X X

Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




Úvod



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist

Žáner: romantika

Obdobie: po Rokforte

Prístupnosť: od 15 rokov

Snamione



Zhrnutie: Hermiona nie je spokojná s posledným zákonom schváleným ministerstvom. Rozhodne sa, že vezme veci do vlastných rúk. Je to odpoveď na výzvu „Manželský zákon“.

Táto poviedka bola zverejnená v roku 2004, pred vyjdením HP6. Autori ff považovali v tom čase Severusa Snapa za čistokrvného.

Pozn. prekladateľa: Čarovný advent a rozprávkové Vianoce sú síce už za nami, no pre všetkých, ktorým je blízke heslo: „Romantiky nie je nikdy dosť,“ je tu od Nového roka pripravená krátka kapitolovka od známej autorky HP fanfiction Rilly. Užite si ju!

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Rilla.



1. kapitola



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist



A/N: Toto je moja odpoveď na výzvu týkajúcu sa manželského zákona. Je to môj pohľad na skutočnosť, ako môže kanonická Hermiona reagovať na takýto zákon.

 

1. kapitola

 

Hermiona sa oprášila, vstala a potriasla hlavou, zem pod jej nohami pokryla spŕška suchých hnedých listov z jej vlasov. Vždy bola dobrá v premiestňovaní, no tentoraz si len matne spomínala na miesto, kam mala namierené a bola vďačná, že dorazila bez toho, aby sa rozštiepila. Chatrč bola nedokonale opravená; rozpadala sa a rúcala od roku, kedy ju rád použil pri organizovaní Voldemortovho pádu. Vedela, že bude opustená a jediný, kto ju tu nájde, bude Dumbledore. Bola si istá, že pochopí jej dôvody, prečo ju použila.

Nebolo to bohviečo a stále nevedela, kde zoženie jedlo, keď jej dôjdu skromné zásoby, ktoré mala v taške. No aspoň jej prútik... a dôstojnosť zostali neporušené. Nemohla uveriť, že ten zákon naozaj prešiel. Vari celý čarodejnícky svet úplne zošalel? Asi áno. No to ju nezastaví. Bude toho treba oveľa viacej než nejaký smiešny zákon proti verejným protestom, aby jej zabránil pracovať na zrušení toho hrozného manželského zákona.

Po vlaňajšej Voldemortovej drvivej porážke sa Hermiona stala v čarodejníckom svete neslávne známou postavou. Pokiaľ išlo o ministerstvo mágie, bola verejným nepriateľom číslo jeden. Krátko po tom, čo Cornelius Fudge vyhlásil Veľkú Britániu za územie bezpečné pred smrťožrútmi a ich vodcom, bol prijatý nový zákon. Jeho cieľom bolo zníženie veľkého počtu šmuklov, mŕtvonarodených detí a neplodných čarodejníkov tým, že prinúti čistokrvných a muklorodených, aby sa spolu zosobášili. Manželstvo jasne vymedzil ako partnerstvo medzi čarodejnicami a čarodejníkmi narodenými zo zväzku čistokrvných a tými, ktorí mali aspoň jedného rodiča muklovského pôvodu so zámerom plodiť detí. Domnievala sa, že Fudgeovi načisto preskočilo, ak sa nazdáva, že verejnosť ten nápad prijme.

No na jej prekvapenie ho prijala. Potom si uvedomila, že v jej generácii bolo priveľa čarodejníc a čarodejníkov, pre ktorých boli Weasleyovci vzorom ideálnej rodiny a čokoľvek, čo sa od neho odlišovalo, nebolo skrátka správne. Podľa všeobecného názoru nebolo manželstvo ničím iným než zákonnou dohodou pre chov v zajatí. Nielenže by bola nútená vydať sa za ktoréhokoľvek čarodejníka, ktorý by ju požiadal o ruku, no tiež by s ním musela mať deti. V dvadsiatich dvoch rokoch bolo rodenie detí tým posledným, nad čím premýšľala; ležalo na spodku rebríčka za súčasnou kariérou, lobovaním za SOPLOŠa a privyrábaním si u svätého Munga ako výskumníčka kúziel.

Otvorila tašku a veci, ktoré našla vnútri, vyložila na starý ošarpaný stôl. Zväčšila hromadu pergamenov a povzdychla si nad počtom mien na zozname. Z tohto miesta bude ťažké postarať sa o všetky tie muklorodené čarodejnice, ktoré ju požiadali o pomoc, no verila si, že to dokáže. Veď doteraz sa ukázalo, že je oveľa jednoduchšie pracovať so skupinou čarodejníc, ktoré chcú, aby im pomohla, než s domácimi škriatkami, ktorí sa zdali byť odhodlaní odolať každému pokusu o ich oslobodenie.

Hneď, ako manželský zákon vstúpil do platnosti, Hermiona založila SUNM - Spolok za ukončenie nútených manželstiev. Keď sa etablovala ako vedúca osobnosť v hnutí proti tomuto zákonu, zistila, že sa na jej pomoc spolieha veľký počet muklorodených čarodejníc a čarodejníkov a prekvapujúce množstvo čistokrvných. Harry s Ronom boli prví, ktorí sa k nej pridali. Harry bol po vojne ešte známejší než predtým a spolu s Ronom využili svoju slávu, aby usporiadali úplne verejný svadobný obrad, na ktorom si vzali za manželky Ginny a Lunu. Keďže sa všetci narodili zo zväzku dvoch čarodejníckych rodičov, bol to odvážny akt občianskej neposlušnosti, s ktorým sa Fudge len tak ľahko nezmieril. Nemohol sa verejne obuť do Chlapca, ktorý dvakrát prežil, preto sa zameral na rozklad Hermioninej organizácie.

Zodvihla brko, preškrtla záhlavie na prvom pergamene a napísala „PAROM – Prvá aliancia revolučného odboja muklorodených“. Začínalo to byť vážne. Muklorodení, ktorí odmietli dodržiavať zákon, boli uväznení, alebo im boli zlomené prútiky. Pravdaže pri čistokrvných platil iný meter, tí mali pri výbere partnera oveľa väčšiu voľnosť. Okamžite sa pustila do práce, kontrolovala mená na zozname a pripravovala listy, čo doručí sova. Mala súpis mien čarodejníc a čarodejníkov, ktorí boli ochotní poskytnúť muklorodeným bezpečný úkryt, až kým nedôjde k pozastaveniu platnosti zákona a vyzeralo to, že bude potrebovať každý jeden z nich a ešte aj ďalšie.

Usilovne pracovala, dokiaľ dávno neminul čas večere a nepocítila bolesť v žalúdku. Otvorila tašku, vytiahla sendvič a usadila sa, aby sa najedla. Povzdychla si. Bude to ťažká práca. Bude musieť pokračovať v organizovaní záležitostí z tajného miesta, až kým zákon nebude zrušený. Dúfala, že zostane na očiach verejnosti čo najdlhšie, ale po Azkabanu hodnom priestupku za verejný protest proti novému zákonu a žiadosti o jej ruku od Luciusa Malfoya v mene jeho syna bolo lepšie sa na chvíľu niekam zašiť.

Pri pomyslení, že sa stane pani Malfoyovou a bude z nej vyliezať jedno svetlovlasé dieťa za druhým, ju zamrazilo. Draco ju sotva vedel vystáť väčšmi než ona jeho a bola si istá, že Lucius tú žiadosť podal len pod tlakom ministerstva, aby získalo niekoho, kto ju umlčí. Tí ľudia zrejme klesli tak hlboko, že mu ponúkli predčasné prepustenie z Azkabanu, ak im vyhovie. Až doposiaľ jej priamočiarosť a vehementný odpor proti manželskému zákonu udržali prípadných žiadateľov ďaleko od nej.

Hlasné puknutie v druhej miestnosti strhlo jej pozornosť späť do prítomnosti. Chňapla po prútiku a vybehla von, aby sa bránila. Ak ju už ministerstvo našlo, nevzdá sa bez boja. Keď vpadla do toho, čo zostalo zo stiesnenej obývacej izby a zaujala šikovný bojový postoj, ocitla sa tvárou v tvár profesorovi Snapovi.

„Čo tu robíte?“ Zaškľabil sa na ňu a ignoroval skutočnosť, že mu prútikom mierila na hrdlo. Vyzeral ešte nespokojnejšie, že ju vidí, než zvyčajne.

„Taktiež vás zdravím, pán profesor,“ ozvala sa a pomaly spustila prútik. „Myslím, že dôvod, prečo som tu, je úplne jasný každému, kto odoberá Denný Prorok. Ten absurdný zákon ma dočasne zahnal do kúta.“

„Takže sa zdá, slečna Grangerová, že sme tu z rovnakého dôvodu.“

„Čo tým... ach! Vy ste zranený!“ Ukázala na dlhú ranu, ktorú mal vrezanú cez kabát do ramena.

„Nemyslím, že to je dôvod vášho znepokojenia, slečna Grangerová.“

„Vari som povedala, že som znepokojená?“

„Ako som mohol zabudnúť, že vašou jedinou obavou v poslednom čase je zachraňovanie si vlastnej drahocennej kože pred ministerstvom.“

„Ako sa opovažujete? To je úplná nepravda. Stále si môžem robiť svoju robotu z tohto miesta, ďakujem pekne. Neopustím tých, ktorí ma potrebujú.“

„Aké obetavé.“ Jeho slová boli uštipačné, no všimla si, že krúti ramenom zranenej ruky.

„Ste si istý, že to zvládnete?“

„Samozrejme, že zvládnem!“

„Ako sa to stalo?“ spýtala sa a uvedomila si, že netuší, prečo Snape stojí uprostred jej nového hlavného stanu.

„Cestou sem som sa zaplietol do súboja.“ Díval sa na ňu namyslene, akoby vedel niečo, čo ona nie.

„Do súboja? S kým?“

Znechutene si povzdychol. „Môj otec sa rozhodol podať žiadosť o uzavretie manželstva v mojom mene. No ako sa zdá, bola tam ešte iná strana zaujímajúca sa o tú istú čarodejnicu. Pretože nereagovala ani na jednu zo žiadostí, padlo rozhodnutie, že najlepší spôsob, ako vyriešiť spor, je duel. Keďže je môj otec príliš senilný na to, aby vrhol poriadnu kliatbu, otec druhého žiadateľa prišiel za mnou.“

„A vy ste bojovali za česť vašej dámy?“ spýtala sa a znechutene zvraštila tvár.

„To sotva. Som z toho absurdného zákona zhnusený rovnako ako z vás.“ Uvažovala, ako dokázal tak ľahko prekrútiť súhlasný výrok na urážku. „Avšak to neznamená, že sa nenaštvem, keď ma vytočia.“

„Takže ste vyhrali?“

„Prirodzene.“

„Prirodzene,“ napodobnila ho a pozorovala prižmúrenými očami. „Prepáčte, ale prečo mi to vlastne hovoríte? Nevychádzame spolu práve najlepšie.“

„Slečna Grangerová, vari nie ste vôbec zvedavá, pokiaľ ide o identitu čarodejnice, s ktorou som v súčasnosti zmluvne dohodnutý?“

„Nechajte ma hádať... madam Sproutová? Je muklorodená, však?“

„Oveľa horšie.“

„Neviem. Kto iný by to mohol byť?“ Jeho úškrn jej ani zamak neupokojil zodvihnutý žalúdok.

„Dám vám indíciu. Je to mladá žena, ktorá je tak posadnutá svojimi vznešenými ideálmi a idiotskou túžbou zachrániť svet, že je príliš hlúpa, aby zabránila zverejneniu svojho mena v novinách, kde by ho mohol vidieť nejaký bláznivý, vetchý starec a rozhodnúť sa, že sa mu zdá byť dobrou voľbou pre jeho syna.“

Hermionina tvár nadobudla mŕtvolne biely odtieň.

„Je to tak, slečna Grangerová. Mal som súboj s Luciusom Malfoyom. Podľa ministerstva sme my dvaja teraz zasnúbení.“

V miestnosti zavládlo mrazivé ticho. Opatrne naňho pozrela, sledovala toho štíhleho, umasteného, sebavedomého čarodejníka s rukami prekríženými na hrudi, ktorý akoby čakal, že upadne do mdlôb. Namiesto toho sa mu zahľadela do očí a urobila niečo, čo by dokázala iba hŕstka čarodejníc, ak by čelila vyhliadke zasnúbenia so Severusom Snapom. Hermiona Grangerová sa rozosmiala.



2. kapitola



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist



2. kapitola

 

„Asi vám to pripadá zábavné, slečna Grangerová?“ vybuchol a snažil sa zachovať posledné zvyšky dôstojnosti pred chichotajúcou sa dievčinou.

„Prepáčte, pán profesor,“ ozvala sa. „To len to pomyslenie, že vy... a ja! Ste tou poslednou osobou, s ktorou by som si dokázala predstaviť byť zasnúbená.“ A znovu sa hystericky rozosmiala, až ju pichalo v boku, keď sa snažila chytiť dych a pozrieť mu do očí.

Snapa to nepobavilo, no neveril, že nájde tie správne slová, aby vyjadril znechutenie nad jej správaním. Nepomohlo by prekliať ju do najhorúcejších pekiel; nemal náladu vymýšľať, čo urobiť s telom. Jeho otec ju pravdepodobne pokladal za dobrú partiu pre neho, túto smiešnu, bláznivú mladú ženu s jej nesplniteľnými ideálmi: oslobodzovanie domácich škriatkov ako kariéra kariér! Ach áno, tento senilný, pochabý starec, Maxentius Snape, sa prejavil ako väčšie bremeno než ten nevraživý, zlomyseľný chlap, akým bol v mladšom veku.

„No, ak ma ospravedlníte, mám neodkladnú prácu a vy máte určite tiež ďalšie povinnosti, ktoré musíte zvládnuť pred zotmením,“ riekla napokon a otočila sa, aby odišla z miestnosti.

„Nerád som poslom zlých správ, ale nikam sa nechystám. Vy môžete byť tou, ktorá si nájde nové ústredie pre svoj mini projektík.“

Zvrtla sa na päte v záplave hustých hnedých vlasov a prebodla ho pohľadom. „Neodídem. A keby vás náhodou zradila pamäť, bola som tu prvá a mám v úmysle tu zostať.“

„Robte, ako myslíte, slečna Grangerová, no ja takisto neodídem.“

„Aký to teraz dáva zmysel? Nebola som to ja, pred kým ste chceli uniknúť, keď ste sem prišli?“

Na tvári sa mu vystriedalo niekoľko odtieňov červenej a Hermiona si zahryzla zvnútra do pery, aby sa nerozosmiala. Vôbec teraz nechápala, prečo sa ho kedysi bála. Pôsobil temer komicky, keď bol takýto napajedený.

„Prišiel som sem, aby som unikol tomu prekliatemu ministerstvu, aj keď pripúšťam, že ste boli poslednou čarodejnicou, na ktorú som chcel naraziť!“ Jeho hlas mal síce nebezpečné zafarbenie, ale keď na ňu tak zlostne hľadel spoza svojho zobákovitého nosa, vedela si ho predstaviť iba ako poriadne nakokošeného papagája.

„Takže, kto sa teraz bojí, aby si zachránil svoju drahocennú kožu? Chystáte sa tu skrývať dokiaľ niekto, kto je ochotný vynaložiť svoje úsilie, dokáže zrušiť zákon?“ Jej slová boli jednoznačnou výzvou a on neváhal s odpoveďou.

„Som tu, pretože existujú určité veci, ktoré ministerstvo nemá právo vedieť.“

„O čom to, pre Merlina, hovoríte?“

„Istotne niekto, kto vyhlasuje, že preštudoval manželský zákon tak dôkladne ako vy, bude presne vedieť, čo ministerstvo požaduje od potenciálnych nápadníkov.“

„Ani zďaleka nie toľko, čo požaduje od potenciálnych neviest. To mi môžete veriť, pán profesor. Nebolo by potrebné, aby ste svoje telo zmenili na liaheň pre „dobro“ čarodejníckeho spoločenstva.“

Vytasil prútik, namieril ho na ňu a podišiel pár krokov dopredu.

„Mám za sebou veľmi dlhý deň, slečna Grangerová. Zatiaľ nejdem nikam. Domnievam sa, že sme si toto miesto vybrali z rovnakých dôvodov.“

„Nachádza sa v ústraní, nie je na mape a ministerstvo netuší, že existuje,“ povedala rozhodne.

„Presne tak! Myslím, že je teraz vo vašom najlepšom záujme ustúpiť nabok a dovoliť mi prejsť. Netúžim strácať čas postávaním a handrkovaním sa s vami.“

„Fajn,“ riekla, odstúpila nabok a pokynula mu, aby prešiel cez dvere. Uvedomila si, že má so sebou len jednu malú tašku a uvažovala, čo plánuje robiť, aby si vyplnil čas strávený tu. Vŕtalo jej v hlave, prečo vlastne uteká; profesor Snape jej nikdy nepripadal ako typ čarodejníka, ktorý sa skrýva pred hrozbou. Nemohla si pomôcť a pobavene si odfrkla, keď jej napadlo, že ona bola tou hrozbou, pred ktorou utekal.

Len čo sa vzdialil do odľahlej miestnosti v zadnej časti chatrče, pustila sa znovu do práce. Dorazila Hedviga a vyčkávala na okne. Vzala si od sovy lístok, ktorý jej poslal Harry, a dala jej pár kúskov kôrky zo sendviča.

 

Ahoj Hermiona,

dúfam, že si to tam zabezpečila. Možno sa k tebe čoskoro pripojí Ron s Lunou. Hovorí sa, že Fudge urobí všetko potrebné, aby ťa dostal z úkrytu (za tie útržky informácií môžeš poďakovať Arturovi). Domnievame sa, že jeho ďalším krokom môže byť zatknutie Rona a Luny. Ginny a ja sme ešte stále priveľmi na očiach verejnosti.

Neviem, ako by som ti to povedal, Hermiona, takže s tým rovno vyrukujem. Bola tam ďalšia žiadosť o ruku; dorazila dnes ráno. Hneď ako ju ministerstvo dostalo, predčasne prepustili Malfoya z Azkabanu, aby o teba bojoval v súboji. Boli tam traja svedkovia, ktorí podali správu, že Malfoy ten súboj prehral, takže dobrou správou je, že sa nemusíš vydať za Draca. Zlou správou je, že si teraz zasnúbená s profesorom Snapom. Išiel som rovno na ministerstvo a žiadal, aby to zasnúbenie okamžite anulovali. Bohužiaľ si myslím, že som narobil viac škody než úžitku, pretože len čo si Fudge všimol, aký som vytočený, zdalo sa, že to považuje za dobrý nápad.

Ale buď bez obáv; čoskoro budeme mať tento zákon zrušený. Hlavu hore, Hermiona! Ginny priložila k listu zoznam muklorodených čarodejníc, ktoré hľadajú tvoju pomoc. A veru ich nebolo málo. Určite bude mať zanedlho pre teba viac mien.

Uvidíme sa čoskoro.

S pozdravom

Harry

 

Hermiona položila lístok na stôl a ticho sa zasmiala. Nielenže bola zasnúbená so Severusom Snapom, v tejto chvíli s ním zdieľala časť domu. Aké absurdné! Bol rovnako nevrlý a nepríjemný, ako si ho pamätala. Práve uvažovala na tým, aký šialený musí byť jeho otec, ak videl jej fotku v novinách a napadlo mu, že by mohla byť pre jeho syna dobrou partnerkou. Sťažka si povzdychla a rozvinula zoznam od Ginny. Bolo na ňom príliš veľa mien a ona nemala dostatok miest, aby tam tieto čarodejnice poslala. Situácia začínala byť zúfalá: ten zákon musí byť stopnutý. Aj keď bola teraz zasnúbená!

Harryho hlúpa chyba jej v dlhodobom časovom horizonte neublíži, tým si bola istá. Určite sa neplánovala vydať za Snapa, ministerské nariadenie sem alebo ta. Skrátka sa čudovala, že jej nepovedal, prečo bol vlastne tu. Čo to ministerstvo požadovalo od potenciálnych ženíchov? Potom jej to došlo: ak Snape nebol predtým na zozname slobodných čistokrvných čarodejníkov, a mohli ho dosť dobre prehliadnuť pre jeho vyšší vek, bol na ňom teraz. To znamenalo, že mal desať dní po odmietnutí žiadosti, s čím evidentne počítal, aby si vybral ďalšiu potenciálnu nevestu.

To jej ponechalo priestor na premýšľanie nad veľmi zaujímavým problémom. Nemala v úmysle vydať sa za Snapa, ale ak by to neurobila, ponechala by ho osudu, s ktorým morálne nesúhlasila. Prinajmenšom mala tú výhodu, že mohla opustiť čarodejnícky svet, ak by bola prinútená. Snape bol čistokrvný; nemal by ani potuchy, ako prežiť ako mukel. No nehľadiac na to, ako čestne zvažovala celú záležitosť, manželstvo so Severusom Snapom neprichádzalo do úvahy. A keďže to bola momentálne jeho jediná možnosť, vyzeralo to, že v tejto malej chatrčí zostanú spolu trčať relatívne dlho.

Povzdychla si nad vyhliadkou, že bude mať v dome takého nevrlého hosťa, sadla si pred papiere a pustila sa do urputnej práce pokúsiť sa spraviť zázrak.



3. kapitola



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist



3. kapitola

 

Hermiona sedela za stolom a pozorovala dvojicu pred sebou. Thomas Rendell-Grace a Carolyn Smytheová sa nervózne držali za ruky a prosebne na ňu hľadeli. Ak existovalo niečo, čo na svojej práci neznášala, boli to tie veľké očakávania, čo na ňu doľahli s každým muklorodeným párom, ktorý potreboval jej pomoc. Teraz, keď sa všetky tie záležitosti na seba nabaľovali, nebola si istá, či to dlhodobo zvládne. Netešila sa na prvý pár, ktorý bude musieť odmietnuť.

PAROM v podstate stratil všetku podporu čistokrvných, ktorú si jeho predchodca získal. Ukázalo sa, že čistokrvní čarodejníci, ktorí tvrdili, že sú proti novému zákonu, boli proti nemu len teoreticky. Len čo boli vyzvaní, aby svoje takzvané presvedčenie vyjadrili v praxi, zistili, že je oveľa ľahšie plávať s prúdom. Predpokladala, že opustiť čarodejnícky svet, ako to urobil Snape, nie je pre väčšinu čistokrvných vhodnou alternatívou, takže urobili, čo čo museli, aby prežili. Snape bol vlastne jediným čistokrvným čarodejníkom, o ktorom vedela, že sa dôrazne vzoprel proti zákonu. Uvedomila si, že ich tam vonku môže byť viac, ale celkom iste si k nej neprídu po pomoc, nie k muklorodenej.

„Carolyn,“ ozvala sa, „stále si rokfortskou študentkou, je tak?“

Dievčina nervózne prikývla. „Áno som. Plnoletosť dovŕšim až v októbri, ale už je na ministerstve podaných niekoľko žiadostí na moje meno.“

Hermiona si zachmúrene povzdychla. Vedela pochopiť, prečo bola Carolyn taká žiadaná; bolo to krásne dievča. Veľké modré oči sa jej naplnili slzami, keď stisla priateľovu ruku, hladké gaštanové vlasy jej padali na plecia. No ešte stále bola študentkou. Podľa Hermiony bolo najväčším výsmechom tohto zákona, že študentka, ktorá má celý život pred sebou, bude sa musieť vytratiť, aby produkovala deti pre „dobro čarodejníckeho sveta“. Nebála sa až tak o dospelé čarodejnice; tie si zatiaľ vedeli dať rady, no tieto mladé netušili, kam majú ísť a na koho sa majú obrátiť.

„A ty, Thomas, ty si tiež študentom? Tak ste sa zoznámili?“

„Áno. I keď budem len šiestak.“

„Chápem. To by mohlo predstavovať problém. Uvedomujete si, že ak sa chcete skrývať, budete musieť odísť zo školy, ak zákon nezrušia pred začiatkom školského roka? Z akých ste fakúlt?“

„Z Bystrohlavu, obaja,“ odvetila Carolyn.“

„A nemáš žiadne výhrady voči tomu, že vymeškáš z vyučovania, ak to bude nutné?“

Carolyn si zahryzla do pery. „Nuž, tento rok ma čakajú MLOKy, nerada by som ich prepásla. Ale, ale – nie som pripravená na manželstvo. To by bolo horšie.“

„Nuž, nemala by si si vyberať medzi týmito dvoma možnosťami!“ povedala Hermiona pevne. „Práve preto sme tu. No kým nedocielime zrušenie toho zákona, našou najlepšou voľbou bude ukryť vás na nejakom tajnom mieste. Nepovedali ste nikomu, že sem idete, však?“

Obaja študenti pokrútili hlavami.

„Dobre. Môžete sa na zvyšok prázdnin vrátiť domov. Nebude potrebné, aby sme vás hneď skryli. S trochou šťastia zákon už nebude existovať, keď Carolyn dovŕši osemnásť rokov. Dovtedy neodpovedaj na žiadne žiadosti, ktoré prídu. Oznám ministerstvu, že sa nerozhodneš, pokým nebudeš plnoletá. Ak zákon nezrušia, vráť sa do školy, ako keby sa nič nedialo. V posledný septembrový týždeň pošlem po vás Harryho. Pamätáte sa z Rokfortu na Harryho Pottera, však?“ Obaja presvedčivo pokývali hlavou a Hermiona sa cítila trochu hlúpo, keď si uvedomila, že by vedeli, kto je Harry bez ohľadu na to, kam chodili do školy. „Fajn, myslela som si to. Takže... predpokladám, že by ste chceli zostať spolu?“

„Ach áno,“ prisvedčila Carolyn.

„Určite!“ pridal sa Thomas.

„Hotoví Rómeo s Júliou!“ Snape stál vo dverách, v rukách šálka s kávou a na tvári pricapený posmešný úškrn.

Kde zohnal kávu? čudovala sa a odrazu si uvedomila, ako veľmi jej chýba ranná kávička.

„Profesor Snape!“ Thomasovi padla sánka a vrhol vydesený pohľad na profesora, potom sa zadíval späť na Hermionu.

„Odobral by som Bystrohlavu body za to, že vyzeráte ako pomerne nevábna gupka, pán Rendell-Grace, no našťastie pre vás do začiatku školského roka zostáva ešte mesiac.“

„Č-čo tu robíte, pán profesor?“ spýtala sa Carolyn slabým hláskom.

Snape k nej otočil pohľad a Hermiona po očku pozorovala, ako sa dievčina zapýrila. V žiadnom prípade mu nedovolí, aby tých študentov slovne napádal a zastrašoval v jej bezpečnom úkryte.

„Pozri, Carolyn,“ riekla nechutne sladkým hlasom. „Profesor Snape je tu z rovnakého dôvodu ako ty. Vieš, nielen muklorodení doplácajú na to, že bol tento zákon prijatý.“ Kútikom oka videla rozpaky, ktoré sa objavili na Snapovej tvári. „Aj čistokrvní potrebujú ochranu od PAROMu.“

Profesor hlučne vyprskol dúšok kávy, a keď naňho Hermiona pozrela, videla, ako si ju utiera z prednej strany kabáta. Vzhliadol hore, aby na ňu nahnevane zazrel a potom pokračoval v čistení.

„Takže,“ pokračovala, len čo potlačila úškrn a otočila sa späť k dvojici za stolom, „priniesli ste si prenášadlo, aby ste sa mohli vrátiť domov?“

Carolyn vytiahla veľkú lesklú mincu.

„Výborne. Ak už nemáte žiadne ďalšie otázky, môžete ísť.“

Obaja nervózne pozreli na Snapa a potom obrátili pozornosť späť k Hermione. „Veľmi pekne ďakujeme, slečna Grangerová,“ ozval sa Thomas.

„Áno, ďakujeme.“

O pár minút neskôr boli preč a Hermiona sa zlostne oborila na Snapa, ktorý ju pozoroval, očakávajúc príval jedovatých slov.

„Ako sa opovažujete takto sa k nim správať? Je mi jedno, či sú to vaši študenti! Nemali ste právo zastrašovať ich, keď sem prišli, aby našli bezpečné miesto! Čo na to poviete?“

Snape ju pobavene pozoroval a uvažoval, ako je možné, že bola ako Molly Weasleyová počas zlého dňa.

„PAROM, slečna Grangerová?“ spýtal sa a zodvihol obočie.

„Áno. Prvá aliancia revolučného odboja muklorodených. Je to problém, pán profesor?“

„Vôbec žiadny,“ odvetil, držiac šálku oboma rukami. „Tak vás zanechám vášmu Paromovi.“

Otočil sa na päte a skôr, než stihla vyriecť ďalšie slovo, vrátil sa do rozpadnutej kuchyne.

Hermiona cítila, že jej horia líca. Ako to, že si to nevšimla? Vedela, že názov SOPLOŠ bol dosť nešťastný, ale ponechala ho natruc Harrymu a Ronovi a ich ustavičným posmeškom. No toto, toto bolo oveľa horšie... A dala priestor Snapovi, aby na to poukázal. Živo si vybavila spomienku na urážku, ktorú utrúsil, keď jej vo štvrtom ročníku kliatba náhodou zasiahla zuby.

No tentokrát mu nedovolí, aby ju porazil. Aj keby potreboval jej pomoc, nebude mať nad ňou navrch. Ak sa budú naďalej deliť o tento dom, buď bude šéfovať ona, alebo to bude vzťah založený na rovnoprávnosti. Pochybovala, či to druhé je so Snapom možné. Rozhodla sa, že bude ignorovať jeho netaktnú poznámku a pobrala sa za ním do kuchyne.

„Kde ste tú kávu zohnali?“ spýtala sa.

„Doručili mi ju domáci škriatkovia,“ zaškľabil sa, položil prázdnu šálku na pult a prekĺzol okolo nej von z miestnosti.

„Pýtala som sa vážne,“ ohradila sa a ponáhľala sa za ním, aby ho dostihla.

Dostal sa na druhý koniec chatrče a otočil sa k nej, snažiac sa skryť skutočnosť, že v tejto chvíli vlastne nemá kam ísť, ani čo robiť.

„Som čarodejník, slečna Grangerová. Kde som ju podľa vás zohnal? Vari už vaša bystrá myseľ nefunguje?“

„Nikdy som nepočula o žiadnych kúzlach na prípravu kávy,“ povedala vecne.

„Upozornite médiá! Kúzlo skrátka nemôže existovať, ak o ňom Hermiona Grangerová nikdy nepočula.“

Nevrlo zavrčala: „Nemám na to čas. Len som vám chcela dať vedieť, že mám v taške sendviče, ak by ste vyhladli. Nevšimla som si, že by ste od včerajšieho príchodu niečo jedli, a tak som usúdila, že musíte byť hladný.“

Rýchlo vyšla z miestnosti a vrátila sa k práci pre PAROM, ktorý sa ocitol vo vážnom ohrození okamžitej zmeny názvu.

Usilovne pracovala až do neskorého večera, opakovane posielala chuderku Hedvigu – zapožičanú od Harryho – s ospravedlňujúcimi listami k muklorodeným čarodejniciam. Oznámila im, že urobí všetko pre to, aby našla viac bezpečných úkrytov, no zatiaľ im mohla len poradiť, aby nereagovali na žiadne žiadosti o manželstvo. Neúnosná diskriminácia tohto zákona ju ku koncu večera tak štvala (veď prečo by si čarodejnice nemohli vybrať manžela), že prepustila Hedvigu s ďalšou kôrkou chleba, zosunula sa na svoj provizórny písací stôl a navyše doň párkrát udrela čelom.

Zavrela oči a povzdychla si. Minulú noc spala na páchnucej pohovke v obývacej izbe. Snape šiel spať hore a ona sa mu chcela za každú cenu vyhnúť. Pomyslela si, že možno dnes večer naberie odvahu a požiada o spálňu na poschodí. Jej plán sa však nikdy nenaplnil, pretože zaspala s lícom pritlačeným k popísanému hárku pergamenu pod hlavou.

Keď sa o niekoľko hodín neskôr prebudila v tme, vedľa zoznamu mien stála šálka s horúcou kávou.


X
X X