Preklady fanfiction Harryho Pottera

 *Kapitola 6* 

Draco nebol vo vnútri hradu Temného pána od svojich dvadsiatich. Za ten čas sa v ňom príliš nezmenilo.

Prešiel cez série ochrán pri hlavnej bráne, z ktorých mu každá preskúmala celé telo, než ho pustila ďalej. Keď absolvoval poslednú kontrolu, zjavili sa pred ním dvaja strážcovia. Boli to starší muži a vyzerali silní. Dokonca Draco so svojou zmrzačenou mágiou pocítil, ako z nich vyžaruje moc. Narážala do neho nie ako slnečné teplo, ale ako búšenie päťmetrovej vlny.

Takže úspešné experimenty. Vylepšení vojaci. Rozhodne nie ľudia, s ktorými by sa chcel zahrávať.

"Uveďte svoje meno a účel návštevy," prikázal tupo jeden z nich, kým ho druhý skenoval prútikom.

"Emile Hoverson, chcem nahlásiť útok záškodníkov."

Ten, čo ho skenoval, sa na neho rýchlo pozrel, hnev vpísaný v tvári pri zmienke o záškodníkoch. Druhý sa zamračil na svoj zvitok, keď sa sám rozvinul. "Ste očakávaný," prekvapene povedal.

Draco zažmurkal, úplne stratil svoj formálny pokoj. "Čože… Vážne?"

"Áno," muž sa tváril nervózne. "Máme vás odprevadiť rovno k Jeho Lordstvu."

Draco stuhol. Temný pán ho očakával. Temný pán ho nikdy predtým nepovolal. Prečo teraz? Spravil Celos nejakú chybu? Poznal Temný pán ich plány?

Draco vážne zvažoval pokus o útek.

"Veďte ma," zachripel miesto toho. Nebolo kam utiecť, nie v tejto chvíli. Zomrel by skôr, než by sa dostal k bránam. Bol iba bezcenným, mágie zbaveným stvorením.

Chodby hradu mu prekvapivo pripomenuli Rokfort, lenže otočený, prevrátený. Negatívny. Podlaha bola z obsidiánu a v stenách pretrvávala temná mágia. Bol honosný, tak ako by ste čakali od hradu Temného pána, vybavený ukradnutými pokladmi stoviek čistokrvných rodín.

Trónna miestnosť Temného pána bola obrovská, väčšia než tanečný sál, chladná a úplne prázdna, keď Draco vošiel. Stráže zastavili pri dverách, neodvažovali sa vstúpiť, dokonca sa neodvážili nazrieť dnu, než za ním s ráznym buchnutím zatvorili dvere. Dracove čižmy klopali na tvrdej zemi, kroky rezonovali. V miestnosti sa nachádzalo päť ľudí a Draco zostal v šoku.

Neďaleko trónu stáli Jenison MacDougal a Brand Jugson, tiché stráže, sledovali ho bystrými očami ako trnky. Bližšie k Temnému pánovi stál Adrian Pucey, tvár skrútená víťazstvom a zúrivosťou.

Dracovi okamžite došlo, že jeho Obliviate nevydržalo.

Trón mal vysoké operadlo a bol vyrobený z akéhosi lesklého materiálu, tak tmavočerveného, až vyzeral čierny. Z vrchu sa špirálovito týčili čierno-červené špice a zbiehali nadol z opierok na ruky ako nohy pavúka. Trón vôbec nevyzeral pohodlne, ale dlhé, vinúce sa telo Temného pána sa na ňom rozťahovalo s bezstarostnou eleganciou.

Vedľa trónu sa krčila Hermiona.

A nesedela mu pri nohách len tak jednoducho. To dievča Temného pána uctievalo. Nadšene priadla, trela si líce o jeho stehno a šťastne zastonala, keď sa pavúkovité prsty prehrabli jej vlasmi.

Bol v riti. Nemal potuchy, čo sa deje. Zavolal si ho kvôli Marcusovi alebo preto, že Hermiona prezradila všetko, čo jej Draco povedal? Draco odmietal dať najavo, ako sa potí. Stále udržiaval svoj črty pokojné a úctivé, pozornosť sústredil len na Temného pána, zatiaľ čo sa približoval.

Padol na jedno koleno a hlboko sa uklonil. "Môj najctenejší pán, už sú to roky, čo som mal tú česť byť vo vašej prítomnosti. Ste k svojmu poníženému sluhovi nanajvýš veľkodušný a milosrdný."

Ústa bez pier toho starého hada sa skrútili v príšernej paródii pobaveného úškrnu. Ak existovalo niečo, čo si vždy Temný pán cenil, bolo to riťolezectvo.

"Stali ste sa ešte mocnejším a božskejším, môj pane," dôverne pokračoval Draco, oči plné zbožnosti. "Dokonca ja, ktorý som takmer motákom, môžem cítiť vašu silu."

Temný pán sa zmenil, prišiel i o poslednú štipku ľudskosti. Draco si nebol istý, či to bolo výsledkom jeho vlastného neprirodzeného zrodenia alebo ho tak tie experimenty skazili. Temný pán bol vyšší, končatiny mal podivne pretiahnuté, prsty mal dlhšie. Draco uvažoval, či mu dlhé nohy nezrastajú, či ten človek nebude mať nakoniec hadí chvost. Tvár Temného pána bola ostrejšia, tesáky sa mu zarezávali do pier. Na druhej strane hlavy, za ušami, mal dlhú vyvýšeninu, ktorá začínala na temene a rozširovala sa až na koniec jeho krku. Vyzeralo to ako hlava kobry.

"Ach, ako mi chýbali tie sladké slová, s ktorými dokázal prísť Malfoyovský klan," zachichotal sa Temný pán. "Vitaj späť, moje dieťa. Počul som znepokojujúce veci. Naozaj dúfam, že naše opätovné stretnutie bude šťastnou udalosťou."

"Ojój, ale ja dúfam, že niekto bude potrestaný," zachichotala sa Hermiona zákerným detským hlasom, z ktorého Dracovi vstali chĺpky na rukách. Nemohol si pomôcť, aby sa na ňu v šoku nepozrel. Na manore bola desivá, ale pri zmysloch a hlas mala zastrený, avšak stále to bol Hermionin hlas. Teraz znela ako úplne iný človek.

"Áno," poťapkal Temný pán Hermionu po hlave, keď videl, kam smeruje Dracov pohľad, a ostražito dediča Malfoyovcov sledoval. "Dostaneme sa k tomu," napäl prsty v Hermioniných vlasoch a nadvihol jej hlavu. "O chvíľu. Najprv, prekvapilo ma, keď som zistil, že si pri mojich bránach skôr, než som ťa vôbec zavolal. Povedali mi, že si prišiel nahlásiť útok?"

"Áno, môj pane." Draco ďalej kľačal na jednom kolene. "Ani nie pred hodinou záškodníci napadli naše sídlo. Mali v úmysle zabrániť mi v splneniu úlohy, ktorú mi pred štyrmi dňami dal môj pán. Utiekol som z panstva, pretože som s nimi nedokázal bojovať, a prišiel som sem, aby som mohol varovať svoj kruh otrokov."

Temný pán sa tváril zamyslene. "To je pravda, tvoji muži presúvajú muklov. Začali dnes ráno, správne?"

"Áno, môj pane. Rozdelil som ich na päť sektorov. Kým sa my rozprávame, oni čistia muklovské mestá."

"Zistil si niečo od záškodníkov?"

Adrian sa tváril nazúrene, pravdepodobne ho hnevalo, že Temný pán nešiel Dracovi hneď po krku.

"Boli ôsmi, s určitosťou môžem identifikovať štyroch. Kráľom záškodníkov je Ronald Weasley. Jeho zástupcami sú Ginevra Weasleyová, Terrance Boot a Blaise Zabini."

Hladkajúca ruka Temného pána znehybnela. "Si si istý?"

"Áno, môj pane. Zabini je zradcom. Stál s nimi s maskou čierneho pantera. Asi je to on, kto im odovzdal informácie o plánoch môjho pána. "

"Aké znepokojivé," zamračene zašepkal Voldemort.

"Domnievam sa, že je niekde nad Britániou Plávajúce mesto. Volá sa Blesk na vlnách. Záškodníci sa zdali byť odhodlaní zastaviť plány môjho pána. Obávam sa, že zaútočia na mojich mužov."

"Okamžite budú varovaní," naznačil Temný pán Jugsonovi, ktorý sa uklonil a odišiel z miestnosti, pravdepodobne aby kontaktoval Nigela a jeho otrokov. Otočil sa späť k Dracovi. "Takže," prehovoril pomaly, vychutnával si tú situáciu. "Existuje ešte nejaký iný dôvod, prečo si prišiel?" spýtal sa navádzajúco.

Draco s temným úškrnom prikývol a skočil do toho po hlave. Bude sa musieť priznať a dúfať, že to dobre dopadne. "Nedávno sa mi dostala do rúk jedna podivná osoba, ktorá včera v noci utiekla s mojím prútikom. Keďže je dajako neoznačená, chcel som po nej vyhlásiť pátranie, ale našťastie vidím, že ju už môj pán našiel." Škaredo na dievča zavrčal. "Nemôžeme tu nechať voľne pobehovať neoznačených muklov a humusákov."

Hadí pán vyzeral zaujato. "Ešte si nezistil, ako to, že je neoznačená?"

"Ešte nie, môj pane. Jej mágia je zvláštna a pokrútená. Polovica kúziel, ktorú na ňu skúšali liečitelia a kliatbozlomiči, ktorých som povolal, sa jednoducho rozplynula predtým, ako sa jej dotkla."

"Čudné." Temný pán jej zaklonil hlavu. Láskyplne sa na neho usmiala.

Adrian to už dlhšie nedokázal vydržať. "Tá mrcha zabila Marcusa! A Malfoy to kryl!" kričal a namieril prstom na Draca.

Hermiona na Adriana nenávistne zasyčala. "Pane, prehovoril bez toho, aby bol na rade! Ten darebák! Neposlušný, nezdvorilý ničomník!" ukryla si tvár v habite Temného pána a stonala niečo o drzých sluhoch.

V stavbe viet, ktoré prehovorila, bolo niečo podivné. Niečo, čo pripomínalo Dracovi niekoho iného. Len si nedokázal spomenúť koho.

Voldemort švihol znudene zápästím. "Crucio."

Pucey šiel so škriekaním k zemi a Dracovi vnútro stislo hrôzou. Vykonal to úplne bez prútika. O koľko silnejším sa už Temný pán stal?

Hermiona vyzerala potešená. S dychtivosťou sledovala, ako sebou Adrian mláti a Dracovi to znova pripomenulo niečo, čomu sa prizeral kedysi dávno. O chvíľu neskôr kúzlo prestalo a Pucey tam ležal mykajúci sa a dymiaci. Nevyzeralo to, že v dohľadnej dobe vstane.

"Adrian má pravdu," chladne vyhlásil Temný pán. "Zatajil si smrť jedného zo svojich spojencov."

Draco sa zamračil.

"Pretože Pucey chcel to dievča zabiť." Pri prenikavom pohľade Temného pána náhlivo pokračoval: "Nemajte pochýb, zomrie, ale nemôže sa zabiť, až kým nezistím, ako zostala neoznačená. Obávam sa infiltrácie ďalších špiónov, ktorí by mohli použiť jej metódu. Pucey by nenačúval rozumným argumentom, zvolil by si malichernú pomstu pred službou môjmu pánovi. Pokiaľ ide o Marcusa," dovolil zúrivosti vstúpiť do jeho hlasu. "Nemal uprostred obchodného jednania dovoliť, aby mu do uvažovania zasiahol jeho vták. Nemali sme potuchy, čoho je to dievča schopné. Zabila ho jeho vlastná hlúposť."

Voldemort prikývol, akceptoval to, priveľmi k Dracovej úľave.

"A predsa strávila tri dni na tvojom panstve a vyzerá, že bolo o ňu veľmi dobre postarané. Bol by som si myslel, že sa na nej pomstíš sám, zvlášť vzhľadom na to, kým je." Jeho štíhle prsty znova silne zovreli Hermionine vlasy.

"Kým je?" spýtal sa Draco veľmi opatrne. "Príbuznou tej Grangerovej mrchy. Áno, ja…"

"NEROB ZO SEBA BLÁZNA, DRACO MALFOY!" Voldemortova ruka švihla nadol a Dracovou hruďou prenikla agónia. Odletel dozadu, pretočil sa, kým dopadol na tvrdú zem.

Draco sa podoprel na rukách a vzhliadol, len aby zistil, že nad ním stojí Temný pán. Ako sa tak rýchlo pohol? A elektrické šľahnutie ťalo krížom cez Dracov chrbát a on sa mykol, vykríkol, zvíjal sa. Šesťkrát magický bič sekol po jeho chrbte, roztrhal mu habit a rozstriekal krv navôkol.

"Môj pane, odpustite mi! Naozaj nerozumiem!" kričal, jedna ruka prosebne zdvihnutá, druhá stočená okolo tváre.

Bičovanie prestalo a jeho brady sa dotkla čižma a nadvihla ju. Voldemort ho študoval planúcimi červenými očami. Potom ho kopol do tváre. "Ona nie je žiadna príbuzná, ty neschopák! Je to Hermiona Grangerová!"

Celé telo mu pulzovalo, čeľusť v ohni, ale Draco sa prinútil to všetko ignorovať a v šoku vzhliadol. "To nie je možné! Grangerovú zabil môj pán!" chrapčal. "To dievča má len sedemnásť!"

"Ale je to ona. Grangerová mala osemnásť, keď sme sa domnievali, že zomrela. Nejako sa buď vrátila alebo ju niečo udržalo v stázi, hoci sa zdá, že ju to stálo zdravý rozum."

Ako na zavolanie sa pri boku Temného pána zjavila Hermiona, pôvabne vykročila dopredu, aby zovrela Voldemortovu ruku. Nevenoval jej žiadnu pozornosť. Keď zbadala Dracovo zakrvavené telo, súcitne si zahmkala a kľakla si vedľa neho.

"Pozrite! Pozrite! Úbohá bábka!" prešla mu prstom po chrbte bez štipky jemnosti a Draco si zahryzol do pery, aby potlačil výkrik. Zdvihla zakrvavený prst k perám a olízala ho. "Úbohý sladký mŕtvy chlapček!" nežne ho pohladila po tvári, potom náhle úsmev na jej perách zamrzol ako v prekvapenom šoku a prešla po ňom pohľadom, ako keby ho videla po prvý raz. Zúrivo vykríkla a zovrela mu hrdlo rukami ako z ocele. Chcela ho zaškrtiť.

Draco lapal po dychu, divoko chniapal po ľadových neochvejných rukách. Cítil z nich neprirodzenú silu. Nič ju nemohlo odtrhnúť. Temný pán schmatol Hermionu za zátylok a odtiahol ju od Draca.

Dievča sa pri dotyku svojho pána okamžite pustilo, ale sklamane zakňučalo a načiahlo sa po Dracovi, ako keby bol plyšovým medvedíkom, ktorého jej zakázali. Draco kašľal a lapal po dychu, trel si pomliaždený krk a v hrôze na ňu hľadel. Potuteľne sa na neho usmiala.

Voldemort odkráčal späť k svojmu trónu s Hermionou zavesenou o svoju pažu, ako keby s ním mala ísť na rande.

"Vstaň, Malfoy."

Draco si nebol istý, či môže. Samozrejme otázka, či môže alebo nie, nebola na mieste. Ak chce prežiť, vstane. Musí.

Bolesť z rozdrásaného chrbta mu sfarbila zrak došediva, ale podarilo sa mu dopotácať sa do vzpriamenej polohy, krv mu v teplých prúdoch stekala po chrbte. Zadychčaný Draco zbadal, že Pucey stojí, a uvedomil si, že Voldemort bol zvyknutý uštedrovať zranenia svojim vylepšeným bojovníkom, ktorí mohli poľahky prijať viac trestov, než by kedy dokázal normálny človek. Draco vylepšený nebol, ale bol si istý, že by kvôli nemu Temný pán neurobil žiadnu výnimku.

"Prosím, môj pane, čo chcete, aby som urobil?" zachrapčal cez boľavé hrdlo. "Dovoľte mi vziať ju späť. Dovoľte mi ju zničiť."

Voldemort stál vedľa svojho trónu. "Myslím, že nie. Budeš potrestaný za to, že si jej umožnil utiecť, a za to, že si stratil svoj prútik. A ona zomrie. Naozaj neviem, ako prežila takto dlho, ale situáciu napravím." Pozrel sa na Hermionu, ktorá sa opäť tisla k jeho nohám.

"Obávam sa, že ťa musím zabiť, milé dieťa."

Hermiona zovrela Voldemortovu ruku a otierala sa o ňu nosom.

"Dovoľte mi kvôli vám zomrieť, pane." Slastne prosila. "Pre vás by som zomrela tisíckrát, keby ste ma potom milovali najviac."

Temný pán sa tváril pobavene. "Dúfajme, že to nebude treba spraviť toľkokrát, aby si zostala mŕtva. Toľko času nemám."

"Moja krv je vašou, aby ste ju rozliali, moje srdce je vaším, aby ste mi ho vyrezali z hrude," spievala šťastne Hermiona a Draco si uvedomil, že to myslí vážne. Nehrala to. Bola totálne zasrane šialená.

Temný pán ju vytiahol na nohy.

"Akokoľvek rád by som ťa rozrezal a vykúpal sa v tvojej špinavej krvi, radšej sa okúpem v tvojej moci. Myslím, že vykonáme špeciálny experiment, priamo tu a teraz." Venoval Hermione príšerný úsmev. Vyzerala vzrušene. "Nebol som schopný, až doteraz, zužitkovať životnú energiu na trvalej báze. Dokážem sa jej zmocniť na určitú dobu, než sa vyparí. A tak som vymyslel elixír, ktorý by mi pravdepodobne mohol tento problém vyriešiť." Kývol na MacDougala. "Použijeme na Hermionu elixír, ktorý som pripravil pre muklov, a uvidíme, či skutočne dokážem vtiahnuť silu jej života rovnako ako mágiu." Dotkol sa Hermioninho líca. "Ak uspejeme, spravíš ma ešte mocnejším. Si z toho šťastná?"

"Áno, pane! Maximálne šťastná! Znič mojou mocou svojich nepriateľov a nepoznám väčšej blaženosti!"

"MacDougal!" vyštekol Voldemort.

Prihnal sa čarodejník s okuliarmi a vytiahol z habitu malú fľaštičku modrej tekutiny. "Toto je Lacero-Abeo elixír. Musí ho vypiť, kým budem monitorovať jej životné funkcie. Keď dosiahnu svoj vrchol, môj pán by mal začať s rituálom. Malo by z nej vysať súčasne aj mágiu aj život."

"Pokračuj," prikázal Voldemort, v tvári lačný výraz.

Draco tam len hlúpo stál, zakrvavený a zlomený, bez prútika či Dobbyho. Jeho palica ležala pár krokov od trónu, ale aj to by bolo márne voči netvorovi, ktorý dokázal vrhať temné kúzla bez prútika. Nemohol ju zachrániť. Hermiona mu zomrie priamo pred očami.

MacDougal schmatol Hermionu, ktorá na neho zavrčala, ale nechala sa odtiahnuť od trónu. Jenison ju prútikom prekontroloval od hlavy po päty a pri výsledku zaváhal. "Jej údaje vôbec nie sú normálne. Obávam sa rušivých vplyvov. Ste si istý, že by sme mali pokračovať, môj pane? Môžeme nájsť iný testovací subjekt."

Temný pán námietku odmávol. "Počas magického výbuchu, ktorý pred mnohými rokmi zabil Vyvoleného," – ten zbabelec ani po všetkých tých rokoch nevysloví Potterovo meno – "mágia toho dievčaťa nejako absorbovala cudziu mágiu a preplietla sa s ňou. To, čo cítiš, sú účinky zmiešanej mágie dvoch magických aurier. Vďaka tomu je tak mocná a vďaka tomu toľko šalie. Nemali by sa prejaviť žiadne negatívne účinky."

MacDougal ponúkol fľaštičku Hermione, ktorá ju bez váhania prijala a so zachvením ju vypila. Jenison okamžite znova zdvihol svoj prútik a ešte raz ju prekontroloval.

Draco mal pocit, že sa svet okolo neho rozpadá. Bude musieť bojovať. Nikomu to síce nepomôže, hlavne nie tej šialenej ženskej, ktorá sa s piesňou a úsmevom šťastne zabíjala. Ale nemohol tu len stáť, kým ona zomiera. Nebude. V žiadnom prípade sa nebude dívať na to, ako zomiera. Prinúti ich zabiť ho ako prvého. Sám zomrie skôr, než to uvidí.

Prázdna fľaštička vykĺzla Hermione z ruky a rozbila sa na zemi. Tvár jej ochabla, pohľad sa zastrel. Zapotácala sa. MacDougal sa potil, pery pevne zovreté úzkosťou.

Draco urobil krok. Kolená sa mu takmer podlomili, oslabené zo straty krvi. Nie! Musel niečo urobiť.

"Je pripravená?" Netrpezlivo vyštekol Temný pán, schmatol Hermionu za golier a pritiahol ju k sebe a odporne si oblízal svoje príliš dlhé tesáky. "Chcem vypiť jej život."

"M-môj pane," bázlivo zašepkal Jenison.

Dracove videnie sa čierne zahmlilo a na krátky zdesený okamih si pomyslel, že odpadne. Potom si uvedomil, že to prichádza od Hermiony. Hustá aura temnoty čiernej ako atrament presakovala cez jej póry a vznášala sa nad jej pokožkou.

Jenison sa chvel. "Môj pane, niečo je zle," kňučal.

Voldemort znehybnel, jedna päsť zakvačená v Hermioninom habite, aby ju zdvihla zo zeme. "Čo sa deje?" zavrčal.

"Jej životné funkcie sú…" vzlykal Jenison. "Nemá žiadne životné funkcie. Tie výsledky sú vylúčené! Podľa nich je už mŕtva. Je ako nejaká magická čierna diera. Vôbec v nej nie je žiadna životná energia! Nič iné okrem smrti v nej nie je!"

"Zomrela som dvakrát," apaticky prehovorila Hermiona a zavrnela, načahujúc sa, aby zovrela ruku na svojom hrdle. "Moje kosti sa rozpadli a moje srdce sa rozdrvilo." Priklonila sa a dotkla sa jazykom Voldemortových bezperých úst. "Napi sa ma, môj pane. Ochutnaj smrť."

Temný pán ju od seba prudko odhodil, znechutenie mu pokrivilo ústa a v červených očiach mu zažiarilo niečo ako strach. Hermiona dopadla na zem, treskla si hlavu s hlasným, vlhkým zvukom. Draco sa ocitol pri jej boku, padajúc na kolená a naslepo ju ťahajúc na nohy.

MacDougal kráčal k nim, prútik namierený na Hermionu. "Niečo sa tu deje," zamrmlal. "Nie je prirodzená! Je akýmsi druhom…"

Čierna hmla sa vztýčila a na chvíľu Draco uvidel akúsi siluetu, vysokú, impozantnú postavu s pichľavými čiernymi očami, a zachytil slabú vôňu ľuľkovca, než sa tá temnota ohnala a MacDougala rozťala na polovicu, ako keby ho udrela obrovská ruka a odtrhla mu strednú časť od zvyšku tela.

Draco zízal, ústa dokorán.

Hermiona sa od neho bez obzretia odtlačila a vstala na nohy, ako keby si práve takmer nerozbila hlavu. Zase bola iná, Draco to mohol vidieť podľa reči jej tela, v jemných plochách jej tváre.

Šialenosť bola preč, nahradená chladnou, oceľovou schopnosťou jasne uvažovať, akú ukázala na manore.

"Čo sa deje, môj pane? Nechcete sa najesť smrti?" potichu sa spýtala.

"Ty nešťastné dievčisko! Ja som lord Voldemort! Smrť sa ma nemôže dotknúť! " kričal na ňu hadí pán, zuby vycerené. Zjavne mu bol Jenison, ktorého práve zabili, ukradnutý. "Som nesmrteľný!"

Hermiona sa usmiala, vyzerala milo a nežne, okrem miest, kde ju ošpliechala MacDougalova krv. "Prichádza, viete. Necítite to? Prichádza. Nemôže bez vás zomrieť."

"O čom to bľaboceš?" vyštekol Temný pán, hrozivo ku nej vykročil.

Ostýchavo sklonila pohľad. "Harrymu sa o vás sníva."

Temný pán švihol ako útočiaci had a Hermiona odletela dozadu, dopadla na tvrdú zem a zostala nehybne ležať. Temná energia okolo nej zmizla. Hlavné dvere sa rozleteli a Draco počul niekoho vojsť, ale neobzrel sa. Neďaleko od trónu sa na neho Pucey uškrnul.

"Vezmi Malfoya do žalárov," nazúrene prikázal Temný pán. "Bude potrestaný. Bez trvalých následkov. Pokiaľ ide o to dievča. Zabi ju! Nevracaj sa, až kým jej nevyrežeš srdce a nespáliš ju na popol," zavyl Voldemort a vyrútil sa z miestnosti.

Smrťožrúti odetí v čiernom brnení a bielych maskách vytiahli Hermionu na nohy. Pucey kopol Draca do poničeného chrbta. Vykríkol bolesťou a zrútil sa.

****

Draco precitol na chladnej, vlhkej podlahe zatuchnutého, šedivého žalára. Nemal potuchy, ako dlho bol mimo. Chrbát mu pri najmenšom pohybe kričal agóniou, ale keď sa načiahol, aby si preskúmal rany, narazil len na čistú suchú pokožku. Niekto uzavrel rany po biči, ale svaly pod nimi zostali poškodené. Otrasený sa prinútil vzoprieť na všetky štyri a potom zovrel mreže svojej cely, aby sa vytiahol dohora. Jeho palica chýbala.

Slabý prerušovaný zvuk ho prinútil sústrediť sa a takmer sa rozpustil úľavou. Hermiona bola v cele oproti nemu, prechádzala sa popri mrežiach. S neprítomnou zvedavosťou sa na neho pozrela.

"Hermiona, si v poriadku? Neublížili ti?" Bolo hlúpe vravieť niečo také nahlas; nikdy nebolo zrejmé, kto počúval. Jednoducho ale nemal dosť síl, aby mu na tom záležalo.

Prestala sa prechádzať a naklonila k nemu hlavu. "Zase ty. Prečo si tu?"

Oprel sa čelom o mreže, chcel sa k nej priblížiť. "Prišiel som ťa nájsť. Prišiel som, aby som ťa odtiaľto dostal."

Chladne na neho hľadela. "Zase prekážaš."

"Hermiona, prosím," žobronil. "Nespoznávaš ma? Som Draco. Chodili sme spolu do školy. Doberal som si ťa a robil si žarty z tvojich vlasov. Požiadal som ťa o ruku a ty si povedala nie. Prišiel som sem, aby som ťa ochránil." Zatrpknuto sa zasmial. "Nech to znie akokoľvek hlúpo. Už nemám žiadnu silu, aby som niekoho ochránil."

Na okamih sa zatvárila ustarane, ale potom sa jej výraz vyjasnil. "Si tu, aby si pomohol," povedala, ako keby si dala práve dve a dve dohromady a došla k zrejmému záveru.

Držal sa tých slov ako topiaci sa muž záchranného kolesa. "Áno! Tak to je! Som tu, aby som ti pomohol. Takže musíš ísť so mnou, dobre? Dostanem nás odtiaľto a pôjdeme tak ďaleko, kde nás nikto nenájde, a ja sa o teba postarám."

Na chvíľu zostala dokonale nehybná a niečo v jej očiach sa na neho sústredilo. Venovala mu zatrpknutý malý úsmev. "Nikdy si nechápal, že nepotrebujem, aby sa o mňa niekto staral."

Zovrel mreže. "Hermiona! Hermiona, si tam dnu? Poznáš ma?"

Dvere žalárov sa so zaškrípaním otvorili a Draco stíchol, keď vošli Adrian Pucey a Rudolphus s Rabastanom Lestrangeovými. Puceyho silná tvár sa rozžiarila, keď zbadal Draca.

"Dobre, si hore. Už ma unavovalo čakať." Venoval Dracovi povýšený úškrn, keď sa približoval, prútik vytiahnutý a nedočkavý. "Toto si užijem. Náš pán nám prikázal, aby sme k tebe boli jemní, pretože si o toľko slabší než jeho ostatní služobníci. Nechápem, prečo sa obťažuje držať si ťa nablízku. Nepotrebuje ťa. Si bezmocný a ľahko nahraditeľný."

Draco sa uškrnul. "Spochybňuješ nášho pána?"

Rudolphus s Rabastanom sa na Puceyho ostro pozreli, čakali na jeho odpoveď. Adrian prskal, tvár červená. "Samozrejme, že nie!"

"Pretože mne to znelo, ako keby si si myslel, že vieš viac než naše lordstvo."

"Sklapni! Nikdy som nič také nepovedal! Crucio!"

Bolo to oveľa horšie, než ako si pamätal. Draco si neuvedomoval nič iné okrem utrpenia, zvíjal sa v pekle kyseliny a ohňa, kde neexistoval žiaden čas, žiadne zľutovanie, žiaden koniec.

Adrian uspokojene zrušil kúzlo. "To nebol ani zlomok mojej moci, ty bezvýznamný moták. Ale vybavím si to s tebou o chvíľu. Najprv chcem to dievča." Otočil sa k Hermione, zatiaľ čo Draco sebou ochabnuto mykal na zemi. Švihnutím prútika sa dvere jej cely otvorili.

"Na Grangerovú si spomínam. Namyslená otravná vševedka. Myslela si, o koľko je lepšia než všetci ostatní. Hej, mrcha, hovorím s tebou."

Posledná časť bola vyslovená s frustrovaným hnevom a Dracovi sa podarilo otvoriť zahmlené oči, aby zbadal, že sa Hermionina pozornosť zamerala na bratov Lestrangeových. Telo mala stuhnuté, oči jej podivne stmavli.

"Rudolphus," zasyčala, stočila to slovo na jazyku a Draco stuhol, s pocitom narastajúcej hrôzy ten spevavý tenor spoznal. "Môj temný vlk. Môj hriech. Môj jediný. Čo si to urobil?"

Obaja bratia zbledli a zízali na Hermionu so zmesou nedôvery a fascinácie. Draco nikdy nevidel žiadneho z bratov prejavovať toľko emócií. Rudolphusova dlhá tvár bývala obvykle stuhnutá v rezervovanej prázdnote. Práve teraz bol plne sústredený.

"Čakala som, poklad môj," priadla Hermiona, telo náhle pretiahnuté ako mačka, boky sa jej pohupovali, keď vyšla dverami cely smerom k Rudolphusovi. "Roky som čakala, ale ty si vôbec neprišiel. Čo sme si sľúbili, milovaný? Čo za krv sme rozliali a aký sex sme mali, a tie noci, čo si tancoval pod mesiacom so svojou amazonskou hviezdou?" 

Rudophusove oči sa rozostrili, pery sa mu hýbali, snažili sa vysloviť jej meno: "B-Bella…"

Draco sa prudko nadýchol, ale ani sa nepohol. Adrian sa ocitol lapený medzi úplným zmätením a totálnym pobúrením, ale zdal sa neistý, čo robiť ďalej. Neodvažoval sa nahnevať Lestrangeových.

Hermiona prikročila bližšie k Rudolphusovi, pritlačila sa k nemu, trela sa telom o to jeho, načahovala sa po Rabastanovi, prešla mu rukou po hrudi a vošla pod košeľu. Rudolphus ju zachytil za ruky, zúfalo jej skúmal tvár.

Hermiona sa na neho s pomalou túžbou usmiala, sústredene a pomerne šialene, a bol to výraz tak nepodobný čomukoľvek, čo by malo byť v Hermioninej tvári, že z toho Dracovi prišlo zle.

"Spomínaš si na noc, keď sme zabili tvojich rodičov? Spomínaš si na prsteň, ktorý si mi navliekol na prst, a sľuby, ktoré si zložil?" Priklonila sa a oblizla mu spodnú peru, vykrútila si ruky, aby ho chytila za zápästia a priložila mu jeho dlane na svoje prsia. Stisol ich a ona zastonala. "Zradil si ma, milovaný," zašepkala voči jeho ústam. "Sľúbil si, že bezo mňa zomrieš."

Draco ten pohyb takmer nezachytil. Zbadal, ako sa Hermionina ruka pohla, a Rudolphus sa náhle strhol, oči roztvorené, ústa dokorán v nemom výkriku, ktorý sa mu podarilo len tlmene zabublať. Ruky na Hermione sa mu trhavo napäli, ale potom ochabli a on sa zvalil.

Hermiona vytiahla z jeho boku dýku s čiernou rukoväťou a vlnitým strieborným ostrím. Draco ju rozoznal ako jeden z rodinných klenotov Lestrangeových. A svadobný dar Rudolphusa Belle. Hermiona tú zakrvavenú dýku držala so šialeným úškrnom v tvári. "Postarám sa, aby si svoj sľub dodržal, manžel."

Rabastan zúrivo vykríkol a vrhol sa po nej a v tom istom okamihu zdvihol Pucey svoj prútik. "AVADA…"

Z Hermioninho tela explodovala čierna moc a s revom sa zhmotnili dve mlhavé siluety. Draco okamžite spoznal tvar vlkolaka, ktorý sa pustil do Rabastana, zaťal mu čeľuste okolo krku, trhal. Rabastanov výkrik prerušil vodotrysk krvi.

Adrian zízal na vysokú, tmavú mlhavú postavu v absolútnej hrôze, keď sa k nemu približovala s vražedne pomalou ladnosťou. Prútik sa mu chvel v ruke a cúval, oči obrovské, tvár popolavá.

Na niektoré strachy z detstva nikdy nezabudnete.

"P-P… Profesor Snape?" zakňučal Adrian, znel ako vydesené šesťročné decko, a Draco by odprisahal, že v zavrčaní zazrel záblesk zubov, než sa tmavá postava ohnala a Adrian odletel, narazil chrbtom do zlomených dverí cely a napichol sa na pokrútený kov. Niekoľkokrát ním myklo, než ochabol, krv mu vytekala z úst.

Temnota sa rozpustila, ako hmla, ktorá sa spáli na slnku do ničoty. Hermiona tam dlho nehybne stála, než upustila zakrvavený nôž na Rudolphusovo telo a chytila sa za hlavu.

"Hermiona?" spýtal sa potichu Draco, na kolenách. "Si v poriadku?"

Prekvapene sa na neho pozrela, ako keby zabudla, že tam je. "Stále si nažive," znela rozladene.

Či skôr ako keby očakávala, že s ním hmlové netvory skoncujú rovnako.

"Čo sa to práve stalo?" spýtal sa jej.

Vzdychla si a rozhýbala si ramená, trochu sa vystrela. "Akonáhle prídem na to, čo chcú, bude sa mi lepšie rozmýšľať." Odvrátila sa. "Už si na teba spomínam. Draco Malfoy." Vyšplechla jeho meno, utrela si krvavé ruky o šaty. "Fretčiak. Čistokrvný, rasistický bastard, ktorý za jediný rok zlomil Harrymu nos, otrávil Rona a zabil Dumbledora. Mala by som ťa zabiť."

Draco zvädol. "Ak to je všetko, čo si pamätáš, potom si nepamätáš nič," zúfalo vykríkol. "Nikdy som nechcel, aby sa niečo z toho stalo! Si tým dievčaťom, o ktorom som sníval posledných deväť rokov. Ty si tým dievčaťom, s ktorým som chcel stráviť zvyšok života. Si jediným človekom, za ktorého ochranu som chcel bojovať! Som zbabelec, Hermiona, ale kvôli tebe by som bojoval!"

Pozerala na neho, ako keby sa zbláznil, a potom pokrútila hlavou a razantne povedala: "Si šialený. Na toto nemám čas. Musím rýchlo nájsť Harryho. Už musí byť z toho čakania unavený."

"Hermiona, počúvaš sa? Harry je mŕtvy!" zakričal na ňu, hlas sa mu lámal trápením. "Už je mŕtvy takmer deväť rokov! Prosím, Hermiona, prosím poď so mnou. Dostanem ťa odtiaľto. Vezmem ťa niekam do bezpečia!"

Nepočúvala.

"Zbohom, Malfoy." Odišla a ani sa neotočila, zanechala ho bezmocne zamknutého v cele.

"HERMIONA!" zbytočne lomcoval mrežami cely, potom cúvol a niekoľkokrát do nich z celej sily kopol, ale nepoddali sa. Ľahol si v rohu na brucho a načiahol ruku cez mreže v snahe dosiahnuť na Rudolphusovo telo, aby sa mohol zmocniť jeho prútika.

Bolo to zbytočné. Zostane tu zavretý, až kým niekomu nebude chýbať Pucey alebo Lestrangeovci. A tentoraz ho neprehliadnu a na mieste sa ho zbavia. Aj keď bol zamknutý a nemal prútik, zabijú ho za to, že Hermionu nezastavil.

So zúrivým výkrikom znova kopol do dverí, s vedomím, že nič, čo by spravil, ich nerozbije. Boli koniec-koncov magicky zapečatené.

Dvere do žalárov znova zaškrípali a Draco prekvapene zarazil ďalšie kopnutie. Vrátila sa po neho Hermiona?

Dve postavy v plášťoch nervózne nakukli cez dvere. Keď zazreli Draca, náhlili sa, aby sa postavili pred jeho celu.

"Čo znamenie Othaly znamená pre tých, čo ho nosia?" zašepkala jedna z nich.

"Muklovia, muklorodení, čarodejnice a čarodejníci, sme jeden národ, ktorý bojuje s temnotou," odpovedal.

Kapucne sa stiahli a Draco sa pokúsil tváriť vážne, keď zazrel dve šibalsky sa usmievajúce tváre, ktoré k nemu vzhliadli. Geraldina Dolohovová a Micah Spencerová boli čistokrvné otrokyne a dve z najvyššie postavených špióniek v Dracovom hnutí odporu. Väčšina Dracových vysoko postavených špiónov boli ženy jednoducho kvôli povahe ich otroctva, hoci niekoľko elitných smrťožrútov si vydržiavalo mladých chlapcov.

Geraldine bolo devätnásť, Micah len sedemnásť. Obe dievčatá boli neobyčajne krásne a neobyčajne potmehúdske. Začali ako špiónky v štrnástich, samé sa dobrovoľne prihlásili po tom, čo im Draco porozprával o tom, aký typ špióniek hľadá. Tieto dve dievčatá boli najstatočnejšími ľuďmi, akých kedy poznal.

"Nemali by ste tu byť!" nazúrene na ne zasyčal.

Len na neho sladko zamrkali a idiotsky sa zachichotali. "Ale náš statočný vodca je v nebezpečenstve," hrkútala Geraldine a švihla prútikom. Zámka sa okamžite otvorila.

Draco nechcel strácať čas premýšľaním, ako sa Geraldine naučila otvárať vysoko zabezpečené dvere vo väzení. Jednoducho ich otvoril a rýchlo schmatol prútik Rabastana Lestrangeho.

"Vy idioti!" nadával. "Mohli vás chytiť!"

"Nechytia," vyštekla Micah bez štipky rešpektu a pretočila oči orámované čiernymi linkami. "Teraz čuš a vypadnime odtiaľto."
"Nie! Musím nájsť Hermionu. Nevideli ste odtiaľto vyjsť nejaké dievča? Kam šla?"

Micah s Geraldine si vymenili pohľady. "Nemali by sme," začala Geraldine, pohodiac lesklými svetlohnedými kučerami, červené pery našpúlené. "Našou prioritou je dostať ťa odtiaľto. Nie riskovať naše životy a prácu kvôli neznámemu faktoru."

"Srať na prioritu!" zvrieskol jej Draco do tváre a s uspokojením zaznamenal, ako cúvla, oči rozšírené. "Bez Hermiony neodídem!"

Micah sa zatvárila potešene. "V poriadku, v poriadku!" chlácholila ho. "Nájdeme tvoju malú priateľku."

Geraldine to došlo a zatvárila sa rovnako potešene ako Micah. "Ojój, trochu mladá pre teba, nie, Emile?"

"Čušte," vyštekol, keď mieril ku dverám.

Dievčatá šli prvé, Geraldine, vyššia z dvojice, zakryla Draca svojím plášťom, aby ho nikto nespoznal.

Zvládli to bez nehody nahor schodmi a po chodbách. Zjavne na hrade neexistovali dvere, ktoré by Geraldine nevedela otvoriť. Obe dievčatá boli v plnom sukubus móde, boky sa im pohupovali, zvončeky okolo Micahiných nôh slabo cinkali, priťahovali pohľad nadol jej skromne odetým telom. Znovu k tej dvojici pocítil vlnu obdivu.

Keď ich po prvý raz pred rokmi zazrel ako užasnuté, vychudnuté deti, bolo mu jasné, že ani jedno z dievčat neunikne osudu, že si ich niekto kúpi pre potešenie. Chcel ich prepašovať von a odviezť do bezpečného prístavu. Už to predtým spravil. Problém bol, že Voldemortovi muži otrokyne pre potešenie chceli, a tak či tak ich aj dostanú.

Potreboval zaplniť tieto role a nie vždy tak mohol urobiť so staršími ženami, ktoré vedeli, čo očakávať a ako to zvládnuť. Takže si vzal skupinu mladých dievčat nabok. Vysvetlil im, čo potrebuje, povedal im, čo očakávať. Mnohé ho prosili, aby ich pred takým osudom uchránil. Urobil, čo mohol, aby im prianie splnil. Ale niektoré z dievčat vykročili dopredu, dievčatá, ktorých členov rodiny zotročili niekde inde v Británii a oni ich nechceli opustiť, alebo dievčatá, ktoré všetkých stratili a ktoré sa chceli pomstiť. Dievčatá, ktoré mali trinásť, štrnásť či pätnásť, ale na svoje roky boli oveľa skúsenejšie a pripravené bojovať.

Sami sa nazvali Princezné a dokonca medzi otrokmi mali zvláštnu ochranu. Ostatní otroci na ne dávali pozor, a keď pán stratil z nejakého dôvodu o dievča záujem, Draco sa postaral, aby sa o tom dozvedel prvý a aby ju buď kúpil nejaký prívrženec alebo prekĺzla von sama a ´chytili ju a vybavili si to s ňou´ jeho otroci.

Stratil len veľmi málo dievčat a bol na ne hrdý. Zásobovali ho tými najdôležitejšími informáciami, aké sa dali získať.

Hrad bol tichý a Draco si na chvíľu pomyslel, že ju nadobro stratili. Potom narazili na rozruch v jednej veľmi stráženej miestnosti v úzadí hradu. A Draco poznal, že našli Hermionu. Bežal do tej miestnosti pod zámienkou, že ide na pomoc, a dievčatá prekĺzli za ním. Miestnosť bola obrovská a zbytočne vybavená hrubým kobercom, ťažkými, nádhernými závesmi a krásnym kovaným nábytkom. Bola to Voldemortova osobná knižnica.  

Samozrejme že je to knižnica, pomyslel si hystericky Draco. Kam inam by Hermiona Grangerová šla?

Lenže nezdalo sa, že by Hermionu zaujímali knihy. Po miestnosti a nábytku bolo roztrúsených päť poriadne znetvorených tiel a ďalší smrťožrút kričal, kým ho mlátil tieňový vlkolak. Hermiona všetko ignorovala kvôli dlhému bielemu oštepu, lesknúcemu sa z miesta, kde visela nad kozubom. Ochrany okolo neho boli také mocné, že z nich Draca boleli oči. 

Hermiona vystrela ruku a z dlane jej vyšla tmavá hmla a zrazu sa ňou stál Lucius Malfoy. Načiahol sa nad jej hlavu a so zavrčaním vrazil ruku rovno cez ochrany, schmatol oštep a stiahol ho nadol.

Draco cítil, ako sa hrad otriasol, keď ochrany explodovali, roztrieštili sa a spustili sa všetky alarmy v okruhu dvadsiatich metrov.

"Čo je to?" bázlivo zašepkala Micah a zvierala Dracovu ruku.

Draco zízal, tvár bledá, keď Hermiona prevzala oštep od Luciusa, ktorý okamžite zmizol. "To je oštep, ktorý zabil Harryho Pottera."

"Musíme odísť!" zopakovala zúfalo Geraldina. "Musíme okamžite odísť!"

Hermiona sa otočila a so zamračením si oštep prezerala. Zbadala Draca s dievčatami a zažmurkala. "Viete o mieste, kde môžem použiť letax?"

S frustrovaným zakňučaním sa Geraldina rozbehla, schmatla Hermionu za ruku a ťahala ju z miestnosti. Hermiona sa nechala ťahať bez námietok.

Dievčatá ich zaviedli do miestnosti ani nie o jednu chodbu ďalej, ktorá vyzerala ako nejaká komora na skladovanie. Geraldine ich strčila dnu, kým Micah zamierila rovno do zadnej časti a zašepkala heslo. Kývla na nich a prešla rovno cez stenu.

"Sami sme si vytvorili toto miesto," povedala im Geraldine, keď ich nasledovala cez stenu. Ocitli sa na šerom schodisku. "Dole sú ubytovne otrokov."

Skupina sa po ňom ponáhľala dole.

"Máme tam letaxovú sieť, ale len pre prípad núdze. Nikdy predtým sme ju nepoužili, ale som si istá, že je bezpečná," povedala im Micah, keď ich viedla k malej úzkej miestnosti ukrytej za jednou z izieb otrokov.

"Ďakujem vám," povedal im Draco ohnivo. "V žiadnom prípade by som sa odtiaľ nedostal živý." Dievčatá mu venovali šibalské úsmevy.

"Počujte, už sa k vám dostali najnovšie správy?" spýtal sa ich. "Z podzemného hnutia by mali prísť veľké novinky." Dievčatá sa na seba pozreli a pokrútili hlavami.

Draco sa nadýchol a dal sa do vysvetľovania: "Záškodníci začínajú masovú evakuáciu. Ak sa po vás nevrátim do konca týždňa s novými príkazmi, vy dve zhromaždíte špiónov a rýchlo odtiaľ vypadnete." 

"Čo-čo sa chystá?" spýtala sa Micah.

"Zasraný koniec sveta, to sa chystá," vyšplechol Draco, zastavil za otvorenými dverami a nechal prejsť dievčatá, aby sa uistil, či je vzduch čistý. "Buď Temný pán dokončí rituál, ktorý z neho s najväčšou pravdepodobnosťou spraví super mocného a nezastaviteľného, alebo nás Američania jadrovým útokom zmetú z planéty."
"To nemôžu spraviť!" vykríkla Geraldine.

"Urobíme maximum, aby sme tomu zabránili. Ak budeme musieť, chcem vypnúť runy, tak aby sme mohli bojovať." Dievčatá vážne prikývli.

"Budeme pripravené," prisľúbila Geraldine.

"Kam pôjdeš?" spýtala sa Micah.

"Beriem Hermionu do Birminghamu na stretnutie s mojimi priateľmi."

Hermiona vzhliadla od hladkania oštepu, ako keby konečne zamerala pozornosť na ich rozhovor. "Ja nejdem do Birminghamu. Harry nie je v Birminghame."

Draco takmer zastonal. "Hermiona, tu nie je bezpečne. Dovoľ mi vziať ťa k záškodníkom. Spomínaš si na Rona Weasleyho, však? Ron bude šťastný, keď ťa uvidí."

Tvár jej znežnela. "Ron?" spýtala sa slabým hlasom.

"Áno! Tak veľmi ťa chce vidieť. Prosím, Hermiona, poď so mnou!"

Zamračila sa. "Nie. Musím do Rokfortu."

Zarazil sa, aby nedupol nohou. "Hermiona, Rokfort je zatvorený!" kládol dôraz na svoje slová, úplne vyčerpaný. "Hrad sa sám zatvoril a nedovolí nikomu vojsť. Nedovolil to od evakuácie pred deviatimi rokmi!"

"Ty sa mi len snažíš zabrániť, aby som tam šla," nahnevane ho obvinila Hermiona.

Rozhodil rukami. "Áno! Áno, snažím, pretože neexistuje žiaden dôvod ísť!"

Zostala len odhodlanejšia. "Harry na mňa čaká. Ja idem a ty ma nemôžeš zastaviť, a ak sa o to pokúsiš, ublížim ti."

Geraldine útočne zdvihla prútik, ale Draco ju chytil za ruku a stiahol ju nadol. "Potom pôjdem s tebou," povedal nežne.

Micah zalapala po dychu.

"Nemôžeš s ňou ísť! To je samovražda! Teraz ťa bude hľadať Temný pán!" zavrčala Geraldine. "A čo tá masová evakuácia? To je teraz dôležité. Máš prácu. Nechaj ju ísť, alebo ju omráč a vezmi ju so sebou."

Vedel, že toto neprichádzalo do úvahy. Dievčatá nevideli, čo Hermiona dokáže. Oni traja nestačili na to, aby ju čo i len spomalili. "Nepotrebujem ani nechcem tvoju prítomnosť, fretčiak," uškrnula sa Hermiona. "Neviem, prečo ma nasleduješ, ty malá náhražka smrťožrúta."

Geraldine sa nafúkla, pripravená hnedovláske jednu streliť.

"Idem s tebou," zaryto zopakoval Draco. "Záškodníci a moji otroci sa postarajú o evakuáciu. Neopustím ťa. Nech sa snažíš dosiahnuť čokoľvek, pomôžem ti. Ak zomrieš, zomriem aj ja."

Micah s Geraldine vyzerali zaskočené.

Hermiona zostala chladne ľahostajná a on na ňu mohol len s túžbou a ľútosťou hľadieť, ale potom zvraštila tvár a venovala mu jeden z tých nevraživých pohľadov, ktorými ho večne častovala na Rokforte, a on cítil, ako mu šklblo perami a ako sa mu srdce zovrelo radosťou. Hodila letaxový prášok do kozuba. "Rokville." A potom bola preč.

Draco vykročil, aby ju nasledoval, ale ešte sa obzrel na dievčatá. "Dávajte na seba pozor. Urobte maximum, čo môžete. Prežite."

Micah potiahla nosom. "Ty tiež."

"Zbohom dievčatá," nabral si hrsť letaxového prášku. "Rokville." 

A/N V tejto kapitole frťan istej autorke... (PP netuším koho myslí :)