Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Láska, predsudky a tajné zámery

6. Poetická spravodlivosť, časť tretia

Láska, predsudky a tajné zámery
Vložené: Jimmi - 12.03. 2018 Téma: Láska, predsudky a tajné zámery
Jimmi nám napísal:

Hate, Prejudice and Secret Intentions

Pracovný názov: Láska, predsudky a tajné zámery

Originál:   http://www.harrypotterfanfiction.com/viewstory.php?psid=79866

Autor: moodwriter/Rebekka

Súhlas s prekladom:  autorka skončila, pre istotu napísaný odkaz v komentári

Preklad: Jimmi  

 Banner: Jimmi 

Žáner:  Mystery, romance, angst

Pairing:  Dramione

 


Kapitola pre margaretu




Zhrnutie:  Vášeň pod povrchom, trochu rozprávania a samozrejme, nedorozumenie. 

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

6. Poetická spravodlivosť, časť tretia

 

Zhrnutie človeka

Ľútosti by nám už viacej nebolo treba,

Kebyže neubližujeme nikomu okolo seba;

A žiadne milosrdenstvo by nemuselo byť

Kebyže vieme všetci rovnako šťastne žiť.

Ale vzájomný strach nám pokoj prináša,

Až pokiaľ silu nezíska láska sebecká;

Následne Krutosť slučku pospletá

A veľmi opatrne nástrahy porozkladá.  

               

Autor: William Blake (prvé dva verše)

 

Hermiona si tvrdo udrela hlavu o stenu Malfoyovej izby na Rokforte. Ten silný ťahavý pocit v jej bruchu prestal. Bola späť a vedľa nej sedel blonďavý chlapec, ktorý si škriabal hlavu.

Jej pravá ruka pevne zvierala jeho ľavú.

"Si v poriadku?" spýtala sa, pokúšala sa zazrieť jeho tvár.

"Nikdy mi nebolo lepšie." Uškrnul sa, otočil sa k nej tvárou. Pery mal popraskané a biele, a na tvári mal pekných pár krvavých škrabancov, ale inak vyzeral byť v poriadku.

Hermiona nemohla uveriť, ako dobre dokázal skrývať svoje city. Keby nevedela svoje, bola by si myslela, že sa bil s Krivonožkou, určite nič vážne. Ale nenechá ho, aby mu to prešlo, nie tentoraz. Niekto ho musel konfrontovať.

"Neviem, či si si to všimol, ale používaš dva spôsoby ako niečo zatajiť." Uprene sa na neho zadívala. "Buď sa zmeníš na násilného alebo začneš žartovať. Prečo je tomu tak?"

Jej slová roztrieštili jeho slabé zvládanie svojho rozdrveného sebaobrazu, spôsobili, že sa rozpadol, kúsok po kúsku. Nemal prostriedky bojovať v takomto druhu bitky, tak si len pritiahol kolená k hrudi v pokuse uchrániť posledné kúsky svojej mysle, ktoré boli stále pripojené. Teraz bola krutá, krutejšia než bol kedy on ku nej.

"Draco, prosím, povedz mi to. Čo sa stalo? Prečo si nechodil na vyučovanie?" prehovorila potichu, láskavosť prepletená v jej hlase.

Ale on ju nepočúval; v duchu si stále dokola opakoval: Laalaalaalaa... nepočujem ani slovo.

Priklonila sa bližšie a zašepkala mu do ucha: "Necítim k tebe nenávisť. Nebudem sa ti smiať. Budem len počúvať. Nikdy to nikomu nepoviem. Prosím, povedz mi to." Takmer dodala, že ich elixír asi zabije, ak sa nezmieri so svojimi vlastnými démonmi, ale nechcela, aby mal pocit, že chce zachrániť len samu seba. Už to viacej nebola pravda, chcela zachrániť aj jeho.

Draco otvoril oči a rýchlo sa na ňu pozrel, nebol si istý čo povedať. Mal pocit, že sa všetko v jeho vnútri rozpustilo, premenilo na tekutý strach. Bol troskou - ale ona ho možno dokáže dať do poriadku.

A potom sa stalo niečo čudné: cítil sa previnilo pri pomyslení, že ju využije.

Nechcel ju využiť; nechcel ju zaťažovať... dokonca ani ju, dokonca ani to špinavé stvorenie, ktorým bola. Ani ona si nezaslúžila jeho myšlienky.

"Nemôžem," nakoniec povedal, keď si priznal porážku.

"Ale ty si to už urobil; ja len potrebujem tvoje slová. Tvojej mysli nerozumiem. Potrebuješ moju pomoc, ty sám si ma o ňu požiadal. Ja ti môžem pomôcť. Prosím. Povedz mi to." Stále bola veľmi blízko, stále šepkala. Vyzerala silná, takmer divoká. Bola odhodlaná preniknúť za jeho bariéry.

Zdvihol ich spojené ruky, aby ich mohli vidieť obaja.

"Vieš, čo toto znamená? Rozumieš? Dovoľ nech ti to dokonale vyjasním. Nenávidím ťa. Ty nenávidíš mňa. Po tomto sa už nikdy neuvidíme. Nie som jedným z tvojich sprostých priateľov. Ja nie som prekliaty Harry Potter. Ja sa nedelím." Sklonil ich ruky a potom si pravou rukou uhladil vlasy. Takmer v tie slová sám uveril, takmer.

"Viem, že nie som tvojím priateľom, ale som jediná, kto tu je. Musíš hovoriť, inak ťa ten elixír zlomí."

"Ach, tak o tomto to všetko je. Bojíš sa, že toto nezvládnem a že ťa stiahnem so sebou. Aké od teba povrchné, pekná malá chrabromilčanka - a tiež veľmi statočné." Ústa sa mu zmenili na úškrn, ale jeho búrlivé oči ju obviňovali zo zrady. Tá beznádej v ňom sa stala takmer hmatateľnou.

"Už som povedala, že k tebe necítim nenávisť. V mojom svete to znamená, že v skutočnosti nechcem, aby sa ti niečo zlé stalo. Je to také náročné pochopiť? Chcem ti pomôcť," naliehala. Chcela po ňom, aby pochopil; potrebovala, aby pochopil.

Pohla sa bližšie k nemu, ani si nevšimla, ako nepohodlne sa kvôli tomu cítil. "Cítim v sebe elixír, snaží sa ma ovládnuť. Ale v tejto chvíli je stále pod mojou kontrolou a ja viem, čo cítim. Môžem a chcem ti pomôcť. Prosím, dovoľ mi to, než to bude úplne z nášho dosahu." Stisla mu ruku, čakala na jeho odpoveď.

"Mala by si ma..." prehovoril potichu, oprel si čelo o kolená. "...mala by si ma nenávidieť."

Nič nepovedala.

"Mala by si a ty to vieš. Ja nie som slušným človekom. Ja už viac nie som ničím." Nepohodlne sa pohol. "Moja matka odišla do Francúzska... pred ôsmimi dňami, myslím. Nečítala si Denného proroka?" Pozrel na ňu  a ona pokrútila hlavou; nemala čas na čítanie novín. Znova hľadel na podlahu. "No, aj tak sa mýlili... ja... vieš... toto nefunguje. Ty nemôžeš nič zmeniť."

Pokúsil sa postaviť, príliš neskoro si všimol, že na to nemá dosť síl, ani že nemá svoju slobodu; bola teraz jeho súčasťou. Znova klesol vedľa nej, príliš strápnený, aby sa na ňu vôbec pozrel. Toto bolo niečo, čo nedokázal zniesť; nikto ho nikdy takéhoto nevidel, nikto. Radšej by zomrel, než by jej dovolil vidieť ho takto.

Ďobla ho do pleca, tesne pod čiaru z atramentu, aby získala jeho pozornosť a keď sa na ňu pozrel, chytila jeho druhú ruku a slabúčko mu fúkla do dlane, po celý čas sa mu pozerala do očí.

"Prestaň. Ideš na to zle. Sústreď sa na fakty; pocity vyriešiš neskôr. Nie teraz, keď si pod vplyvom toho elixíru."

Jej činy ho šokovali, tak šokovali, že otváral a zatváral ústa, neschopný prehovoriť. Bola dobrá; mala by byť v Slizoline.

"Fakty, há? Skrátenú alebo dlhú verziu?"

"Čokoľvek je v pohode, pokiaľ mi to môžeš poskytnúť do bezpečnej úschovy. Budem tvojou mysľomisou."

Usmial sa na ňu, cítil sa vďačne a nie celkom vedel prečo.

"Moja matka prišla o rozum a spálila Malfoy manor. Je vo Francúzsku... v inštitúcii, kde sa starajú o čarodejnice a slávnych." Hovoril rýchlo, teraz, keď tie slová konečne vychádzali von. "Tiež som si začal spomínať na to, čo sa stalo minulé leto... Spomínam si na pár vecí... ale stále v mojej mysli existujú diery. A ty...ty si to najhoršie, pretože zo mňa robíš krvizradcu. Nepozeraj sa tak na mňa. Nechcem tvoju ľútosť. Nechc..."

"Ja ťa neľutujem... teda, samozrejme, ľutujem, ale ja... Čo tvoja matka urobila?"

"Spálila náš dom. Už nemám žiaden domov. Nemyslím si, že mám nejaké peniaze. Môj otec je preč, moja matka je v nejakej podivnej inštitúcii a myslím, že musím mať dvadsaťdva, aby som dostal rodinné peniaze." Pozrel sa na ňu cez poloprivreté viečka, cítil sa zahanbený svojou súčasnou situáciou, svojím nedostatkom postavenia.

"Ako môžeš myslieť na peniaze? Ako..." zarazila sa uprostred vety, kvôli výrazu v jeho tvári. Bolo ľahšie myslieť na peniaze než na vlastnú matku, takže sa spýtala: "Máš nejakých príbuzných, ktorí by ťa mohli vziať k sebe?"

Šibalsky sa uškrnul. "Myslím, že som dosť starý, aby som vedel žiť sám... ale môžem prísť na návštevu na Granger manor, ak na tom trváš."

"My nemáme..." Zaksichtila sa na neho. "Ako sa opovažuješ robiť si srandu z úbohého dievčaťa, ktoré sa ti snaží pomôcť? Ja tu pomáham tebe. Ty nevďačný darebák." Zasmiala sa, zisťovala, že je pomerne náročné nemať ho rada.

Zdvihol jej ruku k svojim ústam a fúkol jej do dlane, z čoho jej po chrbte prebehol mráz.

"Ďakujem ti," povedal, hlas mal hlboký a vážny.

Myšlienky jej uháňali tak rýchlo, že s nimi nedokázala udržať krok. Tento človek pred ňou nebol tým istým človekom, ktorého celé roky poznala. Nebol arogantný, nebol zlý, nebol ani zle vychovaný. Viac už nevedela, kto to je a ako na neho reagovať.

"To je v poriadku. Nemusíš mi ďakovať," povedala nakoniec, nechala ho držať ju za ruku, ako keby boli milenci. Nevedela prečo, ale ten konkrétny dotyk sa jej páčil.

Hermiona na neho chvíľu hľadela, dohadovala sa, či by mala položiť ďalšiu otázku, ktorá krúžila jej mysľou. Nevedela, či sa to hodí, ale rozhodla sa to aj tak skúsiť.

"Mám pár otázok, ktoré by som ti rada položila, ak to nevadí."

K jej sklamaniu jej pustil ruku a stočil pohľad na zem. Cítila, ako sa od nej odťahuje.

"Mrzí ma to. Nechcela som..."

Mávol na ňu rukou. "Len sa spýtaj."

Na chvíľu zaváhala, vedela, že vstupuje na nebezpečné územie. "Tvoj otec... nuž, udrel ťa niekedy?"

"To je čo za otázku?" Otočil sa tvárou k nej, hnev mu žiaril v očiach. "Samozrejme, že nie. Kto si myslíš, že sme? Nikdy na mňa nepoložil prst."

"Potom čo je toto?" Dotkla sa falošného temného znamenia na jeho pravej ruke. "Povedal si, že to urobil on."

"To je iné," zamrmlal do svojich kolien.

"Ako je to iné?" V skutočnosti začínala byť nahnevaná. Nenávidela Luciusa Malfoya. Bol bezcitný. Nemohol byť dobrým otcom. Ten obraz na nočnom stolíku klamal.

"Pretože to je jeho práca."

"Vypaľovať diery do svojho syna?"

Znova sa na ňu pozrel, jeho oči menili farbu, keď v nich zažiarili zmiešané emócie.

"Nie. Spraviť ma silnejším. Prinútiť ma prežiť."

"Tým, že do teba vypáli diery?" zopakovala.

"Ty tomu nerozumieš..."

"Samozrejme, že nerozumiem. Povedal si, že to urobil bez tvojho súhlasu." Pokúsila sa ovládnuť svoj hlas, ale začínala znieť veľmi podráždene.

"Aby si vedela, ja nie som veľmi dobrý syn," riekol vecne, ako keby neexistovala iná pravda na svete.

"Ani ja nie som dobrá dcéra. Nikdy nie som doma a keď som, nerobím nič iné, len čítam. Nemám mimo čarodejníckeho sveta priateľov a ani sa mi tam nepáči. Sotva im píšem. Ale môj otec by ma nikdy neoznačkoval ako kravu." Uvedomovala si, že zašla príliš ďaleko hneď, ako to povedala, ale nemohla to vziať späť.

Ostro sa nadýchol, cúval preč od nej. "Ako sa so mnou opovažuješ takto rozprávať? Nemáš žiadne právo. Si špinavá malá humusáčka. Srať na teba!"

"Ja som... Nemyslela som to tak. Prepáč. Vážne ma to mrzí. Poznáš ma a môj S.O.P.Ľ.O.Š; vždy sa pokúšam zachrániť utlačovaných." Pokúsila sa usmiať, ale úboho zlyhala. Nechcela stratiť to krehké spojenie, ktoré len pred chvíľou mali.

"Mňa sa nepokúšaj zachrániť," vyštekol.

"Nepokúsim. Sľubujem. Tak ma to mrzí." Odmlčala sa, snažila sa, aby sa znova na ňu pozrel. "Čo si tým teda myslel? Prečo to tvoj otec urobil?"

"Prečo to chceš vedieť?"

"Pretože ti nerozumiem. Nerozumiem, ako ho môžeš brániť. Ako môžeš robiť a hovoriť veci, čo robíš a hovoríš? Prečo sa chováš tak sladko a v ďalšiu minútu mi chceš odtrhnúť hlavu a hodiť ma hadom? Prečo?" Zase povedala príliš veľa. Srdce jej začalo búšiť tak rýchlo, že si myslela, že jej vyskočí z hrude. "Nerozumiem ti."

"Ani ja si nerozumiem. Prečo niečo robím? Neviem. Toto," ukázal na znamenie na svojej ruke, "je v skutočnosti dar. Alebo to si môj otec myslel. Pre mňa je to skôr ako otázka; kam idem? Ja nemám na výber ako máš ty. Nikdy som nemal na výber; všetko je pre mňa pripravené... alebo bolo... vážne už nič neviem..."

V tom presnom okamihu ho chcela pobozkať... čokoľvek okrem držania sa za ruky. Nutkanie dotknúť sa ho rástlo s každým nádychom. Cítila guču v hrdle a pokúsila sa ten pocit potlačiť. Čo sa s ňou dialo? Toto nebolo to, čím naozaj bola. Toto neboli skutočné pocity Hermiony Jean Grangerovej. Tým si bola istá.

"Ak ma chceš pochopiť, počúvaj toto," riekol. "Naučil som sa to, keď som mal asi sedem. Matka mi tú knihu priniesla." 

Ľútosti by nám už viacej nebolo treba,

Kebyže neubližujeme nikomu okolo seba;

A žiadne milosrdenstvo by nemuselo byť

Kebyže vieme všetci rovnako šťastne žiť.

Ale vzájomný strach nám pokoj prináša,

Až pokiaľ silu nezíska Láska sebecká;

Následne Krutosť slučku pospletá

A veľmi opatrne nástrahy porozkladá.

"Ty cituješ Williama Blaka?" Hermiona nemohla uveriť, čoho bola práve svedkom. "To nemyslíš vážne... Toto som práve nepočula. Ty? Ako?"

Tváril sa urazene. "Sklapla by si?" vyštekol. "Je to o živote, o nás. Keby neboli ľudia ako som ja, neboli by ľudia ako si ty. Je to o rovnováhe. Ja musím byť tým, kým som a ty musíš byť tým, kým si. Tak to funguje."

"A svoje názory si založil na básni, ktorú napísal mukel?" Hermiona bola taká šokovaná, že nevedela, či sa smiať alebo plakať.

"Nie! Samozrejme, že nie." Odmlčal sa. "Aby si vedela, nie si dobrý poslucháč. Si prekliato tvrdohlavá."

"Viem... mrzí ma to. Ron mi to stále hovorí. Ale vážne, mal si nejakých priateľov, keď si vyrastal?"

"Človek tu odhaľuje svoje najhlbšie tajomstvá a tá ženská sa mu stále posmieva. Čím som si to zaslúžil?" frflal.

"Narodil si sa." Lišiacky sa usmiala.

"Nemôžem uveriť, že skutočne vedieme tento rozhovor. Udrel som si hlavu, kým som kričal a škriabal a trhal si vlasy - všetko toto štýlovo, samozrejme."

Pobozkaj ho.

Ta myšlienka sa objavila odnikiaľ a vyviedla ju z rovnováhy.

"Ty zo všetkých ľudí by si mala oceniť dokonalé vysvetlenie na to, prečo som taký zlý a chcem zjesť muklovské bábätká," povedal so širokým úsmevom.

Pobozkaj ho.

"Ale teraz, keď o tom premýšľam, bolo to viac ako proroctvo než vysvetlenie. Som chudobný a nešťastný, existuje vzájomný strach, ktorý nás všetkých spája... možno si to tak dobre pamätám, pretože je to... ech, teraz bľabocem."

Ospravedlňujúco sa na ňu pozrel a potom na sekundu či dve prestal dýchať. Oči mala tmavohnedé, veľmi intenzívne a plné niečoho, čo vyzeralo ako túžba. Snažila sa ovládnuť svoje pocity, ale jasne prehrávala; trochu sa triasla a cítil, že mu zviera ruku silnejšie.

Pobozkaj ho.

Hlas mala zastretý, keď prehovorila. "Myslím, že mi elixír niečo robí. Ja...  musím odtiaľto vypadnúť."

Tiež musel nájsť vlastný hlas. "Nemôžeš. Prečo si na chvíľu nesadneš ku oknu?"

"Mám lepší nápad." Vytiahla ho na nohy a pohla sa do kúpeľne, Draco sa za ňou vliekol, stále sa cítil trochu slabý. Pustila sprchu a vkročila pod ňu, na oblečení jej nezáležalo. Zo studenej vody zapišťala, ale cítila sa oveľa lepšie. Už žiaden spaľujúci pocit pod kožou, jej myseľ na ňu nekričala, aby sa ho dotkla a určite nemala pocit, ako keby celú jej bytosť zaplavila čistá strieborná žiadostivosť.

On, naopak, sa cítil dosť rozrušene. Vlhké dievčatá, dokonca v habite, boli pomerne atraktívne.

Aj on vkročil do sprchy.

"Hej, čo robíš?" Vážne ho nechcela vo svojej blízkosti.

"Nie si jediná."

"Och..."

Stáli oproti sebe pod studenou sprchou, úporne sa snažili vzájomne sa ignorovať. So spojenými rukami to bolo náročné.

Všimla si, ako si zakaždým olizne peru, keď mu kvapka stečie po líci k ústam; špička jeho jazyka jej poskytovala predstavy, o ktorých ani nevedela, že existujú. Privádzal ju do šialenstva. Prečo tam len tak stál?

Pokusne sa končekmi prstov dotkla jeho pravej ruky. Hrala sa s jeho dlhými, udržiavanými prstami, dotýkala sa jeho nechtov, hladila ho po chrbte ruky. Nezastavil ju, ale ani nereagoval. Len jej dovolil dotýkať sa ho s nečitateľným výrazom v tvári.

Ukazovákom obkreslila krivky znamenia vypáleného do jeho kože. Voda všetko robila takým klzkým, takým ľahko hladiteľným a ona nedokázala odolať pokušeniu. Bola fascinovaná svojou smelosťou, potrebou preskúmať ho. Bolo to ako nekontrolovateľná mágia.

Každý dotyk spôsoboval, že sa prepadala hlbšie do toho pocitu, do tej zaplavujúcej zúfalej túžby. Oči sa jej zmenili na zasnený odtieň tmavej čokolády a telo sa jej triaslo očakávaním. Chcela, aby sa jej dotkol, viac než čokoľvek.

Obrátila oči k jeho, uprene ho sledovala, keď si pritiahla jeho ruku bližšie k srdcu. Urobila posledný krok medzi nimi dvoma a stála pri ňom tak blízko, že skutočne mohla počuť tlkot jeho srdca. Oprela sa viac, takmer sa dotkla jeho krku.

"Potrebujem, aby si sa ma dotkol," zašepkala, dychom hladila citlivú pokožku jeho krku a ucha.

Pozrel sa za ňu, perami sa takmer dotkol jej vlhkých vlasov, modlil sa, aby zmizla. Ona sa len postavila na špičky, vyžadovala si jeho pozornosť.

Keby neexistovalo to sprosté kúzlo, bol by ju okamžite na mieste pobozkal. Bol by ju prinútil kričať jeho meno. Bol by ju pritlačil o stenu. Bol by sa dotýkal jej nahej pokožky svojimi perami, lízal by ju, vychutnával si ju. Toto dráždenie. Chcel si tresknúť hlavu o stenu, že bol taký hlúpy. Mohol ju už mať - keby nebolo toho sprostého kúzla.

Bol taký vzrušený, že nedokázal rozumne uvažovať.

"Nedráždi ma, Grangerová," vydýchol jej do ucha.

"Nedráždim ťa. Bolí to. Niečo urob, prosím," prosila, triasla sa v jeho náručí. "Bolí to."

Ach bože, v jeho dosahu bola divoko vyzerajúca chrabromilská bohyňa sexu a on s tým nemohol nič urobiť. Nemohol uveriť, že sa toto dialo, že ho skutočne prosila o... čo? Urobiť ju?

"Nech by som ťa akokoľvek rád odniesol do tamtej matne osvetlenej spálne a mal s tebou vášnivý sex, nemyslím, že to v tejto chvíli pripadá do úvahy." Smutne sa usmial voči jej uchu a potom pritiahol obe ich ruky medzi nich. "Ale ak potrebuješ niečo, čo je v rozmedzí tohto kúzla, šťastný ti vyhoviem."

Chvíľu ho sledovala, zúrivý výraz v tvári. Potom ho vytlačila von zo sprchy, vrazila ho o umývadlo, odtiahla ich ruky z cesty a pobozkala ho.

Keď sa ich pery stretli, bol príliš šokovaný urobiť čokoľvek, než otvoriť ústa a pozvať ju dnu. Bozkávať ju bolo úžasné. Bola vlhká, bola studená a horúca súčasne a hýbala sa ako mačka.

Ten bozk bol samé zuby a jazyk, obaja bojovali o získanie kontroly. Prehĺbil bozk tým, že ju chytil vzadu za hlavu a pritiahol si ju ešte bližšie, naklonil jej tvár k sebe. Zovrel jej vlasy, prehlásil ju za svoj majetok. Bola božská; bola všetkým, čo si kedy predstavoval.

Jej ruky sa vplazili pod jeho habit, dotýkali sa nahej hrude, sledovali krivky svalov a kostí. Cítila tú potrebu byť k nemu ešte bližšie, dotknúť sa ho celou svojou bytosťou. Chcela z neho strhať oblečenie, ktoré ich oddeľovalo. Tá bolesť v nej neustúpi, až kým ho nebude cítiť blízko, bližšie, v sebe. Potrebovala ho.

Draco ledva popadal dych. Jej dotyk bol ako milión pierok, šteklil jeho pokožku. Nikdy niečo také necítil, nie s Pansy,  ani s nikým iným. Hermiona, knihomoľka sa ukázala nakoniec ako veľmi zaujímavá a náročná partnerka.

Usmial sa voči jej ústam a ona sa od neho odtiahla, aby zistila, čo je také vtipné.

Pritiahol si ju blízko a zašepkal jej do ucha: "Chcem ťa prinútiť kričať."

Triasla sa voči nemu, kolená oslabené túžbou.

"Chcem ťa ochutnať." Zahryzol jej do krku, nechal jazyk upokojiť stopy po zuboch. "Chcem ťa cítiť zvnútra." Otočil ju oproti umývadlu a zložil jednu jej nohu zo svojho pása, čím získal voľný prístup medzi jej nohy.

Jeden náraz voči nej a ona mu zaťala prsty do chrbta. Druhý a ona pohodila hlavou dozadu, nesúvislo zastonala. Vážne ho privádzala do šialenstva a on sa nedokázal prestať pohybovať, nedokázal sa zastaviť, aby nechcel viac.

Oblečenie ich zadúšalo, vlhké a spotené a obaja boli dychtiví zbaviť sa ho. Potiahla predok jeho habitu, odtrhla niekoľko gombíkov, vyvolala jeho ston. Ale čoskoro na to zabudol, keď ho pobozkala, jemne mu zahryzla do pery, oblízala krivku čeľuste, krku. Tá provokatérka.

Ruky presunula nižšie, dotkla sa jeho holého brucha, spôsobila, že sa nadychoval krátkymi povrchnými nádychmi. Prstami obkreslila lem jeho boxeriek z vnútornej strany, hladkala jeho bedrové kosti, kým tak robila.

"Hermiona," vydýchol, chytil ju za ruky a zatlačil ich za ňu. Oprel sa tak blízko, že sa jej dotýkal každým kúskom tela. "Zmocním sa ťa, ak neprestaneš." Usmial sa voči jej krku, keď vycítil, ako ňou prebehol náraz.

"Nevadí mi to," zašepkala mu do ucha. Bola stratená, kompletne podľahla svojimi pocitom, tým pocitom, ktoré on vytváral v jej vnútri. Horela, každá nervová bunka jej pokožky bola zladená s ním.

Ovládlo ho oslepujúce potešenie; bola voči nemu taká dokonalá. A on ju chcel práve nadvihnúť na umývadlo a rukami preskúmať jej nádherné telo, keď kúzlo začalo znova fungovať. Neviditeľná sila ho odtiahla pár centimetrov od nej, zastavila jeho ruky blízko jej pása. Pokúsil sa s tým bojovať, ale nemohol. Znova bola mimo jeho dosahu.

"Čo... čo tentoraz?" spýtala sa, hlas chrapľavý a roztrasený.

"Znova funguje, to sprosté kúzlo znova funguje," odpovedal, chytil ju za ruku. Nebol si istý ako bude oddeľovací elixír reagovať, ak po celý čas nebudú medzi sebou udržiavať kontakt.

Pocítil dôverne známu túžbu tresnúť si hlavu o stenu.

Pravdivosť situácie jej začala dochádzať a ona sa začínala cítiť veľmi, preveľmi v rozpakoch; tvár mala červenú a nedokázala sa mu pozrieť do očí. Len stále zízala na gombíky jeho habitu - čo asi nebol dobrý nápad, pretože stále bola viditeľná jeho bledá hruď. Myseľ si s ňou zahrávala, nútila ju vidieť jej vlastné ruky, ako sa dotýkajú tých svalov, kostí, tej nádhernej pokožky....

Och bože, och bože, och bože, och bože... Práve sa muchľovala s Dracom Prekliatym Malfoyom, budúcim smrťožrútom, nenávidiacim všetkých muklov, jej najstarším nepriateľom, chlapcom, ktorému v treťom ročníku strelila facku. Ach bože, ach bože... cítila sa tak trápne. Prečo to urobila? Prečo ju to kúzlo nezastavilo, aby neurobila takú obrovskú chybu? Mala byť predsa bystrá. Toto malo ukončiť dokonale príšerný vzťah medzi nimi dvoma, elixír a to prekliate kúzlo. Malo fungovať, ale teraz... nedokázala sa na neho ani pozrieť.

"Ak budeš naďalej takto dýchať, odpadneš," chladne poznamenal. Ani pre neho nebola táto situácia ľahká. Vedel, hlboko vo svojom vnútri to vždy vedel, že k nej niečo cíti, ale skutočne netušil, že ten pocit je tak príšerne silný.

Stále si dokázal spomenúť, kedy o nej po prvý raz uvažoval ako o človeku, prvý raz, keď ku nej niečo cítil. Tú noc Svetového poháru v metlobale. Varoval ju ohľadne smrťožrútov. Nechcel, aby jej ublížili, jednoducho nechcel. Odvtedy o tom nerozmýšľal, ale teraz sa mu to všetko vrátilo. Vtedy bol pod krídlami svojho tatka...  svojho otca, ale stále chcel, aby bola v bezpečí.

Aj ty chceš vo vzduchu ukazovať spodné gate?

Len drž tú svoju strapatú veľkú hlavu čo najnižšie, Grangerová.

Vtedy ju varoval.

Otočil sa, aby sa na ňu pozrel, keď mala plné ruky so sušením šiat a vlasov. Teraz vyzerala dokonale pokojne, len s náznakom rumenca na lícach. Nenávidela sa za to, čo urobila? Nenávidela ho ešte viac?

"Môžeme už ísť?" Pozrela sa na neho, ale zjavne ho nevidela. "Chcem ísť do po... Som unavená. Spať. Okamžite." Doširoka zazívala.

Draco vytiahol prútik a usušil si oblečenie a vlasy, narovnal habit a zahojil zranenia na tvári. Na tie škrabance zabudol a teraz sa bál, že mu ostanú jazvy. Díval sa na seba v zrkadle, snažil sa zistiť, či nezostali nejaké jazvy. Nechcel žiadnym spôsobom pripomínať prekliateho Harryho Pottera.

"Mohol by si byť menej márnivý?" spýtala sa, znela dosť znudene.

"Muži sa tiež musia starať o svoju pleť," odsekol, keď zamieril von z kúpeľne.

Chovali sa chladne, ale pod tým obaja vedeli, že bolo len otázkou času, kedy sa to stane znova. Mohli si usušiť oblečenie, zahojiť svoje rany a vyrovnať oblečenie, ale v žiadnom prípade nedokázali napraviť rozpálené emócie. Stalo sa medzi nimi niečo, čo sa nedalo zvrátiť.

Domový škriatok im nechal malý balíček v hnedom papieri a našťastie im to poskytlo dosť práce, inej než premýšľať o tom, čo sa práve stalo.

Balíček obsahoval jedlo a nápoje a Hermioninu rezervnú posteľ. Bolo to visuté lôžko, vyrobené z látky s obláčikmi. Vznášalo sa na úrovni jeho postele a bolo mäkšie než akákoľvek látka či matrac kedy mohol byť. Bola nadšená, že bude spať v takej úžasnej posteli.

Nechceli skúšať prezliekať sa do pyžama, ani si neumyli zuby. A jediné, čo si povedali, bolo "Dobrú noc", keď uľahli k spánku.

Ale bolo náročné zaspať. Kvôli ich spojeným rukám to bolo prakticky nemožné a tiež kvôli faktu, že ani jeden z nich nikdy nespal s nikým tak blízko.

Nemám ho rada, nemám ho rada, nemám ho rada.  Pokúsila sa ho odohnať zo svojej mysli, ale jeho ústa a ruky...  Musela sa snažiť viac.

Strnulo ležal na posteli, cítil sa dosť otrávene. Tá baba mu rozpálila krv a teraz sa chovala, ako keby sa nič nestalo. Chcel ju stiahnuť z toho komického lôžka a zaškrtiť ju, prinútiť ju priznať sa, že to bolo... báječné.... Chcel, aby...

Nechal palec, aby pohladil chrbát jej ruky a tesne predtým, ako zaspali, stisla mu ruku a pritiahla si ju trošku bližšie.

To dievča bude znamenať jeho koniec.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Kouzlo na odtrhnutí má své slabé chvilky, ve ktrý ch se Draco a Hermiona prostě nedokážou ovládnout a způsobí víc malérů, než kdyby ho nepoužili, neboje oba někam nasměrovává. Pro dnešek jim poetické chvilky skončili, ale zbývá ještě tolik času, než se odtrhnou a bude ještě příležitost otočit běh světa a zajistit si jiné životní vyhlídky, než to že Draco nemá žádnou rodinu, vlastně ani Hermiona. Děkuji za překlad, těším se na další osudy Hermiony a Draca a doufám, že to dobře dopadne.

Wow, nezvyknem čítať poviedky, ktoré nie sú preložené do konca (áno, som netrpezlivý človek :D), a už vôbec nezvyknem komentovať, ale táto poviedka je fakt super! Milujem poviedky, kde si títo dvaja odmietajú dovoliť pociťovať to, čo pociťujú a snažia sa proti tomu bojovať... o to viac je to napínavé, zaujímavé, zhave =) Budem netrpezlivo čakať ďalšie kapitolky, diky za preklad zaujímavej poviedky Jimmy =)
Takže sa našiel niekto ďalší, kto môže vybrať termín ďalšej kapitoly. Ďakujem veľmi pekne, za chvíľu si skontroluj SS.

Tedy, to byla jízda. Ani jsem nedokázala komentovat jednotlivé části, potřebovala jsem se dozvědět, že se jim nic nestane. Tohle je opravdu drsná magie (a myslím to kouzlo, které vykonali i ten elixír).Bylo mi tak líto malého Draca v domě v plamenech, ale zmátl mě tím, že ho nechce opustit, část nechce od Hermiony zachránit. A myslela jsem si, že už předtím k Hermioně něco cítil, jinak by nebyl tak rozrušený a nesnažil se ji tak moc nenávidět. Zdá se, že tahle povídka je z těch, kde mnohé střípky člověk uvidí až když si ji přečte celou a pak znovu. Úžasný výběr. Děkuji
Už som premýšľala, že kto bude vyberať termín ďalšej kapitoly :) Pošlem SS. Díky moc

Do těch kouzel zasahuje síla, o které zatím nevíme... Je to úžasné čtení, Jimmi, děkuji!

Napadá mě, že ty verše to všechno vysvětlují. Kouzlo, bránící Lásce sobecké, která je původcem všeho zlého. Strach ze zlého brání činit zlo a zajišťuje klid pro všechny. Nikdo se nebude týrat výčitkami, nikdo nebude nucen stát v opozici. Draco mluví o rovnováze mezi zlem a dobrem a sám sebe vidí na straně zla, protože tam byl dotlačen otcem. Hermiona už ale ví, že ona v opozici být nemusí, přinejmenším už ne k němu. To kouzlo je chytré. Dává jim před nos lákavé sousto a pak vždycky ucukne, jen aby tak zajistilo, že po něm příště chňapnou tím razantněji, dokud je nedonutí chytit a už nepustit. Ale to budou muset udělat oba najednou a ze společné vůle nejen svých těl, leč i duší. Dost mi to celé připomíná Gravidy, takže si ani teď nejsem jistá, jestli to nakonec nebude jinak! Moc děkuji a moc se těším na pokračování! Je to úžasné čtení!!

Tato povidka je plna klicek. Uplne mi unikl moment, kdy se Draco s Hermionou mohli zacit dotykat. Najednou tomu tak bylo a (abych byla zcela uprimna) ja jsem byla dalece tomu si stezovat. :-) Jsem rada, ze Draco pomalu prichazi k rozumu. S jeho sadistickym a nenavistnym ja jsem musela bojovat, ted uz mi ho zacina spis byt lito. Neco mi ovsem rika, ze neni vsem dnum konec a on me jeste parkrat negativne prekvapi. Moc diky, Jimmi. Tato povidka zpusobuje zavislost.
Práveže aj oni boli prekvapení. Za istých okolností to hraničiace kúzlo nefunguje, ako keby malo chybu, alebo nezviazalo úplne cudzích ľudí. Alebo ho párovacia mágia na chvíľu dokáže premôcť, ale nie som si istá, či sa to úplne vysvetlí. Len si spomínam, že sa nad tým bude čudovať aj Hermiona... Díky PS. To vaše plánovanie kapitol je moja forma poďakovania a spôsob ako si zabrániť, aby som vyhádzala naraz všetko čo mám. Takto som to nepustila ja, ale vy. Vy musíte zvážiť, či teraz všetko naraz a potom dlho čakať (kapitoly majú 12-16 strán) alebo to naťahovať. Ale ja nič, ja som už v tom nevinne.

A je to tu! Naberá to grády, nielen že už niečo viac vieme o Dracovej absencii (8 dní?), ale čo to kde tu ...no dobre, tak VO VEĽKEJ paráde aj tej muchlovačky. Joj decká, neviem si predstaviť ako budú vyzerať skutočné scény 18+. Díki za rýchlu dodávku, teším sa na pokračovanie :) Jimmi, díki, že odpisuješ na komenty :) ale momentálne ani neuvažujem nad originálom, vychutnávam si každú časť pekne s hudobným podmazom, pri originále nezachytím vždy všetky dobré myšlienky alebo náznaky a tu sa bojím, že mi niečo ujde.
Niežeby som ťa odrádzala, ale mne fakt kopec vecí ušlo. Dokonca kapitoly, čo som mala pripravené, upravujem, pretože až teraz mi dochádzajú niektoré súvislosti. Takže prekladám nahrubo dokedy to psychicky vydržím a potom to zas dávkovo vyčistím, takže bude môcť byť nášup. Som na 14 a skoro mi sánka spadla - ani pri opakovanom čítaní originálu som si to nevšimla. Už zvyšné kapitoly rátam na prstoch dvoch rúk :) Díky

Re: 6. Poetická spravodlivosť, časť tretia Od: luisakralickova - 12.03. 2018
Hm, bojují statečně a určitě jim to ještě dlouho vydrží. My chudáci čtenáři jsme napjatí jak kšandy, co z toho bude. Vážně by to chtělo vyhlásit čtenářské volno;) Díky Jimmi, že nás tak krásně rozmazluješ.
Už som poviedku odblokovala, ľudia, čo som chcela, už sa na ňu chytili :) Myslela som, že to dám, pretože som bola doma na PN, ale kvôli Afterimage to nešlo, muselo najprv skončiť, než som dokázala prekladať toto. Uľavilo sa mi, že sa to páči, resp. že sa to dá čítať. Pár podobných vecí - Komnatu - som už prekladala, takže som dúfala, že sa to prijme, ale toto je niečo iné. Ešte netušíte, čo vás čaká... ja to práve prekladám a začína mi to robiť problémy. No ale včera som dala 12 strán a na zostávajúce kapitoly mi už stačia prsty oboch rúk. Ako som písala denice vyššie, po tomto asi siahnem po niečom, čo sa nikomu okrem mne nepáčilo. Totálne OOC ale pohladilo ma na duši. Lenže opäť je tú tá dilema ako na začiatku tohto prekladu - chcem to vôbec dať von? Díky za podporu

Před chvílí jsem jásala, že mám ke čtení ještě jednu kapitolu, a už je zase konec. Celá povídka je taková matoucí, jednotlivé kapitoly asi líp pochopím, až si je jednou přečtu všechny na jeden zátah. Chudák Draco, a taky ubohá Narcisa, takhle skončit, možná by jí bylo líp, kdyby zemřela. Dracovi, ať chce nebo nechce, nakonec nezůstal nikdo kromě Hermiony. To pro něj musí být opravdu strašné. Ale myslím, že ledy se už trochu pohnuly... Díky.
Povedala by som, že je ešte priskoro. Neviem, dostala som sa ďalej (14), myslela som, že som za, a nie, ešte bude zle... Začína si to mne vyberať svoju daň. Tak ako som kedysi v decembri chcela, aby si Draco trpel, aby si to vyžral, teraz s tým začínam mať problém. Potrebujem strelenú dramionku ako soľ. Normálne zvažujem, že nakoniec preložím mrazíka - aj keď sa to nikomu inému (ani tebe) nepáčilo, aj keď to umeleckú hodnotu nemá žiadnu. To je posledná, ktorá ma prenasleduje z časov dávno minulých... Díky

Konečně trochu lidská kapitola:-))) žádná bitka, hlavně vášeň. To budou dlouhé dva dny a zdá se že kouzlo hranic nefunguje pořád, to by se přece nemohli tak otlapkávat nebo jo? Jimmi, ty si nás navnadila a jak. děkuju
Práveže to hraničné kúzlo, ako keby bolo občas pokazané. Viem, že sa nad tým bude zamýšľať aj Hermiona, ale nie som si istá, či dospela k nejakému záveru. Buď je párovacia mágia prisilná alebo keď ho robili, neboli celkom úprimní. Keď si uvedomíš, že na nich pôsobia 4 silné mágie: - párovacia, oddeľovací elixír, to ochranné kúzlo či amulet, a hraničné kúzlo. Niečo sa môže pokaziť. Ono ako keby za určitých okolností vypadne, ale fakt neviem prečo. Je v tvojich silách to čakanie zmeniť :) stačí napísať do shoutboxu. Hahaha, aspoň viete, ako sa často cítim ja.

Páni, celé se to dost zaplétá, nemůžu se dočkat pokračování! Skvělá povídka :) Děkuji za překlad :)

Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

Chvilkama nevím, kdo to má náročnější, Draco s Hermionou, nebo my čtenáři..... Děkuji za skvělý překlad.

Wow :-) Děkuji za překlad a úžasnou rychlost přidávání kapitol :-)

Prehľad článkov k tejto téme:

Rebekka: ( Jimmi )05.04. 201822. Epilóg
Rebekka: ( Jimmi )03.04. 201821. Syn Hada, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )31.03. 201820. Syn Hada, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201819. Boj s nočnom morou, časť tretia
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201818. Boj s nočnou morou, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )23.03. 201817. Boj s nočnou morou, časť prvá
randomgenius: ( Jimmi )23.03. 201816. Stávať sa hrdinom
Rebekka: ( Jimmi )22.03. 201815. Svetlo v temnote
Rebekka: ( Jimmi )22.03. 201814. Dracova najhoršia spomienka
Rebekka: ( Jimmi )20.03. 201813. Rovnováha
Rebekka: ( Jimmi )19.03. 201812. Zopakovanie histórie
Rebekka: ( Jimmi )18.03. 201811. Trhač duše, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )17.03. 201810. Trhač duše, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )16.03. 20189. Problémy s dôverou
Rebekka: ( Jimmi )15.03. 20188. Strážcovia Modrej izby
Rebekka: ( Jimmi )14.03. 20187. Spojení
Rebekka: ( Jimmi )12.03. 20186. Poetická spravodlivosť, časť tretia
Rebekka: ( Jimmi )12.03. 20185. Poetická spravodlivosť, časť druhá
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20184. Poetická spravodlivosť, časť prvá
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20183. Každodenná rutina
Rebekka: ( Jimmi )11.03. 20182. Farba magika
Rebekka: ( Jimmi )10.03. 20181. Mierová zmluva
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.03. 2018Úvod k poviedke