Preklady fanfiction Harryho Pottera

Epilóg

Draco Malfoy poskakoval po Snapovej spálni a z veľkého kufra vyťahoval plejádu pestrofarebných odevov, ktoré kedysi patrili jeho otcovi. Severus hľadel do zrkadla, ktoré práve zastrašil, aby mlčalo, a snažil sa nenápadne odstrániť bielu mašličku, čo mu Draco uviazal na cop na zátylku. Keď zistil, že je pripevnená kúzlom, ktoré mu ju nedovolí rozviazať, zavrčal a otočil sa k posteli.

„To, že je na baby, ešte neznamená, že chcem vyzerať ako jedna z nich, ty prekliaty transvestita.“

„Len sa snažím oživiť ti šatník. Vždy vyzeráš, ako by si nosil smútok.“

„Možno ho aj nosím. Trúchlim, že som stratil posledné zvyšky svojej hrdosti, keď som ti dovolil, aby si ma na toto nahovoril.“

„Ak si dobre spomínam, nebolo to veľmi presvedčivé. Priznaj si, že sa jej chceš dostať do nohavičiek, odkedy si sa s ňou minulý rok oženil.“

„Musíš byť taký hrubý?“

„Brániš česť svojej dámy?“

„To ťažko.“

„Severus, keby si po tom rande netúžil, nikdy by si s ním nesúhlasil. Takže prestaň predstierať, že som ťa na to nahovoril a obleč si tú poondiatu košeľu.“

„Nič také si na seba nedám. Má... volány. Mal som dojem, že účelom schôdzky je, aby človek na svoju spoločníčku zapôsobil, nie aby ju pobavil svojím smiešnym odevom.“

„Táto košeľa nie je smiešna. Je elegantná. Bude taká očarená, že spadne z nôh. A tam ju chceš mať, nie? Na chrbte s nohami vo vzduchu, stonajúcu tvoje meno? Nikdy predtým nebola s poriadnym chlapom, sám si to povedal.“

„Možno mi malo hneď napadnúť, že celý tento nápad je absurdný.“

„Je to úžasný nápad. Ste jeden pre druhého stvorení.“

Severus si odfrkol a začal si od goliera rozopínať čiernu košeľu.

„Je to pravda. Nikdy v živote som nestretol tvrdohlavejšiu dvojicu. Na humusáčku má dosť guráže. Prepáč, na muklorodenú, chcel som povedať muklorodenú. Na dievča, ktoré ťa nezaujíma, ju rozhodne dosť ochraňuješ.“

„Ani nechcem premýšľať nad tým, čo si jej povedal, aby privolila stretnúť sa so mnou.“

„Jednoducho som ju presvedčil, že tvoja prívetivejšia stránka stojí za to, aby ti dala šancu. Môžeš ma viniť za to, že ma už prestali baviť tie vaše nekonečné slovné prestrelky? To sexuálne napätie ma ubíjalo. A tvoje zámienky pre vzájomné stretnutia boli dosť žalostné.“

„Nemám poňatia, o čom to hovoríš.“ Severus sa zamračil, keď ho Draco silno potiahol za volán na zápästí.

„Prosím ťa. Minulý mesiac si ju požiadal, aby ti pomohla pripraviť Hrejivý odvar. Mal by si ešte prácu, keby by si to nemohol urobiť? Čo ty na to?“

Zodvihol svetlofialové zamatové nohavice s nápisom „pastva pre oči“ z purpurových flitrov na zadnej strane.

„Tie patria Luciusovi?“

„Nie, tie sú moje. Napadlo mi, že by si si mohol vybrať niečo odvážne.“

„Mal by si vedieť, Draco,“ Severus hrozivo mávol prútikom a namieril ho na pohoršeného Malfoya, „že som pevne rozhodnutý prekliať ťa do bezvedomia, ak mi odporučíš ešte jednu z tých krikľavých handier. Dnes večer budem mať oblečené svoje nohavice.“

„Nechaj ma hádať, čierne? Len mi sľúb jedno. Nebuď sám sebou.“

„Čože?“

„Nebuď sám sebou. Severus Snape len všetko pokašle. Musíš byť kultivovaný a elegantný. Očar ju!“

„Je to feministka, Draco. Ak sa ju pokúsim očariť, celkom iste ma pošle do kelu.“

„Ale veď nie je záhradníčka?“

„To je rečnícky obrat. Muklovský.“

„Že sa večer chystáš pretiahnuť muklorodenú, ešte neznamená, že musíš rozprávať ako jeden z nich.“

„Ty jeden elitársky smrad!“

„A ty chlipný starý chlap, ktorý príde neskoro, ak si nezašnuruje tamtie topánky!“

* * * * *

Hermiona sledovala, ako jej Luna s Ginny češú vlasy a potlačila úsmev. Varovala ich, aby si s nimi nezačínali, ale odmietli ju počúvať. Rozhodne nemala v úmysle stráviť hodinu s fľašou vyrovnávacieho elixíru, aby ich skrotila.

„Už ste vy dve skončili?“

Obe položili kefy a odstúpili dozadu, aby posúdili výsledok svojej práce.

„Ehm, Hermiona,“ šepla Ginny, „myslím, že sme to asi zhoršili.“

„Nehovor.“ Hermiona opatrne stiahla kopu kudrliniek dozadu a zopla ich do drdola na zátylku.

„Vyzeráš ako knihovníčka,“ ozvala sa Luna, nakloniac hlavu.

„Áno, áno. Severus dobre vie, ako vyzerám v lepších dňoch.“

„Ale nechceš na neho urobiť dojem?“

„Ginny, s touto smiešnou schôdzkou som súhlasila len preto, aby som sa zbavila Malfoya.“

„Mmmhmm.“

„Čo to má znamenať?“

„No, v škole si ním bola vážne pobláznená.“

„To bolo pred rokmi!“

„Okej, Hermiona, všetky sme boli zabuchnuté do učiteľov.“

„Kto sa ti páčil, Luna?“ spýtala sa Ginny a zjedla jeden z čokoládových bonbónov, ktoré Hermione poslal Severus. Tá sa domnievala, že v skutočnosti prišli od Draca.

„Flitwick.“ Luna nachýlila hlavu k oknu, ako by práve povedala tú najzmysluplnejšiu vec na svete.

„Fuj, to je oveľa horšie než Snape!“

„Hm, ďakujem veľmi pekne!“

„Nie, Hermiona, nemyslela som to tak. Je to len... Flitwick? Vie o tom môj brat?“

„Pravdaže vie. Povedala som tu to, aby sa cítil lepšie. Bol dosť v rozpakoch kvôli tomu poblázneniu do Hoochovej.“

„Myslím, že je najvyšší čas odísť, kým úplne nestratím chuť do jedla. Ako vyzerám?“

Zatočila sa a dlhé saténové šaty sa jej zavlnili pod kolenami. Tesne jej obopínali driek a boky, padali vo voľných záhyboch cez hruď a uväzovali sa vzadu na krku.

„Rozkošne. Začínam žiarliť, Hermiona. Chýba mi randenie.“

„Ginny, veď s Harrym chodíte von v jednom kuse.“

„Mne vlastne nechýbajú samotné schôdzky, ale to napätie, motýle v bruchu a obavy, že poviem niečo špatne. Nuž, priznávam, že po tom, ako Harry v posledných šiestich mesiacoch sledoval moje postupne sa zväčšujúce strie, je všetka tajomná atmosféra fuč.“

„O to sa tu netreba báť. Je to len smiešne rande, aby sme zistili, čo sa stane. Som si úplne istá, že len tak z ničoho nič nepreskočí žiadna iskra . Veď sme so Severusom priatelia už vyše roka...“

„Ona to popiera,“ povedala Ginny s úškrnom Lune.

„Ty si smiešna.“

„A ty prídeš neskoro. Myslím, že to, čo som práve počula, bolo klopanie na dvere.“

* * * * *

„Vyzeráš pôvabne,“ povedal a snažil sa udržať pohľad nad jej krkom.

„Ďakujem.“ Zavrela sa sebou dvere a pretočila oči nad dvomi chichotajúcimi sa čarodejnicami, ktoré nechala vo vnútri. „Ty – si si stiahol vlasy dozadu?“

„Áno, nepáči sa ti no?“

„Nie... vlastne áno, vyzerá to pekne. Je to len nezvyčajné. Malfoyov nápad?“

„Ako si uhádla?“ Mierne sa uškrnul a ona mu opätovala úsmev. Vyšli z budovy do teplej noci.

„Je to smiešne, však? Zdá sa, že sú všetci odhodlaní poslať nás na toto oficiálne rande. Akoby mali právo starať sa do toho, čo robíme vo svojom voľnom čase!“

Prinajmenšom mali na túto absurdnú schôdzku rovnaký názor. „Čo navrhuješ?“

Na chvíľu sa zamyslela. „Čo by si chcel dnes večer robiť?“

Stuhol. To musel byť chyták. Nemohla pred ním stáť takto oblečená a pýtať sa, čo by chcel robiť, ak by to nebola nejaká pasca. Bola prefíkaná, to musel uznať. Hm, akú odpoveď očakávala? Možno túžila po romantickej prechádzke za mesačného svitu, aj keď si to nemyslel. No celkom isto mu nechcela pomáhať v laboratóriu, všakže?

„Severus.“

„Hmm?“

„Niečo som sa pýtala.“

„Som si toho vedomý.“

„Chystáš sa odpovedať?“

„Nie.“

„Prosím?“

„Povedal som nie.“

„A prečo nie?“

„Lebo to máš očividne premyslené a som si istý, že nech už zvolím akúkoľvek odpoveď, bude zlá.“

„Prečo?“

„Rozhodol som sa, že sa na tej tvojej psychologickej manipulácii nebudem podieľať.“

„Psychologickej manipulácii?“ Myslel to vážne? Bol to ten najabsurdnejší názor, s akým kedy prišiel! „Ako sa opovažuješ obviniť ma, že s tebou manipulujem! Nechcela som toto rande o nič viacej ako ty!“

„Tak prečo si súhlasila?“

„Nemám ani potuchy! Prečo si súhlasil ty?“

„Dúfal som, že ťa tá zamilovanosť prejde.“

„Zamilovanosť?“

„Áno, Hermiona, je nad slnko jasnejšie, že si mnou v poslednom čase posadnutá.“

„Ja? Posadnutá tebou? Zbláznil si sa! Ty si očividne ten, kto túži po mne! Hrejivý odvar, Severus? Ako keby si s ním skutočne potreboval pomôcť.“

„A ja mám azda veriť, že si vážne potrebovala pomoc so zoradením mien domácich škriatkov podľa abecedy?“

Hermiona sa pozrela z jednej strany na druhú a zahryzla si do pery. „Ľudia sa na nás pozerajú.“

„Nech sa pozerajú.“ Oči mu stále planuli hnevom.

„Ale civejú na nás muklovia.“

„Ach!“ Pohľad mu skĺzol nabok a uvidel skupinku zhrozených muklov, ktorá stála na chodníku a vypliešťala na nich oči.

Hermiona pristúpila bližšie. „Možno by sme mali ísť niekam, kde budeme mať viac súkromia.“ Po hádke sťažka dýchal a ona sa úporne snažila nenatiahnuť ruku a nepoložiť mu ju na hruď. „Tiež dnes večer vyzeráš pekne.“

Odkašľal si. „Môžeš za to poďakovať Dracovi.“ Prečo si predtým nevšimol, ako nádherne vonia? „Chcela si ísť niekam, kde budeme mať viac súkromia?“

Prikývla s drobným úsmevom. „Áno, myslím, že by sa mi to veľmi páčilo.“

* * * * *

Nepretržité klopanie na dvere vytiahlo Ginny Potterovú spod paplóna.

„Harry? Harry, budeš taký dobrý a pôjdeš tam, prosím?“

Jedinou reakciou na jej prosbu, bol zvuk striekajúcej vody dopadajúcej na obkladačky v kúpeľni.

„Sviniar!“ zahundrala si pod nos, zodvihla sa z postele a zababušila do dlhého županu. Prešuchtala sa cez obývačku, otvorila vchodové dvere a potlačila zívnutie.

„Malfoy?“

„Bré ránko, Weasleyová. Prišiel som si po výhru.“

„Akú výhru?“

„Z našej stávky. Nehovor mi, že si už zabudla.“

Oči sa jej rozšírili. „Nie! To nemohla urobiť. Nie na prvom rande!“

„Ale choď! Veď mali ročnú ľúbostnú predohru.“

„Ako to tak presne vieš, Malfoy?“

„Severus včera večer neprišiel domov. A ani Grangerová.“

„Možno existuje celkom opodstatnené vysvetlenie.“

„Zaplať, Weasleyová!“

„Fajn. Vydrž chvíľu.“

Otvorila vrchnú zásuvku na písacom stole a preškrtla správu napísanú na malom kúsku papiera.

„Uvedom si, že to, že ti dávam jeho adresu, ešte neznamená, že bude mať záujem.“

„Hej, hej, viem.“ Draco si vzal lístok a strčil ho do vrecka.

„Tak dobre. Už si spokojný?“

„Veľmi.“

„Zbohom, Draco.“

„Uvidíme sa, Weasleyová.“

Ginny zatvorila dvere a oprela si o ne hlavu. Charlie ju zabije. Mala už vedieť, že nemá veriť Hermioninej zdržanlivosti.

* * * * *

„Dáš si kávu?“

Hermiona otvorila oči a pretiahla sa na dlhej pohovke. „Mmm, áno. Ďakujem.“

Spustila nohy dolu a Severus si sadol vedľa nej. „Si si istá, že to tu bolo v noci pohodlné?“

„Ach, áno! Bolo to fajn. Mal si pravdu, bola som príliš unavená, aby som sa premiestnila.“

„Mrzí ma, že si bola kvôli mne tak dlho hore.“ Odsunul jej z pleca neposlušnú kučeru.

„Neospravedlňuj sa, Severus. Bozkávaš veľmi dobre.“

„Včera som si to dosť užil.“

„Vieš, ako to bude vyzerať, však?“

„Som si istý, že Draco už zistil, že ani jeden z nás sa v noci nevrátil domov.“

„Tá malá všetečná fretka!“

„To teda je, že?“

„Zachichotala sa do šálky. „Vždy som si myslela, že ho máš celkom rád.“

„Tolerujem ho.“

„Tak, ako toleruješ mňa?“

„Rád by som urobil viac, než ťa toleroval.“ Nosom jej odtisol vlasy z krku a začal ho bozkávať. Zachvela sa.

„No, odhlásiť sa máme až o druhej. Takže máme dostatok času, však?“

„Mmmhmm.“

„Budeme musieť prísť s presvedčivou výhovorkou pre to včerajšie zmiznutie.“

„Prečo?“

„Nuž, čo si všetci pomyslia?“

„Nech si myslia, čo chcú.“

„Ooch... trefa.“

„Presne tu?“

„Áno, presne tam. Ale mala som na mysli... na tom nezáleží.“

„Hermiona?“

„Mmm, áno?“

„Možno by sme si mali dohodnúť druhé rande.“

„Myslím, že to by sa mi páčilo... veľmi. Žiadne ďalšie hlúpe zámienky, aby sme sa stretli?“

„Žiadne.“

„Fajn. Teraz, prosím, prestaň rozprávať. Viem si predstaviť aspoň tucet iných vecí, ktoré by som ťa rada videla robiť ústami.“

„S radosťou.“

„Vždy... musíš mať posledné slovo, však?“

„Vždy.“

„To bude v tomto vzťahu predmetom sporov.“

„Vzťahu?“

„No... chcem povedať... ak o to máš záujem.“

Posadil sa. „Manželstvo... to nie je to, čo chceš... však?“

„Preboha, nie! Samozrejme, že nie. A ty?“

„Nie, rozhodne nie.“

„Dobre, takže sme dohodnutí. A teraz, ak ti to nevadí, myslím, že toto bolo oveľa uspokojivejšie než rozhovor.“

„Si si istá?“

Nadvihla obočie. „Severus?“

„Áno?“

„Prestaň robiť drahoty a pobozkaj ma, dobre?“

Usmiala sa proti jeho perám. Získať posledné slovo predsa len nebolo také ťažké.