Je to o pubertiakoch...  celkom výzva.  

X
X X