Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Nemám v tom velký zadok?

Kapitola 1. Iskerníčka

Nemám v tom velký zadok?
Vložené: Jimmi - 11.04. 2018 Téma: Nemám v tom velký zadok?
Jimmi nám napísal:
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.


Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/1/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

 Banner: náhodný obrázok z internetu

 

 

Vyhlásenie: Nevlastním nič zaujímavé okrem môjho prehnane čistého psa, hoci pochybujem, že to je zaujímavé.

 

AN. Drahí čitatelia. Skôr než začnem s týmto 'skvelým' príbehom, rada by som vám povedala, že táto prvá kapitola je niečo medzi 'rozprávačom' a... mnou (PP: bol tam Narrator, len pre istotu, či to nemá iný význam) Dostala som tento nápad, keď som sedela v aute s mamou a rozmýšľala nad všetkými tými fanfiction, kde sa zrazu Draco s Hermionou stali najkrajšími ľuďmi na svete. Nemám nič voči týmto – ehm, názorom. V skutočnosti medzi mojimi obľúbenými poviedkami je pár takých, kde naozaj vyzerajú inak, ale len rozmýšľam o tom aké... márnivé to v skutočnosti je. Každý z nás má v sebe nejakú krásu, či jej je len mrňavý kúsok alebo pekelne veľa, všetci sme nádherní svojim vlastným prirodzeným spôsobom.

Tak či tak, rozmýšľala som o tom v aute a napadlo mi, čo tak napísať príbeh, v ktorom by bolo jasné, že Hermiona s Dracom (nuž, minimálne Hermiona) nie sú nádhernými, ale sú... nuž, povedzme obyčajnými? Čo za zápletku by som asi tak mohla napísať, aby som ľudí prinútila pochopiť, že to, čo je vo vnútri, sa počíta? A potom ma to trklo... ako keby auto do niečoho narazilo.

Takže, toto je moja dnešná vykecávačka a dúfam, že si tento príbeh užijete. A pre tých, čo skutočne napísali nejakého Draca/Hermionu a zmenili ich na neobyčajne krásnych ľudí, prajem veľa šťastia v každom vašom diele, ale pre mňa bude Hermiona navždy vlasatá knihomoľka so zajačími zubami! Dobre, tak možno nie zajačími... Bohužiaľ, pokiaľ ide o Draca, obávam sa, že filmy mi vryli do mozgu názor, že Draco Malfoy je Tom Felton, takže jednoducho nemôžem povedať, že je Draco škaredý. Ale, určite nie je tou najnádhernejšou bytosťou na zemi, a nemá všetky tie nabité svaly, kvôli ktorým vyzerá ako bojovník Svetovej zápasníckej federácie - kapišto?

(Pre budúce odkazy - ospravedlňujem sa za OOC postavy - sú OOC len, aby zdôraznili môj názor, že krása je len povrchná záležitosť).

 

Kapitola 1. Iskerníčka*

(* česky by to bol ženský rod od pryskyřník)

 

 

Draco zívol a pretiahol sa vo svojej extra veľkej posteli s nebesami. Biela perina bola vyplnená prachovým perím a bola mimoriadne pohodlná a teplá. Závesy na štyroch stĺpikoch boli zelené, okolo každého stĺpika sa ovíjal drevený had s vyplazeným jazykom. Slnko svietilo dnu cez jeho jediné okno a prepožičiavalo miestnosti tajomné ranné svetlo. Už bola preč polovica leta a jemu bolo jasné, že zanedlho nastane čas vrátiť sa na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.

Dnes mal ísť na návštevu k svojmu strýkovi a tete - k Bellatrix a Rodolphusovi Lestrangeovým. Jeho otec s matkou mali očividne nejaké "záležitosti", ktorých sa museli zúčastniť. Draco nechápal, prečo sa namáhali klamať mu, vedel, že šli navštíviť úžasného lorda Voldemorta a že keď dokončí školu, mal by ich tiež nasledovať. Nevadilo mu byť smrťožrútom - na rovinu, bolo mu to srdečne ukradnuté. Bolo mu šuma-fuk, či lord Voldemort zomrie alebo nie, či Potter zomrie alebo nie, či Lucius a Narcissa Malfoyovi zomrú - necítil potrebu, aby mu na niekom záležalo. Rozhodne nemal rád žiadneho zo slizolinčanov, pretože sa večne zdalo, že sú z neho vydesení. A Pansy začínala byť stále viac a viac otravnejšia, a to ignoroval fakt, že bola tiež stále viac a viac škaredšia.

Vzdychol si a zliezol z postele. Vysoké stojace hodiny ukazovali pol deviatej, čo bolo na Draca poriadne neskoro - normálne vstával za svitania. Zívol a zbadal, ako na neho z rohu zízajú dve veľké modré oči.

"Pán Malfoy. Pane. Vaše oblečenie je pripravené. Sissy vám zbalila kufor a raňajky už máte dole, čakajú na vás, pane."

"Môžeš odísť, Sissy."

Draco sa dnes neobťažoval kopnúť si do nej. Nemal na to náladu, práve teraz nemal náladu na nič iné okrem sedenia a rozjímania. Desil sa toho ísť do domu svojej tety a strýka. Boli príšerne prísni a ak ste urobili čokoľvek zle, vyslúžili ste si trest, ktorý bol stokrát horší. To sa naučil, už keď bol malý.

Vtedy si robil žarty z hovoriacich stromov v záhrade a za trest ho premenili na strom. Na štrnásť dní! Kým sa vrátila jeho matka s otcom, aby ho vyzdvihli, bol extrémne podchladený a meravý z toho príšerného zážitku. Nechcel, aby sa tentoraz stalo niečo podobné.

Obliekol si nový habit, ktorý dostal na sedemnáste narodeniny (od Pansy) a zišiel jedným z mnohých schodísk, ktoré viedli na prízemie. V skutočnosti boli v celom dome sotva nejaké okná. Dracova izba bola jedna z mála, ktorá okno mala. Na dlhej chodbe boli len dve a slnečné svetlo prenikalo cez malé medzery. Draco osobne mal rád slnečné teplo, ale nikdy by nedovolil, aby sa o tom Lucius dozvedel. Potrestali by ho za to.

Zastal na medziposchodí a rozhodol sa, že bude lepšie, keď sa pred raňajkami umyje. Šiel do najbližšej kúpeľne a umyl sa, než si do dlane nabral poriadne veľkú hromadu "Zdokonaleného čarodejníckeho gélu na vlasy" a odborne si jediným pohybom uhladil svoje vlasy dozadu. Skontroloval, či mu žiaden vlas neodstáva, či nemá na oblečení čo i len fliačik špinky, ktorá mu mohla ujsť.

"Vyzeráš dobre, Draco, chlapče môj," pomyslel si a usmial sa na seba v magickom zrkadle. Zrkadlo sa na neho na oplátku zachichotalo.

"Musím priznať, ste najväčším fešákom zo všetkých majiteľov, ktoré som malo, mladý pane."

Draco sa uškrnul a vďačne kývol na zrkadlo, ktoré sa rozžiarilo na okrajoch dočervena. Premýšľal o všetkých tých nešťastných ľuďoch, ktorí neboli požehnaní jeho pekným výzorom.

"Ako Grangerová," pomyslel si. Jej vzhľad sa ani trochu nezlepšil (v každom prípade odvtedy, čo ju naposledy videl) - stále bola vpredu plochá, hoci sa už dali vidieť maličké kopčeky. Bola nízka a vlasy mala stále husté a neovládateľné. Pre neho bola tým najškaredším človekom, ktorého poznal - ale na druhej strane, nepoznal veľa škaredých dievčat. Bola dokonca škaredšia než tá malá Weasleyová a tá k tomu všetkému mala ešte aj pehy.

Vyšiel z kúpeľne a rýchlo vošiel do obrovskej jedálne - teta Bellatrix a strýko Rodolphus ho budú už čoskoro očakávať a on nechcel meškať.

Draco vyletel z kozuba a ocitol sa zoči-voči starému domovému škriatkovi. Odkašľal si a zvedavo sa rozhliadol, poriadne sa pri tom mračil. Miestnosť, do ktorej sa preletaxoval, bola malá, tmavá a ponurá – nehovoriac, že bola neskutočne zaprášená. Mal podozrenie, že sa nejaký úbožiak v rohu vyčúral - smrdelo tam absolútne príšerne a on pocítil naliehavé nutkanie zvracať.

"Nechajte Babroša vziať vám vaše veci, pán Malfoy, pane."

Malý domový škriatok (vhodne pomenovaný Babroš) náhlivo zobral jeho veci a utiekol preč. Draca prekvapila sila toho malého stvorenia a pomyslel si, že musí zistiť meno jeho cvičiteľa. 

"Nasledujte Babroša, pán Malfoy." Draco nechápal, prečo by mal, ale aj tak to urobil. Zaviedli ho do obrovskej izby, o ktorej sa domnieval, že bude na nasledujúce týždne jeho spálňou.

Bol tam stôl (preplnený pergamenmi a sviečkami, nespomínajúc zmes rôznofarebných bŕk) a obrovská knižnica, ktorá vyzerala, že by sa jej zišlo poriadne očistenie od prachu. Naľavo od neho boli ďalšie dvere, ktoré viedli do purpurovej kúpeľne plnej malých sviečok, ktoré voňali po levanduli. V obrovskom zrkadle po jeho lavici - ďalšie magické zrkadlo - a v kúpeľni! - mohol vidieť pomerne veľkú nádobu s gélom v prepychovej fialovej nádobke, na ktorej stálo: "Dracove; nechať na pokoji." Uškrnul sa nad štedrosťou svojej tety a strýka. O ktorých, keď hovoríme - kde sú?

"Babroš!" Zavolal, oči upriamené na nádobku s gélom, pred ktorou teraz stál. "Kde je moja teta Bellatrix?"

"Pane, odišli z domu dnes zavčas ráno a povedali Babrošovi, aby sa o vás postaral, kým sa nevrátia, pane."

Draco sa zamračil a zatváril sa rozhorčene. Domového škriatka to na smrť vydesilo, pretože Draco bol vysoký a bol asi päťkrát väčší ako on.

"Ja nepotrebujem, aby sa o mňa staralo! Mám SEDEMNÁSŤ! Som plnoletý čarodejník - ak ti smiem pripomenúť! Potrestaj sa - tamto sú nejaké ťažké knihy. Idem sa poprechádzať a ani sa NEOPOVAŽUJ sledovať ma, ty špinavý kus handry."

Draco v hneve opustil izbu - počul, ako Babroš kňučí, keď sa udieral obrovskou knihou v tvrdej väzbe, ktorá bola takmer väčšia ako on. Neznášal, keď sa k nemu všetci správali, ako keby bol nejaký dvanásťročný hlupák. Už bol plnoletý, mohol si robiť, čo sa mu zachcelo, a nemusel prepánakráľa počúvať nejakého starého domového škriatka, dokonca ani keď to prikázali jeho teta s ujom. Prečo vôbec musel počúvať ich?

Zbehol dole schodmi a vyletel von prednými dverami, ktoré za sebou s buchotom zatresol.

Draco si znova uhladil vlasy, keď ich vietor rozfúkal. Kráčal po pozemkoch, o ktorých vedel, že sú blízko vidieckeho sídla jeho tety a strýka. Bolo tam ticho a osamelo; bolo to všetkým, čím jeho vlastný život nebol. Páčilo sa mu tam - krížom cez pole tiekla veľká rieka, odrážali sa v nej všetky tie nádherné rastliny, ktoré rástli okolo nej. Nebol si istý, či v nej skutočne niečo žije, ale vyzerala veľmi pekne, keď sa na ňu díval, lesklo sa v nej slnečné svetlo a odrážalo svoju krásu do všetkého okolo seba.

Kvetiny sa hojdali vo vetre, rovnako ako tráva. Draco sa posadil na mäkkú trávu pri rieke a hľadel na blízky iskerník. Bol zatvorený a zdalo sa, že sa trasie. Draco premýšľal, čo sa dialo. Sledoval ho zblízka, keď sa triasol viac a viac...

"Brý dníček!!!"

Z iskerníka vyletela malá víla a zachichotala sa nad Dracovým zdeseným výrazom. Krídla mala rôznofarebné, jej miniatúrna ľudská postava bola pomerne chudá a vlasy mala zdvihnuté dohora s malou sponkou. Mala na sebe zelené šaty, na ktorých bol kvetinový vzor. Na nohách mala malé čižmižky a na nožteku posadené malé okuliare.

"Čo vás tak prekvapilo, pane?"

Draco prehltol a znova nadobudol svoj 'pokoj'. Vystrel sa a zhlboka sa nadýchol - nemohol uveriť, že sa ROZPRÁVA s vílou, s bytosťou, ktorá bola v porovnaní s ním absolútne bezvýznamná.

"Nuž, po prvé, si víla - víly nerozprávajú. Vydávajú vysoké zvuky, ktorým rozumejú len iné víly."

Víla sa zachichotala a vzhliadla k Dracovi svojimi veľkými smaragdovými očami. "Som víla, v poriadku, ja som len vááážne zvláštna víla! Som presným opakom väčšiny víl! To preto sa mi všetky ostatné víly vyhýbajú."

Draco nadvihol obočie. "Čo presne myslíš presným opakom väčšiny víl?"

"Väčšina víl je neúnosne márnivá, zatiaľ čo ja nie som! Zobudím sa takáto a idem späť takáto! Hoci sa často umývam, pretože inak smrdím a nikto nemá rád smradľavé víly! Je to nechutné. Tiež náš druh nedokáže rozprávať, ale ja som sa s touto schopnosťou narodila - čudné, ja viem! A máme mať slabú mágiu, ale ja mám takú silnú mágiu ako ktorýkoľvek čarodejník či čarodejnica tohto veku!"

Draco ukročil od malej víly a poriadne si ju obzrel. Toto všetko ho trochu vydesilo - tá víla bola veľmi pekná, ale zjavne jej na tom nezáležalo - čo považoval za najčudnejšie zo všetkého. Víla sa zasmiala a veselo mávla prútikom, z čoho okolo iskerníka, pri ktorom stála, začali poletovať červené iskry.

"Nevyzeraj tak vydesene! Héj, hlavu ti neodhryznem. Si na jedenie príliš veľký! A ako sa vôbec voláš? Ja sa volám Iskerníčka!"

"Draco."

"Vek?"

"Sedemnásť."

"Správne. Nuž, na človeka veľa nenahovoríš, však? Väčšina z nich je VÁŽNE ukecaná, po celý čas nedokážu zavrieť ústa!"

Draco neodpovedal, keď sa víla smiala viac a viac. Poletovala okolo v kruhoch, zanechávala za sebou cestičku červených iskier, ktoré jej stále vyletovali z prútika, než pristála na Dracovom pleci - priveľa k jeho mrzutosti. Nechcel, aby mu nejaká malá víla kričala do ucha. Pokúsil sa ju odraziť. Odletela tesne predtým, ako ju mohol zasiahnuť jeho prútik. Nadurdila sa a zamračila.

"Ani sa nezdáš byť veľmi milý! Ak sa nechceš so mnou rozprávať, tak to jednoducho povedz! Nemusíš ma rozpučiť, panenka skákavá... Mohla som sa zraniť! Ty vôbec nie si normálny človek."

Iskerníčka si vzdychla a letela znova k svojmu iskerníku. Zamračila sa, keď sledovala, ako si Draco znova uhladil vlasy a skontroloval sa vo vodnom odraze. Stále sa na seba pozeral, keď z vody niečo vyskočilo, kvôli čomu prekvapený uskočil dozadu. Iskerníčka si nemohla pomôcť, len sa na ňom neovládateľne smiala, rovnako ako tá 'vec', čo sa zjavila spod vodnej hladiny.

"Preboha, TOTO je čo?" ukázal hrubo Draco na tú 'vec'.

"To je, Draco, môj chlapče, vodná panna, ešte si žiadnu nevidel? Ak si v siedmom ročníku čarodejníckej školy, tak už by si ich mal poznať

"Áno, samozrejme, že som videl! Ale takúto škaredú ešte nie. Sotva rozoznám, že je to vodná panna, a to väčšina z tých, čo som už videl, bola naozaj škaredá."

Draco stále znechutene zízal na vodnú pannu, čo už mala slzy na krajíčku. Táto morská panna bola veľmi chudá a mala plochú hruď, zdalo sa, že dostala pár úderov do tváre a jej chvost bol jednoducho... dosť nepríjemný na pohľad. Celkovo vzato, vyzerala príšerne a Draco nechcel, aby ho niekedy videli v blízkosti tejto konkrétnej vodnej panny ... vôbec nikdy. Vodná panna zapišťala a ponorila sa späť do vody, spôsobila, že sa voda rozšplechla všade navôkol - dokonca na Dracov habit. Draco sa zaksichtil a pokúsil sa usušiť sám. Iskierníčka sa na neho zamračila a zakrútila svojim stále iskriacim prútikom.

"Ty, Draco Malfoy, si hanbou čarodejníckeho sveta! Ty hlupák, ty nehanebne nafúkaný ksicht!!! Ako môžeš byť taký márnivý a bezcitný? Je vzhľad jediné, na čom ti záleží?"

"Áno, a je v skutočnosti veľmi ľahké byť márnivý a bezcitný - skús to niekedy, som si istý, že to budeš milovať."

Iskerníčka pri tomto penila hnevom a mala pocit, že sa rozletí, ak niečo neurobí, totiž, ak mu nedá lekciu. Zhlboka sa nadýchla a zovrela svoj prútik.

"Dobre, ak to chceš takto, potom to takto dostaneš."

Draco zamračil. "Čo presne myslíš takto?"

"Naučím ťa cennú lekciu, drahý Draco."

"Lekciu? Čo za lekciu?"

"Použijem kúzlo, ktoré ma pred nedávnom naučila jedna roztomilá čarodejnica - kliatbu, ktorá vyprchá len, keď sa naučíš svoju lekciu, ale v tomto prípade si nemyslím, že sa to niekedy stane, hoci to stojí za pokus..."

"Čo za kliatbu? A čo za lekciu sa mám mimochodom naučiť?"

"Na to budeš musieť prísť sám, môj drahý chlapče. Takže, kde som skončila? Och, áno..."

"Počkaj, nič zlé som neurobil! Nechcem sa znova premeniť na strom!"

"Sklapni, a povedala som, že ťa premením na strom? Nie! Takže..."

"NIE! Odíď! Prišiel som sem len kvôli trochu pokoja a ticha! Nič viac!"

"Povedala som..."

"A ja som povedal..."

"Oh, u Merlinovej brady. CURVAINSILLIANO!"

A pri zmesi červeného svetla, iskier a prachu Draco zmizol z brehu jazera.

 

Poznámka(autorkina): Akýkoľvek humor, ktorý zazriete v tejto fanfiction, nie je zámerný, inak by bola zaradená v kategórii humor, tak ako je zaradená v romance.

PP: Trošku revidované 5.2.2019
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Kapitola 1. Iskerníčka Od: Jacomo - 13.04. 2018
Draco je ztělesněním znuděnosti a marnivost. A je mu šumafuk, kdyby mu umřeli rodiče? To navíc vypadá na těžkou pubertu. Takže lekce o tom, co je v životě důležité, uštědřená od samorostlé Ískerníčky (mimochodem úžasné slovo!) je přesně to, co potřebuje jako koza drbání. Na mě všechny autorčiny poznámky působí jako velká ironie, takže je budu brát s nadhledem. Uvidíme, kam příběh povede. A tvoje poznámky, Jimmi, jsou kořením povídky, takže prosím ponechat! Moc moc děkuju a těším se na další vývoj - především na to, co nám s Dracem víla vyvedla :-))

Re: Kapitola 1. Iskerníčka Od: luisakralickova - 12.04. 2018
Paráda, zatím Draco splňuje očekávání, mládenec na zabití, zaslouží si zvláštní zacházení. Uvidíme, co mu autorka nachystala. Díky a těším se na další nehumorný díl. Poznámky určitě ponechej.

Re: Kapitola 1. Iskerníčka Od: Sally - 12.04. 2018
No, nezačalo to tak katastrofálne, ako som sa v skutočnosti trochu bála :D Už si len počkať na čo ho víla premenila. Len prosím, nech si nevymenia identitu s Hermionou, prosím. Lebo to by som nedokázala brať bez humoru. Jimmi, som fakt zvedavá, čo si to pre nás nachystala :) Zatiaľ sa to číta dobre, preklad je superský, tak snáď to nepokazí autorka :D

Re: Kapitola 1. Iskerníčka Od: Elza (nepřihl.) - 12.04. 2018
Poznámky PP rozhodně nechávat. :) Pohádka, pardon, povídka vypadá fajn - a z těch skřítků mám dojem, jestli Bellatrix a Rudolfusovi něco neprovedli, že tam páni nejsou. :D

Re: Kapitola 1. Iskerníčka Od: margareta - 12.04. 2018
Jen pro úplnost: 1/ CO přesně znázorňují ty čtyři čárky kolem té růžové prdelky na banneru??? 2/ Obávám se, že o poznámce autorky, že krása je jen povrchní záležitost, by s ní lidi typu Quasimóda mohli úspěšně diskutovat. 3/ Klidný dům a Bellatrix není oxymoron. Když tam majitelka není, je tam fakt klidno a skřítci, jak vyplývá z popisu interiéru, mají těžké leháro. 4/ Mořská panna ve sladké vodě taky není nic zvláštního. Když jsou v ní schopní existovat žraloci, delfíni, lachtani atd., žádný problém. Ale ta Iskerníčka, ta se mi moc líbí!! Tak se mi zdá, že se budu prima bavit! Takže děkuji za uvedení povídky a těším se na pokračování, včetně tvých poznámek a přípodotků, milá Jimmi. Taky moc! Děkuji!

Re: Kapitola 1. Iskerníčka Od: Lupina - 12.04. 2018
No, na mě to rozhodně působí jako nadsázka. Vždyť Draco je tu dokonalým ztělesněném dnešního světa, kde se hledí jen na fyzický vzhled. A že si ho užívám, pitomce sebestředného :D Za mě poznámky nech, jako bys s námi mluvila :-) Jinak Draco je patrně perfektním produktem výchovy svých rodičů. Moc děkuji, pobavila jsem se. PS: To kouzlíčko bych ráda použila na pár lidí. Potřebuju půjčit hůlku!

Re: Kapitola 1. Iskerníčka Od: denice - 12.04. 2018
Draco je vážně zlatíčko! Jakási zlomyslná stránka mé povahy vůbec nechce, aby se nějak měnil :-D Souhlasím s tebou, že je to úlet, a dost povedený, takže autorčinu poznámku bych brala jako projev specifického humoru - prý není záměrný :-) Poznámkám v závorce se rozhodně nevyhýbej, dodávají příběhu další rozměr. Díky.

Prehľad článkov k tejto téme: