X X

Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




Úvod



Najnepravdepodobnejšia korešpondencia

Autor: little beloved

Preklad a banner: solace

Originál: A Most Unlikely Correspondence

(nedostupný, autorka ho stiahla)

Žáner: romantika

Obdobie: po Rokforte

Prístupnosť: bez obmedzenia

Snamione



Zhrnutie: Neočakávaný list od Hermiony Grangerovej je impulzom pre začatie tej najnepravdepodobnejšej korešpondencie.

Pozn. prekladateľa: Je po prázdninách, leto však ešte zjavne neskončilo. Čo keby sme si jeho záver a nadchádzajúce jesenné dni spríjemnili krátkou romantickou kapitolovkou od známej autorky SS/HG fanfiction little beloved? Myslím, že poteší najmä tých, ktorí majú radi poviedky písané formou listov. 

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní little beloved.


1. kapitola



Najnepravdepodobnejšia korešpondencia

Autor: little beloved

Preklad a banner: solace

Originál: A Most Unlikely Correspondence

(nedostupný, autorka ho stiahla)



Prvá kapitola


Severus Snape sa zamračene otočil k zdroju hluku – tichému klopaniu, ktoré mu hrubo pretrhlo niť myšlienok. Napriek takmer úplnej tme panujúcej vonku rozoznal za tesne uzamknutým a zamrežovaným oknom svojej pracovne siluetu malej plamienky. Nahnevane na ňu zazrel. Vták zaklopal zobákom na sklo ešte hlasnejšie, pevne rozhodnutý doručiť adresátovi zvitok pergamenu priviazaný k nôžke. Majster elixírov vstal z koženého kresla s podráždeným zahundraním a preťal miestnosť tromi dlhými krokmi. Zatiaľ čo snímal z okna rozličné obranné kúzla, zvedavo si obzeral netrpezlivú sovu sediacu na parapete.

Nepoznal ju, rozhodne nepatrila Minerve, ani Lupinovi. A nebola to ani bežná hnedá sova, akú používalo ministerstvo. Keď otváral oblok, znovu zašomral. Určite ďalší nenávistný list.

Severus Snape žil osamelo už takmer štyri roky odo dňa, kedy ho zbavili obvinenia z vraždy Albusa Dumbledora. Po troch týždňoch, počas ktorých dostával pravidelný prísun otravných listov od Minervy, prosiacej ho vrátiť sa na Rokfort, srdcervúcich lístočkov od Lupina, márne sa snažiaceho ponúknuť mu priateľskú ruku, únavných žiadostí z ministerstva o poskytnutie informácií o bývalých smrťožrútoch a slušnú haldu nenávistných listov, začal väčšinu sov jednoducho ignorovať, alebo, ak boli príliš vytrvalé, pálil všetku poštu bez toho, aby jej obsah čo i len letmo preletel. Tieto opatrenia boli korunované úspechom a jeho dobrovoľný pobyt v ústraní teraz narúšali iba jedna či dve sovy za mesiac.

Sovička naňho húkla so zjavnou nevôľou, keď jej odviazal pergamen z nôžky, a dovtípila sa, že od takého mrzutca nedostane žiadnu odmenu. Rýchlo odletela do súmraku, pátrajúc bystrým zrakom po hlodavcoch na zemi.

Snape ladným mávnutím prútika obnovil obranné kúzla a pomaly podišiel ku kozubu, v ktorom praskal impozantný oheň pripravený stráviť nepríjemnú korešpondenciu akéhokoľvek druhu.

Prvé, čo si cestou k ohňu všimol, bola vysoká kvalita pergamenu – luxusný a na dotyk zamatovo hebký. Ľudia len zriedka plytvali takým drahým materiálom na písanie nenávistných listov. Ďalšou vecou bola sotva postrehnuteľná vôňa dámskeho parfumu – jazmín a pačuli; pisateľkou bola bezpochyby žena. Ruka mu znehybnela nad roštom. Užasnuto hľadel na známy rukopis, ktorým bolo napísané jeho meno. Otočil zvitok a šokovane sa zadíval na emblém pečate na červenom vosku. Rovnakej, aká stála na stole dva metre od neho – kotlík a skrížené prútiky – pečať kvalifikovaného majstra elixírov. Neochotne sa poddal zvedavosti, vopred sa preklínajúc za slabosť a hlúposť. Vzdialil sa od horúcich plameňov a otvoril list. Tak sa začala tá najnepravdepodobnejšia korešpondencia.


* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

ak sa mojej sove podarí vypátrať Vás, dúfam, že Vás zastihne v dobrom rozpoložení. Od skončenia súdneho procesu nejestvuje žiaden záznam o mieste Vášho pobytu, a tak som dospela k záveru, že zrejme nechcete, aby o ňom niekto vedel a vyrušoval Vás. V tom prípade dúfam, že prijmete moje ospravedlnenie a uistenie, že by som Vás zámerne nerušila, keby som to nepovažovala za nevyhnutné.

Predpokladám, že nepatríte k ľuďom, ktorí by ocenili prehnané prejavy prívetivosti, preto prejdem rovno k veci. Pred dvoma mesiacmi bolo neďaleko školskej brány v Zakázanom lese nájdené telo Rubeusa Hagrida v bezvedomí. Dotkol sa jedovatej rastliny Acus Venenatus. Hneď po prevezení do Nemocnice svätého Munga mu bol podaný protijed. Do štyridsiatich ôsmich hodín malo dôjsť k úplnému zotaveniu, no hoci sa Hagrid prebral, jeho pokožka má neustále rovnaký modrastý odtieň ako rastlina, s ktorou prišiel do kontaktu. Navyše je od tej nehody úplne bez energie a nemôže vstať z postele. Ak mám byť úprimná, nemocničný personál mu nie je vôbec schopný pomôcť a rozsiahly výskum z mojej strany priniesol len veľmi málo informácií. Takáto špecifická reakcia na daný jed nebola dosiaľ zdokumentovaná, preto sa domnievam, že nejako súvisí s jeho biologickým stavom poloobra. Nebola som schopná nájsť žiadnu informáciu o tom, ako táto rastlina pôsobí na obrov, a nie som si istá, ako postupovať ďalej.

Titul majstra elixírov som získala iba nedávno, takže pochybujem, že by Vám moje poznámky mohli pomôcť. Napriek tomu ich prikladám nižšie spolu s nelegálne získanou kópiou Hagridovej zdravotnej dokumentácie zo Svätého Munga. Prosím, prepáčte mi moju trúfalosť, ktorá ma priviedla k myšlienke poslať Vám tento list, ale naozaj ste mojou poslednou nádejou. Vďačne prijmem akúkoľvek Vašu radu.

S pozdravom

Hermiona Grangerová


* * * * *

 

Slečna Grangerová,

štyri roky som nereagoval na žiadne pokusy skontaktovať sa so mnou, a pokiaľ by som Vaše poznámky nepovažoval za zaujímavé a dobre prepracované, nikdy by som sa nezapojil do tejto korešpondencie. Pokiaľ ide o Hagridovu chorobu, domnievam sa, že ešte bude potrebné preskúmať celý rad príčin. Ak ma vo svojom nasledujúcom liste uistíte, že moju účasť na jeho liečbe nezverejníte a poskytnete mi čerstvo odobratú vzorku krvi, urobím, čo bude v mojich silách. Hagrida som si vždy vážil napriek jeho problémom s osobnou hygienou a ďalším nespočetným nedostatkom.

Váš odhad ohľadom mojej nechuti k bezvýznamným prejavom prívetivosti bol vskutku dôvtipný. V budúcnosti ich môžete bez váhania vynechať.

SS


* * * * *

Vážený pán profesor Snape,

veľmi pekne ďakujem za Vašu odpoveď. Hagrid je čoraz deprimovanejší a Vaša pomoc životne dôležitá. Ubezpečujem Vás, že Vaše meno neprezradím, ani sa nezmienim o existencii týchto listov. Prikladám vzorku krvi a výsledky ďalšieho výskumu.

Pravdupovediac, pán profesor, oceňujem možnosť upustiť od „bezvýznamných prejavov prívetivosti“, ako ste ich nazvali. Sú dosť nudné.

S úprimnou vďakou

Hermiona Grangerová


* * * * *

 

Slečna Grangerová,

práve uskutočňujem diagnostické testovanie vzorky krvi a niektoré z doterajších výsledkov sú veľmi sľubné. So záujmom som si prečítal Vaše poznámky o odolnosti krvi obrov voči synteticky vyrobeným protijedom. Možno Vás bude zaujímať článok H. G. Portingtona o syntetických protilátkach, ktorý bol uverejnený pred dvoma rokmi v „Jedoch a elixíroch“, zväzok 17.

Mám k Vám dve prosby. Po prvé, potrebujem vzorku presne z tej várky, z ktorej v nemocnici podali Hagridovi protijed. Chápem, že ju nebude ľahké získať, ale som presvedčený, že Vy si s tým hravo poradíte vzhľadom na minimum úsilia vynaloženého pri kradnutí prísad z môjho súkromného skladu v priebehu Vášho druhého ročníka. Po druhé, musím Vás požiadať, aby ste sa zdržali aplikácie sledovacích kúziel na listy, ktoré mi posielate. Vďaka prepracovaným kúzlam, ktorými preverujem pergameny, som zistil, že zakaždým používate iné zaklínadlo a už to začína byť otravné. Neuspejete. Svoje súkromie si cením nadovšetko.

SS


* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

úprimne ma mrzí, že som použila sledovacie kúzla. Bola som len zvedavá. Už sa viacej nebudem pokúšať zistiť miesto Vášho pobytu. Nemôžem uveriť, že ste vedeli o tých prísadách do elixírov v druhom ročníku. Mohli ste ma nechať vylúčiť, napriek tomu ste nikdy nič nepovedali. Môžem sa spýtať prečo?

Prikladám k listu vzorku protijedu. S pomocou Harryho neviditeľného plášťa a jedného či dvoch Obliviate to nakoniec bolo celkom jednoduché. Spomínaný článok v „Jedoch a elixíroch“ som čítala. Pravdupovediac, už dlhší čas sledujem Váš výskum, ktorý publikujete pod pseudonymom H. G. Portington. Obzvlášť ma potešila esej o využití čemerice pri liečbe triašky spôsobenej Cruciatom. Veľmi inovatívna teória. No ak smiem podotknúť, je zjavné, že nie je podložená žiadnym praktickým výskumom.

Hermiona Grangerová


* * * * *

 

Slečna Grangerová,

ako vidím, Vaša naivita je vskutku bezbrehá. Potter i všetci, čo s ním prichádzali do kontaktu, boli pod mojím a Albusovým pozornejším dohľadom, než si vôbec dokážete predstaviť. Vedel som, že prísady, ktoré ste mi ukradli, boli určené pre odvar všehodžúsu a s určitým prekvapením som vypozoroval, že sa Vám ho podarilo úspešne pripraviť. Na druháčku to bol celkom pozoruhodný úspech, a tak som usúdil, že si trest nezaslúžite.

Hlavička! Nazdával som sa, že identita H. G. Portingtona je pre mňa úplne bezpečná. Desať bodov pre Chrabromil. Dovolím si opýtať sa – ako ste na to prišli?

Som rád, že sa Vám esej páčila, no ste na omyle: keby som čemericu neužíval v takom hojnom množstve, len ťažko by som Vám teraz mohol napísať tento list. Keď počas poslednej bitky vyšlo najavo, na čej strane v skutočnosti stojím, našlo sa viac než pár smrťožrútov, ktorí boli ochotní počastovať ma Cruciatom. Triaška bola natoľko silná, že som mal problém udržať v ruke prútik alebo brko. Predpokladám, že to môže byť v plnej miere považované za praktický výskum. Desať bodov z Chrabromilu.

Ako vidím, stále ste v kontakte s Chlapcom, ktorý odmietol zomrieť. Pokiaľ medzičasom nezomrel a neodkázal Vám neviditeľný plášť. Predpokladám, že naďalej pokračuje i Váš romantický vzťah s brilantným pánom Weasleym?

No mám aj zopár ďalších dobrých správ – domnievam sa, že som prišiel na dôvod, prečo protijed nedokázal Rubeusa Hagrida úplne vyliečiť. Pripájam svoje poznámky. Ak budete s mojimi závermi súhlasiť, myslím, že vytvorenie potrebného elixíru a dokončenie procesu liečby bude otázkou len niekoľkých dní.

SS


2. kapitola



Najnepravdepodobnejšia korešpondencia

Autor: little beloved

Preklad a banner: solace

Originál: A Most Unlikely Correspondence

(nedostupný, autorka ho stiahla)



Druhá kapitola

 

Vážený pán profesor Snape,

znovu prosím o prepáčenie. Vždy ste tvrdili, že som neznesiteľná vševedka a teraz to určite vyzerá, akoby táto tendencia pomaly expandovala z mojich veľkých úst i na moje brko. Bola som zdesená, keď som sa dozvedela, že ste tak hrozne trpeli následkami Crucia. Dúfam, že už Vaše útrapy pominuli. Vždy mi pripadalo veľmi ťažké komunikovať s ľuďmi v mojom veku – sú, bohužiaľ, mierne povedané obvykle trochu intelektuálne podexponovaní. Napriek tomu si pri čítaní Vašich listov pripadám ako totálny nevzdelanec.

Musím konštatovať, že sa Vám po celé tie roky dokonale darilo skrývať pred nami Váš zmysel pre suchý humor. „Chlapec, ktorý odmietol zomrieť“ je stále živý a zdravý a nemá ani najmenšie tušenie, že som si jeho plášť požičala na také hanebné účely. A áno, môj „vzťah“ s pánom Weasleym naďalej pokračuje.

Zistiť, že ste H. G. Portington, bolo vlastne celkom jednoduché. Možno si spomeniete, že Harry v šiestom ročníku používal Vašu učebnicu elixírov, do ktorej ste si poznačili niekoľko inštrukcií, ktoré boli v rozpore s textom v knihe. Váš štýl a talent na elixíry sa zdá byť taký jedinečný ako odtlačky prstov a ja som ho vo Vašich článkoch vypozorovala. Uisťujem Vás, že som Vašu pravú identitu nikomu neprezradila.

Vaše vysvetlenie príčiny nefungovania protijedu je vážne ohromujúce, jednoducho geniálne. Áno, úplne s Vami súhlasím a pripájam poznámky o mojej predstave použitia liečebných elixírov. Veľmi by som ocenila, keby sa mi naskytla príležitosť pozorovať Vás pri príprave alternatívneho liečiva, no pochopím, ak to neprichádza do úvahy.

S prianím všetkého najlepšieho

Hermiona

 

* * * * *

 

Slečna Grangerová,

domnievam sa, že ste oveľa nadanejšou majsterkou elixírov, než za akú sa považujete. Vaše návrhy boli dobre premyslené a prekvapivo blízke finálnej podobe elixíru, ktorý som vytvoril. Som si takmer istý, že by mal vyliečiť Hagridovu slabosť, no pochybujem, že bude mať nejaký vplyv na modré sfarbenie pokožky. V prílohe nájdete vysvetlenie a presný postup výroby a taktiež pokyny pre užívanie. Je veľmi dôležité, aby boli všetky tieto inštrukcie dodržané. Prosím, informujte ma o Hagridovej bezprostrednej reakcii na elixír, pretože sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky.

Ospravedlňujem sa, že som na Váš list neodpovedal skôr, ale potreboval som sa sústrediť na prípravu protijedu. Obávam sa, že vonkoncom neprichádza do úvahy, aby ste ma pozorovali pri práci.

SS

 

* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

ospravedlňujem sa za písmo, ale bola som hore celú noc a dozerala na Hagrida. Neviem, kde začať. Nenachádzam slová, ktorými by som dokázala vyjadriť svoje nadšenie a vďačnosť. Po užití prvej dávky protijedu zaspal Hagrid hlbokým a spokojným spánkom. Keď sa dnes ráno prebudil, hlas mal silnejší, oči jasnejšie a podarilo sa mu (s pomocou štyroch liečiteľov) posadiť v posteli. Dokonca sa i usmial. Som Vašou veľkou dlžníčkou, pán profesor. Budem Vás aj naďalej informovať o procese jeho uzdravovania.

S radosťou

Hermiona

 

* * * * *

 

Slečna Grangerová,

Vaše prejavy vďačnosti nie sú vôbec nutné. Rád počujem, že elixír funguje. Uistite sa, že ďalšie zvyšovanie dávkovania prebehne v súlade s mojimi pokynmi a informujte ma, prosím, o akomkoľvek zlepšení farby pleti, pokiaľ k nemu dôjde. Mám však silné podozrenie, že ten modrý odtieň pokožky nezmizne. Napriek tomu sa okamžite pustím do práce na vývoji druhej protilátky. Zo záverov týchto výskumov by sme mohli zostaviť vynikajúci článok pre vedecký časopis.

SS

 

* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

prešlo už päť dní, odkedy Hagrid užil prvú dávku protijedu, a proces jeho uzdravovania je zarážajúci. Ste naozaj neuveriteľný majster elixírov. Pravidelne chodieva na prechádzky po areáli a je taký hladný, že ho nemocničný personál nestíha kŕmiť. Predpokladajú, že by ho mohli prepustiť na budúci týždeň. Ako ste správne odhadli, nedošlo k žiadnemu zlepšeniu farby pleti.

Mimochodom, Hagrid mi stále prízvukuje, aká som skvelá, a trvá na nejakom druhu ocenenia od ministra mágie. Nie som si istá, či tento nátlak ďalej vydržím. Môžem mu, prosím, prezradiť, že je to Vaša zásluha, pán profesor? Požiadam ho, aby mi odprisahal, že bude mlčať.

Hermiona

 

* * * * *

 

Slečna Grangerová,

nie, v žiadnom prípade mu to nesmiete prezradiť. Pokiaľ ide o šírenie noviniek, je všeobecne známe, že je Hagrid účinnejší ako celostránkové zverejnenie v Dennom Proroku. Nestojím o žiadnu publicitu. Obávam sa, že o priznaní môjho podielu na jeho uzdravení nemôže byť ani reči.

Proces vývoja druhého protijedu napreduje oveľa pomalšie. Uvítal by som, kedy ste si prezreli sporné otázky uvedené na priloženom pergamene a opäť sa so mnou podelili s nejakými návrhmi.

SS

 

* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

prepáčte, ale musím trvať na svojej prosbe porozprávať o všetkom Hagridovi. Neustále mi tu opakuje, aký „by bol profesor Snape na teba pyšný“. Musíte mi dovoliť porozprávať mu o tom. Prosím!

Pripájam návrhy týkajúce sa druhého protijedu.

Hermiona

 

* * * * *

 

Slečna Grangerová,

nad Vašou smiešnou prosbou by som ani na sekundu neuvažoval, nebyť brilantnosti Vašich návrhov týkajúcich sa protijedu – vskutku pôsobivé.

Ako myslíte, prezraďte to Hagridovi, ak to považujete za nevyhnutné. Bezpochyby sa o tom všetci dozvedia v priebehu nasledujúcich štyridsiatich ôsmich hodín. No nezáleží na tom, poloha môjho domu nie je zakreslená v mape a je absolútne nevystopovateľná.

SS

 

* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

včera večer som Hagridovi prezradila, že ste ten elixír vytvorili Vy. Jeho reakcia by vám akiste pripadala zábavná. Niekoľko sekúnd vyzeral, akoby naňho zoslali Petrificus Totalus, potom ma zovrel v náručí a celú hodinu mi vzlykal do vlasov, mrmlúc pritom čosi v zmysle, že Dumbledore mal pravdu, keď vám veril. Ak ešte niekedy začujem vetu: „Vždy som vedel, že je v hĺbke duše dobrý chlap!“ prisahám, že niekoho zabijem. Keď sa konečne vyplakal, bola som do nitky premočená. Sľúbil mi, že o tom nikomu nepovie. Pohrávala som sa s myšlienkou prinútiť ho zložiť neporušiteľnú prísahu, no v takom prípade by asi umrel ešte pred koncom mesiaca a všetka Vaša práca by vyšla navnivoč.

Som rada, že Vám moje návrhy pripadajú užitočné. Pokiaľ ide o farbu pleti, nenastala žiadna zmena. Pripájam zopár ďalších úvah.

S pozdravom

Hermiona

 

* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

ospravedlňujem sa, že sa znovu ozývam tak skoro, no Hagrid ma doslova doháňa k šialenstvu. Neustále žobroní, či by som Vás nepoprosila, aby ste ho prišli navštíviť, pretože sa Vám chce osobne poďakovať. Povedala som mu, že s tým v žiadnom prípade nebudete súhlasiť, no neprejde veľa času a vyriekne Vaše meno v niečej prítomnosti. Sľúbila som mu, že Vám jeho prosbu odovzdám. Majú ho prepustiť o dva dni.

Nastal nejaký pokrok vo vývoji druhého protijedu?

Hermiona

 

* * * * *

 

Slečna Grangerová,

obávam sa, že sa Hagridovo prianie vyplní. Pri práci na druhom elixíre sa vynára čoraz viac ťažkostí. Rád by som preskúmal intenzitu sfarbenia jeho kože a taktiež odobral malú vzorku z končatín. Bol by som Vám povďačný, keby ste mi s tým pomohli.

Dorazím dnes večer o jedenástej, keď už bude nemocnica relatívne prázdna. Ocenil by som, keby ste mi poslali nákres, aby som vedel, ako sa dostanem do jeho izby. Pokúsim sa prejsť bez povšimnutia. Som všeobecne neobľúbený a nechcem vyvolať škandál.

SS

* * * * *

Vážený pán profesor Snape,

v prílohe listu nájdete plánik. Veľmi sa teším, že Vás konečne osobne uvidím. Spolupracovať s Vami, aj keď iba prostredníctvom korešpondencie, bolo také vzrušujúce,. Pokiaľ ide o Hagrida, ten zrejme čoskoro praskne od vzrušenia.

Verte mi, že ani zďaleka nie ste všeobecne nepopulárny. Mnoho ľudí Vás považuje za vojnového hrdinu; dokonca i Harry s Ronom sú viac než vďační za všetko, čo ste počas vojny urobili.

Hermiona

 

* * * * *

 

Slečna Grangerová,

dúfam, že sa s Hagridom pousilujete udržať svoje nadšenie na uzde. Dovoľte mi uistiť Vás, že som stále rovnaký odporný bastard ako predtým. Ani uplynulý čas ma nedokázal zmeniť k lepšiemu.

SS

 

* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

prepáčte mi, prosím, že som včera musela na pár minút odísť z Hagridovej izby. Obávam sa, že Váš mimoriadne „radostný“ výraz, potom čo sa Hagrid rozplakal a snažil sa Vás objať, bol na mňa priveľa. Dnes napoludnie ho prepustili. Dosť ma však znepokojuje, že len čo sa vráti na Rokfort, odhalí Váš podiel na svojom zotavení.

Bolo úžasné vidieť Vás znovu po takom dlhom čase. Dúfam, že sa Vás nedotkne, ak podotknem, že ste vyzerali podstatne mladšie než pri našom poslednom stretnutí. Samota Vám očividne prospieva.

Horím nedočkavosťou dozvedieť sa, aké testovanie mienite previesť na tých vzorkách kože. Chcela som sa na to opýtať už včera večer, ale bála som sa, že by ste ma cez tie Hagridove hlučné prejavy emócií nepočuli.

S prianím všetkého najlepšieho

Hermiona

 

* * * * *

 

Milá slečna Grangerová,

teší ma, že sa môj výraz stal pre Vás zdrojom takého pobavenia. Pokiaľ ide o skutočnosť, že na Vás pôsobím mladším dojmom – buď bol Váš zrak negatívny ovplyvnený štúdiom elixírov, alebo má použitie čemerice nečakané vedľajšie kozmetické účinky. Mám podozrenie, že skôr pôjde o prvú možnosť. A naopak dúfam, že sa Vás nedotkne, ak podotknem, že vyzeráte oveľa staršie než pri našom poslednom stretnutí. Je to ale zmena k lepšiemu v porovnaní s mojimi spomienkami na vás na Rokforte.

Prikladám harmonogram plánovaných testov na vzorkách kože. Očakávam, že budú ukončené do konca tohto týždňa.

Severus

 

* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

vidím, že v písomnom prejave dokážete byť rovnako sarkastický ako na hodinách. Uisťujem Vás, že nemám žiadne problémy so zrakom. Zrejme som predčasne zostarla vplyvom výparov z kotlíkov.

Testy, ktoré sa chystáte uskutočniť na vzorkách kože, sú veľmi zaujímavé. Pripájam opis postupu dvoch testov, ktoré by nám podľa mojej mienky mohli poskytnúť cenné výsledky.

Hermiona

 

* * * * *

 

Milá slečna Grangerová!

Ach, to Vaše večné chrabromilstvo! Nevšimli ste si, že som si Vás iba doberal? Chcel som tým povedať, že nečakane pôsobíte ako pravá dáma. Učitelia často mylne očakávajú, že ich študenti zostanú rovnakí, akí boli v škole. Mimochodom, ženskosť vám pristane oveľa viac než dospievanie.

No prejdime k vážnejšej téme – test, ktorý ste navrhli ako prvý, sa nevydaril, zato druhý by nám mohol poskytnúť dôležité informácie. Vôbec som naň nepomyslel. Oceňujem Váš intelekt, slečna Grangerová. V hrubých obrysoch som načrtol zloženie protijedu pre tú časť jedu, ktorá mala vplyv na sfarbenie kože. Myslím, že elixír bude účinnejší, ak ho pripravím počas splnu, ktorý nastane nasledujúci utorok. Budem vám veľmi vďačný, ak mi dovtedy napíšete svoj názor.

Severus

 

* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

Váš návrh zloženia protijedu vyzerá bezchybne a plne s Vami súhlasím, že by bolo najlepšie pripraviť ho za splnu. Zaprisahávam Vás, zvážte, či by som ho nemohla variť s Vami – toľkému by som sa od Vás mohla naučiť. Prosím, popremýšľajte o tom, pán profesor. Dávam Vám slovo, že nikdy nevyzradím polohu miesta, kde sa zdržiavate.

Hermiona

 

* * * * *

 

Milá slečna Grangerová,

nie je to otázka dôvery voči Vám, ale obava, že by Vás niekto mohol sledovať. Možno ide z mojej strany o paranoju; nepochybne je to dôsledok mnohých rokov strávených v role špióna. V dome, kde teraz žijem, som celkom spokojný a nezniesol by som, kedy ma tu niekto vyrušoval. Dúfam, že to pochopíte a nebude to brať osobne.

Ak Vám to poskytne istú útechu, veľmi rád Vám umožním publikovať údaje o obidvoch protijedoch v článku signovanom menami „Grangerová a Portington“.

Severus

 

* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

ďakujem za Vašu láskavú ponuku, ale ako môžem uverejniť článok, keď som nebola prítomná pri príprave ani jedného z elixírov? Ak si neželáte, aby som prišla k Vám domov, navrhujem, aby ste pouvažovali nad možnosťou uvariť elixír u mňa. Mám byt v centre Londýna, druhá spálňa je prerobená na malé laboratórium. Bývam tu sama a postarám sa o to, aby nás nik nevyrušoval. Veľa by to pre mňa znamenalo.

S nádejou

Hermiona

 

* * * * *

 

Milá slečna Grangerová,

Váš návrh sa zdá byť prijateľným riešením pod podmienkou, že zabezpečíte všetky nevyhnutné prísady a vybavenie uvedené v zozname nižšie. Okrem iného budem potrebovať veľké množstvo čaju Earl Grey.

Severus

 

* * * * *

 

Vážený pán profesor Snape,

práve som kúpila štyri libry toho najlepšieho čaju Earl Grey, aký možno zohnať v Londýne. Všetky položky zo zoznamu sú už pripravené. Pripájam adresu svojho bytu. Čakám Vás v utorok večer pred západom slnka.

Hermiona


3. kapitola



Najnepravdepodobnejšia korešpondencia

Autor: little beloved

Preklad a banner: solace

Originál: A Most Unlikely Correspondence

(nedostupný, autorka ho stiahla)



Tretia kapitola

 

Vážený pán profesor Snape,

veľmi pekne ďakujem, že ste mi dovolili pomôcť Vám pri príprave protijedu. Bola to neoceniteľná skúsenosť. Elixír má už päť dní dobrú konzistenciu, cez víkend ho odnesiem Hagridovi. Potom sa s Vami spojím a poinformujem Vás o výsledkoch, ktoré budú, dúfam, okamžite rozpoznateľné.

Teraz, keď už pominul skutočný dôvod pokračovať v našej korešpondencii, sa cítim trochu v rozpakoch. Len zriedka sa mi naskytne príležitosť viesť podobné intelektuálne rozhovory a dúfam, že Vás nevystraším, ak Vás budem aj naďalej otravovať svojimi otázkami a názormi. Pripájam na posúdenie článok, ktorý sa zaoberá využitím beladony. Musím podotknúť, že autorku nepovažujem za veľmi presvedčivú.

Hermiona

 

* * * * *

 

Milá Hermiona,

prosím, neváhajte ma otravovať tak často, ako uznáte za vhodné – čítanie Vašich listov mi prináša radosť. Vzhľadom na to, že som z postu učiteľa na Rokforte odišiel už pred šiestimi rokmi, myslím, že nadišiel čas, aby ste ma prestali titulovať „pán profesor“.

Pevne dúfam, že Hilda V. Blampová nie je Vaša priateľka, príbuzná, ani Váš pseudonym. Nech je už kýmkoľvek, musím konštatovať, že je to absolútna hlupaňa. Jej článok o beladone je snáď najhorší výplod, aký som v poslednom čase čítal. Ďakujem za pobavenie. Prikladám celý článok doplnený na okrajoch mojimi poznámkami napísanými červeným atramentom.

Váš atď.

Severus

 

* * * * *

 

Milý Severus,

píšem Vám z Hagridovej chalupy, tak mi prosím prepáčte nedostatočnú kvalitu pergamenu – je to všetko, čo sa mi podarilo nájsť. Hagrid dnes ráno užil protijed a účinok bol okamžitý, farba jeho kože je znova úplne normálna. Teda aspoň tá malá časť, ktorú je vidieť spod všetkých tých chlpov.

Bohužiaľ, Hagrid bol taký šokovaný dosiahnutým výsledkom, že nástojil na tom, aby sme si pripili na Vaše zdravie medovinou zrejúcou v dubových sudoch v šialenom čase o desiatej dopoludnia. Za celé popoludnie spotreboval obrovské množstvo tohto nápoja a súčasne ma častoval príbehmi o tom, aký ste boli za mladých čias (ak mám pravdu povedať, bol to veľmi zaujímavo strávený čas – dávno som sa tak dobre nepobavila). Avšak situácia sa postupne vymkla spod kontroly a Hagrid sa odtackal do hradu, aby Minerve podrobne porozprával, aký ste úžasný. Snažila som sa ho zastaviť, no obávam sa, že poloobor vážiaci pol tony je tak trochu nad moje sily. Minerva sa ho akiste opýta, prečo Vás považuje za úžasného. Chystám sa ísť za ňou a pokúsim sa ju presvedčiť, že Hagrid v opitosti táral nezmysly. Držte mi palce. Ospravedlňujem sa za všetko.

Hermiona

 

* * * * *

 

Milá Hermiona,

ste vskutku vynikajúcou majsterkou elixírov, no nikdy ste neboli silná v oklumencii. Zjavne sa Vám nepodarilo presvedčiť Minervu, že Hagrid tára nezmysly pod vplyvom alkoholu, keďže jej sova dorazila hodinu po Vašej. Zdala sa byť dosť naštvaná, že som na Vašu korešpondenciu odpovedal, najmä ak si uvedomíte, že som všetky jej listy, čo mi poslala za posledné štyri roky, ignoroval.

Než sa začnete ospravedlňovať, buďte si istá, že to nie je potrebné. Nič z toho nepredstavuje žiadny problém, pokým nevypátra miesto, kde sa nachádzam. Pripájam celkom presvedčivý článok o jedoch, pri ktorých je bezoár neúčinný. Prosím, pošlite mi koncept článku o Acus Venenatus, ak si naň nájdete čas; veľmi ma zaujíma Váš spôsob prezentácie informácií.

Zaujímalo by ma, či by ste mi boli ochotná odpovedať na tak trochu osobnú otázku? Premýšľal som o tom, prečo ste si vybrali profesiu spojenú s elixírmi? Nesporne ste boli najlepšou študentkou na mojich hodinách, no nikdy som nenadobudol pocit, že máte vrodený talent pre tento odbor, na rozdiel od čarovania alebo transfigurácie. Dúfam, že moje poznámky nevezmete ako kritiku, pretože absenciu vrodeného talentu ste v plnej miere vykompenzovali výnimočným odhodlaním a obdivuhodnou inteligenciou.

Severus

 

* * * * *

 

Milý Severus,

ďakujem za článok o bezoári, je vynikajúci. A teraz k Vašej otázke – možno budete prekvapený, ale to kvôli vám som sa rozhodla pre profesiu spojenú s elixírmi. Máte pravdu, mám väčší prirodzený talent na čarovanie a transfiguráciu, no elixíry boli pre môj intelekt neporovnateľne väčšou výzvou. Počas šiesteho ročníka na Rokforte som konečne pochopila podstatu toho, čo ste sa nás snažili naučiť počas niekoľkých rokov: zvládnutie umenia prípravy elixírov si vyžaduje viac než len memorovanie zoznamu prísad a postupov pri varení. Prišla som na to vďaka poznámkam Polovičného princa. Závidela som mu. Privádzal ma do zúrivosti. Ako bolo možné, že študent, ešte iba šiestak, mal taký obrovský talent pre daný odbor, aký chýbal samotným odborníkom, ktorí napísali danú učebnicu? Pozorovala som Horaca Slughorna, ako pripravoval elixíry s ľahkosťou a obratnosťou, ktorá mi chýbala, no i jeho úžasné schopnosti mali ďaleko od neuveriteľného talentu Polovičného princa. Keď sme napokon zistili, kto sa skrýva za týmto pseudonymom, ani trochu ma to neprekvapilo. Ako to, že som na to neprišla skôr? Moja závisť rástla. Neboli ste len géniom v oblasti alchýmie, dokázali ste tiež v neskutočne mladom veku vymyslieť vlastné kúzla. Spomenula som si na rébus s elixírmi, ktorý ste vytvorili pred niekoľkými rokmi, aby ste ochránili Kameň mudrcov. Postihli ste logiku, ktorá obvykle presahuje chápanie aj tých najnadanejších čarodejníkov. Od tej chvíle som vedela, čo urobím so svojím životom, ak prežijem vojnu: chcela som sa stať majsterkou elixírov. Napadlo mi, že chýbajúci prirodzený talent doplním tvrdou prácou a vytrvalosťou. Síce zo mňa nikdy nebude Polovičný princ, no aspoň sa stanem majsterkou elixírov.

A teraz budete mať možnosť oplatiť mi moju úprimnosť rovnakou mincou. Prečo ste sa rozhodli žiť po celé tie roky v úplnej izolácii? Predpokladám, že sa vám prieči nadmerný kontakt s ľuďmi, najmä pokiaľ ide o tých s nižším vzdelaním. No nie je v istom zmysle ťažké úplne prerušiť všetky vzťahy s vonkajším svetom? Ospravedlňujem sa za trúfalosť, ale cítim sa hrozne pri pomyslení, že ste možno osamelý.

Článok o Acus Venenatus je skoro hotový.

Hermiona

 

* * * * *

 

Milá Hermiona,

prepáčte za mierne oneskorenie mojej odpovede na Váš posledný list. Potreboval som pár dní, aby som popremýšľal nad jeho obsahom. Od príchodu Vašej sovy mnou zmietajú dve protichodné emócie. Neviem, či mám pociťovať hnev a zúfalstvo nad vašimi hlúpymi dôvodmi, ktoré vás priviedli k myšlienke stať sa majsterkou elixírov, alebo či mám teraz, keď som bol svedkom vášho nepochybného majstrovstva, cítiť hlboký obdiv a trochu hrdosti, že som mimovoľne ovplyvnil Váš profesionálny vývoj. V súčasnosti sa skôr prikláňam k druhej možnosti.

Vyzerá to tak, že sme prekročili hranice čisto profesionálnych záujmov. No môžem za to viniť jedine seba, keďže ja som prišiel s prvou otázkou. Vzhľadom na to, že ste mi vyhoveli a odpovedali, vynasnažím sa Vám revanšovať rovnakou mierou.

Existuje mnoho dôvodov, prečo som si vybral samotu. Ak by Váš najlepší priateľ zahynul Vašou vlastnou rukou, dokázali by ste sa pokojne vrátiť na miesto činu? A vedomie, že táto smrť bola vopred podmienená inými okolnosťami, alebo že k nej došlo z nutnosti a po predošlej dohode, by bolo pre Vás len malou útechou. Nebudem Vás nudiť podrobnosťami, ktoré poznáte z môjho procesu. Rokfort bol mojím domovom, no ja som svojím konaním spravil zo seba bezdomovca. Vrátim sa späť, no rozhodne nie tak skoro, akoby si Minerva priala.

Ako ste určite vypozorovali, som mimoriadny mizantrop. Obávam sa, že väčšinu čarodejníckej populácie považujem za nesmierne obmedzenú. Nudí ma, popudzuje, často vo mne vzbudzuje hnev. Svojou dobrovoľnou izoláciou sa chránim pred nežiadúcim vyrušovaním; no tiež to znamená, že musím oželieť spoločnosť niekoľkých osobností s výnimočnými mentálnymi schopnosťami, ktoré by boli ochotné so mnou komunikovať. Vaše listy, aj keď sú viac než vítané, mi bolestivo pripomínajú, že existujú ľudia, s ktorými stojí za to komunikovať. Nikdy som nemal v úmysle žiť trvale životom pustovníka, no zatiaľ nie som pripravený vzdať sa svojej samoty.

Jedna poznámka na záver: Hoci sa zdá, že ste presvedčená, že ma väčšina čarodejníckeho sveta považuje za vojnového hrdinu, môžem vás uistiť, že pravda nie je až taká pozitívna. Ubezpečujem Vás, že som stále nesmierne nepopulárny u priaznivcov oboch strán. Množstvá výhražných listov a hulákov, ktoré som v priebehu rokov dostal, ma v tomto predpoklade utvrdili. Občasné pocity osamelosti sú neveľkou cenou, ktorú musím zaplatiť za svoj pokoj.

Severus

 

* * * * *

 

Milý Severus,

ospravedlňujem sa za nasledujúce slová, no nemám pocit, že by ste boli pred vojnou obzvlášť populárny, možno iba ak u študentov Slizolinu. Zatiaľ čo si teraz niektorí čarodejníci a čarodejnice myslia, že majú dobrý dôvod nenávidieť Vás, existujú i takí, ktorí našli oveľa viac dôvodov, aby Vás obdivovali a rešpektovali. Nebudem sa Vás snažiť presvedčiť, či a kedy sa máte vrátiť do čarodejníckeho sveta, no možno by ste si mali uvedomiť, že nie každý reaguje tak, ako ste očakávali. Som presvedčená, že bezprostredne po skončení procesu to bolo správne rozhodnutie, no štyri roky Vašej neprítomnosti boli dostatočne dlhým časom, aby zmiernili i tie najostrejšie názory a ľudia sa posunuli ďalej.

Takmer každý deň dostávam od Minervy sovy s celým radom otázok. Ako sa má Severus? Nie je v depresii? Nie je osamelý? Je stále rovnako nekomunikatívny? Dúfam, že sa nenahneváte, ale tak ma tým prenasleduje, že som si vymyslela celý príbeh. Napísala som jej, že ste si oholili hlavu dohola, pribrali najmenej päť kíl, ani zďaleka nie ste v depresii, dokonca sa bez príčiny šialene smejete a určite nie ste osamelý vďaka trom vyzývavým muklovským blondínam, ktoré s vami žijú. Zatiaľ mi neodpísala.

V prílohe nájdete koncept článku o Acus Venenatus.

Hermiona

 

* * * * *

 

Milá Hermiona,

ďakujem za článok, bolo mi potešením prečítať si ho. Doplnil som doň drobné úpravy. Nepostrehol som žiadne chyby, no mám ešte zopár návrhov. Jediný problém sa týka autorstva: Nielenže ste neuviedli Vaše meno ako prvé, no namiesto „Portington“ ste napísali „Snape“. Domnievam sa, že nejde o žiaden omyl a prosím Vás o vysvetlenie.

Od Minervy som dostal štyri pozvánky (každý deň v týždni jednu) na večierok, ktorý sa bude konať koncom mesiaca pri príležitosti odchodu Filiusa Flitwicka do dôchodku. Uvažoval som, či sú všetky štyri určené pre mňa, alebo či tri z nich náhodou nepatria mojim blonďavým muklovským družkám? Tak či tak som pozvanie odmietol.

Severus

 

* * * * *

 

Milý Severus,

tiež som dostala pozvánku na večierok organizovaný na počesť profesora Flitwicka. Bola som taká polichotená, že som okamžite súhlasila. Až potom mi napadlo, že medzi pozvanými nie je nik z mojich známych. Mohli by ste, prosím, prehodnotiť svoju účasť. Vraveli ste, že ste nikdy nemali v pláne žiť trvalo v ústraní.

Pokiaľ ide o článok, začlenila som doň všetky Vaše návrhy a urobila potrebné zmeny. Pripájam konečnú verziu. Domnievam sa, že si zaslúžite mať meno uvedené na prvom mieste, keďže išlo o Vašu prácu. Ja som iba odprezentovala informácie. Ďalej som sa nádejala, že zvážite publikovanie článku pod menom Snape, a nie Portington, a budete to takpovediac považovať za prvý krok návratu do spoločnosti.

Hermiona

 

* * * * *

 

Milá Hermiona,

súhlasím so zverejnením článku pod menom „Snape“ pod podmienkou, že Vaše priezvisko bude uvedené na prvom mieste – „Grangerová a Snape“. Mnohé z Vašich návrhov boli v počiatočných štádiách výskumu zásadné a tiež ste zohrali dôležitú úlohu pri príprave druhého protijedu. Okrem toho ja som si už v odbore alchýmie vybudoval dobré meno (či už ako Snape alebo Portington) a predpokladám, že priezvisko uvedené na prvom mieste v takom významnom článku prispeje k rozšíreniu Vašich perspektív.

Pripadá mi trochu podozrivé, že na ten večierok nebol pozvaný žiaden z Vašich známych. Nemyslíte, že Vás Minerva mohla pozvať v nádeji, že ma presvedčíte, aby som prišiel? Možno Vám to bude znieť trochu egocentricky, veď ste napokon kedysi boli obľúbenou študentkou Filiusa i Minervy. Ale je to teória, ktorá stojí za zváženie. Minerva mi aj naďalej posiela pozvánky a ja ich naďalej odmietam.

Severus


4. kapitola



Najnepravdepodobnejšia korešpondencia

Autor: little beloved

Preklad a banner: solace

Originál: A Most Unlikely Correspondence

(nedostupný, autorka ho stiahla)



Štvrtá kapitola

 

Milý Severus,

ospravedlňujem sa, že som sa dva týždne neozvala – bola som neuveriteľne zaneprázdnená v práci a dokončovala som náš článok. Veľmi pekne Vám ďakujem za to, že ste mi dovolili dať svoje priezvisko na prvé miesto. Vďačne prijímam Váš návrh a posielam vydavateľovi článok s podpismi „Grangerová a Snape“. Ste veľmi veľkorysý, teraz som Vašou dvojnásobnou dlžníčkou.

Sú to už viac ako dva týždne, čo som dostala pozvánku na Flitwickov večierok a nikto z mojich priateľov alebo kolegov naň nebol pozvaný. Myslím, že sa Vaše podozrenia potvrdili – Minerva je odhodlaná dostať Vás späť na Rokfort. Znovu Vás úpenlivo prosím, zvážte svoje rozhodnutie týkajúce sa účasti, ak nie kvôli sebe, tak aspoň kvôli mne. Okrem učiteľov tam nebude nik z mojich známych. Teda až na Nevilla Longbottoma, ktorý sa nedávno stal profesorom herbológie. No napriek všetkej náklonnosti k nemu zrejme nebudem schopná stráviť celý večer debatovaním o rastlinách.

Hermiona

 

* * * * *

 

Milá Hermiona!

Môj ty Merlin! Neville Longbottom je profesorom na Rokforte?! Ako vidím, kritériá pre výber učiteľov sa značne znížili. Vážne očakávate, že som pripravený stráviť celý večer v spoločnosti toho mladíka? To si nemyslím. Navyše je od Vás veľmi kruté, že sa ma pokúšate prehovoriť, aby som prišiel na večierok, keď viete, ako veľmi ho tým vydesím.

Obávam sa, že to nepôjde. Jednoducho neurobím Minerve radosť tým, že prijmem jej pozvanie.

Severus

 

* * * * *

 

Severus, prosím! Zaprisahám Vás, nenúťte ma ísť na ten večierok samu. Bolo odo mňa hlúpe, že som to pozvanie prijala tak unáhlene. A prečo ste voči Nevillovi stále taký zlomyseľný?

Hermiona

 

* * * * *

 

Moja najdrahšia Hermiona,

áno, bolo od Vás hlúpe, že ste tak unáhlene súhlasili. Typické chrabromilské! Môžete žobroniť koľko len chcete, no ak sa nemýlim, ste to práve Vy, kto mi dlží dve láskavosti. Pokiaľ ide o zlomyseľnosť voči Nevillovi, je to môj postoj. Áno, stále. Som vo všeobecnosti veľmi nepríjemný človek. I keď som Vám dovolil uviesť Vaše priezvisko pred svojím, to ešte neznamená, že som prešiel akousi transplantáciou osobnosti.

Severus


 * * * * *

 

Milý Severus,

strávila som vo Vašej spoločnosti celú noc. A ani zďaleka nie ste taký odpudivý, ako sa nazdávate. Môžete byť drsný, občas až hrubý, ale ste vtipný a očarujúci a je vo Vašich silách ochrániť ma pred štvorhodinovým pôsobením Nevilla Longbottoma. Koniec koncov je to len a len Vaša vina. Minerva ma pozvala iba preto, aby Vás tam dostala. Je Vašou povinnosťou vyslobodiť ma z tej nudnej spoločnosti. Spravím si z tohto listu kópie a budem Vám ich posielať po sove každú hodinu počas celej noci, až kým nebudete súhlasiť.

Hermiona

 

* * * * *

 

Grangerová,

najradšej by som Vás uškrtil. Skoro som Vám prizabil sovu. Čertovské dievča, prečo si myslíte, že mi môžete robiť zo života peklo? Je päť hodín ráno a ja už ďalej nevládzem. Ste si vedomá, že je to vydieranie?!

Nech je po Vašom, prídem na ten prekliaty Flitwickov večierok. Dúfam, že si to budete sakramentsky vážiť. Samoľúby výraz na Minervinej tvári ma bude pravdepodobne roky prenasledovať. Prídem na hodinu, LEN NA HODINU! Je Vám to jasné?

Severus

 

* * * * *

 

Milý Severus,

ďakujem, ďakujem, ďakujem. Budem Vašou večnou dlžníčkou. Je mi naozaj veľmi ľúto, že ste museli byť celú noc hore. Vlastne, škrtnite to – vôbec mi to nie je ľúto, som nadšená. Uvidíme sa v sobotu večer.

Vaša šťastná Hermiona


5. kapitola



Najnepravdepodobnejšia korešpondencia

Autor: little beloved

Preklad a banner: solace

Originál: A Most Unlikely Correspondence

(nedostupný, autorka ho stiahla)



Piata kapitola

 

Každý, kto videl mladú ženu s hnedými kučeravými vlasmi pri bránach Rokfortu, si pravdepodobne pomyslel, že je mierne mimo. Chodila pomaly v malých kruhoch, šepkala zaklínadlá a mračila sa na zem. Bolo desať hodín v nedeľu dopoludnia a Hermiona Grangerová sa zo všetkých síl koncentrovala na trávu pod nohami. V ľavej ruke držala výtlačok Denného Proroka, v pravej zvierala prútik, špička ktorého sa pravidelne rozsvecovala na bledomodro. Asi po desiatich minútach vzdychla, vrátila sa k bráne školy a oprela sa o ňu. Na chvíľu privrela oči, silno sa sústredila, potom opäť vykročila do kruhu, spevavo odriekala latinské zaklínadlá a sústredene pritom hľadela do trávy. Náhle sa zastavila a cúvla o krôčik dozadu. Prútik namierila priamo na zem pod sebou a zopakovala zaklínaciu formulu. Na tvári sa jej rozžiaril víťazoslávny úsmev.

Rýchlo sa poobzerala, aby sa uistila, že ju nik nesleduje, a znovu sa zadívala na trávu, kde zablikali dve veľké stopy rovnakým odtieňom modrej ako špička jej prútika.

„Mám ťa!“ riekla nahlas a ešte stále sa usmievajúc postavila sa presne na stopy. No úsmev jej povädol, hneď ako si uvedomila, čo bude nasledovať. Posledných desať dní strávila prepracúvaním tohto variantu sledovacieho kúzla a vedela, keďže cieľ bol úplne neznámy, že jej hrozí veľké riziko rozštiepenia. Zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila, a jej odhodlanie znovu narástlo. Nemohla takto ďalej pokračovať, musela to urobiť. Zavrela oči a s pomalým zatočením sa premiestnila.

Skôr, než oči opäť otvorila, vedela, že to vyšlo – osvetlenie sa zmenilo a počula spievať vtáky. Množstvo vtákov. Opatrne vykukla spod privretých viečok a naokolo uvidela stromy, potom skĺzla pohľadom dolu, aby sa ubezpečila, že neprišla o žiaden kúsok tela. Pod nohami sa jej rozprestieral koberec zo zvončekov, a keď zodvihla hlavu, oči sa jej pristavili na malom kurióznom dvojposchodovom domčeku obklopenom tou najočarujúcejšou ružovou záhradou, akú kedy videla. To predsa nemôže byť to pravé miesto?

S búšiacim srdcom sa pohla vpred a potisla dvere nízkej drevenej bránky. Čakala, že pánty zaškrípu, no neozval sa nijaký zvuk. Za zamrežovanými oknami nebolo vidieť žiadne známky života a maličká časť v jej vnútri dúfala, že nikto nie je doma. Došla až ku dverám a znovu sa rozhliadla navôkol, potom zasunula prútik do vnútorného vrecka habitu a stiahla po kovovom klopadle. Vo chvíli, kedy sa končekmi prstov dotkla jeho povrchu, sa dvere na domčeku prudko rozleteli a silná ruka ju schmatla za zápästie. Hrubo ju vtiahla dovnútra a zároveň jej skrútila ruku za chrbát. Keď začala kričať, druhá ruka jej zapchala ústa a dvere sa s kopnutím zabuchli. V záchvate paniky urobila jedinú vec, ktorá jej napadla, zahryzla do ruky, čo jej zakrývala ústa, tak silno, ako len dokázala. Zabralo to – útočník bolestivo vykríkol a pustil ju. Pootočila sa k nemu a vytasila prútik, no zistila, že on urobil to isté. Jeho prútik už mala zaborený v hrudi.

„Čo ste to, dočerta, urobili?“ nahnevane zasyčal Severus Snape a obzeral si uhryznutú ruku.

Hermiona otvorila ústa, aby mu odpovedala, no rýchlo ich zavrela. Zadívala sa na rozzúrenú tvár svojho bývalého učiteľa a mimovoľne sa rozosmiala.

Keď Snape začul smiech čarodejnice stojacej pred ním, bol úplne zaskočený. V mysli mu bojovali o nadvládu rozhorčenie s pobavením. Naraz si však spomenul, že jeho súkromie bolo hrubým spôsobom narušené a pre túto chvíľu vyhralo pobúrenie.

„Čo tu robíte a ako ste zistili, kde bývam?“ vyštekol a čierne oči mu nebezpečne vzplanuli.

Hermiona si zahryzla do spodnej pery a smiech náhle ustal. Zasunula si späť za ucho zblúdený pramienok vlasov, vzhliadla hore a zadívala sa mu do očí. „Použila som zložitejší variant sledovacích kúziel, ktorý som vytvorila, aby som odhalila miesto pred rokfortskou bránou, odkiaľ ste sa včera večer premiestnili. Po nájdení presného bodu som aplikovala rovnaké zaklínadlo, aby som vystopovala trasu vášho premiestnenia, a tú som sledovala až k vašej bránke.“

Severus na ňu pozrel s náznakom obdivu, že vynašla také komplikované kúzlo, no stále bol rozčúlený, že mala tú drzosť ho nasledovať. „To ešte nevysvetľuje dôvod, prečo ste sa tu objavili,“ povedal a prevŕtal ju nahnevaným pohľadom. „Okrem toho ste mi sľúbili, že nikdy viacej nepoužijete sledovacie kúzla.“

Hermiona vzdorovito zodvihla bradu. „Sľúbila som, že ich nepoužijem na vaše listy,“ odvetila a snažila sa, aby sa jej hlas nechvel. „No nikdy som nesľúbila, že ich nebudem aplikovať na vás.“

„Bezočivé dievčisko!“ skonštatoval a cítil, ako ho hnev opúšťa. „Dávam vám päť minút, aby ste mi objasnili, čo je cieľom tohto všetkého. Nasledujte ma!“

So zašušťaním čierneho habitu sa zvrtol na päte, potom prešiel krátkou chodbou ku schodom a otvoril dvere do malej kuchyne. Pridržal ich a pokynul Hermione, aby vošla. Prekĺzla okolo neho bez toho, aby mu pozrela do očí a sadla si za stôl z borovicového dreva, ktorý stál uprostred miestnosti. Severus podišiel k pultu a začal chystať dve šálky čaju.

Hermiona sa rozhliadla navôkol a snažila sa ignorovať nepríjemné ticho. Kuchyňa bola neveľká, krížom cez vybielený strop sa tiahli krásne dubové trámy. Bola staromódna a útulná a ona si náhle uvedomila, prečo si Snape tak žiarlivo stráži svoje súkromie. Znovu naňho pozrela.

„Takto som si váš dom nepredstavovala,“ pripustila.

Obrátil sa k nej a zamyslene nadvihol obočie. „Bezpochyby ste očakávali, že sa ocitnete v nejakej jaskyni alebo vlhkom podzemí,“ zamrmlal mierne pobavene.

Nervózne sa zachichotala. „No rozhodne nie v malom domčeku obklopenom sadom ruží,“ odvetila.

Vrátil sa k príprave čaju. „Tento dom patril mojej babke,“ povedal ticho a odniesol dve šálky s pariacim sa čajom k stolu. Jednu položil priamo pred Hermionu a posadil sa na stoličku oproti. „Prečo ste tu?“ spýtal sa.

Ukázala na zložené noviny, ktoré položila do stredu stola. „Priniesla som vám Denný Prorok.“

Zmätene sa zadíval na denník a čakal, čo povie ďalej.

„Sme na titulnej strane,“ vysvetlila, zodvihla noviny a hodila mu ich cez stôl.

Keď ich chytil a roztvoril, oči sa mu rozšírili od prekvapenia. Očami prebehol text a fotografie na prvej strane. Článok bol venovaný oslave, ktorá sa konala včera večer pri príležitosti Flitwickovho odchodu do dôchodku. Dopĺňali ho dva obrázky. Na prvom bol sám Filius Flitwick s úsmevom od ucha k uchu a vzrušene mával do fotoaparátu. No Severusovu pozornosť väčšmi upútal druhý obrázok – on a Hermiona. Stáli pri stole a zhovárali sa. Fotka zachytila okamih, kedy jej podával pohár s punčom, ona naňho vzhliadla a oči sa im stretli. Na prvý pohľad úplne nevinný okamih, no na fotografii sa javil niečím viac. Zdalo sa, akoby medzi nimi existovalo nejaké porozumenie, určitý druh intimity. Napokon Severus odtrhol zrak od obrázka a zahľadel sa na Hermionu. Pozorne sledovala jeho reakciu, no nepovedala nič.

Odtisol noviny do stredu stola a znovu sa pozrel, ako si Hermiona na fotke berie punč a dvíha k nemu tvár. „Nie som si istý, či bude pán Weasley z tejto fotografie nadšený,“ zamrmlal a odpil si z čaju.

Hermiona pokrčila plecami s pohľadom upretým na noviny. „Som presvedčená, že je mu to fuk,“ povedala temer šeptom. „Rozišli sme sa.“ Vzhliadla naňho, snažiac sa rozlúštiť jeho výraz. „Presne pred štyridsaťjeden dňami.“

Sledovala, ako v duchu čosi prepočítava, a zdalo sa jej, že sa mu v očiach mihol záblesk pochopenia. Odvtedy, čo v jej byte spolu pripravovali druhý protijed, uplynulo štyridsaťdva dní.

Severus sa opäť zadíval na noviny. Bol rád, že si vďaka šálke čaju má čím zamestnať ruky a úporne sa snažil zastaviť poplašné zvony, ktoré sa mu rozozneli v hlave. „Je mi to ľúto,“ ozval sa. „Dúfam, že vás to príliš nerozrušilo.“

Hermiona znovu pokrčila plecami a zamerala sa na šálku pred sebou. „Ron bol trochu naštvaný.“ Odmlčala sa a odpila si z čaju. „Viete, iniciatíva vyšla z mojej strany.“ Odložila šálku nabok a tuho si preplietla prsty. Počula, ako jej srdce v hrudi prudko bije a nevdojak jej napadlo, že ho možno počuje i Severus. Bola si veľmi dobre vedomá toho, že by mohla urobiť najväčšiu chybu vo svojom živote, ale naklonila sa dopredu a zhlboka sa nadýchla.

„Nemohla som žiť naďalej v klamstve,“ prehovorila, no nedokázala sa mu pozrieť do očí. „Uvedomila som si, že pociťujem hlboké city k niekomu inému.“

Severus pozoroval, ako nervózne klopká nechtami o povrch stola v márnej snahe zakryť chvenie rúk. S povzdychom zavrel oči a uvedomil si ohavnosť činu, ktorý spáchal. Blázon, prečo jej len na tie listy odpovedal – nielen jeho srdce sa ocitlo v ohrození.

„Rozumiem,“ povedal nedbalo a tváril sa pritom nevinne. „A sú vaše city opätované?“

Hermiona sa pousmiala a zodvihla hlavu. Konečne nabrala dosť odvahy, aby mu pozrela do očí.

„V tom je ten problém, viete,“ odvetila. „Dotyčný nielenže ovláda oklumenciu ako nik iný na svete, ale i bez jej použitia pre mňa zostáva hádankou.“ Uprene sa naňho dívala a on od nej nebol schopný odtrhnúť pohľad.

„Takže,“ pokračovala, „vonkoncom netuším... Som presvedčená, že pokiaľ ide o nezáväznú konverzáciu, považuje ma za celkom znesiteľnú, ale inak neviem.“ Zodvihla Denný prorok a znovu sa pozrela na fotografiu, potom ho položila priamo pred Severusa.

„Domnievam sa,“ riekla a ukázala na obrázok, „že moje city boli pomerne jasné.“

Šokovane sledoval, ako sa jej oči napĺňajú slzami, no stále v sebe nedokázal nájsť dostatok odvahy, aby zareagoval na jej otvorenosť.

Hermiona zažmurkala, aby potlačila slzy, a pokračovala roztraseným hlasom: „Tú fotku som si všimla dnes ráno a bola pre mňa zábleskom nádeje. Preto som sem prišla. No ako tu teraz sedím, stále netuším, čo si o mne myslíte.“

Nedokázala dlhšie zniesť jeho pohľad a mlčanie, vstala od stola a prešla cez miestnosť k oknu, kde sa neprítomne zadívala do záhrady.

Čelo si oprela o sklo a sťažka si povzdychla. „Nemôžem takto ďalej. Keď ste navštívili Hagrida u Svätého Munga, tešila som sa, že vás znovu vidím. Bolo zvláštne hľadieť na vás očami dospelého človeka – vnímať vás ako muža, nielen učiteľa. Už som sa viacej nebála vášho ostrého jazyka, naopak, zistila som, že váš sarkazmus je inteligentný a atraktívny. Vtedy bolo ešte všetko v poriadku, odišla som domov a pokračovala vo svojom predošlom živote. No všetko sa zrazu zmenilo, keď sme spolu pripravovali druhý protijed. V ten večer som si užívala vašu spoločnosť, no nielen to – vychutnávala som si aj vašu fyzickú blízkosť, zvuk vášho hlasu, temnotu očí. Nič z toho som si však neuvedomovala, pokiaľ ste neodišli. Len čo ste vyšli za dvere, mala som pocit, akoby ma niekto udrel päsťou do hrude. Pri myšlienke, že vás možno nikdy viac neuvidím, sa ma zmocňovala panika.“

Obzrela sa a zadívala sa mu na zátylok, na plecia odeté v čiernom súkne. Nepohol sa od chvíle, čo odišla od stola.

„Musela som sem prísť a dostať sa z toho – tak či onak. Nemôžem jesť ani spať, nedokážem jasne uvažovať.“

Zaklonila hlavu dozadu, dotkla sa okenného rámu a privrela oči. Zrazu začula, že vstal od stola a v tom momente v nej nádej pohasla. Bola si istá, že sa chystá odísť z miestnosti.

Severus napokon nabral dostatok odvahy na to, čo jej chcel povedať. Prešiel cez kuchyňu a zastavil sa vedľa nej pri okne. „U mňa sa to začalo ešte skôr,“ podotkol potichu a zahľadel sa na záhradu rozprestierajúcu sa za oknom.

Hermiona sa k nemu prekvapene otočila, udivená, že ju nevyhrešil.

„Vo chvíli, kedy som vstúpil do nemocničnej izby,“ pokračoval, „a všimol si, aká nádherná mladá žena sa z vás stala.“

Obrátil sa k nej, a keď sa im pohľady stretli, Hermiona bola prekvapená úprimnými emóciami, ktoré mu vyžarovali z tváre – zmes nehy a zúfalstva.

„Vari je naozaj také ťažké všimnúť si to, Hermiona?“ zašepkal. „Tiež nemôžem jesť ani spať.“

Chcela natiahnuť ruku a položiť mu ju na hruď, no niečo v jeho pohľade ju zastavilo. „Ak máte rovnaké pocity ako ja, prečo sa na mňa dívate s takou úzkosťou v očiach?“ spýtala sa ustarostene.

„Lebo je to nemožné,“ odvetil s náznakom podráždenia v hlase. „Som pre vás príliš starý, príliš škaredý. Zatiaľ čo vy s Potterom a Weasleym ste miláčikmi čarodejníckeho sveta, mňa nenávidí priveľa ľudí. Neprichádza to do úvahy!“

Hermiona sa zamračila. „Kto to povedal? Vážne si myslíte, že ma zaujíma, akú mienku má o nás čarodejnícka spoločnosť?“

„Okrem príležitostných posmešných článkov od Rity Skeeterovej ste nikdy nemuseli čeliť negatívnej publicite, slečna Grangerová. Verejnosť očakáva, že vás uvidí s nejakým mladým hrdinom. Ak spojíte svoj osud s niekým ako ja, ľudia si budú myslieť, že ste pod vplyvom kliatby Imperius.“

„Aha, takže som opäť slečna Grangerová, však?“ zvolala Hermiona a hlas jej silnel. „Kašlem na to, koľko máte rokov! Veľmi dobre viete, že ste najväčším hrdinom spomedzi všetkých čarodejníkov, čo som kedy stretla. Prečo vám zrazu záleží na tom, aký názor má na vás tlač?“

„Nejde o mňa,“ zavrčal Severus. „Skrátka si neželám, aby sa v takom citlivom období vašej kariéry prepieralo na verejnosti vaše súkromie. Ste neuveriteľne naivná, vôbec netušíte, aký vplyv to na vás môže alebo nemôže mať. Smiešny je už samotný fakt, že sa o tom vôbec bavíme!“

„Vy ste taký sakramentsky blahosklonný!“ vykríkla podráždene. „Som úplne schopná rozhodovať o tom, s kým sa budem vídať. Vážne čakáte, že sa len tak zoberiem a zutekám, keď som si pred vami vyliala svoje prekliate srdce?“

„Ale áno,“ precedil cez zuby a otočil sa, „presne to od vás očakávam.“ Vzdialil sa od nej a zastal pri stole, očami sa pristavil na prvej stránke Denného Proroka. „Chcem, aby ste odišli, hneď teraz,“ dodal.

Hermiona sa naňho neveriacky pozrela. Jedna vec by bola, ak by jej city zostali neopätované, ale toto bolo niečo celkom iné, priznal sa, že k nej cíti to isté, no teraz tvrdohlavo odmietal konať v súlade s tým.

„To je absurdné!“ vykríkla. „Výhovorky! Samé výhovorky! Jednoducho máte strach. Tak dlho ste žili osamote, že i len myšlienka na to, že by ste mohli s niekým zdieľať svoj život, vás desí!“

Otočil sa k nej s temným pohľadom. „Na vašom mieste by som zvažoval slová, slečna Grangerová,“ zasyčal cez zaťaté zuby.

Pozrela mu do očí. „Ste zbabelec, Severus. Obyčajný zbabelec!“

S nečakanou prudkosťou sa na ňu vrhol a schmatol ju za ruku. Šokovane pre ním cúvla.

„Nikdy sa neopovažujte nazývať ma zbabelcom,“ zavrčal s planúcimi očami. „Vypadnite!“

Vytrhla si mu ruku zo zovretia a zúfalo sa snažila dostať pod kontrolu chvejúcu sa spodnú peru. „Fajn!“ Rozbehla sa ku kuchynským dverám a zabuchla ich za sebou s čo najväčšou silou. Keď sa dostala ku vchodu, už jej tiekli slzy. S rukou na kľučke sa oprela hlavou o dvere a rozplakala sa – ticho a žalostne.

Severus si stisol prstami koreň nosa a snažil sa skrotiť emócie, ktoré v ňom zúrili. Schmatol jednu zo šálok a šmaril ju o stenu, s rinčaním sa rozbila a zafŕkala bielu omietku. Pokrútil hlavou. Bol úplný blázon. Toľko týždňov mu Hermiona mátala v mysli a teraz, keď k nemu dobrovoľne prišla a zložila mu srdce k nohám, surovo ho rozdupal a vyhnal ju preč. Prečo? Bál sa. Mala pravdu. Karty boli rozdané, no on nebol pripravený riskovať, i keď mal možno najlepšiu kartu vo svojom živote. Schytil zo stola druhú šálku, tresol ju o múr a vytvoril ďalšie fľaky. Za spŕšky hlasných nadávok kopol do drevenej stoličky a zhodil ju na zem.

Potom si prstami prehrabol dlhé čierne vlasy. Práve tak mu prekĺzla pomedzi prsty. Stála za to riziko? Jediné, čo dával do stávky on, bola samota. Bola hodna viac než jeho prázdny život, ktorý viedol v posledných rokoch? Otočil sa a zadíval na zavreté dvere. Mal by ísť za ňou. Vykročil k dverám a na svoje prekvapenie zistil, že sa pomaly otvorili.

Hermiona váhavo vstúpila dnu a opatrne za sebou zavrela dvere. Pozrela na Severusa, pohľady sa im stretli.

„Už ste skončili s ničením svojho majetku?“ spýtala sa ustarane.

Zaťal zuby a prikývol. Keď si všimol jej tvár zaliatu slzami, pichol ho osteň viny.

„Úprimne povedané, Severus, nemôžem odtiaľto len tak odísť. Ak by ste mi naznačili, že ma nedokážete vystáť, v tom momente by som z vášho života zmizla – ale pokiaľ existuje čo i len nepatrná možnosť, že by sme sa mohli k niečomu dopracovať, v žiadnom prípade pred ňou nezutekám.“

„Je mi ľúto, že som vás nazvala zbabelcom,“ dodala.

„Ospravedlňujem sa, že som reagoval tak prehnane.“

„Mrzí ma, že som vám tak neohlásene vrhla do súkromia.“

Potlačil smiech. Hermiona sa usmiala a utrela si slzy.

„Nemôžeme to len tak ignorovať. Prečo by sme to neriskli? Nevieme vopred, ako budú ľudia reagovať. Nezáleží na tom, čo si kto pomyslí, Severus. Nech len klebetia, koľko len chcú, je mi to jedno.“

Oči mu potemneli. „Ja riskujem nanajvýš svoj pokoj, Hermiona. U vás je však v stávke oveľa viac než len verejná mienka. Čo vaši priatelia? Sotva som bol ich obľúbeným profesorom. Ako zareagujú? A vaši rodičia asi tiež nebudú skákať od radosti, keď si domov privediete starého nevrlého majstra elixírov.“

Prosebne naňho pozrela. „Všetky tieto problémy môžu nastať, ale aj nemusia, Severus. Vysporiadame sa s nimi, keď sa vyskytnú.“ Pokrútila hlavou a odhrnula si vlasy za uši. „Nemala som to v pláne. Nezobudila som sa raz ráno s úmyslom zaľúbiť sa do starého nevrlého majstra elixírov. Skrátka sa to stalo! Obávam sa, že „nie“ nebudem akceptovať ako odpoveď,“ doplnila.

Severus k nej podišiel s pohľadom upreným na jej tvár a zastavil sa len niekoľko centimetrov od nej. Kútiky úst mu zvlnil drobný úsmev.

„Ak nechcete prijať „nie“ ako odpoveď, aké možnosti mi ešte ostávajú? Obaja vieme, aká ste tvrdohlavá. Vyhovel som každej vašej požiadavke. Súhlasil som, aby ste Hagridovi povedali, že som pripravil prvý protijed, dovolil som vám, aby ste mi pomáhali pri príprave druhého. Dokonca som sa od vás nechal prehovoriť, aby som sa zúčastnil na tom prekliatom večierku.“

Hermiona nervózne prehltla. „Znamená to „áno“?

„Vyzerá to tak,“ zatiahol.

„Už vás nezaujíma, čo sa objaví v novinách?“ spýtala sa.

„Nečítam noviny.“

„A netrápi vás, čo povedia moji priatelia?“

„Vari ma to niekedy predtým trápilo?“

„A ani vám neprekáža, že som od vás o toľko mladšia?“ spýtala sa roztraseným hlasom.

„Hermiona?“ oslovil ju šeptom.

„Áno?“

„Prestaň mi klásť otázky!“ prikázal jej a na perách sa mu objavil úsmev. „Myslím, že nadišiel okamih, kedy by som ťa mal pobozkať.“

„Dobre,“ vyhŕkla.

Prekvapivo jemne jej zotrel palcom z líca poslednú slzu a pery sa im stretli. O malú chvíľu sa odtiahol.

„Chcel som to urobiť už tak dávno,“ povedal trochu udýchane.

Hermiona sa usmiala a objala ho okolo krku. „Tak neprestávaj!“ nariadila.

A on sa opäť podvolil jej požiadavkám a pokračoval v tom ešte veľmi dlho.

 

Pozn. prekl.: A to je naozaj koniec. Ako sa hovorí, dobrého veľa nebýva;-) Dúfam, že vám tento rozkošný romantický príbeh spríjemnil začiatky posledných týždňov. Veľmi pekne ďakujem za všetky nadšené ohlasy a budem sa tešiť na stretnutie pri ďalších prekladoch.


X
X X