Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Príšera

Kapitola č.4

Príšera
Vložené: Jimmi - 25.05. 2017 Téma: Príšera
Jimmi nám napísal:

 

 

Všetko najlepšie k narodeninám

Alebo netradičná hlavička poviedky

 

Elza, všetko najlepšie  

 

Pre ostatných. Kapitolovka, ku ktorej ešte stále nemám banner ani úvod. Kto si to nepamätá, tak klasický preklad z rýchlika, ale poviedka, vďaka ktorej znova prekladám. Nič výnimočné, len taký malý darček pre májové čarodejnice.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Manor bol neskutočne tichý, keď Draco s Narcissou pristáli na premiestňovacom mieste. Oboch to znepokojilo.

“Muselo dôjsť k ďalšiemu útoku,” zamrmlala Narcissa so zamračeným obočím. “Nepočula som o ňom. Zvláštne.”

“Hľadala si ma,” prehovoril Draco. “Asi sa niečo neočakávane vyskytlo.”

“Hmm.” Narcissu to očividne nepresvedčilo. Otočila sa k Dracovi a stisla mu ruku. “Meškám na svoje každodenné stretnutie s Temným pánom. Nezabudni Draco: nikomu ani slovka o tom, čo sa ti naozaj stalo. Toto musíme zvládnuť veľmi opatrne.”

“Samozrejme.”

Pobozkala ho na líce a odkráčala.

“Matka, počkaj.” Draco sa načiahol, zobral niečo z jej pliec a zdvihol to k svetlu. Bolo to čierne pierko.

“Muselo sa na mne zachytiť v tej špinavej muklovskej jedálni,” vysvetlila Narcissa, keď mu ho s výrazom zhnusenia vzala z prstov. “Zišiel by sa im tam domový škriatok.”

Upustila pierko k zemi, usmiala sa na neho a odkráčala. Jednoduchou zmenou postoja sa Narcissa Malfoyová premenila zo starostlivej matky na hlavného smrťožrútskeho stratéga. Draco sledoval, ako odchádza, uvažoval, či ho niekedy prestane ohromovať, ako si dokázala vydobyť rešpekt len nesúhlasným nadvihnutím obočia  a hrozivým zazretím.

Premýšľal, čo vzíde z jej stretnutia s Temným pánom. Ich rozhovory musia byť veľmi zvláštne. Temný pán býval kedysi oveľa aktívnejší vo vojnovom úsilí, pravidelne zvolával starších smrťožrútov a dokonca sa zúčastňoval väčších bitiek, desil odboj svojou prítomnosťou. Hoci jeho matka mala pravdu…  Temný pán sa upokojil. Draco si ani nedokázal spomenúť, kedy ho naposledy videl terorizovať manor - trčal vo východnom krídle a zriedkakedy skúsil ísť von.

Možno sa už vzdal.

Človek mohol dúfať.

Smrťožrútom zjavne nevadilo mať pokojnejšieho Temného pána - znamenalo to, že menej z nich bude mučiť, keď niečo nedopadne dobre. Len teta Bella vyzerala znepokojená. Draco ju pri pár príležitostiach začul, ako spovedá jeho matku, pýta sa či je s ním všetko v  poriadku. Bolo ťažké v tejto chvíli posúdiť, či to je paranoja alebo realizmus.

Narcissa to vždy zahovorila. Ak nechcel, aby niečo vedeli, budú skrátka musieť počkať, až kým sa im to nerozhodne vysvetliť, vysvetľovala. Draco bol naklonený súhlasiť. Temný pán mohol byť na prahu smrti, ale oni nebudú o nič múdrejší, pokiaľ im to nepovie sám.

Niežeby v skutočnosti mohol zomrieť. Draco vedel všetko o viteáloch - bola to jedna z vecí, s ktorými sa mu zveril otec. Bolo desivé vedieť, že sa ho nikdy nezbavia.

Bohovia, čo toto bolo za katastrofu.

To pierko ležalo na zemi a Draco ho rozdrvil podpätkom čižmy. Niečo mu ale vŕtalo v hlave, niečo, na čo by si mal spomenúť.

Dôjde mu to neskôr. Zaškrípal zubami a vydal sa na dlhú prechádzku k svojim komnatám v snahe dať si do poriadku zmätok vo svojej hlave.

Po kúpeli a prezlečený do poriadneho habitu sa cítil podstatne čerstvejšie. Dlho vydýchol, pošúchal si koreň nosa. Stále existovalo toho veľa, čo nevedel, tak veľa toho, čomu nerozumel. Grangerová mohla byť kedysi v škole známa kvôli svojej inteligencii, ale Dravo vedel, že ani on nebol žiadne béčko. Vždy mu rýchlo dochádzali súvislosti, rýchlo riešil hlavolamy. Ale tento konkrétny problém bol nad jeho sily. Bol to totálny prepletenec a on jednoducho nemal všetky fakty.

Postavil sa pred zrkadlo, aby posúdil škodu na svojej hrudi. Jazva bola hnusná - kliatba, ktorá mu pohltila telo, zanechala zapálenú popraskanú pokožku v hlbokom červenom kruhu nad jeho hrudnou kosťou. Tak trochu pripomínala terč. Zdalo sa, že tam pasuje. Keby ho Grangerová nenašla… Nuž. Teraz už o tom nemá zmysel uvažovať. Bol rozpoltený medzi tým, ako bol na ňu nazúrený za to, že vôbec existuje a tým, že bol neznesiteľne vďačný, že odložila bokom svoju nevraživosť k nemu a zachránila mu život. Ten čin bol obdivuhodný, dokonca to dokázal priznať. Keď to bolo dôležité, bola lepšia v ignorovaní ich vzájomnej rivality. On nikdy naozaj nebol veľmi dobrý v prekonávaní averzie, ani počas školy. Keby sa ocitli v opačnom postavení, bol by ju nechal zomrieť, úplne v pohode.

Keď sa spätne pozrel na ich hádku, stále ľutoval, že stratil sebakontrolu spôsobom, akým k tomu došlo. Bolo zbytočné takto ju provokovať - jasne sa nechcela o Potterovi či Weasleym baviť. Mal tú tému nechať tak a sústrediť sa na to, aby z nej dostal ďalšie informácie. Napokon, existovalo tak veľa vecí, na ktoré sa jej mohol opýtať, tak veľa vecí, ktoré potreboval zistiť. Nikdy neočakával, že sa bude môcť rozprávať so skutočným členom Rádu bez toho, aby šlo o vypočúvanie. Aká premrhaná príležitosť.

A úprimne, prial si, aby neodplašil svojho jediného skutočného spoločníka na čas, ktorý sa ukázal ako pomerne nepríjemné zotavovanie sa. Lieky, ktoré mu dala madam Pomfreyová, mu pôsobili v žilách ako nejaké bahno, nespomínajúc bolesť zo samotného zranenia. Dokonca namosúrená Grangerová by bola lepšia než zízanie do stien, premýšľanie, či ho niekedy nájdu, potenie sa v agónii. Madam Pomfreyová sa s ním bavila len o liečbe, jasne dávala najavo, že sa jej nepáči, že tam je.

Táto myšlienka pripomenula Dracovi niečo, čo ho trápilo, odkedy celý tento debakel začal: šiel do metra, pretože Luna povedala, že tam nájde pomoc. V tomto mala pravdu.

Ale kde je Luna?

Začala celú túto záležitosť svojimi nejasnými varovaniami. Teraz bol v akomsi nepriehľadnom medzipriestore, ktorý v sebe zahŕňal realitu smrťožrúta a jeho podivný dlh Rádu. Už predtým chcel von. Predpokladal, že o tom Luna vedela. Bola toto jeho šanca? Aká bola úloha Luny v tomto všetkom? Popri Grangerovej bola Luna akýmsi vysneným rozprávkovým stvorením s občasným chvíľkami zdravého rozumu. Grangerová bola priama, prinajmenšom. Buď vám niečo povie alebo nepovie. Žiadne hry. Luna by vám s najväčšou pravdepodobnosť niečo zaspievala vo francúzštine a potom by vyhlásila, že tým sa to všetko vyjasnilo.

Verte vesmíru, že ho strčí medzi nahnevanú, nenávistnú chrabromilčanku a praštenú bystrohlavčanku.

Jednako mu stále chýbali kľúčové informácie. Ak mal byť vôbec nejako užitočný, potreboval poznať to proroctvo. Bol to jasne dôvod, prečo sa Rád obťažoval zachrániť ho. A čokoľvek, čo ich presvedčilo, aby urobili niečo tak drastické, muselo mať vážne dopady na vojnu.

Draco sa rozhodol, že sa nasledujúce ráno vypraví nájsť Lunu. Musí existovať niečo, čo by mohol urobiť, aby ju presvedčil a o to proroctvo sa s ním podelila. Nie tak dávno by ju Draco bez dlhšieho zaváhania mučil, aby z nej tú informáciu dostal. To isté navrhla jeho matka. Ale pre neho sa niečo zmenilo, už to viacej nedokázal popierať.

To zabíjanie, mučenia - boli bremenom na jeho duši, vťahovali ho do sveta, ktorý vôbec tak dobre nepoznal.

****

Musel zadriemať, pretože sa prebudil na búchanie na dvere.

“Draco! Kámo! Otvor!”

Draco vyliezol z postele a kráčal nepevne k dverám, hlava sa mu stále točila z účinkov liekov.

“Blaise?”

Jeho priateľ si ho privinul do drviaceho objatia, búšiac ho po chrbte.

“Zvoľni kamarát… Stále sa liečim,” zastonal Draco.

“Prepáč, prepáč,” s úsmevom riekol Blaise. “Narazil som na tvoju matku. Povedala mi, že ťa našla - vravela, že si sa dokázal dať sám do poriadku. Čím ťa trafili? Mysleli sme, že si mŕtvy!”

“Nejaký spaľujúcim kúzlom,” zaklamal. “Trafilo ma do hrude, takže nakoniec bolo dosť nebezpečné. Bol som príliš dezorientovaný, aby som sa hneď vrátil. Ale podarilo sa mi to, keď som si dal hlavu do poriadku.”

“Nuž, som sakra rád, že si to zvládol domov,” odvetil Blaise. “Nemal som radosť, že si budem musieť nájsť ďalšieho tak dobrého spolubojovníka ako si ty.”

Draco sa chabo usmial. Blaise vždy závidel Dracovi úspechy v boji, skuvíňal o tom, ako potrebuje popracovať na svojom mierení, aby mohol zlepšiť svoje zásahy. Ako keby to bola nejaká hra.”

“Keď o tom hovoríme…” Blaise prepukol do iného druhu úsmevu, takému, ktorý sa Dracovi vôbec nepáčil. “Práve sme sa vrátili z razie a trafili sme do čierneho. Získali sme skutočnú trofej. Poznáš ju. Práve sa s ňou hráme v žalároch, ale nechám na tebe, aby si rozhodol o zvyšku. Nepoviem ti jej meno…  chcem ťa prekvapiť.”

Draco cítil, ako mu zovrelo srdce, do žalúdka mu prenikol pocit chladu. Chytili Grangerovú? Ubližovali jej? Bez ohľadu na ich malichernú rivalitu nemohol dovoliť, aby ju roztrhali na kusy zvieratá, ktoré nazýval svojimi kolegami. Ježiši, on vedel, čo sa deje v žalároch.

“Ako dlho sa s ňou hráte?” spýtal sa v nádeji, že Blaise nepostrehne hrôzu v jeho hlase, či obavy z odpovede.

“Len pár hodín. Stále sa ešte bráni, ak sa chceš zúčastniť.”

Musela to byť Grangerová. Ak bol niekto bojovníkom, bola to ona. Kurník, ako sa nechala chytiť? Akurát práve teraz… Teraz, keď skutočne potreboval, aby zostala v úkryte. Keď si ju predstavil v tom špinavom žalári, zostalo mu zle.

“Nemôžem, nemám prútik,” povedal.

“Je rovno tamto,” zachichotal sa Blaise a ukázal na okenný parapet. Skutočne, Dracov prútik tam odpočíval, ako keby ho tam sám pred chvíľou odložil. Bolo okno otvorené, keď prišiel? Určite nie.

Draco k nemu prešiel a so zamračením ho zdvihol. Bol to určite jeho prútik - poznal každučkú prasklinku, každú ryhu, každé preliačenie.

Ale ako sa sem dostal?

“Pozri, viem, že asi nemáš od toho kúzla v hlave celkom jasno, ale vážne musíš ísť dole do žalárov,” sťažoval sa Blaise. “Nemôžem zaručiť, že prežije oveľa dlhšie. Nechcem, aby si to zmeškal.”

Draco sa zrazu cítil veľmi unavene.

“Vezmi ma tam,” riekol, vkĺznuc do role. Ak mal vidieť Grangerovú za týchto podmienok, nemohol nič prezradiť. Bude musieť byť chladný a uzavretý, tak aby sa mohol rozhodnúť čo urobiť. Zmocnil sa ho príšerný smútok. Bez ohľadu ako veľmi sa snažil uniknúť tomuto životu, vždy sa k nemu vrátil.

Cesta do žalárov mu pripadala ako rozsudok smrti. Blaise vedľa neho prakticky hvízdal radosťou. Draco si predstavoval, ako ho zabíja rozličnými rozmanitými spôsobmi. Tá predstava ho netrápila - možno len jeho averzia k zabíjaniu bola selektívnejšia než kedysi. Rád by práve teraz nakŕmil Blaisa jeho vlastným jazykom a tá predstava bolo to jediné, čo bránilo tomu, aby sa mu podlomili kolená.

Bolo znepokojivé, ako rýchlo prešiel od toho, kedy chcel Grangerovú zabiť, k tomu, keď ju chcel dajako ušetriť hrôze, ktorú musí pociťovať. Nemal ju rád, ale bolo to najmenej, čo mohol urobiť. Nebol by nažive, keby nebolo jej úsilia. Nenávidela ho a jednako ho zachránila.

Zatuchnutý zápach žalárov začínal prenikať do jeho nosa - pleseň a stará krv, výkaly, starodávny kameň. Keby už toto necítil celý život, bolo by to príliš krátko. Pokúsil sa predstaviť si Grangerovej tvár, ako bude vyzerať, keď ju nájde.  Bude rozzúrená alebo zlomená? Pozrie sa mu vôbec do očí?

Vliekol sa stočeným schodiskom za Blaisom, snažil sa udržať dáviaci reflex pod kontrolou, keď zápach zosilnel. Zabočil na rohu, všetky inštinkty v jeho tele kričali, aby utiekol.

Vzhliadol.

Luna sa krčila v rohu pokrytá krvou.

“Ach dobre,” zašepkala. “Premýšľala som, kedy prídeš.”

****

“Na túto si pamätáš, Draco?” zaškeril sa Blaise. “To je Šaluna Lovegoodová!  Už v škole bola cvoknutá, ale teraz je na tom ešte horšie. Len tára nezmysly. Najprv to bolo zábavné, ale už to lezie na nervy. Stále mi hovorí, že zomriem príšernou smrťou. Myslím, že je trochu zmätená.” Pukol hánkami a jeho úškrn sa rozšíril.

Draco otupene prikývol, snažil sa zistiť škody bez toho, aby sa príliš priblížil. Bola hrozne zbitá. Šaty, ktoré boli kedysi krémovej farby, boli špinavo červené a roztrhané. Kolená mala úplne zodreté. Bol hanebne vďačný za to, že jej šaty zakrývali stehná… Nechcel vedieť, čo jej urobili.

Luna sa rozprávala sama so sebou, klátila sa sem a tam. Modrina na jej tvári sa už začínala ukazovať a on si všimol, ako sa trasie, celé telo sa jej chvelo, keď sa hompáľala sem a tam.

“Cruciatus?” spýtal sa Draco, keď spoznal príznaky. Udržal hlas vyrovnaný. Bol by roztrhal Blaisovi hrdlo, keby mohol.

“To bolo na začiatku,” hrdo oznámil Blaise.

“Vypočúval si ju vôbec?” spýtal sa Draco, jeho hnev začínal presakovať na povrch. “Čo ak má nejaké informácie?”

“Draco, spievala pieseň Triediaceho klobúka asi hodinu. Nebude odpovedať na otázky. Je to cvok. Nič užitočné z nej nedostaneš. Okrem toho, teraz už je nadobro zlomená.”

“Fajn, idem to sakra skúsiť, keďže toto je naša skutočná práca,” vyštekol.

Draco prešiel k Luninmu rohu, snažil sa pôsobiť statočne. Vo vnútri sa rozpadal. Luna, ktorá k nemu láskavo prehovorila vtedy, keď si to najmenej zaslúžil. Luna, tá jediná, ktorá sa na neho tak žiarivo usmiala. Draco sa domnieval, smutne, že ju začal považovať za priateľa. Och, to bolo skutočne úbohé. Dva podivné rozhovory a jednako k nemu bola milšia než ktokoľvek, koho poznal.

Dokonca ešte horšie bolo, že ho Luna vôbec nenapadla, keď Blaise povedal, že majú väzňa. Bol príliš fixovaný na Hermionu, aby si uvedomil, že Luna je rovnako pravdepodobný cieľ.

Nezaslúžil si priateľov ako ona.

Keď si kľakol, škaredo zazrel v nádeji, že nahnevaný výraz v jeho tvári oklame ostatných.

“Je mi to ľúto,” zamrmlal.

Vzhliadla mu do tváre, jej oči prekvapujúco jasné.

“Toto nemám prežiť,” prehlásila pokojne. “Nikdy som nemala.”

“Nehovor tak,” zasyčal. “Dostanem ťa odtiaľto.”

“Draco, aj keby si dostal, neprežijem to, čo mi urobili. Spomínaš si, čo som povedala, áno?”

Zamračil sa na ňu, prebehol si ich predchádzajúce rozhovory v hlave.

“Nemyslíš….”

“Myslím.”

“Keď si povedala 'urob to rýchlo'…  Myslela si…”

“Áno.”

Stále sa klátila a rozprávala so sebou. Draco nevedel, či to bolo kvôli tomu, aby udržala jeho masku alebo kvôli Cruciatusu.

“Prosím, nenúť ma k tomu,” prosil potichu.

“Nechcem ťa nútiť,” zamrmlala. “Žiadam ťa ako priateľa.”

Prehltol hrču, čo sa mu vytvorila v hrdle. “Priatelia sa ne… Priatelia sa ne…”

“Draco, nechcem si ani predstaviť, aký by bol môj život, keby som toto prežila. Je to v poriadku.” Šušľala a on si oneskorene uvedomil, že jej vybili zuby.

Všetkých ich zabije.

“Potom budeš musieť ísť za ňou.”

“Za kým?”

“Za Hermionou,” trpezlivo vysvetľovala.

“Môžeme teraz nehovoriť o Grangerovej? Je neznesiteľná… Ona…”

“Je úplne sama, rovnako ako ty. Nie je taká silná ako vyzerá. Musíš jej pomôcť.”

“Luna…”

“Prosím.”

“Héj, Draco, kecáte tam o počasí alebo čo?” zakričal Blaise. Gorily za ním sa zasmiali.

Niečo v Dracovom vnútri sa vzdalo. Neznášal, nenávidel, že ho o toto žiada. Že žiada o jeho milosrdenstvo spôsobom, akým ho chcel najmenej poskytnúť.

Nenávidel, že mala tiež pravdu. Toto by pravdepodobne neprežila, a podrobiť ju ďalšiemu dňu mučenia, než sa jej telo vzdá, bolo nepredstaviteľne kruté.

“Bola si ku mne láskavá,” riekol so smutným úsmevom.

“Ako ty budeš ku mne,” odvetila.

“Postaraj sa, nech sa na teba nahnevám,” zašepkal.

Luna sa usmiala, žiarivým, sladkým úsmevom presne ako vtedy vo vlaku.

“Ďakujem ti, Draco.”

A potom ho opľula, vodnatá krv ho zasiahla do tváre.

Vážne to bolo dokonalé. Ničilo ho priznať to.

“Ty neúctivá sviňa!” zareval. Zdvihol prútik, spomenul si na cennú lekciu, ktorú mu pred všetkými tými rokmi uštedrila jeho teta.

Občas bolo láskavejšie zabiť ich rýchlo.

“Avada Kedavra.” Zelené svetlo obklopilo Lunu, ktorá vyzerala podivne pokojne, dokonca keď sa jej oči zatvorili.

“Mal si pravdu,” uškrnul sa, keď gorily zatlieskali a zahúkali. “Totálne šialená.”

“Si legendou, kamoško,” vyhlásil Blaise.

Draco si s pokrčením pliec utrel tvár rukávom. “Vrátim sa do postele. Nebuďte ma, pokiaľ to nie je dôležité. Nechcem byť rušený.”

S veľkým úsilím sa snažil neobzrieť sa späť na Lunino telo, keď opúšťal žaláre. Nie celkom uspel.

***

Draco nemal v úmysle vrátiť sa do postele. Ani nevedel, či niekedy bude schopný znova zaspať.

Tentoraz príjme radu, ktorú mu dala. Musel nájsť Hermionu. Musel vynaložiť zasrané úsilie, aby si udržal pokoj. Toto musel vyriešiť.

Narovnal si plášť na pleciach, vykročil do noci, použil jeden z mnohých priechodov, o ktorých vedeli len členovia jeho rodiny a tak to malo zostať. Myšlienka na všetkých tých smrťožrútov, ktorí si to trádovali po dome jeho predkov, ho rozzúrila. Nikdy nemal byť zvolený ako ich základňa. Dokonca jeho otec to nenávidel, keď bol nažive. Srať na Temného pána a jeho šialenú prekliatu vojnu.

Netrvalo dlho, než bol Draco znova na nástupišti v metre, rozhliadal sa nesmelo po vrabčiakovi. Nakoniec ho uvidel sedieť na vysokom tráme, žmurkajúc na neho. Tentoraz nečvirikal. Čudné. Vždy to bývalo také neznesiteľné čvirikanie.

Domnieval sa, že na tom v skutočnosti nezáležalo. Pre neho stíchol celý svet. Možno ten vták tomu rozumel. Guča v jeho hrdle odmietala odísť a on si rozzúrene utrel páliacu vlhkosť v očiach. Draco v skutočnosti neplakal odvtedy, čo bol na Rokforte, tesne predtým, ako ho Potter preklial. Slzy boli znakom slabosti.

Nuž, nech je tak. Pomyslenie na Lunine zlomené ústa a jej úbohé zničené telo ho sakra nerobilo silnejším.

Prečo on? Prečo to musel byť on? Vedomie, že bol zodpovedný za ukončenie Luninho života - skutočnej priateľky, ak to, čo povedala, bola pravda - ho ničilo.

Nával vetra zvestoval príchod vlaku a on nastúpil, raziac si lakťami cestu k sedadlu v rohu a zatvoril oči. Nepochyboval, že si Hermiona po neho príde.

Namáhavo prehltol, oprel si hlavu o okno, keď vlak opustil stanicu.

Počká si na ňu.

Počká a potom všetko vysvetlí.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola č.4 Od: mami - 22.06. 2017
Nemám slov

Re: Kapitola č.4 Od: Gabux - 26.05. 2017
Tohle je síla. Nemám slov. Ale Draco i Lenka prokázali tu pravou statečnost a velkou odvahu.

Re: Kapitola č.4 Od: Ani - 26.05. 2017
Uf. Měla jsem nějaké teorie (co kdyby Voldemort vycházel zřídka jen proto, že je to někdo jiný pod mnoholičným, kterého nemají tolik? Narcissa spojenec / jen na straně svojí rodiny...), ale po tom závěru nějak nemám na to to rozepisovat. Díky za překlad. Budu doufat, že to v dalších kapitolách nebude o moc horší...

Re: Kapitola č.4 Od: JSark - 25.05. 2017
To je teda ozaj dosť netradičný darček. Smutný. :(

Re: Kapitola č.4 Od: Elza - 25.05. 2017
Tedy, začátek povídky byl takový divný, ale to teď už je to jízda. Díky za vše a za věnování zejména. :)

Re: Kapitola č.4 Od: Coretta - 25.05. 2017
Taky mi bylo jasné, že tam bude Luna, a dokonce mě z věty "Urob to rychle" napadlo, že ji Draco asi bude muset v budoucnu zabít. Lupina má zajímavou teorii. Taky jednu mám - co když je Narcisa tím silným spojencem, který Řádu přibyl? Vychytralá je na to dost a Dracovi řekla to samé, co by v jiných povídkách mohl říct Severus :) Uvidíme, necháme se překvapit. Děkuji, Jimmi, čte se to krásně.

Re: Kapitola č.4 Od: silrien - 25.05. 2017
Ah, Draco, uvědomit si, že máš přítele a muset ho zabít. To je tak kruté. Jsem zvědavá, co je zač ten vrabčák. A jdu si dát čokoládu, po tomhle ji potřebuji. Děkuji

Re: Kapitola č.4 Od: Lupina - 25.05. 2017
Napadla mě jedna šílená možnost. Co když Pán zla zemřel a msto něho mají Paní zla. Narcisa by to zvládla levou zadní. Lenka dobitá ve sklepení byla v té hrozné situaci nádherná. Přítelkyně. A Draco ji musel zabít. Bolí mě srdce pro ně pro oba. Tak smutný konec... Děkuji.

Re: Kapitola č.4 Od: Jacomo - 25.05. 2017
Jimmi, máš neskutečně šťastnou ruku na vynikající povídky. Tohle je síla - ve všech směrech. Lenky je mi strašně líto. Že bude ve sklepení ona, o tom jsem nepochybovala, ale ta nevyhnutelnost zabití byl šok. Draco se dostal do neřešitelné situace a byl nucen vybrat si z dvou zel, přičemž jakékoliv cesta byla špatná. Ale konec ukazuje na to, že teď už začíná vědět, co nechce. K tomu, co chce, bude zřejmě ještě muset dojít. Na veselejší strunu: fandím vrabčákovi, věřím, že tam není jen tak. Klíčová otázka - to pírko na hábitu Narcissy bylo jeho? :-) Děkuju za překlad a nemůžu se dočkat dalšího kousku (ještěže nemusíme čekat dlouho :-D).

Re: Kapitola č.4 Od: denice - 25.05. 2017
Tohle je šílené. Chybí mi slova. Díky.

Prehľad článkov k tejto téme:

galfoy: ( Jimmi )22.06. 2017Kapitola č.9
galfoy: ( Jimmi )12.06. 2017Kapitola č.8
galfoy: ( Jimmi )31.05. 2017Kapitola č.7
galfoy: ( Jimmi )28.05. 2017Kapitola č.6
galfoy: ( Jimmi )26.05. 2017Kapitola č.5
galfoy: ( Jimmi )25.05. 2017Kapitola č.4
galfoy: ( Jimmi )18.05. 2017Kapitola č.3
galfoy: ( Jimmi )14.05. 2017Kapitola č. 2
galfoy: ( Jimmi )11.05. 2017Kapitola č.1
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )11.05. 2017Úvod k poviedke