Preklady fanfiction Harryho Pottera

 Svokrovinky, lotrovinky a iné podslinky

Autor: Gravidy

Počet slov: 2000

Výzva: Domček z perníku

Varovanie: žiadne

Zhrnutie: Po dvoch rokoch randenia s Dracom si je Hermiona istá, že je dostatočne pripravená na slávnostnú večeru s jeho príbuznými.

AN: Hej, pozrite sa na mňa. Skutočne som napísala niečo, čo má len 2000 slov. A krucinál, k tomu bez obmedzenia prístupnosti! Skúste nájsť všetky tie miesta, kde som sa musela zaraziť, aby som nenapísala niečo nevhodné. Myslím, že ma toto možno inšpiruje k napísaniu ďalších drabbles.

Takže.

Bezmála hotovo.

Majstrovské dielo jej pekárskych schopností bolo takmer šesťdesiat centimetrov dlhé, tridsať centimetrov široké a tridsať vysoké a prehýbalo sa pod náporom bielej polevy. Použila čokoládové tabličky ako strešné tašky, orámovala okná a dvere kúskami kyslých pendrekov, a aby to bolo farebné, použila bonpari a želatínové medvedíky, než celý majstrovský výtvor poprášila práškovým cukrom.

Bol nádherný.

"Čo to u Merlina stváraš?"

Hermiona si hodila ďalšiu lentilku do úst a v duchu sa poťapkala po chrbte za to, že nevyskočila z kože. Bez toho, aby sa na Draca obzrela, pleskla po bledej ruke, ktorá sa zo zvyku načiahla okolo nej, aby siahla do kôpky sladkostí na kuchynskej doske.

"AU!" Na oplátku sa jej dostalo silného potiahnutia za vlasy, a keď sa otočila, pripravená ho vyhrešiť, vyslúžila si tvrdý mľaskanec pier na pery, než vyrazil preč, aby sa odpratal z dosahu jej dlane.

Ostražito sa na seba mraštili, ale Hermiona uznala, že ide o bezvýchodiskovú situáciu a otočila sa späť k svojej úlohe.

"Robím pre tvojich rodičov diabolsky presladké muklovské prekvapenie," odpovedala na jeho otázku.

"Och, to je ale fantastické! Budú ho tak veľmi nenávidieť!" radostne sa zasmial Draco a v domnení, že je bezpečné sa priblížiť, sa prikradol, aby sa znova pozrel.

"Tvoj otec si myslí, že ma zahnal do rohu," vysvetľovala Hermiona vecne a ignorovala, že sa postavil za ňu, položil jej ruky na boky a doslova jej dýchal na krk. "Podľa zákonov Etikety čistokrvných je urážkou domácnosti, ak k stolu hostiteľov prinesieš jedlo, pretože tým naznačuješ, že sú príliš chudobní a slabí, aby ťa primerane pohostili. Ale ak neprinesieš niečo sladké ako dar, potom sa to berie ako urážka, lebo si naznačil, že si jeho a jeho rodinu nevážiš, ale že stále očakávaš, že ťa obslúžia." Nadurdila sa a vsunula Dracovi do úst zelený cukrík – dobre vedela, že nemá zmysel dávať mu žltý alebo červený. Šťastne zahmkal. "Namojdušu, ak vaše drahocenné čistokrvné pravidlá nie sú smiešne, potom sú úplne protichodné."

"Mne dávajú dokonale zmysel," pokrčil Draco plecami, cucajúc bonbón.

"Pravdaže," zamrmlala hrozivo Hermiona.

"Je to nastavené tak, že máme vždy možnosť sa v akejkoľvek situácii rozhodnúť, či sa uraziť alebo nie," oznámil jej bezstarostne. "Nemôžeš niekomu zoťať pri večeri hlavu len preto, že vynechali hrášok a teba to dožralo. Potrebuješ legitímny falošný dôvod, na ktorý môžeš zvaliť svoje vražedné sklony."

"Tak tomu verím. A tak mám pre vás: domček z perníka. Je to sladkosť, ktorá sa obvykle používa len na ozdobu, ale dá sa aj jesť. Takže ak sa Lucius pokúsi uraziť, že som priniesla k jeho stolu jedlo, potom mu poviem, že je to ozdoba. Ak sa pokúsi uraziť, že som jedlo nepriniesla, potom je to k jedeniu. Navyše je to urobené ručne, čo je urážka, pretože som nepoužila mágiu – a čistokrvní musia robiť absolútne všetko s mágiou – ale je to tiež nesmierny kompliment, pretože som si našla čas urobiť to bez mágie. Tak či onak sa nemôže sťažovať bez toho, aby vážne neurazil moju domácnosť a svoje vlastné milované pravidlá etikety."

Draco otvoril ústa, ale umlčala ho kyslou dážďovkou. Šťastne ju prežúval a Hermiona si hlúpo pomyslela, že sa možno nechystal vôbec nič povedať. Azda len otvoril ústa ako kuriatko a ona zareagovala ako správna sliepka.

"Už som si overila tú záležitosť s muklovským darom," aj tak vysvetľovala. "Žiadny čistokrvný, ktorý za niečo stojí, by nikdy, vôbec nikdy, nepriniesol muklovské jedlo do čistokrvného domu, takže voči nemu neexistujú žiadne pravidlá," vyhlásila pyšne.

"Trochu malý, nie?" poznamenal zbytočne Draco, sťažka sa oprel o jej chrbát a pohŕdavo vytočil pery. "Skôr ako chatrč. Perníková chatrč. Pravdepodobne plná perníkových Weasleyovcov."

Hermiona rozladene hľadela na svoj virtuózny kúsok, nad ktorým sa potila celé hodiny, a stalo ju enormné množstvo síl nedať sa znechutiť alebo nepreplesknúť Draca po hlave. Koniec koncov, vyrastal na zámku.

"Áno," nevrlo súhlasila, s brutálnou úprimnosťou k sebe samej. "Je veľmi malý. V skutočnosti zakrpatený. Taký krpatý ako zošúverené čierne srdce tvojho otca."

"Au," zhíkol Draco v prekvapenom smiechu.

K Hermioninmu potešeniu sa Draco zdal byť na jej projekt veľmi zvedavý a zvyšok popoludnia strávili tým, že dokončovali perníkový domček a vyzdobovali niekoľko perníkových mužíčkov. On, samozrejme, musel z užitočnej činnosti spraviť perverznú katastrofu a Hermionu prinútil nechať zmiznúť niekoľko oplzlých perníčkov, ktorých si našťastie všimla zavčasu.

Ale celkovo vzaté, bola veľmi spokojná.

*** *** *** *** ***

"ÁÁÁCH! Grr! Chcem povedať… skrátka… ach jáj!" Hermiona zašermovala zaťatými päsťami a zúrivo dupla do slabej vrstvy prachového snehu, ktorý pokrýval pozemky Malfoyovcov. Oranžovú tvár mala zvraštenú zúrivosťou, extra dlhý bradavicami pokrytý nos jej poskakoval hore dole v rytmu dupania a pijavice a žaby, ktoré z nej odpadávali, tvorili lesknúcu sa stopu za ich chrbtami. Mesiac žiaril, odrážal sa od snehu a osvetľoval im cestu, kým sa v hanebnej porážke potkýnali z manoru.

Či skôr ona sa potkýnala. Koniec-koncov, asi bolo ťažké kráčať elegantne s hrbom, súcitne si pomyslel Draco.

Draco si vykračoval vedľa nej oveľa uvoľnenejšie, jeho dlhé odstávajúce králičie uši – nuž, mohli to celkom dobre byť uši osla, ale Draco si bol na deväťdesiat percent istý, že sú králičie – sa pohojdávali, kým ostražito sledoval biele pávy. Vtáci, ktorí boli zjavne odolní voči zime, zdvihli hlavy a sledovali ich, ako kráčajú okolo, a Draco prikročil bližšie k Hermione v domnienke, že tu a tam zazrel modré svetlo. Nikdy Hermione nepovedal, že tie potvory dokážu vystreľovať z očí modrý oheň, aby spálili na uhol nezvaných hostí.

Nechcel ju vydesiť.

Hermiona stále bľabotala v nesúvislých nevetných konštrukciách. "Ako mohol… ako to že… a potom to… a my sme… ACH!" zarazila sa na okamih, aby na jednom mieste poskočila a vysypali sa z nej žaby a pijavice ako cukríky z pi�±aty.

Draco dobre vedel, že si nesmie odfrknúť.

Aj tak sa k nemu otočila, špicatý nos sa jej komicky rozknísal. "Minulý rok nebola žiadna ‚Oslava kráľa z Audenberry‘! Takže nechápem, ako sme mohli ‚uraziť jeho spomienku‘ tým, že sme nepriniesli dar v podobe kadidla a dvoch lístkov na ďalší zápas Holyheadských harpijí."

"Oj! Moja matka miluje Holyheadské harpije!" vložil sa Draco, vzápätí ale povädol pri pohľade, ktorý si vyslúžil.

Hermiona pokračovala. "A čo je prepánabeka ‚Ceremónia Eidenbreck‘? Kto je dopekla Grimlow Mordoon a čo fajčil, keď vymyslel tie… tie totálne absurdné, naprosto nezmyselné pravidlá etikety?"

Bez čakania na odpoveď sa stočila a pokračovala zhrbene k hlavnému vchodu.

Draco trpezlivo počkal a skutočne, neprešla ani dvanásť krokov, keď sa znova otočila.

"Poskladať si servítku do lona NIE JE smrteľnou hrozbou hostiteľovi. Žiaden čistokrvný, s ktorým som doteraz hovorila, nevravel NIČ o tom, že uhol, pod ktorým držím svoju lyžičku má byť v súlade s rozostavením planét. Páliť po mne pod stolom kúzla neplodnosti a pľuť mi do nápoja NIE je komplimentom. A Astória – u Merlina, rozmlátim tej babe ciferník – Astória Herpes von Gangrénová de la Riť nemá dovolené ohmatávať ťa kvôli ‚požehnaniu dobrej plodnosti‘ len preto, že ‚je predsa prítomná jej gardedáma‘. ACH! CELÝ rok som toto študovala! Bola som si taká istá, že ho MÁM!" niekoľkokrát vrazila do vzduchu pravý hák. Draco si všimol, že je vo skvelej forme. To nebolo dobrým znamením pre budúcnosť Astoriinej tváre.

"Otec to tiež celý rok študoval," pokojne jej pripomenul. "Som si istý, že sa musel dostať do štádia poriadnej zúrivosti po tom, čo sa ti minulý rok takmer podarilo dostať z manoru živá a bez akýchkoľvek vážnych zranení či zlomenín. A spomeň si, môže čerpať z pätnástich storočí histórie."

"Áno!" zasyčala Hermiona, zaťala si pred nosom chlpaté prsty s pazúrmi a – povedzme si to úprimne – nasadila dosť znepokojivý výraz. "Aspoň mám tento rok dovolené odkráčať v hanbe po tom, čo nás vykázal, namiesto toho, aby nám nasadil kukly na hlavy a nechal domových škriatkov vrhnúť nás do Jamy zúfalstva, z ktorej sa nikto nevráti, pokiaľ nie je Malfoy a nevie, kde sú dvere."

"Áno, no nebolo to od otca milé?" utešoval ju radostne. "A vážne si myslím, že sa strýkovi Luciferovi začínaš páčiť. Preklial naše potomstvo len na tisíc rokov. To je takmer to samé, ako keby nášmu zväzku požehnal. Takže vidíš, nebolo to také zlé. Nevšimla si si, ako veľmi moja matka neznášala tvoj perníkový domček? Neviem ako ty, ale ja som bol z toho vo vnútri celý namäkko."

Hermiona sa začínala rozveseľovať, ale potom sa zrazu zaksichtila. Odhodila žabu, ktorá jej visela z habitu. "Bolo vážne nevyhnutné, aby sa tvoja matka obliekla do trúchliacich šiat, predstierala, že si mŕtvy, celú večeru plakala a kvílila na tvojou fotografiou, a potom počas dezertu predniesla opileckú pohrebnú reč?"

Draco sa len pousmial.

Hermiona ho ovalila kabelkou po pleci, čím sa navôkol rozleteli žaby a pijavice. "Po celý čas mi hovorila ‚tá špinavá radodajka‘ a ty si nepovedal nič, aby si ju zastavil."

Draco pokrčil plecami. "Bol som mŕtvy, nepočula by ma."

"To nie je výhovorka! Mala som pocit, že som tam sama! Úplne si ma opustil!" Oči sa jej prižmúrili v náhlom podozrení a prekrížila ruky. "Vieš, toto sa ti nepodobá. Vôbec nie. Minulý rok si podpálil Blaisa Zabiniho za to, že povedal, že pastelová modrá nie je tvojou farbou, ale dnes večer si tam len sedel a to bola prekliata nočná mora. Tvoj otec totálne, naprosto, absolútne ponížil teba aj MŇA všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi pred polovicou čistokrvnej spoločnosti. Dokonca teraz sa smeje na náš účet a ty si taký… taký pokojný. Nasával si Upokojujúci dúšok alebo také dačo? Niežeby som ťa obviňovala, ale aspoň si sa mohol podeliť."

Láskavo sa usmial. "Hermiona. Som skutočný čistokrvný a je pod moju úroveň klesnúť na tú ich. Môj otec sa posadnuto prehrýzal plesnivými starými zväzkami celé mesiace, aby sa mu podarilo urobiť to, čo spravil dnes večer, ak si rovno nevymyslel pravidlá, aby ťa prichytil, že ich porušuješ. Nepripadá ti to celé úbohé? Sme lepší ako on, a on to vie."

Hermiona na neho vyvalila oči, ústa dokorán. "U Merlinových gulí, ty droguješ."

Z manoru sa náhle ozvalo veľmi tlmené PCHUF a vzduchom sa prevalila silná nárazová vlna, ktorá mierne vyviedla Hermionu z rovnováhy a jej chaluhovité špinavé vlasy sa tak na sekundu či dve divoko rozviali.

Dracov pokojný úsmev sa zmenil na niečo psychotické. "Aaaaaaa nastavil som tvoj perníkový dom, aby vybuchol. Vážne by sme mali okamžite utiecť."

"Há? Čože?" hlúpo sa opýtala.

Z vnútra manoru sa začali ozývať nahnevané výkriky a vreskot.

"Bež!"

Dvojica vyštartovala ako šialená k hlavnému vchodu pozemku, čím rozohnala spanikárené pávy, ktoré sa im odvďačili prekvapenými výkrikmi a k Hermioninmu zmäteniu i niekoľkými výbuchmi podivne modrých svetiel, na pôvod ktorých nedokázala prísť. Pre zúrivý škriekot sa Hermiona obzrela cez plece na manor a zhíkla. Draco vedľa nej sa maniacky zasmial.

Malfoy manor bol teraz absolútne oslnivým, cukrovinkami pokrytým majstrovským perníkom, ktorý naplnil Hermionino srdiečko perníkovou závisťou. Vo dverách sídla stál obrovský perníkový panáčik s dlhými bielymi polevovými vlasmi, obočie zo sladkovky zošikmené nad iskrivými hašlerkami, zatiaľ čo nahnevane kričal a hrozil im perníkovou hnedou rukou.

Len tak-tak sa pretisli kovanou bránou, než sa jej krídla zatreskli, a Draco využil Hermioninu zotrvačnosť, aby ju rýchlo strhol z nôh do svojho náručia. "A pokiaľ ide o tú špinavú radodajku, to sa mi vždy na tebe páčilo."

A odmiestnil ich preč až do nasledujúcich Vianoc.

Koniec.

AN: Albínové pávy, ktorý majú radi nulové teploty a vystreľujú laserové lúče z očí. Zmierte sa s tým.