Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Čo ukrýva svet

Časť 1

Čo ukrýva svet
Vložené: Jimmi - 02.03. 2018 Téma: Čo ukrýva svet
Jimmi nám napísal:

Afterimage

Pracovný názov: Čo ukrýva svet

Originál: nie je voľne dostupný

 

Preklad v ruštine:

http://www.hogwartsnet.ru/mfanf/printfic.php?l=0&fid=22949 

 

Autor: gravidy

Preklad: Jimmi

Beta: ruský preklad 

Banner:  Jimmi

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

"Ale láska slepá je, a ten kto miluje, 

nevidí, čo za hlúposti stvára." 

~William Shakespeare

****

Rokfortská stredná škola čarodejnícka už existuje tisíce rokov. A pravdepodobne bude stáť ďalších tisíc. Či dokonca ešte ďalších tisíc.

Draco Malfoy to nedokázal pochopiť.

Sedemnásť rokov je ničím vo svete, kde sa za menej než sto rokov zmenili konské povozy na družice a mrakodrapy. Ale pre Draca sa do sedemnástich rokov zmestil celý jeho život, celý jeho malý vesmír. Svet pre neho takýto býval vždy. Bolo náročné predstaviť si, že pred jeho narodením vôbec nejaký svet existoval, tobôž celé tisíce rokov predtým.

Nemennosť je jednou z najväčších ilúzii života.

Zlaté trio zmizlo z Rokfortu víkend pred Halloweenom.

O mesiac a päť dní neskôr zmiznú aj Draco Malfoy, Vincent Crabbe a Gregory Goyle.

O šesť mesiacov neskôr, na konci mája, bude Rokfort úplne prázdny.

Keby sa Draca niekto spýtal, tvrdil by, že si nevšimol, kedy Potter, Grangerová a Weasley spoločne zmizli a nevrátili sa. Bola to predsa veľká škola a on bol zaneprázdneným človekom.

Pri raňajkách hľadel na hlučných chrabromilčanov natlačených k sebe a mal podivný pocit, že by tam medzi nimi malo byť prázdne miesto – pre tú trojicu, ktorá tu nebola.

V triede nikto neposkakoval na stoličke, nenaťahoval ruku tak vysoko, ako keby sa pokúšal dotknúť stropu.

Snape skontroloval dochádzku a tie tri mená preskočil.

Dracova myseľ sa stále vracala k striebornému odznaku v jeho vrecku. Zovrel vrecko v ruke, aby sa uistil, že tam ten odznak stále je.

S nezaujatým znechutením sledoval, keď chrabromilský tím začal hru voči Bystrohlavu a on malého blonďavého stíhača nespoznával. Otočil sa, opustil metlobalové ihrisko a zamieril späť na hrad. Povzbudzujúci dav zanechal za sebou.

Boli preč. A nevrátili sa.

Draca to nahnevalo.

Po škole sa celé dva týždne nekontrolovateľne šírili rôzne domnienky. Spočiatku sa k nim radostne pridal, urážlivo hypotetizoval, že sa zranili pri jednom z Potterových hlúpych hrdinských kúskov alebo že ich vylúčili zo školy – z tej istej príčiny. Dokonca začal fámu, že ich zajal Temný pán a všetkých naraz zlikvidoval.

Bolo potešujúce byť svedkom paniky, ktorú to medzi mladšími študentmi spôsobilo.

Nanešťastie, tie fámy sa tak vymkli spod kontroly, že keď sa konečne vydal hľadať pravdu, bola nevyprostiteľne zamotaná do vražednej zmesi klebiet a špekulácii a divokých príbehov. Ak tam vôbec nejaká pravda bola.

Po elixíroch zahnal do kúta Longbottoma – Grabbe a Goyle mu stáli za chrbtom - sotil chlapca do chladnej steny žalárov a oprel mu prútik o hruď.

"Kde sú?"

Neville bol vyšší a ťažší, ale súčasne mu chýbala sila vôle. Vychádzala z neho slabá kyslá vôňa prísad do elixírov. Rozomleté listy žihľavy.

Longbottom prehltol a navlhčil si pery, oči sa mu znepokojene rozšírili, keď striedavo hľadel na Crabba a Goyla. Určite by dokázal jedného z nich zložiť, keby sa pokúsil, ale napriek svojej váhe a svalom, ktoré nadobudol, stále sa zdal byť vyrobený zo želatíny.

"Neviem. Naozaj neviem. Len sa zbalili a rozlúčili sa."

Aspoň sa nespýtal, o kom Draco rozpráva.

"Kedy sa vrátia?"

Neville sa prikrčil. "Ne-neviem..."

Chrabromilčania si tú chvíľu vybrali, aby prejavili svoje hrdinstvo.

"Malfoy, pusti ho."

Draco nahnevane potočil hlavu. Thomas, Brownová a hŕstka ďalších tam stála s vytiahnutými prútikmi. Draco si odfrkol, odtiahol prútik a spola odstrčil, spola odhodil Longbottoma smerom k jeho priateľom. Ten sa potkol, Thomas ho zachytil a vyrovnal.

"Berieš svoju fenu na prechádzku, Thomas? Počkať, prepáč. Vy ste levy. Takže berieš na prechádzku svoju levicu?" Draco znova namieril svoj prútik na naježený zástup chrabromilčanov. "Kde sú?"  

Dean sa zamračil, ale potom sa uškrnul.

"Tam, kde ich nedostaneš."

Draco prižmúril oči. Čo toto dopekla malo znamenať?

"Kedy sa vrátia?" vyštekol, zo zvyku sa rukou pohrával so strieborným odznakom vo vrecku.   

"Nikdy," odsekla  Brownová a Draco pocítil slabý šok. "Takže povedz oteckovi, že je zbytočné, aby si nás špehoval. Nikto z nás ti nemôže nič povedať."

"No ešte to tak," vynašiel sa Draco. "Chrabromilčania nie sú známi svojím rozumom, ale svojou schopnosťou byť používaní ako ľudské štíty. Longbottom sa hodí presne na toto."

Neville sa začervenal a Draco sa duchom neprítomný vydal preč. Crabbe s Goylom si vymenili zmätené pohľady a nasledovali ho.

Takže to znamenalo, že boli nadobro preč.

Boľavo ho bodlo – buď od zúrivosti alebo od naprostého poníženia. 

Vykĺzli mu...

Ale ako mohli takto odísť? Takto sa to nemalo udiať. Ako sa opovážili zmiznúť bez slova, bez hádky či slušnosti dať mu vedieť, že od neho utekajú? To by aspoň bolo prijateľné.

Ako sa opovažujú len tak odkráčať?

Ako keby on bol ničím.

"U Merlina, čo máš dofaka za problém?" zajačal podráždene Goyle o dva dni neskôr, keď trojica vošla do spální a odhodil batoh. Blaise Zabini vzhliadol z postele, kde sa rozvaľoval a čítal knihu. Zamračil sa, keď si všimol, že Draco zjavne nie je vo svojej koži. Elegantne sa z postele odvalil, aby sa vyvliekol z izby.

Draco schytil to prvé, čo mu prišlo pod ruku, rozmáchol sa a hodil to na odchádzajúceho spolužiaka. Zasiahlo to stenu ani nie desať centimetrov od cieľa a rozbilo sa na kúsočky. Zabini zatresol dvere.

"Prudérna mrcha!" zakričal za ním Draco.

"Draco!" zreval Goyle a blondiak sa trochu vyplašil. "Už mi dochádza trpezlivosť! Čo sa dopekla deje?"

"Stále si naštvaný kvôli Potterovi?" spýtal sa potichu Crabbe, keď sa posadil na svoju posteľ. Draco s Goylom sa odmlčali. "Myslel som, že budeš vo vytržení. Škola je teraz tvoja, nie?"

"Komu na tejto škole záleží?" prskal Draco. "Potter sa dostal preč. Stopercentne sa pred niečím skrýva." Podráždene sa prechádzal, poťahoval si rukou vlasy. "Kurva! Keby som to bol vedel! Mohli sme ich vtedy zastaviť!"

"Stále to nechápem." Goyle frustrovane pokrútil hlavou. "Je preč. Kto sa stará? Len si to uži."

"NIE!" švihol Draco rukou nabok v násilnom pohybe. "Nie. Nechápeš to? Potter bol môj! Plánoval som to celú večnosť." Znechutene si vzdychol. "Ja som ho mal poraziť – za všetky tie urážky, ktoré mi uštedril. Dokonca som sa snažil presvedčiť otca, aby na konci roka naplánoval útok na školu, vieš? Skončiť vo veľkom štýle.  Chcel som sa ho vtedy zmocniť."

Pri jeho spôsobe uvažovania boli vždy prepojení. Meno ‚Draco Malfoy‘ bolo spojené s menom ‚Harry Potter‘ rovnako neúprosne ako mená ‚Ron Weasley‘ a ‚Hermiona Grangerová‘.

Takto sa mu to páčilo.

Bol Potterovým úhlavným nepriateľom, jeho nemezis, temná slizolinská strana Harryho hrdinskej chrabromilskej mince. Človekom, ktorému sa podarí poraziť Chlapca Ktorý prežil. Bolo to ako osud. Hoci Pansy to nazývala velikášstvom.

Draco tam chcel byť – na samom konci, pri poslednej bitke. Chcel sa stretnúť s nimi troma ako rovnocenný, v čestnom súboji, a chcel im, konečne, ukázať, že ho tak ľahko nezložia. Že je rovnako dobrý ako oni. NIE! Že je LEPŠÍ ako oni.

Kedysi sedával v noci hore a predstavoval si to, schúlený pod mäkkými prikrývkami – chudý, bledý a rozpoltený rozhorčením a hnevom kvôli napuchnutému monoklu, ktorý bol výsledkom jeho stretu s Weasleyho päsťou, pretože predtým nazval tú humusáčku kurvou.

Bola to kurva. Po raňajkách pobozkala na ústa oboch – aj Pottera, aj Weasleyho.  Bozk ako okvetný lístok ľahučký dotyk pier, ktorý mohol byť nevinný až na to, že na Dracových lícach vyvolal šokovaný a nepríjemný rumenec. Prstami prehrabnúť vlasy, skĺznuť jazykom po celej spodnej pere.  Zdalo sa, že im je úplne jedno, že ich videl.

To vtedy, keď to sledoval s neveriacim znechutením, pocítil prvý záchvev poplachu.  Prvé slabé vzrušenie, ktoré mu napovedalo, že niečo nie je v poriadku.

O týždeň neskôr stál na vonkajšej stene hradu pod poryvom pichľavého vetra otočený tvárou ku Grangerovej. V ruke držal lacného, ošúchaného plyšového medveďa -  s očkami z gombíkov a vypchávkou, ktorá už začala vypadávať cez švy – a mával ním vo vzduchu, hrozil, že vyhodí ten drahocenný darček od Weasleyho do jazera, ak Grangerová neodovzdá svoj odznak hlavnej prefektky.

Čakal so zle skrývaným očakávaním, kedy sa v jej tvári odrazí vnútorný boj. Vedel, že to pre ňu bola takmer nemožná voľba. Ten odznak, symbol všetkého, pre čo kedy pracovala, alebo ten medvedík, prvý darček od jej frajera. Čakal, kedy agónia z jej rozhodnutia zaplní jej oči slzami a čakal, kedy začne kričať a preklínať ho za to, že ju núti vybrať si.

Najprv nepochopil, čo sa deje. Zdvihla ruky k svojej hrudi, opatrne si ten odznak odopla a hodila mu ho pod nohy, ako keď niekto odhodí mincu, takmer s pohŕdaním. Stál tam zmrazený zmätením, snažil sa prísť na to, čo práve urobila  a prečo (Prečo? Prečo? Prečo?). Jeho oči sa upriamili na storočia starý, strieborný odznak, ktorý mu ležal pri nohách ako odpad na chodníku, videl na ňom každé písmenko (Hlavná prefektka) a všimol si každý škrabanec a priehlbinu.

„Teraz mi daj toho medveďa.“

Hlas mala vyrovnaný, pokojný a plný víťazstva. Prebralo ho to z otupenia a takmer minútu a pol hlúpo koktal než zúrivosť, ktorá bublala v hlbine jeho mysle nakoniec nepremohla šok. Potom zahodil toho prekliateho medveďa tak ďaleko do jazera, ako mohol a kričal na ňu každé hnusné slovo, ktoré jeho zmätený mozog dokázal vymyslieť.

Utopiť toho medveďa v jazere stálo už len za to vidieť tú hrôzu v jej tvári, keď sa potápal a stálo to za tú tvrdú facku. Stálo to za každé jedno z prekliatí, ktoré nasledovalo, a tiež aj za Weasleyho odstreľovacie kúzlo, ktoré prišlo neskôr a zdemolovalo jeho úplne novú metlu.

Ten odznak si nechal – bola to slabá útecha. A občas rozmýšľal o tom, že jej ponúkne možnosť získať ho od neho naspäť, ale bál sa, že to odmietne.

„Potter patrí Temnému pánovi,“ hlbokomyseľne sa vložil Crabbe.

„Nie ak ho dostanem prvý!“ vykríkol urazene Draco.

Crabbe si odfrkol. „Dobre, ale ja to smrťožrútom vysvetľovať nebudem.“

„Vážne si myslíš, že im záleží na tom, kto ho dostane, pokiaľ bude mŕtvy?“ spýtal sa nevzrušene Goyle.

Crabbe sa zamračil. „Nebudem sa srať do ich vecí, dobre? Odmietam to.“

„Draco, ak si tak vážne chcel Pottera, prečo si sa ho v piatom ročníku nezabil?“ protestoval Goyle. „Zbavil by si sa tela a prešlo by ti to. Zvalili by to na Umbridgeovú alebo kentaurov alebo stovku iných vecí.“

Draco sa odmlčal. Mohol jednoducho povedať, že vtedy nedokázal použiť neodpustiteľnú kliatbu. Ale existoval viac než jeden spôsob ako zodrať Pottera z kože.

V piatom ročníku by mu to možno bolo bývalo prešlo, ale bolo príliš zábavné demonštrovať pred Potterom svoju moc. Dokonca si na chvíľu pomyslel, že by on a Zlaté trio mohli vedľa seba existovať, pokiaľ by mal on nad nimi absolútnu moc. Vtedy nechcel, aby bol Potter mŕtvy. Želať si to začal neskôr, keď jeho otec skončil v Azkabane, hoci tam bol len krátko.

Goyle nesúhlasne zavrčal, keď Draco neodpovedal.

 „Choď sa spýtať Snapa. Možno on vie, čo sa deje.“

Draco sa nad tým zamyslel a prikývol. Crabbe sa viditeľne nechcel pohnúť, ale nakoniec zavrčal a postavil sa.

Snape bol pre Draca vždy niečo ako enigma.

Majster Elixírov vôbec neskrýval, že nenávidí Pottera, že favorizuje Slizolin pred ostatnými fakultami a že zo všetkých slizolinčanov špeciálne zaobchádza s Dracom. No v skutočnosti jeho protežovanie nestálo za to, za čo by malo, rovnako ako nenávisť k Potterovi. Snape toleroval Dracove prehrešky len po určitú hranicu, čo sa mladík naučil veľmi tvrdým spôsobom.

Za profesora hovorili jeho činy.

Draco nedokázal prísť na to, či sa Snape snaží udržať vesmír v rovnováhe svojím vlastným šialeným spôsobom alebo či sa jednoducho snaží ochrániť svoje vlastné záujmy, nech boli akékoľvek. Alebo či to bol krajne zatrpknutý a iracionálny človek. Inak sa nedal nijako vysvetliť Snapov občas sebaobetavý postoj k ochrane Pottera. Samozrejme, vždy, keď ich prichytil v súboji, Snape zakaždým držal stranu Dracovi,  ale neušiel mu takmer podvedomý spôsob, akým sa Snape postavil medzi Dracov prútik a Pottera.

Či skôr ušlo mu to, až kým na to nepoukázal Zabini. Pri pomyslení na druhého chlapca sa zamračil.

Sprostý, zasraný Zabini.

Nakoniec sa Draco rozhodol, že v prvom rade nie je Snape smrťožrútom. A nie je učiteľom. Predovšetkým je to človek, ktorý sleduje svoje záujmy a podivné ideály, ktoré stále mal.

Draco ho tak trochu obdivoval.

Majster elixírov práve opravoval nejaké papiere, keď trojica bez zaklopania vkĺzla do jeho kabinetu, čo nebolo dovolené každému.  Pozrel sa na nich, niečo si zamrmlal pod nosom a potom sa vrátil k svojim papierom.

“Čo máte?” vyštekol.

Z takého privítania sa Crabbe s Goylom posadili štýlom, ako keby ich niekto podkopol. Draco ignoroval slabosť v kolenách a pevne zatvoril dvere, čím bez slov naznačil, že sa rozhovor bude týkať chúlostivej témy. Snape ani nezažmurkal.

Vrhol na miestnosť zvukotesné kúzlo, vzpriamene sa posadil, bubnoval od elixírov zafarbeným prstami po stole, keď hľadel na trojicu s prižmúrenými očami.

Draco premýšľal na tým, ako ich vidí Snape.

“S čím ste prišli?”

“Chcel som hovoriť o Potterovi, pane.” Draco sa posadil do kresla medzi Crabbom a Goylom.

Snape sa zamračil a Draco si nebol istý, či to bolo preto, že sa nechcel baviť o Potterovi alebo preto, že mu bolo nepríjemné počuť takéto priezvisko.

“Myslel som si, že máš na starosti lepšie veci, Draco.”

“Považujem svoju odplatu Potterovi za vec cti, pane,” strnulo odpovedal Draco.

“Vážne?” odfrkol si smrťožrút, očami kalkulujúco prešiel medzi Crabbom a Goylom. “Akú urážku ti spôsobil tentoraz? Predbehol ťa na metle? Zamkol ťa v prázdnej učebni? Možno ti nadával?“ Za vytočenými perami za zablysli zuby.

Draco sa rozpakmi začervenal. „Potter dostal môjho otca do Azkabanu!“ precedil pomedzi zaťaté zuby. Potom sa začervenal ešte viac pri pohľade, ktorý mu venoval jeho profesor. „Je to záležitosť rodinnej cti!“ Bola to chabá výhovorka. Mesiac v Azkabane pred dvoma rokmi neznel ako dobrý dôvod pre celú túto pomstu.

„Chápem,“ potichu prehovoril Snape, keď sa pohľadom vpil do Draca. Zrazu sa vzpriamene posadil a jeho prenikavý pohľad sa uprel inam. Dracovi ovisli plecia. „Nuž, s ľútosťou ťa informujem, že Pottera odstránili z Rokfortu permanentne.“ Zjavne si vychutnával posledné slovo. „Rád by som povedal, že ho vylúčili a že som to spravil osobne, ale tá česť nepatrí mne. Riaditeľ sa rozhodol, že je príliš nebezpečné pre oboje, aj Pottera, aj Rokfort, keby tu ten chalan mal zostať.“

„A čo Weasley a Grangerová?“

„Obaja odišli s Potterom.“

„Viete, kde sú?“

„Naozaj neviem. Myslím, že ich poloha je pod kúzlom Fidelius.“

Draco sa zamyslene zamračil. „Hľadá Temný pán Pottera?“

„Som si istý, že je to na jeho zozname plánovaných úloh,“ zatiahol Snape s náznakom čierneho humoru, ale Draco si nebol istý, na kom sa smial.

„Takže...“ Draco si navlhčil pery a pozrel sa na Goyla, ktorý nadvihol obočie a potom pokrčil plecami. „Takže možno nabudúce, keď vás zavolajú preč, my traja sa k vám môžeme pridať.“

Crabbe sa ostro nadýchol.

Snape stuhol. „Čo si povedal?

Prehovoril rýchlo, chytil sa toho nápadu a pokračoval s ním. „Radi by sme sa k vám pripojili pri ďalšej hostine temných. Možno nám Temný pán dovolí, aby sme pre neho prenasledovali Pottera.“ Draco zovrel očakávajúco rúčky kresla, prosba v očiach.

Snape sa pomaly uvoľnil. „Môj drahý chlapče, tvoj otec by zúril, kebyže prijmem takéto rozhodnutie miesto neho,“ prehovoril láskyplne, takmer otcovsky. „Temný pán neberie školákov, Draco. Sú príliš mladí a neprežili by znamenie. A tu na Rokforte by ich priľahko odhalili.“ Vykrútil pery. „Obvykle kvôli tomu, ako sa predvádzajú na chodbách. Predstav si, chlapče, čo za pohromu by spôsobilo, keby detského smrťožrúta zajali medzi týmito stenami a vypočúvali. Nie, Temný pán nič také nedovolí.“

„Ale my sme plnoletí!“ prosil Draco. „Mohli by sme... mohli by sme opustiť Rokfort. Dopekla, asi by sme pod Temným pánom získali lepšie vzdelanie.“

„Temný pán nebude posedávať a učiť vás základy mágie,“ netrpezlivo ho prerušil Snape. „To je nemožné. Porozprávame sa, keď dokončíš školu.“

„Počúvate ma? Som ochotný opustiť Rokfort!“ 

„A čo dobrého by ti to prinieslo?“ hrubo sa na neho oboril Snape. „Čo má robiť Temný pán so sedemnásťročným nedoučencom tak povediac bez talentu? Ja mu napríklad ponúkam obrovskú skúsenosť v smrteľných elixíroch. Tvoj otec nesmierne bohatstvo a moc na ministerstve. Ale ty, úprimne, čo mu môžeš ponúknuť ty? Na čo ťa použiť?“

Verbálna facka zastavila jeho slová, prinútila ho odvrátiť pohľad.

Snape na neho zazeral, až kým Crabbe taktne nezakročil, aby prerušil nepríjemné ticho s otázkami o iných veciach, na ktoré Snape chladne odpovedal. Draco sedel mlčky, nepočúval.

„Čo teraz?“ spýtal sa Crabbe, keď sa vrátili do svojej spálne. Úzkostlivo si prezeral Draca a zlá nálada jeho priateľa ho znepokojovala.

„Môžeme počkať, až odmaturujeme,“ navrhol Goyle. „Už neostáva veľa, len niekoľko mesiacov. Oh, no tak, Draco,“ nahnevane zazúfal, keď obdržal od svojho priateľa zúrivý pohľad. „Môžeme pár mesiacov počkať. Potter nikam nezmizne.“

„Ja nepočkám!“ zareval Draco miesto odpovede. „Nedovolím im, aby ma opustili!“

Dvaja väčší chlapci stuhli a pozreli sa na neho, ako keby zošalel.

Draco vybuchol. „Nedovolím im, aby sa stali vojakmi a vojnovými hrdinami, kým my trčíme tu a hráme sa na malých školáčikov. To sú somariny!“

„Potom čo navrhuješ, aby sme urobili?“ Zdalo sa, že Goyle rezignoval pred Dracovou šialenosťou.

„O dva týždne bude výlet do Rokville. Porozprávam sa s kým treba, aby sme ho mohli stráviť na Malfoy Manore. Medzitým by sme mali skúsiť prísť na to, kde je Potter.“

Draco nasledujúce dva týždne strávil tým, že kontroloval Denného proroka, či sa nezmieni o zazretí Pottera a písal listy priateľom, ktorí už ukončili Rokfort. Crabbe s Goylom pomáhali, ale so značne menším nadšením. V piatok pred výletom do Rokville sa nedostali nikam a v sobotu ráno odišli z Rokville na Malfoy manor, z ktorého sa nemali vrátiť skôr ako v nedeľu o piatej večer.

Chalani si ledva stihli odložiť veci v Dracovej izbe, keď ich Draco prakticky odtiahol dole, aby navštívili jeho otca.

Na rozdiel od Draca, ktorý sa narodil na začiatku obdobia mieru, Lucius Malfoy bol súčasťou prvej generácie narodenej do vlády Temného pána. Spoznával smrťožrútsku ideológiu spolu s abecedou. Bol skutočným fanatikom.

Draco si toto uvedomoval a myslel si, že jeho otec bude nadšený, keď sa dopočuje o synových plánoch. Šokovalo ho, keď muž odložil svoj čaj s ostrým buchnutím a prezeral si Draca, ako keby chlapcovi narástla druhá hlava.

„Vy-vy chcete čo?“

„Crabbe, Goyle a ja sa chceme pripojiť k smrťožrútom. Myslím, že sme pripravení. Chceme ísť s tebou na ďalšiu hostinu temných.“

„Chápem,“ prehlásil nakoniec, chabo a potom ironicky dodal: „A aký bude tvoj príspevok k našej veci?“

Dracove líce sa rozpálili, ako keby ho spálilo slnko.

„Hovoril si so Severusom.“

„Spomenul váš rozhovor.“

„Ten bastard!“

Lucius sa zasmial. Nebol si istý, či rozumie celej tej záležitosti s rodičovstvom, nie vždy chápal, čo sa deje v duši jeho syna, ale jedno bolo isté – Draca mal rád.

„Prečo sa chceš stať smrťožrútom?“

„Chcem pomôcť Temnému pánovi zabiť Pottera! Chcem ho dostať spolu s jeho priateľmi!“

„To je všetko? A čo urobíš potom?“

Draco zažmurkal, skutočne to takto ďaleko nepremyslel. „Ehm...  Potom, čo ovládneme svet?“

Luciu si pošúchal čelo. „Hm. Zjavne máš dojem, že ten Potterov fagan je to jediné, čo stojí medzi nami a svetovou nadvládou.“

„Nuž, áno, a nie?“

Lucius si vzdychol. „Potter spôsobuje veľa problémov a ak nastane príležitosť, zabijeme ho, ale Draco, ten chlapec je sotva dôležitý.“

Draco vyvalil oči.

„Čo-čože? Ale ja som si myslel.... Nešiel vždy po ňom Temný pán?“

Lucius sa usmial. „Nie, chlapče.  Pravda je, že sa nám ten chalan ustavične pletie do cesty, ale jediný raz, kedy Temný pán z vlastnej vôle zapojil Pottera, bolo vtedy, keď z toho fagana bol úžitok. Keď potreboval Potterovu krv. A tak z väčšej časti ten chalan nestojí za pozornosť.“

„Ja... nerozumiem.“

„To vidno. Smrťožrúti neexistujú, aby zabili Pottera. Náš pán sa nemôže o neho starať menej, pokiaľ sa nám nepletie do cesty. To, čo robíme, Draco, je oveľa dôležitejšie: čistka spoločnosti, čistka našej vlády, čistka našich škôl. A poviem ti tajomstvo, je to desať percent sily, desať percent strachu a osemdesiat percent politiky.“ Lucius si oprel chrbát. „Politika je to, čo robím ja. To je to, na čo si vychovávaný. Malfoyovci sú gentlemani, Draco a pretože mám naozaj v úmysle, aby bol z teba mocný duelant, z mojej strany by bolo absolútne neprípustné, aby som ti dovolil dorásť do niečoho tak obyčajného a vulgárneho, ako sú obyčajní vojaci. Z toho dôvodu je tvoje vzdelanie také dôležité.“

„Hovoríš, že mi nedovolíš pripojiť sa?“

„Hovorím, že ak si skutočne oddaný našej veci, dokončíš školu a vezmeš stáž na ministerstve, ktorú som ti pripravil. Budeš sa učiť od tých najlepších, ako manévrovať po chúlostivých cestičkách politiky a len vtedy môžeš preukázať veľkú službu v mene našej veci.“

„Fajn. Áno. To je všetko dobré a v pohode. Ale neexistuje nejaký kompromis? Ja chcem Pottera, otče. Nechcem nič viac než ho zložiť!“

„Nechceš nič viac?“ Ten z ničoho nič hladký hlas prinútil Draca prikrčiť sa. „Povedz mi, chlapče, aký je náš cieľ?“

„...zbaviť svet muklov, správne?“ zamrmlal Draco.

„To sa ma pýtaš? A aký je tvoj vzťah k muklom a humusákom?“

„Pchá, je to odpad. Sú hanbou našej spoločnosti.“ Tentoraz s väčšou silou a skutočným znechutením.

Otec nepohol ani brvou.  „A čo s nimi chceš urobiť?“

„Zbaviť s ich, myslím. Je mi to ukradnuté,“ odmávol Draco otázku rukou.

„Presne,“ vyštekol Lucius. „Tebe je to ukradnuté.  Nemáš ani najmenšie pochopenie o našej veci a nevykazuješ vôbec žiadnu oddanosť. Tvoja ochota pripojiť sa je založená na detinskej rivalite a tvoje názory a presvedčenia sú prinajmenšom chybné. Keď dosiahneš svoju pomstu, stratíš motiváciu a budeš pre nás neužitočný.“

„To nie je pravda!“

„Tento rozhovor sa skončil, chlapče.“

Draco vyskočil na nohy. „Nemôžeš mi aspoň pomôcť nájsť ho?“

Na okamih si pomyslel, že zatlačil toho muža príliš. Lucius pootvoril ústa, ako keby chcel niečo povedať, no rozmyslel si to a nakoniec odpovedal : „Vypadni, Draco. Tvoja matka ťa chceš vidieť ešte pred večerou.“

Deprimovaný Draco odišiel preč, aby sa v záhradách spojil znova s Crabbeom a Goylom.

„Je absolútne nerozumný,“ penil. „Určite ma môže so zdrojmi, ktoré má k dispozícii, aspoň nasmerovať správnym smerom. Myslíte si, že by niektorému z vás dvoch dovolili pripojiť sa? Možno ak sa dnu dostane jeden z nás, môže sa o informácie podeliť s ostatnými.“

Crabbe pokrútil hlavou. „Bez Luciusovej podpory to ani nám naši otcovia nedovolia.“

„Nuž, sami sa dnu nedostaneme, potrebujeme nejakého člena, ktorý by sa za nás zaručil,“ povedal Goyle.

Crabbe sa zaksichtil. „A k tomu potrebujeme takého, ktorý bude ochotný ísť proti Luciusovi.“ Zarazil sa, keď ho náhle niečo napadlo a významne sa na Draca pozrel.

Draco sa zamračil. „Čo je?“

„A čo tvoja teta Bellatrix?“

Chlapci stíchli, keď  im to dochádzalo a potom sa všetci traja rozbehli nahor do Dracovej izby. Napísať odkaz trvalo len chvíľku a Draco ju odoslal so svojím výrom.

Sova sa vrátila pred západom slnka s pár narýchlo načmáranými pokynmi.  Chlapci si tesne po polnoci nasadili plášte a vykradli sa z domu v eufórii, že dostali odpoveď.  Draco si bol rozumne istý, že otec sa dozvie o ich nočnej prechádzke, ale dúfal, že to pripíše obyčajným pestvám mladistvých a nechá ich na pokoji.

Našli miesto stretnutia, malý porast stromov na okraji malfoyovských pozemkov a stáli tam dohadujúc sa šeptom a trasúci sa v chlade.

O hodinu neskôr na nich zaútočili.

Draco zjačal, keď ho schmatli zozadu a stočili dokola. Šľachovité ruky ho stisli za ramená, keď ho pritiahli bližšie, aby si ho prezrela postava odetá v čiernom. Kútikom oka zazrel, ako Goyle búši mäsitou päsťou do ďalšej postavy, ktorá sa úderu elegantne vyhla a vrazila kolenom chlapcovi do brucha. Goyle sa prehol, postava ho s chichotom zachytila a obaja zmizli. Tretia postava prišpendlila Crabbove ruky k jeho bokom. Chlapec zavrčal kliatbu,  než sa obaja odmiestnili.

Draco zajačal Crabbovo meno, ale ten zvuk prerušilo potiahnutie prenášadla. O okamih neskôr sa objavili a Draca sotili na zem. Zakopol a spadol, pristál na kope vedľa svojich dvoch zadychčaných priateľov.

Vyskočil a rýchlo sa rozhliadol, slabo osvetlená izba a tri mlčiace postavy, ktoré z nich nespustili oka. Bol viac než trochu vydesený. Nedokázal vidieť tváre svojich únoscov, ale rozhodol sa hrať na to, že to je Bella, pretože ak by nebola, boli v kaši.

„Dopekla teta!“ nakoniec zvolal, rozhodil rukami pri bokoch ako dieťa, ktoré má záchvat hnevu.

Bellatrix sa zachichotala a stiahla si kapucňu. Tí ďalší dvaja ju nasledovali, odhalili vychudnuté tváre a prenikavé pohľady Rudolphusa a Rabastana Lestrangeových.

„Doriti,“ začul Crabba zašepkať. Draco v duchu súhlasil. Trojica zostala kľačať, neopovážila sa pohnúť.

„Môj milučký synovček...“ priadla Bellatrix, mávajúc na neho prstom.

Kostnatá, s chudými rukami a nohami ako pavúk, obsadila kreslo u kozuba. Prezerala si ho so žiarivými očami. „Prekonala som celú túto cestu len, aby som ťa videla. Nemal by si mi poďakovať?“

Dracovi došla narážka.

„Ďakujem ti, teta, že si odpovedala na môj list,“ odrecitoval vážne.

Jej ostrý pohľad zjemnel. „Taký dooobrý chlapček,“ zatiahla cukrovým hlasom a uvoľnene sa oprela o chrbát kresla. „Teraz poď sem. Napísal si, že sa chceš pripojiť k Temnému pánovi. Porozprávaj o tom tetuške.“

Rudolphus cúvol, aby sa oprel o stôl, prútik stále v ruke. Draco sa pokúšal nespustiť zrak z neho a Rabastana, ktorý zaujal pozíciu oproti svojmu bratovi. Crabbe zízal na Draca so širokým očami a nehlasne naznačil ‘oh doriti’.

„Nuž,“ Draco si odkašľal a obzrel sa na Goyla, ktorý využil široký Crabbov chrbát, aby nenápadne vytiahol prútik.

„Crabbe, Goyle a ja sme plnoletí a napadlo nás, že sme pripravení ponúknuť naše služby Temnému pánovi. Naším najväčším želaním je slúžiť mu, chápeš?“ Draco to trocha preháňal, ale Bella len prikývla, aby pokračoval. „Najprv som sa obrátil na Severusa, potom na otca, ale obaja povedali, že to nedovolia.“

„Nedovolia to?“ Bellin hlas pleskol ako bič, tvár jej potemnela zúrivosťou.

Draco sa trochu napäl a opatrne uvažoval o svojich ďalších slovách. Nechcel vykresliť otca či Severusa ako zradcov, čo by bolo príliš ľahké. Bella by to veľmi ľahko vzala ako urážku  a pomstila by sa skôr, než by sa spýtala svojho pána.

„Myslia si, že ešte nie sme pripravení a zatiaľ čo súhlasím, že my traja nemáme ani takú cenu, aby sme čo i len bozkali nohy náš Lorda, chceme mu slúžiť najlepšie, ako vieme a  toto privilégium si zaslúžiť.“

Bella sa upokojila, naježené perie sa uvoľnilo. „Ako máš v pláne si ho zaslúžiť?“

Draco sa predklonil, oči rozžiarené. „Chcem zajať Harryho Pottera.“

Bella si zamyslene pohmkávala, ledabolo krútila prútikom a potom ho namierila na neho. „Crucio.“

Mal sotva pol sekundy, aby bol vydesený, než ho zasiahlo kúzlo a jediné, čo mohol urobiť, bolo kričať a kričať a kričať, zatiaľ čo sa dobiela rozpálená agónia hnala jeho vnútornými orgánmi a smažila mu mozog.

Skončilo to tak náhle, ako začalo a Draco sa našiel roztiahnutý na bruchu, v ústach chuť medi a tupý bzukot následného šoku mu kŕčovito trhal svalmi. Zažmurkal a pokúsil sa nevzlyknúť. V jeho zornom poli sa objavila teta.

„Si dobrý chlapec, môj malý synovec, a tete je ľúto, že ťa musela potrestať, ale prekročil si hranice,“ uškŕňala sa Bella. Klesla na koleno a poťapkala ho po vlasoch. Vtedy vzlykol, trochu sa strhol, keď sa snažil podoprieť na rukách. „Harry Potter je korisťou Temného pána. A potom je môj.“ Dlhými kostnatými prstami ho zovrela za vlasy.

„Áno, teta,“ zalapal po dychu. Chytili ho paže a Crabbe a Goyle mu pomohli posadiť sa. Odmietol sa pozrieť sa na nich, či na ten láskavý výraz v tvári svojej tety.

Bella vstala a Draco si náhlivo pretrel oči chrbtom ruky. Stále sa triasol.

„Takže ak sa vážne chcete pripojiť, myslím, že vám môžem vyhovieť. Ale najprv pre mňa musíte niečo urobiť.“

„Čo je to, pani Lestrangeová?“ spýtal sa Crabbe, keď sa stalo zjavným, že Draco nechce alebo nemôže odpovedať.

Bella sa nad tým oslovením mierne zamračila. „Lucius má pravdu. Ste príliš mladí. Dnes večer prijmete Temné znamenie a zajtra nás budete sprevádzať pri prepade. Veďte si dobre a my vás predstavíme Temnému pánovi. Veďte si zle a zabijem vás sama.“

Trojica sa ani nepohla, Draco sa pokúšal absorbovať trochu sily z tiel za sebou. Zažmurkal a uvedomil si, že Crabbe s Goylom na neho čakajú, či bude súhlasiť s podmienkami alebo nie. Pokúsil sa prinútiť svoj boľavý mozog, aby správne fungoval.

Znamenie? Prepad?

Keď povie áno, nebude cesty späť. Ale vycúva Bellatrix, kebyže povie nie? Zrazu bol skutočne vydesený. Vôbec sa nebál, keď toto všetko bolo len teóriou a s Cruciatom stále mu bzučiacim žilami sa zarazil.

„Čo...“ prehltol a pokúsil sa kontrolovať chrapľavý hlas. „Čo to bude za prepad?“

Bella pokrčila plecami. „To nie je dôležité. Jediné, čo vy traja budete musieť urobiť, je zabiť všetko, čo sa pohne. Viete použiť smrtiacu kliatbu, však?“

Crabbe sa napäl.

Teoreticky... pomyslel si Draco sucho, keď si navlhčil pery a prikývol.

Bol v pokušení všetko toto odvolať, povedať Belle, že má pravdu a že nie je pripravený. Nedalo sa ani predstaviť, čo by to znamenalo. Pravdepodobne by ho vážne zranila, ale stálo by to za to, aby bol znova späť a ukryl sa vo svojej posteli doma či na Rokforte.

„Draco?“ potichu ho vyzval Goyle. A... znel vzrušene. Draco sa ohromený na neho obzrel. Väčší chlapec dychtivo prikyvoval, súril ho, aby súhlasil. Pozrel sa na Crabba a našiel len široké, vydesené oči.

Draco si znova navlhčil pery.

Potter. Mysli na Pottera. Toto bola jediná možnosť, ako ho chytiť. Toto bola jediná možnosť...

Strieborný odznak v jeho vrecku mal váhu olova.

„Dobre,“ zašepkal Draco. „Prijmeme Temné znamenie. Pôjdeme na ten prepad.“

Bella zapišťala vzrušením – vysoký dievčenský zvuk, ktorý sa jej nehodil a vydesil Draca ešte väčšmi.

„Kto pôjde prvý?“ prehovoril Rodolphus a Draco sa zachvel. Otvoril ústa, ale rýchlo ich zavrel, bojujúc so želaním stiahnuť sa do seba. Keďže bol vodca, uvedomoval si, že je jeho povinnosťou ísť prvý. Ale vážne, prevážne to urobiť nechcel.

„Ja,“ ostro sa ozval Goyle, odhodlaný. „Ja chcem ísť prvý.“

Rabastan s Rudolphusom sa bez zaváhania presunuli za neho. Draco sa s pomocou Grabba odplazil obďaleč. Rudolphus vytiahol Goyla na nohy, chytil ho za ruku a jedným pohybom mu vyhrnul rukáv. Rabastan chytil chlapca za druhú ruku a vytočil mu ju za chrbát. Voľnou rukou ho chytil okolo krku, aby ho znehybnil.

„Uvoľni sa, chlapče,“ zasyčal Rabastan do Goylovho ucha.

Goyle sa pozrel na Draca s príliš širokými očami, konečne začínal byť nervózny.

„Môžeme vám dať znamenie sami,“ vysvetľovala Bella. „Len pár vyvolených Temným pánom má toto dovolené urobiť.“  Nadvihla si rukáv a ukázala kostnatú ruku s vráskami, ktoré nezodpovedali jej veku. „Sme s ním spojení. Naše ruky sú jeho rukou. Takže to bude rovnaké, ako keby vás označil sám. Možno ho dokonca cez to spojenie budete cítiť.“

Kostnatú ruku Bellatrix pripleskla Goylovi na predlaktie, špičkou prútika sa dotkla krivky medzi palcom a ukazovákom a chlapec vydal vydesený zvuk. Rabastan s Rudolphusom začali syčať šeptané slová a čoskoro sa k nim pripojila Bellatrix. Pod jej dlaňou sa zjavila zelená žiara a Goyle začal kričať.

Goyle bol tuhý chlapík. Bolo treba všetkých troch smrťožrútov, aby ho udržali. Dokonca aj vtedy sa takmer uvoľnil z Rabastanovho zovretia, takmer popadol Bellatrix, ale muž za ním pevnejšie zovrel ruku okolo  jeho krku a chlapcové výkriky sa zmenili na pridusené bublanie.

Crabbe vyskočil na nohy. „Prestaňte! Zadusíte ho!“

Mohol šetriť dychom. O chvíľu ho trojica pustila a Goyle sa zložil k zemi, schúlil sa do klbka, ruka ochranne pritlačená k hrudi, kým sa zvíjal.

Draco mal pocit, že sa sám dusí. S pohľadom na Bellu sa pohol k priateľovi, aby mu pomohol. Dospelí podivne mlčali.

„Ukáž mi to,“ zašepkal.

Goyle bolestivo zastonal.

„Ukáž mi to!“ nástojčivo zopakoval Draco.

Goyle sa trochu uvoľnil, aby mu ukázal roztrasenú ruku, svaly na predlaktí mu pulzovali. A tam, vypálené na bielej pokožke, bolo znamenie. Koža okolo neho bola napuchnutá a červená.

„Doriti,“ zašepkal Draco a prešiel cezeň prstom.

„Si na rade.“

„HEJ!“ Draca zdvihli na nohy a rýchlo znehybneli. Bezmocne bojoval, no prestal, keď sa mu okolo krku napla svalnatá ruka. Spanikárene sa pozrel na Bellu, ale tá sa len zhovievavo usmiala.

„Nech je na teba tetuška pyšná, synovček.“

Rukou sa dotkla jeho predlaktia a svet explodoval v zelenom svetle.


***

 

Komentár: Po tejto časti som nevedela, kam poviedku zaradiť. Tak Draco je smrťožrút, to nie je nič nové, ale spôsob ako k znameniu prišiel nový bol. Napriek Snapovi, otcovi... čo mala znamenať tá narážka na trio, zámerne ho provokujú? to sa mi nezdá. Že Lucius nechcel, aby sa syn stal smrťožrútom, bude dôležité. Snape hrá na obe strany, klasika. Je Draco zamilovaný do Hermiony alebo posadnutý Potterom? Plus je to Gravidy, na to netreba zabúdať. Takže nič nie je jasné  a ja si tu píšem komentár sama sebe. Asi tiež cvokovatiem. Dúfam, že sa preklad z rychlíka páčil, mal by byť správny (v ruštine to preložili podobne), len píšem ako mi to slina na jazyk prinesie. Je to poviedka je o pocitoch, takže štylizáciu nečakajte.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 29.08. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre


Re: Časť 1 Od: sisi - 18.05. 2018
Těch hochů je mi hrozně líto. Takto si zpackat život sotva se vylíhnou z puberty. Na prahu dospělosti, na začátku toho všeho, co má přijít udělali tak blbé rozhodnutí. Hodně k tomu hecovali, než se z výzvy "být smrtijedem," odhodlali ke kroku "stát se smrtijedem." Museli asi hodně věřit ve svou věc, ale jak Snaoe, tak Lucius a dokonce i Bell měli pravdu v tom, že Voldemortovi budou na nic, když nemají nějaké zvláštní schopnosti, nebo užší zaměření. Trochu nechápu to zelené světlo na konci, jak mají označit Draca, ale asi to bude příště vysvětleno, přece by Bell nezabila Draca namísto slíbeného cejchování. Děkuji za překlad, odpoledne přečtu další kapitoly.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Časť 1 Od: Lemurka - 12.03. 2018
Ten propastný rozdíl mezi dětskou "nenávisti", sebestřednou rivalitou a skutečným zlem. Tak nějak se museli cítit kluci co se přihlásili k nackum po pár stanování s hitlerjungen, vlezli do gangu nebo (v lepším,ale ne realistictejsim případě) šli dobrovolně k odvodu. Vystřízlivění bude drsné. Lucius vidí, jak by New order mohl být ustaven. Možná, že už mu je dokonce jasné, že Voldemort je stejně šílený jako Tetička. Líbí se mi, ze tu není tupý fanatik. Crabb a Goyle jsou skvělé napsaní, žádné dvě tupé gorily jako přez kopírák. Díky za preklaf, jsem zvědavá co bude dal.
Re: Časť 1 Od: Jimmi - 12.03. 2018
Ďakujem, skvelé popísané.

Re: Časť 1 Od: Siesina - 06.03. 2018
Fí-ha! Draco je totálně posedlý! Osobně mě překvapila míra inteligence Crabba a Goyla. Přijde mi, že ve většině povídek jsou vykresleni jen jako dva mamlasové, kteří pomalu ani neumí mluvit (pokud jsou tedy vůbec zmíněni). Ale tady se zdá, že hrají nějakou větší roli.
Re: Časť 1 Od: Jimmi - 06.03. 2018
Moc ďakujem za komentár, tí dvaja boli vážne dobre napísaní.

Re: Časť 1 Od: luisakralickova - 05.03. 2018
Tak, potrestaná naivita, to je trefné. Teď co s tím provede dál, kam ho to otočí? Díky Jimmi a další Gravidy klidně zvládneme;)
Re: Časť 1 Od: Jimmi - 05.03. 2018
Ja už ju mám preloženú, takže viem, že zvládneme :) Díky

Re: Časť 1 Od: Lupina - 04.03. 2018
Tak konečně jsem si mohla sednout k této povídce. Děti jsou z domu, ještě není večer, kdy už vypínám, tak jsem tu. Je to úžasný začátek. Vše podstatné bylo řečeno. Přijde mi, že Draco se tu chová jako Nebelvír. Nebo rozmazlené děcko. Něco chce a jde za tím. Nepomohlo vysvětlení Snapea ani Luciuse. a obzvlášť Luciusův postoj je víc než rozumný. Rozhodně je Dracova posedlost až mrazivá. Nenormální. Uvidíme, jaké bude trio. Draco zatím spíš dětinský. Hádám, že po označkování dospěje rychle. Hermionina volba může namenat, že ví, co je v životě důležité, anebo už věděla, že ve škole nezůstane. Ale je to Gravidy, všechno bude jinak :-) Navíc si už moc nepamatuju, cos nám povídala :-) Děkuji, úchvatné.

Re: Časť 1 Od: Gift - 03.03. 2018
Z takto posednuteho Draca jde vzdycky strach. Zvlast, kdyz je neskutecne zaslepeny. Clovek pak nikdy nevi, co za blbost zase udela. Bezhlave prijmuti znameni mluvi samo za sebe. Dekuji za tak rychlou prvni kapitolu. Rozjizdi se to rozhodne zajimave.
Re: Časť 1 Od: Jimmi - 03.03. 2018
Poviedka tento mesiac skončí, takže kapitoly pôjdu rýchlo. Tak by som chcela vedieť, ako gravidy plánovala dokončiť GOTL, ale už to nikdy nezistíme. Večná škoda. Díky

Re: Časť 1 Od: margareta - 02.03. 2018
Chudák Draco. Podvědomě cítí, že jeho trio tomu Zlatému nesahá ani po kotníky a tak se snaží je prostě dohnat. Ale dost se divím, že by se Bellatrix opovážila kluky označkovat, kdyby to předem neprobrala s Luciusem. Spíš bych tipla, že se spolu domluvili, aby je prohnala bolestí a ještě k smrti vystrašila tím, že je vezme na exkurzi a donutí sledovat vraždění v reálu. Počítají s tím, že se vyděšení a šokovaní mládenci velmi rádi zase vrátí do školy, přestanou se dospělým motat pod nohama a budou si radši procvičovat své smrtijedství na nevinných studentech Bradavic, kde je i tak budou brzdit profesoři. A osobně si myslím, že Draca to táhne k Hermioně a že na Harryho a Rona prostě žárlí. Byly to koneckonců její rty a vlasy, kterých se chtěl dotknout. Je to parádní čtení, mockrát děkuji, Jimmi!
Re: Časť 1 Od: Jimmi - 03.03. 2018
To označkovanie prekvapilo aj mňa, pravdepodobne chcela Luciusovi urobiť na truc, Lucius ho má fakt rád. Inak dobrý postreh :) Ďakujem PS. Zatiaľ bavilo prekladať, kríza myslím prišla pri 4. kapitole. Alebo tretej, fakt už neviem.

Re: Časť 1 Od: silrien - 02.03. 2018
Tedy, to je jízda. Proč chce Draco tak moc dostat Harryho. A bude důležitý Blaise, který vypadá, že si dost všímá. Každopádně Draca je mi v tuhle chvíli líto. Tohle vážně nedomyslel. Velmi děkuji
Re: Časť 1 Od: Jimmi - 03.03. 2018
Blaise už asi nie. Ale ten jeho postreh bol fakt dobrý, to si niekto mohol všimnúť aj v kánone. Asi ma na tejto poviedke fascinuje to, že opisuje všetko bez romantických príkras - v reálnom živote šliapneš vedľa a už sa to s tebou vezie. A čím viac to chceš napraviť, tým viac sa to kazí a kazí. Samozrejme, mám trojmesačnú pauzu od posledného prečítania, ale stále nachádzam náznaky medzi riadkami - gravidy je neskutočná, musela to mať premyslené od začiatku. Možno spoiler, ale radšej upozorňujem: tie Dracove plány na konci roka, rozdielne reakcie Grabba a Goyla. Medvedík. Odznak.

Re: Časť 1 Od: martik - 02.03. 2018
Perfektně jsem si to užila - začátek o historii Bradavic a porovnání s jedním lidským životem. Vykreslení Dracových nejasných pocitů, Dracův názor na Severuse, který si musel po Zabiniho upozornění poupravit, naprosto dokonalý rozhovor s ním a Luciuse, který už ví od Snapea a který sice stojí za Pánem zla, ale přesto chce chránit svého syna. A pak tu dětskou naivitu, že tetička Bella ho zasvětí a zároveň ochrání. A nakonec velmi bolestné prozření. Úžasné, je to opravdu bomba. Dokonalé. Díky, Jimmi
Re: Časť 1 Od: Jimmi - 03.03. 2018
Nádherné zhrnutie, ja som to včera dala tiež na jeden šup. A stále ma to fascinuje. Je mi ho ľúto. Môže si za to aj sám, ale práve na tejto poviedke sa mi páči, ako je všetko o akcii a reakcii, o príčine a následkoch. Dostávam chuť na ďalšiu gravidy, zastavte ma, kým mi zostalo trošku zdravého rozumu :)

Re: Časť 1 Od: denice - 02.03. 2018
Jimmi, ve svém komentáři jsi shrnula hlavní body, které mě napadaly při čtení. Dracova posedlost triem je spíš naprostou fascinací, musím přiznat, že mi ho bylo líto. Kvůli školním potyčkám a naprosto dětinské touze aspoň jednou vyhrát si takhle zpacká život. Kdyby jen poslouchal Severuse a otce! Luciusovi ráda věřím, že nechce syna mezi řadovými vraždícími Smrtijedy, tam by se myslím uplatnili spíš Crabbe a Goyle, ale chystá mu pěkné teplé místečko na ministerstvu. A Draco si dupne jako malý, napíše šílené tetičce a ta mu bez váhání vyhoví - pro větší moc a slávu Temného pána, o Draca a jeho souputníky jí vůbec nejde. Příliš pozdě mu došlo, že si zahrává, ukousl si větší kus, než je schopný zpracovat. A dospělí podivně mlčeli - nedokážu si představit, na co v tu chvíli mysleli. Jsem zvědavá, jestli bude hledat pomoc u otce a kmotra, nebo jestli se v tom bude plácat sám. Opravdu ho lituji. Jimmi, děkuji za fantastickou kapitolu.
Re: Časť 1 Od: Jimmi - 02.03. 2018
Ja som si to dnes dala znova, opravila jeden preklep, ale inak... uff. Kto túto poviedku kvôli úvodu vynechá, môže ľutovať. Ďakujem strašne moc za komentár.

Prehľad článkov k tejto téme:

( Jimmi )09.03. 2018Časť 5 - 2/2 Záver
Gravidy: ( Jimmi )08.03. 2018Časť 5 - 1/2
Gravidy: ( Jimmi )07.03. 2018Čast 4 - 2/2
Gravidy: ( Jimmi )06.03. 2018Čast 4 - 1/2
Gravidy: ( Jimmi )06.03. 2018Časť 3 - 2/2
Gravidy: ( Jimmi )05.03. 2018Časť 3 - 1/2
Gravidy: ( Jimmi )03.03. 2018Časť 2
Gravidy: ( Jimmi )02.03. 2018Časť 1
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )01.03. 2018Úvod k poviedke