16. december 2014
Zmätený
Autor: GinnyW
Preklad: arkama
Originál: Befuddled
Prístupnosť: od 13 rokov
humor/romantika
„Kam sa zberáš?“ spýtala sa.
„Dozor.“
„Dnes nemáš dozor,“ povedala, hoci vedela, že mu to nemusí pripomínať.
Zahundral niečo, čo nedokázala rozoznať. „Čo prosím?“
„Je piatková noc.“
Hermiona sa zasmiala. „Áno, Severus, viem, aký je deň.“
Zamieril k dverám, zastavil sa, len aby vybral malú červenú guľôčku zo zásuvky.
„Vrátim sa za hodinu.“
„Uvedomuješ si, že je to celé smiešne?“ spýtala sa, keď vstala z kresla.
„Nie, vôbec si nemyslím, že je to smiešne.“
„A čo spravíš, ak ju počas hliadkovania uvidíš? Hmm?"
Zamračil sa. „Čo si myslíš, že urobím? Má sedemnásť, je prefektka a študentka tejto školy. Dostane trest.“
Hermiona potlačila tichý smiech. „Je siedmačka, ktorá má priateľa. Vieš, že Minerva ti nedovolí držať vlastnú dcéru po škole.“
„Tak ju prehnem cez koleno.“
„To sa neodvážiš.“
Nadvihol obočie, rozhodnutý jej to zopakovať, pery mal tak stisnuté, že mu ich skoro nebolo vidieť. Pretočila očami. „Dobre,“ povedala podráždene. „Idem s tebou.“
Možno sa jej to zdalo bláznivé, no pátranie po chodbách Rokfortu a naháňanie bozkávajúcich sa tínedžerov, to bol Severus Snape. Bola to jedna z vecí, v ktorej bol dobrý ... a jedna z vecí, pre ktorú bol známy. Momentálne bol profesorom len na polovičný úväzok, vyučoval len triedy, ktoré sa pripravovali na MLOKy z elixírov, a preto už nočný dozor nemával tak často. Väčšinou mu to nechýbalo, ale dnes...
Dnes večer pozeral na svoje jediné dieťa, jedinú dcéru, slizolinčanku, keď sedela s Frankom Longbottomom pri chrabromilskom stole na večeri. Nielenže mu rýchlo došlo to, že Lizzy a Frank boli pár, ale aj to, že jeho žena už o tom vedela a akosi mu to „zabudla spomenúť“.
Starú belu!
Hermiona nebola hlúpa. Vedela, ako by Severus prežíval randenie svojho malého dievčatka. Má iba sedemnásť! Pre Merlina! pomyslel si.
Predtým, ako ho po večeri Hermiona viac menej odtiahla do ich izieb v podzemí, išiel dosť blízko, aby počul, ako Frank hovorí Lizzy dve slová „Astronomická veža.“
Teraz skoro bežala, aby s ním udržala krok. Severus zovrel guľôčku vo vrecku, nechal sa ňou viesť. Slabé vibrácie mu dali najavo, že bozkávací senzor funguje. Rýchlo vyšiel na Astronomickú vežu a trhnutím otvoril dvere. V tieni jednej z vežičiek, videl dve postavy v romantickom objatí, ako sa vášnivo bozkávajú.
Pohol sa, aby ich od seba rozdelil, keď ucítil na ramene ruku svojej ženy.
„Však to neurobíš, Severus?!“ varovala ho.
Hlboko zavrčal. „Ja o tom rozhodnem.“
Nevidel pobavený pohľad na tvári manželky, keď bojovala so smiechom. Vykročil vpred, schmatol pána za plece a potiahol ho dozadu.
„Pán Longbottom, radím vám, aby...“
„Č-č-čo?“ ozvalo sa zmätene. Nebol to hlas, ktorý očakával a prvýkrát sa zadíval na dvojicu pred ním. Obrátil pohľad k svojej žene, ktorá k nemu so smiechom kráčala. Ospravedlnila sa dvojici a jemne vyviedla svojho manžela von z dverí a dolu schodmi. Len čo boli v bezpečnej vzdialenosti, aby ich nebolo počuť, Severus sa jej vytrhol zo zovretia.
„Vedela si to,“ obvinil ju.
„Nie, mala som len podozrenie. A to je rozdiel.“
„Spravila si zo mňa hlupáka!“
„Nie Severus, sám si ho zo seba urobil.“ Potom sa znovu zasmiala. „Chudák Horace s Minervou, aj keď si myslím, že si Horace ani neuvedomil, čo sa vlastne stalo. Netušila som, že má Minerva na mužov taký účinok. Len aby si vedel, naša dcéra teraz spokojne sedí v spoločenskej miestnosti a pripravuje sa na MLOKy.“ Dodala trochu tvrdším hlasom.
Severus sa zatváril kajúcne a potom jej zašepkal do ucha: „Sľubujem moja drahá, že len čo sa dostaneme do našich izieb, spravím všetko preto, aby si bola rovnako zmätená ako Horace.“
Hermiona sa pri tej vyhliadke celá rozžiarila.