3. kapitola
Hermiona sedela za stolom a pozorovala dvojicu pred sebou. Thomas Rendell-Grace a Carolyn Smytheová sa nervózne držali za ruky a prosebne na ňu hľadeli. Ak existovalo niečo, čo na svojej práci neznášala, boli to tie veľké očakávania, čo na ňu doľahli s každým muklorodeným párom, ktorý potreboval jej pomoc. Teraz, keď sa všetky tie záležitosti na seba nabaľovali, nebola si istá, či to dlhodobo zvládne. Netešila sa na prvý pár, ktorý bude musieť odmietnuť.
PAROM v podstate stratil všetku podporu čistokrvných, ktorú si jeho predchodca získal. Ukázalo sa, že čistokrvní čarodejníci, ktorí tvrdili, že sú proti novému zákonu, boli proti nemu len teoreticky. Len čo boli vyzvaní, aby svoje takzvané presvedčenie vyjadrili v praxi, zistili, že je oveľa ľahšie plávať s prúdom. Predpokladala, že opustiť čarodejnícky svet, ako to urobil Snape, nie je pre väčšinu čistokrvných vhodnou alternatívou, takže urobili, čo čo museli, aby prežili. Snape bol vlastne jediným čistokrvným čarodejníkom, o ktorom vedela, že sa dôrazne vzoprel proti zákonu. Uvedomila si, že ich tam vonku môže byť viac, ale celkom iste si k nej neprídu po pomoc, nie k muklorodenej.
„Carolyn,“ ozvala sa, „stále si rokfortskou študentkou, je tak?“
Dievčina nervózne prikývla. „Áno som. Plnoletosť dovŕšim až v októbri, ale už je na ministerstve podaných niekoľko žiadostí na moje meno.“
Hermiona si zachmúrene povzdychla. Vedela pochopiť, prečo bola Carolyn taká žiadaná; bolo to krásne dievča. Veľké modré oči sa jej naplnili slzami, keď stisla priateľovu ruku, hladké gaštanové vlasy jej padali na plecia. No ešte stále bola študentkou. Podľa Hermiony bolo najväčším výsmechom tohto zákona, že študentka, ktorá má celý život pred sebou, bude sa musieť vytratiť, aby produkovala deti pre „dobro čarodejníckeho sveta“. Nebála sa až tak o dospelé čarodejnice; tie si zatiaľ vedeli dať rady, no tieto mladé netušili, kam majú ísť a na koho sa majú obrátiť.
„A ty, Thomas, ty si tiež študentom? Tak ste sa zoznámili?“
„Áno. I keď budem len šiestak.“
„Chápem. To by mohlo predstavovať problém. Uvedomujete si, že ak sa chcete skrývať, budete musieť odísť zo školy, ak zákon nezrušia pred začiatkom školského roka? Z akých ste fakúlt?“
„Z Bystrohlavu, obaja,“ odvetila Carolyn.“
„A nemáš žiadne výhrady voči tomu, že vymeškáš z vyučovania, ak to bude nutné?“
Carolyn si zahryzla do pery. „Nuž, tento rok ma čakajú MLOKy, nerada by som ich prepásla. Ale, ale – nie som pripravená na manželstvo. To by bolo horšie.“
„Nuž, nemala by si si vyberať medzi týmito dvoma možnosťami!“ povedala Hermiona pevne. „Práve preto sme tu. No kým nedocielime zrušenie toho zákona, našou najlepšou voľbou bude ukryť vás na nejakom tajnom mieste. Nepovedali ste nikomu, že sem idete, však?“
Obaja študenti pokrútili hlavami.
„Dobre. Môžete sa na zvyšok prázdnin vrátiť domov. Nebude potrebné, aby sme vás hneď skryli. S trochou šťastia zákon už nebude existovať, keď Carolyn dovŕši osemnásť rokov. Dovtedy neodpovedaj na žiadne žiadosti, ktoré prídu. Oznám ministerstvu, že sa nerozhodneš, pokým nebudeš plnoletá. Ak zákon nezrušia, vráť sa do školy, ako keby sa nič nedialo. V posledný septembrový týždeň pošlem po vás Harryho. Pamätáte sa z Rokfortu na Harryho Pottera, však?“ Obaja presvedčivo pokývali hlavou a Hermiona sa cítila trochu hlúpo, keď si uvedomila, že by vedeli, kto je Harry bez ohľadu na to, kam chodili do školy. „Fajn, myslela som si to. Takže... predpokladám, že by ste chceli zostať spolu?“
„Ach áno,“ prisvedčila Carolyn.
„Určite!“ pridal sa Thomas.
„Hotoví Rómeo s Júliou!“ Snape stál vo dverách, v rukách šálka s kávou a na tvári pricapený posmešný úškrn.
Kde zohnal kávu? čudovala sa a odrazu si uvedomila, ako veľmi jej chýba ranná kávička.
„Profesor Snape!“ Thomasovi padla sánka a vrhol vydesený pohľad na profesora, potom sa zadíval späť na Hermionu.
„Odobral by som Bystrohlavu body za to, že vyzeráte ako pomerne nevábna gupka, pán Rendell-Grace, no našťastie pre vás do začiatku školského roka zostáva ešte mesiac.“
„Č-čo tu robíte, pán profesor?“ spýtala sa Carolyn slabým hláskom.
Snape k nej otočil pohľad a Hermiona po očku pozorovala, ako sa dievčina zapýrila. V žiadnom prípade mu nedovolí, aby tých študentov slovne napádal a zastrašoval v jej bezpečnom úkryte.
„Pozri, Carolyn,“ riekla nechutne sladkým hlasom. „Profesor Snape je tu z rovnakého dôvodu ako ty. Vieš, nielen muklorodení doplácajú na to, že bol tento zákon prijatý.“ Kútikom oka videla rozpaky, ktoré sa objavili na Snapovej tvári. „Aj čistokrvní potrebujú ochranu od PAROMu.“
Profesor hlučne vyprskol dúšok kávy, a keď naňho Hermiona pozrela, videla, ako si ju utiera z prednej strany kabáta. Vzhliadol hore, aby na ňu nahnevane zazrel a potom pokračoval v čistení.
„Takže,“ pokračovala, len čo potlačila úškrn a otočila sa späť k dvojici za stolom, „priniesli ste si prenášadlo, aby ste sa mohli vrátiť domov?“
Carolyn vytiahla veľkú lesklú mincu.
„Výborne. Ak už nemáte žiadne ďalšie otázky, môžete ísť.“
Obaja nervózne pozreli na Snapa a potom obrátili pozornosť späť k Hermione. „Veľmi pekne ďakujeme, slečna Grangerová,“ ozval sa Thomas.
„Áno, ďakujeme.“
O pár minút neskôr boli preč a Hermiona sa zlostne oborila na Snapa, ktorý ju pozoroval, očakávajúc príval jedovatých slov.
„Ako sa opovažujete takto sa k nim správať? Je mi jedno, či sú to vaši študenti! Nemali ste právo zastrašovať ich, keď sem prišli, aby našli bezpečné miesto! Čo na to poviete?“
Snape ju pobavene pozoroval a uvažoval, ako je možné, že bola ako Molly Weasleyová počas zlého dňa.
„PAROM, slečna Grangerová?“ spýtal sa a zodvihol obočie.
„Áno. Prvá aliancia revolučného odboja muklorodených. Je to problém, pán profesor?“
„Vôbec žiadny,“ odvetil, držiac šálku oboma rukami. „Tak vás zanechám vášmu Paromovi.“
Otočil sa na päte a skôr, než stihla vyriecť ďalšie slovo, vrátil sa do rozpadnutej kuchyne.
Hermiona cítila, že jej horia líca. Ako to, že si to nevšimla? Vedela, že názov SOPLOŠ bol dosť nešťastný, ale ponechala ho natruc Harrymu a Ronovi a ich ustavičným posmeškom. No toto, toto bolo oveľa horšie... A dala priestor Snapovi, aby na to poukázal. Živo si vybavila spomienku na urážku, ktorú utrúsil, keď jej vo štvrtom ročníku kliatba náhodou zasiahla zuby.
No tentokrát mu nedovolí, aby ju porazil. Aj keby potreboval jej pomoc, nebude mať nad ňou navrch. Ak sa budú naďalej deliť o tento dom, buď bude šéfovať ona, alebo to bude vzťah založený na rovnoprávnosti. Pochybovala, či to druhé je so Snapom možné. Rozhodla sa, že bude ignorovať jeho netaktnú poznámku a pobrala sa za ním do kuchyne.
„Kde ste tú kávu zohnali?“ spýtala sa.
„Doručili mi ju domáci škriatkovia,“ zaškľabil sa, položil prázdnu šálku na pult a prekĺzol okolo nej von z miestnosti.
„Pýtala som sa vážne,“ ohradila sa a ponáhľala sa za ním, aby ho dostihla.
Dostal sa na druhý koniec chatrče a otočil sa k nej, snažiac sa skryť skutočnosť, že v tejto chvíli vlastne nemá kam ísť, ani čo robiť.
„Som čarodejník, slečna Grangerová. Kde som ju podľa vás zohnal? Vari už vaša bystrá myseľ nefunguje?“
„Nikdy som nepočula o žiadnych kúzlach na prípravu kávy,“ povedala vecne.
„Upozornite médiá! Kúzlo skrátka nemôže existovať, ak o ňom Hermiona Grangerová nikdy nepočula.“
Nevrlo zavrčala: „Nemám na to čas. Len som vám chcela dať vedieť, že mám v taške sendviče, ak by ste vyhladli. Nevšimla som si, že by ste od včerajšieho príchodu niečo jedli, a tak som usúdila, že musíte byť hladný.“
Rýchlo vyšla z miestnosti a vrátila sa k práci pre PAROM, ktorý sa ocitol vo vážnom ohrození okamžitej zmeny názvu.
Usilovne pracovala až do neskorého večera, opakovane posielala chuderku Hedvigu – zapožičanú od Harryho – s ospravedlňujúcimi listami k muklorodeným čarodejniciam. Oznámila im, že urobí všetko pre to, aby našla viac bezpečných úkrytov, no zatiaľ im mohla len poradiť, aby nereagovali na žiadne žiadosti o manželstvo. Neúnosná diskriminácia tohto zákona ju ku koncu večera tak štvala (veď prečo by si čarodejnice nemohli vybrať manžela), že prepustila Hedvigu s ďalšou kôrkou chleba, zosunula sa na svoj provizórny písací stôl a navyše doň párkrát udrela čelom.
Zavrela oči a povzdychla si. Minulú noc spala na páchnucej pohovke v obývacej izbe. Snape šiel spať hore a ona sa mu chcela za každú cenu vyhnúť. Pomyslela si, že možno dnes večer naberie odvahu a požiada o spálňu na poschodí. Jej plán sa však nikdy nenaplnil, pretože zaspala s lícom pritlačeným k popísanému hárku pergamenu pod hlavou.
Keď sa o niekoľko hodín neskôr prebudila v tme, vedľa zoznamu mien stála šálka s horúcou kávou.
Rilla: ( solace ) | 19.02. 2018 | Epilóg | |
Rilla: ( solace ) | 12.02. 2018 | 7. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 05.02. 2018 | 6. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 29.01. 2018 | 5. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 22.01. 2018 | 4. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 15.01. 2018 | 3. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 08.01. 2018 | 2. kapitola | |
Rilla: ( solace ) | 01.01. 2018 | 1. kapitola | |
. Úvod k poviedkam: ( solace ) | 28.12. 2017 | Úvod | |