Kapitola 1 : Časť 1/8
Názov: Chosen'Trial
Autor originálu: Gravidy
Preklad: Jimmi
Betaread: arabeska
Kapitola 1 : Časť 1/8
Júl 2007
Deväť rokov vlády Voldemorta
Revolúcia bola o zmene. Alebo možno nemohlo dôjsť k revolúcii bezo zmeny. To sa zdalo byť celkom zrejmé. A Draco to dokázal v duchu akceptovať, aj keď ho stále na určitej hlbokej úrovni rozrušovalo, že 'zachovávanie starého spôsobu života' už dávno začalo vymazávať všetko dobré a dôverne známe a pretváralo ho na niečo úplne nespoznateľné.
Pokúsil sa nezamračiť na mladých vojakov, ktorí otvorene zízali, a niektorí sa aj uškŕňali, na to, čo mal oblečené. Namiesto toho im venoval plný nápor malfoyovského povýšeneckého pohľadu, toho, ktorý mával jeho otec večne vyhradený pre prostých občanov, humusákov a ministra Fudgeho. Draco mal na sebe tradičný odev patriarchu Malfoyovcov. Neexistovala nažive rodina s fajnovejšími, žiarivejšími habitmi.
A predsa sa sem, do jedného z nových centier čarodejníckej spoločnosti, nehodil. Mladíci, ktorí prestali zízať, boli deti, ktoré vyrástli vo vojnových časoch. Boli to vojaci s dokonale padnúcimi nohavicami a vestami s množstvom vreciek, ktorým by sa ani neprisnilo, aby šli do bitky v habite. Dokonca služobne vyšší Bojoví mágovia prestali nosiť veľké a nevhodné tradičné odevy.
Pre nich bol Draco, vo svojom jemnom hodvábe – absolútne nevhodnom pre boj – skutočne čudným úkazom. Tým, nad ktorým sa ohŕňali pery a sťahovalo obočie. Bielo-plavé vlasy mal príliš dlhé, aby boli praktické, jeho ruky, s dlhými prstami okolo palice s hlavou draka, ktorú nosil, boli jemné a bez mozoľov. Domový škriatok krčiaci sa pri jeho nohách, pripravený slúžiť jeho potrebám. Všetko na ňom hovorilo o záhaľčivom a luxusnom živote a pre tých, ktorých kŕmili ideálmi Temného pána až do prasknutia, zatiaľ čo stále ešte dospievali, bol odpadom ktokoľvek, kto sa aktívne nezapájal v službe Temného pána.
Samozrejme, to im nedávalo právo správať sa hrubo. Hlavne nie k nemu. Prehodí slovo s kapitánom ich družstva.
Ďalšia významná skupina ľudí v blízkosti Draca bola presným opakom mladých vojakov. Každý otrok v dohľade od neho odvrátil hlavu a zakryl si oči.
V tejto oblasti nezostal žiaden slobodný mukel. Londýn bol totálne zničený. Zopár muklov, ktorých Draco zbadal, malo na čele značku otroka, runu pre označenie majetku, Othalu.
Vyzerala ako diamant s dvoma uhlopriečnými nohami rozbiehajúcimi sa zo základného bodu opačnými smermi. Na sebe mali jednotvárne hnedé habity a náhlili sa po svojej práci bez toho, aby odtrhli zrak od zeme.
Väčšina otrokov v tejto oblasti boli muklorodení, nečistokrvní či dokonca čistokrvní. Voldemortova elita zjavne považovala za symbol životnej úrovne vlastniť tých s čistou krvou. Všetci otroci, bez ohľadu na čistotu svojej krvi, nosili znamenie Othaly. Malo ich ponížiť, ukázať otrokom s čistejšou krvou, že sú na rovnakej spoločenskej úrovni ako muklovia. Kvôli tomuto začali majitelia otrokov túto značku farbiť, aby dali najavo krvnú čistotu svojho majetku. Červená pre muklov, modrá pre muklorodených, zelená pre nečistokrvných a zlatá pre čistokrvných.
Niekoľko Bojových mágov postrehlo reakciu otrokov na Draca a uklonilo sa, keď si uvedomili, kým je. Už sa stalo tradíciou, že všade všetci otroci spoznali Draca na prvý pohľad, kým len hŕstka Voldemortových najelitnejších poznala jeho identitu.
Celá Šikmá ulička bola vyhladená a nanovo prestavená do rozľahlého námestia. Armádne veliteľstvo obklopovali menšie úrady a oddelenia novej vlády. Za nimi vyrástli kasárne. Stále bola v Šikmej uličke nákupná štvrť, len sa presunula hlbšie na miesta, ktoré kedysi bývali muklovskou časťou Londýna.
Stráže pri bráne na veliteľstvo mu venovali tie isté chladné, vyzývajúce pohľady ako ostatní, očami zotrvávali na trasúcom sa domovom škriatkovi. Možno nikdy domového škriatka nevideli, keďže škriatkovia boli zvyčajne viazaní na jedno miesto či budovu. Nebolo v ich povahe nasledovať kočovný život vojakov.
Vojak napravo bol mladý, osemnásť či devätnásťročný, mal riedke svetlohnedé vlasy a veľké uši, ktoré na jeho práve oholenej hlave vyzerali ešte väčšie. Draco by stavil čokoľvek, že to decko patrilo do rodiny Abercrombieovcov.
Hľadel do tvrdých očí toho dieťaťa a vedel, že keby sa aj ten chlapec dozvedel, že ho ukradli z rodiny patriacej ku Svetlu, zvyšok ktorej pravdepodobne zavraždili, len by sa mu uľavilo, že jeho humusákov milujúci príbuzní sú mŕtvi.
Ten naľavo si všimol tetovanie vysoko na Dracovom líci a štuchol do Abercrombieho. Ich zavrčania prešli do úškľabkov. Útočne na neho zdvihli prútiky.
"V akej veci idete, civilista," dožadoval sa ten naľavo, posledné slovo vyžarovalo pohŕdanie.
Draco nadvihol obočie, ale inak nereagoval. "Emile Hoverson na žiadosť kapitána Mauriceho."
Posmešné úškrny zaváhali, chlapci zrazu zneisteli ako s ním jednať. Neobviňoval ich. Bolo ťažké identifikovať jeho postavenie v radoch Temného pána.
Nakoniec sa rozhodli poľaviť na ostražitosti a uklonili sa mu. "Vrchný otrokár Hoverson. Kapitán vás očakáva vo svojej kancelárii. Potrebujete sprievod?"
"Nájdem cestu," zamrmlal Draco a prešiel popri nich, palica klopkala na tvrdej zemi. "Ideme Dobby."
Domový škriatok sa strhol a náhlil sa za ním.
Draca nezavolali na veliteľstvo, odkedy ho pred šiestimi rokmi vyradili z aktívnej služby, ale kanceláriu Brightona Mauriceho si pamätal. Zaberala celé vrchné poschodie jedného krídla budovy. Veliteľ bol synom jedného z prvých stúpencov Temného pána. Pri prvom vzostupe nebol vôbec dôležitý, ale počas druhého sa stal jedným z pár šťastlivých smrťožrútov, ktorých magické experimenty Temného pána vylepšili, miesto aby ich zničili. Bol vďaka tomu neuveriteľne cenný a uvedomoval si to.
Draco práve vošiel do vstupnej haly, keď ho nečakaný pohľad na dve známe tváre prinútil prudko zastaviť. Dobby mu zozadu narazil do kolien a Draco na neho vrhol rozzúrený pohľad, z ktorého si domový škriatok žmolil uši a cúval, než rýchlo stočil oči vpred.
"Flint?" zavolal.
Marcus Flint a Adrian Pucey sa ponevierali pred veliteľovými dverami.
"U Salazara!" Flint ukročil, úžas ustúpil šelmovskému úškrnu. "No teda! Maličký Draco Malfoy! Nemôžem tomu uveriť. Nevidel som ťa od Rokfortu, Hrdopýška." Prezeral si Draca odhora nadol, zatiaľ čo sa približoval. "Pozri sa na seba, vyzeráš úplne ako tvoj otec."
Flint nakoniec dorástol k pleciam, ktoré mával v škole neprimerane široké. Tvár mal plnšiu a ruky silnejšie, čo ho zbavilo ostrého, potkanovitého vzhľadu, ktorým sa kedysi honosil, a odtiahlo pozornosť od krivého nosa. Celkovo vzato vyzeral dobre.
Draco sa napäto usmial a nechal sa od Flinta pobúchať po pleci a srdečne plesknúť po chrbte. So smútkom si pomyslel, že jeho otca by takéto zaobchádzanie zdesilo. Pucey podišiel k nemu, aby si potriasli rukami, tvár podivne napätú a silný krk silnejší ako kedy predtým. Bol úplne holohlavý a nie tým mladým, práve oholeným štýlom ako vojaci dole.
"Čo tu vy dvaja robíte?" spýtal sa Draco.
"Máme stretnutie s kapitánom Mauriceom a Vrchným otrokárom Hoversonom," povedal mu Flint. "Ach.“ Draco si priložil ruku na srdce a uklonil sa. "Emile Hoverson, k vašim službám."
Flinta to rozosmialo. "No, no, no," zahvízdal, predstieral, že Draca vidí po prvý raz, a tiež sa uklonil. "Ak toto nie je sám pán Malfoy, obchodník s muklami. Mal som to vedieť. Nenapadá ma profesia, ktorá by sa ti lepšie hodila, Hrdopýška."
"Čo mám povedať, som najlepší v tom, čom robím," zatiahol Draco a prezeral si Marcusovu novú uniformu ušitú na mieru. Cvrnkol do jedného zo strieborných gombíkov. "Sám vyzeráš dobre, Flint."
Marcus predstieral, že si leští nechty na vyžehlenom saku. "Pred pár mesiacmi zo mňa spravili veliteľa družstva."
"Veliteľa družstva?" zopakoval Draco zaskočene. Nepohodlne sa pohol. "Netušil som, že chystáme tak veľa akcie."
Muklovskú populáciu úplne potlačili už pred rokmi. Najviac "akcie", ktorú armáda za posledný rok zažila, bolo dedinské povstanie, ktoré potlačili za menej než tridsať minút. Kapitáni družstiev sotva zažili aktívnu službu. Menovať ďalších veliteľov sa zdalo byť absurdné, neboli skrátka potrební.
Pucey pomykal obočím. Napriek veku a skúsenosti mal Adrian stále uniformu vysoko postaveného pešiaka. Nikdy z neho nebude kapitán. Bol vysoký a širší než Flint a asi tiež fyzicky silnejší, ale krk a plecia mal neprirodzene vyduté, oblečený bol v silnej látke, aby zakryla hrubé žily, ktoré ich pokrývali, stopy po experimente, ktorý ho vylepšil, rovnako ako aj zdeformoval.
"Temný pán zhromažďuje svoje sily," oznámil mu Pucey hlbokým barytónom. "Domnievame sa, že sa chystá ďalšia akcia veľkých rozmerov." Draco sa uvoľnil, prstom si obkreslil pery v zamyslení. "Na východe či západe?"
Čína s Japonskom sa bránili so starovekou domorodou mágiou, ktorá bola pre európske armády takmer nepochopiteľná a nepreniknuteľná, zatiaľ čo Američania mali naprostú prevahu v počte a rozmanitosti mágii a moci. Východ mohol byť z dlhodobého hľadiska ľahší cieľ, ale Západ predstavoval väčšiu hrozbu. Spojili sa s veľkou časťou ostatného sveta, vrátane, ako sa šepkalo, s Lietajúcimi mestami.
Pucey pokrčil plecami, vyzeral potešene. "Ešte sa nič s istotou nepovedalo, ale z toho, čo som počul, tak sme získali vstup do prístavu v Kanade."
Draco si v duchu prechádzal dozvuky tejto informácie a preklínal sa za to, že nepoznal, že sa niečo také blíži. To, čo zostalo z Európy, bolo už roky relatívne pokojné. Temný pán mal všetko pevne v rukách. Už bude nepokojný a pripravený rozšíriť svoje aktivity.
"Ako si sa mal?" spýtal sa Flint Draca so starostlivou neutralitou, ktorá jednako nedokázala zakryť jeho zvedavosť. "Počul som, že ťa vyradili z aktívnej služby."
Draco stuhol a odvrátil mierne hlavu v podvedomej snahe zatajiť striebornú runu vyrytú vysoko na ľavom líci. Adrian sa na to znamenie pozrel, potom sa však rýchlo odvrátil, našpúlil tučné ústa a dopekla s ním, ak sa netváril samoľúbo.
To strieborné znamenie bolo Wunjo, runa pre slávu. Dar od Temného pána za čas strávený v jeho službách. V podstate ho označila ako zlomeného bojovníka. Mladší vojaci ju považovali za znamenie hanby.
"Áno. Už je to šesť rokov, čo som opustil svoje družstvá." Býval dôstojníkom Najvyššej rady. Niekým, kto radil Elitnej vojnovej rade Temného pána a nemal na povel len niekoľko čiat, ale viedol svoju vlastnú skupinu zostavenú z osobne vybratých Mágov.
To bolo za jeho slávnych čias ešte predtým, než Temný pán začal so svojimi pokusmi. "Takže Pansy…?" vyzvedal Adrian, chcel tú špinu počuť.
Draco potlačil svoje podráždenie a odpovedal bez náznaku ostrosti: "Rozišli sme sa. Bolo to vzájomné. Obaja sme vedeli, že už ju viacej nedokážem ochrániť. Myslím, že si vzala jedného z Pritchardových bratancov."
"Nie ste v kontakte?" spýtal sa Flint.
"Nie," odpovedal jasne Draco. Natrénoval si to, skoro na úroveň umenia, aby bol pre známych nedosiahnuteľný a neodhaliteľný.
"Ale neuveriteľne si zbohatol na obchodovaní s otrokmi, takže sa stavím, že ľutuje, že si ťa nechala ujsť, há?" radostne sa spýtal Pucey. Aha, takže to nebolo osobné. Bolo im jedno, kto sa trápil, pokiaľ sa z toho mohli tešiť.
Draco mu venoval takmer nepostrehnuteľný úškrn. "Nevie, čo robím."
Dvere do veliteľovej kancelárie otvoril kadet s postojom tak rovným, že si bol Draco istý, že má do zadku zastrčené hrable. Kadet na nich arogantne zazrel a kapitán sa spoza stola zamračil a pokračoval v práci na nejakom dokumente, ktorý spisoval. Niekoľko minút ich ignoroval, len preto, že mohol, než s povzdychom odložil brko.
"V poriadku, chlapci, nemáme celý deň," zatiahol nakoniec Maurice.
Flintova pera sa vytočila pri slove "chlapci", ale dovliekol sa dnu bez komentára. Adrian mu šiel v pätách.
Maurice bol vysoký, chudý muž, s tvrdým telom z rokov vojny. Na temene sa mu rozširovala plešina, ale vzadu mal silné, pružné tmavé vlasy a stále si ich sťahoval do veľmi krátkeho konského chvosta. Jeho zarastená tvár bola dlhá a bojom zjazvená, takmer znetvorená. Bojoval urputne, zúfalo, aby bol stále užitočný, keď toľko ostatných odpadlo pri kraji cesty.
Kadet za nimi zatvoril dvere a zaujal svoje miesto pri Mauriceho boku. Veliteľ mu podal štós papierov a poposadol dozadu, šúchajúc si koreň nosa.
Prižmúril na nich oči. "Mená."
Flint zasalutoval. "Marcus Flint, pane, veliteľ družstva v čate Wyvern Jeho Lordstva."
"Vojak Adrian Pucey, pane. Poručík kapitána družstva Delosa Tribbana pod veliteľom Flintom."
"Emile Hoverson," odpovedal Draco s malým, veľmi malým úklonom, obe ruky na palici. "Pán otrokov Hoverson v službách Rady Jeho Lordstva."
Mauriceho zamračenie zosilnelo pri Dracovom nedostatku rešpektu a oči mu zotrvali na striebornej rune na Dracovej tvári. Prezeral si mladého muža s neskrývaným opovrhnutím. "Áno, počul som o vás, hoci ste pri dvore neboli takmer sedem rokov. Moták, všakže?"
Vojak pri veliteľovom boku okato zízal na striebornú runu. Zasmial sa, keď si to Draco všimol. Dracove modré oči schladli. "Nie, pane," odpovedal veľmi potichu.
Maurice si odfrkol. "Potom je ten škriatok naozaj nevyhnutný? Vážne, priviesť takéto stvorenie do mojej kancelárie."
Draco pochopil, kam tým mieri. "Ten škriatok vykonáva úlohy, ktoré ja nemôžem, rovnako ako moja palica stabilizuje zvyšky mojej mágie. Ako dobre viete, pane."
Veliteľ sa uškrnul, spokojný, že Draco priznal, čo chcel počuť. "Ach, tak to je. Ty si jedným z tých neúspešných experimentov." Cmukol jazykom, pohľadom dychtil po Dracovej hanbe. "To je veľmi zlé. Kladiem to za vinu slabej krvi. Len najmocnejšie rodiny dokázali prežiť bez ujmy a ešte ich pokusy Temného pána posilnili."
Draco nič nepovedal, výraz nezaujatý, dokonca príjemný. Maurice zniesol jeho pohľad, až kým si nebol istý, že dokázal svoju pravdu, a potom schmatol spisy z hromady vo vojakových rukách.
"Toto sú vaše príkazy." Podal jeden Dracovi, ktorý ho otvoril a preletel s efektívnosťou dlhoročnej praxe.
Veliteľ rozvinul ďalší zvitok, ktorý zobrazoval mapu Británie a susedné ostrovy. "Jeho Lordstvo požaduje evakuáciu všetkých muklovských dedín v Británii. Budú premiestnené sem." Prešiel prstom k miestu, ktoré bývalo kedysi Glasgowom.
"Všetkých muklov?" spýtal sa Flint, kým si prezeral mapu.
"Do posledného." Maurice ukázal na niekoľko oblastí na mape, ktoré naznačovali muklovské mestá. "Sú príliš roztrúsení. Jeho Lordstvo ich chce všetkých sústrediť do jedného mesta."
"Takže Jeho Lordstvo skutočne zamýšľa začať druhú vlnu," zamrmlal Draco, keď zbalil svoju zložku. Veliteľ mu venoval ostrý pohľad.
"Nepošle svojich Mágov za hranice, až kým nebude naisto vedieť, že mu tunajší muklovia nemôžu spôsobiť problémy," vysvetľoval Draco.
"Nezmysel," vyhŕkol veliteľ a Draca pobavilo, že takýto povýšený tón používa niekto, kto kedysi profesionálne hral úlohu pätolizača. "Jeho Lordstvo nemá strach z bezvýznamných muklov."
Draco mu venoval podlízavý úsmev. "Ani by sa mi nesnívalo protirečiť vám, pane. Som si istý, že v tejto veci viete oveľa viac než ja."
Podozrenie prehĺbilo vrásky okolo veliteľových očí, ale len otočil sa k Flintovi. "Vaša čata, nech mi nie je tento rozkaz akokoľvek po chuti, je teraz pod velením Pána otrokov. Využije vašich vojakov, aby uskutočnil evakuáciu a premiestnenie."
Flint sa sústredil na mapu. "O koľkých mukloch hovoríme?"
Maurice dôležito otvoril ústa, ale potom ich zatvoril a bez slova sa pozrel na Draca. "O sedemnástich miliónoch, keď som to naposledy počítal," oznámil mu Draco pohotovo.
Pucey zapískal. "To je veľa muklov."
"Nuž, nebudeme to robiť naraz," odvetil Draco.
"Naposledy počítal?" spýtal sa Flint.
"To je to, čo robím," uškrnul sa Draco. "Vediem obchod s otrokmi, ale tiež kontrolujem muklovskú populáciu. Keby sme ich nesledovali, prenikli by do nej špióni, aby vybudovali odpor." Odhrnul si prameň vlasov z tváre. "Dokedy sa to má stihnúť?" spýtal sa Mauriceho.
"Máte jeden mesiac. Do konca júla."
Koniec júla. Narodeniny Harryho Pottera, pomyslel si Draco. Nech bolo naplánované čokoľvek, chcel, aby sa to uskutočnilo pred nimi. "A Flintove čaty sú pod mojim velením?" spýtal sa.
"Áno," precedil veliteľ, rozčúlený, že to musí opakovať. Zjavne sa domnieval, že sa mu Draco posmieva.
"Potom prvé, čo musíme urobiť, je poslať poslov do muklovských miest. Oznámime im to tri dni dopredu," rozhodol Draco a podal svoju zložku Dobbymu.
"To-to nemyslíte vážne." Maurice vyzeral pobúrene. "Mali by ste začať okamžite. Nemáte čas muklov varovať. Proste ich zoberte."
"So všetkým rešpektom, kapitán, moja práca vyžaduje predovšetkým výkonnosť," ostro mu odpovedal Draco. "Toto nie je voči nim žiadna zdvorilosť. Je to jednoducho organizácia. Ak informujeme muklov pár dní v predstihu, zhromaždia si svoj majetok a rodiny a my ich potom môžeme presunúť s minimom povyku. Keby sme sa tam jednoducho zrazu ukázali, spanikária a my budeme strácať drahocenný čas ich zhromažďovaním."
"Kapitán má pravdu…" začal Pucey.
"Rozhodol som sa," chladne ho prerušil Draco. "Je to jasné?"
Flintove ústa sa zovreli, ako keby sa chcel hádať, ale na to mal príliš veľa skúseností. "Fajn. Okamžite pošlem poslov. Ešte niečo iné, kapitán? "
"V skutočnosti, áno." Starší muž znova siahol do svojho stola a vytiahol odtiaľ úzky náramok. Opatrne ho podal Dracovi. "Čo si o tomto myslíte?"
Draco sa zamračil a pretočil ho. Bol veľmi tenký, tenší než papier, a zhotovený zo strieborného kovu. "To je elektroplazmový náramok. Špióni ho používajú, aby zdieľali údaje, ako miesto svojho pobytu, či dokonca audiovizuálne informácie. Nosia to okolo zápästia, členku alebo hrdla, kde sa automaticky prilepí a farebne sa prispôsobí špiónovej pokožke."
Prešiel prstom popod spodnú časť náramku a niečo cvaklo. Zrazu sa zmenil na centimeter hrubý, hrboľatý náramok s niekoľkými svetielkami a gombíkmi. Dracove oči sa rozšírili.
"Matka božia, toto je zdokonalený model. Nikdy predtým som nič takéhoto nevidel." Vzhliadol. "Kde sa našiel?"
"U jednej čistokrvnej otrokyne v službách jedného z radných Temného pána. Prichytili ju, ako číta dokumenty a používa tento náramok na fotografovanie."
"To by nemalo byť možné," povedal pomaly Draco. "Mágovia predsa strážia pred tými náramkami zasadanie rady."
Maurice si navlhčil pery. "Neobjavil sa, kým ho mala pri sebe ona, ale v rukách kohokoľvek iného bol okamžite identifikovateľný."
Draco nad tým dumal, prsty opatrne preskúmaval tú špiónsku pomôcku. "Potom je to nekompletný kus. Nenašlo sa u nej ešte niečo?" Maurice pokrútil hlavou. "Nie. To bolo všetko."
"Musel tam byť ďalší kúsok," naliehal Draco. "Čo ste zistili pod Veritasérom?"
"Nič. Odolala všetkým elixírom."
"Potom ten chýbajúci kúsok musí byť implantát," rozhodol sa okamžite Draco. "Moje zdroje naznačovali, že špióni rebelov experimentujú s vnútorným zariadením, buď injekciou pod kožu alebo priamo do mozgu. Máme meno toho špióna?"
"Uhm," Maurice prelistoval niekoľko papierov. "Nejaká Luna Lovegoodová."
Draco stuhol. "Tá nepatrí k mojim."
"Čože?"
"Nepatrí k otrokom."
"No samozrejme, že patrila, ona…"
Draco mu venoval zničujúci pohľad. "Poznám všetkých svojich čistokrvných otrokov a miesto ich pobytu," oznámil im divoko. "Luna Lovegoodová nie je jednou z mojich otrokýň. Musela sa infiltrovať. Ale nedokážem si predstaviť miesto, kde by to mohla urobiť bez toho, aby ju odhalili moji ľudia. Vedieme si o týchto veciach veľmi dôkladné záznamy, veliteľ. Toto sa nemalo stať. Potrebujem to dievča vyšetriť. Ak napíšete žiadosť, môžem…"
"Nemožné," prerušil ho Maurice, poťapkal po papieri pred sebou. "Už bola zlikvidovaná."
"Čože?" vyštekol Draco zúrivo, zdesený, že takéto opatrenie bolo prijaté bez konzultácie s ním. "Toto je bez môjho dovolenia výslovne zakázané. Kde je telo?"
Maurice sa pozrel znova do svojich papierov a našpúlil pery. "Preč."
"Sakra," zaklial Draco, už sa prechádzal, líca červené zúrivosťou. "To sú somariny! Kto prikázal popravu?"
"Generál Zabini," ostro povedal veliteľ, nahnevaný z Dracovho tónu. "To nie je vaša vec, ako…"
"Je to moja vec viac než kohokoľvek iného," kričal Draco a otočil sa na neho. Znehybnel, zatvoril oči a upokojujúco sa nadýchol, než stíšil hlas. "Pochopte, bez toho implantátu nemôžem zlomiť kódy na tom náramku. Bez tela nemôžem nájsť implantát." Hovoril veľmi pomaly, ako keby sa rozprával s idiotmi. "Bez implantátu nemôžeme vystopovať ostatných špiónov, ktorí sa mohli infiltrovať medzi našich otrokov s rovnakým vybavením. Keď nemôžeme sledovať špiónov, potom prenechávame cenné informácie nepriateľovi!" treskol rukami po veliteľovom stole a predklonil sa. "Možno ma považujete za akéhosi oslavovaného motáka, ale som vedúcim expertom Jeho Lordstva na muklovskú technológiu a technomágiu a jedinou vecou, ktorá stojí medzi nami a muklovskou hrozbou…"
Veliteľova tvár sa skrivila v znechutenej neviere. Bol to ale mladý vojak, kto prehovoril: "To je absurdné! Muklovia nie sú v žiadnom prípade pre čarodejníkov nebezpeční. Sú to zvieratá, sú to…" prekvapene sa zarazil, keď Draco vytiahol malú, lesknúcu sa kovovú vec z habitu a namieril na chlapcovu hlavu.
"Čo je to?" spýtal sa Maurice s náznakom neistoty.
Draco sa usmial a trochu znížil hlaveň svojej pištole predtým, než stlačil spúšť. V kancelárii zaznel výstrel nepredstaviteľne hlasno, prerušil Flintove a Puceyho divoké výkriky. Mladého vojaka tresklo do steny, krvácajúca ruka mu ochabnuto visela pri boku. S jačaním sa chytil za rameno. Maurice samotný vyskočil na nohy a teraz zízal na vojaka v zmätenej hrôze.
Flint s Puceyom cúvali, obaja zízali na Draca, ako keby zošalel. Flint mal vytiahnutý prútik, ale zdalo sa, že nevie, či zasiahnuť alebo to nechať iba plynúť. Draco ich ignoroval.
"Teraz si predstavte, že by to bola niečia hlava," usmial sa Draco veselo nad zavíjaním mladíka a namieril zbraňou Mauricemu do tváre. "Čo si myslíš, že robíš?" vykríkol Flint, ale Draco nezaváhal.
Kapitán úplne zbledol.
"Je to také ľahké, veliteľ," zašeptal Draco. "Dostane sa vám sem správny špión, mukel či čarodejník, so zbraňou a tlmičom a BUM!" Maurice sa strhol, rukami si zakryl tvár. Draca nadmieru potešilo zistenie, že je pätolizač spiatky. "Mágia sa dá vystopovať, ale výstrel zo zbrane…" pokrútil hlavou. "Ten nedokážeme vysledovať. Nikdy by sme páchateľa nenašli." Zrazu sa zamračil na kvíliaceho vojaka. "Ach, čuš! Nezomieraš. Nájdi si liečiteľa."
Vojak zvierajúci si rameno so slzami v očiach vybehol z miestnosti.
Draco znechutene sledoval, ako odchádza. Sklamalo ho, ako čarodejníka, ktorý takmer ani nemrkne, keď ho tesne minie Avada Kedavra, dokáže totálne rozhodiť ukážka muklovského násilia. Domnieval sa, že neznáme dokáže byť vždy to najdesivejšie.
Draco si vzdychol. "Dokázal som svoju pravdu, veliteľ? Nemôžem robiť svoju prácu, ak so mnou vaši ľudia nespolupracujú." Zastrčil si zbraň späť do habitu. "Ak sem prenikne ďalší špión, veľmi jasne vysvetlím Rade, kto so mnou nespolupracoval."
Maurice sa nervózne posunul, prezeral si Draca s ťažko skrývanou hrôzou, ale dal sa dokopy a strnulo odpovedal: "Prednesiem vaše sťažnosti Rade."
Draco ho sledoval s prižmúrenými očami. "Urobte to." Otočil sa k odchodu.
"Ešte jedna vec," vyhŕkol Maurice, aby zastavil Draca skôr, než mohol úplne odísť.
"Aká?" Vzdychol si, ale neobťažoval sa otočiť.
"Pátrala po vás."
To ho zastavilo. "Tým ste čo mysleli?" spýtal sa veľmi opatrne.
Maurice v prstoch nervózne žmolil brko. "Vedela, že Emile Hoverson je v skutočnosti Draco Malfoy. Hľadala miesto vášho pobytu."
Dracove prsty prudko zovreli hlavu palice, jediný viditeľný znak, že je rozrušený. Vôbec sa mu tie náznaky nepáčili. "To znamená, že to vie aj niekto iný."
Maurice prikývol s pohľadom upretým na jeho tvár.
Draco sa uvoľnil. "Postarám sa o to," odvetil jednoducho.
Gravidy: ( Jimmi ) | 22.11. 2015 | Epilóg | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 22.11. 2015 | Kapitola č.8 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 15.11. 2015 | Kapitola 7 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 08.11. 2015 | Kapitola 6 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 01.11. 2015 | Kapitola 5 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 25.10. 2015 | Kapitola 4 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 18.10. 2015 | Kapitola 3 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 11.10. 2015 | Kapitola 2 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 04.10. 2015 | Kapitola 1 : Časť 1/8 | |
Gravidy: ( Jimmi ) | 27.09. 2015 | Prológ | |
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi ) | 25.09. 2015 | Úvod k poviedke | |