Preklady fanfiction Harryho Pottera

Keď som prekliala učiteľa 1/2

Autor: cathedral carver

Preklad: solace

Originál: When I Cursed the Teacher

Prístupnosť: neobmedzená

romantika/humor 

Viete, najkrutejšie božie kliatby sa nám prihodia ako odpovede na naše modlitby.

Nech tí, ktorí nás ľúbia, ľúbia nás.

A tým, ktorí tak nečinia,

Nech Boh otvorí srdcia,

A ak sa mu to nepodarí,

Nech im zvrtne členky,

Takže ich spoznáme podľa krívania.

(stará írska kliatba)

Začalo to výbuchom.

Vlastne niekoľkými výbuchmi, za ktorými nasledoval zreteľný rachot padajúcich kameňov – dosť veľkých kusov, súdiac podľa zvuku – vydesené výkriky, bojovné pokriky, ďalšie výkriky a potom nadávky, také, ktoré momentálne nemožno zopakovať.

Zo spadnutých balvanov sa zodvihol oblak prachu a vzduch križovalo množstvo farebných zábleskov z prútikov. No hlavne tam bol neuveriteľný hluk na zvyčajne pokojné a tiché utorňajšie popoludnie.

Hrmot bol taký ohlušujúci, že študenti, ktorí celý život počúvali príbehy o veľkej bitke, a profesori, ktorí ju zažili na vlastnej koži, sa v panike vrhli do chodieb a s divokým pohľadom hľadali akúkoľvek stopu po nepodarených smrťožrútoch, či azda samotnom duchovi lorda Voldemorta demolujúcom hrad.

To, čo objavili namiesto nich, sa stalo začiatkom ďalšej rokfortskej legendy.

* * * * *

Správa z Denného Proroka z 26. mája 2004:

„Súperiaci čarodejníci zničili rokfortskú vstupnú halu“

Šesť rokov po dnes-už-legendárnej bitke o Rokfort sa dvom znesváreným čarodejníkom podarilo v podstate zničiť vstupnú halu tisícročnej školy pre mladých čarodejníkov.

25. mája sa rokfortský majster elixírov Severus Snape a gringottský kliatborušič Bill Weasley, údajne zapojili do nebezpečného a pustošivého duelu s prútikmi, aký nebolo vidieť medzi stenami tohto hradu od osudnej noci spred šiestich rokov.

„Bola to tá najvzrušujúcejšia vec, akú som za celý rok videl!“ potvrdzuje prvák Norris Nesbitt, ktorého matka pracuje na Oddelení pre vyšetrovanie nenáležitého používania čarodejníckych schopností a v súčasnosti podáva oficiálnu žalobu voči škole. (Pozri: Nočná mora matky: Syn prežil, aby vyrozprával príbeh, s. 12). „Som taký šťastný, že ma sem rodičia poslali!“

„Bolo počuť hrozný rachot!“ hovorí jedna nadšená študentka, ktorá utiekla, než nám stihla prezradiť meno. „Mysleli sme si (meno vynechané), že opäť vybuchlo laboratórium elixírov, no bol to iba profesor Snape, ktorý kričal a vrhal kliatby. Všetci sme sa rozbehli, aby sme videli, na ktorom študentovi si tentoraz vybíja zlosť. Ukázalo sa, že to vôbec nebol študent!“

Celý incident netrval viac ako štvrťhodinu, no vzbudil dostatočný chaos, aby si vynútil zaangažovanosť ministerstva mágie. Vyšetrovanie je organizované a bude sa konať začiatkom budúceho mesiaca. Ak sa obvinenia potvrdia, obom mužom bude hroziť pokuta a väzenie.

Zatiaľ čo na študentov táto udalosť pochopiteľne zapôsobila, ostatných rozhnevala a vydesila.

„Nie je to práve dobrý príklad pre mladé tvárne mozgy, to je všetko, čo k tomu môžem dodať!“ hovorí dlhoročná knihovníčka Irma Pinceová. „Najmä, keď je do toho zapletený jeden z nás! A člen slušnej čarodejníckej rodiny! Nikdy by mi nenapadlo, že sa niečoho takého dožijem. A hovorí sa, že sa nebili pre nikoho iného než...“

Pokračovanie príbehu na s. 4

* * * * *

Hermiona Grangerová si všimla kyticu kvetov skôr, než vkročila do siene. Videla ju už zo dverí: ružový zemolez, vytušila. Jeho sladká vôňa bola nezameniteľná. Profesorský stôl bol vždy dobre vybavený, no nikdy na ňom neboli kvety. Teraz na ňom trónila váza so zemolezom rovno pred jej tanierom, iba pred ním. Trochu nervózne sa rozhliadla naokolo a dúfala, že sa príliš nečervená. Vkĺzla na stoličku a roztrasenými prstami si začala natierať toast maslom.

„Všetko najlepšie k narodeninám,“ povedala pokojne Luna Lovegoodová sediaca po jej ľavici. Praženicu si upravila do podoby usmievajúcej sa tváre a teraz jej vytvárala „účes“ z plátkov slaniny.

„Vďaka, ale dnes nemám narodeniny.“ Hermiona s menšou námahou prehltla toast. „Tie kvety sú od teba?“ spýtala sa zdvorilo.

„Ach, nie. Boli tu už, keď som prišla. Možno sú od nejakého študenta?“

„Alebo tajného ctiteľa,“ ozval sa Severus Snape po Hermioninej pravici. Raňajky jedol dosť alarmujúcou rýchlosťou, výrazným nosom sa temer dotýkal okraja taniera.

„Prosím?“

Narovnal sa a k ústam si pritisol obrúsok.

„Tajného ctiteľa,“ zopakoval hlasnejšie, no stále na ňu nepozrel.

„Hm. Takže som dobre počula.“

„Dáš si čaj, Hermiona?“ spýtala sa Luna, keď si nalievala nápoj do šálky. Hermiona neprítomne prikývla a otočila sa späť k Snapovi.

„Severus, nevideli ste náhodou, kto...“

„Pekný deň, dámy.“ Odmerane kývol hlavou, potom vstal a ako čierny tieň sa prehnal sieňou.

„Niet tu muža, ktorý by vedel tak pôsobivo odísť,“ zamumlala Luna s plnými ústami šťastnej praženice. „Neville by sa od neho mohol učiť.“

* * * * *

Záznam z vypočúvania č. 1, Vyšetrovanie „Rokfortského incidentu“ vedené Percym Weasleym, Oddelenie pre presadzovanie čarodejníckeho práva, 3. jún 2004.

Percy Weasley: V súlade s ministerským Dekrétom o vyšetrovaní č. 214 uskutočním ja, Percy Weasley, hlavný inkvizítor, počas nasledujúcich dvoch týždňov približne štyridsať vypočúvaní s oboma aktérmi a svedkami takzvaného „Rokfortského incidentu“ z 25. mája. (Odkašľanie) Dávam na vedomie, že sedíme v prázdnej triede č. 11 na prízemí školskej budovy. Je tu so mnou Argus Filch.

Dobré ráno, pane. Môžete uviesť do záznamu vaše meno a povolanie?

Argus Filch: Akého záznamu?

PW: Prosím, vaše meno a povolanie.

AF: Viete, ako sa volám. Aj čo robím.

PW: Prosím...

AF: Čo je to za haraburdu?

PW: Mikrofón.

AF: Čo?

PW: Muklovský prístroj na nahrávanie. Zaznamená náš rozhovor.

AF: Načo?

PW: Aby si ho mohli neskôr vypočuť iní ministerskí úradníci.

AF: No, myslím, že nie. Nepáči sa mi, ako tá haraburda vyzerá...“

PW: Nedotýkajte sa toho. Nechajte... (Nezrozumiteľné)

AF: Podozrivo vyzerajúca rároha, tak.

PW: Prosím, nechajte to na pokoji. A teraz, pán Filch, pokiaľ ide o udalosť z 25. mája, v súčasnosti označovanú ako „Rokfortský incident“, vyrozumel som, že ste boli prvým svedkom na mieste činu. Môžete mi opísať, čo ste videli?

AF: Videl som obrovský bordel! Všade prach a hromada trosiek, lietajúce iskry, jačiaci ľudia... (Nezrozumiteľné)

PW: Pán Filch, musíte hovoriť na mikrofón, inak vás nebude počuť.

AF: Počujete ma veľmi dobre. Sedím na opačnej strane stola!

PW: Pán Filch, povedzte mi, prosím, čo robili profesor Snape a Bill Weasley, keď ste dorazili na miesto činu.

AF: Snažili sa zabiť jeden druhého! A zničili pri tom školu!

PW: Môžete to konkretizovať?

AF: Nakoľko potrebujete, aby som to konkretizoval? Keď sa navzájom pripravili o prútiky, začali sa biť päsťami a profesor Snape, no, sedel na pánovi Weasleym, ktorý je podľa mňa dosť slabý. Hrozne slabý. (Pauza) Je to váš brat, však?

PW: Boli pritom ohrození študenti, pán Filch?

AF: Študenti? Myslíte tí, ktorí sa tam zhŕkli, kričali a povzbudzovali ich? Čo myslíte, vy hlúpy truľo? Letiace kliatby, kamene padajúce na všetky strany... Len by ma zaujímalo, kto ten poondiaty bordel uprace. To je jediné, čo chcem... (Nezrozumiteľné)

* * * * *

Nikdy si nezvykla na učiteľské habity.

A tiež si nikdy neodvykla vláčiť so sebou aspoň tucet kníh, nech išla kamkoľvek. Ten ťažký náklad v kombinácii s habitom zvyčajne sa plantajúcim okolo členkov a zachytávajúcim sa na podpätkoch viedol prinajmenšom k veľmi nebezpečnej kombinácii.

Dnes sa potulovala po chodbe na druhom poschodí, tašku s knihami mala prehodenú cez ľavé plece, v pravej ruke otvorenú Knihu kúziel modernej čarodejnice. Čítala počas chôdze a občas vzhliadla hore, aby kývla na pozdrav milým študentom, alebo uskočila pred nespratníkmi. Celkom pozabudla na schody, hoci Rokfort bol nimi prepchatý.

Na zakopnutie na schodoch je potrebný výnimočný talent a Hermiona bola vždy výnimočne nadaná. Prvý krok sa jej podaril bez ťažkostí, no druhý sa ukázal zložitejší a v kombinácii s habitom a knihami, nuž: zakopla a neelegantne pristála na tvári, lebo rukami sa snažila zadržať knihy, ktoré sa rozleteli na všetky strany, a dokonca sa jej pritom podarilo vyvrtnúť si členok.

„Prvý deň v nových topánkach, pani profesorka Grangerová?“ počula niekoho zakričať a potom niekto iný zreval:

„Trest, Baker! Do mojej učebne! Ihneď!“

Poznala ten hlas: v minulosti na ňu neraz nakričal.

Snape pred ňou pokľakol, plášť sa mu za chrbtom zľahka zniesol nadol. Vzal jej ruky do dlaní a uprene sa na ňu zadíval.

„Čo vás bolí?“

Intenzita, s akou na ňu pozeral a čakal na odpoveď, ju zaskočila a niekoľko sekúnd sa nezmohla na slovo. Jasne vnímala dotyk jeho kože na svojej, prsty, ktoré jej držali ruky. Nepustil ich, dokonca ich zovrel pevnejšie.

Prehltla.

„Som v poriadku. Naozaj. Som len... nešikovná.“ Pokúsila sa s jeho pomocou vstať, no potom znovu spadla. Chytil ju za lakeť a oprel o seba.

„Sadnite si!“ prikázal a zľahka ju spustil na spodný schodík. „Ktorý členok?“

Vystrela dopredu bledú bosú bohu. Zadíval sa na ňu a potom ju uchopil do veľkých rúk. Dlhými prstami jej zručne a šikovne prehmatal členok. Koža jej pod jeho dotykmi doslova horela.

„Tu,“ ozval sa a zľahka pritlačil, „ste si ho vytkla.“

„Je to naozaj trápne...“ zamumlala, no zdalo sa, že to nepočul. „Hádam zájdem za Poppy...“

„Samozrejme,“ súhlasil. Potom ju zodvihol na ruky a odniesol do nemocničného krídla.

Môj ty bože! Bolo jediné, čo jej vírilo v hlave, keď s ňou kráčal, pričom sa jej hlava zľahka pohojdávala na jeho hrudi. Až priveľmi zreteľne vnímala polohu jeho rúk, jednu podloženú pod kolenami, druhú ovinutú vôkol pliec, a tiež jeho srdce bijúce priamo pod jej uchom.

Môj ty bože...

Trvalo celú večnosť a zároveň nanosekundu, kým sa dostali na ošetrovňu, kde ju zložil na najbližšiu voľnú posteľ a postával za chrbtom Poppy, zatiaľ čo tá cmukala jazykom, točila sa okolo Hermiony a vrhala na oboch zvedavé pohľady.

„Nuž, je naozaj vyvrtnutý,“ povedala, keď mávla prútikom nad členkom, ktorý bol už napuchnutý a sfarbený do odtieňa zrelej slivky.

Hermiona si povzdychla.

„Urobil si dobre, že si ju sem priniesol,“ dodala.

„Ďakujem, Severus,“ ozvala sa aj Hermiona. „Bolo to od vás veľmi...“

No ten sa už otočil a odkráčal bez jediného slovka či obzretia.

„Dokáže niekedy odísť ako normálny človek?“ zamrmlala Poppy a sústredila sa na Hermionino zranenie.

Až neskôr, oveľa neskôr si Hermiona uvedomila, že Snape mohol použiť Mobilicorpus, aby ju dopravil na ošetrovňu, no môj ty bože – bola nesmierne rada, že tak neurobil.

* * * * *

Správa zo Sršňa z 27. mája 2004:

„Ľúbostný trojuholník podstatou rokfortského chaosu?“

Spoľahlivé zdroje tvrdia, že dvaja čarodejníci zapletení do tohtotýždňovej bitky v Rokforte bojovali kvôli žene.

„Je to pravda, hádali sa pre ženu,“ potvrdzuje piatačka z Chrabromilu, ktorá nechce byť menovaná. „Počuli sme, ako profesor Snape niekoľkokrát vykríkol meno profesorky Grangerovej, zatiaľ čo sa snažil zabiť Billa Weasleyho. A ona stála priamo tam a povzbudzovala ho. Očividne sú do seba zaľúbení. Je to také romantické!“

Hoci neplatonické vzťahy medzi učiteľmi nie sú na škole zakázané, rozhodne nie sú odporúčané. Riaditeľka McGonagallová, ktorá odmietla opakovanú žiadosť o rozhovor, sa v minulosti vyjadrila, že ktorýkoľvek učitelia pristihnutí v kompromitujúcej situácii dostanú okamžitú výpoveď.

„Cesta pravej lásky je vždy tŕnistá,“ hovorí profesorka aritmancie Luna Lovegoodová. „Myslím, že je rozkošné, že si takto otvorene prejavili city. Podľa mňa sú obaja veľmi sympatickí a osamelí ľudia. A konečne si uvedomili, čo jeden k druhému cítia.“

Avšak nie každý zdieľa názor profesorky Lovegoodovej.

„Je to nechutné,“ hovorí siedmačka zo Slizolinu, prefektka Lucy Butterworthová. „Už dlhšie sme vedeli, že po ňom ide. Je úplne jasné, že po ňom túži, no ani za svet nedokážem pochopiť, čím ho zaujala. Je to kus chlapa, taký temný a nebezpečný, a ako sa snažil zabiť toho Weasleyho ...“

Pozri: „Keď žena ľúbi muža, ktorý je posadnutý prútikmi“, s. 12

* * * * *

V pondelok ráno stál na jej stole malý a krehký, celkom isto krištáľový flakónik naplnený bledofialovou tekutinou. Rozhliadla sa po prázdnej učebni, opatrne ho odzátkovala a ucítila ľahký príjemný závan vône. Jej zmysly boli ako omámené: pocítila brnenie, horúčavu i chlad zároveň. Videla pred sebou kvety a knihy, rozľahlé trávniky a...“

„Páči sa vám?“

„Je... dokonalý.“ Nadýchla sa opojnej vône, privrela oči a tvár sa jej uvoľnila.

Potom oči rýchlo otvorila, no Snape si už stihol nasadiť na tvár výraz pripomínajúci mierny nezáujem. „Prirodzene. Pripravil som ho sám.“

„Je to... parfum?“

„Áno.“

Usmiala sa. „Ďakujem. Ale... prečo?“

„Napadlo mi, že sa vám bude páčiť.“

„Áno, veľmi.“ Odmlčala sa a hneď na to sa zdesila. „Snažíte sa mi tým niečo naznačiť?“ spýtala sa a privoňala smerom k podpazušiu. Snape obrátil oči stĺpkom.

„Jediné, čo sa vám snažím povedať, profesorka, je...“ Nedopovedal a odkašľal si.

„Čo?“

„Nechceli by ste...“ Zhlboka sa nadýchol a potom bez vydýchnutia rýchlo vychrlil: „Ísťsomnounarande?“

Ticho.

„Prosím?“

Snape si povzdychol a nepatrne uvoľnil sánku. „Pýtal som sa, či by ste prípadne nechceli ísť so mnou na r... akúsi prechádzku? Mohli by sme sa azda len... navečerať?“

Hermiona zalapala po dychu.

„Vy ste mi položili kvety k tanieru!“ zvolala.

Uprene sa na ňu díval.

„Nuž... áno, položil. Myslím, že som to už objasnil.“ Čakal s miernou netrpezlivosťou. „To je vaša odpoveď?“

„Severus...“

„Pani profesorka Grangerová?“ Vo dverách prešľapovalo dievčatko, očividne vydesené, že našlo Snapa v prítomnosti svojej obľúbenej učiteľky. Hermiona zažmurkala.

„Áno, Faith?“

„Len som premýšľala, či by ste mi mohli pomôcť s kúzlom Avis... na záverečné skúšky?“

„Pravdaže. Budem... budem sa ti venovať o...“ Otočila sa k Snapovi, no ten už vyletel von a malú Faith skoro zhodil na zem.

* * * * *

Záznam z vypočúvania č. 13, Vyšetrovanie „Rokfortského incidentu“ vedené Percym Weasleym, Oddelenie pre presadzovanie čarodejníckeho práva, 6. jún 2004.

Percy Weasley: Chcel by som uviesť do záznamu, že riaditeľka McGonagallová prišla o takmer polhodinu neskôr na plánovaný termín vypočúvania, ktorý bol stanovený pred viac ako dvomi týždňami...

Minerva McGonagallová: A ja by som chcela uviesť do záznamu, že to takzvané vyšetrovanie je obrovským plytvaním časom i peniazmi!

PW: Tvrdíte, že ministerstvo urobilo chybu?

MM: Tvrdím presne to, čo som práve povedala: Nie je vonkoncom žiaden dôvod pre toto narúšanie chodu školy a osobného života profesorov! Ten „Incident“, o ktorom ste hovorili, bol vyriešený interne. Plytváte svojím časom, a čo je omnoho dôležitejšie, i mojím.

PW: Do záznamu: Prosím zapísať, že pani riaditeľka Minerva sa správa ako zaujatý svedok.

MM: Nie som svedok, pán Weasley, ale rozhodne som zaujatá. Nebola som prítomná pri žiadnej udalosti toho dňa a nie som oprávnená komentovať čokoľvek, čo sa tam údajne či skutočne odohralo.

PW: Hovoríte, že ste túto záležitosť vyriešili interne. Čo to presne znamená?

MM: To nie je vaša vec!

PW: Ako by ste opísali povahu Severusa Snapa? Zvykne bežne zosielať kliatby v areáli školy na nič netušiacich čarodejníkov?

MM: Pravdaže nie! Severus je dlhoročným váženým učiteľom tejto školy. A toto je úplný hon na čarodejníka!

PW: Prižmurujete oči nad vzťahmi medzi učiteľmi?

MM: Nemám vám k tomu viac čo povedať!

PW: Do záznamu: Riaditeľka McGonagallová vrhla mojím smerom zaklínadlo Furnunculus – na jej šťastie minula – a teraz odišla z miestnosti. (Buch!) A zabuchla za sebou dvere.

* * * * *

„Parfum?“ spýtala sa Luna a otáčala flakónik v rukách. „To je milé. A kvety. Myslela som si, že to bol on. To je veľmi milé.“

„Áno, je to milé, Luna, no zároveň čudné, nemyslíš? Prečo, pre Merlina, by mi Severus dával parfum a kvety?“

A odniesol ma do nemocničného krídla. A uprene sa na mňa díval. A hovoril so mnou. A počúval ma. Pozorne. A pozval ma...

„Lebo je tajomný. A padla si mu do oka. Priala by som si, aby mi Neville aspoň raz za čas daroval parfum a kvety. Minulý týždeň mi nechal v izbe tulcovku americkú. Toho zápachu som sa nemohla zbaviť niekoľko dní...“

„Mám pocit, že prichádza o rozum. Buď to... buď to, alebo je...“

Hermiona vyskočila z postele, oči jej horeli vzrušením.

„Čo?“

„Prekliaty!“ Hermiona tleskla rukami a prižmúrila oči. „Je prekliaty. Samozrejme! Prečo som si to predtým nevšimla?“

„Vážne?“ Luna vyzerala zaujato.

„Musí to tak byť! To by vysvetľovalo všetko! Jeho zvláštne správanie i skutočnosť, že sa nedokáže... no... nedarí sa mu držať ďalej odo mňa...“ Odmlčala sa, tvár mala červenú. Luna sa na ňu pokojne dívala s hlavou mierne naklonenou nabok. „A možno je to elixír lásky! Alebo je pod vplyvom kúzla Confundo. Samozrejme. A možno... možno to ani nie je on! Joj!“ Zhrozene si zakryla ústa rukami. „Všehodžús! Luna! Určite!“

„Nemyslíš, že by si to niekto všimol? Napríklad riaditeľka?“

„Vari si niekto všimol, keď sa Barty Crouch vydával celý rok za Divookého Moodyho? Je to celkom možné! A namiešať elixíry lásky je nesmierne jednoduché – dokázal by ich pripraviť ktorýkoľvek šikovný prvák. Urobil to nejaký študent, aby si z nás vystrelil! Počúvaj, spýtal sa ma, či by som s ním nešla niekedy na rande. Chystala som sa odmietnuť, ale teraz vidím, že to musím prijať! Musím sa k nemu dostať bližšie, aby som to preskúmala. Je to jediná možnosť.“

„Myslím, že je to skvelý nápad! Pomôžem ti vybrať šaty...“

„Možno je vážne chorý,“ prerušila ju Hermiona a zhrozene si pritisla dlane na líca. „Chudák! Možno má poškodený mozog nesprávne zoslanou kliatbou Imperius!“

„Áno. Možno,“ prikývla Luna s úsmevom. „Alebo sa mu možno iba páčiš.“

„Ále, nebuď taká naivná, Luna. Severusovi sa nepáči nikto.“

* * * * *

Správa z Denného Proroka z 30. mája 2004:

„Ministerské vyšetrovanie sa začalo“

Dve dobre známe a uznávané postavy teraz čelia vážnemu obvineniu v kauze „Rokfortského incidentu“, pri ktorom 25. mája zničili značnú časť školy.

„Za všetky tie roky práce so spurnými čarodejníkmi som sa nikdy nestretol s takým zjavným zneužitím magickej sily a už vôbec nie v školskom prostredí,“ hovorí Percy Weasley, ktorý bude viesť vyšetrovanie. „Som odhodlaný dostať sa k jadru tohto nechutného prejavu bezohľadnosti a urobiť všetko pre to, aby bol prísne potrestaný. Dalo by sa povedať, že je to mojím osobným poslaním.“

V Rokforte medzitým prebiehajú podstatné opravy.

„Dúfam, že ich oboch pošlú do Azkabanu!“ hovorí školník Argus Filch, majúc na mysli Severusa Snapa a Billa Weasleyho, strojcov incidentu. „Je to odporné! Nikdy som nič podobné nevidel! Taký bordel! Potrvá týždne, kým sa to všetko uprace.“

Napriek tomu, že je príbuzný jedného z hlavných podozrivých, prisľúbil Percy Weasly, že zostane nestranný počas celého vyšetrovania, ktoré bude trvať prinajmenšom dva týždne...

Pozri: Rodinná dilema: Percy Weasley pomstí zneužitie mágie navzdory rodinnej väzbe, s. 5

* * * * *

„Som rád, že ste sa rozhodli prijať moje pozvanie, Hermiona,“ povedal Snape, keď nasledujúci večer kráčali po kľukatej, mesiacom osvetlenej cestičke do Rokvillu. „Čo zmenilo váš názor?“

„Nuž, napadlo mi, že bude... príjemné vyraziť si von s kolegom, viete? Pracujeme spolu. Myslím, že by nebolo zlé spoznať jeden druhého aj... z inej stránky.“ Potľapkala rukou po vrecku na kabáte, v ktorom mierne zacinkalo, keď do seba narazili tri rôzne malé vialky: veritaserum, Diligo subsisto – na zrušenie účinkov elixíru lásky a Felix felicis, pretože i Merlin vedel, že bude potrebovať trošku šťastia.

Pri vstupe do Troch metiel jej podržal otvorené dvere a odsunul stoličku od stola. Hermione sa chveli ruky, a tak si ich pevne zovrela v lone, keď Snape pre nich objednal fľašu bazového vína.

Ktorý prvý? uvažovala, dotýkajúc sa klzkých fľaštičiek. Celkom isto potrebujem šťastie, ale možno to dokážem vyriešiť bez jednoduchej dôvtipnosti.

Veritaserum. Samozrejme. Zvodne sa na Snapa usmiala a vzápätí zhodila lakťom vidličku na zem. Keď sa galantne zohol, aby jej ju zodvihol, vyliala mu do pohára obsah najmenšej vialky.

Podal jej vidličku, a než ju pustil, prstami sa jej dotkol ruky. Cítila, ako sa jej horúčava z hrude rýchlo šíri na krk. Sťažka prehltla, potom zakašľala.

„Čo sa deje?“ spýtal sa.

„Správate sa... ako by ste to neboli vy,“ odvetila.

„Som presvedčený,“ ozval sa a odpil si malý dúšok vína, „že o to tu práve ide.“

„O čo? O čo tu ide?“

„O podstatu randenia.“ Ďalší dúšok vína a ešte jeden. „Povoliť trošku ostražitosť. Spoznať druhú osobu o čosi lepšie.“

Ďalší dúšok vína. A ešte jeden.

Teraz alebo nikdy, pomyslela si.

Nahla sa k nemu a dúfala, že to vyznelo zvodne. „Kto vlastne ste?“ zašepkala. Pousmial sa a tiež sa naklonil smerom k nej. Čelami sa takmer dotýkali.

„Niekto, kto vás považuje za veľmi zaujímavú.“ Odmlčal sa, akoby zbieral odvahu. „Ale vždy som vás považoval za zaujímavú. Aj ako študentku, myslím tým staršiu, omnoho staršiu študentku. No boli si tiež zaujímavá, i keď ste mali jedenásť, no nie v tom zmysle. Intelektuálne, povedal by som, áno. Podnecujúco. Ale nie romanticky! Na rozdiel od dneška. Teraz ste oveľa podnetnejšia. Intelektuálne i ...“

Prestal hovoriť očividne šokovaný. „Nemám potuchy, prečo som vám to všetko porozprával.“ Začervenal sa – alebo sa jej to iba zdalo – a dopil zvyšok vína. „Asi by som nemal piť.“

Hermiona náhle zažmurkala, aby potlačila horúce slzy a pokrútila hlavou. „Nie. Vy za to nemôžete.“ Potiahla nosom. „Prepáčte.“

„Za čo?“

Vtedy sa naňho pozrela. Naozaj pozrela a zadívala sa mu priamo do očí – prenádherných očí, všimla si, nie úplne čiernych, ako si vždy myslela, ale akéhosi sýto-hnedého odtieňa teplej kávy – a premýšľala, nie po prvý raz, na čo myslí. Azda, azda...

Prenikla do jeho vedomia, prepchala sa cez tlmiace účinky alkoholu a veritasera a ponorila sa do víru farebných obrazov; na okamih uvidela samu seba, ako padá zo schodov a ucítila, že mu vnútro zachvátila panika, keď sa k nej rozbehol; videla sa tiež, ako privoniava k parfumu, a že mu oči zastiera niečo ako...

Všetko potemnelo.

„Hermiona,“ povedal naraz, ruka mu spočinula na jej ruke, prstami ju chytil za zápästie. Pomaly pokrútila hlavou, ako by sa prebúdzala z hlbokého spánku a snažila sa zaostriť. Uprene sa na ňu díval s trochu zmäteným výrazom.

„Čo?“

„Vari ste zabudli, že som značne skúsený v oblasti oklumencie?“

Dokelu! Presne tak, zabudla.

„Nie som si istá, čo máte na mysli,“ povedala na pol úst a na jeden dúšok dopila zostatok vína.

Počas večere spolu nezáväzne konverzovali, prebrali učiteľov i študentov. Keď potom kráčali po cestičke naspäť, občas sa o seba obtreli rukávmi, ako Snape ukazoval na rozličné rastliny pri ceste a vykladal o ich nesmierne fascinujúcom využití. Zastali vonku pred hlavným vchodom a nevedeli, kam sa dívať. Hermiona si vopchala ruky do vreciek, aby skryla ich chvenie.

„Hermiona...“ ozval sa zrazu a naklonil k nej. V panike si vytiahla ruku von z vrecka a na zem dopadla malá fľaštička ligotajúca sa vo svetle mesiaca. Snape ju zodvihol.

„Čo je to?“ spýtal sa a podržal ju oproti svetlu. Zvraštil obočie. „Á, Diligo subsisto.“

„Môžem vám vysvetliť...“

„Užitie tohto elixíru v prípade, že človek nie je pod vplyvom elixíru lásky, môže mať fatálne následky,“ doplnil.

„Naozaj?“ Oči sa jej rozšírili.

„Naozaj.“ Uprene sa na ňu zadíval. „Najmä, keď človek neužije elixír lásky ako prvý.“

„Aha,“ Hermiona prestúpila z nohy na nohu. „To je zaujímavé.“

„Presne tak.“

„Nuž... dobre.“

„Ešte šťastie, že ste mi ho predtým nenaliali do vína.“

„Áno. Presne. Ha, ha!“

Nepochybovala o tom, že sa ju chystá pobozkať. Možno za to mohol svit mesiaca a možno iba skutočnosť, že ho tiež zúfalo túžila pobozkať; či už to bol skutočný Snape, alebo nie, bolo jej to jedno. Vzal jej tvár do dlaní a na líci zľahka ucítila jeho dych, keď sklonil hlavu. Oprela sa o hrboľatý hradný múr, ktorého výčnelky a praskliny ju tlačili do chrbta.

Pobozkal ju.

Bolo to úžasné.

Počkať, pomyslela si. Existuje nejaký dôvod, prečo by som to nemala robiť. Veľmi dobrý dôvod. Aký? Ach, áno.

S veľkou nechuťou sa odtiahla.

„Severus,“ prehovorila temer bez dychu, lebo dýchať bolo v tej chvíli dosť ťažké.

Nepovedal nič, tiež sa pokúšal chytiť dych.

„Uvedomujete si, že... ehm... ja a Ron... my sme...“

„Urobili obrovskú chybu?“

„Zasnúbení!“ odsekla. „Máme dohodu, a s tou dohodou sme obaja súhlasili. Vezmeme sa. Niekedy v budúcnosti.“

Snape ľahostajne mávol rukou.

„Áno, áno.“

„Severus...“ skúsila to znovu. „Som úprimne dojatá... že o mne takto zmýšľate, ale... uhm... som presvedčená, že nie ste v náležitom... ehm... a Ron...“

„Môžem sa spýtať, kedy vám Weasley naposledy daroval kvety? Alebo parfum? Alebo prejavil nejakú romantickú pozornosť? Hovoril s vami? Spýtal sa vás, ako ste sa mali?“

Nikdy, pomyslela si.

„Ron je veľmi zaneprázdnený, aby ste vedeli. Stal sa hlavným manažérom Vydarených výmyslov Weasleyovcov a má na pleciach ohromné množstvo zodpovednosti. A ešte zvláda raz týždenne ma navštíviť a naobedovať sa so mnou vo Veľkej sieni a jeho správanie pri stole sa výrazne zlepšilo...“

Nikdy predtým ho nepočula smiať sa nahlas. Bolo to úžasne šokujúce. A úžasne milé. Podlomili sa jej kolená.

„Nesmejte sa!“ povedala skôr, než si uvedomila, že myslí pravý opak. Bola ochotná urobiť čokoľvek, aby ten úžasný zvuk znovu počula.

Snape si povzdychol.

„Hermiona, školský rok sa čoskoro skončí. Aké máte plány na leto?“

Hermiona zažmurkala.

„Idem na dva týždne do Maďarska kvôli výskumu, pár týždňov strávim s rodičmi a mesiac v Brlohu.“

„Samozrejme. Odcestujete. Nebudete tu a ja ne...“

„Čo?“

Odmlčal sa. „Nechcem viac strácať čas.“

Potom sa zohol a perami sa jej zľahka obtrel o líce ako šepot.

„Veľmi rád by som to urobil znovu. Čoskoro.“

Hermiona sledovala, ako odchádza, ako mizne v jemných tieňoch noci.

Srdce jej stále prudko bilo.

Očividne nebola dostatočne pripravená na boj s kliatbou zoslanou na tohto muža.

Zjavne potrebovala pomoc. 

Pomoc profesionála.

Pozn. prekl.: Marci podrobne spracovala všetky latinské názvy kliatob a elixíru, ktoré autorka použila v príbehu. Keďže ich bolo viac, vychádzajú ako samostatná kapitola Lexikónu, nájdete ich tu:

http://hpkizi.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=4874

Veľká vďaka, marci! Je to skvelé, poučné a vtipné, ako vždy;-)