X X

Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




Úvod



*** FANFÁRY ***



The Beggar-Thief

Pr acovní název: Žobrák a zlodej

Originál: všechny odkazy nedostupné, autorka svá díla stáhla

Autor: Gravidy

Překlad: Jimmi;   Beta: arabeska;   Banner: Jimmi 

Action, Horror, Angst, Alternative universe, Adventure

Dramione

16+ (překládáme cenzurovanou verzi)

VarováníRespektuje kánon kromě epilogu. Vulgarismy, násilí, zvrhlosti (zeditované natolik, že si jich ani nevšimnete, hahaha), domnělý souhlas.

po Bradavicích

Kapitol: 7

Slov: 60 000

ShrnutíHermiona Grangerová má dosť problémov aj bez toho, aby si robila starosti s únosmi čistokrvných a technomaniakmi. A posledné, čo potrebuje, je, aby jej na krk dýchal Draco Malfoy.


Postavy obsažené v tomto příběhu jsou majetkem J. K. Rowlingové, autorky Harryho Pottera. Duševní vlastnictví překladu různých jmen, názvů a míst patří pánům Medkům, kteří knihy o Harry Potterovi přeložili do češtiny. Autorství této fanfikce náleží Gravidy. Ani příběh, ani jeho překlad, nevznikly za účelem finančního zisku.

Prohlášení autorky: Nevlastním žiadne postavy zo sveta Harryho Pottera. Toto som napísala pre zábavu a nemám z toho žiaden profit. Všetky postavy, ktoré nepoznáte, sú moje.

Poznámka autora: Napsáno pro DMHG ficexchange.

Poznámka překladatele: Tento preklad vzniká pre radosť arabeske a preto, že nikdy nikto takéto dačo nenapísal. Na rozdiel od iných diel Gravidy je dosť opisný, pre mňa miestami až nudný, ale opäť ako vždy u tejto autorky je cieľom len učíčíkanie čitateľa, aby následný zvrat vyvolal väčší šok či prekvapenie.

Poznámka bety: Díky, Jimmi, že se do povídky tohoto ražení pouštíš. Beru na sebe odpovědnost a sypu si popel na hlavu za všechny budoucí překlepy a nejasnosti, protože je mi jasné, že kdybych tě nezahlcovala salvami prosebných mailů, nezačala bys to překládat zrovna teď. Díky!

Jo, výsledek bude ve slovenštině.


Dodatočné informácie:


Požiadavky na poviedku:  (gravidy často svojimi poviedkami reaguje na výzvy iných autorov)

- inšpirácia filmom podľa vlastného výberu

- niečo úplne mimo, netypické


Absolútne vylúčené použiť:

- Draca ako super bomba žrebca

- Hermionu, ktorú super bombovo zaujme jeho svalnatá postava



Autorkina poznámka:  Bolo neuveriteľné náročné rozhodnúť sa, na ktorom filme založiť tento príbeh. Mala som tony nápadov. Prakticky som nad niektorými slintala, ale tento jeden sa tak dajako stal. Boli to mimozemšťania. Chcela som napísať o emzákoch. Takže môžete povedať, že je inšpirovaná Znameniami alebo Dňom nezávislosti (a trošičku Hviezdnou pechotou). Veľká časť tohto príbehu mala byť o tom, že muklorodení majú konečne svoj deň na výslní. Nie som si istá, že to tak dopadlo.

 




*Kapitola 1*: Časť 1 zo 7



Autor: Gravidy     Beta: arabeska;   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii

Rating: 16+ (překládáme cenzurovanou verzi) 

 

Připomínáme, že tuto povídku napsala Gravidy. Pamatujte na to, než si utvoříte jakékoliv závěry. Doufáme, že se vám bude líbit!

 





*Kapitola 1*: Časť 1 zo 7 

 

Dlouho si skládá v hlavě způsoby,

jak omluvit tu bolest uvnitř.

Asi to vidí v jejich úsměvech

a pohledech v očích,

že každý má svou teorii,

proč trpí tou hořkostí.

 

Savage Garden – "To the Moon and Back"

 

https://www.youtube.com/watch?v=HCm6gRHINqA

 

ooooo

 

Dokáže jediný človek skutočne zmeniť svet?

Boli dni, kedy tomu Hermiona neverila aj napriek tomu, že bol jej priateľom Harry Potter.

Ako by ste mohli zmeniť svet, ktorý sa zmeniť nechce?

"Hermiona." Jej meno vyznelo priškrtene v chabom pokuse o pokojný a racionálny tón. "Potrebujem, aby si tomu znížila úroveň."

Broderick Falconer, veľvyslanec britského ministerstva mágie, bol dôstojný, dobre stavaný muž so silnou čeľusťou a jemnými čiernymi vlasmi zastrihnutými príšerným štýlom „podľa hrnca“. Držal kontrakt, ktorý Hermiona uzavrela, dvoma prstami, ako keby sa bál, že by sa mohol infikovať. Nebola si istá, či mierna narážka na jej pôvod bola zámerná; možno bol len kráľovsky naštvaný za tú opovážlivosť, ktorú si pri svojej poslednej úlohe dovolila, ale v súčasnosti zastávala teóriu, že urážka je vždy zámerná.

"Nemám poňatia, čo ich v tom tvojom texte tak vytočilo." Mužov hlas kolísal na hranici pišťania, a keby nebol nabubrelým čistokrvným, bol by si trhal vlasy. "Ale viem, že nech je to čokoľvek, je to nehorázne a vedome urážlivé."

Čo naozaj bolo, ale to sa nechystala priznať, hlavne preto, že ju veľmi sklamalo, že ju prichytili pri jej slovných hračkách. Bude vážne musieť popracovať na rafinovanosti.

Hermiona si ľahostajne založila ruky na hrudi a donútila Brodericka uhnúť pohľadom. Neznášal to. Nemôžete sa hrozivo týčiť nad niekým, kto je rovnako vysoký ako vy.

"Hermiona," skúsil znova prísnym varovným hlasom, ako keby si neuvedomil, že snaha napodobniť jej otca ju rozhnevá ešte väčšmi. "V tomto nemôžeš pokračovať. Vrhá to zlé svetlo na nás všetkých. Vrhá to zlé svetlo na našich ľudí a našu krajinu."

Zdvihla bradu o niečo vyššie. Na druhej strane miestnosti si Meredith Mayfieldová odfrkla do svojej kávy, v tvári odporný úbohý úškrn. Camden a Alica, dve vyziabnuté asistentky s rinčiacimi šperkami a štyristo galeónovými peňaženkami rýchlo skryli chichotanie za písacími doskami.

Broderick zintenzívnil svoje zazeranie o ďalší stupeň, hruď sa mu pod drahým habitom nafúkla – podľa Hermioninho názoru pôsobil trochu ako napuchnutý drozd – a potom sa náhle vzdal. Strhol si okuliare a pošúchal si koreň nosa. "Tim, porozprávaj sa s ňou ty."

Timothy Kent, jediný človek v miestnosti, ktorého dokázala Hermiona ako tak vystáť, ju odviedol kúsok stranou. Uvoľnil jej prekrížené ruky a uchopil ich do svojich, jeho veľké hnedé oči sa na ňu prosebne upreli, keď mali hlavy schúlené blízko pri sebe.

"Prosím, Hermiona," zašepkal. "Prosím, prosím, prosím, pomôž nám dokončiť tento kontrakt. Chcem ísť domov. Už tri dni je nezvestná moja sesternica. Má len päť. Prosím, musím navštíviť tetu a strýka."

Napriek svojej vôli Hermiona cítila, ako voči tomu ašpirantovi na vedúceho mäkne, ale potom si rezolútne pripomenula udalosti predchádzajúcej noci, zaťala zuby a vystrela sa. "Podmienky, ktoré ustanovili, sú absurdné," hádala sa, "a my sa iba podvoľujeme. Prečo sme jediní, ktorí pristupujú na kompromisy? Ak dovolíme, aby k tomu došlo, potom toto počínanie ospravedlňujeme."

"Som si istý, že ministerstvo na tom neskôr zapracuje," zahováral.

"Obaja vieme, že sú to kecy."

"Pozri, mne sa to nepáči o nič viac ako tebe, ale v tejto chvíli nie sme v pozícii, aby sme s tým niečo mohli urobiť."

"Dopekla, Tim, mám toho po krk." Vytrhla si ruky z jeho zovretia a zazrela. "Títo ľudia sa môžu chovať, ako sa im uráči, ale ja odmietam byť súčasťou takéhoto odporného správania!"

"To je v poriadku! Úplne v poriadku!" chlácholil ju. "Nemusíš s nimi jednať, ale vieš, že ťa tam Meredith s Broderickom potrebujú. Nepoznajú miestne právo tak ako ty, nedokážu sa orientovať v ich kultúre ako ty. A čím skôr to budeme mať za sebou, tým skôr môžeme ísť domov."

Hermiona sa zamračila. "Čo tu vôbec robíme? Čo dúfame, že dokážeme?"

"Ale no tak, teraz si smiešna!" hneval sa Tim a podráždene jej ohŕňal lem príliš dlhých rukávov, aby jej neviseli z rúk. "Ty si tá, ktorá mi povedala, že k zmene nemôže dôjsť bez spolupráce."

"Viem. Viem," zastonala a prehovorila hlasnejšie, aby ju všetci počuli. "V poriadku, dobre. Vráťte im ten kontrakt. Nech označia časti, ktoré sa im nepáčia." Nechystala sa usvedčiť samu seba ešte väčšmi než musela, ak by im náhodou ušli niektoré z jej dômyselných vsuviek.

Miestnosťou sa ozval kolektívny výdych úľavy.

"Konečne," zamrmlala Camden.

"Nafúkaná humusácka mrcha," zasmiala sa Alica, nie dosť potichu, za svojimi písacími doskami.

Hermiona sa k nim okamžite otočila a obe dievčatá cúvli. Objavil sa však domový škriatok s jedlom a Timothyho následný výkrik radosti prerušil čokoľvek, čo by mohla Hermiona povedať. Tim s dievčatami sa rýchlo usadili k jedlu, ale Broderick sa vyrútil z miestnosti so zvitkom v rukách. Dievčatá za stolom sa uškrnuli.

"Správaj sa takto ďalej a skončíš na dlažbe." Meredith sa po celý ten čas vôbec nepohla. Teraz strelila po Hermione pobavenými tmavými očami a odpila si ďalší dúšok zo svojej kávy, pričom ohrnula nos nad domovým škriatkom, ktorý jej priniesol pariaci sa tanier polievky na podnose. "Vedela si, keď si túto prácu brala, že sa budeš musieť naučiť tolerovať kultúru druhých ľudí," zatiahla.

Hermionino už tak napäté rozpoloženie malo veľmi blízko k tomu, aby úplne vybuchla. "Tolerovať?" vyštekla. "Že robia z ľudí otrokov?"

"Nie sú to ľudia," pokojne pripomenula Meredith. "Sú to iba humanoidní tvorovia."  

"Ako muklorodení?" sladko sa spýtala Hermiona. Alica sa nervózne zachichotala a Tim sa na svojom mieste prihrbil.

Meredith sa posmešne zasmiala. "A zas to tu máme, znova to celé vzťahuješ na seba."

Hermiona na ňu tvrdo zazrela a Meredithinou pokojnou maskou sa na okamih prebila nenávisť. So silným buchnutím odložila šálku.

"Vieš, Hermiona, nemyslím si, že tu budeš príliš dlho. Si veľmi nadaná. Ale nie až tak veľmi. A magicky nie si tou najtalentovanejšou." Ukázala na mladšie dievčatá. "Camden mala na K.A.A.P.A viac bodov ako ty a Alicine magické analýzy sú úplne mimo tabuliek. Byť v tvojej koži, nerobila by som dusno. Nebuď prekvapená, až jednej z nich ponúknu tvoju prácu, keď ich stáž skončí."

Obe dievčatá sa hrdili pod Meredithiným zhovievavým pohľadom.

Hermiona sa snažila zachovať pokoj, nevysvetliteľne ublížená. "Predpokladám, že naprostý nedostatok morálky a super bombové schopnosti bozkávať niekomu riť je presne to, čo hľadáte."

"Hovorí dievča, ktoré by nemalo túto prácu, keby sa neviezlo na sláve Harryho Pottera," zašepkala Alica Camden.

Hermiona ich ignorovala. "Nedajmerlin, aby sa niekto staral o najlepší záujem obyčajných ľudí."

Meredith vyzerala skutočne frustrovane. "Sme tu, aby sme dokončili prácu. To je jediné, o čo by sme sa mali starať."

"A kto sa stará, cez čie mŕtvoly pri tej práci pôjdeme?"

Meredith si elegantne nabrala polievku. "Takto funguje svet, Hermiona. Terajšie obete poslúžia lepšej budúcnosti. Myslím, že to si sa naučila už dávno."

"U Merlina, odpustite si pri jedle tieto filozofické sračky," zastonala Camden. "Je to len práca. Ak chceš pomáhať ľuďom, Grangerová, choď… ja neviem, začni s charitou."

Tento postoj čistokrvných – „najskôr ja“ – postihol v globále všetkých. Hermiona ho dokonca videla raz aj niekde napísaný: "Zmocnite sa všetkého, za sebou nezanechajte nič, čo by mohlo posilniť nepriateľa." Niet divu, že čistokrvní nemohli vystáť muklorodených – veď nedokázali vystáť ani samých seba.

"Aspoň sa nepokúša oslobodiť našich domových škriatkov," zatiahla Meredith.

Aj Timothy sa zahihňal, keď Alica vyprskla smiechom. To bolo v poriadku, urputne si navrávala Hermiona. On išiel s davom, nevytváral povyk. Asi to tak bolo lepšie pre jeho kariéru. Keďže bol polovičnej krvi, nemal takú pozíciu ako ona, ale stále mu chýbala tá prednosť, ktorú potreboval, aby získal na ministerstve vysoké postavenie. Nevyčítala by mu, keby si vybral ich stranu.

Keď Hermiona po prvý raz počula o voľnom mieste tajomníka hlavného veľvyslanca ministerstva, videla v tom po toľkých rokoch, ktoré strávila ako plávajúca troska bezcieľnym putovaním medzi oddeleniami, lákavú príležitosť nazrieť do dverí britského ministerstva. Síce pozvoľna, ale mohla by si prepracovať svoju cestičku po rebríčku nahor a medzitým cestovať po celom svete a spoznávať cudzie zvyky a históriu a vidieť z prvej ruky každodenný život mimo britské ostrovy.

O takmer sedem rokov neskôr bola stále to dievča, ktoré rezervovalo večere a zabezpečovalo služobné cesty, len teraz sa od nej očakávalo, že bude ešte aj písať Broderickove prejavy a prekladať mu miestne zákony a zvyky bez toho, aby jej v dohľadnom čase pridali či ju povýšili.

A čo horšie, získavala si – či možno nezískavala, možno už "mala" – reputáciu povýšeneckej muklorodenej rušiteľky. Hlavne potom, čo napľula do tváre zahraničnému ministrovi mágie, ktorý kopol do vychudnutého, vyhladovaného vlkolačieho dieťaťa, ktoré žobralo v rohu zasneženej ulice o knuty. Na druhý deň ju zatkli a zadržali za únos, keď to dieťa vzala na malú večeru. Zdalo sa, že aj keď chlapec, ktorý doslova umieral hladom, pravdepodobne neprežije zimu, tak sa ho jeho vlkolačia rodina nezriekne.

Britské noviny ten škandál radostne ohlásili a neskôr ľahostajne oznámili, že chlapec nakoniec podľahol chladu a nedostatku jedla.

O niekoľko mesiacov neskôr v tej oblasti niekto anonymne založil fond pre vlkolakov. Hermiona mala podozrenie, že to bol Harry, ale nemala to ako dokázať.

"Tak čo si si kúpila? Čo si kúpila?" Camden horlivo vychrlila a zapišťala, keď Alica vytiahla zlatý nefritový náhrdelník zo zamatovej krabičky.

"Viem, viem, mám priveľa šperkov," vzdychla si Alica. "Ale skrátka som ho musela mať."

Hermiona vždy snívala, že sa stane súčasťou skupiny ľudí rovnakého intelektu. Predstavovala si skvelé priateľstvá, ohromné objavy a spoločné starosti. Zvláštne, že po štyroch rokoch štúdia, kde promovala ako premiantka, a po najatí smotánkou britskej inteligencie sa jednako ocitla s ekvivalentmi Lavender Brownovej a Parvati Patilovej.

Na Rokforte chalanom nikdy nerozprávala o svojich dievčenských trampotách. Nevyzeralo to ako vhodné téma na diskusiu s opačným pohlavím. Nikdy im nepovedala, ako sa jej stranili a ako si ju doberali populárne dievčatá. Ako keby všetky ostatné baby tvorili zvláštny kolektív a zdieľali nejaké tajomné porozumenie, ktorého ona nedokázala dosiahnuť. Cítila sa kvôli nim škaredá, čudná a trápna.

Vždy to pripisovala – teraz si uvedomovala, že egoisticky – tomu, že bola vyspelejšia a inteligentnejšia ako ony.

Akým úderom jej sebaúcte bolo, keď zistila po tom, čo ju predstavili najbystrejším čarodejniciam a čarodejníkom jej generácie, že mnoho z nich bolo mladších než ona, mocnejších než ona, bystrejších než ona, ale rovnako zlomyseľných, plytkých a malicherných ako tie hlúpe pubertiačky na Rokforte.

Mnohí z nich boli dokonca zlomyseľnejší, pretože rovnako ako ona zakladali vlastnú cenu na svojej inteligencii, a tak museli dokázať, že sú bystrejší, než všetci ostatní. A tí, ktorí chceli využiť svoj talent na zlepšenie sveta, sa ani v najmenšom nestarali o práva humusákov. Svojho času sa pokúsila preniknúť do čela, ale nikto nevidel žiaden dôvod ju nasledovať alebo brať jej ideály vážne. V obrovskom karteli talentovaných géniov Hermiona obstála takmer ako stred. Priemer. Priemerný génius.

Keby nebola trénovaná trápením na Rokforte, asi by sa jej sebauvedomenie úplne rozpadlo.

Teraz si už nedokázala spomenúť, prečo si kedysi myslela, že táto práca bude skvelá.

Asi v tom čase odmietala čo i len zvážiť, že dokonca tie najčarovnejšie miesta majú svoje škaredé stránky. Koniec-koncov predpokladá sa, že budete rešpektovať kultúru iných ľudí. Dokonca keď im nerozumiete a nesúhlasíte s nimi. Neuvedomila si, že to bude znamenať chodiť na miesta, kde sa muklorodení museli vzdať svojich prútikov a mlčať, až kým im nejaký čistokrvný nepoloží otázku. Alebo na miesta, kde sa veľmi mladé polovičné víly kupujú a predávajú ako sexuálne otrokyne a je to naprosto zákonné, pretože sú to iba humanoidní tvorovia. Bola nútená len stáť bokom a nepohnúť ani prstom, pretože „nebola v pozícii, aby im mohla hovoriť, že oni sú tí zlí.“

Alebo si to vtedy uvedomovala, ale myslela si, že bude ľahšie, než v skutočnosti bolo, zostať tichá a zdržanlivá a v zákulisí pracovať na tom, aby sa veci zmenili. Určite to bolo múdrejšie. Vedela, že je nemožné a dokonca nesprávne násilne meniť ľudí. Ľudí nemôžete zmeniť. Museli by sa chcieť zmeniť sami a táto zmena by bola pomalá a postupná a trvala by generácie a generácie.

Hoci v poslednej dobe si nemohla pomôcť a nedokázala držať jazyk za zubami.

Poslednou kvapkou bola Meredith Mayfieldová.

Muklorodení ako Meredith Mayfieldová.

Nedokázala to zniesť. Bolo to horšie, ako keď na ňu hľadeli zvrchu čistokrvní, keď ju vyraďovali, podrážali jej nohy. To totiž očakávala. Nikdy ju však nenapadlo, že sa jej dostane podobného zaobchádzania od jej vlastného druhu.

Hermiona s Meredith by mali byť na tej istej strane. Mali by byť nejako spriaznené, čeliť rovnakým prekážkam, deliť sa o tie isté sny.

Stále si nebola istá, ako sa to stalo, alebo kto to zariadil, ale Meredith nejako presvedčila ministerstvo, že je čistokrvná, a vlastnila dokumenty, ktoré to dokazovali. Mala podozrenie, že k tomu došlo niekedy počas razií na muklorodených pred koncom Voldemorta. Meredith alebo niekto, koho vtedy poznala, zaplatila ohromné množstvo peňazí za falošné čistokrvné záznamy.

Na jednej strane uvažovala, či by nemala byť hrdá na Meredithin úspech, a ak nie, nemala by aspoň uznať, že to bol na muklorodenú šikovný spôsob, ako sa dostať na vysoké pozície na ministerstve? Namiesto toho Meredith odmietala, aj jej úspech aj jej správanie. Meredith neurobila absolútne nič, čím by zlepšila niečo pre muklorodených. Ťažila z toho iba ona. Milovala hru na čistokrvnú princeznú. A zjavne jej vôbec neprekážalo, že súčasťou tej hry bolo posmievať sa zo svojho bidielka blížnym muklorodeným a zachádzať s nimi ako so špinami.

Bola to zradkyňa.

Zradkyňa, ktorá zjavne nachádzala záľubu v tom, že si všetku svoju frustráciu vybíjala na Hermione. Pretože tá odmietala byť niečím iným, než skutočne bola, a prekliato dobre sa postarala, aby všetci ostatní vedeli, čo je zač. Možno by medzi nimi všetko bolo lepšie, keby Hermiona elegantne cúvla a ustúpila od svojej urputnej snahy, aby sa jej krvná línia a názory stali tak nehanebne známymi; možno bol jej spôsob konania zbytočne útočný.

Ale uvedomovala si, že čím sa Meredithino správanie zhoršovalo, tým odpornejšie sa chovala ona sama. Nakoniec to bude pravdepodobne stáť Hermionu prácu. A podľa toho, akým štýlom o tom Meredith teraz rozprávala, uvažovala, či už sa tak nestalo.

****

Zatiaľ čo sa na juhu Británie ochladzovalo, vo Wollongongu v Austrálii sa práve začínalo otepľovať. Hermiona mierila po dláždenej cestičke k chatke, v jednej ruke hnedú nákupnú tašku a kyticu kvetín v druhej. Videla, ako jej matka zalieva na verande kvety, šedé vlasy jej zakrýval slamený klobúk so širokým okrajom.

Jej otec vzhliadol spod kapoty modrého pickupu a usmial sa. Hlasne zapískal, aby prilákal ženinu pozornosť. "Monika! Máme spoločnosť."

Matka sa vystrela a zažiarila ako slniečko, keď Hermionu zbadala. Rozbehla sa k nej, aby ju bozkom na líce privítala a vzala si od nej kyticu.

"Ach, Harmony, tie sú nádherné!"

"Volám sa Hermiona," nežne opravila svoju matku.

Na chvíľu jej oči ostali prázdne, ale potom prikývla a poťapkala sa po hlave. "Nechápem, prečo mi robí také ťažkosti zapamätať si to. Je to také nádherné meno."

"Nazdar, Hannah." Otec sa utrel do olejom nasiaknutej handry a Hermiona potriasla ponúkanou zamazanou rukou a už ho neopravila. Zatváril sa prekvapene, ale potešilo ho, keď ho pobozkala na líce.

"Priniesla som suveníry," povedala im, keď vkročila dnu a položila tašku na pult.

Matka im naliala ľadový čaj a Hermiona rozprávala o Bangladéši a Nepále a dokonca o spiatočníckych frakciách z Temnej ríše, ktorú sa Británia zúrivo snažila dostať pod svoje krídla, kým jej matka ohkala a ojkala nad vecami, ktoré jej Hermiona priniesla.

Darčeky pribudli na už preplnené police, kde uskladňovali ostatné Hermionine suveníry. Matka si dala na čas, aby ich usporiadala, a potom si zadumane vzdychla.

"Musí to byť úžasné vidieť toľko exotických miest. S Wendellom sme žili celý svoj život v Austrálii," zdôverila sa.

Hermiona sa trochu napäto pousmiala. "Máte na cestovanie množstvo času, ak budete chcieť."

"Hmm. Možno budeme," zasmiala sa jej matka radostne a potom sa jej oči znova zasklili. "Vieš, zakaždým, keď ťa vidím, prekvapí ma, aká nádherná dáma z teba vyrástla. Mám pocit, ako keby som sa mala pozerať iba na malé dievčatko."

Hermiona sa zaksichtila. "No, nemám pocit, že by som až tak vyrástla."

Matka sa zachichotala, poťapkala Hermionu po líci a zamierila naspäť do kuchyne. "Zostaneš zopár dní?"

"Tentoraz nie. Myslela som, že by sme sa mohli spoločne naobedovať, ale potom sa musím vrátiť do Anglicka. Pozajtra som na samhainskom bále britskou styčnou osobou ruského ministra mágie."

"Styčnou osobou?" nevrhlo sa spýtal jej otec. "To je ako schôdzka?"

Hermiona sa zasmiala. "Nie, v podstate som tam, aby som sa postarala, že bude vedieť, kto je kto, čo je čo, a nasmerovala ho, aby sa vyhol problémom a ohnivej whisky."

"Panenka skákavá, nebudeš vyčerpaná?" Matka sa pozrela na hodiny. "Je to obrovský časový rozdiel."

"Bez obáv. Idem domov prenášadlom."

Jej rodičov premohlo znepokojenie, oči im na chvíľu nadobudli sklený výraz a Hermiona rýchlo zmenila tému.

Neskôr, keď nastal večer, umyla riady a načúvala, ako si matka v záhrade spieva. Otec bol v pracovni, prechádzal tam nejaké papiere, okuliare nasadené na nose a v tvári zamračené sústredenie. Hermiona uvažovala, či už zabudli, že je v dome. Občas to bolo ťažké posúdiť.

Aspoň si ju pamätali ako osobu, hoci si nespomínali na jej meno alebo že je ich dcéra. V tom čase si neuvedomila rozsah toho, čo vykonala. Ani nedokázala prísť na to, čo sa pokazilo, keď sa neúspešne pokúsila zrušiť Obliviate.

Až McGonagallová bola tou, ktorá jej jemne vysvetlila obrovskú chybu. Pamäťové kúzlo bolo navrhnuté tak, aby si muklovia nikdy nedokázali vybaviť spomienky, ktoré im vzali. Magický svet by čelil katastrofe, keby pripustil, aby si muklovia s upravenou pamäťou jedného dňa mohli spomenúť na mágiu, ktorej sa stali svedkami. Na magické osoby sa pamäťové kúzlo mohlo použiť a hoci bolo veľmi silné, u nich sa obvykle dalo aj zvrátiť.

Jej rodičia ale magickí neboli. Nikdy si na svoju dcéru nespomenú. Hermiona by mala šancu presvedčiť ich, kto je, a začať odznova… lenže sa sama niekoľkokrát pokúsila to kúzlo zrušiť. A tým poškodenie zväčšila.

Vydesená a zničená prešla Hermiona do výskumného módu a navštívila niekoľko svetových expertov na pamäťové kúzla. S ich pomocou sa jej podarilo zmierniť symptómy svojich rodičov; dokázali si nejasne spomenúť na dievča, ktoré ich chodilo často navštevovať, ale nespomínali si na život v Británii, dokonca ani na to, že by boli niekým iným ako Monikou a Wendellom, alebo že by mali dieťa.

Hermiona by im mohla donekonečna ukazovať obrázky, mohla by im dokazovať, že je ich dcéra, ale akonáhle sa im stratila z dohľadu, znova na ňu zabudli.

Nevyhli sa im ani vedľajšie účinky. Výpadky pamäte týkajúce sa každodenných vecí, ich životov, ich práce. A ešte prekvapujúcejšou bola averzia k mágii.

Experti na pamäťové kúzla jej povedali, že to nebol neobvyklý príznak a že sa zosilňoval opakovaným použitím Obliviate. Mali teóriu, že táto averzia bola zámerne zakomponovaná do originálneho kúzla v nejakom nevydarenom pokuse udržať muklov mimo svet mágie.

Ale samozrejme že naprogramovať muklov, aby nenávideli mágiu, všetkému úžasne pomohlo!

Keď uvažovala o čarodejniciach zo Salemu a o ľuďoch ako Dursleyovi, napadlo ju, či si čarodejnícky svet sám nebol zdrojom svojich vlastných problémov.

Odišla bez rozlúčenia.

Jej rodičia boli šťastní a na tom jedinom záležalo.

****

Hermionin malý londýnsky byt začínal tuchnúť. Otvorila okná, aby vyvetrala prach, a zvalila sa na gauč ku stolíku s hromadou sovej pošty. Takmer vyhodila hŕbu novín, ale zarazila sa, keď zbadala týždeň staré titulky Denného proroka – Ďalšie čistokrvné deti nezvestné.

Spočiatku ju to zaujalo len mierne, ale potom sa rýchlo znepokojila, keď zoradila noviny a prebehla titulky jedny po druhých. Množstvo zmiznutí…

Štyri deti nezvestné – čistokrvné… Upravená pamäť rodičov… Rodina Horsestaffova nezvestná… 32 čistokrvných nezvestných a číslo stále rastie…

Prebehla zoznam, ale žiadne z mien nespoznávala, hoci mala pocit, že jedno z nich by mohlo patriť Timothyho sesternici. Prečo o tomto ešte nepočula? Áno, bola síce viac než mesiac v cudzine, ale novinky takého typu by sa mali šíriť všade.

Nervózne odložila noviny nabok a zavolala cez krb chalanom. Harry ani Ron neboli doma, ale v Brlohu zastihla pani Weasleyovú. Molly sa s ňou rýchlo porozprávala a uistila ju, že všetci sú v poriadku, okrem toho, že Charlie je nešťastný zo smrti niekoľkých drakov v rezervácii. Nakoniec jej pani Weasleyová poslala košík muffinov a Hermiona sa s jedným čokoládovým usadila na gauči.

Zamyslene ho okusovala a vymenila Proroka za posledné vydanie Sršňa. Sršeň tiež opisoval zmiznutia, rovnako ako bizarné teórie o tom, čo sa každej osobe stalo. Ale na rozdiel od Proroka, Sršeň tiež oznamoval zmiznutie stád magických stvorení a ich alarmujúce masové úhyny – a to nielen drakov.

"Proroka by toto nezaujímalo," posmešne zamrmlala Hermiona, keď si utrela prsty od čokolády do servítky. V poslednej rubrike Sršňa bola popísaná teória, ktorá spájala počiatky záhadných zmiznutí s magickým prebudením niekoľkých dobre známych miest vrátane Stonehenge, aveburského komplexu, Calanais a kamenného kruhu Machrie Moor. Všetky spomenuté objekty začali behom novu pred dvoma mesiacmi vyžarovať neznámy, ale podradný magický signál. Domnienky zahrnovali všetko od lunárnych javov po tajné podzemné kulty.

Hermiona pochybovala, že sú tieto úkazy skutočne prepojené, aj keby to o "magickom vysielaní" bola naozaj pravda.

Muklovské noviny nehlásili nič neobvyklého. A to boli dobré správy. Posledné, čo muklovský svet potreboval, bola nová záplava čarodejníckych problémov.

Rozprávky barda Beedla, ktoré jej pred toľkými rokmi dal Dumbledore, ležali na bočnom stolíku, kde ich pred svojím výletom do Bangladéša zabudla. Otvorila knihu a prelistovala ňou, ale nič nové tam neobjavila. Počas výletu nemala čas poznať nové príbehy.

"Hermiona!"

Ten hlas ju prebral a uvedomila si, že na gauči zadriemala.

"Hermiona, si tu?"

"Som tu," ospalo zakričala a vyštverala sa z gauča dokonca skôr než zaregistrovala, že má letaxový hovor od Alice.

"Vyzeráš hrozne!" zasmiala sa dievčina.

Hermiona zastonala: "Čo chceš, Alica?"

Kozub sa slabo rozžiaril, keď cezeň Alica poslala obálku a balíček. "Z bezpečnostných dôvodov sa zmenili plány." Hermiona v jej hlase postrehla mierne nervózny podtón, kým zdvíhala ten list. V balíčku bolo prenášadlo, na počudovanie muklovská zošívačka. "Samhainský ples sa nekoná na ministerstve."

"Nie?" spýtala sa Hermiona, oči v neviere dokorán, keď súčasne s Alicinými slovami čítala správu na kartičke.

"Koná sa na Malfoy manor."

"Robíš si zo mňa srandu!" Tvrdo dosadla na gauč.

"Oj, nie je to také zlé," uštipačne prehovorila Alica. "Tvoj habit bude možno trošku… plebejský, ale pochybujem, že sa na teba bude niekto pozerať." Pohodila vlasmi. "Požičala by som ti nejaký zo svojich, vieš, sú od návrhára, keby si nebola taká obrovská. A nohy máš tiež priveľké na moje lodičky, takže ani nepros."

"Naser si, Alica. Oblečenie mi starosti nerobí."

Alica jej venovala vševediaci úškrn. "Ale no tak, čo najhoršie môže urobiť?"

"Mäsožravé albínové pávy," sucho vrátila Hermiona. "Vypadni, Alica."

Toto bude jej smrť.

*****

Fjodor a Jevgenija Aleksejevovi boli mladý a dobre vyzerajúci pár. Hermiona bola od oboch vyššia o dobrých dvadsať centimetrov – skôr o tridsať, keď mala podpätky. Ich prvé stretnutie zanechalo v Hermione veľmi rozpačité dojmy, keďže sa dvojica ustavične chovala škrobene a rezervovane bez ohľadu na to, ako sa Hermiona snažila uvoľniť atmosféru. K jej prekvapeniu si odvtedy vyžiadali, aby ich sprevádzala na takmer každú spoločenskú udalosť v Británii, takže jej došlo, že si ju nakoniec asi obľúbili.

"Vyzeráte dnes večer nervózne," bolo prvé, čo Fjodor povedal, keď ich Hermiona pozdravila v letaxovej sieti. Prekladacie kúzla takmer úplne zamaskovali jeho prízvuk. Bol od nej mladší minimálne o päť rokov a v habite, ktorý si zvolil na dnešný večer, vyzeral ešte väčšmi ako chlapec. Hermionu napadlo, že s Jevgenijou vyzerali pripravení na čarodejnícku verziu stužkovej.

Než odpovedala, pozdravila ich ochranku, a ako obvykle sa stretla s naprostou ignoranciou. Nad Fjodorovým postrehom pokrčila plecami, nervy napnuté. "Neviem, či vás informovali, ale ples sa koná na Malfoy manor."

Fjodorove oči sa mierne rozšírili, keď si vymenil pohľad s Jevgenijou. Toho večera, keď Hermiona strelila z celej sily facku úžasnej manželke Draca Malfoya a mrskla podnos s pohármi gelata do Dracovej hrude, tam boli.

Fjodor si navlhčil pery a vysúkal zo seba: "Možno čas otupil ich spomienky?"

Hermiona si odfrkla. "Pravdepodobnejšie bude, že od tej noci plánujú moju smrť." Venovala im chabý úsmev. "Pochopím, ak si na dnešný večer vyžiadate iný sprievod."

Fjodor okamžite mávol rukou. "Netreba. Veďte nás, drahá slečna."

Toho večera bol Malfoy manor veľkolepý, osvetlený lampiónmi a ligotajúcimi lustrami, plný elegantne vyobliekaných tancujúcich párov, opojný príjemnými vôňami a hudbou v pozadí.

Hermiona si potichučky vzdychla; jej ženskú dušičku ovládnutú absolútnou nádherou toho všetkého uzemnil domový škriatok, ktorý sa uškrnul pri pohľade na jej nepríliš cenné šaty.

"Panenka skákavá, ešte aj domoví škriatkovia sú tu snobmi," zašepkala Jevgenija.

"Trénuje ich, aby sa tak správali len ku mne," zamrmlala Hermiona na oplátku.

"Minister Aleksejev." Hermiona sa doslova zvrtla pri silnom zvuku hlasu Luciusa Malfoya.

Starší Malfoy vyzeral zvlášť omračujúco v zlate lemovanom čiernom habite. Hermionu pred niekoľkými rokmi, keď ho po dlhej dobe videla, šokovalo zistenie, ako sa Lucius Malfoy zvláštne zmenil. Vyzeral mladšie a uvoľnenejšie, úlisný hlas mal jemnejší, šedé oči mäkšie a ostré vrásky okolo očí a úst zoslabli.

Úplne ju to zmiatlo a trochu podesilo, až kým jej niekto nevysvetlil, že Lucius odstúpil z pozície hlavy rodiny a že Draco zaujal jeho miesto. S lordstvom, vedením rodu, prichádzala súčasne moc aj zodpovednosť, dar i bremeno. Lord rodiny sa obvykle naprosto zmenil – to záležalo na rodine a jej hodnotách.

Keď videla Luciusa uvoľneného s vľúdnym výzorom, uvažovala, či nakoniec nebol rád, že sa lordstva zbavil.

"Milá lady." Lucius pokynul hlavou Gennadiným smerom. "Slečna Grangerová." A to bolo určite zatiahnuté, hoci v tom nezaznelo nič zlomyseľné. "Obávam sa, že môj syn, lord Malfoy, sa v tejto chvíli venuje iným záležitostiam, ktoré sa týkajú súčasných problémov našej komunity. Prosí vás o odpustenie za to, že vás nepozdravil osobne, a dúfa, že sa neskôr uvidíte. Prosím, cíťte sa tu ako doma. O dve hodiny sa podáva večera a na počesť Samhainu sa o polnoci poriada menší obrad. Ste vítaní." Hlboko sa uklonil, čo Fjodor strnulo opätoval.

"Ďakujeme vám, pán Malfoy. Je pre nás cťou navštíviť vaše nádherné sídlo."

Keď mala Hermiona pocit, že sa úklony začínajú vymykať spod kontroly, nenápadne nasmerovala mladého muža k francúzskemu ministrovi a do ďalšieho kola pozdravov.

"Slečna Grangerová," dostihol ju pobavený Luciusov hlas a ona sa ostražito pootočila. "Dúfam, že dnešný večer neskončí s dezertom na košeli môjho syna."

Hermiona sa začervenala, keď sa niekoľko ľudí nablízku zastavilo, aby načúvalo. Zúfalo pátrala, čo inteligentné povedať, aby ju okamžite nevyhodili alebo nevycapili jej tvár v nejakej „okázalej“ spoločenskej rubrike. Všetci na ňu dychtivo zízali, čakali, ako ich drzá a tvrdohlavá Hermiona Grangerová šokuje tým, že povie niečo obyčajné a urážlivé a muklovské.

Neprišla sem, aby sa na nej mohli baviť, matička skákavá, a jej ideály neslúžili k ich neskorším žartom.

Lucius nadvihol obočie nad jej mlčaním a uškrnul sa. "Skrátka ho… neobťažujte žiadnymi potravinami, drahá," povedal nakoniec a pohybom ruky ju zahnal preč.

S rozpálenou tvárou sa Hermiona otočila a kráčala tak ladne ako v lacných muklovských lodičkách dokázala k miestu, kde čakali Fjodor s Jevgenija.

Zvyšok večera plynul vo víre živých farieb, zdvorilej spoločenskej konverzácie a učení sa mien. S pobavením si všimla, že sa vyčerpaná Meredith zúfalo pokúša zabrániť jednému z neslávne známych lordov Španielska v prenasledovaní manželiek iných ľudí, zatiaľ čo sa jeho vlastná žena, ktorá už mala poriadne pod čapicou, snažila vykradnúť s jedným fešáckym členom talianskeho ministerstva.

Fjodor s Jevgenijou nevyžadovali veľkú starostlivosť a po kolečkách a kolečkách pozdravov a predstavovania a Hermioninho našepkávania Fjodorovi, že muž, ktorého zdraví, je strýkom princa egyptského, ktorý prišiel namiesto svojho synovca, strávil mladý pár väčšinu času tancom.

Hermiona využila voľné chvíľky na diskusiu s niekoľkými zahraničnými veľvyslancami, ktorých od posledného medzinárodného stretnutia nevidela. Nuž, na to a na vyhýbanie sa Synnove Malfoyovej – čo bolo náročnejšie, než by sa mohlo zdať.

Hermiona začínala uvažovať, či ju tá ženská neprenasleduje. Synnove bola rovnako vysoká ako ona, ale o niekoľko rokov staršia. Vyzerala úchvatne a kráľovsky, zlaté vlasy, zapletené a ovinuté okolo hlavy, jej zdobili drahokamy, odhaľujúc tvár, ktorá nepotrebovala lokne, aby vyzerala pôvabne. Šaty tvoril kontrast kobaltovej modrej a zamatovej červenej, vďaka čomu žiarila ako iskra horúcej vášne v inak bledej a zimnej malfoyovskej rodine.

Narcisse nesiahala ani po členky.

Narcissa sa niesla miestnosťou, čarodejnica na vrchole, platinové vlasy rozpustené a splývajúce po šatách, ktoré sa leskli ako tá najtemnejšia morská mušľa, jej bledá tvár chladne vyžarovala silu, modré oči nezlomné ako žula. Toto viac než čokoľvek iné presvedčilo Hermionu, že Narcissa ešte neodovzdala svoj titul lady Malfoyovej, tak ako to spravil Lucius s titulom lorda. Prečo tomu tak bolo, to sa všetci len dohadovali, hoci čím dlhšie čakala, tým väčšia urážka sa z toho stávala a tým viac ľudí špekulovalo, že Narcissa Synnove neschvaľuje.

Hermiona sa v duchu škodoradostne potešila.

Bola to Narcissa, ktorá sa na ňu nakoniec vyrútila, priveľmi k jej prekvapeniu. Neočakávala, že sa tá žena uráči vziať ju na vedomie, tobôž k nej ešte prehovoriť. Narcissa ju zahnala do rohu, keď sa vracala z rozhovoru s Broderickom. Lady Malfoyovú sprevádzala posmievajúca sa skupinka dám dobrého vychovania. Hermiona medzi nimi rozoznala pani Averyovú a Goylovú, tvrdé ženy, ktoré si úspešne privlastnili majetky svojich manželov s pomocou Malfoyovcov, niekoľkých dier v manželských zmluvách a zopár nesporných porušení bežných práv.

"Slečna Grangerová, aké… milé… mať niekoho ako vy znova v našom dome."

Ženy za jej chrbtom boli príliš veľké dámy, aby sa zachichotali, ale Hermiona postrehla vlnu nemého pobavenia v šeleste sukní a mávaní maľovaných vejárov.

"Lady Malfoyová," strnulo odpovedala Hermiona. "Vyzeráte nádherne. Dúfam, že sa tešíte dobrému zdraviu."

"Ale ďakujem vám, moja drahá," Narcissin ironický úsmev sa v kútiku pier skrivil na skazený. "A vy vyzeráte," zhodnotila Hermionu očami, "pomerne živo."

To dokážem napraviť.

Hermiona prehltla.

Ostatné ženy si medzi sebou koketne šeptali za svojimi vejármi a Hermiona zachytila očakávané slová ako humusáčka, hanba a urážka.

Narcissa sledovala Hermionin pohľad. "Ach, ich si nevšímajte." Vykročila dopredu a Hermiona sa napla a len tak-tak si zabránila, aby sebou netrhla, keď nižšia žena položila pestovanú ruku na jej plece a otočila ju, aby ju odviedla od ostatných. "Počula som, že vám dali v Bangladéši dosť zabrať."

Hermiona stratila reč a dokázala na ňu len zízať.

"Môj manžel je tak trochu fanúšikom," zdôverila sa láskavo Narcissa.

"Fanúšikom? Fanúšikom čoho?" dostávala zo seba Hermiona. "Bangladéšu?"

Narcissa sa vkusne zasmiala. "Nie, drahá. Vás. Rád drží krok s vašimi nešťastnými príhodami medzi menej civilizovanými čarodejníckymi národmi. Myslím, že mu to pripomína jeho vlastnú mladosť plnú lotrovín a ostentatívnej autority."

Lotrovín? Smrťožrútske aktivity boli 'lotroviny'? 

"Uch, bola som si pomerne istá, že pán Malfoy preferoval, ehm, dobré spôsoby a, uhm, zachovanie statusu quo a…" …a zasranej kopy peňazí.

Narcissa si slabúčko povzdychla, ako keby zúfalo. "Možno, ale nikdy nedokázal pohrdnúť kvapkou násilia."

Lucius Malfoy bol fanúšikom anarchie a chaosu. Ako obvykle.

Presvedčená, že ju práve príšerne urazili, nasadila Hermiona oslnivé pousmiatie. "Nuž, ja aspoň nemusím nosiť príšerný plášť a masku."

Bodavé kúzlo ju zasiahlo presne na citlivú spodnú stranu nadlaktia a ona zjajkla. Nahlas.

Niekoľko ľudí sa na ňu otočilo a Narcissa sa len tvárila príšerne nesúhlasne.

"Ospravedlňujem sa, lady Malfoyová," zašepkala Hermiona.

Narcissa sa žiarivo usmiala. "Dobré dievča." Poťapkala ju po pleci a otočila sa, aby sa vydala svojím smerom. "Och, a slečna Grangerová, ak sa vám dostane príležitosť, možno by ste sa radi porozprávali s Dracom."

Ani mňa nehne.

Nakoniec sa pán manoru uráčil ukázať. Vpochodoval dnu bez stopy po Luciusovej zdvorilej elegancii; autorita okolo neho takmer počuteľne praskala. Čierny habit sa leskol striebornými runami vyšitými na hrudi, chrbte a pozdĺž rukávov stiahnutých v manžete, príprava na úlohu ceremoniára pri polnočnom samhainskom rituále. Možno si to len predstavovala, ale vlasy mal svetlejšie, oči tvrdšie. Okolo úst a očí mu pribudli vrásky.

Lord Draco Malfoy pred večerou predniesol chladný a strohý príhovor, ale Hermiona sa stále zdržiavala v úzadí miestnosti a ignorovala všetko, o čom bľabotal. Keď začali podávať večeru, opustil miestnosť, hoci Hermiona sa domnievala, že sa vráti, aby vykonal samhainský obrad. Mohla len dúfať, že jeho prítomnosť nebude dlhá.

Blížila sa polnoc, keď zazrela malého chlapca, ako kľučkuje davom, schováva sa za sochy a stoly. Mal na sebe tmavomodrý overal s mačacími tlapkami nasadenými na rukách a nohách a s kapucňou s ušami, spod ktorej mu žiarili striebroplavé vlasy. V náručí zvieral zrejme obľúbený, ale neidentifikovateľný chumáč plyšu. Modré oči ostro prezerali dav, zaoblená detská čeľusť v trucu pánovito zaťatá.

Draco, dospela k záveru Hermiona, nebol nikdy taký rozkošný.

Niekoľko minút dieťa sledovala, ale zdalo sa, že si ho nikto iný nevšimol. Takmer si ho prestala všímať ona sama, ale nikto po neho neprišiel a nakoniec, s pocitom, že sa necháva príliš využívať, prešla pomedzi stoly za jednu z mramorových sôch. Chlapec na ňu vzhliadol so slušným napodobnením oficiálnej bezvýraznej malfoyovskej tváre, ale zazrela v jeho očiach znepokojenie a čupla si pri závesoch k nemu.

"Ahojky, čo tu dole robíš? Hľadáš maminku?"

Chlapec – Scorpius, ak sa nemýlila a toto bol Malfoyov potomok – si ju veľmi pozorne prezrel s podivne nesústredeným pohľadom, než sa zjavne rozhodol, že je dôveryhodná.

"Prrišiel som pozrrieť párrty," oznámil jej, každé slovo z detských pier vyslovené pomaly.

"To ma mrzí, srdiečko," obzrela sa na účastníkov. "Je to len obyčajný nudný večierok pre dospelých. Nie je tu vôbec žiadna zábava."

Sústredene zažmurkal detsky modrými očami, spracovával vnemy. "Svetlá sú úžasné," vyhlásil nakoniec. Bolo čudné počuť také malé dieťa rozprávať takto spisovne.

"Určite sú," musela súhlasiť. "Nevidel si ich už predtým, keď sa všetko pripravovalo?"

"Nie. Samham je dôležitá cerremónia. Zostal som vo svojej izbe, aby som sa neplietol pod nohy," vážne jej oznámil.

Hermiona sa zamračila. "Potom ťa neobviňujem, že si sa vykradol. Ale som si istá, že zažiješ ešte množstvo nudných malfoyovských večierkov, keď vyrastieš. Si Scorpius Malfoy, však?"

Ako keby tie slová boli nejakým spúšťačom, chlapcov chrbát sa vystrel ešte viac a poriadne sa jej uklonil, stále zvierajúc svojho plyšáka. "Je mi potešením, že vás spoznávam. Som Scorrpius Hunderr Adonis Laufeia-Malfoy."

Draco určite nikdy nebol takýto rozkošný.

Nebol. Vôbec nikdy.

"Očarujúce. Ja som Hermiona Omar Néko Rébéšnaps Grangerová III., a je pre mňa veľkolepým potešením, že som sa mohla s vašou význačnosťou zoznámiť."

Chlapec jej venoval veľmi ohromený úklon, podľa všetkého presvedčený, že sa zoznamuje s niekým pomerne slávnym, a Hermiona mala čo robiť, aby sa nerozosmiala.

"Predstavovania bokom, keďže si večierok už videl, možno je načase, aby si sa vrátil do postele."

Do hry sa vrátilo malfoyovské špúlenie pier a Hermiona tušila, čo sa blíži ešte skôr, než sa jej dostalo malfoyovského fňukania. "Ja naozaj nechcem ísť do postele. Ostatné deti sú stále horre."

Nuž, niežeby bola v práve niečo namietať. A prechodná vzdialenosť medzi malfoyovským fňukaním a malfoyovským záchvatom hnevu bola nepriamoúmerná veku subjektu. A tak by naliehanie v tejto chvíli bol naozaj zlý nápad.

Hermione sa vážne nechcelo rozprávať so Synnove a nebude sa ponevierať po manore a hľadať chlapcovu spálňu. Ak Malfoyovci hostili deti iných ľudí, nechá chlapca u opatrovateliek, nech sa ním zaoberajú ony.

"Ukáž mi, kde sú ostatné deti, a nechám ťa tam, ak tam na ne dozerá dospelý." Načiahla sa bez uvažovania nadol a chytila chlapca za ruku.

Chlapča ten čin totálne šokoval a nechápavo hľadel na ich spojené ruky. Hermiona svoju dlaň takmer stiahla späť, v domnení, že porušila nejaký posvätný vesmírny zákon, keď sa odvážila položiť ruku na nejakého Malfoya, ale v nasledujúcej chvíli sa chlapcove malé pršteky pevne preplietli s jej a dokonca aj keby svoje uvoľnila, stále by sa jej držal.

S prianím, aby bývala to decko jednoducho ignorovala, pokúsila sa ho viesť po okrajoch miestnosti.

"Musíš mi povedať, kadiaľ máme ísť," pripomenula mu. "Nikdy predtým som tu nebola, okrem izby s letaxom a tančiarne."

Chlapča chápavo prikývlo. Tvárilo sa, ako keby v skutočnosti nepočúvalo, ale prevzalo iniciatívu, ťahajúc ju za ruku cez veľké dvere po chodbe.

"Myslím, že tadeto," povedalo jej… niekoľkokrát… s výrazom obrovského sústredenia v tvári a očami lesknúcimi sa neistotou, až kým si Hermiona nezačala myslieť, že absolútne nemá tušenia, ako sa pohybovať vo vlastnom dome.

Bolo to veľké miesto, pripustila Hermiona, a jemu nebolo viac než päť či šesť rokov. Len si želala, aby sa ponáhľal, pretože sa jej nepáčilo, ako na ňu pozerali portréty či ako sa za nimi mramorové sochy otáčali, keď okolo nich prechádzala.

Boli dočista a nadobro stratení; na Scorpiusovi sa začínali prejavovať príznaky únavy a mrzutosti. Hermiona sa už poddávala tomu, že ho ponesie, keď nejaký hlas zakričal: "Tadiaľto!"

Otočila sa a čakala. Uľavilo sa jej, že znova našli ľudí. Spoza rohu sa vyrútili dvaja muži a Hermiona sotva mala čas otvoriť ústa na pozdrav, keď ju do hrude zasiahlo ako búracie závažie vypálené kúzlo. Treskla chrbtom do steny, k zemi sa zosypalo sklo a črepy drahocenných starožitnosti. Telo mala našťastie zdrevenené, keď sa zviezla popri stene a ovinuli sa okolo nej povrazce kúziel.

Omráčená bola len chvíľku, ale potom si nevyhnuteľne uvedomila bolesť v chrbte, problém s dýchaním v dotlčených rebrách a Scorpiusove panické výkriky.

"Zober to decko!"

Zvuky zápasu a Scorpiusove kričanie sa zmenilo na vystrašené.

Stratené čistokrvné deti! pomyslela si v hrôze Hermiona. Sú tu únoscovia! Chabo sa pokúsila pozviechať, ale laná ju držali pevne a neustále sa sťahovali, bolesť ju znehybňovala.

"Došľaka! Umlč ho!"

Pokúsila sa prehovoriť. Pokúsila sa na nich zakričať, aby prestali. O jedno Silencio neskôr už nedokázala Scorpiusa počuť. Hrubo ju postavili na nohy, schmatli jej prútik zo zeme. Napínala sa, aby sa tým chlapom dobre prizrela, ale uvoľnili sa jej vlasy a viseli jej v očiach. Únoscovia ju ťahali niekoľkými kľukatými chodbami a nahor schodmi a práve keď začínala premýšľať, prečo ju prepánakráľa vlečú hlbšie do manoru, vhodili ju obrovskými dvojitými dverami do jasne osvetlenej miestnosti.

Na mieste okamžite ustala všetka konverzácia. Hermiona cítila, ako ju pomaly zaplavuje rumenec, dobre si vedomá svojho zúboženého stavu pred ohromenými obyvateľmi miestnosti.

Na jednej strane stála Meredith s Broderikom spolu s dvoma mužmi, v ktorých spoznala veliteľa aurorov Nelsona a aurora Russa Chamberlaina a priamo pred nimi Draco Malfoy vedľa Rona Weasleyho, prikrčenom pri robustnom kresle, v ktorom sedel Harry Potter. Práve keď jej došla bizarnosť toho výjavu, muž za jej chrbtom ju postrčil dopredu a víťazoslávne vyhlásil:

"Chytili sme únoscu!"

ČOŽE?

Hermione dalo zabrať sledovať následný chaos, ktorý sa rozpútal.

Harry vyskočil na nohy, pohár horúcej tekutiny zletel k zemi, keď vykríkol: "Hermiona!" – nasledovaný Dracovým zmäteným: "Grangerová?"

Nelson pochodoval rovno k nej a Hermionin 'únosca' vravel: "Herminny Grangerová, zatýkam vás za pokus o únos."

Ďalšie jeho slová prerušil Draco. Odrazil ho nabok a takmer pri tom zvalil aj Hermionu, aby sa dostal k mužovi, ktorý stále držal umlčaného, ale brunátneho Scorpiusa, ktorý sebou prudko hádzal.

"Čo si dofrasa myslíte, že robíte s mojím synom?" Draco mu chlapca vytrhol a švihnutím svojho prútika odpálil vydeseného a cúvajúceho muža do steny.

Harry jej niečo bľabotal a pokúšal sa ju rozviazať. Ron kričal na aurorov, ktorí sa im pokúšali brániť. Kričí na svojho šéfa, znepokojene si uvedomila Hermiona, keď jej Harry pomohol na nohy a ustarane ju začal oprašovať.

"Áno, myslím, že to mohla spraviť," vravela Meredith Chamberlainovi. "Presne to na ňu sedí. Nenávidí čistokrvných."

Hermiona schmatla Harryho prútik a obrovský záblesk a rana, ktorá nasledovala, otriasla miestnosťou a čo bolo dôležitejšie, všetkých umlčala.

"Tak fajn!" prehovorila nahlas a zreteľne. "Vysvetlí mi prosím niekto, čo sa tu deje?"

"Pokúsila si sa uniesť môjho syna, to sa deje," zavrčal na ňu Draco. Potom sa zamračil na mrzutého Scorpiusa vo svojom náručí, vytiahol mu palec z úst a postavil ho na nohy, aby mu mohol podráždene vyrovnať pyžamko.

Ron útočne vykročil vpred, červený aurorský habit zažiaril. "Nebuď sprostý, fretčiak…"

"Ron!" prerušila ho Hermiona. "Dovoľ to mne." Zazrela na Draca. "Nebuď sprostý."

"Svedkovia vás videli odísť s chlapcom z tanečnej sály," obvinil ju jeden z aurorov. "Domovú škriatku, ktorá dávala na dieťa pozor, našli mŕtvu."

"Mŕtvu?" zhíkla Hermiona.

Ron si odfrkol.

Scorpius zakvílil: "Mitzy!" a Draco zaklial, potom rýchlo zakryl chlapcove uši a zaklial ešte raz.

"No, takže už vieme, že to nebola Hermiona." Ryšavec si založil ruky na hrudi. "Tá by domového škriatka nezabila – tých malých smradov zbožňuje." Zboku sa pozrel na Hermionu. "Hoci oni ju príliš radi nemajú."

"Sklapni, Ron. Našla som Scorpiusa potulovať sa po tančiarni. Brala som ho za ostatnými deťmi."

"A nie k jeho matke, ktorá bola v miestnosti? Nie do jeho izby, z ktorej prišiel?" skočil jej do reči veliteľ aurorov.

"Nechcela som sa tu ponevierať a hľadať jeho spálňu. Myslela som, že Scorpius pozná cestu, ale nepoznal a zablúdili sme. Spýtajte sa ho, povie vám."

Draco sa zamračil ešte väčšmi a pozrel sa na svojho syna. Odkryl dieťaťu uši, opäť mu vytrhol palec z úst a tentoraz mu slabo pleskol po ruke. "Scorpius. Vykradol si sa zo svojej izby?"

Chlapec ohrnul pery. "Chcel som sa hrrať s veľkými deťmi," zamrmlal – stres z nastalej situácie bol na neho zjavne priveľa, aby si udržal správne vyjadrovanie.

"Poriadne, mladý muž," chladne prikázal Draco.

"Ále, daj si pohov, Malfoy!" vyštekla Hermiona.

"Pre teba lord Malfoy, mrch… Grangerová a nepoučuj ma, ako mám vychovávať svojho syna!"

"Takže ste chceli využiť Scorpiusa, aby vás zaviedol k ostatným deťom, slečna Grangerová?" vložil sa Chamberlain.

"Scorpius," prerušil ho Draco. "Choď sa posadiť do môjho kresla a odrecituj dnešné cvičenia z etikety. Toto nie je diskusia pre deti."

"Odrecitovať cvičenia?" zamrmlal Ron. "Očakáva, že šesťročný chalan zostane jednoducho potichu sedieť?"

Ale Scorpius už poslúchol, dovliekol sa ku kreslu a vyštveral sa naň. Draco na tú stranu miestnosti vrhol kúzlo, aby chlapec nepočul ich rozhovor a asi aj preto, aby ani oni nemohli počuť chlapca. Hermiona videla, že sa Scorpiusove pery pohybujú, keď si sám pre seba recitoval.

Chamberlain si odkašľal a prelistoval čudný obojstranný zápisník. "Slečna Grangerová, kde ste boli v utorok večer?"

Ron s Harrym vydali netrpezlivé zvuky protestu.

"V dome mojich rodičov."

"Správne. A kde žijú?"

"Vo Wollongongu. V Austrálii."

"Máte tam trvalé prenášadlo, je to pravda?"

"Áno, to mám."

Muž dlho skúmal svoj zápisník, než sa na ňu tvrdo pozrel. "Nuž, moji spolupracovníci mi práve nahlásili, že vo Wollongongu nebývajú žiaden Stan a Helena Grangerovci a že pár, ktorý tam býva, nepozná žiadnu Hermoney Grangerovú. Neoblomne tvrdia, že nikto takého popisu ich nikdy nenavštívil." S buchnutím zápisník zavrel.

"Čo myslíte tým, že vám práve nahlásili?" vložil sa Harry. "Kedy ste mali čas niekoho poslať? Čo sa dopekla deje?"

Hermiona zaváhala. "Moji rodičia si na mňa nespomínajú. Pred štrnástimi rokmi na nich bolo použité Obliviate."

Prítomní aurori si vymenili významné pohľady.

"Rovnako ako bolo použité Obliviate na príbuzných stratených detí?" sladko sa spýtal Draco.

"Čože?"

"Slečna Grangerová, obávam sa, že táto záležitosť pre vás nevyzerá veľmi dobre," riekol Nelson, keď sa k nej priblížil s vytiahnutím prútikom. "Budeme vás musieť zatknúť."

Ron s Harrym sa pred ňu bleskurýchle postavili.

"To si snáď robíte srandu!" vreskol Harry. "Nič, s čím ste vyrukovali, nie je v žiadnom ohľadu usvedčujúce. To decko priznalo, že sa samo vykradlo z izby. A ona má alibi na každý jeden únos, ktorý sa udial."

"Pôjdem s týmto rovno za ministrom Shackleboltom," zvolal Ron. "Prečo tu vlastne dnes večer nie je? Stavím sa, že pri ňom by ste si toto nedovolili!"

"Ak je nevinná, potom by nemal byť žiaden problém, všakže?" zavrčal mu do tváre druhý auror.

"Môžete si veľmi uľahčiť, slečna Grangerová, ak nám poviete, kde sú ostatné deti."

"Osprosteli ste? Bola som v zahraničí! Neviem nič o žiadnych deťoch!"

"MOJA PRIATEĽKA MI NEUNIESLA ŽENU A DETI!"

Hermiona stuhla. "Čože?" vyvalila na Harryho oči. "Čo si to práve povedal? Harry?"

Harry sa len tváril stratene.

"Harry, prečo si tu?" pýtala sa naliehavo.

Mal na sebe voľný, neformálny habit, nie sviatočný, neznášal ministerské akcie a bolo by treba malý zázrak alebo veľký prípad núdze, aby sa ocitol medzi múrmi Malfoy manoru.

"Netvárte sa, ako keby ste nevedeli," vysmial sa jej auror, ktorý zajačal na Rona.

"Harry?" zašepkala ešte naliehavejšie.

Harry zjavne bojoval sám so sebou. Ronov výraz bol podivne uzavretý. Bol to Draco, kto odpovedal.

"Ginny Potterová, Jimmy Potter a Albus Severus Potter sú nezvestní a na Pottera s Weasleym použili Obliviate. Nespomínajú si na nich."

Hermiona cúvla, zdesená. "Oni – oni si ne… Lily! Kde je Lily?"

"Nehovorte jej to!" skríkol jeden z aurorov.

Draco strelil po mužovi opovržlivý pohľad. "Poslal som ju k Potterovmu muklovskému bratancovi. Vzhľadom na to, že až donedávna sa všetky únosy stali v kruhoch čistokrvných, domnievam sa, že tam bude v najväčšom bezpečí."

"V novinách som čítala len o hŕstke čistokrvných detí."

"Únosy sa vystupňovali," vysvetľoval Draco. "Najprv čistokrvné deti, potom celé čistokrvné rodiny a teraz niekoľko nečistokrvných detí." Presunul sa k servírovaciemu stolíku a začal nalievať drinky.

"Potom prečo nie sú ľudia viac vyplašení? Čo sa deje?"

"Úpravy pamäte," neochotne povedal Chamberlain a neprestával na ňu vyčítavo zazerať, oči tvrdé ako žula. "Ktokoľvek, kto je pokrvne spriaznený s unesenými, má upravenú pamäť – bez ohľadu na to, kde je." S blahosklonným kývnutím prijal pohár od Draca.

Hermiona sa rozhliadla po všetkých v miestnosti. "Je to vôbec možné?"

"Už je," stroho odvetil Draco.

"A väčšina čistokrvných rodín je vzájomne prepojených," vydýchla Hermiona.

"Je náročné zistiť, že niekto chýba, keď si nevieš spomenúť, že existoval," utrúsil Draco posmešne, ponúknuc jej pohár akejsi jasnej tekutiny. "Ber. Budeš to potrebovať."

Dlho váhala, Ron vedľa nej napätý a ostražitý, ale nakoniec ponúkané pitie prijala. "A čo fotografie? Detské izby, ich hračky?" Usrkla, hoci až potom, čo si Nelson s Dracom odpili z vlastných pohárov, a zistila, že sa jej hrdlom šíri príjemné teplo.

"Zmizli. Nezostalo po ich ani stopy," povedal jej Nelson veľmi potichu, uprene sa sústredil na jej tvár a hľadal akékoľvek známky zaváhania, ktoré by ju usvedčili. "Aby som bol celkom úprimný, nemôžeme si byť istí konečným počtom nezvestných. Nemáme to ako overiť."

"A Ginny?" vydýchla Hermiona.

"Prišiel som domov z práce," začal Harry slabým a strojeným hlasom. "Lily plakala. Bola sama, špinavá a hladná. Nemohol som uveriť, že som ju nechal samu. Nechápal som, prečo som odišiel do práce a nechal ju bez dozoru. Vôbec mi nenapadlo, že je niečo zle, až kým som na druhý deň nešiel do roboty s Lily na rukách a niekto sa ma nespýtal na moju ženu…" Prehltol. "Zabudol som, že som niekedy mal manželku. Stále si nedokážem spomenúť, že nejakú mám. Nespo… nespomínam si, že mám synov."

Hermiona zavzlykala, ten bezmocný zmätok v jeho tvári jej zaťal do živého, a mocne ho objala.

"Ani to nebolí," zašepkal. "Stratil som rodinu a necítim žiadnu bolesť, pretože si na nich nespomínam."

"A nikto mi to nepovedal? Prečo mi to nikto nepovedal?" potiahla pridusene Hermiona.

"Pretože sme nevedeli. Nespomínam si na svoju sestru ani na svojich synovcov," priznal unavene Ron. "Ani nikto z našej rodiny."

"Snažili sme sa to utajiť pred novinármi," uhladene ju informoval Draco. "Verejnosť by zošalela, keby sa dopočuli, že sú Potterove decká nezvestné." Uškrnul sa. "A navyše už ťa podozrievali."

Hermiona Harryho prudko pustila. "Čo že ma?" zvrieskla. "Ako vás to napadlo? Odkedy?"

"Došli sme k záveru, že je to niekto so zášťou k čistokrvným. Niekto dobrý v pamäťových kúzlach a s vysokou inteligenciou, aby to dokázal," chladne oznámil Nelson. "Vy ste mali motív, množstvo inteligencie, dokonca ďalšie zdroje vďaka vašim kontaktom."

"Necítim k čistokrvným zášť," vyšplechla Hermiona a zaškrípala zubami. "A kontakty? Zošaleli ste?"

"Večne ste mizli s tým svojim prenášadlom," konečne prehovoril Broderick. "Ľudia si začínali myslieť, že možno unášate čistokrvné deti. Upravíte im pamäť a necháte ich vychovať v muklovskom svete ako muklorodených."

"STE ŠIALENÝ?" zajačala Hermiona. "Chcem okamžite Veritasérum! Vy!" Otočila sa na Nelsona. "Vráťte sa do svojej sprostej aurorskej akadémie a zožeňte sérum pravdy." Jeden z aurorov sa ju pokúsil chytiť za ruku, ale odpleskla ho. "Nechytajte sa ma! S vami nejdem nikam, blbci jedni! Príďte späť sem a ja vám zodpoviem všetky otázky a potom sa môžete vrátiť k svojej skutočnej PRÁCI!"

Ron sa nebezpečne škeril. "Počuli ste ju. Ak toho nehodláte nechať, zožeňte dáme sérum pravdy. A švihnite si, idem s vami po ministra Shacklebolta."

Tie isté dvere, cez ktoré privliekli Hermionu, sa rozleteli a dnu vrazil auror, ťahajúci zavalitú osobu. "Chytil som únoscu!"

Ron zastonal a zakryl si tvár. "Jeremy."

"To nie je únosca, ty idiot!" vykríkol Draco, následkom čoho sa vzrušený auror viditeľne zmenšil. "To je dotieravý, do všetkého sa pletúci, delikventský moták."

Moták Jeremy sa tváril hanblivo. Vyzeral zanedbane, oblečený vo vojenských nohaviciach a ťažkej bunde. Mal tmavé hnedé vlasy stiahnuté do malého chvosta, hrubé okuliare a neupravenú koziu briadku. Hermiona uvažovala, čo niekto v muklovskom oblečení robí na malfoyovských pozemkoch.

"Prichytil som ho, ako niečo robí deťom!" hádal sa auror a zdvihol podivnú plastickú trubičku.

Auror Nelson zúril. "Vravel som ti, aby si si nechal svoje zbytočné muklovské," snažil sa nájsť to správne slovo, "veci… pre seba!"

"Ak sú zbytočné, potom je jedno, či ich skúšam, všakže?" odsekol Jeremy a trocha sa vzoprel v aurorovom zovretí.

Draco zaklial a prešiel k Scorpiusovi, než ukázal bledým prstom na Jeremyho. "Držte toho šmejda tu. A zožeňte Grangerovej sérum pravdy."

Broderick s Meredith sa pohli, aby nasledovali Malfoya von z miestnosti, ale Broderick zastal pred Hermionou. "Pozri, Hermiona, toto bude zajtra vo všetkých novinách bez ohľadu na to, ako všetko dnes večer dopadne. Obávam sa, že ťa budem musieť prepustiť. Naše oddelenie v žiadnom prípade neodolá takej búrke, ak ťa nechá v tvojej pozícii."

Hermiona vykrútila pery do napätého úsmevu. "Nemyslite si, že neviem, že už ste sa mesiace nemohli dočkať, až sa ma zbavíte. V tomto okamihu by ste využili čokoľvek, aby ste toho dosiahli. Ale chce to mimoriadny druh kreténa, aby vás bodol do chrbta vtedy, keď najviac potrebujete pomoc. Vďaka za prezumpciu neviny, šéfe."


*Kapitola 2*: Časť 2 zo 7



Autor: Gravidy     Beta: arabeska;   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii

Rating: 16+ (překládáme cenzurovanou verzi) 

 

Připomínáme, že tuto povídku napsala Gravidy. Pamatujte na to, než si utvoříte jakékoliv závěry. Doufáme, že se vám bude líbit!



Kapitola 2 


Hermiona skrúšene sedela na Malfoyovom nechutne pohodlnom gauči a vedľa nej sa o operadlo opieral nešťastný Harry. V pozadí potichu hrala klasická hudba, z ktorej začínala šalieť.

Draco odišiel na polnočný samhainský rituál a svojho potomka si vzal so sebou. Aurori, čo zostali, sa ponevierali po miestnosti a podozrievavo zazerali na Hermionu. Nezdalo sa, že by to Harry videl.

Pošúchala si dlaňami oči a asi si pritom príšerne rozmazala make-up, ale bolo jej to srdečne ukradnuté. Už mala aj tak hrozne rozstrapatené vlasy a bola mierne pripitá z bohviečoho, čo jej dal Draco vypiť, zlomila si podpätok a asi ju zavrú. "Fajn, nechápem, čo sa deje. Harry, mohol by si prosím ťa… jednoducho začať od začiatku?"

Venoval jej slabý úsmev bez štipky humoru. "Stalo sa to pred dvoma dňami. Nemyslím si, že si to spočiatku niekto všimol. Ako by mohol? Ani len netušíme, ako dlho k týmto zmiznutiam dochádza, alebo či sa dejú ešte niekde inde vo svete."

Až sem sa dostal, než sa moták Jeremy neohrabane natlačil vedľa Hermiony, čím nehanebne napadol jej osobný priestor, a prerušil ho. "Nepočuli ste o magických stvoreniach?" spýtal sa zadýchane. "Začalo to magickými stvoreniami. Nie, počkať, začalo to Stonehengeom. Prepáčte. Och, čauko, som Jeremy Lestrange. Je mi cťou, pán Potter a slečna…"

"Hermiona Grangerová," vyvalila na toho čudáka oči, ale jeho vlhkú ruku potriasla.

Uškrnul sa. "Áno, viem. Často ste v bulvárnych plátkoch."

"Jéj, vďaka," znechutene zamrmlala.

"Nie, nie, nie!" zasmial sa. "Odvádzate dobrú prácu. Je skvelé, keď sa niekto tam vonku nebojí na rovinu povedať, že je niečo absurdné a neprijateľné, zatiaľ čo my ostatní sa placho zdvorilo usmievame a predstierame, že sa nič nestalo."

"Vy ste Lestrange?" spýtala sa, a až v zápätí ju napadlo, či to nebolo hrubé.

Zaškeril sa. "Štvrtá generácia motáckej vetvy z bratrancovej línie, ktorá je už teraz dávno mŕtva." Zasmial sa, zjavne považoval zánik magickej časti svojej rodiny za zábavný.

"Nie ste Malfoyov priateľ, však?"

"Ba kieho frasa nie som! Som tu, pretože my motáci a muklorodení sme jediní, koho zatiaľ neovplyvňuje… ehm… tento… fenomén."

"Fenomén?" Pozrela sa na Harryho, ktorý tupo hľadel na svoje ruky.

Jeremy stíšil hlas a priklonil sa bližšie. "Začalo to Stonehengom. Sršeň tvrdí, že asi pred dvoma mesiacmi začali Stonehenge a iné prastaré kamenné stavby vyžarovať magické impulzy." Rozhliadol sa, ako keby sa bál, že ostatní načúvajú, a posunul sa ešte bližšie. "Ale v skutočnosti to začalo ešte skôr, asi pred dvoma rokmi. Vtedy začali miznúť magické stvorenia alebo ich začali zabíjať. Problémom bolo, že na miestach, kde si to ľudia všimli a výrazne o tom publikovali, zabíjania prestali. Zatiaľ čo na miestach ako Británia, kde magická komunita venuje pozornosť magickým stvoreniam asi toľko ako muklovia svojim hlodavcom, sa zabíjanie vystupňovalo. Potom len nedávno začali miznúť deti. Vždy čistokrvné, jedno či dve tu a tam, a opäť, na miestach, kde si tie zmiznutia rýchlo všimli, prestali."

"A v Británii si ich včas nevšimli?" vyvodila si Hermiona.

Jeremy pokrútil hlavou. "Včas nie, ale všimli si. Miesta, kde ich spozorovali, boli komunity s veľkým výskytom muklorodených a motákov. V krajinách ako Británia, Švajčiarsko a Bulharsko je bežná segregácia oblastí, kde muklorodení a čistokrvní žijú, ako aj miest, kde pracujú. Tiež je tu oveľa väčšie percento spoločnej krvnej príbuznosti medzi čistokrvnými."

"Stále nechápem."

Jeremy sa krátko nadýchol. "Ste muklorodená. Žijete v Británii. Pravdepodobne bývate v susedstve muklov alebo na predmestí čarodejníckej komunity. Je veľmi nepravdepodobné, že bývate v centre magickej komunity, kde máte za susedov čistokrvných, s ktorými sa bavíte každé ráno, a tak by ste si hneď všimla, kebyže ich dieťa zmizne. Oveľa pravdepodobnejšie je, že čistokrvní majú za susedov čistokrvných, ktorí sú s nimi pravdepodobne spriaznení, a tak ich na určitej úrovni ovplyvní kúzlo zabudnutia. Keby ste bola muklorodenou v Toronte, v Kanade, kde by ste mala všetkých možných susedov, potom by si ktokoľvek všimol, kebyže chýba čistokrvné dieťa. A ďalším extrémom je, že existujú samostatné čistokrvné bratstvá, ktoré vôbec do svojich komunít muklorodených nevpúšťajú. Mnohé z nich jednoducho zmizli. Sú vymazané. Nedokážeme po nich nájsť žiadnu stopu."

Hermiona si poposadla dozadu. "Existujú stupne zabudnutia?"

"Ó, áno. Je to desivé kúzlo, vyložene zákerné. Máte potuchy, aké mocné musí, keď nielenže vymaže pamäť komukoľvek so spoločnou krvou, ale dokáže vymazať všetky stopy po tom dieťati? Je to neslýchané! To by nezvládol ani Merlin! Ale má svoje slabiny. Čim je spoločnej krvi menej, tým menej vás ovplyvní. Tiež to je o magickej zložke. Pretože čistokrvnosť nie je v skutočnosti o krvi, ako viete. Je o mágii. Práve vďaka tomu si spomínate na Potterove deti. Mohli ste ich síce poznať, mohli ste ich milovať, ale po prvé a predovšetkým – odpočítaval na prstoch - ste muklorodená; po druhé, nie ste pokrvne spriaznení a po tretie, nie je medzi vami magická spojitosť."  

"Ale Harry si na Ginny nespomína." Odmlčala sa. "To kvôli magickému spojeniu, o ktorom si hovoril?"

"Áno, po prvé cez manželstvo a zviazanie, po druhé kvôli sexu."

"Hej!" zamrmlal Harry, vrhol na Jeremyho výstražný pohľad.

"Takže ak sa vyspíš s náhodným cudzincom, ktorého unesú, zabudneš na neho?" spýtala sa Hermiona.

"Nie. Zadržte," odkašľal a pokračoval. "Po tretie prostredníctvom detí. Máme prípady pár ľudí, ktorých pokrvné príbuzenstvo bolo zriedené dostatočne na to, aby si dokázali spomenúť na meno dieťaťa, ale nie na samotné dieťa. Alebo si slabo pamätali, že k rodine patrilo nejaké dieťa, ale nie čie dieťa to bolo alebo žiaden detail o ňom. Iní si spomínajú na pár detailov o dieťati, ale nie na meno či tvár dieťaťa."

"Ako toto všetko vieš?" spýtala sa. "Zmiznutia čistokrvných detí na teba nemajú vplyv."

"Och, ale majú," protestoval Jeremy, keď sa trpko zasmial a pokračoval hlasnejšie, kým zazeral na aurorov. "Koho myslíte, že z toho obviňujú? Miznú čistokrvné deti. Muklorodení, motáci a väčšina nečistokrvných nie sú ovplyvnení. No, môžete si byť prekliato istá, že si myslia, že sme to dajako zavinili my. Len počkajte, znova dôjde k zatýkaniu muklorodených. Je to len otázka času."

Hermione zovrelo srdce.

"Hej," Harry prerušil súťaž v zazeraní. "Čo si robil deťom, keď ťa našli aurori…"

Jeremy rozopol zips na jednom z mnohých vreciek a vytiahol odtiaľ zariadenie, ktoré pripomínalo pištoľ bez tlmiča a plastickú trubičku. "Použil som prúdový injektor – to je striekačka, ktorá používa vysoký tlak miesto ihly – aby som dostal pár vecičiek do našich malých čistokrvných faganov. Malé dočasné ID a sledovacie zariadenie. To je maximum, čo dokážem, keď nás zasrané ministerstvo odmieta pustiť k svojim drahocenným detičkám. Nemôžeme urobiť nič lepšie. Plánovali sme všetko možné, od vloženia prenášadiel či kotviaceho implantátu až ku kúzlam, ktoré by zabránili, aby do istej vzdialenosti deti uniesli. Hoci tieto zostali len návrhmi na papieri. Vzhľadom na typ mágie, ktorej čelíme, je nepravdepodobné, že by neprelomila akékoľvek magické ochrany detí."

"To kvôli tomu skúšaš muklovské metódy," zamrmlal Harry.

Jeremy prikývol. "Úbohé, neužitočné muklovské metódy, v použití ktorých sa nám všemožne snažia zabrániť. Čo už." A opäť hlasne prehovoril smerom k aurorom: "Veď sú to len ich deti. Niežeby si vôbec pamätali, že sú preč. Sorry, chlape." Strhol sa a rýchlo zmĺkol, keď zbadal výraz na Harryho tvári.

Hermiona si vzdychla a oprela sa. "Nemali by sa už vrátiť?" premýšľala nahlas.

Kým stále znepokojene čakali, vrátil sa Draco Malfoy aj so Synnove, ktorá sa graciózne niesla po jeho boku, a za nimi hrdo drobčil Scorpius. Synnove zbadala trojicu na gauči a zatvárila sa nevraživo. Jeremy na ňu prstami urobil pá-pá, zlomyseľne sa zaškeril a poslal jej vzdušnú pusu. Ten čiastočne nadutý výraz v Scorpiusovej tvári nevydržal a vzrušene mu zamával nazad a oplatil mu vzdušný bozk. Keď sa domotkal k Hermione, povýšenosť bola späť, ale nech chcel povedať čokoľvek, prerušil ho znechutený zvuk od Synnove.

"Scorpius, okamžite sa sem vráť. Ešte chytíš nejakú hroznú chorobu…"

Scorpius sa zarazil, zatváril sa vyplašene.

"Žena. Správaj sa vhodne.“ Tak chladný hlas ešte Hermiona u Draca nepočula. „A neplň hlavu môjho dediča klamstvami. Nenechám ho vyrastať v strachu z toho, čoho sa nemá čo báť."

Bledá tvár Synnove zružovela hnevom alebo rozpakmi. "Vôbec by sa nemal nachádzať v blízkosti tej špiny…"

"A ženy by nemali odvrávať svojim pánom a manželom. Scorpius, posaď sa prosím k svojej novej priateľke Hermione."

"Herrmione Omarr Néko Rrébéšnaps Grrangerrovej Trretej, otče."

To Synnove prekvapilo. Draco stuhol a uprel pohľad na Scorpiusa. "To bolo čo, chlapče?"

"Tak sa volá," pánovite oznámil Scorpius. Synnove potiahla nosom a Harry sa na Hermionu dlho pobavene zadíval.

"Omar Néko Rébéšnaps," zopakoval Jeremy, kým si hladil koziu briadku, očividne ohromený.

"Vážne?" Dracove oči strelili k Hermione, ktorá sa zo všetkých síl snažila nezasmiať. "Chápem. Zdá sa, že máš niečo spoločného s tou humusáčkou, moja drahá," ľahkovážne prehodil smerom k Synnove.

Hermiona sa cítila previnilo, ale polovica zábavy, keď ste mali nablízku deti, bola v tom, že ste im klamali. "Odviedol si veľmi dobrú prácu, keď si si to celé zapamätal," povedala Scorpiusovi. "No páni, ja sama si to celé väčšinu času nepamätám."

Scorpius sa nadmul pýchou a vyliezol na gauč medzi ňu a Harryho. K Hermioninmu prekvapeniu sa Jeremy odtiahol, hľadel na chlapca s odporom, jeho výraz sa podobal úškľabku.

Hermiona inštinktívne chlapca objala, Scorpius šťastne zapišťal a privinul sa bližšie. Synnove sa pobúrene pohla dopredu, zjavne pripravená chlapca vziať preč, ale zastavila ju Dracova ruka na pleci. Lord Malfoy ich len odmerane sledoval.

"Kde sú tí aurori? Kde je Nelson?" spýtal sa.

"Ešte sa nevrátili," nervózne zavrčal jeden z aurorov.

Draco k nemu zamračene vykročil. "Choď zistiť, čo im trvá tak dlho, a podaj nám o tom správu."

Auror stroho prikývol a zamieril k letaxu. "Veliteľstvo aurorov," zreteľne zavolal a vhodil prášok.

Závan sily odfúkol Hermionine strapaté vlasy dozadu. Plamene, ktoré okolo muža explodovali, zažiarili dočervena a tak jasne, že si musela rukami zakryť oči. Auror mal len okamžik, aby sa zatváril šokovane, ale potom kričal a kričal hrôzostrašnými výkrikmi agónie. Synnove škriekala, kvôli čomu začal Scorpius nariekať, a Hermiona odtiahla ruky z očí, aby videla, ako sa auror zvíja, keď ho červené plamene pohlcovali ako kyselina.

Na chvíľu to vypadalo, že všetci stuhli. Neschopní urobiť niečo iné sledovali, ako pokožka toho muža černie a buble, ale potom druhý auror vyskočil dopredu, aby schmatol svojho kamaráta. Okamžite s výkrikom uskočil, ruky čierne a dymiace. Hermiona sa zdvihla z gauča, aby ho strhla z cesty, keď začal padať, stále zavýjajúc bolesťou.

"Accio!" zúfale kričal Harry. "Accio auror!"

"Exstinguo!" Draco bol hneď za ním. "Gelidus! Dokelu! Flamma Expello!"  

Scorpiusove vrieskanie zosilnelo, dve vázy a rám obrazu sa rozpadli, stôl a gauč príšerne drnčali. Žiadne z kúziel nepomáhalo. Hermiona v skutočnosti premýšľala, či si len nepredstavuje, že s každým zásahom plamene vyskakujú vyššie a vyššie. Kričanie nakoniec ustalo; telo aurora sa pred ich očami rozpadlo na prach.

Draco s Harrym zmĺkli, zízali v nefalšovanom odpore na prázdny kozub. Synnove ešte stále prenikavo jačala a Scorpiusov vreskot zosilnel tak, že súperil s jej. Stôl vystrelil od zeme a vrazil do stropu. Otoman sa rozletel.

"Pre Merlina, umlčte ich!" zakričal cez zaťaté zuby zranený auror, ruky roztrasené, keď mu ich Hermiona obväzovala, ako najlepšie dokázala, vyčarovanou gázou. Vedela málo o liečebnej mágii, ale vedela dosť na to, aby neskúšala liečivé kúzla na popáleniny, ktoré spôsobilo bohviečo. Dokázala mu ruky ochladiť a znecitlivieť, ale viac mu už nemohla pomôcť.

Draco mávol prútikom na svoju manželku, umlčal ju bez toho, aby sa na ňu obzrel, a o chvíľku neskôr už Synnove hystericky utekala z izby. Draco sa náhlil ku gauču, kde sa Scorpius schúlil do klbka, trhal si zúfalo vlasy a pritom stále zavýjal.

"Scorpius!" K Hermioninej zlosti už neznel znepokojene ale nazúrene.

Scorpius vôbec nereagoval, len si búchal hlavu o kolená spôsobom, ktorý Hermione pripomenul ich dávno zosnulého priateľa Dobbyho. Skriňové hodiny sa naklonili a dopadli na zem, kde začali rotovať.

Draco sa na ne pozrel so zamysleným zamračením, potom silou dieťaťu strhol jednu rúčku nadol a tvrdo ho plesol po líci. Hermiona vyskočila na nohy, pripravená prekliať toho bastarda do zabudnutia, ak sa tú ruku opováži znova zdvihnúť. "Scorpius Hunter Adonis Laufeia-Malfoy, ako sa opovažuješ ignorovať svojho otca! Vieš, že v tomto dome sa nekričí! Zámerne ma neposlúchaš. Okamžite odrecituj pravidlá manoru!"

K jej úžasu chlapec zareagoval, koktajúc vo vlhkých trhaných nádychoch. "Gen-tle-man ne-be-há po chod-bách. Ne-do-tý-ka sa ni-čo-ho čo mu ne-pa-trí. Gen-tle-man hlas-no ne-roz-prá-va. Po-riad-ne zdraví hostí a slušne sa správa."

Chlapec pokračoval v tomto štýle, až kým ho Draco potichu neprerušil. "To stačí. To celkom stačí."

Scorpius vydesene zakňučal. "Nevy-menoval som všetky. Mu-musím to dokončiť."

"Potom mi ich dopovedz."

Scorpius prikývol, oči dokorán a zastreté, a pokračoval v zozname pravidiel. Očividne sa s každým slovom upokojoval.

"Čo sa tu dopekla práve stalo?" zasyčal Harry Hermione, oči mu preskakovali medzi kozubom a trasúcimi sa obviazanými rukami aurora, ktorému práve pomáhali na nohy.

"Sme zablokovaní." Bol to Jeremy, kto odpovedal z miesta, kde horúčkovito prehľadával svoj batoh. Ostro, spanikárene si odfrkol. "Sú tu."

"Kto je tu?" spýtala sa Hermiona, sánka jej poklesla, keď Jeremy z batohu vytiahol poloautomatickú pištoľ a skontroloval zásobník. 

Jeremy sa znova uchechtol. "Únoscovia." Uškrnul sa na Draca. "Hovoril som vám to! Hovoril som vám to!"

"Kecy!" vyšplechol roztrasene nezranený auror. "Prečo by sem chodili? Je tu príliš veľa ľudí. Tie únosy nemali vôbec žiadnych svedkov."

Jeremy sa len znova zasmial. "Vy čarodejníci ste takí hlúpi."  

"To čo malo dopekla znamenať? Čo sa stalo letaxu? Čo dofaka zabilo Edwarda?"

"Pochopte, vážne sa nemáme čas hádať!" Jeremy zalapal po dychu, takmer ako keby bol znova na pokraji smiechu. "Letax je zablokovaný. Očividne zablokovaný tak, že ťa kurva zabije, ak sa pokúsiš odísť. Nechcem si ani predstaviť, čo by sa stalo, kebyže sa pokúsime premiestniť. Dole sú hostia a hore sú deti. Musíme ich odtiaľto dostať a potrebujeme zálohu a potrebujeme ju rýchlo."

"Si len moták…"

"To je pravda!" hlasno ho prerušil Jeremy, "len sprostý moták, o nič lepší než mukel." Otočil sa k Hermione. "Použila si to niekedy?" spýtal sa, oháňajúc sa pištoľou. "Nie?" Siahol do batoha a vytiahol revolver. "Ten sa používa ľahšie. Len namier a vystreľ. Na, Harry."  

Hodil jeden Harrymu a Harry ho zachytil, biely ako stena. Jeremy vytiahol ďalšiu zbraň a ponúkol ju Hermione.

Hermiona na neho vyvalila oči. "Ja… ďakujem, ale mám svoj prútik." Odmietla ho škrobene, ako keby odmietala ďalší čaj, ako keby sa všetko nezačalo vyvíjať prečudesným smerom.

Jeremy pokrútil hlavou. "Ten ti ani trochu nepomôže. Pochop, tým únoscom sme ty, ja alebo Harry ukradnutí. Odviedli sme svoju prácu a varovali čistokrvných a ponúkli pomoc. Čarodejníci nás tu nechcú. Tak len poď so mnou, vypadneme odtiaľto."

"Koľko ich asi môže byť?" spýtal sa zranený auror, hľadel medzi nimi so zmesou vzdoru a nervozity, ale Jeremy ho ignoroval.

"Čo myslíš tým, že po nás nejdú?" spýtala sa Hermiona, keď sa snažila uhladene odmietnuť tú zbraň, len aby jej ju Jeremy prakticky vrazil do rúk.

"Zaujímajú ich len čistokrvní a niektorí nečistokrvní. Očividne sa nestarajú o Pottera, inak by zmizol rovnako ako jeho žena. Ty si muklorodená a ja som moták. Varoval som čistokrvných, spravil som, čo som mohol. Toto už viacej nie je náš boj."

"Odíď si, keď chceš!" vyšplechol zranený auror, "ale Grangerová zostáva tu! Mohla by v tomto mať prsty ona!"

"Má pravdu. Grangerová zostáva," vložil sa ostro Draco, keď sa postavil so Scorpiusom schúleným na jednej ruke a s prútikom namiereným na nich. Jeremy automaticky namieril na Draca svoju pištoľ. Z jeho istého postoja bolo Hermione jasné, že vedel, ako sa používa.

"Nemôžeš ani náhodou veriť, že má s týmto niečo spoločného!" vykríkol na neho Harry, ktorý držal zbraň ako niečo špinavého, čo si prial, aby mohol jednoducho upustiť. Hermiona sa domnievala, že sa jej trochu bál. Tak ako ona, nikdy žiadnu nemal v rukách.

Draco sa kruto usmial. "Nikdy nevieš."

Zjavne ho neznepokojovala pištoľ namierená na jeho hlavu a Hermiona uvažovala, či vôbec vedel, čo to je. Jej zvrátenú časť napadlo, že by mohlo byť zaujímavé, kebyže to zistí na vlastnej koži. Hoci nie s dieťaťom v náručí. Premýšľala, či ten chlapec predstavoval pre Jeremyho nejakú zábranu. Nemyslela si, že áno.

 

"Okrem toho, teraz si bez práce, že, Grangerová? Ak si spomínaš, ponúkol som ti nóbl miesto tu na manore." Úkosom sa na ňu pozrel. "Tá ponuka stále platí."

Hermiona videla červeno; maximálne sa snažila sústrediť na malého Scorpiusa a nenamieriť revolver, ktorý držala v ruke, na tú sprostú škeriacu sa tvár.

Scéna sa pozastavila. Nezranený auror a Draco mali namierené prútiky, Draco používal svojho syna prakticky ako štít. Zranený auror dokázal len hrozivo zazerať. Harry s Hermionou mu do tváre mierili prútikmi, Jeremy zbraňou.

A potom sa dole začali ozývať výkriky.

"Sakriš, už to začalo. Musíme sa odtiaľto dostať," vydýchol Jeremy a potom zakričal: "NIE! Nie, Potter, stoj!"

Harry sa už hnal z dverí, rútil sa strmhlav do svojho ďalšieho boja, odhodlaný stretnúť sa s únoscami svojej ženy a detí. Zbraň ľahkovážne odhodil na blízky stôl. Hermiona frustráciou takmer vykríkla. Niektoré veci sa nikdy nezmenia.

Vyštartovala za ním, upustila svoju zbraň vedľa tej Harryho a ignorovala výkriky Jeremyho aj Draca, aby zastala.

"Harry!" zakričala a on spomalil dosť na to, aby ho dobehla. Nezranený auror bol kupodivu hneď za nimi.

"Poznám cestu!" náhlivo im povedal a ukázal na postrannú chodbu, postrkujúc ich tým smerom.

Potkýnali sa za zvukmi chaosu, keď domom otriaslo hromové BUUM! Počuli rozbíjajúce sa sklo a výkriky kliatob.

"Počkať!" zavolal auror, keď sa Harry pohol k hlavnému schodisku. "Tadeto sa dostaneme na medziposchodie nad tanečnou sieňou. Tam hore budeme v lepšej pozícii na boj."

Trojica pri dverách spomalila a lapala po dychu. Auror zaujal pozíciu, prútik v pohotovosti. Rozkopol dvere, neobťažoval sa nenápadnosťou zoči-voči tomu, čo znelo, ako keby sa dole rozpútalo naprosté peklo. Horné balkóny tanečného sálu pre návštevníkov nesprístupnili, a tak boli našťastie prázdne. Inak by ich asi ušliapali. Trojica sa rýchlo presunula k zábradliu, aby nazrela na tanečný parket, a okamžite sa stiahla späť.

"Kurníkšopa!" vykríkol auror, ledva ho pri tom hluku bolo počuť. "Čo to krucinál je? Čo sú dofaka zač?"

Scéna pod nimi vyzerala ako z nejakého hororu. Nádhernú mramorovú podlahu pokrývali rozsypané úlomky skla a všade sa rozlievali kaluže krvi a povaľovali mŕtve telá. Čarodejníci a čarodejnice sa rozutekali všetkými smermi, bezmyšlienkovite ako kurčatá pobehovali z jedného konca miestnosti na druhý. Vpredu stála v hlúčiku skupina mužov a vrhala kúzlo za kúzlom, zatiaľ čo sa ostatní neužitočne krčili pri sebe a striedavo hľadeli medzi kričiacimi čarodejníkmi, ktorí utekali, a tými, čo stáli a bojovali.

Hermiona tam dokázala len stáť, stáť tam a nič neurobiť, jej pery príliš ochromené, aby formovali slová. Dokonca po všetkom, čo v čarodejníckom svete zažila, tak verila jedine knihám a svojim vlastným očiam a nikdy nedôverovala veciam, ktoré sa nedajú zachytiť, rozpitvať, kategorizovať a študovať. Možno si tiež napokon osvojila kúsok tej čarodejníckej arogancie.

"Obri?" zamrmlal zmätene Harry, oveľa menej rozhodený než Hermiona či ten auror. Na rozdiel od nej, Harryho Pottera nikdy neopustil údiv z čarodejníckeho sveta. Veril vo fakty a dôkazy, ale to neznamenalo, že neveril v nič iné.

Po miestnosti ich krúžilo a žiarilo osem, pulzovalo znepokojivým bielym svetlom. Boli vysokí, najvyšší dosahoval v ramenách päť metrov. Pohybovali sa vzpriamene, hľadeli zhora s nádhernými, alabastrovými tvárami, ktoré mohli byť takmer ľudské, keby nevyzerali ako vyrezané z mramoru. Oči mali úplne čierne bez beľma, nosy a červené pery jemne krojené.

Ich biele – iba tak sa dala popísať tá farba, hoci nevyzerala úplne ako biela, pripomínala čistotu či rýdzosť tak veľmi ako mráz a smrť – šaty sa vlnili ako voda, ako hodvábne plachty v hurikáne, okolo ich tiel, jednu chvíľu vyzerali hebké ako perie, vzápätí ostré ako hrana noža a hneď nato ľahké ako pierko a takmer neviditeľné. Odev sa vznášal nad ich hlavami ako hodvábne pramene vlasov, potom ako ostnatá helma a potom im zakryl tváre a Hermiona si zrazu uvedomila, že každé to stvorenie malo viac než jednu tvár.

"Anjeli…" zašepkal Harry, krvi by sa mu nedorezal, a jej ten popis pripadal desivo presný.

"…každý mal po šesť krídel. Dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal,"* odrecitovala Hermiona. Zhíkla, keď jedno z tých stvorení zmizlo a objavilo sa za skupinkou brániacich sa čarodejníkov. "Nie! Pozor!"

Niekoľko bojovníkov sa otočilo a začalo vrhať kúzla, ale nezdalo sa, že by to to stvorenie nejako vzrušovalo. Odniekiaľ sa zjavila ďalšia končatina podobná ruke a schmatla jedného z čarodejníkov, vytiahla ho nahor a Hermiona o chvíľu neskôr zistila, prečo má tá bledá tvár tak červené pery. Otvorila nemožne široko ústa, vystrčila zuby ako žiletky a odtrhla čarodejníkovu pravú ruku, plece a časť hrude. Zomierajúci muž bezmocne zajačal, keď ho to stvorenie stislo a uštedrilo mu smrteľné zranenie. Muž zbledol a ochabol a tá príšera ho ľahkomyseľne odhodila a jeho krv, ktorá ju zmáčala, sa vpila a stratila v jej odeve.

Hermiona zbadala inú skupinu čarodejníkov, ktorí tam len jednoducho stáli a so slepým zbožňovaním hľadeli dohora na jednu z príšer, zatiaľ čo si z nich vyberala ďalšiu obeť. Siahla po pohľadnej dáme, odtrhla jej hlavu a požula jej telo zmietajúce sa v kŕčoch, až kým jej mŕtvola tiež tak podivne nezošedla, takmer ako keby sa zvraštila.

Bytosti úplne obkľúčili hostí večierka a vyzerali rovnako rezervovane a kráľovsky, ako kedysi pôsobili pozvaní ľudia. Stoicky stáli pri každom východe, vyberali si svoje obete, podobne ako si čarodejníci pred hodinou vyberali chuťovky. Hermiona videla, ako čarodejníci zúfalo bijú do dverí a okien, ako keby ich blokovali neviditeľné steny.

"Nie…" zašepkal Harry. "Avada Kedavra!"

"Nie! Harry, to kúzlo nespôsobí žiadnu škodu!" vykríkla Hermiona, keď ho schmatla za rameno.

Zelené kúzlo zasiahlo jednu z bytostí do pleca a jej mramorové pery sa mierne stočili nadol v niečom, čo bolo takmer zamračením, než otvorila ústa a začala spievať.

Ľudia sa okamžite zvalili, zmietali sa, vrieskali. Hermiona vykríkla, keď ňou ten zvuk prešiel ako rotujúce nože brúsky, drásajúc ju zvnútra. Steny sa rúcali a podlaha pod nimi praskala, ľudí dole zasypávali kamene.

Jedna mramorová delová guľa narazila do Hermiony, treskla ju do zábradlia a vyrazila jej dych. Keď sa jej celej pomlátenej podarilo pretočiť, zbadala, ako sa jedna z bytostí premiestnila nahor a zmocnila sa mladého aurora. Hermiona vykríkla, popadla zlomený trám zo stropu, ktorý ležal vedľa nej, a roztrasene namierila drevo do tváre tej veci.

K jej úžasu klát neminul ciel a bytosť na oplátku zarevala. V jej belostnom brnení sa objavila čierna štrbina, jej zovretie sa uvoľnilo a auror z neho vypadol.

Harry sa vrhol dopredu, vykríkol 'Accio' a zachytil aurorove ruky skôr, než mohol zmiznúť pod balkónom. Dvojica sa snažila udržať, ale auror bol oveľa väčší než Harry. Hermiona bezúspešne hmatala po svojom prútiku; stratila ho, keď ju odhodilo. Skríkla, keď Harry s aurorom prehrali svoj boj a prepadli cez rímsu na podlahu o dve poschodia nižšie.

Bytosť sa k nej otočila, v jej pôvabnej tvári jednoznačne podráždený výraz, a Hermionu striaslo, keď ucítila, ako silnie jej desivá mágia a pripravuje sa uderiť. Schmatla draho vyzerajúcu vázu a hodila ju, len aby sa rozbila na tele toho stvorenia. Uvoľnene mávlo rukou jej smerom, a razom to vyzeralo, ako keby každá kosť v jej tele praskla podobne ako škrupinka orecha v luskáčiku. Prehla chrbát v agónii a na chvíľu si pomyslela, že jej z toho tlaku vybuchne lebka.

Vykríkla spolu so zomierajúcimi čarodejníkmi, revala a zvíjala sa.

Nasledovalo hlasné lupnutie, hlasnejšie než tie výkriky, a Hermiona úplne znecitlivela. Na chvíľu uvažovala, či jej nepraskol krk a či nezostala paralyzovaná. Ale potom ten zvuk zaznel znova, a ešte trikrát: výstrely pištole sa v horúcom kovu prebíjali cez vlny mágie a bytosť sa dala do revu. Hermionu by nikdy nenapadlo, že taký zúfalý zvuk môže byť tak vyložene uspokojujúci.

Hermione sa podarilo pretočiť a sledovala, ako sebou tá vec mláti ako ryba na suchu, až kým nezmizla. Lapajúc po dychu tam len ležala, kým ju neschmatla dvojica rúk. Zakryla jej drsne ústa, aby nezačala kričať, a ťahala ju späť do tmavej chodby, práve keď priletela ďalšia bytosť pripravená k útoku.

"Bežte!" vykríkol Jeremy a znova zamieril, aby na tú vec vypálil.

Draco ju držal vzpriamene a strčil jej niečo hrejivé a prikrčené. Hermiona na neho vyvalila oči a rukami automaticky objala trasúceho sa Scorpiusa, neschopná pochopiť, že jej Draco Malfoy práve zachránil život.

Zjavne mu došiel dôvod jej ochromeného stavu.

"Nemal som na výber," zavrčal na ňu, keď trojica dospelých utekala chodbami. Bytosť sa spočiatku hrnula priamo cez steny za nimi, ale zjavne nerada opúšťala hostinu kvôli pár potkýnajúcim sa jednohubkám.

"Kam ideme?" Hermionin hlas sa triasol, znel vysoko a neisto. "Nemôžeme ich len tak opustiť!"

Muži ju ignorovali.

"Tieto veci požierajú mágiu!" volal Jeremy hystericky na Draca. "Nič magické proti nim nefunguje. Nič s čo i len najmenšou stopou mágie im neublíži! Hovoril som vám to! Nezáleží na tom, že je nejaký meč z ocele; ak je tá zasratá vec očarovaná, znamená to, že to tie veci len posilní!“

"Kam ideme?" vykríkla Hermiona, myknúc sa voči Dracovmu drviacemu zovretiu.

"Ako tá mŕtva domová škriatka vyzerala?" spýtal sa Draco Jeremyho.

"Šedá a zošúverená. Presne ako tí ľudia."

"Potom tu tie zasrané bytosti museli byť celé hodiny! Ak nie celý deň! Ako to, že som ich nevycítil? Som lordom tohto miesta!"

"Vravel som ti, že tvoje zasrané ochrany ani hovno nepomôžu, pamätáš, lord Pakonaentú? HOVORIL SOM ti to! Tie decká sú už asi mŕtve!" neciteľne vyštekol Jeremy.

"Deti!" zhíkla Hermiona a zrazu pochopila, prečo sa Draco tak náhli.

"Ja by som tu ani nebol, keby nebolo teba!" kričal Jeremy na blonďavého lorda. "Bol som dosť láskavý, aby som ťa varoval, aj keď som nemusel, a potom som plánoval odísť. Je mi srdečne jedno, či to pohryzie každého jedného čistokrvného snoba. V skutočnosti dúfam, že vy bastardi vymriete."

"DRŽ ZOBÁK!" oborila sa naňho Hermiona a po jej slovách sa moták otočil, zažmurkal a sarkasticky sa rozosmial.

"Ty si myslíš, že lord Fiaskožrút tunák chcel zachrániť teba či niekoho z tých ľudí? Je tu stále jedine preto, že sú všetky východy zablokované. Nie sme si už sebou tak istý, že, lord Zadebnenec?"

Spoločné izby detí boli na štvrtom poschodí manoru a Hermiona cítila, ako sa jej oči zaplavujú zdesenými slzami ešte skôr, než sa dostali k dverám. Počula detský krik. Mocne zovrela Scorpiusa a snažila sa dýchať normálne.

Jeremy sa zaklonil a nohou otvoril dvere dokorán. Keď Hermiona videla, ako sa jedna z bytostí nakláňa nad malým dieťaťom, automaticky sa vyrútila vpred, len aby ju Draco stiahol späť a rukou jej brutálne pridusil krik z úst. Pohrýzla ho, divo sebou mlátila, až kým Draco nezacúval k stene a Jeremy sa zrazu ocitol pred ňou. Priklonil sa k nej, chytil ju za tvár a utrel jej palcom slzy.

"Sú v poriadku. Nejedia ich. Sú v pohode. Uvoľni sa." Moták zrazu pôsobil chladne a profesionálne a znova a znova mrmlal uistenia, až kým v Dracovom náručí so vzlykmi nepoklesla.

"Čo sa deje?" zachrapčal Draco. Hermiona cítila napätie svištiace jeho telom, príšerné očakávanie, tú neznalosť.

"Berú deti a jedia dospelých," potichu im zopakoval Jeremy. "Nespozorovali sme žiadne znaky toho, že by deťom ublížili… zatiaľ. Stále je čas. Len tomu ver, dobre, Hermiona?" Nežne jej uhladil vlasy z tváre. "Nebesia vedia, prečo ti na tých malých bastardoch záleží."

Slabo prikývla a Draco jej uvoľnil ústa. Videla červenú tekutinu, ktorá sa mu objavila na dlani a chutila kovovo v jej ústach. Draco to ignoroval.

Keď sa upokojila, trojica sa znova prikradla ku dverám. Hermiona si pritisla Scorpiusovu tvár bližšie ku krku a sledovala, ako dve bytosti prechádzali pomedzi deti, až vybrali jedno plačúce a trasúce sa, a potom ho nechali zmiznúť v modrom svetle.

"Pozemské zbrane sú jediná vec, ktorá ich dokáže zraniť," potichu zopakoval Jeremy. "Mám nejaké nože, pištole a pár ručných granátov. Nože asi moc prospešné nebudú. Pištole im dokážu značne ublížiť, ale je treba veľa munície. Nedokážeme ich zložiť všetkých naraz. Ak jedného zraníme, privolá ostatných. Ručné granáty sa tu použiť nedajú. Zabili by sme viac ľudí než hentých."

"Čo urobíme?" zašepkala Hermiona.

"Pokúšam sa dať znamenie svojim šéfom, ale nie som si istý, čo sa dostane kam má, keď toľko mágie všetko zmrťafilo."

"Nemôžeme ich počkať vonku?" zaškrípal Draco.

Jeremy si odfrkol. "Hermiona a ja by sme mohli, ale myslím, že títo zmrdi neodídu, až kým nebudú mať každučkú kvapku čistej krvi, čo na tomto mieste práve teraz oxiduje."

"Potom bojujme."

Trojica sa stočila, aby uvidela, ako ku nim vykračuje Lucius Malfoy, meč v ruke. Za ním Narcissa s kušou.

"Očarované zbrane nefungujú," sarkasticky im oznámil Jeremy.

"Tieto nie sú očarované," chladne prehodil Lucius.

"Otče?" spýtal sa Draco.

"Nazvi to handikep." Lucius pokrčil plecami. "V mladosti som si rád dokazoval, že dokážem poraziť protivníka len silou svojho tela. A tvoja matka nepotrebuje mágiu, aby zasiahla svoj cieľ." Prezrel si meč, neprítomný výraz v tvári. "My Zlej Vôle sme neboli vždy takí pohodlní."

"Toto je absurdné, totálna samovražda." Jeremy od nich cúval.

"Tak si choď," zašepkala Hermiona. "Ale zober Scorpiusa! Prosím!"

Odpor prebehol Jeremyho tvárou a nenávistne zazrel na uzlíček v jej náručí. "Tej špiny sa nedotknem," vyšplechol, strčil jej svoj batoh, vzal si len pištoľ a pár zásobníkov a odkráčal preč.

"Jeremy!" zašepkala nahlas, ale ignoroval ju.

"Čo urobíme, otče?" spýtal sa Draco, keď váhavo vytiahol revolver z batohu a neprítomne naň zízal.

"Nuž, synu, dokážeme, že žiadne stvorenie nie je zákernejšie než Malfoy." Venoval mu úsmev žraloka. "Do miestnosti vedú dva vchody. Vezmi slečnu Grangerovú k tomu druhému. Udrž ju a Scorpiusa vzadu! S tvojou matkou ich zložíme rýchlo a tvrdo, ty vojdeš v okamihu, keď uveria, že sú tu len dvaja útočníci. Namier im tú muklovskú zbraň do tváre, rovno medzi oči, ak sa ti podarí. Teraz choďte."

Draco s Hermionou sa rýchlo vydali bočnou chodbou na druhú stranu škôlky. Hermiona nikdy predtým nedržala revolver, ale videla dosť filmov, aby vedela, že by mali byť schopní zdolať ich poistky a že sa im to snáď podarí skôr, než ich brutálne zavraždia.

"Je na päť nábojov," povedala mu. "Na boku by mal byť záver, ktorý otvára komoru. Vypustíš prázdny obal a vložíš nové guľky, zabuchneš, potiahneš kohútik…"

Draco sa na ňu podivne pozrel.

"Och, sklapni…"

Dostali sa k bočným dverám, práve keď bytosti začali zavíjať od bolesti. Z ich výkrikov zostávajúce deti spanikárili a vzduch v miestnosti sa zvláštne zdeformoval. Hermiona zažmurkala, ale nedokázala poriadne zaostriť. Draco mierne pootvoril dvere a príšerne sa uškrnul, keď zbadal, ako sebou jedna z bytostí mláti so šípom v hlave. Kým jej muky sledoval, druhý šíp ju zasiahol do hrude. Zmizla.

Druhá bytosť sa pohla vpred, len aby vykríkla, keď sa pred ňou objavil Lucius, čepeľ zdvihnutú v zákernom uhle, ktorým takmer rozštiepil tú bytosť vo dvoje. To, čo z nej vystreklo, pripomenulo Hermione krv jednorožca, striebornú a bielu, až na to, že sa zdalo, že sa vo vzduchu vyparuje. Mágia. Tá vec krvácala mágiu.

Hermiona stále dávala pozor, na žiadne miesto sa nedívala pridlho. Jeremy povedal, že bolesť jednej bytosti privolá ostatné. Draco sa plynulo presunul do izby, namieril zbraň tak, ako to videl urobiť Jeremyho, a neohrabane vypálil.

Prvý výstrel nič nezasiahol. Druhý trafil bytosť do hrude. Stočila sa k nemu, kvíliace ústa sa rozšírili ešte viac a jej ďalší výkrik zrazil všetkých na kolená. Všetko, každučké okno, každučký kus nábytku sa okolo nich roztrieštil.

Hermiona mala sotva čas varovne vykríknuť, keď z podlahy vyplávala ďalšia bytosť a schmatla Draca. Ďalší rev zranenej bytosti a Hermiona sa zvíjala na zemi, dieťa mocne privinuté k hrudi v zúfalej snahe ho ochrániť. Z nosa a uší sa jej rinula krv; dusila sa ňou. Počula Dracov krik, potom ju niečo tresklo po nohách, oboch ich roztriaslo a cez hmlu do biela rozpálenej agónie si uvedomila, že od nej ťahajú Scorpiusa preč.

Jej výkriky dosiahli nových výšin.

Zúfalo bojujúc, kričiac nesúvislé prosby o milosrdenstvo, sa naslepo pretočila na brucho. Scorpius plakal vedľa nej, plakal za ňou, Dracom a starým otcom s mamou. Ostatné deti vzlykali, ale jediné, na čo dokázala Hermiona myslieť, bolo dostať sa k tomu blonďavému dieťaťu. Na ničom inom nezáležalo. Ťahala sa po zemi, ani si nevšimla svoje rozdrvené nohy. Odstrčila z cesty nejaké dievčatko, škriabala po podlahe, až si pritom strhla dva nechty.

Scorpius Scorpius Scorpius…

Budovou otriasol výbuch, rozžiaril oblohu ako poludnie. Nasledoval ďalší a deti vykríkli ako jeden. Divoké staccato dosiahlo k Hermioninu rozhorúčenému mozgu a uvedomila si, že tie tri bytosti zmizli, ako keby sa do zeme prepadli. Streľba. Veľa a veľa streľby. Zo silných zbraní, súdila podľa zvukov a rútiacich sa mužov.

"Čo sa deje?" zavolala ochraptene. Ani si nemohla byť istá, či sú Draco a ostatní nažive.

Bolo to nejaké dieťa, ktoré odpovedalo, keď sa za veľkým oknom objavil vrtuľník a ožiaril jeho siluetu. "Veľa mužov! Veľa muklovských mužov!"

K Hermione sa doplazilo telíčko a ona dajako spoznala Scorpiusa, hoci mala zatvorené oči zalepené krvou. Schmatla ho ako bábiku a pritiahla si ho k hrudi. V bezpečí. V bezpečí, bezpečí, bezpečí. Scorpius bol v bezpečí.

Čoskoro vzduch naplnili zvuky bolesti a zúrivosti cudzích bytostí. Prišli ďalšie explózie. Podlaha sa pod ňou drobila, steny sa triasli, paľba okolo nej horúca a spaľujúca. Bytosti útok opätovali, vzduchom pulzovala mágia, roztrhávala všetko, s čím prišla do kontaktu.

Hermiona objímala Scorpiusa a nechcela ho pustiť.

* Evanjelický preklad Biblie; Izaiáš 6:2


*Kapitola 3*: Časť 3 zo 7 (1/2)



Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: arabeska;   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii

Rating: 16+ (překládáme cenzurovanou verzi) 

 

Připomínáme, že tuto povídku napsala Gravidy. Pamatujte na to, než si utvoříte jakékoliv závěry. Doufáme, že se vám bude líbit!



Veľa, preveľa sa toho od pádu Voldemorta zmenilo. Ale väčšina vecí zostala rovnaká.

Starostolec stále viedla skupina najstarších, najspiatočníckejších čarodejníkov, akí sa dali nájsť. Skupina čarodejníkov, ktorá stále verila, že muklovia na cestovanie používajú kone a koče. Slizolin bol stále považovaný za temnú fakultu a zvyšné tri fakulty sa mu neférovo nevyhýbali. Azkaban bol plný dementorov a vlkolaci sa ani len nepriblížili k rovnoprávnosti.

Muklorodených stále nazývali humusákmi a štatistiky uvádzali, že v rovnakej práci dostávali nižší plat ako ostatní čarodejníci.

Kingsley Shacklebolt odviedol veľa dobrej práce. Dokázal by urobiť ešte viac, keby mu ľudia, ktorí boli stále znepokojení a vydesení nedávnym prevzatím ich vlády, umožnili prijať jeho 'desivé' a 'nezvyčajné' zmeny zákonov. Kingsley si svoj úrad naveky nedokáže udržať a politickí špinavci sa opäť dali do práce ako obvykle, len čakali, kedy sa nasťahujú späť na svoje pozície, keď Kingsley konečne odíde.

Harry Potter bol stále horúcou témou, stále striedavo ctený a ohováraný. Nikdy sa z neho nestal auror. Prešiel výcvikom, tú prácu vykonával takmer rok, než sa vzdal a skončil. Pôsobilo to, ako keby všetkých sklamalo, že pravidelne nevykonáva zázraky. A keď v niečom neuspel, potom bol z neho problémy vyvolávajúci povýšenec, ktorý sa zámerne pokúšal sabotovať tých okolo seba, aby sám vyzeral lepšie.

Po stáži u aurorov čakalo Harryho náročné obdobie hľadania si práce. Tí, ktorí ho boli ochotní zamestnať, tak chceli urobiť len kvôli jeho publicite, a tí, ktorí ho zamestnať nechceli, sa báli, že privoláva problémy. A on nevyhnuteľne problémy priťahoval.

Hermiona považovala za nemožné pochopiť, ako sa tak veľa mohlo prihodiť, ako sa všetko v čarodejníckom svete zvrtlo a vrátilo k tomu, čo bývalo, takmer na druhý deň. A ako mohli všetci predstierať, že je všetko v poriadku.

Cítila sa v toľkých veciach podvedená.

Keď otvorila oči, začula cvrčky a zvláštny sykot, v ktorom nespoznala zvuk propánových lámp, až kým nezbadala jednu, ktorá jasne žiarila na stole niekoľko stôp od hlavy postele a zalievala svet žltavou hmlou. Zamrvila sa na mäkkom lôžku, slabúčko zahmkala, keď zistila, že má telo celé a necíti žiadnu bolesť. Začula pohyb a radostné zapišťanie a vyliezlo na ňu teplé telíčko, šťastne poťahujúce nosom.

Scorpius sa pri nej stočil a strčil si palec do úst, hľadiac na ňu zbožňujúcimi očami. Keď mu uhladila ofinu, dospela k záveru, že sa v skutočnosti nepodobali Malfoyovým – boli príliš veľké, príliš modré.

Sotva spoznala v mužovi, ktorý vykročil z tieňa, aby sa posadil vedľa jej lôžka, Draca Malfoya. Vlasy mal rozpustené, ledabolo mu padali do očí, na brade denné strnisko. Jeho oblečenie vyzeralo ako tepláková súprava. Jednoduché tričko a nohavice z nejakej tenkej šedej látky mu boli priveľké, pravdepodobne preto, že bol zvyknutý na habity. Pohľadom prešla po bledej krivke jeho kľúčnej kosti, široký výstrih košele jej poskytol náznak pevného, hladkého svalstva.

Preplietla prsty v Scorpiusových vlasoch a bolestivo si pripomenula pocit uvedomenia, že bez toho chlapca nedokáže žiť, že kvôli nemu položí svoj život. "Otrávil si ma."

Lord Malfoy sotva poznateľne prikývol.

"Nikdy som od teba nemala prijať žiaden nápoj," zamrmlala, kým si pretierala oči.

"Nebolo to v nápoji," bezohľadne ju informoval.

Počkala, ale už nič ďalšie nevysvetlil. Zamračila sa.

"Na tom teraz nezáleží. Predpokladám, že mi niekto podal protilátku."

Draco pokrčil plecami, tváril sa vyložene spokojne. "Možno, ale škoda sa stala. Scorpius je presvedčený, že si jeho nová matka."

"Jeho… jeho čo?" prskala. "Synnove? Kde je Synnove?"

"Bohužiaľ, moja nádherná žena to nezvládla. Po celej hlavnej sále boli jej kúsky. Nechala po sebe bordel, mrcha."

Hermiona zakryla Scorpiusovi uši. "To je nechutné. Ty čubčí syn. Bola to matka tvojho dieťaťa!"

"Nikdy ňou nechcela byť!" zasyčal Draco. "Nikdy ho nechcela. Nikdy ho nemilovala…" Ako keby mu došlo, čo hovorí, venoval jej plachý úsmev. Potichu sa spýtal: "Ale ty moje dieťa neodmietneš, že nie? Nikdy nemal matku, ktorá by ho objímala, ktorá by ho bozkávala alebo ho ochraňovala. Po jednej noci a dni je do teba absolútne zamilovaný. Neopovážiš sa zlomiť jeho srdce, však? Teraz ho neopustíš."

Scorpius vzhliadol, keď sa na neho Hermiona zvrchu pozrela. S palcom v ústach sa na ňu usmial, jednou rukou sa hral s jej vlasmi. Pritisla si ho k hrudi a otočila sa k jeho príšernému otcovi.

"Vypadni."

"Hermiona…"

"VYPADNI!"

Nadmieru spokojný lord Malfoy sa postavil na nohy a vyvliekol sa von.

Hermiona pobozkala Scorpiusa na hlávku a vyplakala sa do jeho vlasov.

*****

Keď sa znova prebudila, slnko osvetľovalo vnútrajšok toho, čo určila ako veľký stan. Nie tak veľký ako čarodejnícky, ale napriek tomu dosť priestorný. Domnievala sa, že sa prebudila menej deprimovaná, menej v šoku než večer predtým. Celý ten rozhovor s Malfoyom jej pripadal ako sen.

Odsunula hrubé, ale užitočné deky a zistila, že je oblečená v rovnakom type prostého, športového odevu, aký mal na sebe Draco Malfoy, až na to, že ten jej mal kapucňu. Hermiona prehodila nohy cez kraj lôžka a potichu tam sedela. Žiaden ryšavý idiot alebo okuliarnatý hrdina sa neprirútil k jej boku. Trpezlivo čakala a cítila, ako hrozí, že sa jej vyrovnanosť zrúti, keď sa to ticho rozplynulo samo.

Jej pozornosť upútalo akési kňučanie a ona sa rozhliadla po zdroji. Scorpius sedel za stolom vedľa teraz nezapáleného lampáša. Vydával hrdelné spevavé zvuky a slepo zízal na strop stanu. Niekoľko vecí v miestnosti, vrátane kartáča na vlasy a cudzích ponožiek, sa pohybovali po kľukatých cestičkách okolo stanu, ale nezdalo sa, že by si to Scorpius všimol.

"Scorpius?" Chlapec sa odmlčal, ale zízať neprestal. Vzdychla si, strhla vznášajúci sa kartáč a prehrabla si ním vlasy. Pri nohách lôžka našla ošúchané staré tenisky. Boli príliš veľké a trochu smrdeli, ale čo by ste neurobili kvôli ochrane vlastných nôh. "Poďme pohľadať tvojho otca." Zdvihla dieťa od stola, mierne znepokojená, keď sa o ňu ochabnuto oprelo.

"Scorpius?"

Chlapec zažmurkal a neprestával hľadieť napravo od nej, malú rúčku jej zamotal do vlasov, ale inak nereagoval. Znepokojene ho poťažkala a zamierila von, zvedavá na to, čo nájde.

Hneď ako ako vykročili von, zasiahol ju hluk. Nachádzali uprostred zasneženého poľa, poriadne ďaleko od civilizácie. Stáli tu džípy a rady stanov a skupiny ostrých mladých mužov v uniformách, niektorí v pozore, iní sa len potuľovali. Nad hlavou jej hučala helikoptéra a asi dvadsať metrov od jej stanu stál prisámbohu tank. Okrem vojakov tu videla ďalších ľudí oblečených ako ona, ktorí sa tlačili k sebe, vyzerali divne a zmätene. Čarodejnice aj čarodejníci. Vyčnievali dokonca v 'normálnom' oblečení.

"Dobré ráno, madam," pozdravil ju jeden z mladých vojakov. Rozprával pomaly, ako keby sa bál, že ju poľahky vystraší. "Tamto nájdete raňajky. Nájdite si pre seba a toho maličkého niečo na jedenie."

"Ďakujem vám," zamrmlala. "Ehm," zastavila ho, keď sa pohol preč. "Hľadám Draca Malfoya."

Venoval jej súcitný pohľad. "Mrzí ma to, madam, ale nebudeme mať presný zoznam tých, čo nás sprevádzajú, až kým sa nestretneme s ďalšími skupinami." Myslel tým, že nemajú zoznam preživších. Vyčerpaná len hlúpo prikývla a zamierila smerom, ktorý jej ukázal.

Scorpius zapriadol, chňapol jednou rukou do vzduchu a fascinovane hľadel na svoje prsty.

"Scorpius?" Poťapkala ho po zadočku.

Odkašľal si a znova si oprel hlavu o jej plece.

Hermiona jedáleň našla pomerne ľahko, ale nemohla si nevšimnúť, ako vojaci v službe vyzerali uštvane. Stuhli a ostražito si ju prezerali, zjavne pripravení na boj. Zmätená a v nepohode ich potichu pozdravila. Zdvihla tanier pre seba a Scorpiusa a začala si naberať jedlo. Vojakom viditeľne odľahlo.

Ostatní čarodejníci a čarodejnice postávali po krajoch priestoru, kde sa raňajkovalo, a sledovali ju s obavami a opovrhnutím. Páni a dámy dobrého vychovania, teraz oblečení v handrách príliš úbohých aj pre ich domových škriatkov. Ani jeden z nich ešte nikdy nebol ponížený tak jednoduchým jedlom.

Pocítila nával nechutného pobavenia, keď niekoľko z nich zdvihlo taniere a všetko po nej zopakovalo, vrátane výberu rovnakého jedla. Začínala tušiť, prečo personál vyzeral tak zaskočene. Tí nafúkaní idioti, ktorí sa nazývali čistokrvnými, sa pravdepodobne vzbúrili pri predstave muklovského jedla – napriek faktu, že tu boli vajíčka a párky rovnako ako na Rokforte – a toho, že by sa mali obslúžiť sami.

Pravdepodobne vznášali absurdné požiadavky celé ráno.

Hoci nebolo divu, že ich nastalá situácia rozhodila. Zlyhal ten veľkolepý dôkaz ich nadradenosti a na povel to tu mali tí, ktorými pohŕdali. Premýšľala, či medzi nimi nebol niekto, kto by radšej zomrel, než sa nechal zachrániť muklami.

Scorpius sa pohupoval sem a tam na stoličke, jeho tvárička prázdna, ako keby ju v skutočnosti nevidel. Domnievala sa, že je asi príšerne traumatizovaný udalosťami včerajšieho večera.

"Scorpius?" Celé ráno k nej neprehovoril ani slovka. "Scorpius, najedz sa."

Keď chlapec stále mlčky sedel a ona už zjedla svoju polovicu, znova si vzdychla a zdvihla lyžicu, aby ho nakŕmila ovsenou kašou z jeho taniera.

"Otvor ústa." Scorpius zažmurkal a poslúchol. Nakŕmila ho, jej hnev mierne upokojili zvuky potešenia, ktoré vydával, a kopajúce nôžky.

"Nie si malé dieťa. Dokážeš sa najesť sám… hoci myslím, že by ťa domoví škriatkovia ešte stále mohli kŕmiť, ty rozmaznanec."

"Herm-jona!"

Hermiona sa otočila na mieste a takmer ju zrazila mladá žena. Chvíľu jej trvalo, než spoznala Jevgeniju Aleksejevnu. V priveľkej teplákovej súprave vyzerala oveľa mladšia, keď mala rozpustené dlhé tmavé vlasy namiesto drdola plného šperkov. Mladšia žena sa jej držala, plakala a bľabotala v ruštine.

Hermiona dievčinu objala a pevne stisla, celkom presvedčená, že je Fjodor mŕtvy, až kým si neuvedomila, že ten mladý muž so šticou čiernych vlasov, ktorý mieril k jej lavičke, je práve ruský minister.

"Minister Aleksejev," potichu pozdravila.

"Prosím, Hermiona, tu som sotva nejaký minister." Jeho angličtina bola takmer perfektná, len silný prízvuk jej napovedal, že nepoužíva prekladacie kúzlo. "Tak radi vás vidíme nažive."

"Po mne nešli." Poťapkala Jevgeniju po chrbte, zatiaľčo sa dievčina pokúsila vzchopiť a napäto sa vedľa nej posadila.

"Ale bojovali ste. Všetci vedia, že ste chránili deti. Ťažko vás zranili."

Zaksichtila sa, keď uvažovala o tom, čo videla. "Nie tak ťažko." Vyskočila, aby schmatla Scorpiusa, ktorý sa chcel odtúlať preč, a posadila ho za stôl.

Fjodor zjavne zachytil jej myšlienky. "Nie, to zrejme nie."

"Vážne neviem, čo sa deje…"

"Skrývame sa, myslím. Muklovia tie príšery zahnali svojimi hlasnými zbraňami, ale prišli ďalší. Povedali nám, aby sme všetko, čo máme a čo má v sebe mágiu, zanechali tam – to preto sme tak obyčajne oblečení, nesmieme použiť mágiu okrem tých najnevyhnutnejších prípadov. Myslia si, že ju tie príšery dokážu vycítiť. To kvôli tomu nás rozdelili."

"Oni nás rozdelili?"

Scorpius opäť začal vydávať hlúpe nezmyselné zvuky a ju začínalo vytáčať, ako ostatné čarodejnice a čarodejníci na neho zízali, ako keby bol nejaké neobvyklé zviera. Zdvihla ho, utíšila a posadila si ho do lona.

Fjodor si dieťa prezeral, ale nespýtal sa naň. "Príliš veľa mágie v adnoj oblasti. Tiež sa báli, že keby sme všetci byli na adnom meste, bolo by pre tie príšery jednoduchšie, aby nás zabili všetkých naraz."

Hermiona prikývla.

Fjodor si prezeral ostatných ľudí v miestnosti. "Mnoho ľudí odišlo. Odmietli pomyslenie, že ich muklovia dokážu ochrániť. Ďalší si myslia, že to muklovia poslali tie príšery, aby si nás podrobili. Bolo tu veľa hádok. Dokonca aj potom, čo muklovia urobili, sa k nim mnohí odmietajú správať ako k ľudským bytostiam. Vraj sa s nimi nebudú ani rozprávať. Ako keby muklovia boli sluhovia, ktorí si len plnia svoje povinnosti."

Hermiona sa zaksichtila.

"Um, Her-mí-jona Grangerová? Nie je tu Hermíjona Grangerová?" Vojak, ktorého stretla predtým, stál vo vchode a mračil sa na nich.

"Choďte," kývol Fjodor smerom k mužovi. "Ste muklorodená. Možno vám povedia, čo sa deje."

Hermiona prikývla, objala zmätenú Jevgeniju a privinula k sebe Scorpiusa, ktorý stíchol, plytko a tak dajako rýchlo dýchol, oči dokorán a neprítomné. Hermionu prepadol náhly pocit strachu; Scorpius ju začínal desiť. Musí nájsť doktora. Vyzeral, ako keby bol v šoku alebo niečo také. Skúsila mu ruky a čelo, ale nezdal sa byť ani príliš teplý ani studený.

"Ja som Hermiona," predstavila sa vojakovi.

Ten sa uškrnul. "Zopakujte to."

"Hermiona."

"Her-maj-na."

"Tesne."

"Žiadajú si vás vpredu," povedal, ako keby mala mať potuchy, čo tým myslel.

Ukázala na dvere. "Veďte."

Pri odchode z jedálne takmer narazila do nejakej ženy. Meredith na ňu zízala s vyplašenými, krehkými očami a otvorila ústa, ale Hermiona od nej odtrhla pohľad a vôbec sa neobzrela.

"Vy ste mukel?" spýtala sa vojaka, ale potom sa strhla nad vlastnou hrubosťou.

Pery mladého muža sa vykrútili, hoci len máličko. "Moták," veselo oznámil.

"Zachránili ste nás… však? Po celom manore museli byť protimuklovské ochrany. Mohli tam byť dokonca príšerné pasce. Malo to byť nemožné, ale… prišli ste…" Slabo pokrútila hlavou. "Prečo?"

Napravil si baret, keď sa zadíval na oblohu, ako keby hľadal inšpiráciu. "Za muklov nemôžem hovoriť. Myslím, že by radi všetko odpálili – ach, prepáčte." Previnilo sa pozrel na Scorpiusa. "Ste jedna z tých čistokrvných princezien."

Pousmiala sa. "Nie, som muklorodená, ale môj…" Zarazila sa, prehltla slovo 'syn', ktoré jej takmer vypadlo z úst. Dopekla, myslela si, že je tá kliatba už zlomená.

Vojak chápavo prikývol. "Keby nejaký veľký netvor útočil na muklovský svet a vy by ste mohli pomôcť, pomohli by ste?"

"Áno, samozrejme!"

Muž pokrčil plecami. "Myslím, že to isté platí pre mňa."

"A-ako to môže byť rovnaké po tom, čo…" Po tom, čo vás vyhodili? Po tom, čo vás zatratili?

"Nuž, neplatí to pre všetkých," priznal, znel takmer zahanbene. "Neprišiel každý. Niektorí odmietli. Ale toto je môj domov. Sú to moji ľudia… aj keď ma tu nechcú. Práve teraz sú vydesení a zmätení a slabí. Je… dobré byť pre zmenu tým silným."

Hermiona mala pocit, že tomu možno rozumie.

Draco Malfoy netrpezlivo čakal pred stanovou konštrukciou s drevenými dverami. Hermiona si s istou obavou všimla napätý výraz v jeho tvári. Vojak vyzeral, že má zo seba radosť. "Je to on? Ten, na ktorého ste sa pýtali?"

"Hm, áno," nepohodlne zamrmlala.

Draco vykročil dopredu a rukou ju objal okolo pása, čím si ju pritiahol bližšie k sebe. "Ďakujem vám, že ste ju našli."

"Kedykoľvek." Vojak sa s ňou s úsmevom rozlúčil úklonom hlavy a odišiel.

"Sprostý mukel," zasyčal Draco pod nosom. Hermiona zhíkla, keď ju strhol za roh stanu. Otočil ju, aby bola tvárou k nemu, a pevne ju chytil za ruku. "Ty pomstychtivá malá mrcha, čo si si dopekla myslela, že robíš?"

Vyvalila na neho oči, slovný útok ju totálne zaskočil. "O čom to hovoríš?"

"Ako dlho je v tomto stave?" Vytrhol jej Scorpiusa z náruče a Hermiona ublížene vykríkla a automaticky sa po chlapcovi vrhla. Malfoy ju odstrčil nabok, z čoho sa zapotkýňala dozadu. "Myslela si si, že ma potrestáš, keď poserieš hlavu môjho decka?"

Schmatol Scorpiusa za bradu a s rozzúreným výrazom si ho prezeral.

"Scorpius!" Zaklial, zdvihol ruku a tvrdo chlapcovi strelil facku. Scorpius sa v jeho rukách len zakýval ako bábika.

Hermiona videla červeno. Hmatala po oblečení, aby našla prútik, len aby si spomenula, že ho nenašla, odkedy sa zobudila. "Čo robíš? Prestaň!" kričala na neho, keď sa na neho vrhla, pretože znova zdvihol ruku. "Prestaň! Ubližuješ mu!"

Tentoraz ju odstrčil tak silno, že skončila na zemi.

Draco udrel Scorpiusa ešte silnejšie. Tentoraz chlapec zrazu zalapal prudko po dychu a začal hlasne plakať. Prestal v Dracových rukách sedieť ako bábika a začal sa krútiť.

Hermiona stuhla, keď sa Draco zosunul v úľave a mocne si chlapca privinul k hrudi.

"Scorpius!" povedal po chvíli nahlas a vážne.

"Scorpius Hunter Adonis Laufeia-Malfoy, prečo neprecvičuješ svoje učivo? Tento týždeň si sa učil o Starostolci, však? Povedz mi o každom členovi."

Scorpius sa rozhliadol, vyzeral veľmi zmätene.

Zbadal Hermionu a s tichučkým zavytím sa po nej načiahol.

"Čo sa tu deje?"

K stanu dobehli dvaja vojaci, ktorí ten rozruch zjavne začuli. Striedavo pozerali na Draca a Hermionu a ich tváre postupne nadobudli podozrievavý a nahnevaný výraz, keď zbadali rozrušenú ženu na zemi a muža držiaceho červenolíce uplakané dieťa, ktoré sa po nej zúfalo načahovalo.

"Môj syn je chorý," neochotne vysvetľoval Draco úsečným hlasom, znel takmer ponížene. "Mal záchvat. Svedkov to dokáže rozrušiť."

Vojaci sa na nich pozreli, stále podozrievaví. "Ten maličký chce mamičku," nebezpečne prehlásil jeden z nich, ale už nepôsobil tak agresívne.

Hermiona opatrne vstala a oprášila sa.

Draco jej so zaškrípaním zubov podal chlapca. Scorpius nadšene "ufkal", poskakoval hore a dolu, až kým nemohol objať Hermionu. Potom sa jej držal ako prísavka, palec zastrčený v ústach.

Draco držal ruky nad chlapcom, ako keby musel vynakladať úsilie, aby jej dieťa nevytrhol naspať k sebe. "Nedovoľ mu to! Prinúť ho rozprávať, inak znova upadne do tranzu."

"Scorpius," oslovila ho nežne Hermiona. "Scorpius, zlatíčko, môžeš mi porozprávať o Starostolci?"

Chlapec mlčal, oči mu začínali nadobúdať sklený výraz.

Draco zrazu buchol chlapca po zadočku, až Scorpiusom trhlo a palec mu vypadol z úst, ktoré sa vyformovali do prekvapeného ó. Obzrel sa cez plece na otca a zamračil sa.

"Au."

Draco si prekrížil ruky a zamračenie opätoval. "Ten Starostolec, ak môžeš."

"Sta-ro-stolec je naj-vyšší súdny dvor našej vlá-dy," pomaly recitoval. "Najvyššie miesto v sta-ro-stolci je predseda najvyššieho čarodejníckeho súdu…"

"Ste v poriadku, madam?" spýtal sa potichu jeden z vojakov Hermiony.

"Áno, vďaka za záujem."

"Nepotrebuje to dieťa doktora?"

"Nie." Zaváhala, ale pokrútila hlavou. "Myslím, že len na neho bolo všetkého príliš."

Vojaci prikývli. "Ak byste čokoľvek potrebovali, stačí nám dať vedieť." Vrhli po Dracovi ďalší podozrievavý pohľad. Ten bol ale plne zabraný do počúvania svojho syna a zjavne si ich odchod nevšimol. Nevzhliadol, až kým jeho syn nevymenoval každučkú pozíciu a jej povinnosti.

"To bolo vynikajúce," vyhlásil nakoniec a Scorpius sa rozžiaril. Draco sa nežne dotkol otlačeného líca svojho syna a strhol sa, ako by on bol tým, koho udreli.

Keď sa konečne pozrel Hermione do očí, bola v nich naprostá hanba. Hermiona si zrazu uvedomila, že vravel o Scorpiusovi pravdu. Pretože sa nehanbil za seba, ani za to, že udrel dieťa. Hanbil sa za to, že má nedokonalého syna.

"Čo sa práve stalo?" dožadovala sa. "Prečo zostal taký apatický? Prečo si ho udrel?"

"Pretože je to jediný spôsob, ako ho prebrať!" Bol to tichý výkrik pomedzi zaťaté zuby. Draco vydýchol a pretrel si oči. "Mala si pravdu. Stres posledných dní si vyberá svoju daň. Scorpius viac než rok nemal takýto záchvat."

Skúmal jej tvár.

"Mrzí ma to," precedil tie slová, ako keby fyzicky boleli. "Neviem, prečo som si myslel, že…" Zatvoril oči. "Len som hlúpo veril, že ty dokážeš automaticky rozoznať symptómy. Hermiona Grangerová vie predsa všetko, nie? U Merlina. Mal som ti povedať, čo môžeš čakať."

"Čo s ním je zle?"
"Nič zle s ním nie je!" opravil ju Draco ostro. Napadlo ju, že musel túto otázku pri Scorpiusovi počuť pričasto. "Je možno slabší, ale je veľmi statočný a ja som na neho veľmi hrdý."

Scorpius sa vypäl.

Draco sa na neho pozrel s prižmúrenými očami. "Až na to, že má viac než päť a ešte stále si nevie prestať cmúľať palec."

Scorpius zatrucoval.

V Hermione rástol hnev. "Takže si si myslel, že som využívala Scorpiusovu chorobu, aby som sa ti pomstila?"

"Nie! Nie, len som bol nahnevaný a vydesený. Nemyslel som to tak."

"Obvinil si ma, že zneužívam dieťa, ale nemyslel si to vážne?"
"Hermiona…"

Pokračovala rovnako napätým a vyrovnaným hlasom. "Nebudem sa s tebou hádať pred dieťaťom. Posledné, čo nejaké dieťa potrebuje, hlavne dieťa traumatizované ako toto, je vidieť, ako na seba dospelí kričia. Ale chcem, aby si vedel, že keby tu nebol Scorpius, jednu by som ti vrazila a prekliala ťa na kašu. Ak ťa ešte niekedy napadne takto so mnou hovoriť alebo ma znova nazvať mrchou, buď si istý, že ti ublížim. To prisahám."

Draco sa zaškeril a zmenil tému. "Poď. Už sme aj tak minuli priveľa času."

*****

Stan, do ktorého vošli, mal drevené dvere a po bokoch vrecia s pieskom. Vo vnútri bol obrovský, pravdepodobne magicky rozšírený, žiarivo osvietený a chránený silenciom.

Vyzeral ako kompromis medzi kanceláriou a skladom s hromadami krabíc, radom zbraní a kójí s počítačmi a telefónmi. Hermionu trochu podráždilo, že utečencom povedali, aby nepoužívali mágiu, ale pohlavári ňou plytvali, kedykoľvek sa im zachcelo, hoci ju pri elektronike museli udržať na minime.

Hermiona začula Jeremyho skôr, než ho zbadala.

"Príšery? Príšery! HA! Ste len nasraní, že už viac nie ste tými najvyššími bytosťami vo vesmíre! Už sa nemôžete nazývať vrcholom evolúcie, všakže, keď existuje niekto s väčšou mocou, so silnejšou mágiou?" vykríkol. "Pre tieto veci nie ste ani muklami. Ste tvormi, ste jedlom, nestojíte ani za to, aby vás považovali za bytosti. Ale héj, aspoň vás majú radi, správne? Stavím sa, že chutíte skvele."

Hermiona zatvorila oči a napočítala do piatich, zatiaľčo zakrývala Scorpiusovi uši. "Prosím, zožeň mu opatrovateľku alebo niekoho. Toto nemusí počúvať."

Draco sa zamračil. "Toto je politika, Hermiona. Kvôli tomuto sa Malfoy narodí a vyrastá."

Odolala nutkaniu pichnúť ho do oka. "Toto nie je právo či zahraničné záležitosti alebo uzatváranie dohôd či dokonca vydieranie a podplácanie. Nepotrebuje počúvať názory o požieraní ľudí, keď mu je päť."

Scorpius poťapkal ruky na svojich ušiach a usmial sa.

Draco sa zatváril otrávenie, ale vzdychol si. "Správne, fajn."

Posadili Scorpiusa za stôl, na ktorom ležal otvorený laptop.

"Óóóch!"

"Nie!" Draco odtrhol malé rúčky od klávesnice a varovne ich stisol. Zazrel na ten počítač, ale Hermiona nevedela posúdiť, či vie, čo je to zač.

"Hej!" pohoršene zhíkla Hermiona, keď Draco vytiahol z vrecka zmenšenú knihu, zväčšil ju a podal Scorpiusovi. "To sú moje Rozprávky barda Beedla!"

Bola by ju spoznala kdekoľvek a na rovinu, pomyslenie na prakticky starovekú kniha obchytávanú ulepenými prštekmi ju zmrazilo na kosť.

"Áno, zabudol som spomenúť, že moji muži skonfiškovali pár vecí, keď prezerali dom tvojich rodičov," pokojne jej oznámil Draco.

"Nebola v dome mojich rodičov!" zajačala.

"Och. Nuž možno sme prehľadali aj tvoj byt. Tu máš, Scorpius. Chcem, aby si si prečítal 'Fantastickú fontánu'  a buď pripravený referovať mi o tom, čo si sa dozvedel, keď sa vrátim."

Scorpius prikývol a pritom už zvedavo siahal po knihe.

"To bolo čo?" ostro vyštekol Draco.

"Áno, pane, ďakujem vám, pane."

"Dobrý chlapec."

****

Väčšina zo zhromaždených príslušníkov armády a čarodejníkov aj napriek nadbytku stoličiek stála. Stáli tri metre oproti sebe a zjavne ani jedna skupina nebola ochotná priblížiť sa k tej druhej.

Hermiona vpálila rovno dnu.

"Jeremy!" Nebola si istá, prečo je taká šťastná, že ho vidí. Domnievala sa, že za to môže spoločná trauma alebo niečo, ale on jej objatie vrelo opätoval a obaja ignorovali Dracove prebodávajúce oči, povýšené vytočenie pier muža vedľa Jeremyho a uprené odmietavé pohľady zhromaždených vojakov a čarodejníkov.

Hermiona sa vymotala z objatia a buchla Jeremyho do brucha dosť silno na to, aby zjajkol, a niekoľko vojakov sa rozrehotalo. "Opustil si nás!"

"Héj! Svoju prácu som odviedol!" odštekol zatvrdilo, šúchajúc si brucho. "Človek dokáže zniesť ponižovanie, zhadzovanie a preklínanie od ľudí, ktorých životy sa pokúša zachrániť, až pokiaľ nepovie 'kašľať na to'. A aby bolo jasné, tvoj život nebol v nebezpečenstve, až kým si sa ho nerozhodla riskovať. Nie je mojou povinnosťou zachrániť ta, ak chceš urobiť niečo hlúpe."

Nemohla si pomôcť, aby sa neusmiala. "Z teba by nikdy nebol chrabromilčan."

Chlapík vedľa Jeremyho vydal pobúrený, nazúrený zvuk, ale Jeremy sa na ňu pozrel s naprostou vážnosťou a prehlásil: "Červená mi zasrane dobre pristane."

"Nemusíš ju nechať sa s tebou takto rozprávať," vložil sa muž vedľa Jeremyho. Bol slušná väzba a stál v prísnom pozore, čerstvo oholený, a vyzeral oveľa viac vojakom ako Jeremy vedeckým maniakom. Možno by vyzeral dobre, nebyť toho strhaného výrazu a očí ako trnky. K predlaktiu mal pripevnené púzdro na prútik, takže si ho Hermiona zaradila ako muklorodeného, hoci ho vôbec nepoznávala.

"Ježiši, uvoľni sa, Troy," zamrmlal Jeremy.

"Nemusí ti predhadzovať tvoj hendikep! Nie je to tvoja chyba, že si divotvorne zmenený! Už ťa vykázali z tvojho domu, Merlin skákavý, čo ešte od teba chcú?"

"Divotvorne zmenený?" Hermiona naznačila ústami pobavenému Jeremymu. Bol tento chlapík skutočný?

Troy jej venoval znechutený pohľad. "'Moták' je hnusné slovo."

"Myslím, že je hnusné, keď si myslíte, že je to niečí hendikep!" odsekla Hermiona.

"To stačí!" vložil sa Draco, potom potichu prehovoril k Hermione: "Krucinál, tento chlapík je ešte väčší cvok, než si ty… Teraz sme už všetci…"

"Nechápem, prečo sme museli čakať na ňu," prerušil ho Troy. Hermiona ho začínala vážne neznášať. "Je to horenoska."

"Je bystrejšia než všetci v tejto miestnosti dohromady," uškrnul sa Draco.

Nastal moment ohromeného mlčania.

Jeremy zdvihol ruku. "Spomenul som, že som astrofyzik s troma doktorátmi?"

Hermiona ho poťapkala po pleci. "Si veľmi múdry. Oveľa, oveľa múdrejší než ja."

"Ďakujem ti, už sa cítim lepšie."

"Môžeme sa už posunúť ďalej?" vykríkol jeden z čarodejníkov, hlas zachrípnutý od stresu a zármutku. Hermiona sa zrazu cítila hrozne pre to, že v tejto situácii niečo zľahčovala.

Ľudia zomierali. Ľudia zomreli.

"Potom hádam, že môžeme začať od úplného začiatku." Starší mukel – Hermiona spoznala jeho výložky ako generálporučíka – "Domnievam sa, že by som mal vysvetliť, že muklovia sledujú hviezdy z úplne odlišných dôvodov ako čarodejníci. Nepoužívame hviezdy ako znamenia, ani nespájame ich pohyb s udalosťami v našich vlastných životoch. Skúmame hviezdy, aby sme zistili, z čoho sú vytvorené, ako ďaleko sú, čo leží za nimi. Dokonca sme k hviezdam cestovali, hoci nie príliš ďaleko. Medzi muklami sa vedie veľká polemika o tom, či je naša planéta jedinou, ktorá podporuje život. Strávili sme roky v snahe nájsť odpoveď na túto otázku. Nuž, dámy a páni, zdá sa, že dnes odpoveď máme."

Hermiona tuhla a tuhla každým jeho ďalším slovom. Už pri Jeremym ju to malo trknúť. Astrofyzik!

"To nemyslíte vážne," zašepkala. "To nemôžete myslieť vážne. Takže to nie sú teda magické bytosti?"

"Och, sú to magické bytosti," uistil ju Jeremy. "Mimozemské magické bytosti. Nie je to také bláznivé ako to znie. Vážne."

Votrelci.

Krucinál. Majú dočinenia zo zasranými VOTRELCAMI! 


*Kapitola 3*: Časť 3 zo 7 (2/2)



Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: arabeska;   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii

Rating: 16+ (překládáme cenzurovanou verzi) 

 

Připomínáme, že tuto povídku napsala Gravidy. Pamatujte na to, než si utvoříte jakékoliv závěry. Doufáme, že se vám bude líbit!


Soraki, všetko naj!



Čarodejníci sa na seba mlčky pozerali, s výrazmi v rozsahu od neviery, cez hrôzu až k pobavenému povýšeniu.

„Toto je absurdné,“ zatiahol nízky, zavalitý čarodej. „Príšery z hviezd? To je rozprávka na dobrú noc pre deti! U Nikodéma, prečo tu stojíme a plytváme naším časom tým, že počúvame zaostalých muklov?“

Jeden zo starších čarodejníkov zdvihol ruku, aby ho umlčal, a potom pomaly a neochvejne prehovoril: „Čarodejníci sú najvyššou formou života. Tieto príšery musia byť démonmi, ktorých privolal nejaký mág alebo možno dáka príšerná chiméra vytvorená Temným čarodejom.“

„Očividne je to nejaká šialená pomsta humusákov!“ vložila sa vyčerpane vyzerajúca žena vysokým, rozochveným hlasom. „Bez čistokrvných budú môcť vládnuť magickému svetu!“

„Vidím, že sa všetci chystáme byť veľmi rozumní a kooperatívni,“ sucho prehlásil generálporučík, keď si pretrel oči. Odkašľal si. „Aby som pokračoval. Asi pred dvomi a pol rokmi sme začali zachytávať pohyb; stabilnú hmotu, ktorá oblietala našu planétu a mizla a objavovala sa v dosahu našich prístrojov. Po nejakom čase sa priblížila oveľa bližšie a nakoniec, pred niekoľkými mesiacmi, to pristálo. Nanešťastie, nech sme sa akokoľvek snažili, nedokázali sme to nájsť. Mali sme čo do činenia s mágiou, ktorá sa nepodobala ničomu, čo sa nachádza na tejto planéte – hoci vďaka tomu bolo ľahké utajiť to pred zbytkom populácie. Keď zlyhala všetka naša technika, privolali sme do vedenia motáckych a muklorodených expertov.“

Niekto na čarodejníckej strane si posmešne odfrkol.

„Začali sme dostávať správy, že niekoľko kamenných štruktúr historického významu začalo rezonovať. Mal to byť varovný signál? Mimozemský signál? Netušíme. Približne v čase, kedy boli ohlásené prvé únosy čistokrvných, sa nám podarilo skutočne uvidieť jednu z tých bytostí. Okamžite nastala panika. Čo ak k tým únosom dochádza aj v muklovskom svete, ale pretože nám chýba mágia, tak to kúzlo všetky naše spomienky na zmiznutú osobu vymaže? Desaťtisíce ľudí mohli chýbať a ani by sme to nevedeli. V tejto chvíli sme si poriadne istí, že tie stvorenia berú len magických ľudí, konkrétnejšie akéhokoľvek čistokrvného, ktorí sa im dostane, ehm, do rúk a asi polovicu nečistokrvných, na ktorých doposiaľ narazili.“

„Takže muklorodení majú nejakú vrodenú ochranu?“ spýtala sa Hermiona.

Ďalšie posmešky od čarodejníkov nasledované hvízdnutím od Troya. Určite muklorodený. Bola prekvapená, že dokázal tak dlho zostať ticho, ale odhadovala ho za vojaka, takže musel mať nejakú disciplínu.

„Nenazval by som to ochranou. Povedal by som, že mágia muklorodených jednoducho nie je pre tieto stvorenia kompatibilným jedlom. A táto nekompatibilita je genetická. Tí, ktorí ju zdedili, sú ignorovaní.“

„Začali s magickými bytosťami,“ vložila sa Hermiona, čím sa dožadovala vysvetlenia bez toho, aby v skutočnosti položila otázku.

Generálporučík prikývol. „Doteraz zožrali čokoľvek, čo im mohlo poskytnúť správnu magickú výživu. Vrátane kentaurov, obrov, vodných ľudí, sfíng…“

„Čokoľvek humanoidné,“ došlo Hermione.

„Áno. Máme dôkazy, že testovali drakov, jednorožcov, dokonca dementorov a museli zistiť, že sú nevhodní, pretože odvtedy tieto populácie neobťažovali.“

„A už prestali s kentaurmi a inými humanoidnými bytosťami?“

„Myslím,  že sa vedome snažili zanechať dostatočne početnú populáciu, možno aby sa mohli ďalej rozmnožovať, alebo možno aby ich neskôr pozbierali. Či majú v úmysle zanechať aj nejakého čistokrvného čarodejníka je úplne iná otázka.“

„Vedome snažili?“ prehovoril Draco.

„Očividne sú tieto beštie inteligentné. Možno inteligentnejšie, než sme my.“

„A čo tie deti?“ spýtala sa Hermiona. „Požierajú dospelých, ale videla som ich, ako kradnú deti.“

Muž sa na ňu dlho zadíval. „Na začiatku ľudskej histórie sme aktívne lovili našu korisť. A potom sme ich domestikovali a chovali ako našu potravu.“

Hermione prišlo nevoľno, následne ju ale zrazu zaplavila príšerná úľava. „Takže sú teda nažive? Tie deti sú nažive?“

Čarodejníci prepukli do vzrušeného šepotu.

„Nezmysel!“ uisťoval jeden ostatných. „Videli ste tie dravé bytosti. Pochybujem, že majú rozum, aby brali živých zajatcov.“

Generálporučík venoval Hermione odhodlaný úsmev.

„Určite sa nezastavíme, pokiaľ to nezistíme.“

„Och nie,“ vystrela sa Hermiona. „Rokfort! Drahý Godrik, nepočuli ste niečo o Rokforte? Všetky tie deti…“

Muž zdvihol ruku, aby ju prerušil.

„Komunikácia nie je v najlepšom stave. Votrelci nechcú, aby sme medzi sebou komunikovali. Do oblastí, kde nefungujú naše mobily a počítače, vysielame muklorodených. Nanešťastie, hoci votrelci muklorodených nezjedia, nemajú problém napadnúť ich a zabiť. Útočia na kohokoľvek, kto sa premiestni a ku komu sa dostanú. Vieme dve veci: v tú noc, čo napadli Malfoy manor, napadli aj niekoľko ďalších miest, ale Rokfort, z dôvodov, ktoré zatiaľ nepoznáme, medzi nimi nebol. Hrad je aktuálne pod dohľadom.“

Hermiona ochabla úľavou. „Vďaka bohu. Ale je to dosť čudné, však? Že naň nezaútočili.“

Draco prikývol, ale inak nevyzeral, že by ho tento nával šťastia ohromil. Hermiona mala chuť mu jednu streliť.

Generálporučík si znova odkašľal. „Takže ako ste videli, mágia nemá na tieto bytosti absolútne žiaden vplyv. Hovoríme im jotnarovia, po trojhlavom obrovi. Dokonca si myslíme, že ich posilňuje.

Jedna zo starších čarodejníc sa postavila. „Tieto beštie majú silnú mágiu, jediná možnosť, ako ich poraziť, je urobiť to s ešte silnejšou mágiou.“

„Omyl,“ milo prehlásil generál. „Spôsobmi, ako ich premôcť, sú horúce olovo a studená oceľ.“

Žena zhíkla. „Ako si dovoľuješ prerušiť vyššie postaveného, ty špinavý mukel! Niekto by ti mal ukázať, kde je tvoje miesto!“

„Tvojím miesto bude cesta von tými dvermi a to po zadku, ak nezavrieš zobák, Elsebeth!“ Draco k nej hrozivo vykročil a starší čarodejníci sa pred jeho hnevom stúlili k sebe. „Tu už nie si grófkou z Bruneshiru. Si tu nešťastná stará mrcha a potrava pre vlkov pred naším prahom. A to platí aj pre vás ostatných! Ak ste príliš dobrí pre toto oblečenie, príliš dobrí na toto jedlo a príliš dobrí na túto spoločnosť, potom tam sú dvere! Vypadnite! A nie že sa priplazíte späť, keď vám tie beštie odtrhnú končatiny a vysajú z vás mágiu.“

Čarodejníci sa nepokojne pohli, niektorí červení zúrivosťou, niektorí k smrti vydesení.

„Pokračujte, prosím, generálporučík Sheldon,“ priateľsky povedal Draco.

Muž nadvihol obočie, ale pokračoval. „Fyzické útoky sú jedinou vecou, ktorá doteraz odradila jotnarov od ich náletov. Guľky, nože, granáty. Nanešťastie to má množstvo nevýhod. Prvou je, že musíme útočiť z diaľky, inak nás ľahko premôžu mágiou. Po druhé, tie bytosti sa vždy stiahli, než sme mohli jediného zabiť. Po tretie, fyzické útoky sú menej kontrolovateľné a deštruktívnejšie než mágia. Nechceme zrovnať mesto so zemou, aby sme porazili jedného z tých bastardov, ale začína to vyzerať ako jediná možnosť, ktorá ostáva. Naším najlepším plánom je dať dole loď aj s nimi vo vnútri, ale nevieme, koľko ich je, a naozaj nechceme zničiť loď a o desať rokov zistiť, že nám jeden alebo tucet ušiel.“

„Čo sa teraz stane?“ spýtal sa Draco.

„Rozdelili sme sa na päť skupín. Nechceme, aby sa všetko 'jedlo' koncentrovalo na jednom mieste, obávali sme sa, že by sa nás pokúsili premôcť. Sú pozoruhodne vnímaví na našu technológiu, kebyže niet faktu, že pri mágii prestane fungovať naša elektronika. Začali sme ju proti nim používať najviac, ako dokážeme. Vieme, že sú nablízku, keď sa naše prístroje vypnú. Chceme sa sústrediť na zničenie týchto vecí alebo ich zahnanie späť na loď, ale nemôžeme robiť toto a popri tom aj strážiť 'jedlo'. Nemáme dosť ľudí.“ Pozrel sa na Hermionu. „Naše sily sú dobrovoľníci, väčšinou motáci, muklorodení a rodiny muklorodených. My, čo sme z armády, si u tých hore vyberáme veľa službičiek a klameme, až sa práši. Presvedčili sme britského ministerského predsedu, že keď bude po magickej komunite, tieto veci začnú poľovať na normálnych ľudí.“

„Takže potrebujeme domovskú základňu,“  zamrmlala Hermiona. „Niekde, kde sa dá ľahko brániť.“

Generál prikývol. „Áno, ale ako sa brániť pred niečím, čo môže preplávať cez steny a magické ochrany? Momentálne sa len snažíme zhromaždiť magickú komunitu.“

Hermiona sa strhla. „A to sa im nebude páčiť. Bude im to priveľmi pripomínať Voldermorta.“ K jej naprostému zhnuseniu sa postaršie čarodejnice a čarodejníci strhli a zhíkli.

„Takže v podstate hovoríte, že nemáte žiaden plán,“ obvinil ho Draco.

Generál sa na neho dlho zadíval. „Práve teraz je naším plánom udržať vás nažive.“

****

„Som rada, že si v poriadku.“ Hermiona znova objala Jeremyho, priveľmi k Troyovmu zhnuseniu.

Draco opodiaľ počúval Scorpiusa,  ktorý odriekaval to, čo sa dozvedel z rozprávky, a každú chvíľu vážne prikyvoval. Scorpius vyzeral oveľa lepšie a plný energie, líca červené, kopal nôžkami a rukami robil široké gestá, aj keď potom sa spamätal a pokúsil sa pokračovať s dôstojnosťou a sebaistotou.

„Mrzí ma, že nemôžem zostať,“ potichu jej povedal Jeremy, ale nepozrel sa jej do očí. „Ale nedokážem sa prinútiť obetovať im viac, než už som odovzdal.“ Trpkosť v jeho hlase jej zraňovala srdce. „Mohol by som kvôli nim zomrieť, chrániť ich a ich deti, a neboli by vďační. Očakávali by, že vďačný budem ja. Mysleli by si, že je povinnosťou 'nižších bytostí' zomrieť namiesto nich. Z pomyslenia na to je mi fyzicky zle.“ Vzhliadol dohora, aby pokrútil nahnevane hlavou. „Nemyslel som si, že budeš dosť hlúpa na to, aby si sklonila hlavu a vrhla sa na jotnara ako prekliaty…  ako prekliaty chrabromilčan.“

„Sme takýto hlúpi.“

„Vznešení, myslíš, alebo niečo také.“ Poškriabal sa na briadke, vyzeral nesvoj. „Možno kvôli tomu vyzerám ako zlý človek, ale ja by som taký nedokázal byť… dokonca ani kvôli záchrane detí.“

Dôkladne skúmala jeho tvár. „Teba nikto nezachránil, však?“

„Hej, ja som sa zachránil sám,“ odsekol dramaticky, znepokojený a trochu podráždený súcitom v jej tvári. „Všetka tá mágia, s ktorou som sa narodil, rozšírila naozaj obrovsky kapacitu môjho mozgu, takže som pri každej príležitosti šrotoval. Chcem povedať, že som sa toho naučil pekelne veľa, ale prišiel som o zvyšky mágie a zostal som háklivý, slabý a nahovno.“ Poťapkal si na vypasené bruško.

Keď uvidel výraz v jej tvári, jeho úsmev pohasol.

„Čo je?“

„Ja…  hm…“ Zaváhala, až sa odmlčala, dýchanie zrazu priškrtené a vlhké. „Náhodou nevieš, či Harry Potter a Ron Weasley… hm…  Chcem povedať, pamätala by som si ich vôbec? Nie sú so mnou príbuzní a spomínam si na deti, ale ja… skrátka neviem. Stále myslím na to, čo ak…  a ani by som to nijako nepoznala…“

Jeremy zbledol. „Och, dokelu. Nikto ti nepovedal.“ Keď jej tvári spopolavela, rýchlo pokračoval. „Sakra, chcem povedať, že sú v poriadku. Sú nažive. Sú v pohode. Harry bol trochu dobitý, ale… počkaj!“ Chytil ju, keď sa jej podlomili kolená; dokonca ten blbec Troy pribehol, vyzeral znepokojene.

„Sú v poriadku? Sú v poriadku?“ opakovala.

„Sú v poriadku,“ nežne ju uisťoval Jeremy. S Troyom jej pomohli vstať.

Dychtivo prikývla, kým si utierala slzy z očí. „Tak som sa bála. Tak som sa bála čo i len sa spýtať…“ Trhane sa nadýchla a len tak vyhŕkla. „Mimochodom, nevidel niekto môj prútik?“

„Má ho henten čurák,“ zavrčal Jeremy a vrhol pohľad na Draca, ktorý ich už obozretne sledoval. Jeremy zaváhal, rozpoltený. „Pozri, to je jedna z vecí, o ktorých som s tebou chcel hovoriť,“ zašepkal. „Vážne ťa nepoznám a neviem, aká dobrá kamarátka si s kapitánom Korunovaným blbcom tamto, ale chcel som ti pár vecí povedať… len pre istotu.“

Hermiona pomaly prikývla, trochu zmätená.

Jeremy sa znova obzrel po Dracovi a priklonil sa bližšie k nej, keď zašepkal: „Po bitke na manore si bola úplne mimo. Fešáčik tamto bol menej zranený. Jotnarovia sa snažia, aby ich jedlo nevykrvácalo či nezomrelo, než ho zjedia, aby si vedela. Vyliečil sa rýchlejšie než ty a prvá vec, čo urobil, bola, že ťa našiel a postaral sa, že ťa oddelia od Harryho Pottera s Ronom Weasleym, keď sa vytvárali skupiny. Harry je s druhou skupinu. Než sa vyliečil, bola si preč, pýtal sa na teba cez rádio. Znel skutočne znepokojene, keď sme mu povedali, s kým si. Ron Weasley je v normálnom svete a verbuje pomoc.“

Čudné, že vedela, čo myslel. Po všetkom tom čase bol muklovský svet v jej hlave stále 'normálnym svetom'.

Draco ich stále sledoval, trošičku sa uškŕňal.

Troy sa pohol tak, aby mu Draco nemohol vidieť do tváre. Keď znova prehovoril, bola to úpenlivá prosba. „Neviem, aký je tvoj vzťah s čistokrvnou vládou, ale skutočne viem, že nech dostávaš čokoľvek za to, že im pomáhaš, nebude to stáť za to. Využívajú ťa.“

„O čom to rozprávate?“ spýtala sa druhého muklorodeného, zmätená a už trochu nahnevaná. „Nepomáham v ničom žiadnemu čistokrvnému.“

Troy otvoril ústa, ale Jeremy ho silno štuchol lakťom. Vojak si vzdychol a zmenil to, čo chcel povedať. „Myslím, že by si pri tom malfoyovskom chlapíkovi mala byť opatrnejšia. To je všetko, čo hovorím. Všetci vedia, že je to čistokrvný rasista, ale keď sme s našimi informáciami prišli na ministerstvo, bol jediným z čistokrvných, ktorý nás vypočul. Vo všetkom vychádza v ústrety. Dokonca sa háda s ostatnými čistokrvnými, aby nás počúvali, zastrašuje ich, vyhráža sa. A to je všetko fajn, až na to, že toto je chlapík, ktorý bol za posledných päť rokov zapletený v troch nepriamych pokusoch o prevzatie ministerstva mágie.“

„Má niečo za lubom,“ zamrmlal Jeremy. „A vie viac, než by mal. Nasadili sme mu za zadok celú jednotku so zvláštnym poverením po tom, čo sme ho prichytili, ako na niekoľkých vojakov použil Obliviate. Boli to muklovia, takže nikdy nezistíme, čo tají.“

Hermiona mala pocit, že jej niečo uniká. Áno, Malfoy budil hrôzu, ale nebol nebezpečný alebo niečo také.

Jeremy pokračoval. „Odkedy sme sa dali do pohybu, dvakrát zmizol. Nemôžeme nič dokázať, ale myslíme si, že niekoľko ľudí zmizlo, keď bol na stráži on. Chcem povedať, kto by na to upozornil, ‚chýba pár ďalších čistokrvných, museli ich dostať jotnarovia.‛ Hlavne prvé dni po bitke na manore sme nemali potuchy, kto je kto a kto je s nami. Nikto nevie, čo robil v tie prvé dni.“

Draco ich stále sledoval so slabým úškrnom.

Hermiona si navlhčila pery. „Od začiatku som vedela, že má niečo za lubom. Nemala som potuchy, ako ďaleko zašiel; len že sa snažil udržať ma v blízkosti Scorpiusa. Stále som neprišla na to prečo… a myslím, že práve teraz používa odpočúvacie kúzlo.“

Dracov úsmev sa rozšíril.

Hlavy Troya a Jeremyho vyleteli dohora, aby vyplašene na Draca vyvalili oči.

Hermiona si vzdychla. „Môžem vidieť informácie, ktoré ste o jotnaroch zhromaždili? Alebo je to tajné?“

Troy si odkašľal a venoval jej takmer presný výraz Percyho Weasleyho, ale Jeremy prikývol. „V tejto chvíli sú akékoľvek nápady dobrými nápadmi.“

*****

Hermiona strávila zvyšok dňa listovaním hromadami poznámok, prechádzaním počítačových záznamov a pravidelne si robila poznámky vlastné. Keďže ho prichytili, Draco jej vrátil prútik skôr, než odišiel kamkoľvek, kde mal čo riešiť. Hermiona dúfala, že to nezahŕňalo zabíjanie ľudí.

Generálporučík Sheldon, Jeremy a Troy chodili väčšinou dnu a von zo stanu a organizovali svoje vlastné veci. Keď si Jeremy našiel čas, posadil sa k nej, aby s ňou niečo prebral. Troy neochotne akceptoval jej prítomnosť a čím viac sa s Jeremym rozprávala, tým viac ho to ohromovalo, zjavne nedokázal udržať krok s ich technickými diskusiami.

Hermiona s Jeremym sa tiež rozprávali o tom, čo sa stalo na manore. Hermiona ho informovala o tom, čo mu ušlo, a o kliatbe, ktorú na ňu umiestnil Draco.

Bola tma a ona zapálila jeden z propánových lampášov, keď ju prišiel Draco 'vyzdvihnúť na večeru'.

„Scorpiusovi si chýbala,“ nevzrušene jej oznámil. „Posledné štyri hodiny sa po tebe pýta.“

Zívla, zakryla si ústa rukávom a odložila kopu papierov, ktoré organizovala. Skutočne, títo chlapíci potrebovali niekoho s trochou archivačných schopností. „Aj Malfoy sa musí naučiť trpezlivosti.“

„To som mu povedal.“ A skutočne znel trochu rozmrzene.

Zachichotala sa, potom sa na neho ostro pozrela. „Je to kúzlo aj na Scorpiusovi?“

Draco samoľúbo pokrútil hlavou.

„Vieš, že ma nemusíš držať pod kliatbou,“ pomaly prehovorila. „Scorpius je rozkošný chlapček. Chránila by som ho bez toho, aby ma k tomu nútila mágia.“

„Nemyslím, že to budem riskovať,“ bola strohá odpoveď. Väčšinu cesty mlčali.

„Malfoy, neviem, ako sa na toto spýtať…  Ale sú tvoji rodičia v poriadku?“

Viditeľne zovrel pery a ona rýchlo zistila, že je horizont pomerne zaujímavý.

„Musia byť. Spomínam si na nich.“ Chvíľu mlčal. „Naposledy, čo som videl otca, stále bojoval, kým okolo nás horel manor. Vždy býval takto bláznivý. Hlavne keď skončil s lordstvom.“ Odmlčal sa. „Príšery vôbec nechceli ustúpiť. V skutočnosti vyzerali pomerne zúfalo. Moja matka… Neopustila by ho. Bez neho by neprežila.“

„Ďalšia kliatba malfoyovskej rodiny?“ spýtala sa chladne.

„Nie.“ Pousmial sa. „Je pravda, že mali dohodnuté manželstvo, ale v čarodejníckom svete je ich vzájomná náklonnosť legendárna. Som prekvapený, že si ten príbeh ešte nepočula. Pôvodne zamýšľali môjho otca oženiť s najstaršou zo sestier, ale moja matka bola ambicióznou ženou, ktorá chcela veľmi bohatého manžela. Vydierala môjho otca a všetkým za chrbtom uzavreli dohodu. Údajne moja matka porazila Bellatrix v súboji a môj otec ju uniesol noc predtým, než sa mal oženiť s Bellatrix. Môjmu starému otcovi to neprekážalo, pretože bol radšej, že sa jeho syn ožení s blondínou.“

„To ma neprekvapuje,“ sucho prehlásila Hermiona. „Tá záležitosť s blond vlasmi pretrváva niekoľko generácii, však?“

„Áno, ale pôvodne to bola zlatá blond s modrými očami. Počas generácií zlatá vybledla a modrá sa stala sivou, údajne kvôli našim čiernym srdciam a chladnej povahe.“  Dramaticky pohodil hlavou a prižmúril oči. „Rodina sa snaží sobášmi priviesť tú farbu späť. Scorpius je za desať generácii prvý Malfoy s čisto modrými očami a to prvý mesiac po narodení škúlil.“

„To si vymýšľaš.“

„Myslím to smrteľne vážne.“ Chvíľu mlčal. „Héj, čo robí Potter?“

„Čo tým myslíš?“

„Ako zamestnanie. Viem, že každý deň chodí do práce. Pokúšal som sa zistiť kde, ale nikto z mojich zdrojov nemal ani potuchy. Hľadal som všade. Dvakrát.“

Hermiona uškrnula. „Neuhádneš.“

„Ehm, je Nedotknuteľný?“

„Nieeee.“

„Profesionálny hráč metlobalu v prestrojení? Profesionálny hľadač prísad do elixírov? Kydač dračieho hnoja? No tak, povedz mi to.“

Nadvihla obočie. „Je pediatrom.“

„Je čím?“

„Lieči deti. V muklovskom svete.“

Draco na ňu nedôverčivo vyvalil oči a ona sa len usmiala.

*****

Scorpius bol vo vedľajšom stane, čerstvo umytý a hral sa s ďalšími troma malými deťmi, kým sa niekoľko čarodejníc striedalo, keď odnášali deti na miesto na kúpanie: magický stan s plnou výbavou.

Malý Malfoy nadšene zapišťal, keď zbadal Hermionu, a prihnal sa k nej bľabotajúc, veľmi spisovne, o svojich nových priateľoch a o tom, čo celý deň robil.

Hermiona ho ochotne zdvihla do náručia, kým Draco zaželal čarodejniciam dobrú noc.

„Myslela som, že nemáme používať mágiu,“ povedala počas prestávky v Scorpiusovom žvatlaní.

„Tie priestory na kúpanie?“

„Áno, a ten hlavný stan.“

„Čiastočne je to ústupok kvôli pohodliu a ďalším dôvodom je, že malá očarovaná oblasť na kúpanie sa nestane veľkým cieľom v porovnaní s dokonca priemerným magickým domom, kde je očarované všetko. Hlavným cieľom pravidla žiadna mágia je zabrániť, aby sa čarodejnice a čarodejníci nezmenili na chodiace ciele. Možno nás jotnarovia vedia vycítiť jednoducho preto, že sme magickí, a všetko toto je zbytočné, ale druhou možnosťou je, že navrstvením mágie na seba by sme sami zo seba urobili majáky v noci.“

„Takže si nemyslíš, že by niekto mohol vrhnúť neviditeľné alebo splývacie kúzlo a jotnarovia ho nezbadajú. Namiesto toho si myslíš, že použitie mágie by ich privolalo.“

„To nie je to, čo si myslím ja, je to len to, k čomu dospeli naši milí muklovskí priatelia. V tomto prípade sa skláňam pred ich skúsenosťou.“

„Áno, jasne.“

Trojica zjedla večeru v stane, kde sa Hermiona prebudila. Domnievala sa, že je to Dracov stan, keďže tam aj so Scorpiusom spal.  Draco sa zjavne strácal v tom, ako uložiť päťročné dieťa do postele, a Hermiona s pohŕdavým pohľadom na Draca prezliekla chlapca do čistého oblečenia na spanie a uložila ho na lehátko.

„Prrečítaš mi prrosím túto rrozprrávku?“ požiadal Hermionu svojim opatrným šušľaním a strčil jej knihu Rozprávky barda Beedla, ktorú jej Draco ukradol. „Túto jednu nepoznám.“

Hermiona položila ruku na stránku, aby videla, ktorú rozprávku myslí, a pocítila bodnutie. S povzdychom sa presunula na lôžku a dovolila Scorpiusovi, aby sa jej usadil do lona.

„Dávno pradávno žila jedna prekrásna princezná. Bola tou najvznešenejšou a najnádhernejšou čarodejnicou v celej zemi, a bola veľmi láskavá a čestná a vždy veľmi múdra v ovládaní mágie. Princezná snívala o tom, že sa vydá za driečneho princa a zažije veľa úžasných dobrodružstiev.“ Pozrela sa na Scorpiusa, či ho taký babský príbeh neodradí, ale zjavne bol v jednej zo svojich hyper sústredených nálad.

„Jedného dňa stretla princa a zistila, že jeho kráľovstvo je ešte krajšie než akékoľvek kráľovstvo, ktoré kedy navštívila, jeho poddaní sú láskavejší a jeho mudrci múdrejší než ktokoľvek, koho kedy poznala. Princ ju požiadal o ruku a princezná okamžite súhlasila, že sa za neho vydá. V deň ich svadby princ venoval princeznej nádherné svadobné šaty ušité zo svitu hviezd a piesne fénixa, ale keď si ich obliekla, škriabali ju ako tá najhrubšia vrecovina. Princ jej venoval hostinu, ktorá by stačila siedmym kráľom, ale keď princezná ochutnala delikatesy, chutili v jej ústach ako popol.  Princ jej venoval sladký bozk, ale princezná cítila, že jej srdce v hrudi puká, pretože nech boli jeho pery akokoľvek nežné, v tom okamihu pochopila, že by ju nikdy nemohol milovať.

Takže nádherná princezná opustila princove kráľovstvo, aby sa vrátila domov. Jedného dňa ju s jej sluhami na cestách zaskočili zlodeji a vodca zlodejov jej z prstov ukradol prstene. Tie šperky boli pre ňu veľmi drahé a tak ich prosila, aby jej ich vrátili, ale zlodeji boli veľmi úbohí muži a sami žobrákmi a nevrátili by ich. Nakoniec ich vodca, dojatý jej slzami, súhlasil, že jej ich vráti, ak sľúbi, že sa za neho vydá. Princezná s ťažkým srdcom súhlasila. V deň ich svadby jej zlodej venoval svadobné šaty utkané z bavlny, ale keď si ich obliekla, vznášali sa na nej ako mraky a hodváb. Zlodej jej venoval žobrácke jedlo z tvrdého chleba a riedkej polievky, ale keď ho princezná skúsila, bola si istá, že jej pery nikdy nič také chutné nezakúsili. Zlodej jej potom venoval bozk a princeznino srdce vyletelo do výšin, pretože nech boli jeho pery akokoľvek hrubé, vedela, že ju ten žobrák a zlodej bude navždy milovať. Koniec.“

Scorpius sa na Hermioninu a knihu díval s takmer komickým skepticizmom. Potom sa bezmocne pozrel na svojho otca.

Draco sa zjavne veľmi snažil, aby sa na Scopiusovi nezasmial. „Ospravedlň môjho syna, myslím, že je trochu šokovaný tým, že by si princezná čistej krvi vzala obyčajného zlodeja radšej než princa. Je to proti každučkému zmyslu pre dobré spôsoby, ktorý má.“

Hermiona mlčala, keď zastrkávala Scorpiusa do lôžka. Pobozkala ho na čielko a Scorpius zalapal po dychu, priložil si rúčku na miesto, kde sa ho dotkla a potom sa na ňu šťastne rozžiaril a ona rozmýšľala, či ho niekedy niekto v jeho živote pobozkal na dobrú noc. Hermiona zdvihla knihu, keď Draco vrhol umlčovacie kúzlo okolo Scorpiusovej postele, a presunula sa na svoje vlastné lôžko, kde sa posadila.

„Čo sa deje?“

„Nikdy som nepochopila, čo mi má ten príbeh povedať,“ zamrmlala, unavenými prstami si prechádzala vlasmi.

„Na rovinu, nikdy predtým som ho nepočul a to som počul všetky bájky barda Beedla. Ale na druhej strane to určite nie je typ príbehu, ktorý by čistokrvní rozprávali svojim deťom.“

„Nie, to nie.“ Uškrnula sa. „A ani si nemyslím, že je to rozprávka. Neviem, kto ju napísal alebo skadiaľ pochádza, ale viem naisto, že ju do mojej knihy pridal sám Dumbledore.“ Hermiona sa dotkla podpisu na spodku stránky, ktorý nasledovala kresba citrónového cukríka, ktorý poskakoval hore a dolu. „Albus Dumbledore mi zanechal túto knihu vo svojej poslednej vôli. Aktualizuje sa sama veľmi často, zvyčajne, keď som v novej krajine.“

Draco hvízdol. „Takže originálne príbehy barda Beedla. Tie sú vzácne.“

„Čo tým myslíš?“

„Nuž, bard cestuje kade tade a zbiera a rozpráva príbehy, ktoré počul. Originálne knihy robia to isté.“

Hermiona sa zamračila. „Príbeh o žobrákovi a zlodejovi sa objavil po tom, čo som za rozišla s Ronom, ale nemohla som prísť na to prečo. Čo sa mi snažil povedať? Aby som dala Ronovi druhú šancu? Nefungovalo to medzi nami a ešte stále nefunguje.“

Chvíľu mlčala. „Je to len… trochu skľučujúce myslieť si, že ten úbohý žobrák bol tým jediným, kto dokázal urobiť tú princeznú šťastnou.“

„Keď tvoj vlastný žobrák bol v tom taký zlý, princezná?“ doberal si ju Draco.

„Och, čuš,“ zamrmlala, ale potom takmer pre seba dodala: „Dumbledore bol skvelý muž, ale nebol všemocný. Občas dokonca nebol ani úplne dobrý. V tomto prípade sa tiež mýlil.“

Draco ju zvedavo sledoval, vyložene nesúcitne. „Prečo ste sa s Lasičiakom rozišli? Spomínam si, že som čítal o vašom zasnúbení a potom nič viac.“ Venoval jej šibalský pohľad, ktorý nasledovalo predstierané trucovanie. „Dokonca som mal vybratý pekný darček.“

Hermiona na neho zazrela, ale uspokojila sa s pretočením očí, keď sa len uškrnul. „Existovalo veľa maličkostí, o ktorých som si myslela, že dokážeme vyriešiť.“ Odfrkla si. „Teraz viem, že to bolo odo mňa hlúpe, keď som očakávala, že sa zmení. Strávila som sedem rokov tým, že som sa ho snažila naučiť, aby nebol zabednený. Prečo by manželstvo niečo zmenilo? Potom… potom sme zistili, že nemôžem mať deti.“

Draco rozptýlená pozornosť sa okamžite vrátila k nej, ale nič nepovedal, ani keď zostala ticho dosť dlho na to, aby mu dala šancu.

„Myslím, že ty rozumieš lepšie,“ pokračovala, smutne a trochu zatrpknuto. „Čistokrvnému tvojho formátu by nedovolili mať neplodnú ženu. A Ron, nuž, bolo prirodzené, že ho to rozrušilo; nás všetkých. Ani nebol rozrušený tým čistokrvným spôsobom. Myslím, že to bolo tým, že vyrastal vo veľkej rodine a napriek tomu, že sme sa o tom vlastne nikdy nerozprávali, obaja sme tak dajako očakávali, že jedného dňa budeme mať veľa detí.“

„To kvôli tomu ste sa rozišli?“

„Nie, to nebolo tým.“ Mrzuto sa zasmiala. „Prekonal to. Len ja som mu nedokázala odpustiť za to, že bol taký naštvaný, keď to prvý raz zistil. Občas povie niečo, veď vieš. Niečo, čo nemyslí vážne a niečo, čo by nepovedal, keby mal ústa nejako spojené s mozgom. Sklamala som sa v ňom a sklamala som sa v sebe. Zostala som paranoidná, že všetko, čo povedal a urobil, bolo nejako pohŕdaním a znevažovaním a potom som si bola istá, že bude mať po krk neplodnej ženy a bude hľadať niekoho, s kým by mohol deti naozaj mať, a potom sa všetko tak dajako rozpadlo. Po nejakom čase sme nedokázali vystáť byť s tým druhým v jednej miestnosti.“

„Na manore sa zdalo, že ste spolu v pohode.“

Odmávla ho rukou. „Bolo to pred rokmi. Sme znova najlepšími priateľmi. Len nie sme a nikdy nebudeme pár.“

„Myslím, že som bol dosť krutý,“ zamrmlal zadumane Draco, „keď som ti nanútil Scorpiusa a ty nemôžeš byť sama matkou.“ Pokýval hlavou a potom sa zdalo, že sa napriamil a rozhodol. „Pretože si mi povedala takú osobnú vec, myslím, že ti opätujem láskavosť a dodržím svoj sľub, že ti porozprávam o Scorpiusovi.“

Hermiona sa predklonila. „Povedal si, že je chorý.“

Draco dlho mlčal. „Nemyslím, že sa to dá jednoducho vysvetliť,“ povedal pomaly. „Domnievam sa, že by som ti mal povedať to, čo už vieš. Po návrate na Rokfort a dokončení záverečného ročníka som šiel na prázdniny a žil záhaľčivý život rozmaznaného, bohatého playboya. Možno by som stále tento život žil, kebyže moja rodina nie je v problémoch. Môjho otca omilostili, ako vieš, ale meno Malfoy bolo očiernené, naši spojenci sa rozpŕchli a naše peniaze použili na náhradu škôd. Bolo mi to ukradnuté, pokiaľ som mal dosť peňazí, aby som žil ľahký život, na ktorý som bol zvyknutý. Môj otec začínal byť na mňa nahnevaný a požadoval, aby som sa oženil. Synnove som stretol v Gothenburgu a okamžite sme sa zamilovali. Bola čistokrvnou z údajne bohatej a mocnej rodiny, ale môj otec po svadbe zistil, že jej rodina je vo finančnej tiesni, takže naše manželstvo nemalo takmer žiadnu cenu. Minimálne z našej strany.

Nezáležalo mi na tom. Boli sme zamilovaní a jediné, čo sme robili, bolo cestovanie a organizovanie skvelých večierkov a boli celé týždne mimo, závislí na Kentaurom kvete.“ Hermiona už o tej droge počula; bolo to niečo, čo pestovali kentaurovia a používali pri svojich obradoch. Pre čarodejníkov bola vysoko návykovým halucinogénom. „Potom Synnove otehotnela a ja som ju okamžite priviedol domov na manor. Čo som si nikdy neuvedomil, bolo, že Synnove nikdy neprestala s ohnivou whisky alebo s drogami.“ Ignoroval Hermionine pobúrené zalapanie po dychu. „Tiež brala špeciálny druh liekov. Rodina Synnove mala ďalšie malé tajomstvo a to, že veľmi často produkovali motákov. Synnove brala špeciálny rodinný elixír a vykonávala rituály, aby sa uistila, že plod sa magicky vyvinie.“

Hermiona mala ruku na krku a príšerne zbledla. „Ale to je…“

„Pššt. Keď sa Scorpius narodil, neuvedomili sme si, že je niečo zle. Kým Scorpiusovi neboli dva, stále som si nevšimol, že niečo nie je v poriadku.“ Pošúchal si koreň nosa. „Neuvedomil som si, že hoci ja som bol svojím synom uchvátený, Synnove nebola. Vždy som vedel, že nechce deti. Ja som o tom rozmýšľal, ale nebolo to tak, že som v tom čase vážne chcel dieťa, ale bol som tak zamilovaný do svojho syna, že som veril, že musí byť aj ona. Neuvedomil som si, že ho porodila a potom sa vrátila k svojim večierkom. Sotva ho videla raz do mesiaca, možno ani to nie. Pre ňu bol povinnosťou, nie dieťaťom.

O Scorpiusa sa starala moja matka a to bolo šťastie, pretože bez mojej matky by za neho väčšinou zodpovedali domoví škriatkovia. V dvoch rokoch ešte nevedel rozprávať. Nedokázal komunikovať s inými ľuďmi. Neuvedomil som si, že je niečo zle. Napokon, čo som vedel o deťoch? Vedel chodiť, vedel sa hrať, tak čo, ak zízal do ničoty a neobjímal sa či nebozkával alebo zjavne nepočul nič, čo som povedal? Moja matka posielala po jedného liečiteľa za druhým a nakoniec poslala po jedného z mesta, z ktorého pochádzala Synnove.

Ten doktor okamžite poznal, čo je zle. Lieky, ktoré brala Synnove, sa postarali o to, že Scorpius má mágiu. A má jej toľko veľa, že to jeho telo ledva dokáže zvládnuť. Je to defekt. Choroba. Deti, ktoré sa s ňou narodia, vidia veci, ktoré my vidieť nedokážeme, počujú a zažívajú veci, ktoré nedokážu pochopiť. Sú ovládaní svojou mágiou. Žijú v inom svete a sotva existujú v našom. Nevedia rozprávať, sotva s nami komunikujú, ich kúzla nikdy nefungujú tak, ako by mali, a väčšinou počas dospievania úplne zošalejú. Bol som zničený. Veril som, že v tej chvíli som stratil svojho syna.

Ale ten liečiteľ prišiel len taktak včas. Zdá sa, že počas najskoršieho vývinu dieťaťa existuje malé okno, kedy sa to dieťa dá vytiahnuť z bdelého sna, v ktorom žije. Keď sa vytiahne z tranzu, musí sa po celý čas neustále sústrediť na tento svet. Liečiteľ nám pomohol z toho tranzu Scorpiusa vytiahnuť a po celý rok, najťažší rok môjho života, bol niekto ustavične Scorpiusovi pri boku, každú bdelú chvíľku strávil tým, že sa učil rozprávať, učil sa čítať, nútili sme ho recitovať pravidlá a históriu a čokoľvek, aby sme ho donútili zostať s nami. Spoznal som svojho syna po prvý raz v živote a nemohol som uveriť, že existuje nejaký Malfoy, jeden z tých Bad Faith, tak milujúci a sladký. Poznal ma, dokonca po dvoch rokoch života lapený v jeho tele, lapený medzi svetmi, vedel, kto som.“ Draco mal kamenný výraz, ale mohla vidieť úžas v jeho očiach. „Ako rástol, začínal upadať do tranzu menej a menej, ale zakaždým, keď sa tak stalo, bol jediným riešením fyzický šok.“

Hermina nad tým dôkladne rozmýšľala, dávala si dokopy to, čo videla a zažila. „Nikdy som o takej chorobe nepočula.“

„Volá sa Vigilio-Somnium, bdelý sen, a je mimoriadne vzácna. Telo čarodejníka sa formuje normálne, ale rozvíja nadbytok mágie. Normálne môže byť čarodejník mimoriadne mocný, ale jeho telo sa vyvíja spolu s mágiou, aby ju zvládlo. Pacienti s Vigilio-Somnium nevytvárajú žiadne fyzické spojenia či vzťahy s ich mágiou, ktoré by mali, pretože prirodzene nemali byť takí mocní. Keď sa to stane, je to vždy spôsobené neprirodzene, cez nejaké kúzlo alebo rituál alebo manipuláciou našej mágie.“ Uškrnul sa. „Vážne poznáš niekoho okrem Scorpiusa s touto chorobou.“

„Koho?“ spýtala sa Hermiona, úplne zaskočená.

„Lunu Lovegoodovú.“

Hermiona sa sprudka nadýchla.

„Liečitelia ju z toho vytiahli, keď bola malá, ale smrť jej matky ju vrhla späť do tranzu a z času na čas do neho čiastočne upadá. S dostatočným sústredením a keď sú dosť starí, aby spoznali, kedy do tranzu upadajú, dokážu sa vytiahnuť sami…“

„Nikdy nespomenula…“

„Prečo by mala? Hej, som supermocná čarodejnica, ale nemôžem použiť všetku svoju mágiu, takže žijem čiastočne v tom svete a nerealite, ktorú nedokážete vidieť. Nikto neveril ani tým najpríčetnejším veciam, čo rozprávala.“

Hermionu to trochu pobavilo. Draco znel takmer ako keby Lunu bránil, teraz, keď veril, že jeho syn bude  jedného dňa zdieľať posmech, aký tá čarodejnica zažila. Premýšľala, koľkokrát sa mladý Draco Lune posmieval. Ako veľmi to teraz ľutoval?

Hermiona sa zrazu zarazila v listovaní knižkou. „Aha, super, je tu nový príbeh!“

„Hmm?“

„Moja kniha Príbehov barda Beedla má nový príbeh.“ Nedočkavo sa usadila, aby si ho prečítala. „Ale je to zvláštne, obvykle sa aktualizuje, len keď čítam alebo počujem nový príbeh v inej krajine.“ Príbeh bol napísaný tučným, ozdobným písmom, ktoré nikdy predtým nevidela. Prelistovala na jeho koniec, ale Dumbledorov podpis chýbal.

Odkašľala si. „Mnoho rokov po tom, čo založili Rokfort, ale veľa rokov pred vojnou goblinov, Salazar Slizolin, čarodejník vysokého veku a veľkej slávy, sa vydal na cestu, aby navštívil svojich študentov a zúčastnil sa pohrebu slávneho Godrika Chrabromila. Keď cestoval krajinou, vítalo ho množstvo veľkých aj malých hadov a všetci tvrdili, že na zem prišli mágiežrúti…“

Hermiona sa odmlčala, aby pozrela, oči dokorán, na Draca. Ale Malfoy len prikývol, aby pokračovala, tvár zmrazená v neutrálnom výraze. „Salazar Slizolin bol veľmi znepokojený a spýtal sa, kto títo mágiežrúti sú a ako vyzerajú. 'Ako žena v smrteľnom rubáši,' odpovedali hadi. „Ako orlovia z dymu. Ako Trojhlavec majú tvár pre každú sudičku.'“ Hermiona sa zarazila. „Každú sudičku?“

„Tri sudičky,“ úsečne odpovedal Draco.

„Len kontrolujem,“ neprítomne prikývla Hermiona a pokračovala v čítaní. „'Skadiaľ pochádzajú?' spýtal sa Salazar a hadi odpovedali s ďalším zasyčaním. 'Prišli ako orli a sovy a zatriasli zemou, kde sme sa skrývali.' 'Čo mám urobiť?' spýtal sa Salazar. 'Ukry svoje vajíčka, inak ich zničia. Útoč nie so svojím talentom, inak si na ňom pochutia. Vycer svoje tesáky a zaútoč.' Salazar rýchlo prijal túto radu a náhlil sa do Rokvillu, kde mu v ústrety pribehli jeho študenti, vyobliekaní na pohreb, ale žiariaci talentom.

'Moje deti,' pozdravil Salazar, pretože niektorí z nich boli jeho potomkami, 'musíte sa ponáhľať späť do hradu.' Ale deti odpovedali: 'Veľký pane, musíme ísť s Godrikovými deťmi odniesť jeho telo na Rokfort.' Godrikovi študenti stáli opodiaľ a mnohí z nich sa narodili muklom. Salazar sa znova a znova pokúšal ich presvedčiť, no hoci mal obrovský talent, telesne už zostarel a keď hovoril a mágiežrútoch, mysleli si, že je slabomyseľný a tak odišli. Salazar mohol zostať len v Rokville, pretože z toho veľkého hradu bol vykázaný, a čakať na návrat svojich študentov.

Ale čakal zbytočne, pretože keď dopadla noc, len tí, ktorí sa narodili muklom, sa vrátili, plakali kvôli tomu, čo videli. 'Pane, pane!'  kričali. 'Obrovská bytosť ako žena v rubáši na nás na planine zaútočila a bola ako orol z dymu a ako Trojhlavec mala tvár pre každú sudičku; zaútočila a boli sme bezmocní. Pohltila našich bratov, každého jedného a nás nechala len preto, aby sme ten príbeh odniesli domov.' 'Úbožiaci!' vykríkol Salazar, pretože veril, že utiekli a nechali svojich bratov zomrieť. 'Hanební priatelia! Opustili ste svojich blížnych a nepriniesli ste mi ani ich telá, ktoré by som mohol pochovať.' A vo svojej zúrivosti zaútočil na tých narodených z muklov. Na každého jedného.

A potom si k svojej hrôze Salazar uvedomil, že medzi tými, ktorých zabil, bolo dieťa čistej krvi, jedno z jeho vlastných, a to dieťa zvierala v náručí žena narodená muklom. Šialený zármutkom Salazar vzal telá muklorodených a zviazal ich mágiu s hradom Rokfort, prinútil ich talent, aby odohnal mágiežrútov. A v Tajomnej komnate vytvoril príšeru z kovu a vdýchol jej svoj posledný dych, prikázal jej, keď umieral, aby zničila mágiežrútov a zahnala ich späť na oblohu.

Príšera sa zdvihla a bola mocná a desivá a mágiežrúti prišli, pretože ich privolala, ale keď sa pokúsili pochutnať si na kovovej príšere, tá do nich zaťala tesáky a pazúre a úplne ich zničila. Príšera postupne zosilnela, dychtila po krvi, a keď odohnala posledného mágiežrúta späť na oblohu, obrátila sa na tých s talentom, pretože nemala žiadneho pána. Keď Rowena Bystrohlavová videla tú obrovskú tragédiu, ktorá mala dopadnúť na tých, ktorých milovala, privolala Salazarovho ducha a prosila ho, aby tú príšeru zničil, ale Salazar ju len uložil k spánku a vrátil sa do svojej komnaty.

Rowena, v obavách, čo by sa stalo, kebyže sa tá príšera znova prebudí, cestovala po krajine a očarovala zem, aby sa zatriasla strachom, ak sa tá príšera znova prebudí.

Koniec.“

Hermiona sedela veľmi nehybne, srdce jej uháňalo míľu za minútu, myseľ preskakovala z jednej témy na druhú.  Stonehenge. Rokfort. Scorpius. Tajomná komnata. Tri nepriame pokusy o prevzatie moci. Triasť sa strachom. Synnove. Orlovia z dymu. Žena narodená muklom. Tvár pre každú sudičku.

„Myslíš, že je to pravdivý príbeh?“ spýtala sa veľmi obozretne, jazyk mala ako z olova. „Popis bol príliš dokonalý. Pasovalo to.“

Draco si zamyslene poťapkal po spodnej pere, jej bledú tvár vôbec nepustil z očí. „Po celý tento čas brali deti. Zamyslela si sa vôbec, prečo nikdy nezaútočili na Rokfort? Vieš, že sú nablízku dosť dlho.“

„Stonehenge, aveburský komplex a Calanais a kamenný kruh Machrie Moor. Triasli sa strachom,“ zašepkala. „Synnove. Povedal si mi, že Synnove spôsobila Scorpiusovu chorobu, ale ty by si si nemal na Synnove pamätať.“

Doširoka sa usmial. „Už dávno som podnikol kroky, aby som zrušil akékoľvek magické spojenie, ktoré ku mne mala. Ale Scorpius si na ňu skutočne nespomína.“

„Žena zrodená z muklov zvierajúca dieťa čistokrvných. Muklorodení povedali, že mágiežrúti ich nechali na pokoji, prečo by dovolili nejakému čistokrvnému dieťaťu odísť?“ Pozrela mu priamo do tváre. „Toto je tvoj príbeh. Objavil sa, pretože si sa dotkol mojej knihy. Dva roky si ma prakticky sledoval. Stále si ma žiadal, aby som bola Scorpiusovou opatrovateľkou, podplácal si, vyhrážal sa. Vedel si o tomto. Vedel si, že prídu jotnarovia skôr, než tie príšery vôbec zaútočil.“

Nenamáhal sa to poprieť. „Rodina Malfoyov má veľa príbehov a legiend a medzi nimi je sekcia o magických varovaniach. O veciach, ktoré vždy vyhľadávame, aj keď si vôbec nespomíname, pred čím nás varujú.“

„Prečo si to nikomu NEPOVEDAL? Prečo… nie, počkať,“ vydýchla, myseľ jej zúfalo docvakávala veci na správne miesto. „Zhorší sa to, však.“

„Nemal som žiaden dôkaz,“ odsekol Draco. „Bol by som ako Salazar, rozprával by som príbeh, ktorému by nikto neveril.“

„Nie, to ti neberiem. Niekto by počúval a keď by tie únosy začali, boli by sa ti plazili pri nohách a žobrali o tvoju pomoc. Musí tu byť niečo iné…“  Zrazu vyskočila na nohy, prútik vytiahnutý len, aby jej ho vyrazil z ruky skôr, než ho stihla zdvihnúť. Pohol sa tesne predtým než ona.

Vrhla sa po prútiku, ale Malfoy ju zadržal, takmer bodyčekom, a hodil ju na jej lôžko, pritlačil svojou váhou. So zajačaním ho odstrčila.

„Pššt, zobudíš Scorpiusa,“ zašepkal náhlivo, chytil ju za ruky a prišpendlil jej ich nad hlavou. Nebola taká hlúpa, vedela, že umiestnil umlčovacie kúzlo v tej sekunde, ako si dala veci dohromady.

„Ty netvor! Čo si urobil?“

„Ty mi povedz.“ Uškrnul sa na ňu, dych horúci na jej tvári. „Ty si to bystré dievča.“

Zavrčala nad tou výzvou. „Povedal si to sám! Tvoja rodina mala problémy. Nemali ste vplyv ani moc, ako ste kedysi mávali. Presunul si Samhain na Malfoy manor, kde si mal priamu kontrolu nad každým, kto tam bol. Nepozval si svojich spojencov, pravdepodobne si ich varoval, aby sa mu vyhli. U Merlina, ty si pre nich pripravil takmer bufet, však? Jeremy mal pravdu! Zbavoval si sa opozície a ľudia si na nich ani nespomínali!“

Pokúsila sa ho odtlačiť, ale bol jednoducho príliš ťažký. Ako Lucius pred ním, aj bol Draco samý sval. Zadychčaná od tej snahy pokračovala: „Ale niečo sa pokazilo, však.“

„Ty si sa pokazila,“ zasyčal Draco, prsty bolestivo zvierali jej zápästie. „Deti vôbec nemali byť v nebezpečenstve. Uháňala si za Potterom, keď si mala zostať s mojím synom! Ja by som ťa vzal k deťom a tie by boli v bezpečí! Je to tvoja chyba!“

„Si šialený!“ zakričala na neho. „Ako som ich mala ochrániť? Všetky? Vážne si myslíš, že Scorpiusa ochráni, keď je so mnou? Bola som zranená a zomierala som na manore kvôli nemu a oni mi ho jednoducho vytiahli z náručia! Prečo si ich nevzal na Rokfort? Vedel si to! Vedel si to, ty bastard, a nevzal si ich tam!“
„Nemohol som…  boli návnadou!“

„Návnadou! NÁVNADOU! Ty zasraný bastard!“

Mačkal jej ruky, až kým nevykríkla. „Vieš, čo to znamená byť lord Malfoy?“ vykríkol pomedzi zaťaté zuby. „Je to trest. Byť lordom Malfoyom je obeť. Lordstvo vylepšuje magickú moc a schopnosti, zaostruje zmysly a napodiv, intenzívne rozširuje intuíciu, to všetko v mene ochrany rodiny. Cenou za to je to, že lord Malfoy je magicky zviazaný, aby jednal len v najlepšom záujme malfoyovského klanu.“

„Tak čo?“ dychčala, snažila sa mu vykrútiť.

„Takže strávim zvyšok svojho života ako služobník svojho mena, až kým nenastane čas a ja si nevyberiem nasledovníka.“
„Úbožiatko,“ zasyčala, prakticky mu napľula do tváre, nie celkom istá, čo naznačuje. Pustil jej jednu ruku a chytil ju za hrdlo. Okamžite mu zaútočila na oči a on ju musiel znova stisnúť.

„Znamená to, že nič a nikto, bez ohľadu na to, čo cítim, nebude dôležitejšie než rodinná česť. Znamená to, že urobím čokoľvek, ČOKOĽVEK, bez ohľadu na to, že je to proti mojim názorom a mojej prirodzenosti, ak je to v najlepšom záujme mojej rodiny. Kvôli moci. Kvôli vplyvu. Kvôli víťazstvu. Podplácal som, vyhrážal sa, vraždil som. Urobil som zo seba kurvu, ak to bola jediná možnosť. Znamená to, že som zviazal ženu proti jej vôli, aby som chránil svojho syna. Znamená to, že som pripravil nepriamu vraždu ženy, ktorá bola mojou manželkou. A tiež to znamená, že budem magicky povinný zabiť svojho milovaného syna, ak nevyrastie zo svojej 'nedokonalosti'.“

Hermiona ho počúvala s rastúcou hrôzou. „Ty by si… Scorpiusa…“

Dracova tvár bola chladná. „Dal som príkazy otcovi, aby vzal Scorpiusa a utiekol, keby niekedy táto potreba nastala.“

„A Synnove?“

„Nič som necítil. Lordstvo zabilo všetky moje city k nej. Bola bezcenná.“ Postavil sa, drsne ju potiahol so sebou. Zdvihol jej knihu a strčil jej ju. „Dobrá práca, Hermiona. Poskytla si mi dôkaz, ktorý som potreboval, aby som prinútil zvyšok tých starých bláznov, aby nasledovali muklov. Tí starí nespochybnia originálne Príbehy barda Beedla či príbeh o Slizolinovi. Teraz zamierime na Rokfort, a ak cestou zmiznú jeden či dvaja čarodejníci, pochybujem, že si to niekto všimne.“

„Myslíš, že dovolíme, aby ti niečo takéto prešlo?“

Usmial sa na ňu, pomaly a  zlovestne. „Spôsobíš mi problémy a ja ti vezmem Scorpiusa.“

Hermiona v hrôze stuhla, hruď jej zovrelo a s cvaknutím zaťala zuby skôr, než mohla začať prosiť, ako ju k tomu nútil jej mozog. Stála tam, sťažka dýchala. Malfoyov úsmev sa rozšíril a obmotal si jednu kučeru okolo prsta, potiahol a pustil. „To je moje dievčatko.“

So zúrivým zasyčaním pri pohľadu na víťazstvo v jeho tvári sa mu vykrútila. Náhodne pozberala svoje poznámky a utiekla zo stanu.


*Kapitola 4*: Časť 4 zo 7 (1/2)



Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: arabeska;   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii

Rating: 16+ (překládáme cenzurovanou verzi) 

 

Připomínáme, že tuto povídku napsala Gravidy. Pamatujte na to, než si utvoříte jakékoliv závěry. Doufáme, že se vám bude líbit!


Ospravedlňujem sa za meškanie, nestihli sme to k narodeninám. Takže LadyF ešte raz všetko najlepšie!




*Kapitola 4*: Časť 4 zo 7 (1/2)

 

"Jeremy! Jeremy!"

"Hunmh."

Moták driemal a slintal na svoje grafy a tabuľky v hlavnom stane, kde sa skoršie toho dňa konalo stretnutie. Hermiona si ho s trpezlivým zamračením prezerala, ale potom tak silno ako mohla treskla knihou o stôl. Muž sa trhnutím vzpriamil a trápne prenikavým hlasom zapišťal:

"Krucinál, Hermiona!" Sťažka dýchal, kým si košeľou čistil okuliare. Na čele mal otlačený uhlomer.

Bola príliš vzrušená, aby rozprávala súvisle. "Pozri! Pozri! Tunák. Čítaj!"

Podozrievavo sa na ňu zamračil, ale vzal si tú knihu kvôli jej ošúchaným okrajom s úctou, ktorá ju zahriala pri srdci. Rýchlo príbeh preletel.

"Nuž?" spýtala sa.

"Troya," potichu prehovoril. "Zožeň Troya. Je tamto v komunikačnom stane."

Hermiona sa zaksichtila.

Jeremy pretočil očami. "Hej, som len pokorný moták. Mágia nie je mojou silnou stránkou. Troy nie je génius ako my, ale je zasrane dobrý v magickej teórii."

Oprela si bradu o hánky a usmiala sa. "Vieš byť taký skromný."

Jeremy si preleštil nechty o svoju košeľu. "Jedna z mojich príťažlivejších vlastností."

Troya bolo treba trochu prehovárať, aby ju nasledoval. Po celý čas sa tváril nahnevane a podozrievavo, hlavne keď sa prihlásili ďalší vojaci a chceli ísť miesto neho.

"Čo má byť?" spýtal sa prosto, keď na neho Jeremy zamával bez toho, aby vzhliadol od knihy.

"Prestaň s tým, Troy. Je muklorodená, rovnako ako ty."

Troy sa uškrnul, ale posadil sa.

Na jeho otázku odpovedala Hermiona. "Je to starý príbeh predávaný generáciami čistokrvných rodín. Keď sa knihy dotkol Draco Malfoy, ten príbeh sa zapísal. Rozpráva o tom, čo on vedel a my nie. Všetko vysvetľuje: prečo Stonehenge pulzuje, prečo ma preklial, aby som dozerala na Scorpiusa, ako to, že Lucius s Narcissou vedeli, že si majú vtedy na manore na boj s jotnarmi priniesť muklovské zbrane. 

"Ja som taký blbec," zaklial Jeremy a plesol sa po čele. "Vôbec ma nenapadlo sa nad tým zamyslieť. Hlupák! Hlupák! Hlupák!"

"Preklial ťa?" vypäl sa Troy.

"Videl si ju motať sa okolo toho Malfoyovho fagana, nie? Malfoy ju preklial, takže bude musieť chrániť to decko, nech sa deje čokoľvek."

"Krucinál!" zavrčal Troy. "Prečo ste mi to nepovedali?"

Jeremy bezmocne pokrčil plecami. "Správala sa, ako keby to mala pod kontrolou. Nebola kvôli tomu skutočne znepokojená. Myslel som, že jej niekto pomáha, alebo si to vyrieši sama. Som len moták."

Hermiona sa mračila do ticha, kým na seba zízali.

"Pozri sa na ten príbeh," náhlil nakoniec Jeremy svojho priateľa, neschopný sa ovládnuť. "Je tam čistokrvný, ktorý prežije, nuž na chvíľu, pretože ho ochraňuje muklorodené dievča."

Troy si knihu opatrne vzal. Po celý čas si Jeremy s Hermionou vymieňovali nemé posunky.

"Čože je toto zač?" spýtal sa Troy, keď prelistoval knihou a pretočil ju, aby sa pozrel na obal.

"Kniha pre bardov. Automaticky zaznamenáva príbehy a piesne, ktoré bard alebo vlastník počuje."

"A Malfoy vedel, že sa ten príbeh objaví a nechal ťa ho nájsť," vydedukoval Jeremy.

Troy pokrútil hlavou. "Nesedí to. Salazar spomína študentov," poťapkal po stránke. "Jasne tu stojí, že je s niektorými príbuzný."

"Ale pozri sa na zvyšok," prela sa Hermiona. "Pochybujem, že by nás jotnarovia chceli naštvať, keď videli, čoho je schopný len jediný z nás. Tentoraz sa snažili byť ľstiví."

"Kurníkšopa." Jeremy si pretrel rukou spánkom zalepené oči, kým Troy dočítal. "Si si istá, že to na nás Malfoy neprichystal?"

Hermiona pokrútila hlavou. "To je ten problém, som si prekliato istá, že nás má presne tam, kde nás chce mať. Myslím, že príbeh je pravdivý. Myslím, že dôkazom bude, či zaútočia na Rokfort alebo nie. Nie je možné, aby sa ho dobrovoľne zriekli."

"Súhlasím, že by sme mali o Rokforte zistiť viac, ale ako nám to nakoniec pomôže?" uvažoval Troy.

"Malfoy sa mi priznal, že prahne po moci, že urobí čokoľvek, aby jeho rodina znovu nadobudla prestíž. Ten príbeh hovorí, že Slizolinova kovová príšera nemá pána. Myslím, že Draco Malfoy zamýšľa byť tým pánom. Ale ak chceme s týmito vecami bojovať, akú inú možnosť máme, než ju vzkriesiť?"

"Počkaj, počkaj, počkaj, ak ide po tej kovovej príšere, prečo už si pre ňu skrátka nešiel?" spýtal sa Jeremy.

"Asi to skúsil. Ale do Tajomnej komnaty sa dokáže dostať len jediný človek."

"Harry Potter," automaticky povedal Troy.

Nie celkom pravda. Už viac nie. Ale nikto iný nevedel o viteáloch či o ich zničení. Harry už viac nedokázal hovoriť hadím jazykom, ale mať počas dospievania v hlave kúsok duše šialenca zanechá svoju stopu. Stále mu dokázal rozumieť.

Hermiona prikývla. "To je tiež časť, ktorej nerozumiem. Harry je jediný, kto sa dokáže do komnaty dostať. Takže je logické, však, že Harry je tiež pravdepodobne jediný, kto by mohol kovovú príšeru ovládať – ak sa vôbec ovládať dá."

Jeremy si zamyslene obhrýzal nechty. "Ale Malfoy je čistokrvný. Mohol by jednoducho predpokladať, že keďže je Potter polovičný, nedokáže tú vec kontrolovať."

"Počítam, že ak budeme mať šťastie, vôbec ju nebudeme musieť použiť. Ak dokážeme prísť na to, ako funguje, môžeme ju zduplikovať," vyhŕkla vzrušene Hermiona.

"Skutočne si myslíš, že máme toľko času?" posmieval sa Jeremy. "Chcem povedať, som síce geniálny, ale nie až tak geniálny."

Pokrčila plecami.

"Pozrite, nemal som nič hovoriť," pomaly priznal Troy, "ale čata dva je na ceste, aby sa s nami stretla. Vezmem túto knihu generálporučíkovi. Odporučím, aby sa čata jedna, tri a štyri znova spojili."

"Čata dva?" spýtala sa Hermiona. "To je…"

"Áno, je s nimi Harry Potter." Troy sa nervózne rozhliadol a zašepkal. "Hovorí sa, že našli čarodejníka, ktorého mágia dokáže jotnarov zraniť."

"Nie je to Harry?" zalapala po dychu Hermiona.

"Nie, nie je to Harry Potter," uistil ju Troy. Premýšľavo si ju prezeral. "Taktiež ma zaujíma to kúzlo, ktoré na teba použil Draco Malfoy. Povedala si, že si nespomínaš, že by ťa preklial. Nebolo to v ničom, čo si prijala. Všetky stopy po ňom zmizli, keď ťa medičarodejníci dávali dokopy, ale čoskoro potom sa vrátilo." Prenikavo sa jej zadíval do očí. "Si tiež ohľadne toho kúzla neuveriteľne nerozhodná. Ešte si sa príliš nesnažila mu odporovať, dokonca ani podvedome."

Hermiona prekvapene zažmurkala a uvedomila si, že má pravdu. Vôbec sa nepokúsila voči tomu kúzlu bojovať. Namiesto toho, aby požiadala o pomoc, povedala Jeremymu, že je v pohode a má všetko pod kontrolou.

"Necíť sa zle. Tvoje telo si zjavne myslí, že tvoje pocity sú normálne. Nie si v stave bojovať s ním. Nechaj ma o tom chvíľu popremýšľať. Možno prídem na to, čo urobil." Troy zdvihol knihu a opustil ich bez toho, aby sa rozlúčil.

Jeremy si kriticky prezrel neporiadok, ktorý predstavoval jeho prácu, a vzdychol si. "Dnes večer už asi nič z tohto nedokončím."

Hermiona nervózne spojila ruky. "Hm, nevieš, či sa niekde môžem na noc zložiť? Tak dajako som vybehla z Malfoyovho stanu bez prútika a teraz sa poň nechcem vracať, keď som doručila jeho odkaz. Nemyslím si, že by mi dovolil odísť."

Mužovou tvárou prebehlo prekvapenie, ale prikývol. "Iste, mám niečo na práci, takže si môžeš vziať moje lôžko, ak sa nebojíš motáckych vší."

Mdlo sa usmiala, nie si istá tým, ako ten žart prijať. "Na čom si predtým pracoval?" spýtala sa, keď mu pomáhala pozbierať tabuľky a grafy.

"Nuž," odmlčal sa, aby si zhromaždil myšlienky, a dokonca skôr než prehovoril, všimla si v jeho tvári nadšenie pre jeho prácu. "S našou súčasnou technológiou sa nedokážeme dostať príliš ďaleko do vesmíru, ale vždy myslíme dopredu. Jedna z vecí, o ktorej premýšľame, je, povedzme, čo keby sme leteli do vesmíru a zrazu by sme sa ocitli v búrke meteoritov alebo niečo také. Ako vyčistíme cestu kozmickej lodi od trosiek? Pracujeme na laserovej technológii, aby sme ten problém vyriešili, a to s rôznymi stupňami úspechu." Pozrel sa na ňu úkosom, ako keby zvažoval, koľko jej toho môže povedať. "Suprové je, že laser je niečo, čo by tiež mohlo zdvojnásobiť ochranu Zeme samotnej. Povedzme, že k zemi mieri obrovský meteorit ako vo filmoch. Dokážeme zostrojiť laser, aby sme ho vyparili skôr, než sa taký meteorit stane pre nás hrozbou?" Otočil sa, aby sa na ňu uškrnul.

"Teraz premýšľaš, či môžeš použiť laser na to, aby ste zostrelili relatívne malý lietajúci cieľ," odhadla Hermiona.

Jeremy prikývol. "Zostrelíme tých bastardov z oblohy, ak budeme môcť. Na zemi ich zostreliť nemôžeme."

"A dokážete to?"

"Zostreliť ich? Ak dostaneme loď na mušku, určite to skúsime. Naše lasery nedokážu ešte zostreliť meteority, ale mohli by byť schopné dať dole loď."

Jeremyho stan, hoci väčší ako normálne stany, nebol vôbec magický, to dokázala posúdiť.

"Dopekla že nie," potvrdil, keď to spomenula. "Nedovolím, aby niečo z tých magických sračiek, bolo v blízkosti môjho vybavenia."

Stan bol šokujúco 'zabývaný' na niečo, čo bolo postavené pred dvoma dňami. Všade sa nachádzali prístroje a papiere. Na jednej strane stálo veľké lôžko a vedľa neho batožina. Na strane druhej chatrne vyzerajúci rozkladací stôl a stolička. Vzduch vo vnútri voňal ako čerstvý vinylový stan a trochu po cigaretovom dyme.

"Si si istý, že ti nebudem vadiť?" pokorne sa spýtala Hermiona.

"Áno! Áno!" Jeremy náhlilo upratoval lôžko. "Cíť sa ako doma."

Dal jej čisté pyžamo a nervózne ukázal na lôžko, než vycúval zo stanu. Práve schmatla spodok svojho trička, aby si ho vyzliekla, keď strčil hlavu znova dnu a ona nahlas zhíkla "jíp". Jeremyho tvár očervenela.

"A-a žiadne krádeže vojenských tajomstiev!" vykoktal a zdrhol.

*****

Pozvoľna ju prebudili tlmené hlasy. Pootvorila jedno oko, aby zažmúrila na dvoch mužov, ktorí nad ňou stáli. Bola tma ako vo vreci, ale začula Troya mrmlať diagnostické kúzla a nejasne videla, ako sem a tam švihá prútikom.

"To je vážne hrubé," zavrčala a ešte viac sa zamotala pod deky, "vrhať kúzla na spiacich ľudí."

"Pššt," zašepkal Troy. "Myslím, že sme zistili, ako Malfoy to kúzlo ukotvuje. Spi."

*****

Keď sa znova zobudila, Jeremy sa neúspešne snažil prehŕňať svojimi vecami. Odstrkával veci nabok a ona sa zamračila, keď videla, ako rozťahuje na zemi spacák.

"Čo -se?"

Prikrčil sa a zašepkal. "Prepáč, Hermiona. Nechcel som ťa zobudiť."

"Čo-a deje?"

"Len idem spať."

"Nie-a zemi," zahučala do vankúša. "Poď sem. Na po-teľ. Zme-íme sa."

"Ach…"

"No tak." Nadvihla okraj deky.

Dlho váhal, dosť dlho na to, aby takmer znova zaspala, ale potom sa pomaličky priblížil a vkĺzol pod prikrývky, ako keby sa bál, že je levica, ktorá by na neho zaútočila, keby sa pohyboval príliš rýchlo. Bolo tam veľa miesta, ale ona spokojne zahmkala a pritúlila sa k nemu. Keď zostal veľmi napätý, trochu ju to prebralo.

"V poriadku?" spýtala sa potichu. "Chceš, aby som sa odtiahla?"

"Ehm, len neviem posúdiť, či si skutočne hore alebo nie. Mohla by si ma ráno zabiť."

Potichu sa zasmiala, čo sa zmenilo v zívnutie. Pokrútila hlavou, posunula sa nahor popri jeho boku a on sa konečne začal uvoľňovať. Bol milý a hrial a voňal po čerstvej sprche.

"Hádaj čo," zašepkal. "Na Rokfort a Rokville nezaútočili. Ani k jednému sa jotnarovia nepriblížia."

"To je báječné," zašepkala. "Vážne si tvrdo pracoval, ty to vieš. Obdivujem to."

Nakoniec sa úplne uvoľnil a objal ju rukou. Šťastne zahmkala a zdvihla hlavu. Chvíľu na seba pozerali, vzduchu bol priťažký možnosťami. Prstami uznalo prešiel po jej pokožke tesne pod tielkom.

Potom si zrazu odfrkol nad absurdnosťou situácie a obaja sa hlúpo zachichotali. Hlasno ju pobozkal na čelo a otočil sa k nej chrbtom.

"Už spi."

S úsmevom to urobila.

*****

"Dorazila čata dva!" kričal jeden z vojakov.

Hermiona vyskočila od raňajok a uháňala radami vojakov, ktorí skladali stany a balili všetko do džípov. Bežala na západnú stranu tábora, kde videla karavánu džípov a nákladných áut, ktorá ku nim prichádzala. Pokrikovala spolu s vojakmi a vzrušene mávala, a nie zbytočne, pretože čoskoro sa jeden z džípov oddelil a zamieril smerom k nej.

Poklesla jej sánka, keď spoznala za volantom ryšavú hlavu.

Džíp s revom zastavil, vojaci v ňom sa škerili nad jej ohromeným výrazom, a potom z neho vyskočil Ron Weasley v maskáčoch, okuliaroch a barete, AK-47 prevesená cez plece.

"RON!" zvýskla, keď ju strhol z nôh.

"Našiel som svoj zmysel!" zahlásil na celé kolo. "Našiel som svojich ľudí! Odteraz končím s aurormi a pridávam sa k vojsku. Títo chlapíci sú hustí! Pozri sa, dali mi zbraň."

"Ronald Weasley! Zo všetkých nezodpovedných…"  Otočila sa k vojakom. "Je to ako dať zbraň trojročnému decku."

Vojaci si pomysleli, že je hysterická.

Znova ho mocne objala. "Som tak rada, že si v poriadku! Keď si odišiel, jeden z aurorov sa pokúsil použiť letax a zabilo ho to a ja som si len mohla predstavovať, ako sa pokúšaš ku nám vrátiť a…"

"Som v poriadku. Úprimne, ešte som sa ani nedostal do blízkosti tých vecí. Strieľalo sa z diaľky, ale to je asi všetko." Ron ju stisol. "A ty si v poriadku? Počul som, že ťa ten bastard Malfoy prakticky uniesol."

"Som v pohode. Kde je Harry?" Naťahovala krk, aby mu nazrela ponad plece a rozhliadala sa po chýbajúcom treťom členovi.

"Je na jednom z nákladiakov," uškrnul sa Ron. "Ovečky ho všade nasledujú, držia sa ho, odmietajú ho opustiť. Je to chaos. Očakávajú, že ich znova zachráni."

Hermiona zastonala. "U Merlina, to je presne to, čoho som sa bála."

Poťapkal ju po chrbte. "Choď si pobaliť svoj tábor, či čo tu máte, a potom sa môžeš so mnou zviesť na Rokfort. Predpokladám, že keď sa čaty stretnú, zamierime priamo na hrad. Čarodejníci chcú udržať nákladiaky v chode magicky a kvôli ničomu nezastavíme, ak to bude v našej moci."

Pobozkala ho na líce a nechala ho jeho starostiam. Keď tu teraz boli chalani, cítila sa smelá a veľmi zúfalo chcela vidieť Scorpiusa, takže si šla zobrať svoj prútik od Malfoya.

Chvíľu zabralo blonďavé duo nájsť. Malfoy stál na kraji tábora a zízal do diaľky, očividne bez žiadneho dôvodu. Scorpius, ako si všimla s obavami, mal na sebe tričko bez nohavíc a pobehoval dookola a skvele sa bavil.

"Malfoy?" zavolala.

Scorpius ju uvidel a zapišťal radosťou, zajačal niečo, čo znepokojivo veľmi znelo ako "mama" a rozbehol sa smerom k nej.

"Scorpius!" ostro vyšplechol Malfoy, vôbec sa neotočil, aby sa čo i len na jedného z nich pozrel. Chlapec okamžite v šoku zastavil. "Stoj."

"Malfoy," unavene skúsila znova a urobila pár krokov k dieťaťu. Tentoraz pri jej nohách švihlo kúzlo a ona sa s výkrikom zapotácala dozadu, keď jej hlavu zasypal prach.

Scorpius v hrôze vykríkol a Hermiona sa zadýchane vystrela.

"Malfoy, čo sa krucinál deje?"

"Vyhýbaj sa môjmu synovi," vyštekol chladne a stále na ňu mieril prútikom.

Scorpius pozeral z jedného na druhého a hruď sa mu dvíhala v hrozbe plaču.

"Malfoy, desíš Scopriusa," prehovorila veľmi vyrovnane, premýšľajúc, čo sa dopekla dialo. "Ak sa chceš so mnou hádať, urob to niekde, kde to neuvidí." Začala rozumným tónom, ale skončila napätým zasyčaním.

"Nie. Nepokúšaj ma," odvrčal Malfoy. "Na, ber si prútik. Odviedla si svoju prácu, teraz odíď. Tvoja prítomnosť sa už viac nevyžaduje."

Jej prútik letel vzduchom a ona ho poľahky zachytila. "Čo sa deje? Prečo nie je Scorpius oblečený? Dostal ráno najesť?"

V Dracových očiach zažiarila neistota, ale potom stvrdli a on namieril prútik jej smerom. "Prikázal som ti odísť. Vráť sa k svojmu motáckemu milencovi."

Hermiona mala pocit, že jej brada narazí na špičky nôh.

"Malfoy," veľmi rozumne prehovorila. "Spala som v Jeremyho posteli…"

"JA VIEM!" vykríkol zúrivo. "Scorpius, poď sem!"

Chlapec urobil pár váhavých krokov smerom k otcovi.

Hermiona pokračovala, ako keby neprehovoril. "Spala som v tej posteli. Nespala som s Jeremym. Niežeby to, s kým spím, bola tvoja vec. Som len tvoja opatrovateľka. A jediný dôvod, prečo som v prvom rade spala v Jeremyho stane, bol ten, že som sa bála spať v stane, ktorý obýva istý blonďavý šakal s dvoma tvárami, s psychotickým plánmi na svetovú nadvládu, a ktorý by si kedykoľvek mohol vziať do hlavy, že mi urobí čokoľvek od prekliatia, zotročenia či zabitia v spánku až po zber mojich orgánov."

Blondiak jej venoval výraz naprostého zhnusenia. "U Merlina, ty si tak zasrane pokrytecká. Tak každým istá. Tak istá mnou!" Znel tak nahnevane.

"Prestaneš už? Skrátka prestaň. Ty ani nevieš, o čom vôbec rozprávaš!"

"Mne už nie je sedemnásť!" zareval na ňu, nesúvisle, pokiaľ zmätená Hermiona dokázala posúdiť. "Ja som sa zmenil! Dospel som! Ľudia majú dovolené zmeniť sa! Ale ty to nevidíš! Myslíš, že všetko zostáva rovnaké, ale to ty si tá, kto sa zmenil najviac zo všetkých! Stratila si svoju trpezlivosť, pretože pre teba sa svet nemenil dostatočne rýchlo, neprispôsoboval sa tvojim vlastným osobným ideálom, a teraz si tak zasrane chladná a cynická a zatrpknutá, že nedáš nikomu inému žiadnu šancu. Nenávidíš čarodejnícky svet a nenávidíš čistokrvných a myslíš si, že sme všetci úplne rovnakí."

Civela na neho s otvorenými ústami. "Stal si sa bipolárnym, keď som sa nepozerala? Alebo si včera v noci priveľa vypil a rozhodol sa, že bude sranda najačať na mňa náhodné nezmysly, pretože si mrzutý?"

"Neodpovedala si na žiaden z mojich listov! Odmietala si všetky moje ponuky a pokusy o zmierenie. Prišla si do môjho domu a napadla si mňa a moju ženu, keď som ti ponúkol prácu. A keď si odpovedala, nemohol som uveriť, že hovorím s tým istým dievčaťom. Vzdala si sa svojich snov a vzdala si čarodejnícky svet a vzdala si sa samej seba a to z teba spravilo skutočne skazeného človeka."

Zdvihla ruky dohora, cúvala späť. "Toto nemusím počúvať. Hlavne nie od teba."

"Mama!" zanariekal Scorpius.

Hermione zovrelo srdce a zarazila sa. Scorpius sa začal potkýnať smerom k nej.

"Drž sa od nej, Scorpius!" zakričal Draco. "Je to humusáčka! Choroby prenášajúca humusáčka. Oklamala nás!"

Scorpiusova tvárička stuhla v hrôze a zdalo sa, že sa zmenšuje do seba, keď od nej cúval. Hermiona cítila, ako sa jej v hrudi triešti srdce. V naprostej hrôze vzhliadla k Dracovi, neschopná uveriť, že svojmu synovi povedal niečo také. Pozrela na neho a z jej tváre zmizol všetok výraz, keď sa obrovská biela ruka načiahla a spakruky ho udrela.

Vykríkla, keď Draco odletel, ako keby nemal kosti, a dopadol na zem, kde zostal ležať.

V blikotajúcom bzukote mágie, z ktorej sa jej postavili vlasy, sa akoby odnikiaľ zjavila trojica jotnarov a rýchlo sa približovala. Hermionine výkriky varovali vojakov a odveta pušiek už zapĺňala vzduch.

"Scorpius! Scorpius!" vykríkla, načahujúc sa po dieťati, ktoré nehybne stálo a zízalo na ochabnuté telo svojho otca.

Chlapcova vydesená, slzami zmáčaná tvár sa k nej na okamih otočila, ale potom sa od nej rozbehol smerom k ležiacemu otcovi.

"Nie! Scorpius!" uháňala za ním.

Ďalšia streľba. Jotnarovia sa rýchlo primiestňovali a odmiestňovali, vlny mágie šľahali vzduchom a všetky zostávajúce stany sa rozhoreli. Niekoľko vozidiel vybuchlo v ohnivých guliach a vyslalo do vzduchu mihotavý čierny dym.

K nebu vzlietol vrtuľník a zbrane vo vnútri by aj mohli rozstrieľať jotnara, keby dostali šancu vystreliť. Výbuch mágie, takmer neviditeľná vlna tlaku a vrtule sa prehli napoly a vrtuľník sa začal špirálovito rútiť k zemi.

Ozvali sa ďalšie výkriky a streľba, ľudia sa rozutekali a Hermiona si pomyslela, že tábor musia obkľučovať ďalší jotnarovia.

Dobehla Scorpiusa, keď sa dostal k Dracovi. Malfoy bol potlčený, ale pri vedomí a Hermiona drsne schmatla Scorpiusa, potom chytila Draca za ruku a pokúsila sa ho vytiahnuť na nohy. Mágia ju zasiahla ako elektrický bič, ona sa zúfalo skrútila a len tesne sa jej podarilo pristáť na zemi bez toho, aby dopadla na Scorpiusa. Ostré 'ra-ta-ta-ta' znelo všade navôkol a ona v duchu prosila vojakov, aby tie veci odohnali.

Pretočením sa dostala na nohy, keď sa nad ňou vztýčil jeden z jotnarov a biela ruka s pazúrmi zasiahla zem, kde predtým ležala. Videla, že sa približujú, skutočne približujú, a nejaká malá vzdialená časť jej mysle si všimla, že dokáže spozorovať rozdiely v ich črtách, malé odlišnosti v ich veľkosti a pohybov a v takmer žiari farieb na okraji ich bielych plášťov. Ten, čo útočil na ňu, bol chudší a rýchlejší než ostatní a jeho okolie žiarilo domodra.

"Vypadni!" hlúpo na neho jačala. Nemala žiadnu zbraň, nič, čím by sa mohla brániť.

Zatackala sa a rozbehla sa k táboru, len aby sa jej ten najväčší, načervenalý netvor postavil do cesty. Kľučkovala, ale neuhla sa mágii, ktorá ju zasiahla ako kladivo, až narazila do stromu.

Scorpius vykríkol a potom vykríkla ona, keď cítila, ako jej ho vyťahujú z náručia.

"NIE! NIE! SCORPIUS!" Pokúsila sa po ňom vrhnúť, pokúsila sa ho schmatnúť, ale znova tvrdo narazila do stromu.

Sedela tam opretá o kmeň a čakala, kým bolesť neustúpi a svet sa neprestane krútiť. Keď zase videla jasne, zbadala, že sa k nej znova blíži modravý jotnar, aby na ňu zaútočil, jeho nádherná tvár poskladaná do nahnevaného zavrčania. Videla načerveno a len chvíľu jej trvalo spracovať, že bledočervený jotnar zablokoval toho modrého. Dve bytosti sa vznášali, zízali mlčky jeden na druhého, až kým nakoniec modrý neodletel preč.

Červený sa otočil, aby sa na ňu pozrel. Zízala na neho, ako sa jeho tváre pred jej očami menia, každá na chvíľu zastala, aby sa na ňu pozrela, a ona uvažovala, čo sa deje. Bola muklorodená, prečo na ňu zaútočili?

"REDUCTO!" zaklial ženský hlas.

"Mágia nefunguje," pomyslela si omámene Hermiona, ale potom sa vystrela, keď stred hrude žltavého jotnara explodoval a on začal kričať a mlátiť sebou.

Druhý jotnar zanariekal spolu so zraneným bratom a letel za jeho hlasom. Hermiona náhle osamela. Sedela v tichom omámení a mlhavo uvažovala, či nedostala otras mozgu.

"Malfoy, vráť sa sem!" Niekto zareval a Hermiona takmer vykríkla, keď ju cudzia ruka objala okolo hrude. Ťahala ju dozadu a do stredu skupiny vojakov, ktorí ich ochranne obklopili. Potom ten, čo ju odtiahol, ktokoľvek to bol, spadol na zadok a stiahol ju k svojej hrudi.

"Mám ťa. Mám ťa. Si v bezpečí." Šepkal znova a znova.

Hermiona zažmurkala, trasľavo vydýchla a chytila sa paže pritisnutej k jej krku. Suché pery ju bozkávali na krku, na pleci, trasľavé ruky ju mocne objímali.

"Čo sa stalo?" spýtala sa vzdialeným hlasom, keď otočila hlavou, aby uvidela Malfoya, dobitého a ponurého. Krv mu stekala po spánku. "Napadli ma, aby sa dostali k tebe, ale potom ma stále prenasledovali."

Tváril sa rovnako zmätene ako ona. "Ublížila si im vôbec?"

"Nie, nemala som žiadne zbrane… je to Luna Lovegoodová?"

Drobná žena s blonďavými vlasmi odvážne dupala cez bojové pole, zariekala čokoľvek, čo ju napadlo, mávala prútikom, nie ako keby vrhala kúzla, ale ako keby dirigovala orchester. Každé kúzlo trafilo cieľ, každučké z nich, od Lumus po Reducto, spôsobovalo smrteľné zranenia.

"Úžasné." Niečo jej rýchlo prebehlo mysľou, príliš rýchlo, aby to dokázala zachytiť. Mala vzdialený dojem, že je niečo zle, ale tá myšlienka sa o chvíľu neskôr stratila.

Za Lunou postupovalo niekoľko vojakov a čarodejníkov; čarodejníci sa ju pokúšali zaštítiť silou ich spojenej moci, vojaci sa snažili doraziť čokoľvek, čo minula.

Jedným z čarodejníkov, ktorý kryl Lunu, bol Harry Potter. Hermionu pohľad naňho takmer nabudil k nadšeniu, ale ten pocit, že je niečo zle, ju neustále otravoval.

Okolití vojaci im začali pomáhať na nohy.

"Poďme," náhlivo prikázal jeden z nich. "Odchádzame."

"Čo sa deje?" spýtala sa neprítomne.

Draco odtlačil vojakov preč a stále ju objímal, keď vstával na nohy. "Ešte nemôžeme odísť! Niečo je zle. Niečo nám chýba." Znel vydesene a zmätene.

Vojaci ich oboch schmatli a silou prinútili k pochodu. "Dostávame všetkých čarodejníkov na nákladiaky. Jotnarovia nezabijú svoje jedlo, takže ak chceme odtiaľto dostať nejaké autá, musíte v nich sedieť vy. Inak tu uviazneme."

"Útočia hromadne," stroho prehovoril ďalší z vojakov, zadychčane. "Buď tento útok plánovali, alebo sú skutočne naštvaní, pretože na nás idú tvrdo."

Niečo napravo vybuchlo a skupina sa ako celok uhla a náhlila sa dopredu. Jeden z vojakov stále tlačil Hermionu a Draca vpred, kým ostatní zbierali ďalších čarodejníkov. Hermiona sa im nedokázala brániť; hlava jej vírila medzi Ronom, Harrym, Lunou a Jeremym. A niečím, čo nedokázala uchopiť.

Ostrý hvizd upútal ich pozornosť a dvojica mužov mávla na vojakov. Hermiona mala sotva čas spoznať Jeremyho s Troyom, než ich vojaci prakticky strčili do zadnej časti vozu, ktorého strop a boky pokrývalo tmavozelené plátno.

Strelci zaujali pozície vzadu a po bokoch a šofér naštartoval motor, až nákladiak pod nimi zahrmel.

"Bude tu plno," poznamenal jeden z vojakov. "Musíme odtiaľto všetkých dostať. Nechcem riskovať, že nás zabijú v pomste za to, že sme im zobrali jedlo."

"Hermiona!" Jeremy sa vyštveral vedľa nej, ignorujúc Dracovo zavrčanie. "Nemôžem tomu uveriť! Tí bastardi vedia, že mierime na Rokfort. Vsadil by som na to čokoľvek!" Rozhliadol sa. "Kde je to decko?"

Hermiona na neho vyvalila oči. "Čože?"

"To decko," zopakoval Jeremy a nejasne mávol rukou.

"Aké decko?" spýtala sa.

Jeremy hľadel z jedného na druhého, ako keby sa mu ten žart už zunoval. Keď na neho Hermiona stále bezradne hľadela, zbledol. "Ach," povedal potichu, vymenil si pohľady s Troyom a prezrel si zmäteného a zazerajúceho Malfoya. "Je mi to ľúto." Začal cúvať, ale Hermiona ho schmatla za ruku, srdce jej búšilo silno a rýchlo.

"Nie, počkaj. Čo je? Čo je zle?" Otravný pocit v jej bruchu skúšal prerásť v strach a hrôzu, ale stále nevedela prečo.

Jeremy zaváhal, ale Hermione to už začínalo dochádzať.

"Na niečo sme zabudli. Keď jotnarovia niekoho vezmú, niekto naňho zabudne," pomaly zdôvodňovala, cítila, ako ju celú zaplavil chlad. "Na niekoho sme zabudli."

"Na Malfoyovho syna. Na Scorpiusa Malfoya," neochotne priznal Jeremy.

Hermiona sa sprudka nadýchla, keď to meno roztočilo jej myseľ ako zásah desaťtisícmi watmi. Bolo to fyzické a bolelo to, ale potom si spomenula a tá bolesť tisícnásobne narástla. Ako keby jej niečo väčšie než sekáč na ľad bodalo znova a znova do mozgu.

Bolo tam dieťa. Dieťa s anjelskou tváričkou, ktoré dokonale zapadlo do všetkých tých prázdnych miest v jej hlave. Existovalo dieťa, ktoré jej hovorilo 'mama'. Malý chlapček so slzami zmáčanou tvárou, ktorého jej vytrhli z náručia.

Neuvedomovala si, že kričí, ani že ju Jeremy s Draco podopierajú, zatiaľ čo sa jej telo zmieta a niečo v jej hlave prasklo a jej sa vyliala krv z nosa a uší. Nejasne počula Troyov výkrik.

A potom nastala chladná temnota.

*****


*Kapitola 4*: Časť 4 zo 7 (2/2)



Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: kapitola neprešla betovaním   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii

Rating: 16+ (překládáme cenzurovanou verzi) 

 

Připomínáme, že tuto povídku napsala Gravidy. Pamatujte na to, než si utvoříte jakékoliv závěry. Doufáme, že se vám bude líbit!


Ospravedlňujem sa za meškanie, nestihli sme to k narodeninám. Takže Hedvika ešte raz všetko najlepšie!



 

Prebudila sa s pulzujúcou bolesťou hlavy a cestovnou nevoľnosťou. Pod chrbtom jej hrmel motor auta a robil dobre boľavým svalom. Telo mala ako jednu veľkú modrinu, jazyk suchý a hrubý. Bolo neskoro popoludní, ak sa dalo posúdiť podľa svetla, a stále boli na ceste.

Za ruku ju držal Harry Potter.

"Kde je?" zachrapčala cez drsné hrdlo.

"Hermiona, nehýb sa," zašeptal Harry, rukou jej utieral čelo a snažil sa jej zabrániť, aby sa posadila. "Ron je v ďalšom aute."

"Kde je Malfoy?" zasyčala, keď sa pokúšala brániť Harryho nežnému zovretiu.

Vzadu v aute, kam pravdepodobne Malfoya vykázali, nastal pohyb a on sa váhavo priblížil k jej boku.

"Ty," vydýchla, "ty ZASRANÝ..." Vyrútila sa na neho, ale Harry ju schmatol a pridržal pri svojej hrudi.

"Prestaň! Ublížiš si!"

"TY BASTARD!" kričala na Malfoya. "Bola to tvoja chyba! Daj mi zbraň, Harry! Odstrelím mu hlavu! Nazval ma humusáčkou! Povedal Scorpiusovi, že som humusáčka a klamárka a on odo mňa utiekol! BEŽAL ODO MŇA ROVNO K TÝM PRÍŠERÁM!"

Kričala tak hlasno, že sa jej zahmlilo pred očami a s hysterickým vzlykotom sa zrútila na Harryho. "Ty sviniar... Tvoja chyba... Utiekol." Zaborila tvár do Harryho pleca a nekontrolovateľne sa triasla a plakala, ako keby stratila svoje vlastné dieťa.

Malfoy prakticky kypel frustráciou a úzkosťou. "Nespomínam si. Viem, že sme sa hádali, pretože si spala s tým motákom."

"Ja som s Jeremym nespala!" vykríkla. Nezáležalo jej na tom, že mali publikum. "A nie je to tvoja vec, s kým sa rozhodnem spať!"

"JE TO MOJA VEC, KEĎ MATKA MÔJHO DIEŤATA SPÍ S INÝMI MUŽMI ROVNO PRED NÍM!"

Čarodejníci a čarodejnice, ktoré ich slovnú výmenu sledovali, zalapali v hrôze ako skupinka muklov pri mydlovej opere.

Hermiona vyvalila oči, omráčená šokom, a Harry za ňou stuhol. Náznaky rastúceho zavrčania v Harryho hrudi ju prinútili posadiť sa. Čelila Malfoyovi, nepoddajné, spotené vlasy jej padali do tváre.

Draco na ňu zúrivo hľadel, ruky zovreté, hruď sa mu sťažka dvíhala.

"Draco," začala Hermiona opatrne. "Ty si myslíš, že som Scorpiusova matka?"

Zamračil sa. "Samozrejme, že si."

"Nie, Draco. Určite nie som Scorpiusova matka." Vycítila, ako sa Harry za ňou okamžite uvoľnil. Draco sa nikdy nedozvie, ako blízko bol k tomu, aby ho zavraždili. "Draco, ja nemôžem mať deti. Som neplodná."

Jeho ústa pracovali a videla, ako sa snaží tú hádanku rozlúštiť. "Ale to nedáva zmysel. Milovala si ho, chránila si ho. Nespomínaš si na neho, takže s ním musíš byť príbuzná. A bola si s nami. Pokiaľ ide o to, že nemôžeš mať deti, som si istý, že kúzlu by to navadilo, rituál náhradníčky by niečo vymyslel." Podráždene sa zarazil, pretože krútila hlavou. "Kto iný by inak bol jeho matkou?" vyzval ju.

Hermiona mu mávla pred tvárou "Ehm, haló? Synnove? Tvoja manželka? Znie ti to povedome?"

Draco sa nad tým na chvíľu zamyslel, ale potom pokrútil hlavou a znova presvedčene prehlásil: "To nie je možné. Synnove nikdy nechcela deti. Už na začiatku sme naplánovali, že necháme naše dieťa vynosiť náhradnou matkou."

"A ty si myslíš, že som to bola ja? Myslíš si, že by som s tým súhlasila? Humusáčku? To je proti tvojim vlastným pravidlám, nie?"

"Nuž, stále by bol súčasťou Synnove a čistokrvný, ale bol by tiež časťou teba, pretože by si ho vynosila," vravel jej logicky.

Zatvorila oči. "Nie, Draco."

"Ale na to by si nespomínala," rozumne jej pripomenul.

"Vážne si spomínam. Preklial si ma. Preklial si ma a prinútil si ma chrániť ho ako jeho osobný ľudský štít. Tým je pre teba humusáčka."

Zažmurkal, úplne stratený. "Potom prečo si spomínam, že som ti posledných pár rokov písal a sledoval, v ktorej krajine si a žiadal ťa, aby k nám prišla domov?"

Hermione rupli nervy. "PRETOŽE SI CHCEL, ABY MOJA ŠPINAVÁ HUMUSÁCKA MÁGIA OCHRÁNILA TVOJHO DRAHOCENNÉHO SYNA, TY KRETÉN! TO JE VŠETKO! KONIEC PRÍBEHU!" Zrútila sa a začala plakať vo silných ťažkých vzlykoch.

"Len choď preč."

Otvoril ústa, v očiach tvrdohlavý lesk, ale potom sa pozrel s kamennou tvárou na Harryho a na dívajúcich sa čarodejníkov a viditeľne sa podvolil. Ustúpil do úzadia vozu.

*****

Cesta na Rokfort trvala dva dni, za ten čas na nich zaútočili sedemkrát a prišli o ďalších desiatich čarodejníkov. Malfoy predtým povedal o jotnaroch, že sú zúfalí. Hermiona si začínala myslieť, že mal pravdu.

Harry zostal s Hermionou celý deň. Bol nepokojný a vzdialený a ju bolelo srdiečko z toho, že tak očividne pátral po niečom, na čo si nedokázal spomenúť. Prinútilo ju to uvažovať o svojich rodičoch. Aj jej otec sa potuloval v noci po dome, zožierali ho zvnútra podvedomé spomienky na dcéru? Draco zostával v nemilosti. Vychádzal a prichádzal do ich auta a Hermiona premýšľala, či sa znova nezbavoval pre neho nepohodlných ľudí, keď sa nikto nepozeral.

Keď nakoniec prišiel za ňou a požiadal ju, aby mu porozprávala o jeho synovi, nemala to srdce odmietnuť ho.

Jeremy s Troyom ju často prichádzali pozrieť, keď Draco nebol nablízku. Nijako netajili, že sa mu vyhýbajú.

"Dostali sme z teba to kúzlo," povedal jej Jeremy, dosť potichu, aby ho ostatní čarodejníci nepočuli.

"Há?" Prisunula sa bližšie, aby sa s nimi schúlila v malej skupinke. Harry sa posadil vedľa nich.

"Malfoyove kúzlo. To, čo na teba umiestnil, aby si chránila Scorpiusa," pripomenul jej Troy. "Je preč. Dôvod, prečo nezmizlo samo, bol ten, že vôbec nebolo na tebe. Malfoy ho ukotvil na Harrym. Chcel niečo, čo je veľmi ťažké vysledovať, niečo, čoho sa nedokážeš sama zbaviť, pokiaľ nevieš, že je na Harrym. Ukotvil ho na Harrym a v podstate zamenil tvoju lásku k Harrymu s jeho vlastnou láskou k Scorpiusovi. Pretože kotvou bol Harry, tvoje telo si myslelo, že je to normálne a nebojovalo s ním."

Apaticky si prezerala ruky. "Ste si istí, že je preč?"

Troy sebaisto prikývol. "Nedokáže ho obnoviť."

"Ale stále mám Scorpiusa rada," potichu priznala. Stále mala zlomené srdce. Malý chlapec, kvôli ktorému by zomrela, bol stále preč.

Troy s Jeremym si vymenili pohľady.

"Znova ťa oskenujem," nakoniec povedal Troy, ale nenašiel žiadne stopy cudzej mágie.

*****

Hermione sa veľmi uľavilo, keď zbadala Rokville, ktoré bolo opustené, pretože všetci čarodejníci utiekli na Rokfort. Jotnarovia, ktorí im šli v pätách, zastavili tesne pred dedinou a stratili sa. Hoci sa im uľavilo, nespomalili, až kým nedošli k hradu tak blízko, ako sa dalo. Nechceli nič riskovať.

Riaditeľka McGonagallová ich čakala pri predných schodoch školy, vyzerala bledo a znepokojene, ale inak sa nijako nelíšila od tej z čias, kedy Hermiona končila. Prekvapila ich tým, že Rona, Harryho a Hermionu mocne objala.

Vojaci a motáci v úžase vzhliadali na hrad a okolitú krajinu a Hermione pripadalo úplne nefér, že motáci nikdy predtým Rokfort nevideli. Jeremy sa pomaly otočil dokola s úžasom v tvári. Silno prehltol a pozrel sa na Hermionu, žiarlivosť a zatrpknutosť tak viditeľná, že sa musela odvrátiť.

Niekoľko skupín, vrátane spojených troch ďalších čiat, ktoré boli na Malfoy manor v čase útoku, ešte nedorazili, čo bolo úžasne, pretože sa zdalo, že vo vnútri hradu sa ukrýva celá magická Británia.  Hermiona nemala potuchy, že Rokfort dokáže pojať tak veľa ľudí. Veľká sieň bola zrazu nevysvetliteľne obrovská, rokfortskí študenti zhromaždení a rozprávajúci sa hlasne, kým čakali, kedy začnú podávať večeru. Hermiona sa pousmiala, keď hŕstka rodičov z ich voza sa znova stretla so svojimi deťmi.

Teraz tu bolo veľa, preveľa dôverne známych tvári. Harryho zasypali v okamihu, čo vošiel do dverí. Hermiona si pomyslela, že videla rodinu Susan Bonesovej a Zabiniovcov. Nezhromaždili sa tu len čistokrvní. Ktokoľvek so zmiešanou krvou bol v ohrození.

Hermiona stála uprostred chaosu a pripadala si podivne osamelá.

Niekto ju chytil za ruku a stisol. Stisk opätovala skôr, než si uvedomila, že je to Draco a chcela si ju vytrhnúť, ale pritiahol si jej ruku bližšie k hrudi.

"Myslíš, že nechápem?" nahnevane zašepkal. "Možno si nespomínam, ale viem, že môj syn je preč. Viem, že moja časť, niečo nenahraditeľné, chýba. A viem, že ho miluješ tak veľmi, ako som musel ja. Svojím spôsobom si jediným kúskom z  neho, ktorý mi zostal."

Pokúsila sa vytrhnúť z jeho zovretia. "Nie som jeho matka," odšepkala takmer uslzene.

Pokrútil hlavou, vyzeral, ako keby jej neveril. "Ale budeš trúchliť spolu so mnou. Budeš ho oplakávať tak, ako by ho Synnove nikdy nedokázala."

"On nie je mŕtvy!" zúrivo poprela, chcela ho udrieť, ublížiť mu za to, že ju do tohto vtiahol. Kvôli nemu nemohla ani pomôcť iným ľuďom, ani sa o nich zaujímať.

"Nie," súhlasil a pobozkal ich prepletené prsty, výraz rovnako divoký. "A nájdeme ho a prinútili tých parchantov zaplatiť. Sľubujem."

"Doteraz si ma svojimi skvelými plánmi nijako neohromil," nenávistne sa posmievala. "Neurobil si nič iné, než že si situáciu nekonečne zhoršil. Niektoré z týchto detí tu sú dnes sirotami kvôli tebe! Pretože zavraždiť ich rodičov sa ti hodilo."

"Tak pokrytecká. Ako keby ti záležalo na pár čistokrvných!" Znova jej stisol ruku, tentoraz bolestivo, ale odmietla sa strhnúť. "Nezáleží ti na nich, pokiaľ dostaneš, čo chceš." Odporne na ňu uškrnul. "Takže som zariadil, že chceš to, čo chcem ja."

Ďobla mu prútik do krku tak silno, že až zalapal po dychu a keď sa pokúsil odtiahnuť, chytila ho za rukáv. Zazrela na neho, sťažka dýchajúc, príliš nahnevaná, aby vôbec vymyslela, čo povedať. Keď tam tak len stáli, prekvapenie v jeho tvári sa roztavilo do posmešného úškrnu, ako keby ju vyzýval.

"Hermiona," zatiahol Jeremy, čím rozbil ten živý obraz. "Nie pred svedkami, moja drahá."

S odfrknutím odstrčila Malfoya, preplietla si ruku s Jeremym a nechala ho, aby ju odviedol na večeru.

Keď hostina skončila, jednotku vojakov poslali, aby pre istotu strážili hranice Rokfortu, hoci Hermione došlo, že keby jotnarovia dokázali zaútočiť, už by tak urobili. Deti a civilistov poslali do postele. Tí, čo zostali, boli ozbrojenci z ministerstva, potom ďalšia skupina, ktorú Hermiona nespoznávala, a postaršia skupina čarodejníkov, s ktorými sa vtedy v tábore stretol generál poručík. S hrôzou si uvedomila, že ich počet sa zmenšil.

K Hermioninmu neskonalému hnevu sa v nejakej chvíli vyparili Harry s Lunou Lovegoodovou. Spomínala si, že ich videla počas jedla sedieť vo svojej blízkosti, ale nedokázala si spomenúť, kedy odišli. Nepochybovala, že tí dvaja sú už hlboko v Tajomnej komnate a viac než trochu ju štvalo, že ju nepožiadali, aby šla s nimi.

Čudné bolo, že sa Malfoy zdržiaval nablízku. Bola si istá, že využije príležitosť a pokúsi sa nájsť kovovú príšeru.

"Som rada, že bezprostredne po tejto tragédii sú dnes mnohí z vás tu." McGonagallová stála na mieste, ktoré Hermiona bude vždy považovať za Dumbledorovo pódium a hovorila k zástupu ľudí. Odkašľala si a začala prechádzať poslednými udalosťami a doplnila to, čo sa stalo v posledné dni.

Hermiona sa zdesená dozvedela, že súčasne s Malfoyovým večierkom zaútočili na Sv. Mungo a Ministerstvo mágie. Minister Shacklebolt bol nažive, ale odmietol sa uchýliť na Rokfort. Cestoval s kontingentom vojakov a pomáhal zhromažďovať čarodejníkov a čarodejnice. Hermione bolo jasné, že jeho prítomnosť utečencov upokojí. Za posledných pár dní sa niekoľko ľudí pokúsilo premiestniť na Rokfort, ale všetkých odchytili jotnarovia skôr, než mohli dosiahnuť bezpečie Rokville.

Zaujímavosťou bolo, že nedokázali nájsť dôkaz o tom, že existovala viac než jedna jotnarská loď. Zdalo sa, že tá britská bola materskou loďou. Teraz, keď sa im podarilo zhromaždiť sa, prvým bodom bolo rozhodnutie, že sa pokúsia použiť kovovú príšeru z legendy. Hermiona si pomyslela, že je to zvláštny prvý krok, keďže skutočne nevedeli, či vôbec existuje. Ale na druhej strane ešte nezabili jediného jotnara, vyzeralo to, že nechcú byť vyberaní jeden po druhom, alebo zostať naveky uviaznutí v Rokforte, takže museli nájsť spôsob, ako zastaviť jotnarov. Definitívne.

Buď museli všetkých zabiť alebo ich museli odohnať tak, ako to urobil Slizolin. Ale keby sa im to podarilo, čo zabráni votrelcom, aby sa niekedy v budúcnosti nevrátili, možno s dôvtipnejším plánmi, a bez odhalenia infiltrovali magický svet?

Armáda nedokázala presne určiť polohu lode. Čím bližšie sa dostávali, tým viac všetko ovplyvňovala podivná verzia Confundusu. Dúfali, že buď kovová príšera alebo Luna Lovegoodová dokáže tú loď nájsť.

Luna bola úplnou záhadou. Dievča malo tú istú chorobu ako Scorpius, ale či to bola alebo nebola  príčina jej jedinečných schopností, zostávalo nevysvetlené. Zhodli sa ale definitívne na tom, že nikto, ani jej otec, si nebol istý, ako tú chorobu chytila. Hermiona si spomenula, že Draco hovoril, že tá choroba bola vždy spôsobená vonkajším vplyvom, ale ani jeden z Luniných rodičov nebral lieky, či elixíry alebo rituály, hoci jej otec zjavne mal preto dosť vôle.

Už nejaký čas bol Lunin dom bezpečným miestom pre  čistokrvných na úteku. Jotnarom nielenže Lunina mágia ubližovala, ona ich aj odpudzovala. Tím číslo tri zistil, že Luna jednou rukou zahnala troch jotnarov. Nazývala ich Bababuláci, ako nahlásili vojaci - Hermionu ohromilo, že to dokázali vysloviť s vážnou tvárou - a tvrdila, že sú jej prirodzenými nepriateľmi.

Keď si všetci uvedomili, že Luna nie je nablízku, aby ju študovali, nasledovala všeobecná mrzutosť a sklamanie. Jednako pokus zduplikovať jej schopnosti bol u každého vysoko na zozname. Medzitým sa nedalo robiť nič, len čakať, kým sa Harry Potter nevráti z Tajomnej komnaty.

Presťahované skupiny bývali v starých učebniach, ktoré personál premenil na hosťovské izby. Boli použiteľné a útulné, ale všetko sa rýchlo stalo chaotické, keď čistokrvní začali požadovať práva na najlepšie izby, keď sa odmietali deliť o izby s inými rodinami a chceli, aby ich izby boli ďaleko od nižšej triedy a motákov, muklov a muklorodených z armády. Normálne by toto bol presne ten typ hádky, do ktorej by sa Hermiona s chuťou vrhla a hádala sa až do posledného dychu, ale dnes večer cítila len chlad a zúfalstvo. Nechcela nič viac len, než sa niekde schúliť a nechať všetko niekam zmiznúť.

Draco si odfrkol nad scénou, ktorú robili a Hermiona na neho zazrela, len teraz si ho všimla. "No tak," skúsil.

Hermiona zaváhala, ale presvedčil ju, aby ho nasledovala do žalárov, kde jej ukázal nádhernú sadu spální, ktoré očividne nejaký čas neboli používané. Na hrade bolo množstvo slizolinčanov, takže Hermiona premýšľala, prečo si nikto iný nerobil právo na tie izby.

"Rodinné tajomstvo," vyslovil Draco vzletne.

Zaksichtila sa. "Nie vďaka." A otočila sa k odchodu.

"Nebuď taká, môžeš mať svoju vlastnú izbu a vôbec ťa nebudem obťažovať."

Stále kráčala. "Rovnako ľahko môžem nocovať s Jeremym."

"Hermiona..."

"SKLAPNI!" Úprimne netušila, že zakričí, až kým jej tie slová nevyleteli z úst. Musela ich šokovať oboch, pretože ani jeden chvíľu neprehovoril. Hermiona sa objala, tvárou od neho. "Toto nechcem, dobre? Nechcem milovať nejakého rozmaznaného chlapca, ktorý má všetko, na čo si zmyslí!"

"Takže Scorpius nestojí za tvoju lásku?" spýtal sa Draco pomaly, hlas nebezpečne vyrovnaný. "Pretože je čistokrvný alebo preto, že sa narodil do bohatej rodiny?"

Našpúlila pery. "Tam vonku sú deti, ktoré nič nemajú."

"A žiadne z nich tu teraz nie je a žiadne z nich ťa nepotrebuje viac než práve teraz môj syn, pretože jeho zastraný foter dovolil, aby ho uniesli. Nevybrala si si nás, dobre, ale ja som si vybral teba a Scorpius si vybral teba a ani jeden z nás nemal potuchy, že si taká povrchná, bezcitná mrcha."

"Skončila som."   

"Nie, srať na teba, ja odchádzam. Vezmi si tie izby." Vykráčal dverami skôr, než pozbierala dosť dôvtipu, aby niečo múdre povedala.

S pocitom viny a pokárania rovnako ako depresie si Hermiona vybrala jednu zo spální a pripravila sa na spánok. Pocit viny jej nezabránil, aby neztrojnásobila ochranu dverí a nevykliala dušu zo stien len pre istotu, či tam nie je tajný vchod. Nedovolí mu, aby prenikol dnu a znova ju preklial. Kým vkĺzla pod prikrývky, prepracovala sa znova do stavu rozhorčenej zúrivosti. Nemala dôvod cítiť sa previnilo! On ju do tohto vmanipuloval, ten bastard.

Nech bol Dracov plán akýkoľvek, buď uspel za úrovňou jeho najdivokejších snov alebo okázalo zlyhal, pretože keď sa na druhý deň zobudila, nebola po ňom ani stopa. Pri jej posteli stále nádherné starožitné hodiny, ktoré ukazovali, že bolo tesne pred časom na raňajky. S pocitom vyčerpania sa umyla a obliekla do čistého oblečenia - nepochybne pozornosť domových škriatkov - a jednoduchého hnedého plášťa, ktorý našla prehodený cez stoličku. Zamierila do Veľkej siene.

Bola už takmer tam, keď ju zastavila Meredith a tentoraz nemala v úmysle nechať ju len tak odkráčať. Meredith vyzerala chudšia, než kedy predtým a roztrasená ako nervózne šteniatko. Hľadela na Hermionu s veľkými očami, tmavé vlasy zviazané tuho dozadu. Vôbec nevyzerala ako tá dokonalá princezná, akou sa snažila byť.

"Meredith," pozdravila Hermiona vyrovnane, aj keď bolo zrejmé, že sa nedostane preč bez uchýlenia sa k násiliu. Absolútne po rozhovore s tou druhou muklorodenou netúžila.

"Ach, Hermiona." Žena potiahla nosom a Hermiona ochromene zistila, že má plnú náruč hysterickej kolegyne. "Broderick je mŕtvy," zavyla Meredith. "Tie príšery ho zabili!"

Hermiona neohrabane poťapkala jej kostnaté plecia a premýšľala, či ju to zaujíma.

Nezaujímalo. Skutočne nie. Zaksichtila sa nad tým.

"Je mi to ľúto, ehm, ja... uhm," pokúsila sa výrečne.

"Bol občas ku mne taký hrozný, ale milovala som ho," prerušila ju so vzlykaním Meredith.

"Bol k tebe hrozný?" zmätene sa spýtala Hermiona. "Ty si ho milovala?"  Ten muž bol ženatý a mal štyri deti.

Meredith sa pomaly odtiahla, kým si utierala oči. "Myslela som, že ty to pochopíš, pretože... veď vieš, ty a...  lord Malfoy."  To posledné zašeptala.

"Sprááá-vne," sucho odvetila Hermiona, jej nálada sa začínala pomaly rozpaľovať. Ona a Malfoy. Áno.

"Mala som s Broderickom románik," priznala sa Meredith. "Vedela som, že je to nesprávne, ale bolo mi to jedno, pretože som ho tak veľmi milovala."

Venovala Hermione precítený pohľad. "A musíš pochopiť, že so svojou ženou nebol šťastný. Bol tak nešťastne lapený v manželstve."

To hovoria všetci. Hermiona si zahryzla do jazyka.

"Bola som do neho zamilovaná," pokračovala tá žena. "A prezradila som mu svoje tajomstvo. Povedala som mu, že som... veď vieš, ako ty. A..."  Uplakane zavzlykala. "Nahneval sa na mňa. Tak hrozne sa nahneval. Udrel ma..."

"On ťa UDREL?" pobúrene zhíkla Hermiona.

"Nie veľmi silno, bol skrátka nahnevaný," ospravedlňovala ho Meredith. "Vy-vydieral ma, aby som mu dala peniaze a ro-robila veci pre jeho priateľov. A-ale stále som ho milovala. Dokonca po tom všetkom ho stále milujem." Hermiona netušila, že jej upätý šéf bol schopný takých vecí a teraz si priala, aby sa o tom nikdy nedozvedela. Ale na druhej strane tiež netušila, že je Meredith blázon žijúci v preludoch.

"Vedela som, že jedného dňa kvôli mne opustí svoju ženu. Povedal mi to. A ja by som to tej mrche švihla do tváre."

"U Merlina, nie si tehotná, však?"

Meredith sa zatvárila vyplašene. "Nie."

Vďaka bohu za to.

Hermiona bola znechutená.  Znechutená skutočnosťou, že sama seba trochu šokovala. Dokázala si predstaviť, že mladšia Hermiona by asi bola plná súcitu, bola by prinajmenšom skutočne Meredith počúvala a pokúsila by sa jej poradiť. Namiesto toho si uvedomila, že nepociťuje žiadnu ľútosť a to ju istým spôsobom trápilo. Nútilo ju to uvažovať, či Draco nemal pravdu.

Zmenila sa? Bola tou bezcitnou mrchou, ako ju obvinil?

"A nedokázala som pochopiť, prečo nie si kvôli mne šťastná," vravela Meredith. "Mohla si ma podporiť." Oči mala červené, napuchnuté a vlhké. "Vážne si na mňa tak žiarlila, že si na mňa musela útočiť a povedať ľuďom, čo som zač?"

"Podporiť ťa?" spýtala sa Hermiona, s podivným pocitom chladu a rezervovanosti. "Chceš povedať nechať ťa voziť sa po mne a komandovať ma, aby si mohla robiť dojem na čistokrvných? Prišla si o rozum, Meredith? A už na tom vôbec nezáleží, pretože to už viac nie je moja práca a ten bastard je aj tak mŕtvy."

Odvrátila sa od bývalej kolegyne, podivne rozrušená a nevyrovnaná.

"Malo mi dôjsť, že ty to nepochopíš." Zavzlykala Meredith. "Nevieš, aké je to milovať niekoho viac než seba."

Hermiona sa prudko stočila späť. "Viem, aké je to mať málo sebaúcty! Viem, že som ťa možno nemala rada, ale rešpektovala som ťa." Pokrútila hlavou, prezerala si rozcuchaný stav bývalej kolegyne, ženy, o ktorej si kedysi myslela, že sa dostala na vrchol. "Už ťa viac nerešpektujem. Stiahli ťa tak nízko. Myslíš, že si bola nad nami, ale bola si len ich malá humusácka hračka. A to je smutné."

Nečakala na odpoveď. Nečakala, či Meredithina tvár očervenie alebo obelie alebo či na ňu bude tá ženská jačať. Na toto nemala čas.

Ale robila si starosti, keď kráčala preč. Znepokojovala sa, či si neboli s Meredith podobnejšie viac, než bola ochotná priznať. Boli na tej istej lodi, ale ona to jednoducho odmietala priznať? Malfoyove kúzlo bolo zrušené, ale aký to malo výsledok? V skutočnosti nad ňou svoju moc nestratil.

Čo mal s ňou v pláne urobiť, keď budú jotnarovia preč?

Vykáže ju zo života svojho dieťaťa, aby nemohla pošpiniť jeho meno svojou špinavou krvou? Alebo bude zúfalá dosť na to, aby spravila čokoľvek, čo jej Malfoy povie, keď za to bude mať možnosť vidieť Scorpiusa? 


*Kapitola 5*: Časť 5 zo 7 (1/3)



Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: kapitola neprešla betovaním   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii

Rating: 16+ (překládáme cenzurovanou verzi - necenzurovanú sme nenašli) 


PP. Deje sa toho veľa a kapitoly sú pridlhé, takže delím...





Kapitola 5*: časť 5 zo 7 (1/3)

Hermiona sotva stihla dojesť raňajky, keď po ňu prišli Troy s Jeremym. Troy sa tváril neobvykle rozpačito a kajúcne. Jeremy vyzeral naštvane.

"Čo sa deje?" spýtala sa.

Troy sklonil hlavu. "Pozri, je tu niečo, čo ti chceme ukázať, ale najprv sa chcem ospravedlniť."

"Ospravedlniť?"

"Za to, ako som sa k tebe správal, keď sme sa po prvý raz stretli. Musíš pochopiť, počul som všetky tie reči o tebe a len som... reagoval."

"Počul si reči?" Hľadela z jedného na druhého. "Nechápem."

"Pochopíš," zamrmlal Jeremy. "Poď."

Vo veľkej učebni, kde kedysi Flitwick vyučoval Čary, sa zhromaždila skupina, ktorú večer predtým Hermiona nedokázala identifikovať. Väčšina z nich bola pomerne mladá a ich oblečenie tvorila zmes džínsov, habitov, muklovských topánok a čarodejníckych doplnkov. Jedného či dvoch poznala z Rokfortu, ale väčšina vyzerala staršia než ona. Všetci vyvalili na Hermionu oči, keď vošla dnu a Troy zatvoril a zapečatil miestnosť.

Čas strávený s Dracom z nej asi musel urobiť paranoika, pretože ten čin spôsobil, že inštinktívne schmatla svoj prútik.

Za dlhým konferenčným stolom sa postavilo dievča s rovnými hnedými vlasmi, okrúhle náušnice sa mu rozhojdali. "Čo si myslíš, že robíš? Nechceme ju tu."

"Vážne chceš odmietnuť ďalší mozog len preto, že tvoje ego si neporadí s konkurenciou?" nahnevane strelil späť Troy. "Toto nie je súťaž! V stávke sú životy ľudí. Myslel som, že preto sme tu."

Ticho.

"Nedá sa jej veriť." Zaškeril sa muž tmavej pleti.

"Hej!" nahlas povedala Hermiona. "Mohol by mi, prosím, niekto vysvetliť, čo sa tu deje a čo ste dopekla za ľudia?"

"Prepáč, Hermiona," znova zopakoval Troy a nadýchol sa. "Toto je vnútorný kruh MR."

"MR?"

"Muklorodení revolucionári," vysvetľoval muž, ktorý sa blížil k šesťdesiatke. "Bola založená v 1925, keď zákony, ktoré už vtedy boli nefér, začali skutočne obmedzovať muklorodených. Sme akýmsi uzavretým klubom pre špičku z muklorodených. Pracujeme na hraniciach muklovského a čarodejníckeho sveta, pokúšame sa zlepšiť podmienky pre motákov a muklorodených. Robíme také veci, ako že berieme motákov a muklorodených, ktorí sú zneužívaní alebo ich vyhodili z rodín a zriaďujeme štipendijné fondy cez muklovské programy."

Hermiona na nich zízala, tvár bledá a neveriaca. Ani náhodou. Nemohla tomu uveriť. Toto boli ľudia, ktorých hľadala, odkedy sa dozvedela, že je čarodejnica - muklorodení ako ona, ktorí chceli niečo zmeniť.

Spomenula si na to, ako nepríjemne ju uvítali a spýtala sa: "A prečo som o vás nikdy nepočula?"

Muž našpúlil pery. "Bolo rozhodnuté, že si... nie presne to, čo naša organizácia vo svojich členoch hľadá."

Tie slová pocítila ako fyzický úder, ako nevoľnosť v žalúdku. Čistokrvní a im podobní jej už vraveli odporné veci, ale nič jej neublížilo ako tieto zdvorilé, suché slová od jej vlastného druhu.

"Čože?" vykročila dopredu. "Ja som bola čo?" spýtala sa nebezpečne.

"Musíš to pochopiť." Muž vyzeral trochu súcitne nezaujatým spôsobom. "Pracujeme v utajení. Nechceme, aby čistokrvní vedeli, čo za organizáciu sme. Ty na druhej strane si... hlavný prúd. Priatelíš sa so všetkými tými nesprávnymi ľuďmi. Od začiatku si bola bezpečnostné riziko. Nechceme, aby sa o našej organizácii dozvedeli média v nejakom vystatovačnom škandále."

Hermiona cítila, ako jej z tváre mizne krv. "No páni, vy farizejskí bastardi. Viete koľko rokov som strávila hľadaním iných muklorodených, ktorí sa odvážili postaviť sa za svoju vlastnú vec? Viete, ako ťažko som bojovala sama, keď som sa snažila, aby si ľudia všimli, že všetko nie je fér a že je potrebná zmena?" Vysoký, takmer hysterický smiech bublal z jej pier. "A tu zistím, že ľudia, ktorým by na tom v skutočnosti mohlo záležať, sú príliš snobskí, aby ma prijali medzi seba, pretože sa priatelím s - čistokrvnými? S Harrym Potterom? Čo? Ktorý z nich urazil vašu delikátnu citlivosť?"

"Nevieš nič o nás a ani o tom, čo sme pre našu vec obetovali," zakričal nejaký blondiak. "Mala si plno práce byť slávna, aby si sa starala."

"Tebe v skutočnosti na muklorodených nezáleží," obvinilo ju dievča s kučeravými vlasmi. "Jediné, čo robíš, je prenasledovanie čistokrvných v snahe byť jednou z nich."

"Znieš zatrpknuto!" Vložil sa zrazu Jeremy a chladne sa zasmial. "Viete, počul som, čo hovoríte, ale nespomínam si, že by sa niekto z vás pokúsil zlepšiť môj život. Zniete vážne sem tam chvályhodne a politicky korektne, ale myslím, že len žiarlite, že Hermiona Grangerová je všeobecne známe meno a zvyšok z vás je len banda bezmenných muklorodených, ktorí sú všetkým ukradnutí. Je slávna, pretože je zasranou vojnovou hrdinkou. Kým ste vy ostatní utekali a skrývali sa, Hermiona Grangerová bojovala so smrťožrútmi a mučila ju Bellatrix Lestrangeová. Je slávna, pretože je zasrane geniálna. A na rozdiel od vás debilov, záleží jej na muklorodených, mukloch, motákoch a čistokrvných. V porovnaní s ňou ste banda úbohých náhražok a mali by ste byť kurevsky vďačný za jej pomoc."

"S tým súhlasím," prehovoril Troy.

Niekoľko muklorodených sa zatvárilo pobúrene, ale starší muž, ktorý predtým prehovoril, ich výkrikom všetkých umlčal. Keď mlčali, otočil nezaujatý pohľad na Hermionu. "Myslím, že to čoskoro zistíme."

Hermiona si dala ruky vbok, zhlboka sa nadýchla. "A s čím mám pomôcť?"

"Diskutovali sme o dievčati v Príbehoch barda Beedla. Chceme zistiť, ako ochrániť čistokrvných," povedal jej Troy. "Ak dokážeme zistiť, ako muklorodený dokáže ochrániť čistokrvného a zduplikovať tento efekt, tak máme vyhrané."

Niekoľko ďalších dní strávili rozhovormi o povahe rozdielov medzi muklorodenými a čistokrvnými. Bol tento nekompatibilný rozdiel fyzický alebo magický? Rozoberali príbeh o mágiežrútoch, aby našli záchytné body a potom rozoberali Hermionin zážitok pod Malfoyovým kúzlom, ktoré, pokiaľ šlo o Hermionu, len zakalilo vodu.

Ako veľmi to kúzlo ovplyvnilo jej zážitok? Alebo bolo to kúzlo jediným dôvodom, prečo stratila spomienku na Scorpiusa? Spomenula si na neho, pretože Malfoyovo kúzlo na nej bolo slabé? Alebo si spomenula na Scorpiusa preto, lebo bola muklorodená? Prešli stovkami rozličných scenárov a prehodnotili oveľa viac nápadov.

Kým pracovali, do hradu sa hrnul trvalý prúd utečencov, medzi nimi Weasleyovci. Lucius s Narcissou sa ešte neobjavili. Vojaci prepravovali utečencov dnu a odchádzali, aby pozbierali ďalších. Ostatní mali plné ruky práce v podzemí, k Hermioninmu znepokojeniu, kde napĺňali sklady zbraňami a výbušninami. Tiež bola v triede Transfigurácie skupina čarodejníkov, ktorá plánovala obliehanie materskej lode.

"Takže muklorodení geneticky odovzdávajú svoju imunitu svojmu potomstvu," vravel Troy, keď asi po stýkrát začal od začiatku. "Ale je to genetické fyzicky alebo je to magická genetika?"

"V našich vedomostiach o magickej genetike máme ešte stále tak veľa medzier," vzdychol si muž v okuliaroch. "Ani netušíme, aký pomer osobnej mágie otca a matky prispieva k mágii plodu alebo čím sa stáva odlišným magický podpis dieťaťa."

"My tu nešľachtíme, ľudia. Musíme sa sústrediť na deti, ktoré nie sú geneticky príbuzné."

"Nemáme čas na niečo takého rozsahu. Hovoríte o transplantácii kostnej drene alebo niečo iné."

"Myslím, že to príliš analyzujeme," nakoniec prehovorila Hermiona, trochu váhavo, pretože všetci dali jasne najavo, že od nej nechcú nič počuť. "Alebo sa na to nepozeráme zo správneho uhlu."

Jedno z dievčat pretočilo očami."Tak čo potom navrhuješ?" pohŕdavo sa spýtala.

"Myslím, že potrebujeme situáciu otočiť a pozrieť sa na ňu z čistokrvného hľadiska."

"Oh, u Merlina," niekto zamrmlal a odhodil pero.

"Vieš, ak si myslíš, že čistokrvní sú takí skvelí..."

"Čušte," takmer zareval Troy. "Hermiona, čo máš na mysli?"

Hermiona dlhý čas mlčala. Niečo ju práve napadlo a nemohla uveriť, že na to nepomyslela skôr. Možno o tom neuvažovala, pretože to bolo niečo, čo sa ešte nikdy neurobilo. Pred dneškom by povedala, že sa to ešte nikdy predtým neurobilo, nikdy v celej čarodejníckej histórii. Ale teraz si bola istá, že sa to už stalo. Minimálne raz.

"Čo keby som bola čistokrvná a chcela by som rozšíriť ochranu môjho dieťaťa, čo by som urobila?"

Pozreli sa na ňu, ako keby jej narástla druhá hlava.

Vydýchla. "Keby som bola zlá, super elitná čistokrvná rodina, ktorá by chcela ukradnúť dediča z inej magickej rodiny, ako by som to dieťa spravila svojím?"

"Nejakým druhom krvného adopčného rituálu," vykoktal jeden zo starších muklorodených.

Bežná magická adopcia bola v podstate podpísaným kontraktom, nie príliš odlišným od muklovskej adopcie. Jediná v nej zahrnutá mágia bol možno sľub chrániť dieťa. Hermiona sa nepovažovala za bláznivú, ak uvažovala, či čistokrvní nerobili niečo, alebo kedysi nerobili niečo, trochu inak. Čo ak...

"Spôsobuje krvný rituál adopcie, že sa odovzdáva nejaká rodinná črta od adoptujúcej rodiny?" uvažovala Hermiona.

Nastalo vydesené ticho, ale Hermiona si rýchlo uvedomila, že v miestnosti nebolo nikoho, kto by o tom niečo vedel. Krvná adopcia bolo s najväčšou pravdepodobnosťou jedno z tých závistlivo strážených čistokrvných tajomstiev. To a...

"To je temná mágia!" vykríkol niekto vyplašene.

Hermiona vyskočila na nohy, stolička so zaškrípaním odstrčená dozadu. "Je mi to srdečne ukradnuté! Ak budem musieť použiť temnú mágiu, aby som ochránila stovky bezmocných ľudí, urobím to bez zaváhania!"

Muklorodení nenávideli temnú mágiu ako všeobecné pravidlo, to vedela. Temná mágia predstavovala to najhoršie z čistokrvnej spoločnosti. Niet divu, že sa nikam nedostávali; títo idioti odmietali dokonca uvažovať o celom obore mágie!

Žena stredného veku pokrútila hlavou. "Krvná adopcia zmení obeť na elementárnej úrovni. Nikdy s tým nebudú súhlasiť!"

Jeremy sa hystericky zasmial. "Predstavte si to, muklorodená, ktorá si adoptuje čistokrvného."

"Prečo je krvná adopcia považovaná za temnú mágiu?" spýtala sa Hermiona.

"Trošku predbiehaš, nie? Ani si nemôžeš byť istá, že to funguje."

Odpovedal niekto iný. "Bola zakázaná, pretože sa používa krv, pretože deti, ktorých sa týkala, boli obvykle ešte pod zákonom a prinútili ich do nej. A pretože temné rodiny ju používali na to, aby zobrali schopné deti z iných rodín. Je nezrušiteľná a keď sa pokúsi vykonať na dieťati viac než raz, je obvykle smrteľná."

"To je trochu extrémne, nie?"

"Ako funguje?" spýtal sa Troy. "Koľko druhov rituálov krvných adopcií existuje? Vie to niekto?"

Všetci sa pozreli na Hermionu.

Zlomyseľne sa uškrnula, vzrušená možnosťou, ktorá sa sama ponúkala. "Čas zapojiť čistokrvných."

*****

Hermiona vystopovala Malfoya v knižničných archívoch. Mal na sebe znova draho vyzerajúci habit a našiel si čas vyparádiť sa. Vlasy si znova ulízal dozadu. Na okamih tam stála a cítila sa nemiestne, ako keby v tomto jeho návrate ku koreňom niečo stratila. Stál pred kopou starých Denných prorokov, vôbec si neuvedomoval jej prítomnosť, keď študoval článok vo svojich rukách. Pohupoval sa sem a tam na pätách.

"Malfoy?"

Rýchlo sa otočil a ona si všimla, že oči má veľké a podozrivo vlhké. "Pozri sa," povedal chrapľavo, keď ukázal na fotografiu v novinách. Ruky sa mu triasli. "Môj syn!"

Hermiona mu vytrhla noviny z ruky, zízajúc na obrázok mladej malfoyovskej rodiny stojacej panovačne pred ministerstvom. "Nemožné! Myslela som, že všetky dôkazy o tých deťom zmizli!"

"Rokfort," prerušil ju s roztraseným dychom. "Rokfort ich ochránil. Spomínam si..."

Ostro sa na neho pozrela.

Trasľavo sa usmial. "Pozrel som sa na tú fotografiu, uvidel som svojho syna a spomenul som si. Spomenul som si na svojho syna."

Vykročila k nemu. Niečo v jej bruchu sa nebezpečne chvelo na hranici roztrieštenia. "Čo povedal Scorpius o miešaných vajíčkach?"

Draco na chvíľu tuho zatvoril oči a potom dojato prehovoril s úsmevom. "Bez ohľadu na to, ako ich zamaskujeme, stále odmietam jesť bábätká vtáčikov."

Výdych opustil jej pľúca a uvedomila si, že ho mocne objíma, neschopná zastaviť príval sĺz. Bol tu niekto, kto zdieľal jej zármutok, kto chápal, že niečo tak nádherné a nenahraditeľné zmizlo z ich životov. Lapil ju v tvrdom objatí a napoly hystericky ju pobozkal na vlasy a líca, a ona naklonila tvár dohora, keď sklonil svoju, aby mu dovolila tvrdo ju pobozkať na ústa.

"Je úžasný, však?" vydýchla, keď sa trochu odtiahol, len trošičku, aby obtrel pery o jej, oči zatvorené. "O toľko bystrejší a krajší ako ty."

Draco jej prehrabol rukou vlasy a pritiahol si jej hlavu bližšie k svojmu plecu. "Je mi to tak ľúto. Je mi to tak ľúto, Hermiona. Nikdy som nemal v úmysle niekoho z vás vtiahnuť do nebezpečenstva." Zvieral ju tak mocne, že to takmer bolelo. "Snažil som sa ho chrániť, a potom ho kvôli mne uniesli."

"Ale dostaneme ho späť," plakala, takmer prosila, ale potom sa prinútila vzchopiť a odtiahla sa. "To preto som sem prišla. Myslím, že sme našli spôsob ako ochrániť čistokrvných, ale potrebujem informácie od teba. Poď."

Viedla ho do starej učebne, kde sa muklorodení medzi sebou intenzívne hádali. Zostali podozrivo ticho len, čo otvorila dvere.

"Zdravím, miláčikovia!"

Hermionu šokovalo, ako rýchlo Draco opätovne nasadil svoju hráčsku tvár. Uškrnul sa na zhromaždené čarodejnice a čarodejníkov vrelým, milým, trochu sadistickým úsmevom a oprel sa o palicu, ktorú vyčaroval, keď sa nepozerala.

"Viem, kto ste," zapriadol úlisným, vtieravým hlasom.

K Hermione sa otočili nahnevané tváre.

"Vedela som, že sa jej nedá veriť," niekto zasyčal.

"Oh nie, nie, nechápte to zle," vložil sa Draco, stále s príjemným úsmevom. "Už to viem celé roky. Väčšina čistokrvných vie. MR - hoci ja uprednostňujem RM - rebelujúci muklorodení." Rukou urobil pohŕdavé gesto. "Vyberte si, čo chcete."

Nastal sykot a niekoľko ľudí sa nahnevane postavilo.

"Aha." Ukázal na jedného z mužov, ktorí sa postavili. "Pozrite, tento má správne vychovanie, vstane, keď vyššie postavený vkročí do miestnosti. To sa mi páči. Dobrá šou."

Ten muž vyzeral, že by sa mohol skutočne vrhnúť na Malfoya, ale ten sa tým najnedbalejším spôsobom pohrával v prstoch s prútikom, ktorý si nikto predtým nevšimol.

Hermiona si skryla tvár v rukách. "Viete, úplne som zabudla, aký protivný dokáže byť."

Podivným spôsobom jej to chýbalo.

"Nuž, pokúšam sa lichotiť ti," s ľahkosťou vrátil Draco. "Ty si ale tvrdý oriešok. Hermiona, moji spolupracovníci to nikdy nemohli dokázať, takže sa spýtam priamo: si členom tejto malej... skupiny?"

Hermiona vytriezvela. "V skutočnosti nie. Než som sem prišla, nemala som potuchy, že vôbec existujú." Statočne sa pokúšala zabrániť trpkosti vo svojom hlase. "Zjavne nie som dosť dobrá, aby som sa k nim pripojila."

Dracov posmešný úsmev smerom k MR sa len rozšíril. Hermiona na to zareagovala vrelejším pocitom vo svojom vnútri. "To ako vážne? Aké neodpustiteľne hrubé. Nepovedali ti náhodou prečo?"

"Povedali mi, že som sa zapredala s príliš veľa čistokrvnými a vysoko postavenými priateľmi."

"No páni, páni, to je to, čo ti vážne povedali?" Jeho oči zostali upriamené na najstaršieho člena skupiny. "Absurdné." Vystrel ruku, aby sa zmocnil jej, ktorú krátko, ale úctivo pobozkal. "Obávam sa, že nie som jediný, kto sa previnil tým, že ti vravel malé milosrdné lži, láska moja."

"Vážne?" Vytrhla sa a prekrížila si ruky, znervóznená. "A tým si myslel čo?"

"Povedali ti, čo robia?"

"Pomáhajú motákom a muklorodeným bez domova alebo tým, ktorí potrebujú finančnú pomoc," pomaly zopakovala, sledujúc hru neviery a pobavenia v jeho tvári.

"Hmmm. Moja úbohá Hermiona. Obávam sa, že skutočným dôvodom, prečo ťa MR nepozvali, aby si sa pripojila, je kvôli tomu, že máš to otravné malé svedomie. Vedeli, že by si nikdy netolerovala ich predstavu, čo je spravodlivé a správne. Vtedy na manore som si nebol istý, či nie si členom MR a obvinil som ťa, že si uniesla čistokrvné deti a ukryla ich v muklovskom svete. Myslíš si, že to bol môj nápad? Nie, moja drahá. Vtedy som narážal na jeden z radikálnejších plánov MR." Konečne sa otočil, aby sa na ňu pozrel. "Sú trochu viac než teroristi, Hermiona, a uvedomujú si to a nechceli, aby si to zistila, pretože by si to neschvaľovala. Si príliš dobrá." Vykrútil pery, ako keby to bola urážka. "Príliš sa zaoberáš tým, čo je správne a čo nie."

Hermiona stuhla. "To nemôže byť pravda. Sú tu, aby pomohli!"

"Nie." Zatiahol to slovo, ako keby hovoril s trojročným deckom. "Sú tu, aby prevzali moc, aj keby mala celá čistokrvná elita vymrieť. V čo, ako som si istý, že dúfajú." Draco sa usmial nad jej zmätením, ako keby spravila niečo strašne rozkošné. "Považuješ za náročné uveriť, že tvoji vlastní ľudia dokážu byť rovnako zlí ako čistokrvní? Na ich obranu musím povedať, že skutočne veria, že to, čo robia, je správne. Každý čarodejnícky zákon je pre nich čistokrvným zákonom, a tak pre nich neplatí."

"To je absurdné! Sú dobré zákony a na ministerstve sú dobrí ľudia."

"A toto je ten druh uvažovania, kvôli ktorému ťa nechceli naverbovať," povedal jej Draco. "Skutočne si myslíš, že sa čistokrvní starajú o muklovské právo? Nejaký muklovský zákon? Nikto z nich si nemyslí, že takéto niečo platí aj pre nich."

Hermiona cúvla.

"Preukázal si pravdivosť svojich slov," nevrlo sa vložil najstarší z muklorodených. "A nebudem sa namáhať to popierať. Je dobré, že nás ako skupinu potešil Hermionin plán. Ak je vykonateľný."

"Potešil vás?" zamrmlala Hermiona, zažmurkala a otočila sa znova k Malfoyovi. "Povedz nám o krvných adopčných obradoch."

"Prečo? Čo...?" Draco sa zarazil, sánka mu poklesla, keď mu tá informácia došla, ale potom pohodil hlavou dozadu a začal sa smiať.

"Skutočné vymretie čistokrvných."

*****


*Kapitola 5*: Časť 5 zo 7 (2/3)



Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: kapitola neprešla betovaním   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii

 


Ospravedlňujem sa za komplikácie...



"Rúhanie! Kacírstvo!" Veľkou sieňou sa ozýval ostrý hlas starého muža.

"Ach, tak teraz to len komplikuješ," ponosoval sa Draco na postaršieho čarodejníka, ktorý zaujal Dumbledorovo miesto ako Najvyšší hlaváč.

"Ty nás žiadaš, aby sme zničili naše dedičstvo a zahodili tisícky rokov udržiavania čistej línie!"

"O nič také nežiadam," ostro ho pokáral, kým si vyrovnával manžety spôsobom, ako keby počúval ten rozhovor len na pol ucha. Zamračil sa na čarodejnice a čarodejníkov, ktorí ho sledovali. "Zabudli ste, že to kúzlo som vybral ja. Ja, ktorý som stelesnením čistokrvného rodokmeňa. Viem, čo to kúzlo robí. Adopčný rituál Cognatus Fulcio poskytuje fyzickú a magickú silu. Nevymaže to dedičstvo cieľa, ani nezmení jeho pokrvnú líniu. Len sa pridá k tomu, čo už existuje. Nevieme, či muklovská ochrana je fyzická alebo magická, takže musíme pokryť oboje."

"Nikto z nás nebude súhlasiť, aby sa pošpinil..."

"Potom si zomrite!" násilne prerušil Draco. "Tieto príšery sú skutočne zúfalé. Predstavte si, že váš druh je tým jediným, ktorý im zostal a na ktorom sa môžu nakŕmiť. Nikdy nebudete v bezpečí."

Starší čarodejník vyzeral zaskočený, ale potom sa spamätal. "Beštia veľkého pána Slizolina tie príšery zničí! Nedovolím, aby naša mágia trpela od ich nákazy! Zamorenie muklorodenými nás zničí!"

Draco sa zasmial. "Niežeby som ťa chcel nútiť, lord Ivenborg. Je to tvoj život, rob si s ním, čo chceš. Ja, napríklad, viem, že v žiadnom prípade nepresvedčím tých starých a vetchých medzi nami, ktorí posledné dve storočia lipnú na starých zvykoch a stále veria, že svet je plochý a že sa slnko otáča okolo Zeme. Svet sa mení a ja sa mením s ním. Ja s mojím dieťaťom, keď ho nájdem, sa zúčastním tohto rituálu s mocnou muklorodenou rodinou a spoločne budeme silnejší vďaka schopnostiam, ktoré sa pridajú k našim vlastným."

V miestnosti sa zdvihli hlasy, niektoré pobúrené, iné zúfalé.

"Ach, toto má byť čo?" prerušil Draco, znova spôsobiac zvedavosť a utíšenie skupiny. "Už počujem, ako niektorý z vás plánujú prevziať moje miesto v Starostolci a dedičské práva po tom, čo sa 'nakazím'. Len nezabudnite, moji drahí, že ak ma mágia mojich predkov bude stále považovať za čistokrvného, žiadny zákon, ktorý schválite, mi neuprie moje dedičské právo."

Hermiona sa takmer uškrnula, keď toto počúvala. V žiadnom prípade by vypočítavá malfoyovská línia neodstrihla svojho dediča, ani keby sa mu podarilo 'nakaziť sa'. Boli to banditi, piráti a darebáci čarodejníckeho sveta, hoci sa ukrývali za drahé šaty a veliteľské maniere. Tým z Bad Faith záležalo len na moci. Ich čistokrvné dedičstvo bolo pre nich vzácne len pokiaľ odmenou zaň bola moc.

"Pre tých so zmiešanou krvou, ktorí nevlastnia rodinnú zaklínaciu knihu, vravím, že ten rituál je celkom jednoduchý. Vyžaduje len magický kruh, krv adoptívnej rodiny a tých, ktorí sú adoptovaní. Neexistuje veková hranica pre tých, ktorí sa môžu adoptovať, ale rituál samotný je dosť vyčerpávajúci, takže navrhujem, aby muklorodená rodina obmedzila adopciu najviac na dve rodiny, hoci by neskôr nemal byť problém pridať jednotlivé deti. Vykonanie takéhoto rituálu je oveľa silnejšie na dospelých s deťmi, medzi ktorými sú putá neporušené a určené, než jednotlivo na pár deťoch. Rituál je celkom mierny, napriek tomu, že vyvoláva zmeny, ktoré sú aj hlboké vo svojej intenzite, aj povrchové v porovnaní k typom zmien, ktoré už krvná adopcia historicky vytvorila."

Hermiona zrazu uvažovala, či najväčší odpor čistokrvných nepochádzal jednoducho z faktu, že neboli zvyknutí žiadať o pomoc. Nežiadali o ňu, brali si ju. Prepisovali zákony a históriu, až kým nebolo po ich. Odsúdili všetkých tých, ktorí neudržovali ich názory zatiaľ, čo kryli svoje vlastné škandále.

"Budeme muklorodeným zaviazaní?" spýtal sa niekto.

Draco sa odmlčal, aby starostlivo volil slová. "Budete rodinou rovnako, ako by akékoľvek adoptované dieťa bolo rodinou pre tých, ktorí ho adoptovali. Ako ďaleko váš záväzok zájde, nuž, myslím, že to je každého osobná vec. Viem, že pre mnohých z vás je to jednoducho ďalšie spojenie, ktoré sa dá využiť. Pre iných sú to jasné povinnosti, ktoré sa musia dodržiavať."

"A čo z tohto získame my?" postavil sa Michael McCloud, šéf MR.

"Potrebujete dôvod, aby ste zachránili životy?" milo sa spýtal Draco, vôbec nevyzeral prekvapený McCloudovým prerušením.

"Máme spísaný zoznam požiadaviek."

"Tým som si istý," prerušil ho Draco. "Naozaj nemáme čas na tieto kecy, ale urobím vám návrh. Ak s niečím na tom zozname bude súhlasiť Hermiona Grangerová, potom s tým budeme súhlasiť tiež."

Okamžite medzi čistorkvnými a muklorodenými prepuklo peklo, obe strany protestovali.

Hermiona to sotva počula; srdce jej búšilo, ústa jej takmer zvlhli od tej možnosti. To nemohol myslieť vážne. V žiadnom prípade jej neposkytoval medzeru v čistokrvnom práve. Sotva sa na neho odvážila pozrieť, nedôverčivá. Len sa zhovievavo usmial a prikývol.

"Neskúšaj ma podviesť, Malfoy! Ona je v tvojom tíme!" zavrčal McCloud.

Zažmurkala. To je pravda. Toto bolo lákavé. Prísľub moci pokiaľ by si udržala jeho priazeň. A nikdy predtým vo svojom živote nebola v takom pokušení. U Merlina, vedel presne, kde ju zasiahnuť, však?

"Nie, ty si len nahnevaný, že nie je v tvojom. Pozná zákony rovnako dobre ako akýkoľvek čistokrvný. Ber alebo nechaj byť, inak nič nedostaneš a obávam sa, že my úbohí čistokrvní sa budeme musieť spoliehať na dobrotu muklorodených sŕdc." Strelil varovný pohľad na nahnevaných čistokrvných.

Teraz už kričali ďalší ľudia, bežnejší muklorodení a čistokrvní, stredná trieda, ktorá ju poznala ako Potterovu podržtašku. Väčšina z nich jej dôverovala. Len extrémisti boli nahnevaní, chceli niekoho, kto by bol predpojatý v ich prospech.

"Čo ti na toto dáva právo, Malfoy!" Najvyšší hlaváč bol absolútne pobúrený.

"Musíme pracovať spoločne," oblboval ich Draco. "Považujte ma za neutrálnu stranu. A Hermiona toto robí ako povolanie. Som si istý, že dokáže vypracovať skutočný kompromis."

Kompromis? U Godrika, Hermiona mala roky, roky a roky, aby toto naplánovala. Roky premýšľania o tom, čo by zmenila, keby mohla. Koľkokrát ako mladé dievča predstierala, že píše nové zákony na stole rokfortskej knižnice po tom, čo práve prečítala zákon, ktorý ju nazlostil? Teraz, keď stála pred touto príležitosťou, pripadala si neschopná a podivne ponížená. Bolo jej jasné, že veľa zo skvelých nápadov z jej mladosti nebude fungovať. Neexistovala rýchla náprava. Neexistovala vôbec žiadna náprava, pokiaľ tu nechcela byť celý deň a noc a nedosiahnuť patovú situáciu, keď ani jedna strana nebude ochotná ustúpiť.

Najlepšie, čo mohla urobiť, bolo vytvoriť príležitosť, trhlinu v stene byrokracie, ktorá sa bude dať jedného dňa v budúcnosti využiť. Hermiona sa snažila nerozbehnúť sa k McCloudovi a len pomaly sa načiahla po ten zoznam. Muž zaváhal, nenávistne na ňu zazeral, ale neochotne jej ho podal. Hermiona preletela prvý odsek a zalapala po dychu.

"To nemôžete myslieť vážne! Chcete dosadiť svojho vlastného muklorodeného ministra! To má byť diktatúra?" vykríkla, čím vyslala dav znova do povyku, pretože vytiahla brko a celý prvý odstavec škrtla a začala prepisovať.

"Hm, Hermiona..." začal Draco s nepatrným náznakom nervozity, ako keby si práve uvedomil, čo rozpútal.

"Ak si myslíš, že sa zrieknem tejto šance, Malfoy, potom si šialený!" Weasleyovskí chalani ju hlučne povzbudili. "Vieš, ako je to dávno, čo ministerstvo udelilo štipendium alebo finančnú pomoc nejakému muklorodenému? Vedel si, že podľa našich zákonov moták nie je občan a nemá žiadne práva?"

"Nemal som potuchy, Hermiona, povedz nám!" vykríkol George Weasley.

"Hermiona, za hodinu nedokážeš prepísať všetky naše zákony."

Hermionu pobavilo, že znel ohľadne toho trochu neisto. "Nie, ale môžem požadovať, aby sa také veci nepochovali pod hromadami byrokratických kecov. Môžem požadovať pravidelné revízie! Môžem nám dať hlas! A," chladne sa na Draca pozrela, "chcem miesto v Starostolci."

"TY?" McCloud pobúrene vyskočil na nohy, keď čistokrvní prepukli do nahnevaného šepotu.

"Nie, nie ja!" nahnevane odsekla Hermiona. "Chcem voleného úradníka. Ktorého volia muklorodení. Neskôr môžeme vyriešiť detaily, ale pokiaľ bude starostolec naďalej vedený ťažkopádnymi starými čistokrvnými, potom si myslím, že nie je príliš žiadať, aby sa zvolila jedna osoba, ktorá sa bude zaoberať muklorodenými a motákmi."

Hermiona preletela zvyšok požiadaviek MR. Väčšina z nich bola úplne nemožná, ale bolo tam pár nápadov, s ktorými sa dalo pracovať. U Merlina, ruky sa jej triasli. Pokúsila sa zablokovať svet okolo seba a starostlivo zostavila finálny návrh. Ignorovala pritom mumlanie okolo seba, ktoré narastalo, čím dlhšie jej to trvalo. Preletela návrh, či neobsahuje právne medzery, než ho podala McCloudovi. Bol slabý, ale bude musieť postačovať.

Muž očervenel a potom zbledol. Ďalší dvaja členovia MR po sebe prebehli ten papier.

"To je absurdné," zavrčal jeden z nich. "Veď tam takmer nič nezostalo."

"Tak ma presvedčte, že potrebujeme zvyšok," vyzvala Hermiona. Muž neodpovedal.

McCloud vyzeral, ako keby ju mal každú chvíľu uškrtiť, ale nakoniec schmatol brko a podpísal sa na spodok pergamenu. Draco prešiel k nim, aby si ho od nich vzal, ale Hermiona ho zastavila.

"Nie, chcem, aby si si s Najvyšším hlaváčom najprv prečítal pôvodný návrh. Myslím, že potom budete ľahšie prístupnejší mojim kompromisom."

Draco sa predklonil, aby si od nej vzal originálny pergamen, prstami na chvíľku spočinul na jej. "Si vzrušujúca, keď dohaduješ zmluvy," zašepkal.

Postaršie čarodejnice a čarodejníci sa zhromaždili okolo Draca; nasledovalo ďalšie pobúrené mrmlanie a nahnevané výkriky nad tým, čo čítali. Nakoniec im Hermiona podala upravený zoznam. Draco ho prečítal prvý, ale jediné, čo urobil, bolo nadvihnutie obočia, než ho podal ďalším členom Starostolca.

"Tento je takmer rovnako zlý," zajačala jedna z čarodejníc.

"Ale nie až taký zlý," pokojne prehlásila Hermiona.

"Čo je toto?" Ukázal postarší muž na jeden z paragrafov.

"Sponzorský program," vysvetľovala Hermiona. "Umožní to čarodejníkom a čarodejniciam, aby boli mentormi pre mladých muklorodených a oboznámili ich s magickým svetom, keď sú mladší a uľahčili im tým prechod. Poskytne im to niekoho, komu môžu dôverovať, komu môžu klásť otázky a tiež im to pomôže s problémom školného. Jedenásťročného muklorodeného nenapadne požiadať o pomoc a ak ich to nejako napadne, zistia, že mali o ňu požiadať, keď im bolo desať."

Draco už ten pergamen podpisoval. Hermiona si pomyslela, že to bolo od neho trúfalé, pretože technicky nemal taký druh právomoci.

Najvyšší hlaváč zaváhal, pohladil si strapatú bielu bradu. "Stále odmietam previesť ten rituál."

"Ale ostatní čistokrvní čakajú," pripomenul Draco. "A rovnako jotnarovia."

Postarší muž sa zamračil a s rozvláčnymi pohybmi podpísal ten pergamen.

Čakajúce čistokrvné rodiny sa nepokojne zamrvili. "Ako si vyberieme, kto naše rodiny adoptuje?" spýtal sa jeden z nich.

Draco sa odporne usmial. "Ach nie, moji drahí kamaráti, je na muklorodenej rodine, aby si vybrala vás."

*****

Kruh sily, ktorý nakreslili vo Veľkej sieni bol obrovský a namaľovaný istými ťahmi žiarivo červenej. Hermiona, Draco a niekoľkí ostatní prešli jeho každučký kúsok po tom, čo vyschol, aby sa uistili, že je nakreslený správne. Draco skadesi pričaroval rodinnú zaklínaciu knihu, ale po celý čas ju držal v rukách, dokonca počas toho, keď Hermiona čítala rituálne zaklínadlá.

Mal v batožine niekoľko obradných nožov, čo trochu znepokojilo Hermionu, a jeden mladý kvalifikovaný učeň zaútočil na školské zásoby a osobné zásoby rokfortských profesorov kvôli niekoľkým prísadám, ktoré budú potrebovať na jednoduchý zmysly posilňujúci elixír. Zopár dúškov a muklorodení s čistokrvnými budú mať lepšiu predstavu, s kým môžu poľahky zdieľať magický vzťah.

Weasleyovci prišli za Hermionou. Pozrela sa Ronovi do očí. Aktuálne ich bolo dvanásť, vrátane Percyho ženy a dvoch detí, Fleur a mladej Viktórie, ktorá bola doteraz v bezpečí Rokfortu. Prišiel s nimi Teddy Lupin a Hermiona mu venovala obrovské objatie, príliš k chlapcovým rozpakom.

"Ron," prehovorila Hermiona pomaly. "Ak ťa adoptujem, neznamená to, že sme mali incest?"

Percy vyprskol, ale jeho žena sa tvárila dosť pobavene.

Ron si poškrabal bradu. "Skôr by som si robil starosti o to, čo to znamená, ak si adoptuješ Malfoya."

"Dospej," prikráčal k nim Draco. "Považuj to skôr za spojenectvo medzi dvoma rodinami."

"Malfoy, dokážem adoptovať všetkých Weasleyových?"

Podráždenie pokrivilo Dracovu tvár a Hermione chvíľu trvalo, kým jej došlo, že keby vykonala rituál s Weasleyovcami aj s Malfoyovcami, potom by to z nich tak dajako urobilo jednu rodinu. Zachichotala sa a Draco po nej strelil protivným pohľadom.

"Áno, bude to oveľa viac vyčerpávajúce, ale nakoniec ťa to pravdepodobne spraví silnejšou. Ako som povedal, považuj to za spojenectvo. Rozširuješ svoju magickú ochranu na nich všetkých a na oplátku získavaš časť sily ich rodiny."

"A čo Teddy? Musím s ním mať samostatný rituál?"

"Nemôže ma adoptovať Harry?" spýtal sa Teddy.

"Vykonávame ten rituál len s muklorodenými ako adoptujúcimi," vysvetľoval Draco. "Pri tých so zmiešanou krvou existuje šanca, že sa ochrana nepredá ďalej. A nie je dobrým nápadom, aby sa niekoľko rodín pokúsilo adoptovať tú istú osobu." Znova sa otočil k Hermione. "Je to sirota, však? Mala by si byť schopná vplížiť ho medzi Weasleyovcov."

"A čo Lucius, Narcissa a Scorpius?"

Dracova čeľusť sa napla. "Stále si na svojich rodičov spomínam. Keď budú spolu, môžeme ten rituál urobiť znova. Bude to oveľa ľahšie, keď už budem pri tvojom boku."

"Och, takže ťa adoptujem, že?"

Povýšene si odfrkol. "Obávam sa, že mám na to nárok."

Priblížil sa Blaise Zabini a Neville Longbottom s ich rodinami.

"Ahoj, Hermiona." Neville vykročil k nej, len aby ho zdvorilo zastavil Draco.

"Predpokladám, že Grangerová je zadaná?" chladne sa spýtal Blaise, keď si prezeral Draca.

Malfoy si odfrkol. "Obávam sa, že áno. Nájdi si svojho vlastného muklorodeného."

"Uhm..." Niekto sa presunul pred dav a Hermiona v šoku zistila, že dopredu nervózne vystúpila Meredith. "Rada by som pomohla. Mohla by som ten rituál pre nich vykonať." Druhá žena stále vyzerala krehko a bledo, ale v tvrdom zovretí jej úst bolo badať odhodlanie.

"Meredith Mayfieldová," potichu povedal Blaise Zabini. "Ty si čistokrvná."

Meredithine plecia na okamih poklesli, než sa vystrela. "Nie, som muklorodená."

Blaise sa zatváril užasnuto.

"Ehm..." Čo mohla Hermiona povedať?" "To je viac, než sa očakávalo, Meredith. Toto si nemusela spraviť."

Žena si uhladila vlasy dozadu s chudými, trasľavými prstami. "Áno, tak dajako som musela." Úplne opustila správny čistokrvný prejav. "Bola som na seba taká hrdá, že som porazila systém. Myslím- myslím, že nakoniec ten systém porazil mňa, ako vieš." Na chvíľu si Hermiona pomyslela, že sa Meredith rozplače, ale rýchlo sa vzchopila. "Tak či tak, rada pomôžem."

Neville sa uklonil. "Bolo by mi cťou, kebyže rozšíriš svoju ochranu na mňa a moju rodinu."

Blaise zaváhal, zjavne rozladený, že si nemohol vybrať prvý. "Rovnako ako ja."

Meredith stroho prikývla.

Bolo rozhodnuté, že najprv vykoná rituál Hermiona ako prvá s Weasleyovcami. Všetci sa zhromaždili, aby sa dívali. Draco poznamenal, že sila tak mnohých svedkov je dobrá vec.

Weasleyovci sa poľahky vtesnali na jednu stranu obrazca a Hermiona sa samotná postavila na druhú. Keby mala nejakú rodinu, boli by pri nej stáli, hoci rituál mohol vykonať len jeden. Aby sa vyhla chybám, slová, ktoré musela vysloviť, boli magicky vpísané na stenu pred ňou. Rozžiaria sa, keď ich bude potrebovať vysloviť. Časť rituálu pre žiadateľov bola napísaná na stene za ňou, kde na ne mohli jasne vidieť. Za normálnych okolností by sa runy vybrané pre každého z nich menili s každou rodinou, ale za súčasného stavu bol zvolená štandardná dvojica pre darcu a obdarovaného.

Hermiona, ako tá, kto rozširoval ochranu, mala oblečený čierny habit, za šerpou dva obradné nože a na sebe niekoľko mocných šperkov, ktoré jej ponúkli niektoré čarodejnice ako súčasť obradu. Žiadatelia mali na sebe biele habity a nemali žiadne zbrane, dokonca ani prútiky. Keby žiadateľmi boli malé deti, boli by stáli; keďže Weasleyovci boli väčšinou dospelí, kľačali na kolenách z úcty k úlohe prijímateľa jej ochrany.

Nastalo ticho, keď Hermiona začala s rituálom, latinčina sa poľahky odvaľovala z jej jazyka. Priblížila sa k Arthurovi Weasleymu a použila prvý nôž, aby sa slabo porezala nad zápästím. Prešla prstami po krvi, vyslovila jeho meno, ale zaváhala, keď mala napísať na jeho čelo štandardnú runu, ktorú zvolili, a zamenila ju za runu 'otec'. Krv vsiakla priamo do jeho pokožky a Hermiona vydýchla, keď jej mágia prudko vzrástla a ona si začala byť Arthura vedomá na magickej úrovni. Bolo to vrelé a dôverne známe. Usmiali sa na seba.

'Matka' napísala pre Molly. 'Brat' a 'Sestra' pre ich deti a 'Dcéra' pre Viktóriu a 'Syn' pre Teddyho. Deti sa na ňu pozerali v údive, keď mágia okolo nich prudko narástla a Hermione sa oči zaliali slzami, keď si uvedomila, že teraz má istým spôsobom deti. Veľmi úporne myslela na to, aby ich ochránila, keď dokončovala posledné riadky rituálu, v ktorých žiadala, aby jej vlastná krv rozšírila svoju ochranu voči ich nepriateľom.

S posledným ťahom krvi sa so zasyčaním zapotácala, konečne pocítila bolesť v ruke. Arthur sa k nej kolenačky priblížil a Hermiona mu podala druhý nôž. Porezal si dlaň a začal svoju časť rituálu, v ktorom napísal runu 'Ochranca' - pretože elita čistokrvných prejavila odpor voči tradičnému slovu 'Pán' - cez ranu na jej ruke. Toto zopakoval každý člen rodiny a keď Hermiona pobozkala ich dlane, rany sa okamžite zahojili.

Mágia dosiahla svoj vrchol a na chvíľu cítili to silné spojenie medzi nimi. Boli jedným človekom a jednou rodinou a boli silní a šťastní. Hermiona ukončila rituál a kúzlo sa zrútilo. Rovnako náhle sa zrútila Hermiona.

*****

Rituály pokračovali celú noc, časť z nich bola veľmi škrobená a formálna či trápna a len niekoľko z nich s pár obmenami a ešte menej skončilo so skupinami, ktoré sa na seba usmievali. Väčšina vyzerala veľmi znepokojene. Hermiona odpočívala pri stene, cítila sa súčasne slabá a nabudená.

Pred niekoľkými hodinami poslala Weasleyovcov do knižnice, keď im povedala, čo Malfoy zistil o tých fotografiách. Po nejakom čase sa vrátil George a zavolal ostatných. Hermiona si predstavovala, ako teraz prechádzajú ročenkami a novinami.

Ďalšia muklorodená mala na adopciu rovnako veľkú skupina ako Hermiona, ale tá žena mala manžela a tri deti, aby stáli pri nej a skupinka bola sotva unavená, keď skončili.

Ako sa priblížilo svitanie, dokončil sa posledný obrad a Hermiona sa cítila pripravená pokračovať s Dracom. Len pár ľudí sa zostalo dívať, keď si Draco navliekol biely habit a elegantne si pred ňou kľakol štýlom, ktorý by pár ďalších čistokrvných šťastne napodobnili. Hermiona pokojne začala rituál a až keď si porezala ruku, uvedomila si, že jedinými svedkami sú len čistokrvní. Pansy už viac nie Parkinsonová s manželom, Blaise Zabini s príbuznými, jeden Montague, zopár Carmichaelsových, hŕstka postarších čarodejníc a čarodejníkov a tých šesť čistokrvných rodín, ktoré rituál odmietli. Sledovali ju s chladnými výrazmi a ostražitými pohľadmi.

Hermiona znepokojene zaváhala, ale otočila sa znova k Dracovi. Pokojne ju sledoval a ona si zrazu nebola istá, ktorú runu použiť. 'Milenec', naznačil Draco ústami, ale ona pokrútila hlavou, zdržala sa, aby ho nenakopla a ako ústupok použila 'Spoločník'. Bolo to dôvernejšie než 'Spojenec', ale stále ich to udržiavalo rovnocenných. Draco sa durdil, keď krv vsakovala do jeho pokožky, ale potom zatvoril oči, keď cez nich pulzovala v teplých vlnách mágia. Dokončila svoju časť, myslela na neho a jeho rodinu a ako veľmi ich chce ochrániť, a potom ukročila dozadu.

Ale keď zasunula prvý nôž a siahla po druhom, Draco zrazu stál, v jeho ruke ďalší nôž. Stihla sa na neho len v šoku pozrieť, keď zhodil biely habit a schmatol jej nezranenú ruku, ktorú jej bolestivo vykrútil za chrbtom. S rýchlym švihnutím okamžite z jej tela odrezal šarpu s nožmi. Hermiona sa pokúsila prehovoriť, ale zdalo sa, že sa jej hrdlo uzavrelo; maximum, čo mohla urobiť, bolo schmatnúť ho voľnou rukou. Jej časť rituálu skončila a ona bola neschopná jednať proti nemu. Rozopol požičaný náhrdelník a vyhodil ho z kruhu čakajúcej majiteľke. To isté spravil s jej náramkom a zlatým hrebeňom v jej vlasoch.

Zbavoval ju jej pozície autority.

Sledujúci čistokrvní tam stáli pokojne a mlčky. Draco si porezal šrám na svojej vlastnej hrudi, tesne pod kľúčnou kosťou a schoval svoj nôž. Teraz hovoril on a ona dnes v noci videla dosť rituálov na to, aby jej bolo jasné, že nehovorí to, čo vravieť mal. Pokúsila sa zachytiť tie slová, ale z nejakého dôvodu sa zdalo, že ich nedokáže spracovať. Vnoril prsty svojej voľnej ruky do krvi stekajúcej mu po hrudi a nakreslil runu 'Ochranca' na jej krvácajúcu ruku, čo ju prekvapilo, ale potom pokračoval runou, ktorá znamenala zhruba 'vazal' či 'podriadená'. Rana na jej ruke sa zatvorila a ona sa pokúsila schmatnúť jeho ruku.

Bez slova si ju prehodil cez svoj bok a prišpendlil ju k podlahe. Kruto rozškľabený znova omočenými prstami v krvi nakreslil na jej čelo ďalšiu runu, hoci netušila, čo za runu to je. Mohla cítiť, ako ju jej telo absorbuje.

Krvavými prstami prešiel po jej perách a ona ho videla ústami naznačiť 'Milenka', než ju tvrdo pobozkal. Strčil pri tom jazyk medzi jej pery, chrapľavý zvuk potreby, ktorý vydal, ju úplne rozzúril. Rýchlo sa stiahol, keď sa ho pokúsila pohrýzť. Zmocnil sa jej ruky, ktorú stískal až tak, že si myslela, že sa jej zlomia prsty. Pritiahol si tú ruku k svojej hrudi a prinútil ju cez tú ranu napísať runu. 'Pán'.

Zasyčala v zdesenej zúrivosti, pokúsila sa ho zhodiť, keď sa rana uzavrela a rituál sa skončil. Mohla sa znova hýbať.

"Ty bastard!" zakričala a vrhla sa na neho. Zachytil obe jej ruky a prišpendlil ich na zem, odporný úsmev spokojnosti v tvári. "Čo si urobil? Čo si to UROBIL?"

"Nič zlé. Prisahám," úlisne dychčal Draco. "Prijal som tvoju magickú ochranu, ale spravil som ťa podradenou Malfoyovskej rodine. Spravil som zo seba tvojho pána. Tvoj život je teraz moja vec. Tvoja rodina, tvoja kariéra, kde žiješ." Sklonil sa a odporne zašepkal, "s kým spíš."

"TY ZASRANÝ..."

"Hej, robím ti láskavosť. Vazal zaviazaný rodine Malfoyovcov má právo na akúkoľvek kariéru, pozíciu na ministerstve, a tak ďalej, a tak ďalej, čo len chce. Všetky dvere, ktoré ti boli doteraz zatvorené kvôli tvojej pokrvnej línii, sú teraz otvorené."

"Ja som si chcela tieto veci zaslúžiť sama!" kričala, zbytočne do neho vrážala.

"Nemôžeš!" zakričal na oplátku, tým istým tvrdým hlasom. "Nie v tomto živote. Žiadni humusáci, Hermiona. Takto tento svet funguje! Myslíš, že nás zastaví nejaký zákon, ktorý načmáraš?"

"Prečo si toto urobil? Mohla som ti veriť!"

Ironicky sa usmial a zamrmlal, len pre jej uši. "Žobrák som. A zlodej."

Nad nimi sa vynoril Blaise Zabini, prútik namierený na jej tvár. "Obliviate."

*****


*Kapitola 5*: Časť 5 zo 7 (3/3)



Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: kapitola neprešla betovaním   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii

 



*****

"Hmm. Myslíš, že to vyšlo?" spýtala sa Hermiona zmätene, neiste sa opierala o Dracovo rameno, keď jej pomáhal do ich izieb.

"Čoskoro to otestujeme, ale môžeš sa staviť, že ak to funguje, jotnarovia budú poriadne naštvaní."

Trochu pripito sa zasmiala, považovala situáciu za podivne vtipnú. Prestal kráčať a dlho sa na ňu zadíval.

"Ďakujem ti za tvoju ochranu," povedal potichu a zľahka ju pobozkal na čelo.

"Pchá. To si nemal urobiť," odmávla ho. "Mohla by som si myslieť, že sa ti páčim."

Pobavenie zvraštilo jeho čelo, keď pomohol jej ochabujúcemu telu do vzpriamenej polohy a pokračovali po chodbe.

"Vieš, na čo myslím?"

"Hmm?"

"Možno by mohol chodiť Scorpius do muklovskej základnej školy."

Odfrkla si.

"Myslím to vážne. Nič obyčajné samozrejme. Pekná súkromná škola. Niečo elitné."

"Snobská škola," posmievala sa.

"Ty si mala do takej chodiť."

Premýšľala nad tým. "Mohla som, ale myslím, že moji rodičia chceli, aby som popracovala na svojich sociálnych schopnostiach."

"Ale to nevyšlo," hrubo ju prerušil Draco.

"Dopekla, správne, nevyšlo to. Na druhej strane súkromná škola neprospela ani tvojim sociálnym schopnostiam."

"Dobrý postreh," zamračil sa. "Ale ja nepotrebujem veci ako sociálne schopnosti či spôsoby. Ja mám peniaze!"

"U Merlina, ty si ale bastard." Zachichotala sa a jej myseľ zrazu skočila späť k začiatku ich rozhovoru. "Hej! Čo zrazu ten náhly záujem o poslanie Scorpiusa do muklovskej školy?"

Jeho tvár nemala žiaden výraz. "Očividne kvôli ďalším vzťahom s muklami," odpovedal neutrálne.

"Och, von s tým. Nečakaj, že ti na toto skočím." Otočila sa tvárou k nemu, vážne sa mu pozrela do očí a zamávala mu prstom pred nosom. "Povedz mi pravdu."

Venoval jej rozhodne uličnícky úškrn. "Niektoré z tých muklovských zbraní sú... poriadne impozantné."

"U Merlina, stvorili sme netvora," zakryla si s povzdychom tvár. "Mala som to vedieť. Najprv Ron s obrovskou zbraňou a potom ty." Objal ju rukou a začal ju viesť do ich spální. "Tiež by som rád riadil jeden z tých tankov."

Prepukla do chichotu. "Niečo si kompenzuješ?"

"Čože?" spýtal sa bezradne.

Len sa rozosmiala ešte viac.

"Idem sa okúpať," zamrmlala, keď konečne dosiahli svoje útulné obydlie.

"Oh, nejdeš." Malfoy ju viedol preč od kúpeľne smerom k jej izbe. "Utopíš sa. Pokiaľ nechceš, aby som ti pomohol okúpať sa." Žiadostivo sa na ňu pozrel a za svoju námahu dostal v prudkej otočke ranu do oka.

"Au, au, au!" Prehol sa, kým si zvieral tvár.

"Och. Prepáč! Nie, počkať, chcela som to!" Zakryla si rukami ústa, potom sa váhavo načiahla za ním, na to sa zarazila a žmolila si ruky. "Och, ale nechcela som ťa trafiť do oka!"

"Som v poriadku. Som v poriadku. Au! Sakra."

"Si v poriadku? Máš oko v poriadku?"

"Áno," hrubo odsekol, potiahol nosom, pretože oko sa mu reflexívne zalialo slzami. "Som v poriadku. Na." Švihol prútikom a premenil jej oblečenie na flanelové pyžamo.

Hermiona vykríkla v šoku, rukami sa zakryla, ako keby vôbec nebola oblečená. "Ty beťár! To je vážne osobné!"

"To je to, čo schytáš. Udri ma do oka a ja ti premením oblečenie. Ber to ako chlap, mohol som ho nechať zmiznúť."

Stále prskala, keď ju dostrkal do spálne a švihol prútikom, aby odtiahol prikrývky a pomohol jej pod ne vliezť.

"Pospi si. Si unavená."

"Hm." Ospalosť bola späť. Taká presvedčivá. Vankúš pod jej hlavou a mäkké prikrývky na tele jej nikdy nepripadali také strašne úžasné. Takmer už zaspávala, keď sa posteľ prehla a k nej sa pritúlilo teplé telo.

"Čo ro-íš?" zamrmlala, znepokojene sa posunula a mlhavo premýšľala, či má silu odstrčiť ho z postele.

"Len spím," odšepkal, teplo a blízko pri jej uchu. Akási ruka vkĺzla okolo jej brucha. "Nerob si starosti. Zavraždiť ma môžeš ráno."

*****

Keď sa prebudila, bol preč, presne ako vedela, že bude. V žiadnom prípade by nezostal nablízku a neznášal nápor jej nálady.

V rozhodne pohrebnej nálade napochodovala Hermiona do kúpeľne a dala si načas, kým sa upravila. Potom vpálila do malého spoločného priestoru, kde stuhla pri pohľade na nádhernú blondínu, ktorá upäto sedela na gauči a popíjala čaj.

"Nar... pani... Lady Malfoyová!" vykríkla Hermiona, jej myseľ skákala od šoku k úľave k ďalšiemu šoku... pretože, prečo by jej záležalo na tom, že Narcissa prežila?

"Nie je to tak, ako to vyzerá!" vyhŕkla hlúpo.

Nespala som s vaším synom! Prisahám!

Narcissa chladne nadvihla obočie štýlom, ktorý používali všetky čistokrvné rodiny jednoducho preto - ako si bola Hermiona istá - aby dokázali, že sú všetci vzájomne spojení.

Vystrela chrbát, vedomá si, že má vlasy mimoriadne rozlietané a nemá žiaden make-up. Nebola v práci. Napokon, prepustili ju. Nemusela byť milá či zdvorilá, ale prečo sa jej uľavilo, keď tú ženu uvidela? Predsa Narcissu Malfoyovú nenávidela.

Hermiona si odkašľala. "Ehm. Ako vám môžem pomôcť?"

"Taká úslužná." Tá žena potiahla nosom. "To ti vážne nesedí."

Hermiona zaťala čeľusť. "Tak čo potom toto: 'Čo sakra robíte v mojej obývačke, ženská?'"

Och doriti, dúfam, že to Draco nepočul.

"Hrubosť," podráždene zatiahla tá žena a znova si odpila. "Prejavuje sa tvoj pôvod."

Hermionina tvár zbledla a potom očervenela. "Och. Fajn. Som rada, že ste nažive. Myslím." Prezerala si dokonale uhladené vlasy a šaty bez chybičky. "Hoci nechápem, ako sa vám podarilo udržať v tomto stave pri všetkom tom bývaní v stanoch a bytí na úteku."

"Prišla som sa s tebou porozprávať." Narcissa ignorovala tú neotázku. "Chcela som si byť istá, že vieš, do čoho sa dostávaš." Hermiona podišla pár krokov dopredu, založila si ruky. "Nechápem."

"Očividne." O jeden úškrn neskôr tá žena odložila šálku a elegantne naznačila, aby sa posadila do kresla oproti nej.

"Ehm, ako sa má Lucius?" spýtala sa Hermiona, keď sa posadila.

"Vedie si skvele. Vážne si užíva chaos a vraždenie." Hermiona oľutovala, že sa spýtala.

"Moja drahá, pár rokov pred tým, než sa narodil Scorpius, môj syn ti napísal a požiadal ťa, aby si bola jeho náhradníčka. Čo presne to pre teba znamenalo?"

Hermiona cítila, že jej opäť zružoveli líca, trochu ju tá zvláštna téma rozhodila. "Neviem. Mala som pocit, že žiada nižšiu bytosť, aby vynosila jeho dieťa a robila mu pestúnku."

"Pestúnku?"

"Niečo ako domový škriatok výhradne pre vaše dieťa."

"Ach. Takže si mala pocit, že od teba žiada niečo ponižujúce?"

Hermiona pomaly prikývla, starostlivo triediac svoje emócie ohľadne tejto témy. V tom čase sa nezastavila, aby o tom uvažovala. Rovno mu napísala hrubý list, že sa môže dať vypchať, pretože jej to bolo srdečne ukradnuté. "Bola som pracujúca žena a on ma žiadal, aby som toho vzdala a zostala bosonohá a tehotná."

"Moja drahá," pohoršila sa Narcissa, s nie malým nesúhlasom. "Môj syn by vám poskytol obuv."

"Nie, prepáčte." Hermiona pokrútila hlavou, trochu sa zachichotala. "To je muklovský termín na to, ako pánovití a despotickí manželia ovládajú svoje manželky tým, že ich držia v dome bosé a tehotné."

"Bosé, takže nemôžu utiecť," zadumane vyslovila Narcisa a zatstkala nad hrubosťou muklov.

"A pochopte, je tu ďalšia vec. Nechcela som, aby mi niečo 'poskytol'. Dokážem sa o seba postarať."

"Také hrdé dievča." A na chvíľu tá žena vyzerala takmer milo. "Mala som dojem, že sa niečo stratilo v preklade, ale môj syn mi odmietol dovoliť, aby som sa do toho zamiešala. V tom čase povedal, že je to tvoja voľba a že ťa nebude nútiť." Zaváhala. "Obávam sa, že ten čas už uplynul."

"Aký čas?" spýtala sa Hermiona potichu s pocitom vyčerpania.

"Ten čas, kedy ťa nebude nútiť." Narcissa elegantne naliala Hermione čaj.

"Nechápem." Hermiona roztiahla ruky, ani si vôbec nevšimla šálky, ktorú zdvihla. "Poskytla som mu magickú ochranu. Som ochotná rozšíriť ju na Scorpiusa, keď ho privedieme späť. Čo ešte iné môže odo mňa chcieť?"

Narcissa sa na ňu dlho zadívala. "Je to mladý Lord a jeho žena je mŕtva. Potrebuje novú."

Hermiona stuhla, ruka zastala so šálkou takmer pri perách. Prudko ju odložila. Dobre vedela, že nemá piť nič, čo jej nejaký Malfoy ponúkne. "Nemohla by som.... Nemôžem... som neplodná," vykoktala.

Tá nádherná žena si povzdychla. "Najprv mi dovoľ vysvetliť ti záležitosť náhradníčky. Pre čistokrvných je to obrovská česť, niečo, čo sa robí jedine s niekým maximálne dôveryhodným a rešpektovaným. Nevložili by koniec-koncov svojho dediča do rúk niekoho, komu nemôžu veriť. Doteraz bola náhradníčkou vždy čistokrvná žena." Venovala Hermione významný pohľad. "Mať náhradníčku kedysi bývalo veľmi módne. Čistokrvná žena s radosťou mala deti, keď si nemusela robiť starosti o svoju postavu. Tie časy skončili, keď žiarlivé manželky začali náhradníčky zabíjať po tom, čo sa dieťa narodilo."

"Prečo by tie ženy žiarlili?"

"Pretože náhradníčka nie je len tou, čo vynosí dieťa. Táto žena je, po všetkých stránkach, matkou dieťaťa. Vychováva to dieťa podľa svojho uváženia, jej slovo je posledný zákon. Náhradníčka je tiež považovaná za člena rodiny a je držaná v hlbokej úcte. Je priateľkou a spoločníčkou. V podstate je druhou manželkou."

Hermiona pokrútila hlavou, trochu šokovaná. "Je mi to jedno. Možno to nebolo také zlé, ako som si myslela, ale je to niečo, čo by som si sama nezvolila." Druhá manželka, Hermiona sa uškrnula. Musela si robiť žarty.

"Len vysvetľujem, že Dracova ponuka bola zamýšľaná ako pocta. V tom čase sa sám za seba veľmi hanbil, pretože sa za neho hanbil Lucius. Zobral pád v úcte svojho otca veľmi ťažko. Chcel mu dokázať, že dorástol do muža, ktorý zvládne robiť múdre rozhodnutia pre potreby rodiny. Chcel mu dokázať, že nie je len neužitočný, záhaľčivý mladík. Chcel to dokázať Luciusovi a z nejakého čudného dôvodu si vzal do hlavy, že to chce dokázať aj tebe."

"Lenže toto sa zmenilo," vložila sa Hermiona.

Narcissa ohrnula pery. "Je zúfalý. Obáva sa o budúcnosť svojej rodiny. Obáva sa o budúcnosť o čistokrvných a má pocit, že nás musí sám bez pomoci ochrániť všetkých. Odkedy sme rozoznali Slizolinove znamenia, je celý bez seba z plánovania. Keď nás zachránili motáci a muklorodení, zúfal si. Vie, že MR prevezme moc, ak bude môcť a ja sa bojím, že veľa z nás zmizne, keď sa tak stane. Je odhodlaný mať navrch, keď k tomu dôjde."

"Čo to má čo robiť so mnou?"

"Po prvé, po tom, čo videl muklov v akcii, je viac než odhodlaný, aby si vychovávala Scorpiusa. A po druhé, napriek tomu, že ťa MR odmietlo, si hlasom muklorodených. Ľudia poznajú tvoje meno. Poznajú ho v spojení s Harrym Potterom. Dôverujú ti. Ty si tá dobrá a čistá Hermiona Grangerová. Bojovníčka spravodlivosti." Narcissa vyzerala, ako keby jej tie slová spôsobovali nevoľnosť. "To predstavenie, čo si predviedla vo Veľkej sieni, bolo nádherné. Odvážne si pred očami všetkých navrhla spravodlivé zákony. Usmiala si sa a prijala čistokrvnú rodinu za svoju vlastnú. Dokonca práve teraz MR znovu zvažuje svoju pozíciu, pokiaľ ide o tvoje miesto medzi nimi. Môj syn vidí zmenu na obzore a želá si, opäť, byť na víťaznej strane."

"U Merlina, on mi dal Scorpiusa, však." Trasľavo sa nadýchla, urobilo sa jej nevoľno, žalúdok jej zvieralo. "Vedel, že som neplodná.... Prečo mi toto všetko hovoríte?"

Narcissa dlho mlčala, odpíjala si z čaju. "Sú prípady, ojedinelé, keď ženy držia spolu. Nevedela by si, ako jednať s intrigami čistokrvného muža. Mňa vychovávali s vedomím, že moje manželstvo bude dohodnuté, že budem pokojná a zdržanlivá čistokrvná manželka, a bolo mi povedané, že sa mám takou usilovať byť." Jej nádherné ústa sa stočili do niečoho, čo sa podobalo takmer zavrčaniu. "Poznám tie príbehy, čo hovoria, ale nemilovala som Luciusa, keď som s ním utiekla. Obaja sme neboli spokojní s tým, koho nám vybrali naši rodičia; kvôli našej slobode sme handlovali a vyjednávali. Vytvorili sme spojenectvo a potom sme si vzali, čo sme chceli. To, že sme sa do seba zamilovali, bolo... víťazstvom, ale tiež to bolo niečo, čo som neočakávala."

Zadumane si zamiešala čaj. "Bola som taká šťastná, keď sa Draco zamiloval do Synnove a tak veľmi mi bolo ľúto to, čo sa medzi nimi stalo. Bol prinútený dospieť, kým ona zostala dieťaťom. Začali sa neznášať. To, čo urobila Scorpiusovi, ho takmer zničilo."

"Povedal mi, že to bolo tým lordstvom," potichu prerušila Hermiona. "Povedal mi, že to lordstvo zabilo jeho lásku k nej."

"A nie?" Narcissa trochu naklonila hlavu. "V každom prípade som ťa prišla varovať. Myslím, že ty a môj syn budete oveľa šťastnejší, ak sa nedáš slepo vohnať do ambícii môjho syna. Viem, že Draco ti dá čokoľvek, po čom tvoje srdce zatúži. Mysli na to, aké máš vyhliadky. Moc. Vplyv. Šperky. Deti, ktoré môžeš nazývať vlastnými. Považuj to za partnerstvo, ak chceš, ale naozaj si myslím, že môj syn ti už začal prejavovať náklonnosť. Svojím spôsobom to, čo obaja chcete, nie je také odlišné."

"Ale on bude kvôli tomu zabíjať," zamrmlala Hermiona.

"Áno. Áno, bude." Narcissa odložila šálku a náhle sa postavila. "Tiež si prajem, aby si vedela, že dôvodom, prečo som neodovzdala postavenie pani domu, bolo to, že som si ho nechávala pre teba. Muklorodenú." Delikátne potiahla nosom. "Veď na čo je dobrá krv bez moci?"

******

Hermiona takmer úplne zabudla na škvŕkanie v bruchu a urobila presne to, čo vždy robievala, keď chodila na Rokfort a potrebovala premýšľať. Vydala sa do knižnice, poskakovala po schodoch a obchádzala náladovejšie dvere, ako keby od jej detstva neuplynul ani deň.

Stále bolo veľmi zavčasu a knižnica bola prázdna. Prezerala si knihy metodicky, ale ako u krvných rituáloch bolo informácii o náhradníčkach veľmi poskromne. Ďalšia informácia, ktorú si čistokrvní žiarlivo strážili.

Draco Malfoy sa s ňou chcel oženiť?

Nebola si istá, či má Narcisse veriť. Vyzeralo to ako úplne absurdná predstava... pokiaľ Draco nechcel byť v dobrom postavení s akýmkoľvek novým režimom, o ktorom sa strachoval, že prevezme vládu. Toto dávalo oveľa väčší zmysel. Svojím spôsobom boli čistokrvní porazeným národom. Mocní elitní čarodejníci sa krčili na Rokforte, ich mágia bola pre nich zbytočná, sami sa nedokázali ochrániť a ani nikam ísť bez sprievodu muklov.

Pochybovala, že by muklovia a motáci dovolili, aby sa všetko vrátilo späť k normálu, teraz, keď mali v magickom svete pevnú pôdu pod nohami. To prenikanie ju rozrušovalo a mala z toho pocit, že nie je lojálna k svojím muklovským koreňom. Áno, chcela, aby magický svet jednal so všetkými ľuďmi rovnako a mal dobré vzťahy s muklami, ale nechcela, aby sa nevyhnutne zmenilo aj niečo iné.

Nechcela, aby sa nevyhnutne muklovia prisťahovali, prevzali moc, zarobili na všetkom, čo by našli.

U Merlina, bolo to od nej sebecké? Izolacionalistické? Elitárske?

Pomaly listovala knihou o umiernených čistokrvných tradíciách bez toho, aby niečo prečítala.

Bolo by dať Dracovi to, čo chce, naozaj také zlé? Narcissa povedala, aby o tom uvažovala ako o partnerstve a bola to pravdepodobne jediná možnosť, ako ho nakoniec udržať pod kontrolou. Striaslo ju pri predstave, čo vyvádzal, keď sa nikto nepozeral.

Určite jej mazal med okolo úst. Takmer ho mala rada a Scorpiusa k smrti milovala. Draco jej už ukázal tak veľa svojich stránok. Ale bola niektorá z nich skutočná? Boli všetky skutočné? Niekoľkokrát ju pobozkal, ale nemykalo ho vo vnútri odporom?

Narcissa mala pravdu, že Hermiona mala vyhliadky na to získať toho veľmi veľa. Meno Malfoy by určite prinieslo viac moci a vplyvu, než ktorú by mala sama a oni dvaja spolu by pokrývali aj čistokrvných aj muklorodených. S takou mocou by mohla dokázať úžasné veci.

Až na to, že Draco k nej nebol úprimný. Ani jediný raz.

Podobne ako keď z toho obvinil MR, aj on starostlivo tajil svoje zámery a motívy, pravdepodobne z rovnakého dôvodu ako oni: niekedy v budúcnosti chcel skompromitovať jej morálku.

Ospravedlňovali ciele prostriedky? Na to zabudnite! Mohla sa vydať za niekoho, koho sotva poznala? Frustrovane sa nadurdila.

Bola hlboko v sekcii so zakázaným prístupom, keď zachytila nejaký pohyb.

"Harry?" vykríkla Hermiona prekvapene.

Harry Potter sedel zhrbený na jednej z lavíc medzi vysokými radami kníh.

Prihnala sa k nemu a objala ho. "Kde si bol? Bola som chorá obavami!"

Zovrel ju, telo chudšie a tvrdšie, než si kedy pamätala a triaslo sa.

"Harry?" zamrmľala znepokojene. Potom zbadala, čo zviera v rukách.
"Oh, Harry!" Mocne ho zovrela, nechala ho nemo sa vyplakať na jej pleci. "Bude to v poriadku! Nájdeme ju..."

"NIE!" zúrivo vykríkol Harry, hlas tlmený jej habitom. "Nie. Nedávaj mi nádej. Prosím."

"Harry."

"Ona je... ona je m-mŕtva," vzlykal, v jeho pästi zhúžvaná fotografia Ginny z ročenky.

"Nie!" Teraz už plakala aj ona, zranená jeho slzami, pomyslením na to, že je jej červenovlasá priateľka preč, niečím, čo si predtým nedovolila ani len pripustiť.

Pretože tá predstava bola desivá. Poburujúca. Hlavne po scéne na Malfoy Manore. Nemohla si dovoliť, aby o tom premýšľala. Skrátka nemohla.

"U Godrica. U Merlina. U zasranej Morgany, ona je mŕtva!" Jeho hlas bol chrapľavým nárekom, niečím, čo nikdy predtým od neho nepočula. Nútilo ju to chcieť kričať zármutkom a zúrivosťou nad nespravodlivosťou toho všetkého. Kolísal sa sem a tam a vzlykal. "Nie moja žena. Nie Ginny. Prosím, nie Ginny."

"Nemôžeme..." Zastreto začala Hermiona, ale Harry sa odtiahol a chytil jej slzami zmáčanú tvár svojimi rukami, jeho vlastná tvár červená a prúžkovaná od sĺz.

"Nenechávaj ma dúfať, Hermiona," prehovoril zlomene. "Berú deti, ale zabíjajú dospelých. Zabíjajú ich, Hermiona. Moja žena je... ona je... je mŕtva."

Niečo hlboko v jej vnútri, čo až doteraz zostávalo pevné, sa zjavne práve roztrieštilo a ona vypustila zranený, bezmocný výkrik. Harry si ju pritiahol k sebe a plakal na jej krku, kým ona vzlykala a vyplakávala svoj zármutok nad hrôzami, ktoré videla a nad Scorpiusom, Jimmym a Albusom a nad Harrym.

Nad úbohým Harrym, ktorý znova stratil svoju rodinu, zatiaľ čo všetci ostatní do neho vkladali svoje nádeje, očakávali od neho, že nad tým mávne rukou a zachráni ich.

"Bol som dole v Tajomnej komnate," zašepkal po dlhom čase do jej ramena. "Rozprával som sa s Lunou o tom, ako vzkriesiť tú príšeru."

"Tá príšera je reálna?"

"Áááno." Bolo to vyslovené v takmer bolestivom zasyčaní. "Skvelý odkaz Salazara Slizolina. Vieš, že všetko nenávidel. Nenávidel všetko čudné alebo iné alebo nové, čo je vážne podivné vzhľadom na to, kým bol. Za svoj životný cieľ si určil zničiť všetko, čo neschvaľoval, odovzdať svoju nenávisť svojim študentom a deťom." Rozstrasene vydýchol. "Dumbledore večne rozprával o tom, ako je láska mocnou mágiou. Nuž, Slizolinovou mocnou mágiou bola nenávisť. To je to, čo jeho Príšera je; čistá, nefalšovaná nenávisť."

Hermiona ho objala silnejšie, roztrasená a emočne vyčerpaná a neistá, ako ho utešiť. Bola bezmocná, neužitočná.

"Tá beštia chce zabiť jotnarov, ale necháp ma zle, je jej jedno, čo zabije, pokiaľ tým niečo zničí."

"Potom by sme ju možno nemali použiť. Sme teraz chránení."

"Nemáme na výber, Hermiona. Keď jotnarovia zistia, že ich zdroj potravy je teraz chránený, budú nazúrení a naštvaní. Začnú brať čistokrvných, aby sa pokúsili tú ochranu prelomiť a potom nás začnú v pomste zabíjať."

Hermiona si zahryzla do pery. "Si si istý, že to dokážeš ovládať? Už viac nehovoríš hadím jazykom..."

"Nie je to had."

Zacvakla ústa a zažmurkala na neho. "Čo-čože?"

Oči mal bez života. "Nie je to had. Ani zďaleka."

Hermionu striaslo.

*****


*Kapitola 6*: časť 6 of 7 (1/?)



Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: kapitola neprešla betovaním   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii


Prekladá sa cenzurovaná verzia (oficiálne, nie nami). Stále prístupné od 16+.


Buďte radi, mala som v ruke tú necenzurovanú. 


Delím podľa potreby a podľa deja. 



*Kapitola 6*: časť 6 of 7 (1/3) 

“Ty plačeš.”

Hermionu vyplašil zvuk hlbokého hlasu a rýchlo sa odvrátila, kým si so slabým potiahnutím tajne utierala líca.

“Ach. Stres. Veď vieš.”

Malfoy stál vo dverách ich malej spoločenskej miestnosti a nič nepovedal.

Náhlivo trhanými pohybmi zrovnávala knihy, ktoré si požičala z knižnice, ročenky zastrčila úplne na samý spodok a každú sekundu začínala byť podráždenejšia.

“Si rozrušená kvôli Scorpiusovi?”

“Aby si vedel, nie všetko musí byť o Scorpiusovi!” nenávistne vyštekla, len preto, lebo sa potom cítila lepšie. Pozbierala si veci a odbehla do svojej izby len, aby sa o chvíľu vynorila so zaťatými päsťami. Vyzerala pripravená na hádku.

“Čo je? Čo chceš? Nemáš na práci nejaké čistokrvné záležitosti?”

Chcel nahnevane odpovedať, ale zaváhal. S prižmúrenými očami ju sledoval, v tvári vyložene kalkulujúci výraz a keď odpovedal, bolo to milé, ústretové.  

“Nechceš, aby som ti priniesol niečo z ošetrovne? Elixír na bolesť hlavy? Bezsenný spánok?”

Ak ju zamýšľal vytočiť, podarilo sa mu. Prakticky na neho naziapala: “NIE! OD TEBA NECHCEM NIČ!”

Naklonil hlavu a odsunul sa od dverí, sledujúc, ako od neho cúva, ale jediné čo spravil, bolo, že sa pohodlne uvelebil na gauči.  

“Takže o tomto to je?”

Chvíľu jej trvalo, kým to jej rozum pochopil. “Čože? Nie! Áno… Nie! Toto je o Ginny Weasleyovej!”

“Ach, o Ginny Weasleyovej!” zamrmlal, ako keby konečne všetko dávalo zmysel.

“Áno! Vieš, ako som na ňu žiarlila?” potiahla nosom, potom si ho utrela servítkou. “Bola pekná a čistokrvná a Harry ju mal radšej ako mňa a nepovažoval ju za otravnú a ja som k nej nebolo veľmi milá. Dokonca potom, čo sa vydala za Harryho, som k nej nebola veľmi milá.”

“Ani ja som k nej nebol veľmi milý,” priznal Malfoy, zarmútene a kajúcne, ale zničil to odporným úškrnom.

Hermiona na neho takmer niečo hodila, takmer prefackovala ten jeho škeriaci sa ksicht.

“Sklapni! Si totálny bastard!” penila. “Si zasratý nič necítiaci bastard! Je mŕtva! Zabíjajú dospelých a berú deti! Zomrela príšernou prepríšernou smrťou a ani nemáme jej telo, aby sme ho pochovali! Ako to môže byť skutočné, keď nemáme žiadne telo?”

Znova plakala, tentoraz skutočne a otočila sa, aby ju nemohol vidieť.

“Čo chceš, aby som s tým urobil?” Robil si z nej žarty.

“Drž zobák! Neviem! Len sklapni a prestaň! Prestaň byť na sekundu sám sebou!”

Objala sa.

“Pozri, viem, že som bláznivá a iracionálna, ale všetko mám teraz v hlave totálne chaotické, okej? Čo mám urobiť? Ako sa mám cítiť? Ako ho mám utešiť? Ako mám objať svojho najdlhšieho priateľa a povedať: ‚človeče, Harry, mrzí ma, že tvoja žena zomrela, teda aspoň myslím. Chcem povedať, som nešťastná, že si ty nešťastný, ale nie je to tak, že by sme si boli nejako blízke alebo že by som ju mala rada.‘ A čo Ron? Stratil svoju sestričku. Ešte som s ním o tom ani nehovorila. Čo za príšerného človeka sa ani…”

Posadila sa na gauč oproti nemu, schmatla vankúš a zovrela ho v náručí. Pomaly sa jej podráždené pohyby upokojili; jej červená, slzami zmáčaná tvár sa stala zamyslenou.

“Keď ľudia zomrú,” zašepkala, “zoberú so sebou príliš veľa. Všetky svoje spomienky a potenciál a všetko, čo sme o nich nevedeli, to čo, čo si prajeme, aby sme sa ich spýtali.” Zovrela prsty. “A možno sme sa s nim nesprávali pekne, keď sme ich naposledy videli. Možno sme sa na nich neusmiali, neobjali ich alebo sme nesúhlasili, že s nimi pôjdeme čoskoro na obed.” Uslzene potiahla nosom. “Ale nič z toho vôbec nič neznamená, aby si vedel. Ľútosť je zbytočná.”

“Tak prečo sa obťažovať a niečo ľutovať?”

“Pretože potom vieš, že je ti to ľúto!” prehnane vyštekla.

“Toto je pre teba druh trestu?” Nadvihol na ňu obočie, zmätene a s trochou pobavenia. Postavil sa, obozretne sa k nej presunul, aby sa vedľa nej posadil, pričom bral ohľad na napätie v jej pleciach. ”Ľútosť nám Scorpiusa neprivedie späť. Takže sa s ňou neobťažujem. Ja dobre viem, ako mi je to ľúto. Nemusím to nikomu dokazovať, najmenej zo všetkého sám sebe.”

Chcela sa od neho odvrátiť, ale objal ju okolo pliec a pobozkal na zátylok.

“Prestaň!” Štuchla ho lakťom do hrude. “Prestaň zvádzať špinavú humusáčku. Viem, čo máš za lubom. Tvoja mama mi to povedala.”

“Skutočne.” Oprel si bradu o jej plece a potom zľahučka potiahol prameň jej vlasov. “Čo ti matka povedala?”

“Naser si.” Pokúsila sa od neho odtiahnuť, ale objal ju okolo pása so všetkou nenútenosťou rozťahujúcej sa mačky, a ona sa s nadurdením usadila.

Pritlačil pery na jej spánok a pomaly povedal: “Vážne si myslíš, že by som plytval časom na zvedenie niekoho, koho nechcem pretiahnuť šesťkrát do týždňa?“ Ruka na jej bruchu sa napla. Stuhla, šokovaná jeho slovníkom a pokúsila sa odtiahnuť nadobro. “Áno, myslím, že by si plytval.”

“Hermiona,” pokáral ju, ale nepustil. “Nebuď smiešna. Bola si dokonale šťastná len z toho, že si Scorpiusova matka. Mohol som si ťa bez námahy ponechať takúto.”

Ponechať si ju? Nepáčil sa jej štýl, akým rozprával. Cítila sa kvôli tomu nepohodlne a trochu znepokojene.

Pobozkal ju na krku. “Zvádzam ťa, pretože toto chcem.”

“Ja nie.” Nezáležalo na tom, či chcela alebo nie. Chytila ho za jeden z prstov na páse a zalomila ho tak dozadu, až zjačal a pustil ju. Vypálila od neho, srdce rozbúšené, nebola si istá, či by mala utiecť z miestnosti alebo ho roztrhať na kúsočky. Toto bolo jednoducho príliš, prirýchlo a veci sa začínali vymykať spod kontroly.

Nechcela mu poskytnúť niečo takéto, aby mal nad ňou navrch. Ona. Nechcela.

Aduro…

Pomaly vyslovené slovo prinútilo Hermionu stočiť hlavu späť, oči dokorán, aby uvidela Draca uvoľnene sedieť na gauči, prútik namierený na ňu.

“Čo si myslíš, že robíš?” zašepkala. Adurosis bolo jedno zo slabých sexuálnych kúziel. Vyvolávalo vzrušenie a prakticky bolo považované za predohru.

“Predvádzam kúsok talentu,” odpovedal ľahostajne..

Načiahla sa, aby sa zachytila steny, keď zalapala po dychu, keď to kúzlo zacítila - hrejivé, tekuté teplo, ktoré bolo slabučké, ale začínalo rásť, šírolo sa pomaly, ale bez prestania jej telom.

“Myslím, že si zaslúžim šancu dokázať ti, že som lepší než Weasley alebo ten úbohý moták.” Sledoval s privretými, nerozlúštiteľnými očami, ako sa pokúša nezvíjať sa. “Stavím sa, že Weasley nepozná žiadne kúzla tejto triedy, ktoré neslúžia na jeho uspokojenie. Stavil by som sa, že pozná len dve: niečo na nabudenie jeho vtáka a solo fellatio.”

Začervenala sa, pretože mal čiastočne pravdu.

“Zruš to prekliate kúzlo,” prikázala napäto, stále sa pokúšala získať kontrolu nad situáciou, stále trochu vystrašená. Jej telo sa zahrievalo, nohy mala zrazu roztrasené.

Summisse,” odpovedal namiesto toho, keď švihol svojím prútikom. “Madesco.”  

Hrejivý vánok spôsobil, že sa každý kúsok jej pokožky napäl a zabrnel, po celom tele jej naskákali zimomriavky. Keď sa zapotácala, zachytila sa kresla a takmer do neho spadla. Svaly v bruchu mala napäté a rozochvené a uprostred nej začali vylietavať v slabých pravidelných výbuchoch maličké iskričky čistého potešenia.

“Zruš… to…” Roztrasená a vydesená si hánkami zapchala ústa, aby si zabránila vydať strápňujúce zvuky, kým sa pokúšala nehýbať bokmi.

“Zruš si to sama,” vrátil jej pomaly Malfoy. “Máš prútik. Si čarodejnica.”

Vrhla sa na prútik, hlúpo po ňom hmatala, kým ho nenašla, ale potom zvlášť násilný výboj pohodil jej hlavu dozadu, spôsobil, že vysoko a šokovane zalapala po dychu a z nervóznych prstov jej vypadol prútik. Prinútila sa pozrieť na Malfoya, pot jej stekal po tvári. Otvorila ústa, aby mu povedala, nech prestane, ale miesto toho zastenala.

“Tam sú dvere,” veľmi potichu navrhol Malfoy. “Môžeš odísť. Nedržím ťa tu.”

“Bas...tard,” zachrapčala, rukou si reflexívne zovrela stehno, pretože sa chcela sama seba dotknúť. “Tak… to… už…” Zahryzla si do pery, neschopná alebo neochotná dokončiť tú vetu.

Malfoy sa postavil, ležérne si napravil manžety, ale nakráčal k nej, ignorujúc varovný pohľad, ktorý na neho vrhla. Zdvihol ju na nohy, ignoroval, ako sa jej zasekol dych a ako sa ho pokúsila odtlačiť, len aby sa k nemu bezmocne naklonila bližšie.

“Sakra,” zvládla zalapať po dychu.

Tactus,” chladne vyslovil zaklínadlo Mafloy a len zľahučka prstami prešiel po jej krku. Hermionine kolená sa takmer úplne podlomili, keď  sa každému kúsku jej pokožky zvýšila citlivosť a dotyk jeho prstov sa stal zmyslovou hostinou. Stále dychčala, neschopná sa čo i len pohnúť, keď sa jeho pery zľahka dotkli jej. So slabým, zúfalým zvukom prirazila svoje pery na jeho a nahlas zastenala, keď pocit z jeho teplých pier prenikol priamo cez ňu ako smrteľné zranenie.

Malfoy v hrdle vydal súhlasný zvuk a hrubo ju pobozkal, prinútil jej ústa, aby sa otvorili a prijali ho. Jazykom švihol oproti jej a ona sa nedočkavo nechala vtiahnuť do toho bozku. Ústa mal teplé a svieže. Ten hajzel mal toto naplánované ešte predtým, ako vošiel tými dverami. Nadvihol ju jednou rukou, druhou ju nežne hladil po ramene, spôsoboval, že sa jej prehnane citlivé telo trhalo a triaslo sa.

Trochu sa odtiahol, zachytil ju za tvár, aby jej zabránil nasledovať jeho pery. “Chceš prestať? Len mi povedz, aby som prestal.”

Tá otázka ju úplne rozhodila. Mohla to zastaviť? Prestal by, keby tak povedala?

Jej telo zjavne na ňu kričalo, venovalo jej ďalšie zúfalé šklbnutie a ona ho trhla k sebe, aby sala a hrýzla jeho pery. Takmer si nevšimla, že ich vedie do jeho izby, do jeho postele, ale musela, pretože začala krútiť hlavu, začala cúvať, len aby ho nechala trhnúť ju dopredu, všetok odpor opustený.

Pocítila okamih slabej paniky, keď jej začal zvliekať habit z pliec. Jediný muž, ktorý ju kedy videl nahú, bol Ron. Rukami sa zakryla, ale keď sa ústami zmocnil jej hrdla, keď provokoval jemnú pokožku so spaľujúcim satím a vlhkým olizovaním a bozkávaním kľúčnej kosti… drsne ho schmatla za sponu opasku.

Pritlačil ju na posteľ, pričom im väčšina ich oblečenia stále visela z členkov.  

*****

Keď sa oveľa neskôr prebudila vedľa neho a nahá sa vyštverala z postele, dopotkýnala sa do spoločenskej miestnosti. Chvíľu jej trvalo, kým našla pod pohovkou svoj prútik, kam sa zakotúľal. Zrútila sa na kolená a trasľavými  rukami na seba namierila prútik.

"Finite," zašepkala, zlomená panikou. "Finite incantatem."

Ak sa niečo stalo, necítila to.

So slabým vzlyknutím sklonila prútik.

Bolo to dobrovoľné. Podieľala sa na tom. Uvedomovala si to, však?

Hermiona sa schúlila na zemi, utrela si ústa rukou. Stále ho mohla cítiť.

Mohla to zastaviť. Poskytol jej množstvo príležitosti. A tie kúzla ju neprinútili niečo urobiť. Len nebola taká imúnna k svojich hormónom, ako si myslievala.

Správne?
Striasla sa, vydesená. Pretože nevedela. Už nič viac nevedela. Ako si mohla byť istá? S ním si nemohla byť nikdy istá. Už dokázal, že ju vie prinútiť urobiť to, čo chce on. Dopekla, mohla vedieť, že ju prinútil chcieť to a jednako by jej to bolo ukradnuté.

To bolo ono. Takto nemohla žiť; nemohla spochybňovať samu seba, snažiť sa pochopiť jeho motívy a stále mať pred ním krok náskok. Prehrala by. Zakaždým, keď túto hru hrali, ona prehrala.

Dokonca aj keby sa toho dnes zúčastnila dobrovoľne, nedokazovalo to len to, že on dostane to, čo chce, jedným alebo druhým spôsobom?

Nie. Nemôže takto uvažovať. Priviedla by sa do šialenstva.

Scorpius. Pripomenula si rozhodne. Museli zachrániť Scorpiusa.

Prehrabla si zdrevenenými prstami vlasy.

Zachráni Scorpiusa a potom na neho použije Obliviate. Takto tomu chlapcovi nezlomí srdce, keď no opustí.

*****

Niekto ju pohladil po vlasoch. Prudko sa na posteli posadila, schmatla tu ruku a bodla do narušiteľa prútik.

Stál tam Harry s jej prútikom na krku, vyzeral popolavý a vyčerpaný.

„Harry?“ zašepkala, namáhavo dýchala.

Odtiahol sa od nej, zrazu chladný a vzdialený, aj keď jej uhladil nežne prameň vlasov z tváre. „Udeje sa to dnes večer.“

„Čože?“ Hlavu mala zmätenú spánkom a vyplašenú náhlym prebudením.

„Nech sa všetci pripravia. Čokoľvek sa má stať, stane sa to dnes večer.“

*****


*Kapitola 6*: časť 6 of 7 (2/3)



Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: kapitola neprešla betovaním   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii


Prekladá sa cenzurovaná verzia. 


Nedalo sa prestať,  už ostáva len kúsok a Epilóg.  Doplnila som nejaké nové zistenia k úvodu.




****

Zvyšok dňa ubehol v horúčkovitej aktivite. Plánovania, schôdze a prípravy, ktoré sa predtým uskutočňovali veľmi pokojne, zrazu zaradili rýchlobeh. Horšie bolo, že nikto nevedel celkom presne čo očakávať. Harry predtým nič nepovedal a teraz ho nebolo možné nájsť.

Hermiona strávila zvyšok dopoludnia s rodinou Weasleyových, potom sa stretla s Dracom, Jeremym, Troyom, Luciusom a rôznymi armádnymi a čarodejníckymi vodcami, ktorí sa zhromaždili. Lucius jej venoval malý, posmešný úklon, ktorý sprevádzal pohyb rukou. Draco sa na ňu srdečne usmial a ona mu ten úsmev znepokojená opätovala zamračením. Zdalo sa, že ho to len pobavilo.

Ako deň pokračoval, nálada v hrade začínala byť čím ďalej, tým viac temnejšia a napätejšia. Večera bola tichou a úzkostlivou záležitosťou. Hermiona sa bezcieľne pohrávala s jedlom na tanieri. Ron vedľa nej jedol mechanicky, ale stále si napchával plné ústa.

Jeremy sedel vedľa Troya s tvrdohlavým a zatrpknutým výrazom v tvári a Hermiona uvažovala, či nepremýšľa o úteku. V tejto chvíli by mu to nedávala za vinu. Väčšina čarodejníkov v miestnosti niesla meče, dýky alebo luky. Pár ľudí malo sekery, šable a krompáče.

Keď sa celý hrad zatriasol, Hermiona dospela k záveru, že tých pár hltov, ktoré dokázala dostať do žalúdka, nebol dobrý nápad. Sieň stuhla a stíchla a hlboko prehlboko pod nimi zaznel obrovský vzdialený ston.

Hrad sa znova zachvel, všetky sviečky zablikotali a zhasli, čím Veľká sieň upadla do naprostej temnoty.

Deti, samozrejme, začali kričať.

„TICHO!” zreval Lucius Malfoy a sieň opäť upadla do úplného ticha.

„Sakriš!” zašepkala Hermiona, v strehu a na nohách, a zavolala hlasnejšie než tie šepkajúce hlasy. „Prečo nikoho z nás nenapadlo muklovské osvetlenie?”

„Moja baterka funguje!” prekvapene vyhlásil jeden z vojakov a niekoľko ďalších ľudí začalo zapínať svoje svetlá. Čarodejníci skúsili použiť Lumos, ale to temnota rýchlo vysala. Hermiona z toho mala zlý pocit, premýšľala o všetkom, čo sa dozvedela, kým boli na úteku.

„Nemali by sme vrhať kúzla!” znova zavolala.

Vzduchom prerazilo ostré prasknutie, ktoré nasledoval syčiaci zvuk, ako keď zapálite rozbušku a strop s hviezdami nad nimi sa žiarivo roztvoril. Ale tam, kde bývala nočná obloha, bola teraz len černota, prázdnota a k životu sa prebrali dve obrovské spaľujúce oranžové gule ako slnká, ktoré sa trepotali, ale neposkytovali svetlo, a pomaly krúžili nad ich hlavami.

„Čo je to?” zajačala Hermiona. „Kto to robí?”

Miestnosť bola plná zmätených a tlačiacich sa tiel, nepokojných a mečiacich ako ovce v ohrade.

Dva strieborné tvary vpadli dnu cez dvere, patronusovia, holubica a žralok.

„Niečo sa pokazilo!” zakričala holubica. „Zdá sa, že sa všetko svetlo vcuclo späť do hradu. Ako implózia.”

„Prichádzajú bližšie než kedy predtým!” drsne ich informoval žralok. „Bariéra je preč. Snažia sa dostať do hradu!”

Zmätenie sa zmenilo na paniku.

Vojaci boli na toto zrejme pripravení, pretože o chvíľu neskôr už strkali vystrašených čarodejníkov do skupín a hnali ich von z dverí.

Hermiona vyštartovala vpred, ale Ron ju schmatol. „Počkaj!”

„Nemôžu bojovať na chodbách!” vykríkla Hermiona. „A tu ani nemôžu strieľať!” V diaľke začula ozveny streľby, ktorá vonku začala.

Ron ňou zatriasol, aby zastavil jej bľabotanie. „Luna je pri profesorskom stole!”

„Čože?”

Pretlačili sa davom, aby sa dostali k skupine, ktorá sa tam zhromaždila a skutočne, bola tam Luna v priveľkom habite, vyzerala pokojne a pragmaticky. Blonďavé vlasy mala zviazané do strapatého drdolu a hľadela na Hermionu so zasnenými, nežmurkajúcimi očami, ktoré jej pripomenuli Scorpiusa na pokraji Tranzu.

„Naša ochrana zlyhala,” vyhlásila Luna svojím vysokým, spevavým hlasom. „Bababuláci veria, že teraz je ich šanca a prišli sem, aby bojovali. Ale teraz je naša šanca, nie ich. Pôjdeme do ich hniezda a vezmeme si späť naše deti.”

„Ako tú loď nájdeme?” spýtal sa Troy.

„Slizolinova beštia mi povedala, kde je.”

„Povedala ti?” neveriacky prskala Hermiona.

Luna sa na ňu pozrela. „Bababuláci sú mojimi prirodzenými nepriateľmi. Dokážem vidieť, ako poprepájali svoje kúzla a rozložiť ich. Mala by som byť schopná vziať nás priamo tam.”

„Poznáme všeobecnú polohu tej lode,” vysvetľoval generál Hermione. „Len ju nedokážeme určiť presne. Dúfame, že slečna Lovegoodová dokáže rozptýliť dostatok ich mágie na to, aby sa cez ňu dostali naše zbrane.”

Dverami vbehol dnu Patronus v podobe kozy. „Niektoré z ochranných rituálov zlyhali! Požierajú ľudí!”

Generál pobúrene zasyčal: „Ideme.”

Skupina sa vydala k prednému vchodu v opatrnom, náhlivom pokluse. Mohli počuť, že sa po celkom hrade bojuje. Niektoré skupiny mierili von z hradu. Ostatní sa rozhodli ísť hlbšie medzi kamenné steny. Bezpečne nebolo nikde.

„Dajte mi niekto zbraň!” vykríkla Hermiona, zadychčaná z behu.

„Sústreď sa na ochranu ľudí so zbraňami!” prikázal jej generál.

„Ale kúzla…”

„Fungujú normálne, pokiaľ nie sú namierené na tie príšery.”

To bola pre ňu novinka.

„Časom dokážu ochranné kúzla prekonať, ale z diaľky sú neoceniteľné.”

Vonku bol boj ešte horší. Jotnarovia skutočne prišli v plnej sile. Vojaci už na zasnežených pozemkoch postavili horiace hranice a rýchlo pálili na jotnarov, ktorí sa odmiestňovali a primiestňovali a preplietali sa sem a tam medzi skupinami. Votrelci zabíjali náhodne, porážali ľudí svojou mágiou, chytali ich a trhali rukami. Čarodejníci zúfalo nad všetkým vrhali ochrannú mágiu.

Niekoľko džípov a vozidiel dorazilo k Hermioninej skupine a tí, ktorí boli priradení na misiu, rýchlo na ne vyliezli. Vozy ich odvezú za antipremiestňovaciu oblasť okolo Rokfortu a Luna prvú skupinu zvyšok cesty premiestni. Ďalšia mala nastavené prenášadla tak, aby ich vzali za prvou skupinou. Keď tam budú, vojsko, ktoré obkľúči loď, použije lokátory na svojich vojakov, aby presne určilo loď.

Džípy uháňali krížom cez hradné pozemky a rýchlo pritiahli pozornosť jotnarov. Niekoľko votrelcov sa k nim prihnalo a jeden z vozov urobil otočku vo vzduchu, keď ho zasiahla mágia. Hermiona vykríkla a prikrčila sa, ale tie stvorenia už ustupovali, aby získali ľahšie ciele, kým na nich vojaci pálili. Zem sa znova zachvela a Hermiona zjajkla, chytila sa sedadla. Silný stonajúci zvuk sa ozval znova, tak ohromný, hlboký a ťahavý, že sa jej z toho roztriasli kosti a zostalo jej zle od žalúdka.

A potom niečo obrovské, väčšie než jotnarovia, sa zdvihlo zo zeme ako čierny mrak. Džíp so škripotom zastavil.

„Čo má byť sakra toto?” zjačal jeden z vojakov.

Hermiona stuhla v hrôze, keď ju zaplavila vlna chorej, zvrátenej mágie, musela si zakryť rukami ústa, aby nevykríkla.

Mesačný svit sa odrážal od strieborných kovových reťazí. Čierny tieň sa vystrel dohora, a keď sa vystrel ešte väčšmi, tie strieborné reťaze s ohromným chrupnutím praskli. Slizolinova kovová príšera pohodila hlavou dozadu a vykríkla. Zavyla ako prekliata cez znetvorené, takmer ľudské ústa.

Hermiona vyplašene vykríkla, keď tlaková vlna výkriku vyhodila do vzduchu sneh a narazila do ich vozidiel dosť silno na to, aby nadskočili a rozhojdali sa. Draco ju prikryl svojím telom. Beštia sa postavila na zadné a oni ju mohli pozorovať. Mala tvar ako škorpión, alebo možno modlivka zelená s trupom človeka a kosákovité ruky modlivky a deformovanú humanoidnú tvár.

Tieto kovové kosáky zažiarili temnotou a jotnarovia vysoko a vydesene zakvílili, keď strieborná krv vystrekla do neba, kde sa vyparila do bielej hmly, keď sa dotkla vzduchu. Príšery spadli k zemi, kde šklbajúce sa úpenlivo kričali, potom sa vlajúci plášť premenil na niečo lámavé a čierne a o chvíľu jediné, čo zostalo, bola hlava, všetky tri tváre zmrazené v hrôze.

Beštia dychtivo skočila po vyparujúcej sa striebornej tekutine, aby si ju natrela na svoje kosákovité čepele. Bola škaredá, desivá a bola cítiť temnotou. Bola stelesnením nenávisti mocného temného čarodejníka.

„Choď! Choď!“ zakričal spolujazdec. Šofér odtrhol oči od beštie a pneumatiky zapišťali a šmýkali sa snehu, keď sa pokúsili o útek. Kovová beštia si prezerala ich voz, ústa skrútené a na chvíľu si Hermiona myslela, že na nich zaútočí. Chcela zaútočiť. Bola si vedomá toho, čo sú zač. Motáci a muklorodení. Uvedomovala si každého jedného z nich, uvedomovala si Hermionu, ktorá silu jej nenávisti a túžby po krvi pociťovala v mysli ako fyzický tlak.

Hermiona sa držala Draca a pokúšala sa nevzlykať. Pozrela sa mu do tváre a videla, že na tú vec hľadí v úžase a dychtivosti, keď skočila so všetkou svižnosťou modlivky, ktorú pripomínala, na svojich nepriateľov.

„Nie!“ vykríkla Hermiona.

Zmätene sa na ňu pozrel. Pokrútila na neho hlavou, odstraňujúc si vlhké kučery z tváre.

„Prosím nie. Ani na to nepomysli.“

Objal ju silnejšie a nič nesľúbil.

„Tu!“ zavolala Luna, keď terénne vozy obchádzali okolo Rokville.

Vozy s drnčaním zastavili a skupina rýchlo vyskočila a zhromaždila sa. Luna vzala Hermionu, Draca, Troya a piatich vojakov.

„Na dvakrát,“ riekla Luna zadýchane na vysvetlenie a schmatla Hermionu s Dracom. S ostrým PRÁSK ich odmiestnila.

Hermiona na to nebola pripravená, ale podarilo sa jej nezapotácať sa, keď pristáli. Teplý vzduch jej švihal do tváre, rozfúkaval dokola jej ľadové vlasy.

„Rýchlo, rozhliadnite sa,“ netrpezlivo prikázala Luna. Hermione sa len podarilo pozrieť nahor na niečo obrovské a žiariace v temnote. Vyžarovalo to v spodnej časti chladné modré svetlo a vznášalo sa to nad zemou, kde roztopilo všetok sneh a potom ich Luna premiestnila späť.

Objavili sa medzi ostatnými a Hermione sa motala hlava.

„Vzchop sa,“ riekla Luna milo a poťapkala ju po chrbte. „Pokračujeme. Premiestnime ostatných.“

Hermiona chápajúco prikývla, keď sa Troy a ďalší vojak ku nej postavili.

„Pripravení?“ zasipela. Prikývli a ona ich premiestnila.

Jotnarovia na nich čakali. Šiesti plachtili smerom k nim, keď sa objavili. Tri skupiny sa sotva stačili postaviť na nohy, než sa rozptýlili, keď sa uhýbali pred zákerným úderom mágie. Pomocou prenášadla prichádzala väčšia skupina a Hermiona sa stočila a vrhla ochranné kúzla na vojakov, keď začali strieľať.

„Niet času!“ zajačal Draca, keď schmatol Hermionu. „Musíme dostať decká, než sa vrátia jotnarovia z hradu!“

Prichádzali ďalší jotnarovia, objavovali sa okolo nich. Teraz ich tam bolo aspoň dvanásť a keď odpálila Protego a zapotácala sa, pretože jotnarská mágia naň narazila, pomyslela si, že títo boli divokejší, pohybovali sa plynulejšie a udierali s väčšou presnosťou a väčšou silou. Objavili sa reflektory, oslepujúco na nich žiarili a Hermiona ledva počula hukot helikoptér, než začal páliť guľomet.

Vytrhla sa a rozbehla.

Loď bola gigantická. Čierna a žiariaca a takmer sa... mihotala spôsobom, ktorý mal vsugerovať, že tam vôbec v skutočnosti nie je. Ako fatamorgána. Hermiona si skoro zúfala, keď videla, aká je obrovská. Ako v nej majú nájsť deti?

„Musíme ísť dnu!“ rozhodla Luna. „Môžeme skúsiť premiestnenie naslepo.“

„NIE, STOJ!“ vykríkla Hermiona, schmatla Lunu, ale už bolo príliš neskoro a Luna zmizla, Hermionu zobrala so sebou.

Znova sa objavili v surrealistickej nočnej more. Stihla zachytiť jeden dojem nekonečného priestoru a dvoch gigantických iskriacich gulí, jasných ako slnko, ktoré nad nimi viseli, točili sa, žiarili, ale nevydávali žiadne svetlo, ale potom to bolo, ako keď vás zasiahne tornádo. Oslepujúco jasné, neznesiteľne horúce, a úplne nehlučné tornádo. Hermiona zacítila, že jej telo letí, krúti sa a neprirodzene točí. Mohla cítiť, že kričí, ale nič nepočula. Zdalo sa, že sa mágia v nej nadula ako kvások v ceste, ako fyzický tlak, tak tesný a bolestivý. Bolo jej jasné, že vybuchne.

Jej záchranné prenášadlo sa rozžiarilo k životu a Hermionu odpálilo do chladnej temnoty. Bolestivo tvrdo treskla na drevenú podlahu a konečne počula samu seba kričať skrz drsné a zakrvavené hrdlo. Niekoľko minút jediné, čo dokázala urobiť, bolo ležať tam v neovládateľných kŕčoch a lapaní pod dychu, celé telo ju príšerne bolelo.

Pretočila sa na brucho, ešte stále nemohla popadnúť dych. Oblečenie mala spálené a vlasy jej zapáchali po oškvŕknutí. Potrebovala sa vrátiť a varovať ostatných predtým, než sa pokúsia premiestniť do lode. Nebolo to miesto, kde by mohol človek prežiť.

Čo znamenalo, že nemusia prehľadať celú loď, aby našli deti...

„Doriti,“ zachrapčala a premiestnila sa späť ku kozmickej lodi.

Malá čistinka v lese pod loďou bola teraz horiacou, dymiacou vojnovou zónou. Všade pobehovali vojaci a čarodejníci, kričali a bojovali s jotnarmi. Už tu boli stovky jotnarov; Hermiona len odhadovala, že sa zbiehali, aby ochránili loď - alebo ustupovali pred Kovovou beštiou.

Hermiona schmatla jedného z vojakov, ktorý sa krčil za malým svahom a požičala si jeho slúchadlá, aby ostatným zakričala, čo zistila.

„Hej! Rébéšnapsová, aká je tvoja poloha?“ ozval sa zo slúchadiel známy hlas.

„Doriti, ak viem?“ zakričala späť.

„Je tam časť lode, ktorá je úplne odlišná od zvyšku. Možno ju pridali po tom, čo tu pristáli.“ Vysvetľoval Jeremy cez slúchadlá.

„Ohraničená zóna?“

„Chceš to zistiť? Sleduj patronusa!“

Veľká strieborná mantichora sa prehnala vojnovou zónou, križovala ju, až kým sa nepostavila pred Hermionu. Švihla chvostom a vyrazila iným smerom. Hermiona rýchlo vrátila slúchadlá vojakovi a rozbehla sa za ňou. Mantichora ju zaviedla pod loď, kde bolo najteplejšie, zhora na ňu žiarilo chladné modré svetlo.

Nad ňou boli ľudia na metliach, ale nevidela, čo robia.

Jeden jotnar na ňu so zúrivým výkrikom zaútočil a Hermiona sa premiestnila niekoľko metrov za neho, len aby sa on okamžite primiestnil vedľa nej. S výkrikom sa uhla jeho udierajúcim rukám a použila prútik, aby sa vystrelila niekoľko metrov do vzduchu, keď na ňu znova zaútočil. Okamžite vyrazil za ňou a ona sa okamžite premiestnila, potom vytrhla balvany zo zeme, kde pristála a vrhla ich na tú príšeru, vďaka čomu ju treslo dozadu.

Jotnar znova zmizol a Hermiona využila príležitosť, aby premenila skaly na niekoľko veľkých psov. Mantichora sa vznášala nad ňou, neschopná pomôcť. Keď sa jotnar zjavil znova, psy zaútočili - len aby sa rozplynuli znova na skaly a padli na zem pri kontakte s jotnarovým telom. Hermiona zahrešila.

Hlupaňa. Útoky mágiou nepomôžu. Jej myseľ chcela okamžite preskúmať rozdiel medzi premenenými skalami a magicky poháňanými skalami. Podráždene zahrešila nad vlastnou absurdnosťou a odpálila sa asi meter dozadu, keď vztýčila silný štít pred ďalšou vlnou jotnarovej mágie. Nebol čas zaoberať sa magickou teóriou, snažila sa tu prežiť!

„Lady, na zem!“ niekto zavolal.

Hermiona šla okamžite k zemi a streľba rozčesla vzduch nad ňou. Jotnar zaškriekal. Keď sa plazila po bruchu cez vlhké krovie, ledva sa vyhla útočiacim pazúrom, pretože sa ju jotnar napriek svojim zraneniam pokúsil zabiť. Plazila sa za mantichorovým patronusom, nevstala na nohy skôr, kým si nebola istá, že je dostatočne ďaleko od streľby.

Oblúk spodku lode sa nad ňou ostro dvíhal dohora a Hermiona mohla vidieť, ako modré svetlá skončili a čierny mihotajúci materiál stvrdol do niečoho pevného a skutočného.

Mantichora sa vrhla nadol k miestu, kde na ňu čakali Troy a Jeremy so skupinou vojakov.

„Myslíme si, že toto je ono!“ zakričal Jeremy. „Zvyšok lode je pre naše stroje mŕtva zóna, okrem tejto časti práve tu. Tu niečo prijímame. Je to slabé, ale je to tam.“

Troy jej hodil metlu a dvojica vyletela dohora. Už tam boli tri metly so šiestimi jazdcami. Muklovia na metliach medzi sebou zložito manipulovali s ťažkým kusom zariadenia, ktoré vyrezávalo dosť veľkú dieru v plášti lode. Čarodejníci vyčarovali akési vznášajúce sa priečky, na ktoré umiestnili ťažšie a horšie ovládateľné vybavenie.

„Máme tú akési šialené ochrany,“ povedal jeden z čarodejníkov. „Nedokážeme ju otvoriť s mágiou.“

„Nemôžeme ani použiť výbušniny. Obávame sa, že zabijeme deti,“ vysvetľoval ďalší muž, pot mu stekal po špinavej tvári. Toto je hydraulická rozpera a rezačka. Poháňa ich benzín a hydraulika, takže ich mágia neovplyvňuje“.

„Hydraulické nožnice?“ spýtala sa Hermiona.

„Niečo trošku silnejšie,“ uškrnul sa muž.

„Je to zasrane hrubé!“ dychčal ďalší muž.

„Je to kozmická loď, somár!“ odpovedal ďalší. „Samozrejme, že je to hrubé.“

Začínalo to trvať pridlho. Hermiona poprosila o Troyove slúchadlá.

„Musíme nájsť Lunu Lovegoodovú!“ zavolala do mikrofónu. „Draco Malfoy, kde do pekla trčíš? Ja som vo vzduchu tam, kde sa brucho lode dvíha dohora. Priveď mi Lunu Lovegoodovú.“ U Merlina, ani si nemohla byť istá, či je Luna nažive.

„Musíme to dokončiť, kým nás tí parchanti nezbadajú,“ zamrmlal Troy nervózne, keď mu vrátila slúchadlá, sledujúc ako sa na zemi popri nich mihol nejaký jotnar.

Niekoľko napätých minút sledovali prácu mužov, než sa ku nim vzduchom prihnal strieborný zajac a kolembajúci sa tučniak.

„Luna!“ vykríkla Hermiona. „Luna, vďakabohu!“

Draco s Lunou preleteli priestorom pod loďou na Dracovej metle a stočili prudko nahor. Luna vyzerala oveľa horšie a Draco mal cez oko krvavú reznú ranu.

„Tučniak, Draco?“ spýtala sa Hermiona.

Vyceril na ňu zuby, ale nechal ju manévrovať, aby ho pobozkala na líce.

„Dokážeš nás dostať dnu, Luna?“ spýtala sa Hermiona. „Majú kúzla, ktoré nás držia vonku.“

Luna dlho hľadela na loď, než sa odvážne rozhodla: „Môžeme sa znova premiestniť naslepo.“

Len pri tej predstave Hermionu zalial studený pot. „Zbláznila si sa? Naposledy nás to takmer zabilo. Myslela som si, že sme mŕtve!“

„Nakoniec to bude rýchlejšie a bezpečnejšie.“ Kývla hlavou na pracujúcich vojakov. „Nemajú potuchy do čoho sa prerezávajú. Čo keby to bolo niečo výbušné?“

„Sakriš.“ Bez odvahy niet slávy, chrabromilčanka. Zovrela záchranné prenášadlo, ktoré mala pod tričkom, len aby si bola istá, že tam je. „V poriadku.“

Pripravila sa a chytila Lunu za ruku. Odmiestnili sa.

Znova sa objavili v teple a tme. Hermiona sa trhane zhlboka a zúfalo nadýchla a s istým prekvapením zistila, že môže dýchať. Zovrela ruku v Luninej a tá jej stisnutie opätovala. Stáli na obrovskej kovovej plošine so stenami, ktoré sa tiahli dohora a nahor k stropu, ktorý nedokázala vidieť. Ďaleko preďaleko nad nimi videla dve žiarivé slnká pomaly sa otáčať okolo seba, horúčava viditeľne šľahala vzduchom, ale zastala tesne pred ich plošinou.

„U Merlina, sme dnu,“ zašepkala. „Dostaň sem ostatných; môžu asistovaným premiestňovaním začať privádzať viac ľudí.“

Luna zmizla a o chvíľu sa vrátila s Troyom a Dracom. Troy s Lunou sa znova odmiestnili a Draco ju chytil za plece.

„Poďme. Deti.“

Plošina, rovnako ako steny, vyzerala, že ide do nekonečna, ale prvý klenutý vchod bol našťastie blízko. Draco ju schmatol za ruku, keď sa k nemu pokúsila rozbehnúť a významne na ňu zazrel a priložil si prst k perám. Pomaly podišli vpred a Hermiona radosťou vykríkla, čím zničila ich zakrádanie, keď zbadala rozľahlú miestnosť, ktorá vyzerala, ako keby bola míle dlhá a široká. A bola plná. Všade boli ľudia a zvieratá. V klietkach, zmrazené v svetelných lúčoch, plávajúce v obrovských akváriách.

Ďalšia skupina primiestňujúcich sa prasknutím zjavila a Hermiona ich privolala s divokým krikom. „Našli sme ich! Našli sme ich! Zožeňte viac prenášadiel! Tak veľa prenášadiel ako môžete!“

Hermiona bežala k prvej obrovskej klietke, kde dupalo stádo kentaurov a kopalo do mreží svojimi kopytami.

„Nie!“ Odtiahol ju Draco. „Deti najprv!“

Otvorila ústa.

„NEHÁDAJ SA! Ako tvoj pán ti to prikazujem!“

Hermiona v šoku prikývla a začala rýchlo prehľadávať klietky, aby našla deti. Každé vnímajúce stvorenie v uzavretej oblasti sa šlo zblázniť, takže musela utekať niekoľko minút, než začula deti kričať.

„TAMTO!“ Mávla na Draca. „TAMTO TAM!“ Hermiona pribehla k nim a dotýkala sa malých načahujúcich sa ručičiek, plakala a bozkávala tie pršteky, prehľadávala tváre a bola taká šťastná, hoci nikoho z nich nespoznávala. „Sme tu. Dostaneme vás domov!“

Na rozdiel od vonkajšku lode klietky neboli odolné voči mágii a skupiny rýchlo začali otvárať klietky dokorán. Volajúci a kričiaci a objímajúci sa vyťahovali deti von, strkali prenášadlá do detských rúk a posielali skupinu za skupinou na niekoľko odlišných a silne opevnených bezpečných útočíšť ukrytých v muklovskom svete.

Niektoré z detí viseli nehybné v lesknúcich sa lúčoch modrého svetla, nedýchali, nežmurkali. Záchranári sa niekoľkokrát neúspešne pokúsili to svetlo rozptýliť, ale nakoniec strčili prenášadlo do oblečenia a aktivovali ho.

„Sonorus!“ niekto vyslovil. „PRICHÁDZAJÚ! JOTNAROVIA PRICHÁDZAJÚ!“

Všetko zošalelo. V žiadnom prípade tu nemohli použiť zbrane. Napriek Dracovmu želaniu začala Hermiona otvárať ostatné klietky, oslobodzovala kentaurov a obrov a hodila prenášadlo do nádrže s morskými pannami.

Uháňala uzavretou oblasťou. Nebola taká veľká, ako si pôvodne myslela, mohla vidieť, že je včlenená do iného prostredia. Do takého, ktorý pravdepodobné nebol vhodný pre ľudí podľa toho, ako vyzeral. Jednako to nikdy nezvládnu. Nikdy neoslobodia všetko. Spomalila, keď si uvedomila, že už viac nie je medzi stvoreniami, ktoré spoznáva. Aj klietky sa zmenili. Niektoré z nich boli obklopené modrými silovými poľami, iné boli vytvorené celé z niečoho, čo vyzeralo ako elektrina. Niektoré mali dvere, iné nie. Otočila sa v pomalom kruhu, aby zízala na bytosti, ktoré nikdy predtým nevidela, kým oni rovnako zízali na ňu.

Boli to iní votrelci.

Mali všetky možné tvary a veľkosti, boli všetkých možných farieb. Mnohé z nich mali na sebe akúsi formu oblečenia a zrejme vnímali.

Jej prvým impulzom bolo začať ich oslobodzovať, ale zaváhala a začala nakúkať do klietok, úplne ohromená rozvažovala nad každým stvorením. Čo ak niektoré z týchto stvorení bolo nebezpečnejšie než jotnarovia? Čo by títo votrelci spravili, keby zistili, že uviazli na Zemi?

Otočila sa a zasekol sa jej dych. Bola omráčená.

Nohy ju samé niesli dopredu.

V tejto klietke bol len jeden votrelec. On - vedela, že to je 'on' - tam stál vyšší než Draco a mal takmer humanoidnú podobu. Pokožku mal perleťovo modrú, rozlietané vlasy najtmavšej modrej a z hlavy mu medzi lopatkami rástla takmer hriva. Divoké, takmer vystupujúce oči podobné mačke boli strihnuté rozpálenou žltou ako u leva a hľadel na ňu bez žmurknutia s intenzitou, ktorá jej bola podivne známa. Okolo uší a na zátylku mal vyvýšeniny, ktoré ľudia nemajú a ruky, ktorými chytil mreže, mali tri prsty s pazúrmi.

Vedela, že je magický, takmer cítila, ako z neho iskrí mágia. Vedela, že ju považuje za rovnako fascinujúcu ako ona jeho. Pousmiala sa na neho, takmer bez toho, aby si to uvedomila a načiahla sa dopredu, neschopná potlačiť svoju zvedavosť...

„Hermiona!“ Draco sa k nej celým telom pritisol a odtiahol ju preč. „Vypadni od týchto vecí! No tak! Musíme nájsť Scorpiusa!“ Začal ju ťahať preč.

„Našli sme ďalšie deti!“ dobehol k nim Jeremy.

„Počkať!“ vytrhla sa mu zo zovretia a mávla prútikom na klietku votrelca. Dvere nepovolili.

„Čo robíš?“ zjačal Draco. „Nevieš, čo tá vec urobí! Nechaj ju tak!“

Skúsila ďalšie kúzlo a ďalšie. Draco sa ju znova pokúsil popadnúť, ale ona, frustrovaná, ho odstrčila a kopla do dverí klietky tak silno, ako mohla. Votrelec zostával apatický, sledoval ju.

„Dokelu!“ Popadla Jeremyho pištoľ.

„Hermiona!“ vykríkol moták, ale Hermiona len kývla na votrelca, aby uhol z cesty a vyprázdnila zásobník na kľučku, ktorú roztrhalo na franforce.

„Sakra! Škoda streliva!“ zakričal Jeremy, ale Hermiona dosiahla svoj cieľ. Kopla do dverí, chytila Draca s Jeremym a rozbehla sa, srdce jej divoko búšilo nad vlastnou odvahou. Za sebou počula, že sa votrelec pohybuje a keď si trúfla otočiť sa, videla, ako otvára ďalšie klietky.

„To bolo hlúpe!“ kričal na ňu Draco. „Tá vec sa nás mohla rozhodnúť zjesť, čo ty vieš!“

„Ale nezjedla nás! Vedela som, že to neurobí!“ nadšená zajasala. Jeremy jej neochotne podal ďalší zásobník a vytiahol ďalšiu zbraň pre seba.

Celá loď sa zrazu rozhojdala a oni spadli, okolo nich sa ozvali spanikárené výkriky.

„Čo sa do pekla deje?“ zvolal Draco.

„Kto sa stará?“ zajačala Hermiona miesto odpovede.

Okolo nich nastal chaos. Čarodejníci sa primiestňovali a odmiestňovali a všade sa preháňali magické príšery, niektoré nezaujímal útek, len útočili na bytosti, ktoré ich zavreli do klietok. Jotnarovia boli naštvaní, ale opäť boli v nevýhode kvôli tomu, že potrebovali, aby svoje uniknuté jedlo nezabili. Niekto priniesol kuše, aby nahradili zbrane a pomedzi všetok ten dav nebezpečne lietali šípy. Loď sa znova zakymácala, násilne, a všetci spadli na zem.

„Musíme odtiaľto vypadnúť!“ dobehol ich Troy a chytil Draca za ruku. „Je tu kovová príšera. Snaží sa túto zasratú loď zožrať! Po celej lodi sme zvonka nachystali bomby! Ak ich tá beštia spustí, je po nás!“

So zavytím sa na nich vrhol jeden jotnar, ale zrazu z klietok vyskočil tucet tmavých tieňov a začali útočiť na jačiaceho jotnara. Hermiona zazrela modrého votrelca, ktorého predtým oslobodila, ako sa prechádza, príležitostne odpaľuje jotnarov z cesty, ako keby to boli listy. Niečo si podivne a trochu mrazivo uvedomila, pretože Luna na druhej strane robila takmer to isté.

„Čo sú zač?“ Troy zízal s otvorenými ústami na malé temné stvorenia, ktoré útočili na jotnarov.

„Kto sa stará! Vypadnime odtiaľto!“ Draco toho chlapíka postrčil a dali sa do behu.

Väčšina klietok pred nimi už bola prázdna. Magické zvieratá unikali dierou, ktorú rozpárali muklovia. Loď sa znova rozhojdala, tentoraz násilne, nasledoval zvuk výbuchu.

„Doriti. Dochádza nám čas.“

Narazili na najväčšiu skupinu vojakov, ktorí mali plné ruky práce so zhromažďovaním detí a udržovaním jotnarov na uzde.

„Toto je posledná skupina!“ víťazne sa na nich usmial jeden z mladíkov, keď si utrel obočie.

„Tati!“ zakričal malý blonďavý chlapček a Hermionino srdce prestalo biť. Len tam hlúpo stála, neschopná sa pohnúť, keď sa tá milá tvárička otočila k nej a rozžiarila sa ako slniečko.

„Mama!“

Nikdy by ho nedokázala opustiť. Zrazu to vedela. Nikdy by toto dieťa nedokázala opustiť.

Draco vyhral.

Narazil do nich ako keby nákladný vlak. Ľudia lietali všetkými smermi, keď vlna zloby za vlnou na nich narážala. Hermiona si treskla hlavou o jednu z klietok. Prútik jej praskol.

Jeden jotnar sa objavil rovno pod nimi a teraz pridržiaval deti. Kričali v agónií. Hermiona sa pokúsila postaviť na nohy a zakopla, nevidela jasne. Ale už vedela, že tento jotnar je jej starý známy Modrý. Mohla vidieť, ako sa okolo neho ligoce kobaltová modrá.

Jotnar schmatol jedno z detí a zdvihol ho k ústam.

„NIE!“ vykríkla Hermiona.

„REDUCTO!“

Jotnarova ruka vybuchla, keď Luna Lovegodová vypálila ďalšie dve kúzla. Votrelec sa odmiestnil a malé dievčatko padlo s plačom k zemi.

„BERTE DETI!“ kričal Draco. „DOSTAŇTE ICH ODTIAĽTO!“

Nastala šialená zhánka, ktorú takmer zastavil Lunin výkrik bolesti. Hermiona sa s hrôzou prizerala, keď sa Modrý znova objavil, Luna cez brucho nabodnutá na jeho obrovské prsty podobné pazúrom. Blondína ochabla a zmizla, keď sa jej záchranné prenášadlo aktivovalo. Skupina vojakov začala chytať deti a strkať im do rúk prenášadlá.

Jeremy na sekundu zaváhal, pozrel sa na Hermionu, v jeho náručí nejaké dieťa. Hermiona ho rýchlo pobozkala na ústa a pritlačila prenášadlo na jeho hruď.

Zmizol.

Modrý ich znova napadol v takmer psychotickej zúrivosti, brutálne na nich útočil, nestaral sa, koho zabije. Ďalší jotnarovia stúpali nahor.

„Všetci odtiaľto vypadnite!“ prikázal Draco. „Chyťte nejaké decko a použite svoje prenášadlá! Skončili sme tu! Už viac nemôžeme bojovať!“

Loď sa znova zakymácala a potom začala chvejúco hučať, to hučanie naberalo na intenzite. Jotnarovia sa zarazili, a ako jeden sa odmiestnili. Hermiona stuhla, keď zacítila, ako sa vzduch okolo prebral k životu. Vedela, čo to je, inštinktívne, bez štipky pochybností.

„Kurva. VŠETCI OPUSTITE LOĎ! TÁTO LOĎ ODLIETA!“ vykríkla.


*Kapitola 6*: časť 6 of 7 (3/3)



Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: kapitola neprešla betovaním   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii


Prekladá sa cenzurovaná verzia. 


Už len epilóg.




Vojaci s deťmi začali miznúť. Draco chcel práve chytiť svojho syna, keď náhle vykríkol, pretože mu niečo prebodlo plece. Modrý jotnar predsa len neodišiel.

"DRACO!"

Modrý ho zdvihol dohora a prudko odhodil. Draco preletel na druhú stranu. Modrý sa načiahol po kvíliacom Scorpiusovi, otvorené čeľuste mu takmer slintali, ale Hermiona sa premiestnila pred neho a strelila mu z bezprostrednej blízkosti do tváre.

Votrelec sa prehol dozadu, hrôzostrašne zareval a spakruky ju udrel. Tresla na zem, kde pomlátená a so závratom premýšľala, či nemá zlomenú čeľusť. Pretočila sa, aby sa vyhla Modrého udierajúcej ruke. Zaryl sa do nej výbuch mágie a prinútil ju vykríknuť, ale nebola to tá devastujúca sila ako pri ich poslednom súboji a ona si pomyslela, že Modrému musí dochádzať mágia.

Utrela si krv z tváre  a keď Modrého pred sebou nevidela, okamžite sa odmiestnila. Ihneď sa zvrtla, keď pristála, len, aby zistila, že ide rovno na ňu s otvorenými čeľusťami. Vrhla sa vpred, prehla dozadu a vrazila mu zlomený prútik rovno do oka. Súčasne on prešiel pazúrmi po jej čele, natrhol jej tvár, hruď.

Modrý zavrieskal ako šialenec, hrabal znova po jej tvári, ale Hermiona zdvihla zbraň a vyprázdnila mu zásobník do hlavy. Modrého maske podobná tvár sa rozletela, rozprskla bielu tekutinu a on s výkrikom zmizol.

Scorpius sa chúlil na zemi a kvílil.

Slnká nad nimi vydali prudký impulz a pavúčia sieť výbuchov žltej elektriny sa rozžiarila k životu a loď zahrmela. Pohybovali sa.

Hermiona v panike postavila Scorpiusa na nohy, len aby o chvíľu neskôr spadli na zem. Dieťa jačalo, keď ich gravitačná sila prirazila k zemi, drvila ich. Hermiona zúfalo zovierala Scorpiusa a naslepo kričala proti ohromujúcemu tlaku.

Práve keď si pomyslela, že sa všetko začína zhoršovať a obaja zomrú, drviaca tiaž zmizla. Zadýchaná Hermiona sa pretočila, odplazila sa kúsok od chlapca, aby sa vyvracala. Roztrasená sa k nemu priplazila späť a našla ho v bezvedomí, z nosa mu vytekala krv. Utrela ju svojim habitom, naklonila ho tak, aby mu netiekla do krku a vydýchla úľavou, keď zistila, že vyrovnane dýcha a malé srdiečko mu bije normálne.

Podobrala ho, oslabená ho vzala do náručia a chvíľu ho len objímala. V hrdle jej bublal zvláštny nariekajúci pocit, keď ho stískala a kolísala a bozkávala jeho nádhernú tváričku. Potácajúca sa vstala a tackala sa na roztrasených nohách. Silno krvácala a ak sa dalo súdiť podľa otupenosti jej mysle a tela, upadala do šoku.

Všade bolo ticho. Rozhliadla sa a uvidela, že všetci sú buď mŕtvi alebo preč. Dokrívala do ďalšej miestnosti, kde muklovia vyrezali veľkú, preveľkú dieru do trupu lode. Teraz tam iskrila mimozemská mágia ako dočasná záplata. Hermiona dlhý čas hľadela do tej temnoty, utierala si slzy a smrkance z tváre, potom sa otočila a šla pohľadať Malfoya.

Draco dolámane ležal opretý o jednu z klietok, ruku mal v zvláštnom uhle a pod hlavou kaluž krvi. Scorpius sa túlil k nej a v ústach si cmúľal palec. Olizla si suché pery, skontrolovala Dracov pulz, ktorý ako zistila, bol vyrovnaný a keď sa dotkla zranenia na hlave, zistila, že nie je hlboké. Dúfala, že nemá otras mozgu. Dracov prútik ležal nablízku a ona ho použila, aby rýchlo vrhla série kúziel.

Zatvorila oči, keď sa potvrdili jej najhoršie obavy. Pokrčila plecami, ale jej pokoj sa už zrútil a ona si schovala tvár v Scorpiusových vlasoch a tíško plakala. Ale na toto nebol čas a musela sa prinútiť jednať.

Otupene vrhla Ennevate.

Draco zastonal a otvoril jedno oko.

"Hermiona," zašepkal. "Ach, Scorpius!"

Hermiona sa predklonila a nežne ho pobozkala na ústa. Pokúsil sa za ňou načiahnuť a zasyčal v šoku. Nemohol sa hýbať. Jedna ruka zlomená, ďalšia prebodnutá s rozširujúcou sa dierou v pleci.

"Nehýb sa," zašepkala, keď sa jemne dotkla jeho napuchnutých úst. "Draco, pozorne počúvaj. Jotnarovia sa sem čoskoro vrátia."

"Tak poďme," potichu ju prerušil.

Roztriasli sa jej pery.

"Draco, už viac nie sme na zemi. Tá loď vzlietla."

Blondiak na ňu hľadel, ako keby nerozumel, čo hovorí. "Hermiona..."

Chlácholivo ho pohladila po krvou zmáčaných, zlepených vlasoch a v šoku si všimla, že už viac nie sú ľadovej blond. Teraz mali odtieň pšenice. Odtieň jej samej z rituálu.

Váhavo sa usmiala a pokračovala zľahka a pokojne. "Vznášame sa asi sto tisíc kilometrov nad Zemou." Navlhčila si pery. "Nemôžeme sa premiestniť späť. Je to príliš ďaleko."

Poposadol si dosť na to, aby sa strhol. "Ale máme prenášadlá!" zúfalo povedal.

Prikývla. "Prenášadlo vydrží asi polovicu obvodu Zeme. Asi dvadsaťtisíc kilometrov, hoci jednotlivec dokáže zájsť ďalej."

"Hovoríš, že sme tu uviazli?" spýtal sa potichu.

Znova sa dotkla jeho pier, pobozkala ho na čelo. Tentoraz bolo v poriadku byť k nemu nežná, pretože taká chcela byť. "Existujú štúdie, kde niekto precestoval celý obvod zeme bez zastavenia tým, že mal dve prenášadlá. Myslím, že ak použijeme moje prenášadlá, keď jedno vyprchá, ďalšie sa aktivuje a vy to možno dokážete zvládnuť späť."

"Čo si myslela tým 'vy'?" spýtal sa so zatajeným dychom, tvár bledá, pomliaždená a zatienená hrôzou.

"Myslím tým, že mi zostali štyri prenášadlá k tomu istému cieľu," nežne mu povedala. "Určite zoberú späť Scorpiusa. Mohli by späť preniesť teba so Scorpiusom. Ale určite nás nazad neodnesú troch."

Sledovala, ako mu uvedomenie preniká do očí. Pokrútil hlavou, z tej neviery vyzeral mlado a zraniteľne.

"Nie." Pokrútil hlavou. "Nie, to odmietam."

"Draco..."

"Ty vezmeš môjho syna a pôjdete," prikázal prudko.

Hermiona sa roztrasene nadýchla. "Nemôžem."

"Doriti s tým, že nemôžeš!" zavrčal. "Vybral som si ťa, aby si sa postarala o Scorpiusa! Teraz ma nechaj byť raz v živote chlapom a ochrániť svoju rodinu!"

Pery sa jej unavene stočili nahor. "Draco, toto je to, čo je najlepšie pre Scorpiusa..."

"Tebe na ňom záleží len preto, lebo som ťa prinútil!" kruto ju prerušil.

"Nie, to kúzlo bolo zrušené už pred časom. Ukotvil si ho k Harrymu. Troy ho našiel." Upokojila sa. "Draco, Scorpius ťa potrebuje. Ja nemôžem zaujať tvoje miesto. Ja neviem, ako sa o neho správne postarať. Keby... keby sa niečo stalo tebe, nemyslím si, že by sa z toho spamätal."

"Hermiona..." zasyčal zúrivo, prakticky penil.

Usmiala sa, slzy jej stekali po tvári. "Už ti viac nedovolím, aby si ma ovládal."

Vydal pridusený zvuk, ktorý bol takmer vzlyknutím. "Nerob to."

"Nikdy by som sa od teba neoslobodila."

"Nie!"

"Viem, čo za cestu si si zvolil napriek všetkému a myslím, že by ma to zničilo, keby som po nej musela kráčať s tebou."

"Prosím... prosím..."

Sklonila sa a tvrdo ho pobozkala so všetkou tou ľútosťou a túžením, ktoré hrozili, že ju zjedia zaživa. Ochutnávala a vychutnávala si ho, pretože vedela, že je to posledný raz.

Bolestivo pokrčil plecami, keď sa odtiahla, pretože sa za ňou pokúšal načiahnuť napriek svojim zraneniam.

Tíško Scorpiusovi hmkala, keď mu láskyplne zavesila všetky štyri prenášadlá na krk, potom pokryla spiacu tváričku dieťatka bozkami a snažila sa vryť si ho takéhoto do pamäte. Sladkého a dokonalého a ktorý nikdy nemal byť jej.

Draco na ňu hľadel s vlhkými očami, čeľusť zaťatá, tvár červená zúrivosťou a frustráciou, keď sa zúfalo pokúšal pohnúť.

"Prikazujem ti!" vydýchol kruto. "Prikazujem ti to ako tvoj pán!"

Pokrútila hlavou.

"Nemyslím si, že tieto veci fungujú na muklorodených."

"Hermiona, prosím. Milujem ťa," zašepkal roztraseným dychom.

Pohodila hlavou dozadu a hystericky sa zasmiala.

S trasľavými rukami položila malého chlapca na Dracovu hruď, jemne okolo neho ovinula Dracovu pažu. Slzy jej stekali po tvári, keď sa temne na Draca pozrela, namáhavo prehĺtajúc zatrpknutý smiech.

"Nie, nemiluješ. Keby si miloval, nikdy by si mi to nepriznal do očí. A prečo by mi na tom malo záležať?" chladne vyšplechla. "Tak či tak ťa stratím." Utrela si tvár zadnou časťou rukáva, zaksichtila sa nad množstvom krvi a postavila sa, cúvala od neho.

"Nie! Hermiona!"

"Toto robím kvôli sebe," ponuro ho informovala. "A nie preto, že je to tvoje zasrané právo čistokrvného, aby muklorodená zaujala tvoje miesto." Hlas sa jej zlomil.

"To by ma vôbec nenapadlo! Hermiona, prosím! Hermiona, mysli na Harryho. Toto mu nemôžeš urobiť! Dopekla, Hermiona, toto nemôžeš urobiť mne!"

"Vieš, čo je smutné?" spýtala sa, hlas sa jej lámal stále viac ako cúvala, rýchlo, pretože ju opúšťala odvaha. "Myslím, že ťa tiež milujem. Sanctuary!"

"NIEEE!" výkrik sa prerušil, keď otec so synom zmizli.

"To je tretí raz, čo sme ti zachránili život, ty zasraný bastard," povedala prázdnej miestnosti, citujúc Rona.

Hermiona tam roztrasená stála, trhane a sípavo dýchala, konečne sama a pokúšala sa nezosypať sa, keď sa modlila za ich bezpečný návrat. Krv, ktorá zmáčala jej tvár a hruď, jej pripadala ako závažie sťahujúce ju k zemi. Mlhavo premýšľala, či vydrží o chvíľu dlhšie.

Otočila sa od miesta, kde oni dvaja ležali, zbytočne si zovrela rany a stuhla. Modrý, s maskou na kúsky, len s polovicou vrčiacej tváre na mieste, sa vypínal pred ňou, zničená tvár znetvorená zúrivosťou, ústa otvorené vo vrčiacom zavytí a pazúry roztiahnuté, aby ju roztrhali na kusy. Objavil sa záblesk bielej a zrazu sa Modrý zviezol k zemi v mykajúcich sa kusoch. Jotnar vydal posledné spevavé zastonanie a zomrel.

Hermiona sa veľmi pomaly otočila a našla vznášať sa nad ňou Červeného, z jeho pazúrov mu kvapkala strieborná krv. Zhíkla a potkýňajúc od neho cúvala. Očami zaletela k zvyškom Modrého a potom späť k Červenému. Čakala, kedy Červený zaútočí, ale on sa tam len vznášal.

"Prečo?" chrapľavo sa spýtala, nekontrolovateľne sa triasla.

Jotnar neodpovedal.

"PREČO?" zaškriekala na neho a potom zanariekala, zvierajúc vlastné zranenia, začínajúc cítiť napätie z každého nádychu. Potichu vzlykala, triasla sa a bolo jej zima, a Červený tam len prosto zostával.

Potiahla nosom, potkýnajúc sa prechádzala pomedzi mŕtve telá, až kým nenašla opustený prútik. Trvalo jej to niekoľko pokusov, ale podarilo sa jej vyčarovať nejaké obväzy a trochu utlmiť bolesť. Nebola si celkom istá, prečo sa namáha, až na to, že to bola práca, ktorú bolo treba urobiť. Omotať si hruď bolo napriek kúzlu bolestivé, rozsah poškodenia príliš desivý pre pohľad.

Červený trúchlivo zatrilkoval.

"Nie!" zajačala na neho, zadychčane si zovrela bok. "Prestaň. Myslíš, že k tebe cítim nejaký súcit? Toto je VŠETKO IBA VAŠA VINA!"

Červený zostával apatický.

Zazrela na to stvorenie...  a upadla do sna.

Nastal hlad a zúfalstvo, keď sa úrodné polia stali jalovými a mŕtvymi a všetci jej milovaní schradli a zomreli. Nastalo pátranie, nekonečné pátranie a potom nádej. Nádej, ktorá bola rýchlo zriedená vinou, nepokojom a smútkom, keď sa mnohí odmietli toho plánu zúčastniť a radšej dovolili, aby schradli až na smrť. Nasledovala hrôza, keď sledovala ako zúfalstvo zmenilo jej ľudí na nenávistné, hašteriace sa, vražedné stvorenia, ktoré nachádzali v zabíjaní potešenie.

Vedela, že sa mohli zmocniť tohto sveta. Mohli sa do neho vkradnúť, vziať si, čo potrebovali a nikdy by ich neobjavili, ale hlad sa zmenil na nenažranosť a nenažranosť na nedôveru. Obrátili sa voči sebe, urobili príšerné rozhodnutia. Teraz zomierali, poslední svojho druhu a na pokraji vyhynutia.

Hermiona zažmurkala a zapotácala sa, realita sa bolestivo potvrdila chladom a bolesťou v jej pulzujúcom tele.

"Vy s nami viete hovoriť?" vydýchla a zrazu kričala. "Vy s nami dokážete komunikovať a namiesto toho, aby ste prišli a porozprávali sa s  nami, zaútočíte na nás a vezmete nám naše deti? AKO SA OPOVAŽUJETE? Všetko ste mi ukradli! Vzali ste mi moju rodinu! Vzali ste mi MÔJ ŽIVOT! Som RADA, že vymierate!"

Len čistou silou vôle sa vliekla ďalej, kráčala ku diere, ktorá rozpárala trup. S roztrasenými ústami sa usadila na zem, prevesila nohy cez okraj lode. Bol to pohľad, ktorý žiaden človek nikdy nevidel, nie takýto, keď hľadíte do vesmíru bez toho, aby medzi vami a čiernou prázdnotou bolo niečo iné než takmer nepostrehnuteľný mimozemský štít.

Nevyzeralo to ako nočná obloha vo Veľkej sieni. Žiadne nádherné rotujúce galaxie či mlhoviny. Bolo to príliš veľké a príliš vzdialené. Len temnota a mihotanie hviezd.

Vzduch okolo nej sa pohol a ona sa nenamáhala obzrieť na Červeného, ktorý sa pri nej vznášal ako duch. Z toho pohľadu sa hlúpo zachichotala. Obaja sa zmierili so smrťou.

Aspoň jej rodičom jej smrť neublíži. Nikdy sa to nedozvedia.

A Harry - to ľutovala. Práve stratil Ginny a teraz mal stratiť aj ju. Modlila sa, aby Ron zostal silný a pomohol ich priateľovi zotaviť sa. Modlila sa, aby žili dlhé šťastné životy bez ďalších bláznivých sračiek, ktoré zjavne ich životy zamorili.

Zrazu sa zasmiala, uplakane.

"Žobrák som. A zlodej," ironicky zašepkala, premýšľala, kde tieto slová počula. "To je to, čo som." Aj tak všetko zomrelo; každučká chvíľka, ktorú mali, im ukradli. Vážne chcela žiť dosť dlho nato, aby bola poslednou, kto sa udržal na nohách?  

Pomyslela si, že konečne ten príbeh pochopila, nakoniec. Zobrala ho tak doslova, keď verila, že Ron je tým žobrákom a ona je princeznou. Potom verila, že Ron bol tým princom, pretože jeho kráľovstvo sa zdalo pre ňu také dokonalé, ale nebolo to to, čo potrebovala a že Draco je žobrák, bohatý žobrák, ktorý kradol bez výčitiek svedomia.

Ale to tiež nebolo ono.

Ten príbeh vôbec nebol o princeznách, princoch a žobrákoch. Bol o žene, ktorá tak lipla na svojom presvedčení o tom, čo je správne, že nebola ochotná vidieť dobro v komkoľvek či čomkoľvek inom. Ale keď našla svoje dokonalé kráľovstvo, našla súčasne zdrvujúce sklamanie. Jej dokonalosť bolo rovnako omylná a zraniteľná voči skazenosti ako ľudia a miesta, ktorým sa vyhýbala. Až keď bola prinútená vidieť širší svet, tá žena si uvedomila, že jej vlastná ideálna dokonalosť nebola jediným dobrom na svete.

Princeznej sa podarilo vydať sa a žiť šťastne až naveky.

Pre Hermionu bolo príliš neskoro.

Priala si, aby predtým tak ostro neodsudzovala.

Priala si, aby strávila menej času tým, že bola nahnevaná a nešťastná kvôli tomu, že svet nie je dokonalý a fér.

Priala si, aby bola menej puritánska vo veciach ako pravidlá a práca a dokázala viac ľuďom odpustiť ich chyby.

Priala si, aby dokázala odpustiť svoje chyby samej sebe. Jej najhorším kritikom bývala večne ona sama. Nič, čo kedy urobila, nebolo dosť dobré, aby ju to uspokojilo. Niet divu, že chalanov na Rokforte privádzala do šialenstva.

Od straty krvi začínala byť malátna.

Bola smutná. Tak smutná a tak veľa toho ľutovala. Dúfala, že Scorpius na ňu zabudne. Tak to bude menej bolestivé. Alebo Draco môže tomu chlapcovi znova povedať, že je humusáčka. Tak už potom nebude viac smutný.

Slzy jej stekali po lícach.

"Neskončila som," zamrmlala a v závrate zažmurkala, keď si uvedomila, že prehovorila nahlas. Vrhla ďalšie otupujúce kúzlo a niečo, aby zastavila krv, ktorá jej presakovala cez obväzy.

Pomaly, opatrne, vstala na nohy. Ešte neskončila. Musela ochrániť Scorpiusa. Nedokázala mu odovzdať svoju muklovskú ochranu. Stále bol zraniteľný. Malfoy bol neužitočný ako zvyčajne. Toto bolo na nej.

"Je mi jedno, čo Jeremy hovorí, nikdy vás tu hore nedokážu zasiahnuť." Odhodlane sa otočila späť k zaisťovacej oblasti. "Pustím ich," povedala Červenému. "Všetkých ich pustím a oni toto miesto roztrhajú na kúsky."


Čakala, či ju jotnar nezastaví. Nezastavil.


* Kapitola 7*: Časť 7 zo 7 Epilóg



Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: kapitola neprešla betovaním   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii



* Kapitola 7*: Časť 7 zo 7

 

Epilóg

 

Hermionu, ako Draco vedel, by vôbec neprekvapilo, kebyže sa dozvie, že jej klamal. Nepochybne by hrala prekvapenú, predviedla by predstavenie, za ktoré by sa nemusela hanbiť žiadna čistokrvná žena, vynadala by mu, prekliala by ho a udrela by ho, ale žiadne skutočné prekvapenie by v tom nebolo.

Bol by tam len hnev, zatrpknutosť a sklamanie, ako keby od neho očakávala naprostú úprimnosť. Čo bolo jednoducho iracionálne a podivné, keďže šlo o neho.

Oklamal ju v tak mnohých veciach, ale nič z nich neľutoval. Okrem jednej jedinej lži. Tá mu ťažila myseľ, ale len preto, že mu bolo ľúto, že nie je pravda.

Prisahal jej do tváre, že sa zmenil. Vykričal to. Že bol novým človekom a že mal ďaleko od toho hlúpeho, uplakaného sedemnásťročného chalana, ktorý bol pre svoju rodinu a priateľov neužitočný. Od toho zbabelého a vystrašeného chlapca.

Vtedy klamal.

Stále býval rovnakým zbabelcom a býval rovnako vystrašený. Strach ovládal jeho život. Strach vynútil každé jeho rozhodnutie.

Býval vydesený z jotnarov. Vydesený typu zdrhni tak ďaleko ako môžeš a ukry sa. Bola to Hermiona, ktorá ho spravila odvážnym.

Od momentu, kedy počul o varovaní Stonehedgu, ju chcel priviesť na manor. Ale vtedy tiež býval priveľkým zbabelcom. Bolo mu trápne a hanbil sa za to, čo by bulvár povedal o tom, že  malfoyvská rodina nadbieha humusáčke. Čo by si susedia pomysleli?

Aké to bolo úbohé? Byť viac vystrašený z klebiet, nadávok a urazenej pýchy než z hroziacej smrti a katastrofy?

Jednoducho to bolo tým, že odkedy prijal lordstvo, cítil sa taký bezmocný. Nemal potuchy ako byť lordom. Lucius vtedy pokrútil hlavou, vyzeral zarmútene a nazval to svojim vlastným zlyhaním ako otca, že jeho syn ešte stále nemá potuchy ako byť mužom. Tie slová sa mu zarezali až do hĺbky duše.

Jeho otec mu odmietol poradiť ako viesť rodinu, Severus napísal vo svojej vôli, že za žiadnych okolností mu nesmú urobiť portrét a keď Draco šiel po radu za čistokrvnými otcami svojich priateľov, získal len neužitočné otrepané frázy a hlúpe opakovania čistokrvných úsloví a štandardov. Zostal z toho frustrovaný a zmätený.

Nemajú títo ľudia svoj vlastný názor? Myšlienky? Presvedčenie?

Oh, ale on bol jedným z nich, že? Tým najhorším. S najslabším charakterom, s najslabšou vierou.

 

 

Lordstvo ho ovládlo. Mal príliš slabú vôľu, aby s ním bojoval a stále ďalšie a ďalšie rozhodnutia mu odoberalo, až kým si nepripadal ako hlúpa bábka. Len ďalší dokonalý čistokrvný.

Potom prišla Hermiona.

Bola ako závan čerstvého vzduchu alebo skôr možno ako divoký oheň. Vášeň, vietor, sila a duša. Veľmi ju chcel. V tom čase sa v duchu zlomyseľne uškŕňal a mal radosť zo všetkých tých intríg, ktoré okolo nej snoval. Nikdy ho v tejto hre neporazí a on dokáže svoju prešibanosť a nadradenosť. Vtedy sa desil pomyslenia na jej špinavé humusácke ústa. Keď si predstavil, ako bozkáva Scorpiusove bucľaté líčka, striasol sa v hrôze.

Bývali spolu nádherní, tá žena a jeho dieťa. Taká láska.

Pri nej dokázal byť taký silný. Mal pocit, že jeho strach je odtiaľto ďaleko. Najprv preto, že si myslel, že len samotná jej prítomnosť ho ochráni a potom preto, že bola jeho súčasťou a tak aj on musel byť statočný. A bol.

Ale ako sa človek dvorí muklorodenej? Hlavne uprostred boja? Poznal naspamäť všetky pravidlá o tom, ako jednať s čistokrvnou dámou, ktorej sa zamýšľate dvoriť. Vedel, ako vyjadriť svoje zámery cez starodávne rituály. Vedel, ktoré dary boli vhodné a koľko gardedám potrebujete a koľkokrát do týždňa ju môžete osloviť.

Absolútne netušil, čo bude od neho očakávať muklorodená žena. Zdalo sa, že všetko, čo urobil, Hermionu urážalo. Ako jej mal zabrániť, aby ho neodohnala, keď bude po všetkom? Už jej dal svoje dieťa. Už jej dal moc na ministerstve. Už jej dal svoje vlastné telo. Zjavne s ničím z toho nebola spokojná. Bolo ju tak náročné potešiť. Čo vtedy prehliadol?

Nevedel. A už sa to nikdy nedozvie, pretože zlyhal. Opustila ho. Úmyselne. Zo svojej vlastnej vôle.

A následkom toho ho oslobodila.

Mágia lordstva chcela, aby zomrela miesto neho. Ale to nebolo to, čo chcel on a, po prvý raz, po prvý raz vo svojej mizernej, ufňukanej existencii bola jeho vôľa silnejšia než mágia jeho rodiny. Nemohol ju nechať zomrieť. Hlavne nie po tom, čo urobil Synnove, strata ktorej bola čerstvá a konečne mu došla, keď mágia stratila nad ním svoju moc. Z Dracovho pohľadu bolo prácou lorda Malfoya ochraňovať svoju rodinu, rovnako ako jeho otec chránil jeho. Až doteraz v tom prabiedne zlyhával.

A zlyhal znova.

Prebudil sa na nemocničnej posteli so šťastne štebotajúcim Scorpiusom v náručí. Matka mu pozvoľna vysvetlila, že sa Hermiona nikdy nevráti a že tá mimozemská loď sa asi hodinu a pol po Dracovom návrate divoko vymkla spod kontroly. Loď sa nakoniec zrútila na zem, kde na ňu okamžite zaútočili muklovské riadené strely a delostrelectvo. Hovorí sa, že ten výbuch bol veľkolepý.

"Nemaj obavy, otec!" vykríkol šťastne Scorpius. "Mama Herr-maj-ní šla na oblohu, aby bojovala s obludami. Nedovolí im vrátiť sa, pretože ma miluje." Draco zvládol len pritiahnuť si chlapca k hrudi a ukryť tvár vo vlasoch, ktoré príjemne volali.

Stratený. Stratený bolo to, ako sa cítil.

Jeho syn často ráno ako prvé utekal po pozemkoch manoru a divoko mával na oblohu v nádeji, že ho jeho matka uvidí. Občas to chcel Draco skúsiť tiež.

Zvažoval, že na seba a syna použije Obliviate, ale Potter sa vyrovnával so smrťou svojej ženy, Potter, ktorý stratil rôzne časti samého seba po celom tomto mieste, a tak si Draco pripadal ako zbabelec a nedokázal to doviesť do konca.

Lucius rád predstieral, že nerozumie synovej apatii.

Dracove skvelé plány sa všetky uskutočnili, či nie? Vyhral predsa? Väčšina z nepriateľov jeho rodiny bola mŕtva a on sa pevne ustanovil ako vodca a osobnosť sily a autority aj pre muklorodených, aj pre čistokrvných.

Teraz ho už nič z toho nezaujímalo. Nemalo to cenu.

Využil muklorodené dievča, aby získal, čo chcel a teraz mu lordstvo vravelo, že pre ňu nemá žiadne ďalšie použitie.

Tak zúfalo po nej túžil, až to bolelo.

Lordstvo ho pokúšalo, že by si mal prehrať nahrávku, ktorú mu domový škriatok urobil, keď Potter vstúpil do Tajomnej komnaty a keď vzkriesil Kovovú príšeru, a zistiť, či sa tam dole nedokáže dostať a privolať Beštiu späť z vesmíru na miesto jej zrodenia. Keby ju dokázal ovládnuť, magický svet by bol jeho, stačilo si ho vziať.

Draco to ignoroval.

Potrebuje splodiť nového dediča, požadovalo lordstvo, dokonalého dediča, aby nahradil toho chybného.

Draco úplne vylúčil mágiu zo svojej mysle a uzavrel sa na manore, ďaleko od sveta.

Vonku sa do seba pustili MR a čistokrvní v boji o moc nad ministerstvom mágie. Násilie sa vystupňovalo až po hranicu vojny, po takmer spustošenie, a vtedy obyčajní ľudia konečne povstali. Ovce, ktoré kedysi dovolili, aby ich zabíjal Voldemort, aby ich obmedzovalo a šikanovalo ministerstvo, aby im vravel, čo si myslieť, ktokoľvek, kto v tom čase vlastnil noviny, sa konečne postavili na nohy a povedali obom frakciám, aby sa stiahli, než sa všetko zhorší. K Dracovmu úžasu dokonca niekoľko čistokrvných rodín stálo pri svojich adoptívnych muklorodených rodinách.

Ľudia už mali po krk vojny, mali po krk strachu a krviprelievania a, tak Boh im pomáhaj, ak ich a ich rodiny tí blázni do tohto zatiahnu, nastane čistka ála francúzska revolúcia.

Obe strany sa rýchlo stiahli.

"Ach," Lucius si nostalgicky, takmer nežne vzdychol z miesta, kde sledoval zavedenie predbežného mieru. "Tie výkriky mi budú chýbať."

*****

"Vyzeráš... dobre."

Draco si pokojne odpil z koňaku a ignoroval posmešný pohľad Harryho Pottera.

Na terase bolo teplo. Dokonca pod ľahkým prístreškom cítil páľavu letného slnka, ktoré pražilo na bujné záhrady Malfoy manoru. Draco nenápadne vrhol chladiace kúzlo a pozbieral dokumenty, ktoré si prezeral, urobil z nich kôpku a odložil ich nabok.

"A tvoj manor vyzerá tak pekne," posmieval sa Potter. "Počul som, že si obnovu zaplatil z fondov MR, ktoré im vykradli."

Draco to ani nepotvrdil, ani nepoprel. S podráždeným povzdychom sa Potter zvalil do kresla oproti nemu a Draco sa zamračil, keď strelil pohľadom za neho.

"Scorpius! Albus! Prestaňte naháňať tie úbohé pávy!" vyhrešil deti.

Potter si odfrkol.

"Čo chceš, Potter?" spýtal sa nakoniec Draco, keď Pottera neprinútilo odísť to, ako ho ignoroval.

Potter si ho prezeral, chladne zamĺknutý. "Chcel som sa ti poďakovať za podporu Hermioniných zákonov."

Draco stroho prikývol, stále sa vyhýbal Potterovmu pohľadu.

"A je mi... ľúto, že som ťa takmer zabil a použil na teba Cruciatus pred tvojím synom." Precedil tie slová, ako keby ho fyzicky boleli.

Draco podozrievavo premýšľal, kam toto smerovalo. Znelo to, ako keby Potter potreboval láskavosť. Odkašľal si a zľahka zažartoval. "No tak, mal som zlomené ruky, inak by som si sám nakopal prdel." Pokus o humor vyznel naprázdno a obaja muži tam sedeli mlčky, prežívajúc staré rany. "Mal som vedieť, že urobí niečo také hlúpe... Bola to moja chyba." Neprítomne si prstami prechádzal jazvu na hrudi po strelnom zranení, keď sa ho Jeremy Lestrange pokúsil zavraždiť.

Uplynul rok a on stále býval v noci hore a premýšľal prečo - prečo sa rozhodla zomrieť?

Nerád si myslel, že to urobila, aby mu unikla, ale vedel, že to bol jeden z jej dôvodov.

Nerád si myslel, že to urobila zámerne, aby mu ublížila. Ale nemohol si pomôcť, aby si nemyslel, že v tom uspela.  

Urobila to preto, aby nemusela kvôli nemu trúchliť, to vedel.

Urobila to preto, aby sa vyhla šanci, že Scorpius cestu neprežije a ona bude musieť objímať dieťa, ktoré milovala, mŕtve vo svojom náručí.

Draco sa pozrel na miesto, kde sa dvaja malí chlapci naháňali v kruhoch s roztiahnutými rukami, až kým nespadli. Uškrnul sa. Práve zjedli obed.

Urobila to, aby dokázala, že po všetkom, čo jej vnútil, bola by to všetko urobila sama zo svojej slobodnej vôle. Keby ju bol o to požiadal.

Urobila to, aby dokázala, že je hlupák.

"Tak čo to je, Potter. Vysyp to," vyštekol Draco, unavený zo sledovania, ako sa jeho nepriateľ z detstva ošíva a bojuje sám so sebou.

Potter si navlhčil pery, tvár podivne uzavretá a vzdialená. "Počul si o Daroch smrti?"

Dracove ústa sa napli a sucho odpovedal: "Z Hermioninej knihy. Áno. Zábavný príbeh."

Potter vystrel ruku, dlaňou nahor, a roztvoril zovreté prsty.

Draco zízal na prsteň. "Čo je to?"

"To je dar."

Blondiak bol chvíľu zmätený, ale potom zbledol a zúrivo vyskočil na nohy. "To nie je vtipné."

"To nie je žart," vrátil Potter vyrovnane. Draco si uvedomil, že znie zvláštne. "Zhováral som sa s Ginny, s mojimi rodičmi, so Siriusom Blackom a Remusom Lupinom,. Dokonca som hovoril s profesorom Snapom."

Draco upieral pohľad na ten prsteň, sotva sa odvážiť uveriť. "To nemôžeš myslieť vážne." Riskol pohľad na Potterov prázdny výraz a zavrčal, rýchlo sa odvrátil. Prehrabol si rukou vlasy a začal sa nepokojne prechádzať. "Nemohol by som. Nevedel by som čo povedať. Bolo by to nefér. Ja..."

Potter tam len sedel s ponúkaným prsteňom.

Keď zavrel oči a pozbieral odvahu, Draco chňapol po prsteni a nasadil si ho. "Ako to funguje?"

Potter pokrčil plecami. "Privádza to späť mŕtvych."

Draco nervózne zaklial a pokrútil hlavou. "To viem. Ale ako to funguje?"

"Len si ju vyžiadaj," potichu povedal Potter, stále sa na Draca pozeral.

Draco čakal. "Nuž, nič sa nedeje. Toto je fakt sprostý žart, Potter."

"Nie je to žart."

"Nič sa nedeje!" Dracov hlas zosilnel. "Hahaha. Veľmi vtipné. Nemôžem uveriť, že takto zosmiešňuješ jej spomienku. Nemyslel som si, že by si klesol takto nízko!"

"TO NIE JE ZASRANÝ ŽART!" zreval na neho Potter.

"POTOM KDE JE?" zakričal Draco na oplátku.

"PRIVÁDZA TO SPÄŤ LEN MŔTVYCH!"

"VIEM, TY BASTARD! ALE NEFUNGUJE TO! ONA TAM NIE JE! ONA..." hlas sa mu vytratil. "Ona nie je..."

Potterove oči sa zavŕtali do jeho, pohľad intenzívny.

Dracove oči sa roztvorili.

 

Chtěla bych letět na Měsíc a zpět
Když budeš, když budeš má láska
Mám lístek do světa, kam patříme
Tak chtěl bys být má láska?

https://www.youtube.com/watch?v=vh763Sb-CqE

 

KONIEC

 

PP: nižšie je preklad autorkinho komentára po zverejnení poviedky na LiveJournal. Možno to niektoré otázky vyjasní.   V tejto chvíli ma napadá jediné Ďakujem. Ďakujem autorke za unikátnu poviedku, arabeske za to, že ma k prekladu dokopala a za čas, ktorý venovala betovaniu a všetkým, ktorí komentovali a umožnili mi nasadiť a vydržať toto tempo. Bola to neuveriteľná jazda, a už teraz viem, že si ju zopakujem :)  Zohnala som ďalší stratený originál od Gravidy :) Len potom poriadne čítajte úvod, aby vás dej zase nezaskočil. 



Požiadavky na poviedku:  (gravidy často svojimi poviedkami reaguje na výzvy iných autorov)

- inšpirácia filmom podľa vlastného výberu

- niečo úplne mimo, netypické


Absolútne vylúčené použiť:

- Draca ako super bomba žrebca

- Hermionu, ktorú super bombovo zaujme jeho svalnatá postava



Autorkina poznámka:  Bolo neuveriteľné náročné rozhodnúť sa, na ktorom filme založiť tento príbeh. Mala som tony nápadov. Prakticky som nad niektorými slintala, ale tento jeden sa tak dajako stal. Boli to mimozemšťania. Chcela som napísať o emzákoch. Takže môžete povedať, že je inšpirovaná Znameniami alebo Dňom nezávislosti (a trošičku Hviezdnou pechotou). Veľká časť tohto príbehu mala byť o tom, že muklorodení majú konečne svoj deň na výslní. Nie som si istá, že to tak dopadlo.

 

Záver bola čistá pohodlnosť. Vážne som chcela zabiť Hermionu len preto, že som mala pocit, že by mala zomrieť, ale potom mi to nedalo pokoja, pretože kedykoľvek čítam nejaký príbeh, chcem happyend. Je mi ukradnuté, či zabitie hlavnej postavy spraví príbeh sladší, dráždivejší alebo niečo iné. Chcem zasraný happyend. Takže som dodržala tie isté štandardy. Okrem toho záver rozosmial. Takže, áno. Hermiona je nažive. A ja som to prakticky vyhláskovala nahlas, takže dúfam, že to ľudia konečne pochopia bez toho, aby museli čítať autorkinu poznámku. Áno. Luna je čiastočný mimozemšťan. A ak ste zvedaví, kde Hermiona je a ako žije, spomeňte si na to, že na tej lodi našla pár mimozemských priateľov. Vráti sa niekedy domov? Úprimne, neviem.

 

Otázka: Je Luna čiastočný mimozemšťan? Potom je Scorpius čo?

Odpoveď:  Toto zdá sa ľudí mätie. Luna a Scorpius majú rovnakú chorobu, ale PRÍČINA je odlišná. Scorpius trpí chorobou magického preťaženia preto, lebo jeho matka sa s ním zahrávala fyzicky aj magicky, keď bola tehotná. Luna má túto chorobu, pretože niekde v jej rodinnej línii (a mohol by to byť pokojne jeden z jej rodičov) si to niekto rozdal s mimozemšťanom. Kým sú ľudia a mimozemšťania kompatibilní dosť na to, aby splodili potomstvo, magická stránka sa neujíma tak dobre, ako by sa mala a výsledkom je Lunin defekt.  Dúfala som, že to nakoniec vysvetlím počas deja. Jednoducho nebolo dosť času, keď som toto písala.

 

Otázka: Kde je dopekla Ron?

Odpoveď: Z tejto FF som musela vystrihnúť tak veľa vecí, vrátane množstva Rona, čiastočne Jimmyho a Ala, niekoľko Snapových vstupov a násilných, príšerných smrtí Broderika, Camden a Alice. Pokiaľ ide o Rona, stále je nablízku, len má vážne plné ruky práce s tým, aby bol z neho sexy spotený vojak s bandou ďalších sexi vojakov (pochopte to, ako chcete) Mal som po krk jednoriadkových Ronových vstupov. Mala som pocit, ako keby som hrala Kde je Valdo?

 

Jotnar je trojhlavý obor, ktorý uniesol princeznú v britskej rozprávke.

Tie dva úboho napísané rozprávkové príbehy sú moje.

Niektoré so Scorpiových príznakov pripomínajú autizmus. 

X
X X