Preklady fanfiction Harryho Pottera

Mayhem at The Burrow

Autor: behardcore

Preklad: Jimmi a Doda357

Originál: https://www.fanfiction.net/s/3566930/6/Mayhem-at-The-Burrow

6. Pokusné morča

Draco silno zažmurkal. Potter práve povedal toto? Všimol si, že Ron vyzerá ako naštvaný buldog, Weaslíčka  ako mechom praštená a dvojčatá vyzerali pripravené zabíjať.

Áno, Potter musel povedať toto.

Spočiatku Draco neveril vlastným ušiam, niekoľkokrát poriadne zažmurkal, prepleskol sa, hľadel z jedného na druhého a zrazu sa prebudil k životu. Deliť sa s ňou o izbu!!!

"Došľaka, nieeeee!!! " zasyčal Draco na Harryho. "S ňou by som sa nikdy nechcel deliť o izbu!" Vyštekol a pozrel sa na Harryho, Hermionu, znova na Harryho a tak ďalej, a tak ďalej, bol znechutený.

"Samo, ty kubo! Nikto tu nechce, aby si sa delil!" odštekla späť Ginny s rovnakým množstvom znechutenia. Pretočila očami a dupla nohou.

Draco na ňu nenávistne zazeral. "Potom prečo doparoma tvoj frajer práve povedal, že musí spať v mojej izbe?!!!" zhúkol. Ginny mierne zružovela a Harry sa ešte viac naštval.

Prešiel k Malfoyovi a vrazil ním do steny, pravá ruka pevne na Malfoyovej hrudi, hroziaca, že ho priškrtí.

"Čumákuj, Malfoy," začal nahnevane, "možno nemám prútik, ale žil som v muklovskej spoločnosti a ja viem, čo spraviť, aby som ti spôsobil bolesť bez toho, aby som vyslovil jediné kúzlo." Znel brutálne.

Zelené oči mu zažiarili hnevom. "Osobne nechcem, aby sa s tebou Hermiona delila o izbu, keďže si ju vôbec nevážiš, nikdy sa jej nezastaneš, nikdy nie si citlivý k jej pocitom," začal, vložil viac sily do paže, ktorou pridržiaval Draca. "Nuž, nie že by si sa niekedy naučil ako na to, ale toto je jediná možnosť," povedal nahnevane. Draco na neho hľadel prázdnym pohľadom. Toto má byť Potter?! Bolo to prvý raz, čo kedy videl hrdinu takto nahnevaného, až mu skutočne starý Harry chýbal. Pokrútil hlavou. Čo nepovieš?! Tvrdo sa zadíval na Harryho, zbavil svoje oceľovosivé oči emócií a prehlásil chladným hlasom: "Pusti ma, Potter." Ešte viac sa zahľadel do chlapcových očí. "Pusti ma, okamžite."

Harry na neho chvíľu hľadel, zvažoval, a podľa toho, ako to vyzeralo, netváril sa, že by chcel slizolinčana pustiť.

"Harry, pusti ho," ozval sa potichu Fred, hoci stále zúril. "Musíme to dať do poriadku," jednoducho vyhlásil.

Harry Malfoya pustil, vrhol po ňom vražedný pohľad, skôr než sa prešiel postaviť k Hermione. Draco vydýchol.

"Dať do poriadku?" spýtal sa prekvapene. "Pre prípad, že si nepočul, ja s ňou odmietam byť celý deň a noc." Tvrdo sa zadíval na ryšavého vtipkára.

Nikdy predtým nikoho z nich nevidel takého vážneho. Ani tak naštvaného,  rozzúreného, temperamentného, naštvaného, rozzúreného, temperamentného... snáď máte predstavu.

"Budeš to skrátka musieť so mnou vydržať. Ja tiež trpím," podráždene povedala Hermiona.

"Kto hovorí, že ťa musím vyliečiť, dokonca aj keby som mohol?" bránil sa Draco.

"Pretože," George postúpil dopredu, blížil sa viac a viac k Dracovi, "Fred a ja sme stále tu, a pre prípad, že by si zabudol, nikdy sme neboli chlapíci dodržiavajúci pravidlá a obmedzenia, takže by nám nevadilo, že keď sa ti rozhodneme ublížiť, tak sa za to dostaneme do maléru. My už sme na maléry zvyknutí. Nemysli si, že by sme do toho znova nešli, ty Čistokrvná špina." Bol nahnevaný a vyzeral, že sa ho chystá prekliať tu a teraz. Vytiahol dokonca svoj prútik.

Draco prehltol. Nemohol tomu uveriť, bol tu, v Brlohu, bol Malfoyom a nejakí vtipkári ho vystrašili. Ale jednako, nemal na výber, jednoducho musel súhlasiť.

"Dobre, dobre! Len to skrátka dokončime, okej? Krucinál, dorazme to už," náhlivo povedal.

Všetci znova prepukli do diabolských úškľabkov. "V poriadku! Harry, Ron a Ginny," dodal Fred náhlivo, keď jeho sestra zavrčala, "trošku sa schlaďte, dobre? Vypusťme ten hnev... vypusťme... vypusťme... uvoľnime... uvoľnime..." vravel Fred, zatvoril oči a mával rukami v snahe opakovať po akomsi učiteľovi jógy alebo výchovnom poradcovi.

"Áno, pretože ak skúsi nejaké techtle-mechtle, naše prútiky sú vždy... v pohotovosti," vzrušene vyhlásil George.

Trojica sa trošku uvoľnila a konečne sa usmiala.

"Áno, dobre," škeril sa Harry, zelené oči mu žiarili spokojnosťou.

"Áno, tak či tak, urobí nám radosť, keď bude potrestaný, ak na to dôjde," usmiala sa Ginny.

Ron sa uškŕňal od ucha k uchu, takže vyzeral fakt smiešne. Nuž, on vždy vyzerá priblblo smiešne, pomyslel si v duchu Draco.

Potom si odfrkol. "Ako keby som nejaké techtle-mechtle skúšal..." a pretočil očami.

"To nikdy nevieme," žmurkol Fred a všetci sa zatvárili zhnusene, ale potom tiež vybuchli smiechom, teda všetci okrem Draca.

Hermiona sa usmievala, keď vravela: "Dobre, takže čo teraz urobíme?" spýtala sa ich zvedavo.

"Hmmm," zrazu sa zamyslel Fred.

"Nevyzeráš veľmi pekne, keď rozmýšľaš, bráško," riekol George.

"Sklapni, ty vyzeráš rovnako ako ja, ak ti to smiem pripomenúť," odsekol Fred.

"Čo znamená, že ani ty nevyzeráš veľmi pekne, keď rozmýšľaš," šťastne dodala Hermiona.

"Ach, len prosím pokračujte," prosil podráždene Draco.

Fred sa rozžiaril. "Počul si to, kamarát?" spýtal sa, predstieral, že hľadá zdroj zvuku s vyvalenými očami.

"Áno, kámo," pripojil sa George. "Myslím, že som začul Malfoya prosiť... no páni, úžasné!" vykríkol, ako keby objavil informáciu, ktorá naveky zmení beh dejín.

"Toto naveky zmení beh dejín!" zvolal Fred.

Nuž. Dvojčatá boli vždy takéto.

Draco dospel k záveru, že si na to musí jednoducho zvyknúť, pretože ho práve prestalo baviť neznášať ich. "Takže čo urobíme?" spýtal sa ich Draco.

Dvojčatá sa zazubili. "Páči sa mi, keď žiadaš o pomoc, ty si taký silák," povedal Fred dievčenským hlasom.

"Áno.... si taký silný," dodal George, zamrkal mihalnicami.

"Ale no tak! Ste trápni!" udrel Ron svojich bratov.

"AUUUU!" pošúchali si hlavy. "Za čo to bolo?"

"Za to, že ste sprostí," zamrmlal Ron.

"No páni, tak to by si ich mal trieskať stále," dodal Draco.

"Nuž, každopádne... pokračujme," vložila sa Hermiona skôr, než sa znova pohádajú. "Takže čo urobíme?" pozrela sa na dvojičky.

"Hmmm," povedal Harry.

"Dobre, ty očividne nie si ryšavé dvojča, Potter," uškrnul sa Draco.

"Najprv by sme mali skontrolovať, ako blízko by mal Malfoy byť pri Hermione, aby ju vyliečil," povedal, ako keby Draca nepočul.

"Ako to urobíme?" znepokojene sa spýtal Ron a mal výraz naprostého zmätenia.

"Poľahky, bráško," vytiahol George svoj prútik.

"Ty si ten, koho by mali mlátiť za sprostosť," dodal Fred, kým sledoval Georgea.

Draco si odfrkol. "To by bolo oveľa náročnejšie, jeho by ste museli udierať silnejšie." A Ron len zazeral, kým sa Draco snažil tváriť nevinne.

"Malfoy, postav sa sem," ukázal George na miesto, ktoré bolo od neho asi meter a pol ďaleko. "A Miona, ty sa postav sem." Pokynul jej, aby sa postavila tam, kde stál on, takže teraz tí dvaja boli od seba presne jeden a pol metra vzdialení. Potom George švihol prútikom a zrazu sa medzi Hermionou a Dracom objavilo niečo napísané na podlahe.

Pozreli sa na to a vyzeralo to obrovské pravítko napísané na drevenej podlahe, s značkami a čiarkami, s plnými mierami.

Harry, Ron a Ginny ustúpili nabok, takže v priestore nestál žiaden človek. Stáli a sledovali to vedľa Hermiony, pretože už im došlo, čo po nich budú dvojčatá chcieť.

"Malfoy, teraz prejdi sem," ukázal Fred na značku, pri ktorej bolo napísané 120 cm.

Draco poslušne prešiel ku značke a okamžite sa päť hláv stočilo k Hermione. Štyri ryšavé hlavy a jeden chlapec s havraními vlasmi.

Draco sa v duchu zasmial. Vyzerali ako mačky, ktoré zrazu mykali svojimi hlavami sem a tam.

"Všimli ste si niečo?" povedal Fred.

"Nič," odpovedal George.

"Bez výsledku," povedal Ron, keď uprene hľadel na Hermioninu pokožku, aby videl, či možno modrý vred nezmizne.

"Ništ," odpovedal Harry, ktorý hľadel na jej krk, aby videl, či zmizol ten fialový.

"Och, toto je hlúpe!" rozhorčene vyhlásila Ginny. "Nič sa nedeje!" Mávla rukami.

"Dobre teda," povedal George a pozrel sa na Draca. "Pohni sa na deväťdesiat." A Draco poslušne prešiel na značku, ktorá označovala 90 cm.

Pripadal si pomerne hlúpo, ako keby bol pokusným morčaťom, keď mu vraveli urob toto a tamto, keď poslúchal bez otázok, ale pravda bola, že mal pocit, ako keby ho skúmali šialení a excentrickí rádoby vedci. Pretočil očami, keď tie hlavy jednotne znova trhli smerom k druhému pokusnému morčaťu, ktoré malo vredy. Vyzerali takí synchronizovaní, až to bolo skutočne smiešne.

"Nič," okamžite povedal Harry. Hľadel na jej ruku, ktorá mala viac modrej farby, pomyslel si Draco.

"Tiež nič," zamrmlal Ron, ktorý jej hľadel do tváre v nádeji, že ten strieborný pri jej oku zmizne.

Ginny odmietla odpovedať, bolo očividné, že to nefunguje a začínala byť netrpezlivá. Zazrela na dvojičky.

"Ale, ale, sestrička drahá," mávol Fred, obranne zdvihol ruky. "Len na to ideme pekne a pomaly, plus, "dodal, uprene sa zadíval na Malfoya, "je to sranda."

Všetci sa škerili na Malfoya, ktorý sa modlil, aby už bol koniec. 

"Tak na šesťdesiat, ak ťa môžem poprosiť," povedal Fred tak dajako Dumbledorovým štýlom.

Malfoy sa pohol a zastal na značke 60 cm a pozrel sa na Hermionu.

Nanešťastie sa stále nič nestalo.

Hermiona podráždene vydýchla. "Nefunguje to!!"

A dodala: "Ron, prestaň zízať, nič sa nestalo!"

Ron sa rýchlo odvrátil a očervenel. Všetci sa uškŕňali. Draco sa tiež zasmial, po prvý raz, čo tam prišiel to nebol zlý druh smiechu.

"V poriadku, Malfoy, tridsiatka..." George zmĺkol v trochu znepokojenom tóne, premýšľal, čo keď to stále nezaberie. Ako blízko by mal byť?

Draco sa pomaly pohol, všetci stíchli a pomaly pozreli na Hermionu, v nádeji a potom...

"Dopekla, ako blízko musím byť?!!" vykríkol Draco, keď videl, že sa nič nestalo.

"Áno!" súhlasila s ním Hermiona.

Čooožee?! zareagoval Draco. Práve so mnou súhlasila!? Potom sa otriasol. Toľko k tvojim vnútorným hádkam... A uškrnul sa.

"Hej, posuň sa trošku bližšie, na pätnásť centimetrov alebo tak dajako.

Draco sa pomaly posunul na pätnásť centimetrov od Hermiony, na to Ron vzrušene vykríkol.

"Tu! Pozrite! Ten strieborný za uchom zmizol!" víťazoslávne povedal, usmieval sa ako pomätenec.

Hermiona pokrútila hlavou. "Ďakujem ti za informáciu, Ronald, ale nemôže ma liečiť po jednom." Hermiona sa zasmiala. Ron znova očervenel.

Draco sa znova uškrnul. "Ojój. Jediný raz, keď povie niečo, čo považuje za užitočné, odpálkuje ho baba, do ktorej je rachnutý." Dokončil so zábleskom v očiach.

"Odpáľ, Malfoy!" Ron bol červený ako rak. Všetci sa od srdca zasmiali.

"Upokoj sa, Ron, Malfoy len žartoval," povedal Harry, kým ťapkal Rona po chrbte.

Draco vyvalil oči. Potter sa práve postavil na moju stranu...? Potom odtlačil tú myšlienku nabok  a obvinil teóriu s pokusným morčaťom za to, že kontaminovala jeho zdravý rozum.

"Objím ju, Malfoy," povedal zrazu Fred.

Čo nepovieš?!?!  Draco silne zažmurkal, Harry sa prestal smiať a všetci vyvaľovali oči na Freda, teda všetci okrem Georgea, ktorý so svojim dvojčaťom zjavne súhlasil.

On ma má objať?!?! pomyslela si Hermiona. To dofrasa nie!!!

"To doparoma nie!!!" povedal Draco, spojil sa tak s Hermioninými myšlienkami.

Harry, Ron a Ginny jednoducho zízali s očami dokorán.

Fred sa zaškeril. "Ale no, len do toho, Drakúšik," povedal v napodobnení Pansyinho hlasu. "Musíš ju objať, uvidíme, či to spôsobí dramatickú zmenu," dokončil.

"Ach nie!" obranne vyhlásil Draco.

"Ach áno!" vzrušene povedal George a vytiahol prútik.

"Hmmmm?" povedal Malfoyovi a nadvihol obočie.

Draco v duchu zaklial, ale potom... pomaličky sa posunul k Hermione a objal ju.

On ju objal!

V jeho objatí si pripadala teplo a delikátne, ako niekto, o kom má pocit, že ho musí ochraňovať. Trošičku sa zatriasla nervozitou v okamihu, keď s ňou prišiel do kontaktu, ale potom sa uvoľnila a oprela sa o Malfoya. U Merlina, slizolinčania ma za toto nemilosrdne zabijú, pomyslel si v duchu.

Hermiona nevedela, čo robiť, keď videla, že sa k nej slizolinčan približuje, ale potom sa dotkli, trošku ju striaslo, ale potom sa uvoľnila, keď cítila, že má silné a štíhle ruky a oprela sa o neho. Nebol to Draco, ktorého poznala v škole, nuž, možno stále bol, ale tento bol iný. Len tam tak stáli na mieste, v objatí, v tichu, s Harrym, Ronom a Ginny, ktorí ich sledovali s otvorenými ústami a očami veľkosti popolníkov.

Zrazu to ticho prerušil jeden hlas. "Pozrite sa na toto!" víťazoslávne vyhlásil Fred.

Harry, Ron a Ginny sa prebudili späť do reality a zatvorili ústa. Okamžite sa pozreli na Hermionu.

Aj Draco sa na Hermionu pozrel a usmial sa.

Hermiona mohla odprisahať, že na chvíľu videla, ako sa Malfoy usmieva, ale tak rýchlo, ako sa ten úsmev objavil, tak zmizol z jeho tváre a bol nahradený úškrnom.

Och, doriti, myslím, že ma videla usmiať sa, zaklial Draco v duchu, keď okamžite nasadil úškrn.

Na Hermione nebolo ani stopy po dúhových vredoch, vôbec žiaden vred, bola normálna, bola vyliečená a mala znova dokonalú pokožku.

"Vidíte! VIDÍTE!" vzrušene povedal George, celý zostal citlivý a šťastný.

"Ach, preboha, ty si taká baba," povedal Draco Georgeovi.

George na neho vyplazil jazyk a ignoroval ho.

"A k tomu detinská," potichu povedala Hermiona Dracovi s úsmevom.

Draco nevedel, čo robiť, či súhlasiť, či opätovať úsmev, čokoľvek. Rozhodol sa len uškrnúť a znova sa pozrieť na dvojčatá.

"A je vyliečená!" veselo povedal Fred a Ginny šťastne objala Harryho.

Draco pustil Hermionu a ustúpil o kúsok spiatky.

Zrazu úsmevy na tvárach všetkých zmizli.

"Ojoj, ľudkovia!" vykríkol nešťastne Fred.

"Je to späť!" zapišťal George.

"Nieeee!" povedali súčasne Harry s Ronom a Draco sa pozrel na Hermionu.

 Skutočne, na celej pokožke mala znova mnohofarebné vredy.

"Došľaka," nahnevane povedal Fred. "Hej, Malfoy, posuň sa trochu bližšie k Hermione, na vzdialenosť paže alebo tak," náhlivo povedal.

"Na vzdialenosť paže? Na to je vôbec miera?" spýtal sa George svojho dvojčaťa.

"Och, panenka skákavá!" zúfala si Ginny.

Takže sa Draco posunul ešte bližšie k Hermione, ignoroval Weasleyovcov, ktorí nedokázali minútu vydržať, aby sa priateľským spôsobom nehádali.

Bol tak blízko, že ste medzi nimi mohli prestrčiť len dlaň.

"Čo som hovoril!" šťastne vykríkol Harry.

Vredy na Hermioninej tvári zmizli, stále mala tie na rukách a na nohách a Merlin vie kde ešte, ale všetky na tvári zmizli.

"Hmmmm," zrazu povedal George. "Zdá sa, že čím si bližšie, tým viac ju liečiš, minimálne musíš byť takto blízko k nej, aby to malo nejaké dobré výsledky," dokončil.

"Štuchni ju!" detinsky povedal Fred.

"Čože?!" prekvapene zareagoval Draco.

"No tak! Štuchni ju!" Fred začínal byť netrpezlivý. "Nech vidíme, čo sa stane."
Draco vražedne zazrel a potom štuchol Hermionu do pleca.

"Auuu!" zjajkla, ale bez ohľadu na to všetky jej vredy na paži zmizli.

"Tým je to jasné!" zborovo povedali dvojčatá. "Musíš s ňou byť v kontakte, aby boli lepšie výsledky!"

"Ach nie!!!" zrazu povedala Ginny. Všetci sa na ňu pozreli.

"Čo teraz, sestrička? Musíš nás večne prerušovať?!" sťažoval sa Fred.

"To znamená, že musia spolu spať? Myslím, dosť blízko, aby to malo na Hermionu nejaké účinky?" spýtala sa náhle.

Fred sa capol po hlave. "Správne!" povedal a prepleskol sa ešte raz.

"George, nemôžeme vyčarovať v Dracovej izbe ďalšiu posteľ pre Hermionu, ona musí spať v tej istej posteli!"

Draco bol prekvapený na úrovni, o ktorej ani nevedel, že existuje.

"Bŕŕ! Prečo musím byť ku nej tak blízko, aby som vyvolal účinky?!!!" zvolal v zúfalstve.

"Ach, radšej sa uisti, že nebudú žiadne techtle-mechtle!!!"