Preklady fanfiction Harryho Pottera

20. kapitola

Harry sa zobudil v tmavej miestnosti. Zadržal dych a snažil sa uhádnuť, čo ho vytrhlo zo spánku. Neďaleko počul jemné chrápanie Nevilla a Rona... Malfoy a jeho spolužiaci boli tiež blízko. Harry nevedel kde presne.

Dole v žalároch, v Snapeovom a Harryho byte, bolo dokopy sedemnásť detí.

Bolo to jednoduché. Naplánoval to s Hermionou, Ronom a Dracom. Draco poznal ochrany okolo Slizolinu. Rozozvučali by sa, ak by niekto opustil internát po večierke, ale oni technicky neopustili klubovňu. Vstúpili do Snapeovho bytu používajúc jeho súkromný vstup do slizolinskej klubovne. Harry ho iba musel otvoriť. A čo sa týka chrabromilčanov... Hodinu a pol pred večierkou sa stretli v chlapčenskej izbe. Harry používajúc svoj plášť odprevadil Seamusa a Deana do knižnice a potom sa vrátil pre Nevilla s Ronom. Takmer všetci oslavovali, nik si to nevšimol. Prefekti ich videli ísť do ich izby, ale keďže bol Percy vyrušený dvojičkami, neskontroloval ich tam. Pre istotu ešte pod prikrývky uložili vankúše...

Dievčatá v Chrabromile tvrdili, že od madam Pomfreyovej potrebujú pomoc so ženskými záležitosťami a dovolili im ísť von.

Keď už boli v byte, Harry všetkým zakázal vstúpiť do Snapeovej spálne alebo pracovne. Spacáky rozdelili medzi obývačku a Harryho izbu.

Od kuchynských škriatkov si vypýtali dobroty, hrali šarády a  napodobňovali svojich profesorov. Neskôr vypli svetlá a začali si rozprávať strašidelné príbehy.

Deti boli po testoch a vzrušenia z vyplíženia sa z ich spoločenských miestností unavené, takže začali zaspávať a o jedenástej sa už nik ani nepohol. Harry sa otočil v spacáku. Zakúzlili  zmäkčovacie kúzla, takže necítili tvrdú dlážku. Spomenul si, že otec sa na ďalší deň vráti. Skoro ráno bude musieť poupratovať. Hovoril, že sa vráti v piatok. Nebolo by dobré, keby prišiel do obývačky plnej slizolinčanov a chrabromilčanov. Harry sa zahrabal medzi teplé prikrývky a zase zaspal.

~*~

Severus utekal do chodby na treťom poschodí a opatrne otvoril dvere. Trojhlavý pes bol zamestnaný.  Jedna z hláv žuvala niečo, čo vyzeralo ako rozbitá harfa, a zvyšné dve sa na to snažili dosiahnuť. Padacie dvierka pod psom boli otvorené a vychádzali odtiaľ konáre. Rozhodne niekto šiel dovnútra.

Zatvoril dvere a vrátil sa odkiaľ prišiel. Filius, Pomona, Poppy a Snape sa stretli na ošetrovni.

„Našiel si Minervine stratené levíčatá, však?“

„Minervine a ďalšie. V mojej obývačke spí veľa detí.“

„Mne nikto nechýba...“

„Slizolinčania, chrabromilčania, chlapci aj dievčatá.“

„Nie úplne neslýchané, ale... verím, že im budeš mať čo povedať, keď sa zobudia.“

„Áno. Skontrolovali ste havrany?“

„Áno, všetci v posteliach a spiaci.“

„A zbor?“

„Albus je s ministrom a vráti sa ráno. Minerva a Quirrell chýbajú.“

„Chodba na treťom poschodí bola narušená... potrebujeme tam ísť.“

„Nemali by sme počkať na Albusa?“

„Nemôžeme ísť všetci. Myslím, že by sme mali zavolať aurorov...“

„Albus to bude chcieť udržať v tajnosti...“

„Nechajme študentov v klubovniach, škriatkovia sa ta o nich postarajú a budú v bezpečí. Poppy, ty, Pomona a Filch to zvládnete kým nepríde Albus... Filius, šiel by si so mnou?“

„Samozrejme, Severus. Môžeme zobrať Hagrida, aby sa postaral Chlpáčika.“

„Prváci sú v tvojom byte v bezpečí?“

„Áno. Harry  si vie vypýtať jedlo, nebudú hladovať. Vyriešime to s nimi neskôr.“

Oveľa neskôr, pomyslel si Severus. Potreboval čas, aby im mohol poriadne vypláchnuť žalúdok.

„Severus, pamätaj, diablovo osídlo môže byť zvládnuté teplom a svetlom. Nezraň ho...“ Snape si pomyslel, že Pomona je úplne ako Hagrid. Obaja milujú nebezpečné stvorenia.

~*~

Flitwick a Snape našli profesorku McGonagallovú v halde neďaleko gigantickej šachovnice. Figúrky ju ochranne obklopili. No Severusovi dovolili kľaknúť si k nej. Prebrala sa, keď sa jej dotkol.

„Severus, si späť... nemôžem nájsť Harryho...“

„Netráp sa, Minerva, je v bezpečí v mojom byte... Čo sa ti stalo?“

„Quirrell... povedal, že pôjde so mnou pomôcť mi... Keď som vyhrala hru.... udrel ma... biely kráľ mi pomohol, ale... Myslím, že mám zlomenú nohu. Čierna veža po ňom šla, ale neviem ti povedať, čo sa stalo...“

„Nestrachuj sa.“

„V ďalšej miestnosti je tvoja pasca, Severus...“

Severus sa postavil a cez dvere uvidel čierny tvar na dlážke. Čierna veža, hádal. Pod ňou dokázal rozoznať turban. Pristúpil bližšie a videl, že pod šachovou figúrkou nie je iba turban. Quirrell nebol schopný ju odsunúť. Dotkol sa muža a zistil, že aj keď sa nehýbal, žil. Pozrel na stôl, kde boli umiestnené elixíry. Jedna fľaška bola prázdna. Ten sprostý muž si zle vybral...

Severus ho varoval o Dúšku živej smrti... Muž bude schopný odpovedať na otázky dvadsať štyri hodín po vypití protijedu...

Flitwick na Minervinu nohu pripevnil dlahu a prikročil ku kolegovi: „Nedostal sa veľmi ďaleko.“

„Minerva bola vždy veľmi dobrá v transfigurácií.“

„Potrebujeme ju dostať k Poppy na lekárske ošetrenie. Ja odlevitujem šachovú figúrku, ty vytiahni Quirinusa.“

~*~

Bolo zložité dostať dve nosidlá hore padacími dvierkami, no s Hagridovou pomocou to zvládli. Chlpáčik bol šťastný. Každá hlava mala kosť a s pôžitkom ju hrýzla.

Na ošetrovni zistili, že prišiel profesor Dumbledore.

„Minerva?“ starý muž vyzeral ustarostene, keď zbadal svoju zástupkyňu na nosidlách. Quirrell letel za ňou.

„Quirrell? Čo sa vám dvom stalo?“

„Nie je v pozícií odpovedať, Albus,“ informoval ho Severus. „Zdá sa, že vypil Dúšok živej smrti.“

„A spadla na neho šachová figúrka...“ dodal Flitwick.

„Nie sme si istí, v akom poradí.“

„Šiel po kameni. Napadol ma. Udrel ma do hlavy... šťastie, že v šachovej miestnosti...“

„Šachové figúrky sú veľmi lojálne...“ podotkol bielobradý muž. „Prečo by... Musíme počkať a zistíme... A ako sa cítiš?“

„Bolo mi už lepšie, Albus. Verím, že dá Poppy moju nohu do poriadku a potom si budem potrebovať vypiť.“

Poppy okolo nej začala pobehovať. Pohybovala prútikom hore dole a zakúzlila na kosti liečiace zaklínadlo.

„Teraz, Minerva, pohni prstami... bude to trochu bolieť, ale je nutné, aby sa nimi hýbalo, kým sa kosti liečia...“ Minerva sebou trhla, ale poslúchla. Čoskoro bolesť zmizla... Čarodejnica začala dýchať pokojnejšie. Pozrela sa na svojich kolegov okolo seba... Nebola zvyknutá na toľko pozornosti... „Severus, si si istý, že je Potter v poriadku?“

„Áno, Minerva, je v mojom byte, spolu so svojimi kamarátmi a mojimi slizolinskými prvákmi...  v Harryho izbe sú aj dievčatá...“

„Malý diabol... ako mohli zvládnuť niečo také...?“

„Vysvetlí to ráno... teraz som unavený. Pôjdem spať.“

„Čo urobíme s Quirrellom..?“ Poppy vyšetrovala zvláštneho muža. „Vyzerá byť v nejakom druhu kómy...“

„Och... som unavený... zabudol som, potrebuje... musím namiešať protiliek na dúšok živej smrti. Nie som si istý, že mám všetky ingrediencie... Nepohne sa, iba ho pohodlne uložte. Ráno ti budem schopný povedať, či mám všetko... potom, ako si usporiadam veci vo fakulte a byte...“

„Severus... povedal si, že tvoje komnaty sú plné slizolinčanov a chrabromilčanov?“

„Áno, Albus, kempujú v mojej obývačke.“

„Môžem ich vidieť?“

„Prečo by si to chcel?“

„Pretože... Severus, vždy bolo mojím snom, aby deti zabudli na to, že ich klobúk poslal do rôznych fakúlt a stále mohli byť priateľmi a deťmi... pretože ak to, čo si povedal, je pravda... A ja viem, že to je pravda... tie deti sa stali priateľmi.“

„Zničili ti byt?“ spýtala sa Pomona.

Severus sa zhlboka nadýchol.

„Svietil som si len prútikom... nábytok bol presunutý k stenám, ale bolo to tam v poriadku. Kuchyňa bola plná špinavého riadu, mierumilovne spali...“

 „Prosím, Severus... Musím to vidieť. Sľubujem, že budem potichu....“

Severus opustil miestnosť s riaditeľom po boku. Keď boli pri jeho byte, otvoril dvere a vyčaroval svetelnú guľu. Albus Dumbledore bol veľmi tichý, ako sa obzeral. Deti pokojne spali. Na tvári sa mu zjavil veľký úsmev. Snape vedel, že toto bude ľutovať.

Starý muž vyšiel von a vrátil sa na ošetrovňu, kde si na chvíľu sadol k Minerve. Čarodejnica spala. Znehybnený muž bol umiestnený na druhú stranu ošetrovne. Iba čas im povie, aké boli jeho plány.

~*~

Harry sa zobudil s vedomím, že sa všetci musia dostať do svojich postelí, než sa zobudí zvyšok ich fakúlt... Posadil sa a zapálil lampy.

„Poďme, chalani, čas vstávať. Musíme ísť...“

„Sklapni, Potter... vypni svetlá!“ Crabbe sa posadil oproti gauču.

„Harry...“ Hermiona vyšla z jeho izby... „Chlapci, vy ešte  nie ste pripravení?“

„Práve sme sa zobudili,“ Draco zatriasol Zabinim a Goylom. „Môžeme sa vrátiť spať do postelí. Iba otvor dvere, Potter. Vďaka za pozvanie.“

„Než pôjdete, potrebujem vašu pomoc s vrátením nábytku na miesto.“

Keď boli všetci hore, zrolovali spacie vaky a chystali sa pohnúť nábytkom, keď za nimi prehovoril hlas.

„Nechajte gauč, kde je, páni. Pripravte sa vrátiť do svojich fakúlt. Dámy... nechajte kuchyňu byť...“

„Profesor Snape...“

Severus stál pri stene obývačky, mal oblečený habit a papuče, ale bol desivý ako vždy.

„Ocko... nechaj ma vysvetliť...“

„Na to budete mať čas neskôr, pán Potter. Slizolinčania,“ Snape otvoril dvere do spoločenskej miestnosti, „verím, že poznáte cestu. Choďte spať. A neopúšťajte internát, kým po vás nepošlem.“

„Áno, pane,“ povedalo deväť hlasov, ako pochodovali z izby. Severus za nimi zavrel dvere. „Chrabromilčania... poďte so mnou. Nechceme, aby ste sa stratili cestou do svojej veže, že?“

„Pane...“ Hermiona sa pokúsila prehovoriť.

„Na toto nemám čas, slečna Grangerová. Nechcete, aby som začal strhávať body hneď tak skoro ráno, však?“

„Nie, profesor.“

„Zatvorte si ústa a poďte so mnou.“

Harry kráčal medzi Ronom a Nevillom.

„Vy nie, pán Potter. Choďte do svojej izby, budem hneď späť.“

„Áno, pane.“ Harry sledoval odchod svojho otca. Toto  si ešte riadne odskáče.

Severus viedol deti tichými chodbami hradu. Prišiel pred Minervin byt a zvažoval, či je už čarodejnica späť. Skúsil zaklopať a čakal. Jeho spoločnosť bola po celý čas ticho. Dvere sa otvorili, ale nebola to ich vedúca fakulty. Albus Dumbledore oblečený v tmavomodrom župane otvoril dvere.

„Severus!“

„Riaditeľ...“

„Vidím, že ich nesieš Minerve, ale zostala u Poppy na ošetrovni. Zaskakujem za ňu. Deti, povedzte ďakujem profesorovi Snapeovi, že vás sem odviedol a vráťte sa do postelí.

Deti videli, že sa Snapeovi tieto pokyny nepáčili. „Ďakujeme, profesor...“ povedali dievčatá, ako kráčali preč od  pracovne. Chlapci iba prikývli. Deti sa ponáhľali z jeho dohľadu.

„Vraciam sa do postele, Severus.“

„Albus...“

„Porozprávame sa neskôr, chlapče môj. Deti sú nezranené a tvoj byt je tiež v jednom kuse. Nestala sa vôbec žiadna škoda. Môžeme počkať, kým vyjde slnko, než sa porozprávame.“

„Albus...“

„Odmietam sa rozprávať pred svojím ranným čajom, Severus. A budem ho piť na raňajky.“  Starý muž sa usmieval, ale Severus vedel, že sa nechystá ustúpiť.

„Dobre, Albus, uvidíme sa neskôr.“

„Severus, vidím, že si Harryho nechal vo svojom byte...“

„Áno.“

„Rád by som s ním hovoril, ak by ti to neprekážalo...“

„Privediem ho o deviatej, Albus. Predpokladám, že dovtedy už doraňajkuješ.“

„Doraňajkujem, Severus.“

Ten starý intrigán!  Bol taký šťastný, že sa deti spriatelili, že im určite za to ešte dá body!

Musel priznať, že zvažujúc všetky možnosti, nájsť deti v jeho byte bola tá najlepšia možnosť. A boli dosť rozumné. Nikto nemanipuloval s jeho alkoholom a šli spať v dobrom čase. Vstúpil do svojho bytu o pol dvanástej a už sa nemechrili, to znamenalo, že už chvíľu museli spať... Harry vyzeral tak mierumilovne... a chystali sa upratať byt a.... Ale doslova zakázal Harrymu doviesť hocikoho do ich bytu.... Ten chlapec nemal nikdy miesto, ktoré mohol nazývať svojím vlastným, alebo kam pozvať priateľov... Ale Severus povedal, že môžu pozvať hocikoho, keď bude späť... Kde bola zábava, ak ste mali nablízku rodiča, keď ste chceli rozprávať o svojich rodičoch?

Chlapec vyzeral tak skrúšene, keď ho poslal do jeho izby... Severus vráti nábytok na miesto a pokúsi sa trochu pospať. Možno mal Albus pravdu. Môžu počkať, kým vyjde slnko, než začnú riešiť túto pyžamovú záležitosť.

Otvoril dvere. Svetlo bolo zapálené. Diván a gauč boli späť na svojich miestach. Boli ťažké, mal chlapcovi povedať, aby izbu nechal tak.

„Harry?“ Chlapca nikde nebolo vidieť. Snape sa pozrel do chlapcovej izby. Miesto bolo upratané. Ale jeho syn tam nebol. V kuchyni bolo zapálené svetlo. Nazrel tam a videl, že taniere boli umyté. Harry sedel za stolom. Hlavu mal padnutú na ruky a spal.

„Harry...“ dotkol sa chlapca na chrbte. „Harry, bude ťa bolieť chrbát, ak tu takto budeš spať. Tu,“ Snape ho postavil, „šup s tebou do postele.“

„Si späť. Trvalo ti to dlho vrátiť sa.“ Severus si celkom nebol istý, o čom Harry rozprával.

„Som tu, synak.“

„Si veľmi nahnevaný?“

„Trochu. Ale teraz môžeš spať ďalej. Porozprávame sa neskôr.“

„Dievčatá spali v mojej izbe... mali súkromie...“

„Viem.“

„Prosím, nechaj ma spať v tvojej posteli....“

„Tiež sa potrebujem vyspať, Harry...“

„Chýbal si mi.“

Severus zobral chlapca do svoje postele a obaja si do nej ľahli. Malý démon. Harry sa už naučil, že keď na to ide cez city, môže si Severusa obkrútiť okolo prsta... Možno sa klobúk nemýlil, že dieťa patrí do Slizolinu. Ale isté bolo, že dieťa patrí k nemu.

PP: Prepáčte za oneskorenie, ale už mám všetko šťastne za sebou. Takže hurá na leto!