Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 2 

Hermiona skrúšene sedela na Malfoyovom nechutne pohodlnom gauči a vedľa nej sa o operadlo opieral nešťastný Harry. V pozadí potichu hrala klasická hudba, z ktorej začínala šalieť.

Draco odišiel na polnočný samhainský rituál a svojho potomka si vzal so sebou. Aurori, čo zostali, sa ponevierali po miestnosti a podozrievavo zazerali na Hermionu. Nezdalo sa, že by to Harry videl.

Pošúchala si dlaňami oči a asi si pritom príšerne rozmazala make-up, ale bolo jej to srdečne ukradnuté. Už mala aj tak hrozne rozstrapatené vlasy a bola mierne pripitá z bohviečoho, čo jej dal Draco vypiť, zlomila si podpätok a asi ju zavrú. "Fajn, nechápem, čo sa deje. Harry, mohol by si prosím ťa… jednoducho začať od začiatku?"

Venoval jej slabý úsmev bez štipky humoru. "Stalo sa to pred dvoma dňami. Nemyslím si, že si to spočiatku niekto všimol. Ako by mohol? Ani len netušíme, ako dlho k týmto zmiznutiam dochádza, alebo či sa dejú ešte niekde inde vo svete."

Až sem sa dostal, než sa moták Jeremy neohrabane natlačil vedľa Hermiony, čím nehanebne napadol jej osobný priestor, a prerušil ho. "Nepočuli ste o magických stvoreniach?" spýtal sa zadýchane. "Začalo to magickými stvoreniami. Nie, počkať, začalo to Stonehengeom. Prepáčte. Och, čauko, som Jeremy Lestrange. Je mi cťou, pán Potter a slečna…"

"Hermiona Grangerová," vyvalila na toho čudáka oči, ale jeho vlhkú ruku potriasla.

Uškrnul sa. "Áno, viem. Často ste v bulvárnych plátkoch."

"Jéj, vďaka," znechutene zamrmlala.

"Nie, nie, nie!" zasmial sa. "Odvádzate dobrú prácu. Je skvelé, keď sa niekto tam vonku nebojí na rovinu povedať, že je niečo absurdné a neprijateľné, zatiaľ čo my ostatní sa placho zdvorilo usmievame a predstierame, že sa nič nestalo."

"Vy ste Lestrange?" spýtala sa, a až v zápätí ju napadlo, či to nebolo hrubé.

Zaškeril sa. "Štvrtá generácia motáckej vetvy z bratrancovej línie, ktorá je už teraz dávno mŕtva." Zasmial sa, zjavne považoval zánik magickej časti svojej rodiny za zábavný.

"Nie ste Malfoyov priateľ, však?"

"Ba kieho frasa nie som! Som tu, pretože my motáci a muklorodení sme jediní, koho zatiaľ neovplyvňuje… ehm… tento… fenomén."

"Fenomén?" Pozrela sa na Harryho, ktorý tupo hľadel na svoje ruky.

Jeremy stíšil hlas a priklonil sa bližšie. "Začalo to Stonehengom. Sršeň tvrdí, že asi pred dvoma mesiacmi začali Stonehenge a iné prastaré kamenné stavby vyžarovať magické impulzy." Rozhliadol sa, ako keby sa bál, že ostatní načúvajú, a posunul sa ešte bližšie. "Ale v skutočnosti to začalo ešte skôr, asi pred dvoma rokmi. Vtedy začali miznúť magické stvorenia alebo ich začali zabíjať. Problémom bolo, že na miestach, kde si to ľudia všimli a výrazne o tom publikovali, zabíjania prestali. Zatiaľ čo na miestach ako Británia, kde magická komunita venuje pozornosť magickým stvoreniam asi toľko ako muklovia svojim hlodavcom, sa zabíjanie vystupňovalo. Potom len nedávno začali miznúť deti. Vždy čistokrvné, jedno či dve tu a tam, a opäť, na miestach, kde si tie zmiznutia rýchlo všimli, prestali."

"A v Británii si ich včas nevšimli?" vyvodila si Hermiona.

Jeremy pokrútil hlavou. "Včas nie, ale všimli si. Miesta, kde ich spozorovali, boli komunity s veľkým výskytom muklorodených a motákov. V krajinách ako Británia, Švajčiarsko a Bulharsko je bežná segregácia oblastí, kde muklorodení a čistokrvní žijú, ako aj miest, kde pracujú. Tiež je tu oveľa väčšie percento spoločnej krvnej príbuznosti medzi čistokrvnými."

"Stále nechápem."

Jeremy sa krátko nadýchol. "Ste muklorodená. Žijete v Británii. Pravdepodobne bývate v susedstve muklov alebo na predmestí čarodejníckej komunity. Je veľmi nepravdepodobné, že bývate v centre magickej komunity, kde máte za susedov čistokrvných, s ktorými sa bavíte každé ráno, a tak by ste si hneď všimla, kebyže ich dieťa zmizne. Oveľa pravdepodobnejšie je, že čistokrvní majú za susedov čistokrvných, ktorí sú s nimi pravdepodobne spriaznení, a tak ich na určitej úrovni ovplyvní kúzlo zabudnutia. Keby ste bola muklorodenou v Toronte, v Kanade, kde by ste mala všetkých možných susedov, potom by si ktokoľvek všimol, kebyže chýba čistokrvné dieťa. A ďalším extrémom je, že existujú samostatné čistokrvné bratstvá, ktoré vôbec do svojich komunít muklorodených nevpúšťajú. Mnohé z nich jednoducho zmizli. Sú vymazané. Nedokážeme po nich nájsť žiadnu stopu."

Hermiona si poposadla dozadu. "Existujú stupne zabudnutia?"

"Ó, áno. Je to desivé kúzlo, vyložene zákerné. Máte potuchy, aké mocné musí, keď nielenže vymaže pamäť komukoľvek so spoločnou krvou, ale dokáže vymazať všetky stopy po tom dieťati? Je to neslýchané! To by nezvládol ani Merlin! Ale má svoje slabiny. Čim je spoločnej krvi menej, tým menej vás ovplyvní. Tiež to je o magickej zložke. Pretože čistokrvnosť nie je v skutočnosti o krvi, ako viete. Je o mágii. Práve vďaka tomu si spomínate na Potterove deti. Mohli ste ich síce poznať, mohli ste ich milovať, ale po prvé a predovšetkým – odpočítaval na prstoch - ste muklorodená; po druhé, nie ste pokrvne spriaznení a po tretie, nie je medzi vami magická spojitosť."  

"Ale Harry si na Ginny nespomína." Odmlčala sa. "To kvôli magickému spojeniu, o ktorom si hovoril?"

"Áno, po prvé cez manželstvo a zviazanie, po druhé kvôli sexu."

"Hej!" zamrmlal Harry, vrhol na Jeremyho výstražný pohľad.

"Takže ak sa vyspíš s náhodným cudzincom, ktorého unesú, zabudneš na neho?" spýtala sa Hermiona.

"Nie. Zadržte," odkašľal a pokračoval. "Po tretie prostredníctvom detí. Máme prípady pár ľudí, ktorých pokrvné príbuzenstvo bolo zriedené dostatočne na to, aby si dokázali spomenúť na meno dieťaťa, ale nie na samotné dieťa. Alebo si slabo pamätali, že k rodine patrilo nejaké dieťa, ale nie čie dieťa to bolo alebo žiaden detail o ňom. Iní si spomínajú na pár detailov o dieťati, ale nie na meno či tvár dieťaťa."

"Ako toto všetko vieš?" spýtala sa. "Zmiznutia čistokrvných detí na teba nemajú vplyv."

"Och, ale majú," protestoval Jeremy, keď sa trpko zasmial a pokračoval hlasnejšie, kým zazeral na aurorov. "Koho myslíte, že z toho obviňujú? Miznú čistokrvné deti. Muklorodení, motáci a väčšina nečistokrvných nie sú ovplyvnení. No, môžete si byť prekliato istá, že si myslia, že sme to dajako zavinili my. Len počkajte, znova dôjde k zatýkaniu muklorodených. Je to len otázka času."

Hermione zovrelo srdce.

"Hej," Harry prerušil súťaž v zazeraní. "Čo si robil deťom, keď ťa našli aurori…"

Jeremy rozopol zips na jednom z mnohých vreciek a vytiahol odtiaľ zariadenie, ktoré pripomínalo pištoľ bez tlmiča a plastickú trubičku. "Použil som prúdový injektor – to je striekačka, ktorá používa vysoký tlak miesto ihly – aby som dostal pár vecičiek do našich malých čistokrvných faganov. Malé dočasné ID a sledovacie zariadenie. To je maximum, čo dokážem, keď nás zasrané ministerstvo odmieta pustiť k svojim drahocenným detičkám. Nemôžeme urobiť nič lepšie. Plánovali sme všetko možné, od vloženia prenášadiel či kotviaceho implantátu až ku kúzlam, ktoré by zabránili, aby do istej vzdialenosti deti uniesli. Hoci tieto zostali len návrhmi na papieri. Vzhľadom na typ mágie, ktorej čelíme, je nepravdepodobné, že by neprelomila akékoľvek magické ochrany detí."

"To kvôli tomu skúšaš muklovské metódy," zamrmlal Harry.

Jeremy prikývol. "Úbohé, neužitočné muklovské metódy, v použití ktorých sa nám všemožne snažia zabrániť. Čo už." A opäť hlasne prehovoril smerom k aurorom: "Veď sú to len ich deti. Niežeby si vôbec pamätali, že sú preč. Sorry, chlape." Strhol sa a rýchlo zmĺkol, keď zbadal výraz na Harryho tvári.

Hermiona si vzdychla a oprela sa. "Nemali by sa už vrátiť?" premýšľala nahlas.

Kým stále znepokojene čakali, vrátil sa Draco Malfoy aj so Synnove, ktorá sa graciózne niesla po jeho boku, a za nimi hrdo drobčil Scorpius. Synnove zbadala trojicu na gauči a zatvárila sa nevraživo. Jeremy na ňu prstami urobil pá-pá, zlomyseľne sa zaškeril a poslal jej vzdušnú pusu. Ten čiastočne nadutý výraz v Scorpiusovej tvári nevydržal a vzrušene mu zamával nazad a oplatil mu vzdušný bozk. Keď sa domotkal k Hermione, povýšenosť bola späť, ale nech chcel povedať čokoľvek, prerušil ho znechutený zvuk od Synnove.

"Scorpius, okamžite sa sem vráť. Ešte chytíš nejakú hroznú chorobu…"

Scorpius sa zarazil, zatváril sa vyplašene.

"Žena. Správaj sa vhodne.“ Tak chladný hlas ešte Hermiona u Draca nepočula. „A neplň hlavu môjho dediča klamstvami. Nenechám ho vyrastať v strachu z toho, čoho sa nemá čo báť."

Bledá tvár Synnove zružovela hnevom alebo rozpakmi. "Vôbec by sa nemal nachádzať v blízkosti tej špiny…"

"A ženy by nemali odvrávať svojim pánom a manželom. Scorpius, posaď sa prosím k svojej novej priateľke Hermione."

"Herrmione Omarr Néko Rrébéšnaps Grrangerrovej Trretej, otče."

To Synnove prekvapilo. Draco stuhol a uprel pohľad na Scorpiusa. "To bolo čo, chlapče?"

"Tak sa volá," pánovite oznámil Scorpius. Synnove potiahla nosom a Harry sa na Hermionu dlho pobavene zadíval.

"Omar Néko Rébéšnaps," zopakoval Jeremy, kým si hladil koziu briadku, očividne ohromený.

"Vážne?" Dracove oči strelili k Hermione, ktorá sa zo všetkých síl snažila nezasmiať. "Chápem. Zdá sa, že máš niečo spoločného s tou humusáčkou, moja drahá," ľahkovážne prehodil smerom k Synnove.

Hermiona sa cítila previnilo, ale polovica zábavy, keď ste mali nablízku deti, bola v tom, že ste im klamali. "Odviedol si veľmi dobrú prácu, keď si si to celé zapamätal," povedala Scorpiusovi. "No páni, ja sama si to celé väčšinu času nepamätám."

Scorpius sa nadmul pýchou a vyliezol na gauč medzi ňu a Harryho. K Hermioninmu prekvapeniu sa Jeremy odtiahol, hľadel na chlapca s odporom, jeho výraz sa podobal úškľabku.

Hermiona inštinktívne chlapca objala, Scorpius šťastne zapišťal a privinul sa bližšie. Synnove sa pobúrene pohla dopredu, zjavne pripravená chlapca vziať preč, ale zastavila ju Dracova ruka na pleci. Lord Malfoy ich len odmerane sledoval.

"Kde sú tí aurori? Kde je Nelson?" spýtal sa.

"Ešte sa nevrátili," nervózne zavrčal jeden z aurorov.

Draco k nemu zamračene vykročil. "Choď zistiť, čo im trvá tak dlho, a podaj nám o tom správu."

Auror stroho prikývol a zamieril k letaxu. "Veliteľstvo aurorov," zreteľne zavolal a vhodil prášok.

Závan sily odfúkol Hermionine strapaté vlasy dozadu. Plamene, ktoré okolo muža explodovali, zažiarili dočervena a tak jasne, že si musela rukami zakryť oči. Auror mal len okamžik, aby sa zatváril šokovane, ale potom kričal a kričal hrôzostrašnými výkrikmi agónie. Synnove škriekala, kvôli čomu začal Scorpius nariekať, a Hermiona odtiahla ruky z očí, aby videla, ako sa auror zvíja, keď ho červené plamene pohlcovali ako kyselina.

Na chvíľu to vypadalo, že všetci stuhli. Neschopní urobiť niečo iné sledovali, ako pokožka toho muža černie a buble, ale potom druhý auror vyskočil dopredu, aby schmatol svojho kamaráta. Okamžite s výkrikom uskočil, ruky čierne a dymiace. Hermiona sa zdvihla z gauča, aby ho strhla z cesty, keď začal padať, stále zavýjajúc bolesťou.

"Accio!" zúfale kričal Harry. "Accio auror!"

"Exstinguo!" Draco bol hneď za ním. "Gelidus! Dokelu! Flamma Expello!"  

Scorpiusove vrieskanie zosilnelo, dve vázy a rám obrazu sa rozpadli, stôl a gauč príšerne drnčali. Žiadne z kúziel nepomáhalo. Hermiona v skutočnosti premýšľala, či si len nepredstavuje, že s každým zásahom plamene vyskakujú vyššie a vyššie. Kričanie nakoniec ustalo; telo aurora sa pred ich očami rozpadlo na prach.

Draco s Harrym zmĺkli, zízali v nefalšovanom odpore na prázdny kozub. Synnove ešte stále prenikavo jačala a Scorpiusov vreskot zosilnel tak, že súperil s jej. Stôl vystrelil od zeme a vrazil do stropu. Otoman sa rozletel.

"Pre Merlina, umlčte ich!" zakričal cez zaťaté zuby zranený auror, ruky roztrasené, keď mu ich Hermiona obväzovala, ako najlepšie dokázala, vyčarovanou gázou. Vedela málo o liečebnej mágii, ale vedela dosť na to, aby neskúšala liečivé kúzla na popáleniny, ktoré spôsobilo bohviečo. Dokázala mu ruky ochladiť a znecitlivieť, ale viac mu už nemohla pomôcť.

Draco mávol prútikom na svoju manželku, umlčal ju bez toho, aby sa na ňu obzrel, a o chvíľku neskôr už Synnove hystericky utekala z izby. Draco sa náhlil ku gauču, kde sa Scorpius schúlil do klbka, trhal si zúfalo vlasy a pritom stále zavýjal.

"Scorpius!" K Hermioninej zlosti už neznel znepokojene ale nazúrene.

Scorpius vôbec nereagoval, len si búchal hlavu o kolená spôsobom, ktorý Hermione pripomenul ich dávno zosnulého priateľa Dobbyho. Skriňové hodiny sa naklonili a dopadli na zem, kde začali rotovať.

Draco sa na ne pozrel so zamysleným zamračením, potom silou dieťaťu strhol jednu rúčku nadol a tvrdo ho plesol po líci. Hermiona vyskočila na nohy, pripravená prekliať toho bastarda do zabudnutia, ak sa tú ruku opováži znova zdvihnúť. "Scorpius Hunter Adonis Laufeia-Malfoy, ako sa opovažuješ ignorovať svojho otca! Vieš, že v tomto dome sa nekričí! Zámerne ma neposlúchaš. Okamžite odrecituj pravidlá manoru!"

K jej úžasu chlapec zareagoval, koktajúc vo vlhkých trhaných nádychoch. "Gen-tle-man ne-be-há po chod-bách. Ne-do-tý-ka sa ni-čo-ho čo mu ne-pa-trí. Gen-tle-man hlas-no ne-roz-prá-va. Po-riad-ne zdraví hostí a slušne sa správa."

Chlapec pokračoval v tomto štýle, až kým ho Draco potichu neprerušil. "To stačí. To celkom stačí."

Scorpius vydesene zakňučal. "Nevy-menoval som všetky. Mu-musím to dokončiť."

"Potom mi ich dopovedz."

Scorpius prikývol, oči dokorán a zastreté, a pokračoval v zozname pravidiel. Očividne sa s každým slovom upokojoval.

"Čo sa tu dopekla práve stalo?" zasyčal Harry Hermione, oči mu preskakovali medzi kozubom a trasúcimi sa obviazanými rukami aurora, ktorému práve pomáhali na nohy.

"Sme zablokovaní." Bol to Jeremy, kto odpovedal z miesta, kde horúčkovito prehľadával svoj batoh. Ostro, spanikárene si odfrkol. "Sú tu."

"Kto je tu?" spýtala sa Hermiona, sánka jej poklesla, keď Jeremy z batohu vytiahol poloautomatickú pištoľ a skontroloval zásobník. 

Jeremy sa znova uchechtol. "Únoscovia." Uškrnul sa na Draca. "Hovoril som vám to! Hovoril som vám to!"

"Kecy!" vyšplechol roztrasene nezranený auror. "Prečo by sem chodili? Je tu príliš veľa ľudí. Tie únosy nemali vôbec žiadnych svedkov."

Jeremy sa len znova zasmial. "Vy čarodejníci ste takí hlúpi."  

"To čo malo dopekla znamenať? Čo sa stalo letaxu? Čo dofaka zabilo Edwarda?"

"Pochopte, vážne sa nemáme čas hádať!" Jeremy zalapal po dychu, takmer ako keby bol znova na pokraji smiechu. "Letax je zablokovaný. Očividne zablokovaný tak, že ťa kurva zabije, ak sa pokúsiš odísť. Nechcem si ani predstaviť, čo by sa stalo, kebyže sa pokúsime premiestniť. Dole sú hostia a hore sú deti. Musíme ich odtiaľto dostať a potrebujeme zálohu a potrebujeme ju rýchlo."

"Si len moták…"

"To je pravda!" hlasno ho prerušil Jeremy, "len sprostý moták, o nič lepší než mukel." Otočil sa k Hermione. "Použila si to niekedy?" spýtal sa, oháňajúc sa pištoľou. "Nie?" Siahol do batoha a vytiahol revolver. "Ten sa používa ľahšie. Len namier a vystreľ. Na, Harry."  

Hodil jeden Harrymu a Harry ho zachytil, biely ako stena. Jeremy vytiahol ďalšiu zbraň a ponúkol ju Hermione.

Hermiona na neho vyvalila oči. "Ja… ďakujem, ale mám svoj prútik." Odmietla ho škrobene, ako keby odmietala ďalší čaj, ako keby sa všetko nezačalo vyvíjať prečudesným smerom.

Jeremy pokrútil hlavou. "Ten ti ani trochu nepomôže. Pochop, tým únoscom sme ty, ja alebo Harry ukradnutí. Odviedli sme svoju prácu a varovali čistokrvných a ponúkli pomoc. Čarodejníci nás tu nechcú. Tak len poď so mnou, vypadneme odtiaľto."

"Koľko ich asi môže byť?" spýtal sa zranený auror, hľadel medzi nimi so zmesou vzdoru a nervozity, ale Jeremy ho ignoroval.

"Čo myslíš tým, že po nás nejdú?" spýtala sa Hermiona, keď sa snažila uhladene odmietnuť tú zbraň, len aby jej ju Jeremy prakticky vrazil do rúk.

"Zaujímajú ich len čistokrvní a niektorí nečistokrvní. Očividne sa nestarajú o Pottera, inak by zmizol rovnako ako jeho žena. Ty si muklorodená a ja som moták. Varoval som čistokrvných, spravil som, čo som mohol. Toto už viacej nie je náš boj."

"Odíď si, keď chceš!" vyšplechol zranený auror, "ale Grangerová zostáva tu! Mohla by v tomto mať prsty ona!"

"Má pravdu. Grangerová zostáva," vložil sa ostro Draco, keď sa postavil so Scorpiusom schúleným na jednej ruke a s prútikom namiereným na nich. Jeremy automaticky namieril na Draca svoju pištoľ. Z jeho istého postoja bolo Hermione jasné, že vedel, ako sa používa.

"Nemôžeš ani náhodou veriť, že má s týmto niečo spoločného!" vykríkol na neho Harry, ktorý držal zbraň ako niečo špinavého, čo si prial, aby mohol jednoducho upustiť. Hermiona sa domnievala, že sa jej trochu bál. Tak ako ona, nikdy žiadnu nemal v rukách.

Draco sa kruto usmial. "Nikdy nevieš."

Zjavne ho neznepokojovala pištoľ namierená na jeho hlavu a Hermiona uvažovala, či vôbec vedel, čo to je. Jej zvrátenú časť napadlo, že by mohlo byť zaujímavé, kebyže to zistí na vlastnej koži. Hoci nie s dieťaťom v náručí. Premýšľala, či ten chlapec predstavoval pre Jeremyho nejakú zábranu. Nemyslela si, že áno.

"Okrem toho, teraz si bez práce, že, Grangerová? Ak si spomínaš, ponúkol som ti nóbl miesto tu na manore." Úkosom sa na ňu pozrel. "Tá ponuka stále platí."

Hermiona videla červeno; maximálne sa snažila sústrediť na malého Scorpiusa a nenamieriť revolver, ktorý držala v ruke, na tú sprostú škeriacu sa tvár.

Scéna sa pozastavila. Nezranený auror a Draco mali namierené prútiky, Draco používal svojho syna prakticky ako štít. Zranený auror dokázal len hrozivo zazerať. Harry s Hermionou mu do tváre mierili prútikmi, Jeremy zbraňou.

A potom sa dole začali ozývať výkriky.

"Sakriš, už to začalo. Musíme sa odtiaľto dostať," vydýchol Jeremy a potom zakričal: "NIE! Nie, Potter, stoj!"

Harry sa už hnal z dverí, rútil sa strmhlav do svojho ďalšieho boja, odhodlaný stretnúť sa s únoscami svojej ženy a detí. Zbraň ľahkovážne odhodil na blízky stôl. Hermiona frustráciou takmer vykríkla. Niektoré veci sa nikdy nezmenia.

Vyštartovala za ním, upustila svoju zbraň vedľa tej Harryho a ignorovala výkriky Jeremyho aj Draca, aby zastala.

"Harry!" zakričala a on spomalil dosť na to, aby ho dobehla. Nezranený auror bol kupodivu hneď za nimi.

"Poznám cestu!" náhlivo im povedal a ukázal na postrannú chodbu, postrkujúc ich tým smerom.

Potkýnali sa za zvukmi chaosu, keď domom otriaslo hromové BUUM! Počuli rozbíjajúce sa sklo a výkriky kliatob.

"Počkať!" zavolal auror, keď sa Harry pohol k hlavnému schodisku. "Tadeto sa dostaneme na medziposchodie nad tanečnou sieňou. Tam hore budeme v lepšej pozícii na boj."

Trojica pri dverách spomalila a lapala po dychu. Auror zaujal pozíciu, prútik v pohotovosti. Rozkopol dvere, neobťažoval sa nenápadnosťou zoči-voči tomu, čo znelo, ako keby sa dole rozpútalo naprosté peklo. Horné balkóny tanečného sálu pre návštevníkov nesprístupnili, a tak boli našťastie prázdne. Inak by ich asi ušliapali. Trojica sa rýchlo presunula k zábradliu, aby nazrela na tanečný parket, a okamžite sa stiahla späť.

"Kurníkšopa!" vykríkol auror, ledva ho pri tom hluku bolo počuť. "Čo to krucinál je? Čo sú dofaka zač?"

Scéna pod nimi vyzerala ako z nejakého hororu. Nádhernú mramorovú podlahu pokrývali rozsypané úlomky skla a všade sa rozlievali kaluže krvi a povaľovali mŕtve telá. Čarodejníci a čarodejnice sa rozutekali všetkými smermi, bezmyšlienkovite ako kurčatá pobehovali z jedného konca miestnosti na druhý. Vpredu stála v hlúčiku skupina mužov a vrhala kúzlo za kúzlom, zatiaľ čo sa ostatní neužitočne krčili pri sebe a striedavo hľadeli medzi kričiacimi čarodejníkmi, ktorí utekali, a tými, čo stáli a bojovali.

Hermiona tam dokázala len stáť, stáť tam a nič neurobiť, jej pery príliš ochromené, aby formovali slová. Dokonca po všetkom, čo v čarodejníckom svete zažila, tak verila jedine knihám a svojim vlastným očiam a nikdy nedôverovala veciam, ktoré sa nedajú zachytiť, rozpitvať, kategorizovať a študovať. Možno si tiež napokon osvojila kúsok tej čarodejníckej arogancie.

"Obri?" zamrmlal zmätene Harry, oveľa menej rozhodený než Hermiona či ten auror. Na rozdiel od nej, Harryho Pottera nikdy neopustil údiv z čarodejníckeho sveta. Veril vo fakty a dôkazy, ale to neznamenalo, že neveril v nič iné.

Po miestnosti ich krúžilo a žiarilo osem, pulzovalo znepokojivým bielym svetlom. Boli vysokí, najvyšší dosahoval v ramenách päť metrov. Pohybovali sa vzpriamene, hľadeli zhora s nádhernými, alabastrovými tvárami, ktoré mohli byť takmer ľudské, keby nevyzerali ako vyrezané z mramoru. Oči mali úplne čierne bez beľma, nosy a červené pery jemne krojené.

Ich biele – iba tak sa dala popísať tá farba, hoci nevyzerala úplne ako biela, pripomínala čistotu či rýdzosť tak veľmi ako mráz a smrť – šaty sa vlnili ako voda, ako hodvábne plachty v hurikáne, okolo ich tiel, jednu chvíľu vyzerali hebké ako perie, vzápätí ostré ako hrana noža a hneď nato ľahké ako pierko a takmer neviditeľné. Odev sa vznášal nad ich hlavami ako hodvábne pramene vlasov, potom ako ostnatá helma a potom im zakryl tváre a Hermiona si zrazu uvedomila, že každé to stvorenie malo viac než jednu tvár.

"Anjeli…" zašepkal Harry, krvi by sa mu nedorezal, a jej ten popis pripadal desivo presný.

"…každý mal po šesť krídel. Dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal,"* odrecitovala Hermiona. Zhíkla, keď jedno z tých stvorení zmizlo a objavilo sa za skupinkou brániacich sa čarodejníkov. "Nie! Pozor!"

Niekoľko bojovníkov sa otočilo a začalo vrhať kúzla, ale nezdalo sa, že by to to stvorenie nejako vzrušovalo. Odniekiaľ sa zjavila ďalšia končatina podobná ruke a schmatla jedného z čarodejníkov, vytiahla ho nahor a Hermiona o chvíľu neskôr zistila, prečo má tá bledá tvár tak červené pery. Otvorila nemožne široko ústa, vystrčila zuby ako žiletky a odtrhla čarodejníkovu pravú ruku, plece a časť hrude. Zomierajúci muž bezmocne zajačal, keď ho to stvorenie stislo a uštedrilo mu smrteľné zranenie. Muž zbledol a ochabol a tá príšera ho ľahkomyseľne odhodila a jeho krv, ktorá ju zmáčala, sa vpila a stratila v jej odeve.

Hermiona zbadala inú skupinu čarodejníkov, ktorí tam len jednoducho stáli a so slepým zbožňovaním hľadeli dohora na jednu z príšer, zatiaľ čo si z nich vyberala ďalšiu obeť. Siahla po pohľadnej dáme, odtrhla jej hlavu a požula jej telo zmietajúce sa v kŕčoch, až kým jej mŕtvola tiež tak podivne nezošedla, takmer ako keby sa zvraštila.

Bytosti úplne obkľúčili hostí večierka a vyzerali rovnako rezervovane a kráľovsky, ako kedysi pôsobili pozvaní ľudia. Stoicky stáli pri každom východe, vyberali si svoje obete, podobne ako si čarodejníci pred hodinou vyberali chuťovky. Hermiona videla, ako čarodejníci zúfalo bijú do dverí a okien, ako keby ich blokovali neviditeľné steny.

"Nie…" zašepkal Harry. "Avada Kedavra!"

"Nie! Harry, to kúzlo nespôsobí žiadnu škodu!" vykríkla Hermiona, keď ho schmatla za rameno.

Zelené kúzlo zasiahlo jednu z bytostí do pleca a jej mramorové pery sa mierne stočili nadol v niečom, čo bolo takmer zamračením, než otvorila ústa a začala spievať.

Ľudia sa okamžite zvalili, zmietali sa, vrieskali. Hermiona vykríkla, keď ňou ten zvuk prešiel ako rotujúce nože brúsky, drásajúc ju zvnútra. Steny sa rúcali a podlaha pod nimi praskala, ľudí dole zasypávali kamene.

Jedna mramorová delová guľa narazila do Hermiony, treskla ju do zábradlia a vyrazila jej dych. Keď sa jej celej pomlátenej podarilo pretočiť, zbadala, ako sa jedna z bytostí premiestnila nahor a zmocnila sa mladého aurora. Hermiona vykríkla, popadla zlomený trám zo stropu, ktorý ležal vedľa nej, a roztrasene namierila drevo do tváre tej veci.

K jej úžasu klát neminul ciel a bytosť na oplátku zarevala. V jej belostnom brnení sa objavila čierna štrbina, jej zovretie sa uvoľnilo a auror z neho vypadol.

Harry sa vrhol dopredu, vykríkol 'Accio' a zachytil aurorove ruky skôr, než mohol zmiznúť pod balkónom. Dvojica sa snažila udržať, ale auror bol oveľa väčší než Harry. Hermiona bezúspešne hmatala po svojom prútiku; stratila ho, keď ju odhodilo. Skríkla, keď Harry s aurorom prehrali svoj boj a prepadli cez rímsu na podlahu o dve poschodia nižšie.

Bytosť sa k nej otočila, v jej pôvabnej tvári jednoznačne podráždený výraz, a Hermionu striaslo, keď ucítila, ako silnie jej desivá mágia a pripravuje sa uderiť. Schmatla draho vyzerajúcu vázu a hodila ju, len aby sa rozbila na tele toho stvorenia. Uvoľnene mávlo rukou jej smerom, a razom to vyzeralo, ako keby každá kosť v jej tele praskla podobne ako škrupinka orecha v luskáčiku. Prehla chrbát v agónii a na chvíľu si pomyslela, že jej z toho tlaku vybuchne lebka.

Vykríkla spolu so zomierajúcimi čarodejníkmi, revala a zvíjala sa.

Nasledovalo hlasné lupnutie, hlasnejšie než tie výkriky, a Hermiona úplne znecitlivela. Na chvíľu uvažovala, či jej nepraskol krk a či nezostala paralyzovaná. Ale potom ten zvuk zaznel znova, a ešte trikrát: výstrely pištole sa v horúcom kovu prebíjali cez vlny mágie a bytosť sa dala do revu. Hermionu by nikdy nenapadlo, že taký zúfalý zvuk môže byť tak vyložene uspokojujúci.

Hermione sa podarilo pretočiť a sledovala, ako sebou tá vec mláti ako ryba na suchu, až kým nezmizla. Lapajúc po dychu tam len ležala, kým ju neschmatla dvojica rúk. Zakryla jej drsne ústa, aby nezačala kričať, a ťahala ju späť do tmavej chodby, práve keď priletela ďalšia bytosť pripravená k útoku.

"Bežte!" vykríkol Jeremy a znova zamieril, aby na tú vec vypálil.

Draco ju držal vzpriamene a strčil jej niečo hrejivé a prikrčené. Hermiona na neho vyvalila oči a rukami automaticky objala trasúceho sa Scorpiusa, neschopná pochopiť, že jej Draco Malfoy práve zachránil život.

Zjavne mu došiel dôvod jej ochromeného stavu.

"Nemal som na výber," zavrčal na ňu, keď trojica dospelých utekala chodbami. Bytosť sa spočiatku hrnula priamo cez steny za nimi, ale zjavne nerada opúšťala hostinu kvôli pár potkýnajúcim sa jednohubkám.

"Kam ideme?" Hermionin hlas sa triasol, znel vysoko a neisto. "Nemôžeme ich len tak opustiť!"

Muži ju ignorovali.

"Tieto veci požierajú mágiu!" volal Jeremy hystericky na Draca. "Nič magické proti nim nefunguje. Nič s čo i len najmenšou stopou mágie im neublíži! Hovoril som vám to! Nezáleží na tom, že je nejaký meč z ocele; ak je tá zasratá vec očarovaná, znamená to, že to tie veci len posilní!“

"Kam ideme?" vykríkla Hermiona, myknúc sa voči Dracovmu drviacemu zovretiu.

"Ako tá mŕtva domová škriatka vyzerala?" spýtal sa Draco Jeremyho.

"Šedá a zošúverená. Presne ako tí ľudia."

"Potom tu tie zasrané bytosti museli byť celé hodiny! Ak nie celý deň! Ako to, že som ich nevycítil? Som lordom tohto miesta!"

"Vravel som ti, že tvoje zasrané ochrany ani hovno nepomôžu, pamätáš, lord Pakonaentú? HOVORIL SOM ti to! Tie decká sú už asi mŕtve!" neciteľne vyštekol Jeremy.

"Deti!" zhíkla Hermiona a zrazu pochopila, prečo sa Draco tak náhli.

"Ja by som tu ani nebol, keby nebolo teba!" kričal Jeremy na blonďavého lorda. "Bol som dosť láskavý, aby som ťa varoval, aj keď som nemusel, a potom som plánoval odísť. Je mi srdečne jedno, či to pohryzie každého jedného čistokrvného snoba. V skutočnosti dúfam, že vy bastardi vymriete."

"DRŽ ZOBÁK!" oborila sa naňho Hermiona a po jej slovách sa moták otočil, zažmurkal a sarkasticky sa rozosmial.

"Ty si myslíš, že lord Fiaskožrút tunák chcel zachrániť teba či niekoho z tých ľudí? Je tu stále jedine preto, že sú všetky východy zablokované. Nie sme si už sebou tak istý, že, lord Zadebnenec?"

Spoločné izby detí boli na štvrtom poschodí manoru a Hermiona cítila, ako sa jej oči zaplavujú zdesenými slzami ešte skôr, než sa dostali k dverám. Počula detský krik. Mocne zovrela Scorpiusa a snažila sa dýchať normálne.

Jeremy sa zaklonil a nohou otvoril dvere dokorán. Keď Hermiona videla, ako sa jedna z bytostí nakláňa nad malým dieťaťom, automaticky sa vyrútila vpred, len aby ju Draco stiahol späť a rukou jej brutálne pridusil krik z úst. Pohrýzla ho, divo sebou mlátila, až kým Draco nezacúval k stene a Jeremy sa zrazu ocitol pred ňou. Priklonil sa k nej, chytil ju za tvár a utrel jej palcom slzy.

"Sú v poriadku. Nejedia ich. Sú v pohode. Uvoľni sa." Moták zrazu pôsobil chladne a profesionálne a znova a znova mrmlal uistenia, až kým v Dracovom náručí so vzlykmi nepoklesla.

"Čo sa deje?" zachrapčal Draco. Hermiona cítila napätie svištiace jeho telom, príšerné očakávanie, tú neznalosť.

"Berú deti a jedia dospelých," potichu im zopakoval Jeremy. "Nespozorovali sme žiadne znaky toho, že by deťom ublížili… zatiaľ. Stále je čas. Len tomu ver, dobre, Hermiona?" Nežne jej uhladil vlasy z tváre. "Nebesia vedia, prečo ti na tých malých bastardoch záleží."

Slabo prikývla a Draco jej uvoľnil ústa. Videla červenú tekutinu, ktorá sa mu objavila na dlani a chutila kovovo v jej ústach. Draco to ignoroval.

Keď sa upokojila, trojica sa znova prikradla ku dverám. Hermiona si pritisla Scorpiusovu tvár bližšie ku krku a sledovala, ako dve bytosti prechádzali pomedzi deti, až vybrali jedno plačúce a trasúce sa, a potom ho nechali zmiznúť v modrom svetle.

"Pozemské zbrane sú jediná vec, ktorá ich dokáže zraniť," potichu zopakoval Jeremy. "Mám nejaké nože, pištole a pár ručných granátov. Nože asi moc prospešné nebudú. Pištole im dokážu značne ublížiť, ale je treba veľa munície. Nedokážeme ich zložiť všetkých naraz. Ak jedného zraníme, privolá ostatných. Ručné granáty sa tu použiť nedajú. Zabili by sme viac ľudí než hentých."

"Čo urobíme?" zašepkala Hermiona.

"Pokúšam sa dať znamenie svojim šéfom, ale nie som si istý, čo sa dostane kam má, keď toľko mágie všetko zmrťafilo."

"Nemôžeme ich počkať vonku?" zaškrípal Draco.

Jeremy si odfrkol. "Hermiona a ja by sme mohli, ale myslím, že títo zmrdi neodídu, až kým nebudú mať každučkú kvapku čistej krvi, čo na tomto mieste práve teraz oxiduje."

"Potom bojujme."

Trojica sa stočila, aby uvidela, ako ku nim vykračuje Lucius Malfoy, meč v ruke. Za ním Narcissa s kušou.

"Očarované zbrane nefungujú," sarkasticky im oznámil Jeremy.

"Tieto nie sú očarované," chladne prehodil Lucius.

"Otče?" spýtal sa Draco.

"Nazvi to handikep." Lucius pokrčil plecami. "V mladosti som si rád dokazoval, že dokážem poraziť protivníka len silou svojho tela. A tvoja matka nepotrebuje mágiu, aby zasiahla svoj cieľ." Prezrel si meč, neprítomný výraz v tvári. "My Zlej Vôle sme neboli vždy takí pohodlní."

"Toto je absurdné, totálna samovražda." Jeremy od nich cúval.

"Tak si choď," zašepkala Hermiona. "Ale zober Scorpiusa! Prosím!"

Odpor prebehol Jeremyho tvárou a nenávistne zazrel na uzlíček v jej náručí. "Tej špiny sa nedotknem," vyšplechol, strčil jej svoj batoh, vzal si len pištoľ a pár zásobníkov a odkráčal preč.

"Jeremy!" zašepkala nahlas, ale ignoroval ju.

"Čo urobíme, otče?" spýtal sa Draco, keď váhavo vytiahol revolver z batohu a neprítomne naň zízal.

"Nuž, synu, dokážeme, že žiadne stvorenie nie je zákernejšie než Malfoy." Venoval mu úsmev žraloka. "Do miestnosti vedú dva vchody. Vezmi slečnu Grangerovú k tomu druhému. Udrž ju a Scorpiusa vzadu! S tvojou matkou ich zložíme rýchlo a tvrdo, ty vojdeš v okamihu, keď uveria, že sú tu len dvaja útočníci. Namier im tú muklovskú zbraň do tváre, rovno medzi oči, ak sa ti podarí. Teraz choďte."

Draco s Hermionou sa rýchlo vydali bočnou chodbou na druhú stranu škôlky. Hermiona nikdy predtým nedržala revolver, ale videla dosť filmov, aby vedela, že by mali byť schopní zdolať ich poistky a že sa im to snáď podarí skôr, než ich brutálne zavraždia.

"Je na päť nábojov," povedala mu. "Na boku by mal byť záver, ktorý otvára komoru. Vypustíš prázdny obal a vložíš nové guľky, zabuchneš, potiahneš kohútik…"

Draco sa na ňu podivne pozrel.

"Och, sklapni…"

Dostali sa k bočným dverám, práve keď bytosti začali zavíjať od bolesti. Z ich výkrikov zostávajúce deti spanikárili a vzduch v miestnosti sa zvláštne zdeformoval. Hermiona zažmurkala, ale nedokázala poriadne zaostriť. Draco mierne pootvoril dvere a príšerne sa uškrnul, keď zbadal, ako sebou jedna z bytostí mláti so šípom v hlave. Kým jej muky sledoval, druhý šíp ju zasiahol do hrude. Zmizla.

Druhá bytosť sa pohla vpred, len aby vykríkla, keď sa pred ňou objavil Lucius, čepeľ zdvihnutú v zákernom uhle, ktorým takmer rozštiepil tú bytosť vo dvoje. To, čo z nej vystreklo, pripomenulo Hermione krv jednorožca, striebornú a bielu, až na to, že sa zdalo, že sa vo vzduchu vyparuje. Mágia. Tá vec krvácala mágiu.

Hermiona stále dávala pozor, na žiadne miesto sa nedívala pridlho. Jeremy povedal, že bolesť jednej bytosti privolá ostatné. Draco sa plynulo presunul do izby, namieril zbraň tak, ako to videl urobiť Jeremyho, a neohrabane vypálil.

Prvý výstrel nič nezasiahol. Druhý trafil bytosť do hrude. Stočila sa k nemu, kvíliace ústa sa rozšírili ešte viac a jej ďalší výkrik zrazil všetkých na kolená. Všetko, každučké okno, každučký kus nábytku sa okolo nich roztrieštil.

Hermiona mala sotva čas varovne vykríknuť, keď z podlahy vyplávala ďalšia bytosť a schmatla Draca. Ďalší rev zranenej bytosti a Hermiona sa zvíjala na zemi, dieťa mocne privinuté k hrudi v zúfalej snahe ho ochrániť. Z nosa a uší sa jej rinula krv; dusila sa ňou. Počula Dracov krik, potom ju niečo tresklo po nohách, oboch ich roztriaslo a cez hmlu do biela rozpálenej agónie si uvedomila, že od nej ťahajú Scorpiusa preč.

Jej výkriky dosiahli nových výšin.

Zúfalo bojujúc, kričiac nesúvislé prosby o milosrdenstvo, sa naslepo pretočila na brucho. Scorpius plakal vedľa nej, plakal za ňou, Dracom a starým otcom s mamou. Ostatné deti vzlykali, ale jediné, na čo dokázala Hermiona myslieť, bolo dostať sa k tomu blonďavému dieťaťu. Na ničom inom nezáležalo. Ťahala sa po zemi, ani si nevšimla svoje rozdrvené nohy. Odstrčila z cesty nejaké dievčatko, škriabala po podlahe, až si pritom strhla dva nechty.

Scorpius Scorpius Scorpius…

Budovou otriasol výbuch, rozžiaril oblohu ako poludnie. Nasledoval ďalší a deti vykríkli ako jeden. Divoké staccato dosiahlo k Hermioninu rozhorúčenému mozgu a uvedomila si, že tie tri bytosti zmizli, ako keby sa do zeme prepadli. Streľba. Veľa a veľa streľby. Zo silných zbraní, súdila podľa zvukov a rútiacich sa mužov.

"Čo sa deje?" zavolala ochraptene. Ani si nemohla byť istá, či sú Draco a ostatní nažive.

Bolo to nejaké dieťa, ktoré odpovedalo, keď sa za veľkým oknom objavil vrtuľník a ožiaril jeho siluetu. "Veľa mužov! Veľa muklovských mužov!"

K Hermione sa doplazilo telíčko a ona dajako spoznala Scorpiusa, hoci mala zatvorené oči zalepené krvou. Schmatla ho ako bábiku a pritiahla si ho k hrudi. V bezpečí. V bezpečí, bezpečí, bezpečí. Scorpius bol v bezpečí.

Čoskoro vzduch naplnili zvuky bolesti a zúrivosti cudzích bytostí. Prišli ďalšie explózie. Podlaha sa pod ňou drobila, steny sa triasli, paľba okolo nej horúca a spaľujúca. Bytosti útok opätovali, vzduchom pulzovala mágia, roztrhávala všetko, s čím prišla do kontaktu.

Hermiona objímala Scorpiusa a nechcela ho pustiť.

* Evanjelický preklad Biblie; Izaiáš 6:2